Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Eva Dosedla

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 43C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206230564
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7206230564.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.EvouDosedla,vprávnomsporežalobcu:ContractConsultings.r.o.,

Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 35 829 397 zast.: Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti žalovanému: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 11.783,84 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.783,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2006 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 355.000,- Sk (11.783,84 €) s prísl. z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Košiciach II v konaní ČVS: A./
XX-XX-XXXX.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000 uzatvorenej medzi B. C. a D.

E. F., B. XX, G. kúpil B. C. motorové vozidlo zn. A. H. X,X. I. J. XXX, modrozelenej metalízy, EČV:
K., výr.č. motora XXXXXXXXXXX. Dňa 11.9.2000 bolo L. L., ktorý konal v mene a na účet B. C. ako
jeho zástupca predmetné motorové vozidlo zaistené policajným orgánom z dôvodu podozrenia, že vec
pochádza z trestnej činnosti. Po tom ako sa uvedené podozrenie ukázalo pravdivým a vozidlo nebolo
ďalej potrebné pre trestné konanie, vydal vyšetrovateľ A. M. N. L. N. E. O. dňa 23.5.2002 uznesenie
ČVS: A./XX-XX-XXXX, ktorým rozhodol o vrátení zaisteného vozidla, poistky a kľúčov od vozidla N.
P. J. F., E., Q. X, ako osobe, u ktorej nie sú pochybnosti ohľadne jej práva na vozidlo a to napriek

skutočnosti, že v priebehu konania B. C. viac krát uplatňoval svoje vlastnícke právo k vozidlu, žiadal o
vydanie vozidla a žiadal policajné orgány, aby ho upovedomili o uskutočnených úkonoch. Uznesenie
bolo B. C. doručené až dňa 2.6.2005, teda viac ako tri roky po jeho vydaní. Z uvedeného dôvodu je
zrejmé, že vydaním uznesenia a následným postupom vyšetrovateľa prišlo k viacnásobnému porušeniu
zákona a k nesprávnemu úradnému postupu v neprospech B. C. v príčinnej súvislosti s čím vznikla B.
C. škoda vo výške kúpnej ceny vozidla, teda škoda vo výške 355.000,-Sk (11.783,84 eur). Porušenie
zákona a nesprávny úradný postup vyšetrovateľa žalobca vidí najmä v nasledovnom: 1. Vyšetrovateľ

pochybil v tom, že vydal uznesenie o vrátení vozidla N. P. J. F. a to napriek skutočnosti, že vlastnícke
právo N. P. J. F. nebolo a ani nemohlo byť nepochybné a nesporné, nakoľko B. C. ako dobromyseľný
nadobúdateľ nadobudol k vozidlu vlastnícke právo a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000. B.
C. nadobudol vlastnícke právo k vozidlu odovzdaním vozidla. Ako vlastník vozidla v priebehu trestnéhokonania viackrát osobne ústne do zápisnice aj písomne uplatňoval právo na vrátenie vozidla a na to,
aby ho vyšetrovateľ informoval o úkonoch vo veci. Právo na vrátenie veci však ako pôvodný vlastník
vozidla (podľa názoru žalobcu však v rozpore so skutočným stavom) uplatňovala aj N. P. J. F., ktorej

bolo vozidlo nakoniec vrátené. 2. Vyšetrovateľ, ktorý vydal uznesenie nesprávne postupoval v tom, že
napriek tomu, že k vozidlu si uplatňovali v priebehu trestného konania vlastnícke právo dve osoby (B.
C. a Východoslovenská leasingová spoločnosť a.s.), v rozpore s ust. § 80 ods. 1 Trestného poriadku
vrátil vozidlo N. P. J. F., napriek tomu, že ho mal z dôvodu pochybnosti o skutočnom vlastníkovi uložiť
do úschovy na súde a upovedomiť B. C. aj N. P. J. o tom, aby si vlastnícke právo k vozidlu uplatnili na

