Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203156
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224203156.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. B. XXX, okres Malacky, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava,
Psychiatrická klinika, Ružinovská 6, Bratislava, za účasti jej blízkej osoby: A. B. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B. XXX, toho času bytom C. XXX, E., o odvolaní blízkej osoby proti uzneseniu Mestského

súdu Bratislava II č. k. 59Pu/12/2024-14 zo dňa 07.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie pacientky A. B., nar. XX.XX.XXXX,

do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu nárok.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil s použitím ustanovení § 258, § 260 až 265 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej CMP) a § 6 ods. 4, 9 a § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj článku

17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, keď na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením
sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej a s názorom ošetrujúceho lekára, ako aj výsluchom
umiestnenej mal súd preukázané, že ide o pacientku, ktorá je psychiatricky liečená približne jeden rok,
minulýrokbolahospitalizovanánapsychiatrickomoddeleníMickiewiczova13,Bratislava.Malabychodiť
k svojej ambulantnej psychiatričke, kam ale pravdepodobne vôbec nechodí. Lieky ambulantne neužíva
vôbec, údajne kvôli tomu, že ju obmedzujú a spôsobujú jej zdravotné ťažkosti a na základe toho, že

dlhodobo nebrala lieky, sa jej stav zhoršil. Do zdravotníckeho zariadenia bola privezená dňa 04.10.2024
v sprievode polície kvôli výrazne zhoršenému stavu, ktorý sa u nej prejavoval počas posledných štyroch
dní a jej stav si vyžadoval ústavnú psychiatrickú liečbu, observáciu a nastavenie na farmakoterapiu.
Pacientka však súhlas s hospitalizáciou nedala. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára má pacientka
bludnú dysforickú náladu, sú u nej prítomné paranoidno-perzekučné bludné obsahy, poruchy spánku
a poruchy správania vplyvom psychotického prežívania, odklon od reality, nekritickosť a náboženské

bludné obsahy.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade sú splnené
podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u umiestnenej vzhľadom na jej aktuálny
zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Bez hospitalizácie a adekvátnej liečby by
hrozilo zhoršenie zdravotného stavu umiestnenej, ktorá môže pod vplyvom svojho aktuálneho stavu

ohrozovať svoje okolie a seba (schizoafektívna porucha, neadekvátne správanie, poruchy správania
vplyvom psychotického prežívania). Vzhľadom na psychický stav umiestnenej je nutné stabilizovať jejzdravotnýstav,nastaviťjunaadekvátnuliečbu,čojevsúčasnostimožnélenhospitalizáciouumiestnenej
vzdravotníckomzariadení.Súdprirozhodovaníprihliadolnaskutočnosť,žeumiestnenejsaposlednédni
jej stav výrazne zhoršil, v súčasnosti sa nachádza v dekompenzovanom stave a tento jej stav pretrváva.

Súd takisto zobral do úvahy to, že pacientka by mala chodiť k ambulantnej psychiatričke E. F., avšak
návštevy u nej absolútne ignoruje a nedodržiava liečebný režim (ako sama pacientka uviedla, nechodí
k ambulantnej psychiatričke, lebo to podľa jej slov nemá význam). Umiestnená nemá náhľad na svoj
stav a je k nemu nekritická, kontakt s realitou je narušený. Hospitalizácia a liečba umiestnenej je tak
jednoznačne v jej záujme, najmä v záujme ochrany jej zdravia, ale aj v záujme ochrany spoločnosti.

Súd v tomto prípade považoval za potrebné uprednostniť liečbu umiestnenej, a to formou dočasnej
hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, čím sa predíde ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka umiestnenej A. B. D., nar.
XX.XX.XXXX, ktorú súd ako blízku osobu umiestnenej v zmysle § 255 ods. 2 Civilného mimosporového

poriadku pribral na návrh do konania ako účastníka konania za účelom ochrany jej záujmov. Matka
umiestnenej podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu, že považuje prevzatie
jej dcéry A. B. za neoprávnené a neprípustné. Lieky, ktoré sú jej podávané, jej škodia a zhoršujú jej
zdravotný stav a preto žiadala okamžité prepustenie menovanej do ambulantnej liečby.

5. K podanému odvolaniu matky umiestnenej sa vyjadrilo zdravotnícke zariadenie – Psychiatrická
klinika Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktoré uviedlo, že pacientka bola hospitalizovaná v akútnom
psychotickom stave s poruchami v správaní a jej stav si vyžadoval akútnu hospitalizáciu a liečbu
v ústavných podmienkach, pričom jej liečba na psychiatrickej klinike je realizovaná podľa najlepšieho
odborného vedomia a svedomia lekárov.

6. Následne bolo súdu doručené oznámenie Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava, že
A. B. bola dňa 01.11.2024 prepustená, keď dôvody na jej hospitalizáciu už pominuli.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo vyslovenie prípustnosti prevzatia A. B.,
nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia dňa 04.10.2024. Predmetom odvolacieho konania

bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že prevzatie umiestnenej do
zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o prípustnosti

prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotnej starostlivosti, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné,
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe oznámenia Psychiatrickej kliniky Univerzitnej
nemocnice Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava o prijatí pacientky do tohto zdravotníckeho zariadeniabez jej súhlasu dňa 04.10.2024, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti postupom podľa § 23 ods. 2
a § 254 ods. 2 CMP začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho
zariadenia a to uznesením zo dňa 07.10.2024 č. k. 59Pu 12/2024-8. Následne súd postupom podľa §

258 CMP umiestnenú poučil o jej procesných právach a povinnostiach, vyslúchol ju postupom podľa
§ 260 ods. 1 a 2 CMP a vykonal dokazovanie prijímacou správou ošetrujúceho lekára, zdravotnou
dokumentáciou ako aj výsluchom ošetrujúceho lekára v zmysle § 261 CMP. Na základe vykonaného
dokazovania vo veci súd meritórne rozhodol odvolaním napadnutým uznesením v zákonom stanovenej
lehote postupom podľa § 262 CMP. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie odvolací súd hodnotí

za zákonný. Keďže zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že umiestnená bola do nemocnice
privezená kvôli výrazne zhoršenému stavu a bola jej diagnostikovaná akútna psychotická porucha s
paranoidno-perzekučným obsahom s poruchami vnímania, spánku a správania, čo malo za následok
nebezpečnosť jej psychotického stavu či už pre seba alebo pre okolie, preto aj záver súdu prvej inštancie
o potrebe vyslovenia prípustnosti jej prevzatia do zariadenia zdravotnej starostlivosti považuje odvolací
súd za vecne správny. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že medzičasom bola hospitalizácia

ukončená a pacientka bola zo zariadenia prepustená.

12. Vychádzajúc z vyššie zistených skutkových okolností danej veci je teda zrejmé, že v tomto
prípade boli splnené zákonné podmienky počas rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle príslušných
ustanovení Civilného mimosporového poriadku ako i Zákona o zdravotnej starostlivosti, pretože v čase

prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti umiestnená vyžadovala hospitalizáciu a k jej prevzatiu do
ústavu starostlivosti došlo v súlade so zákonom.

13. Vzhľadom na uvedené, keď dôvodnosť prevzatia menovanej do zdravotníckeho zariadenia bola
preukázaná obsahom spisu a zároveň ani odvolateľka na spochybnenie správnosti tohto záveru

nepredložila v podanom odvolaní žiadnu relevantnú argumentáciu, preto odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

15. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).