Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2215205069.27

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X,
B., 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, B., proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX/XX, B., o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd vracia po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcom zo súdneho poplatku zaplateného za žalobu
v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu sumu vo výške 89,50 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa
elektronického systému centrálnej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.03.2015 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
darovacej zmluvy a určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po nebohom
otcovi žalobcov.

2. Na pojednávaní dňa 24.06.2020 (ešte pred otvorením samotného pojednávania) žalobcovia vzali
svoju žalobu v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy späť, pričom súd konanie v tejto časti zastavil

a v konaní pokračoval o žalobe v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom
otcovi žalobcov.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 26.11.2024 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť,
a to z dôvodu uznania ich nároku žalovaným, pričom medzi stranami došlo k uzatvoreniu darovacej
zmluvy zo dňa 16.10.2024, na základe ktorej žalobca 1/ nadobudol vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam. Medzi stranami tak došlo k mimosúdnej dohode, čím odpadol predmet konania.
Žalobcovia uviedli, že si náhradu trov konania voči žalovanému neuplatňujú. Zároveň žiadali o vrátenie
súdneho poplatku za žalobu v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu.

4. Žalovaný vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 26.11.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby
a súčasne uviedol, že si náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ neuplatňuje.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.8. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby vyjadril

súhlas aj žalovaný, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcov postupoval podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení a konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť.
Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie
žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného

alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne
najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide

o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez
toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom
musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie
druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle

zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán
z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho
sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom
späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu,
je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana

zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na
náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom
na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 24Co/147/2022 zo dňa 29.03.2022).

13. V prejednávanej veci strany konania vyriešili spor mimosúdne. K zastaveniu konania došlo na
základe zhodného prejavu vôle strán sporu, pričom strany sporu zhodne uviedli, že si náhradu trov
konania neuplatňujú. Z uvedeného dôvodu súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,
žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanieodmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh
na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov,
vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak

sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci.

16. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa

odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 10,- Eur. Ak sa
návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré
a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis

právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo

dňa doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal

rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7)
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

18. Nakoľko žalobcovia uhradili súdny poplatok za podanú žalobu v plnej výške, to je vo výške 199,- Eur

(2 x 99,50 Eur), súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a zastavenie konania v časti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy uznesením súdu č.k. 11C/168/2015-171 zo dňa 19.08.2020, právoplatným
dňa 17.09.2020, ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, rozhodol tak, ako je uvedené v tretej
výrokovej vete tohto uznesenia a žalobcom vrátil uhradený súdny poplatok, krátený o 10,- Eur, vo výške
89,50 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.