súde. V prípade, že by vyšetrovateľ vozidlo uložil do úschovy, mal B. C. reálnu možnosť uplatniť na súde
svoje vlastnícke právo k vozidlu a domáhať sa jeho vydania. V dôsledku nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa však B. C. možnosť uplatniť si svoje vlastnícke právo k vozidlu stratil, čím mu vznikla
škoda vo výške nadobúdacej ceny vozidla 355.000,-Sk. Z vyššie uvedených dôvodov podal B. C. voči
predmetnému uzneseniu po jeho doručení včas sťažnosť a žiadal uznesenie zrušiť. Uznesením A. L.
E. O. Pv XXX/XXXX-XX bola však jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá zrejme aj preto, že vozidlo

bolo už pred viac ako tromi rokmi fyzicky vydané N. P. J. a.s. a teda ani v prípade zrušenia uznesenia
by vozidlo nemohlo byť uložené do úschovy na súde v súlade s ust. § 80 ods. 1 Trestného poriadku. 3.
nesprávnosť postupu vyšetrovateľa pri vydaní uznesenia žalobca vidí aj v tom, že napriek skutočnosti,
že vyšetrovateľ vydal uznesenie 23.5.2002 ho mal B. C., ako osobe, ktorej sa uznesenie dotýka oznámiť,
doručil vyšetrovateľ predmetné uznesenie až dňa 2.6.2005, teda viac ako tri roky po jeho vydaní. V

dôsledku oneskoreného doručenia uznesenia ku ktorému došlo až po viac ako troch rokoch od vydania
vozidla N. P. J. F. sa B. C. ako vlastník vozidla nemohol voči N. P. J. F. domáhať vydania vozidla a to
vzhľadom na skutočnosť, že N. P. J. F. prevzala vozidlo, vzhľadom na text uznesenia dobromyseľne a
po prevzatí vráteného vozidla bola jeho dobromyseľným držiteľom a po uplynutí trojročnej doby, ktorá
uplynula predtým ako bolo B. C. uznesenie doručené, sa stala aj jeho vlastníkom. Je teda zrejmé, že

nesprávnymúradnýmpostupomvyšetrovateľa,ktorýnedoručilB.C.uznesenievčas,mubolozabránené
úspešne sa domáhať vydania vozidla od N. P. J. F. F. N. P. J. F. bolo nesprávnym úradným postupom
vyšetrovateľa umožnené nadobudnúť k vozidlu vlastnícke právo vydržaním, čím mu vznikla škoda vo
výške nadobúdacej ceny vozidla 355.000,-Sk. 4. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa žalobca vidí aj
v tom, že vyšetrovateľ fyzicky vrátil vozidlo N. P. J. F. predtým, ako sa uznesenie o vrátení vozidla

stalo právoplatným a vykonateľným. Uznesenie sa mohlo stať právoplatným a vykonateľným až potom,
ak bolo B. C. doručené a po tom bola zamietnutá jeho sťažnosť voči uzneseniu, teda po 11.7.2005.
Je zrejmé, že ak by bolo B. C. uznesenie doručené včas a nie tri roky po jeho vydaní alebo by bolo
vozidlo fyzicky vrátené N. P. J. F. až po právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia, mal by B. C. možnosť
úspešne sa domáhať vydania vozidla voči osobe, ktorej bolo vozidlo vyšetrovateľom vrátené, ktorá

možnosť však vzhľadom na nesprávny postup vyšetrovateľa (spojený s uplynutím vydržacej doby) stratil
a teda mu uvedeným nesprávnym postupom vyšetrovateľa vznikla škoda vo výške nadobúdacej ceny
vozidla. 5. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa pri vydaní uznesenia a fyzickom vrátení vozidla žalobca
vidí aj v tom, že podľa uznesenia bolo vozidlo vydané N. P. J. F.. E., Q. X. Podľa informácií však
spoločnosťsnázvomN.P.J.F.(anispoločnosťspodobnýmnázvom)neexistujeaaninikdyneexistovala.

Nie je teda pravdepodobné, že vozidlo bolo fyzicky vrátené inej osobe, ako osobe, ktorej malo byť
vrátené podľa uznesenia. Aj keby teda vyšetrovateľ doručil uznesenie B. C. včas, B. C. by vzhľadom
na neexistenciu N. P. J. F. nevedel voči komu si má ako vlastník vozidla uplatňovať jeho vydanie.
Je teda zrejmé, že nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa bola B. C. ako vlastníkovi vozidla
spôsobená škoda spočívajúca v strate vlastníckeho práva k vozidlu (vlastnícke právo stratil na základe

vydržania uplynutím troch rokov od vrátenia vozidla N. P. J. F.), ktoré kúpil za sumu 355.000,-Sk. Listom
doručeným na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 24.11.2005 vyzval B. C. odporcu na náhradu škody.
B. C. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2006 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanémunažalobcu.Postúpeniepohľadávky boložalovanémuoznámenéapreukázanéoznámením
postupníka. Z uvedených dôvodov sa žalobca týmto voči žalovanému domáha náhrady škody vo výške

kúpnej ceny vozidla , teda náhrady škody vo výške 11.783,84 eur a to z dôvodu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru v
Košiciach II v konaní ČVS: A.X-XXXX.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil a predložil súdu tieto dôkazy:

- kúpnu zmluvu zo dňa 1.8.2000 uzatvorenou medzi D. E. - F. a B. C.,
- záznam o predbežnom zaistení veci zo dňa 11.9.2000,
- zápisnicu o podanom vysvetlení zo dňa 12.9.2000,- žiadosť o vrátenie vydanej veci zo dňa 28.2.2001,
- žiadosť o vrátenie vydanej veci zo dňa 24.4.2003,
- podnet na preverenie bezprieťahovosti postupu vyšetrovateľa zo dňa 9.1.2004,

- list A. L. G. O. zo dňa 16.6.2004,
- list A. L. E. O. zo dňa 8.7.2004,
- podnet na preverenie bezprieťahovosti postupu vyšetrovateľa zo dňa 21.2.2005,
- uznesenie ČVS: A./XX-XXX-XXXX,
- sťažnosť zo dňa 2.6.2005,

- uznesenie A. L. E. O. zo dňa 11.7.2005,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb.,
- zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2006,
- oznámenie o postúpení pohľadávky.

4. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 31.3.2008 pod č.k. 43C/2/2007-136 žalobu zamietol. Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.2.2009 pod č.k. 3Co/145/2008-157 zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 22.9.2011 pod č.k. 43C/2/2007-296 žalobu zamietol. Krajský

súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.3.2013 č.k. 2Co/24/2012 -328 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 43C/2/2007-359 zo dňa 7.11.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 11.783,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti príslušenstva

pohľadávky zamietol. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.1.2015 č. k. 2Co/58/2014-396
rozsudok potvrdil. K základnej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej
legitimáciežalovanéhoodvolacísúdpoukázal nato,žetátoodvolacianámietkajenedôvodná,pričomjej
nedôvodnosť vyplýva už zo samotných dôvodov uvedených žalovaným, keď konštatuje, že v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti zodpovedá

len za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. V danom
prípade práve z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, t.j. o
rozhodnutie orgánu polície o vrátení motorového vozidla inému subjektu. Teda z uvedeného je zrejmé,
že ide o trestné konanie, lebo prípravné konanie pred orgánmi polície v zmysle Trestného poriadku patrí
pod pojem trestné konanie.

7. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie žalovaný.

8. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.5.2016 č. k. 5Cdo242/2015-431 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach z 28.1.2015 sp. zn. 2Co/58/2014 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Košice II zo 7.11.2013 č. k. 43C/2/2007-359 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice
II z 8.1.2014 č. k. 43C/2/2007-372 v žalobe vyhovujúcej časti o zaplatenie 11.783,84 eur a rozsudok
okresného súdu Košice II zo 7.11.2013 č. k. 43C/2/2007-359 v znení opravného uznesenia Okresného
súdu Košice II z 8.1.2014 č. k. 43C/2/2007-372 vo výroku, ktorým vyhovel žalobe o zaplatenie 11.783,84
eur, vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalovaným

namietanému nedostatku oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR zastupovať v konaní štát dovolací
súdpoukázalnaodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdu,kde(vspisečl.435)uviedol,žekodvolacej
námietkeonedostatkupasívnejvecnejlegitimácieodvolacísúdpoznamenal,žejejnedôvodnosťvyplýva
už zo samotnej argumentácie odvolateľky, ktorej sa konštatuje, že ide o trestné konanie, resp. prípravné
konanie, za ktoré zodpovedá Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti. Odvolací

súd teda nepovažoval túto námietku za dôvodnú, lebo pasívne vecne legitimovaným v prípade toho
druhu zodpovednosti je štát, nie orgán, ktorý koná v jeho mene pred súdom. Odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu v kontexte s rozsudkom súdu prvého stupňa pre túto odvolaciu námietku dovolací súd
považoval za riadne zdôvodnené a zároveň i za presvedčivé.

9. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 43C/2/2007-547 zo dňa 4.03.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 11.783,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo dňa 6.05.2021 sp.zn. 2Co/55/2020 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 11.
júna 2021 sp.zn. 2Co/55/2020 rozsudok potvrdil.10. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie žalovaný.

11. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.10.2023 č. k. 9Cdo/356/2021-4 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo 6. mája 2021 sp.zn. 2Co/55/2020 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v
Košiciach z 11. júna 2021 sp.zn. 2Co/55/2020 a rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4. marca 2019
č.k. 43C/2/2007-547 a vec vrátil Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom
rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevysvetlil kasačnú požiadavku právnej

argumentácie vychádzajúcej i z ustálenej judikatúry a teda, či nesprávny úradný postup bol zavŕšený
vydaním rozhodnutia, v kladnom prípade, či nárok na náhradu škody sa má posudzovať výhradne z titulu
nezákonného rozhodnutia. Napokon z judikatúry vyplýva i názor, že náhradu škody nemožno úspešne
uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil
príslušný orgán. Dovolací súd svoje vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu zrušujúce rozhodnutie
založil na premise, že v prípade, že sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v

mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu
škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia,
ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov na jeho vydanie zavŕšený,
a nie z titulu nesprávneho úradného postupu, tak ako to ustálil krajský súd a pred ním okresný súd a tiež
sťažovateľka. Podľa ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu ústavne udržateľný a neodporuje

zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu a ani účelu konania
o náhrade škody spôsobenej nositeľom verejnej moci, a to už len z jednoduchého dôvodu, že na
nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe
nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Inými slovami, ak je nesprávny úradný postup zavŕšený
rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by

nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu
predchádzajúceho nesprávneho postupu, a v druhom rade, ak by sme aj v tomto smere prisvedčili
argumentácii sťažovateľky, žeby pri uplatnení si nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej
moci bolo možné „ignorovať“ (opomenúť) rozhodnutie, ktoré vzišlo z nesprávneho (nezákonného)
postupu, a konvalidovať si orgánom verejnej moci spôsobenú škodu len z titulu tohto nesprávneho

postupu, bol by tým nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci
poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak
súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (I. ÚS 327/2018).

12. Súd po prečítaní žaloby, vyjadrení k žalobe, ostatných písomných vyjadrení strán sporu,

oboznámením sa s celým obsahom spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav.
13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom B. C., F. X, G. a postupníkom Contract
Consulting s.r.o., Radlinského 27, Bratislava zo dňa 2.10.2010 mal súd preukázané, že postupca
postúpil na postupníka pohľadávku a všetky práva, ktoré mu prináležia ako bývalému vlastníkovi vozidla.

V článku I predmetnej zmluvy sa uvádza: postupcovi bola spôsobená škoda spočívajúca v strate
vlastníckeho práva k vozidlu (vlastnícke právo stratil postupca na základe vydržania uplynutím troch
rokov od vrátenia vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s.) vo výške 355.000,-Sk.

14. Zo záznamu o predbežnom zaistení veci zo dňa 21.6.2000 súd zistil, že dňa 11.9.2000 bolo

predbežne zaistené osobné motorové vozidlo zn. A. H., 2,8 Tdi Sport 4x4, modrozelenej metalízy, EČV:
N., L. L., nakoľko vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a je
potrebná na zistenie skutočného stavu veci alebo rozhodnutia príslušného orgánu, túto vec predbežne
zaistiť na vykonanie potrebných úkonov.

15. Zo žiadostí o vrátení vydanej veci zo dňa 28.2.2001, 24.4.2003 vyplýva, že predmetné motorové
vozidlo kúpil B. od firmy D. E. F., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000 a že zo všetkých uvedených
skutočností vyplýva, že vlastníctvo B. C. ku spomenutému vozidlu je nepochybné a preto žiada o
vydanie predmetného vozidla, nakoľko je zrejmé, že toto vozidlo už nie je potrebné na ďalšie konania,
neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie.

16. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície odbor justície,
polície, Košice, ČVS: A.-XXXX súd zistil, že dňa 23.5.2002 Okresný úrad vyšetrovania policajného zboru
Košice pod č. A.X-XXXX vydal uznesenie v trestnej veci vedenej proti doposiaľ neznámemu páchateľovistíhanému pre trestný čin podvodu, ktorým vec osobné motorové vozidlo zn. A. H. X,X I. J. XXX,
modrozelenej metalízy EČV:N., poistka, kľúče od vozidla, ktoré bolo zaistené dňa 11.9.2000 L. L. vracia
N. P. J. F.. E., Q. X, lebo pre ďalšie konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie

alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto veci. V odôvodnení uznesenia je
uvedené, že uznesením vyšetrovateľa A. M. N. L. E. O., bolo dňa 6.8.2001 začaté trestné stíhanie vo
veci trestného činu podvodu, ktorého sa dopustil tým, že v E. na ulici Q. X, v kancelárií N. P. J. E. F.
dňa 25.7.2000 uzavrel dodatok č. 1 k leasingovej zmluve č. XXXXXX s prílohou splátkového kalendára
doposiaľ presne neurčený páchateľ, ktorý sa vydával za D. G., trvale bytom N. E., R. X s N. P. J., Q. X,

E., tak, že predmetom zmluvy je postúpenie leasingovej zmluvy na OMV A. H. X,X I. J. XXX, pôvodným
nájomcomCAB-CROs.r.o.,I.S.X,E.,G.D.-L.,R.X,N.E.,zasúhlasu prenajímateľa,pričompredmetné
vozidlo A. H. I. J. XXX, neoprávnene predal v mene D. G. cestou AutoDarexu, G. G., B. C., bytom
G., F. X, čím ho takto uviedol do omylu, nakoľko mu vozidlo bolo odňaté a spôsobil mu tak škodu
predbežne za 355.000,-Sk. Vyššie uvedené vozidlo bolo dňa 11.9.2000 zaistené policajným orgánom u
L. L.. Vzhľadom k tomu, že právo N. P. J. F.. E., Q. X, na vrátenie veci je nepochybné, bolo potrebné

rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. Z vyšetrovacieho spisu súd ďalej zistil, že predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi B. C.
B. N. doručené dňa 2.6.2005 .

18. B. C. proti uzneseniu Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru Košice II ČVS: A.X-XXXX,
ktoré bolo vydané dňa 23.5.2002 podal sťažnosť z dôvodu, že motorové vozidlo kúpil na základe kúpnej
zmluvy dňa 1.8.2000 od D. E. - F., B. XX, prevádzka L. K. , G.. Dňa 11.9.2000 bolo predmetné motorové
vozidlo L. L., ktorý konal ako jeho zástupca zaistené policajným orgánom z dôvodu podozrenia, že vec
pochádza z trestnej činnosti. Potom ako sa uvedené podozrenie uchádzalo pravdivým a vozidlo nebolo

ďalej potrebné pre trestné konanie vydal vyšetrovateľ A. M. N. L. T. N. E. O. napádané uznesenie, ktorým
rozhodol o vrátení zaisteného vozidla, poistky a kľúčov od vozidla N. P. J. F.. E., Q. X, ako osobe, u
ktorej nie sú pochybnosti ohľadne ich práva na vozidlo. Je zrejmé, že vydaním uznesenia vyšetrovateľa
prišlo k porušeniu zákona v neprospech B. C., nakoľko právo N. P. J. F. k vozidlu nebolo ani nemohlo
byť nesporné, lebo B. C. nadobudol vlastníctvo k vozidlu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000

a on ako vlastník vozidla v priebehu konania aj uplatňoval právo na vrátenie zaistenej veci. Právo na
vrátenie veci však ako pôvodný vlastník vozidla uplatňovala aj N. P. J. F., ktorej bolo vozidlo nakoniec
vrátené. B. C. vo svojej sťažnosti zároveň žiadal uznesenie vyšetrovateľa o vrátení veci zrušiť a vydať
nové uznesenie, ktorým sa vozidlo vráti jeho skutočnému majiteľovi t.j. jemu, ktorý vozidlo dobromyseľne
nadobudol kúpnou zmluvou.

19. A. L. E. O. uznesením zo dňa 11.7.2005 pod č. 1Pv835/2001-55 vo veci trestného činu podvodu
zamietol sťažnosť poškodeného B. C. proti uzneseniu vyšetrovateľa M. B. F. E. L. A. E. O. z
23.5.2002 sp.zn. OÚV XXX/XX-X2-01 o vrátení veci ako nedôvodnú. V odôvodnení uviedol, že B.
C. odôvodnil svoju sťažnosť tým, že vozidlo A. H. nadobudol do vlastníctva dobromyseľne a žiada

uznesenie o vrátení veci zrušiť a vrátiť vozidlo jemu ako skutočnému majiteľovi. Na základe uvedenej
sťažnosti Okresný prokurátor preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu,
pričom zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. Vyplýva to predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré potvrdzujú
opodstatnenosť vydania uznesenia zo dňa 23.5.2002 zo strany vyšetrovateľa. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti považuje prokurátor Okresnej prokuratúry rozhodnutie vyšetrovateľa zo dňa 23.5.2002 za
odôvodnené a v súlade so zákonom.

20. Dňa 20.3.2000 bola uzavretá Zmluva č. 2007621 medzi prenajímateľom N. F. J., Q. X, E. a nájomcom
CAP-CROs.r.o.,I.E.X,E.,nazákladektorej prenajímateľodovzdalnájomcovidoprenájmusnáslednou

kúpou predmet leasingu A. H. X,X I. J. XXX, v obstarávacej cene 599.999,98 Sk. Nájomca sa zaviazal
prevziať predmet leasingu, užívať ho v súlade so zmluvou.

21. Splátkový kalendár č. XXXXXXX/XX zo dňa 20.3.2000 bol ako príloha č. 2 k leasingovej zmluve
XXXXXXX/XX,zktoréhosplátkovéhokalendárasúdzistil,že predmetomleasingubolomotorovévozidlo

A. H. X,X I. J. XXX za obstarávaciu cenu 487.804,88 Sk, leasingová cena (bez DPH) 629.268,36 Sk a
doba užívania predmetu leasingu v mesiacoch 36.22. Z dodatku č. 1 k leasingovej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej medzi prenajímateľom VSL a.s. Q. X,
E. a pôvodným nájomcom CAP -CRO s.r.o., I., E. (ďalej postupiteľ) a novým nájomcom G. D. L., R. X,
N. E. (ďalej postupník) súd zistil, že predmetom dodatku k leasingovej zmluve č. XXXXXX je postúpenie

leasingovejzmluvypostupiteľompostupníkoviG.D.-L.,R.X,N.E., počínajúcpodpísanímtohtododatku
všetkými zmluvnými stranami. Nový nájomca je povinný uzavrieť poistenie predmetu leasingu pre prípad
poškodenia, zničenia a odcudzenia. Do mesiaca po prevzatí predmetu leasingu je nový nájomca povinný
odovzdať prenajímateľovi kópiu poistnej zmluvy a každý rok doklad o úhrade poistného. Vyššie uvedená
zmena je premietnutá do nového splátkového kalendára od nasledujúcej splátky. Upravený splátkový

kalendár (príloha č. 1) je nedeliteľnou súčasťou tohto dodatku. Dodatok napísaný v E. dňa 25.7.2000
za leasingovú spoločnosť podpísal O. D. J..

23. Dňa 24.7.2000 bola spísaná žiadosť o finančný leasing so žiadateľom D. G. Q. L. P. A. H. X,X I.
J. XXX.

24. Dňa 25.7.2000 bol spísaný preberací protokol k dodatku č. 1 k leasingovej zmluve č. XXXXXX medzi
postupiteľom CAP-CRO s.r.o., I. X, E. a postupníkom D. G., R. X, N. E., ktorí svojimi podpismi potvrdili,
že dňom 25.7.2000 postupiteľ odovzdal a postupník prevzal predmet leasingovej zmluvy č. XXXXXX a
to A. H. X,X I..

25. Dňa 27.7.2000 bola uzavretá kúpna zmluva medzi kupujúcim F. G., B. XX, G., prevádzka G. G.,
a predávajúcim D. G., R. X, N. E., predmetom ktorej zmluvy bola kúpa motorového vozidla A. H. X,X
I., ŠPZ: N. F., za kúpnu cenu 350.000,-Sk. Predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu predmet kúpy a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaviazal zaplatiť zmluvne dohodnutú kúpnu
cenu. Kúpna cena bola zaplatená pri odovzdaní veci v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva

sa bude riadiť v zmysle § 262 obchod. zák. príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

26. Dňa 1.8.2000 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim D. E. - F. U., B. XX, prevádzka R.
K., G., a medzi kupujúcim C. B., F. X, G., predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla typu A. H.,
ŠPZ: N., za dohodnutú kúpnu cenu 355.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa bude riadiť

v zmysle § 262 obchod. zák. príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

27. N. P. F. J. E. prípisom zo dňa 17.1.2001 A. M. N. L. G. G. E. S. S. : A. XXX/XX- G. predložil doklady,
ktoré im predložil D. G. PLEAZ pri uzatváraní dodatku. V prípise je ďalej uvedené, že s uvedeným
pánom bolo dohodnuté, že spolu s technickým preukazom po prihlásení motorového vozidla doručí aj

ekonomické podklady, pretože ich pri podpise nemal u seba. Keďže ani technický preukaz ani podklady
neposielal, snažili sa s ním kontaktovať, no bezúspešne. Následne zistili, že motorové vozidlo predal
do Darexu, pričom tento predaj mu mal sprostredkovať pán B. E. z U.. Predmetné motorové vozidlo
spoločnosť nadobudla v obstarávacej cene 487.804,88 Sk bez DPH, pričom jeho zostatková cena bez
DPH 406.511,-Sk t.j. s DPH je to 500.008,50 Sk, pričom celková škoda je suma nezaplatených splátok

č. 2-12 vo výške 545.616,-Sk bez odpočítania záloh.

28. VÚB leasing prípisom zo dňa 12.4.2011 oznámil súdu, že dňa 20.3.2000 bola medzi N. F. J., Q. X,
E., IČO: 17080045 ako prenajímateľom a CAP CRO s.r.o., I. S. X, E., IČO: 31713025 ako nájomcom
spísanázmluvač.XXXXXXXoprenájmesnáslednoukúpouveci(leasingovázmluva),predmetomktorej

bol A. H. X,X I. J. XXX. Uvedená zmluva bola podpísaná na dobu užívania 36 mesiacov. Dňa 25.7.2000
bol k zmluve č. XXXXXXX spísaný dodatok č. 1 a zmluva bola prečíslovaná na XXXXXX. Predmetom
Dodatku č. 1 k leasingovej zmluve č. XXXXXX bola postúpenie leasingovej zmluvy postupiteľom CAP-
CRO s.r.o. I. E. X, E., IČO: 31713025 na postupníka G. D. -L., R. S. X, N. E., IČO: 34923896. Dňom
2.4.2001 práva a záväzky N. F. J., Q. X, E., IČO:17080045 preberá G. F., D. X, G., IČO: 31318045. Dňa

8.10.2002 bola leasingová zmluva č. XXXXXX mimoriadne ukončená pre hrubé porušenie všeobecných
zmluvných podmienok, pre neplatenie leasingových splátok. Dňa 1.9.2008 zmenila B.O.F. a.s. svoje
obchodné meno na VÚB leasing a.s.. Vlastníkom uvedeného vozidla je VÚB a.s..

29. Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach odbor kriminálnej polície prípisom zo dňa 27.4.2011 oznámil

súdu, že vo vyšetrovacom spise sa zápisnica o vrátení veci podpísaná dotknutými stranami nenachádza
a taktiež sa nenachádza ani v denníku dozorujúceho prokurátora OP Košice II. Taktiež bolo dňa
26.4.2011 telefonicky zistené, že dokumentácia týkajúca sa osobného motorového vozidla zn. A. H.
X,X I. J. XXX, zmluvy č. XXXXXXX neskôr prečíslovanej na č. XXXXXX bola skartovaná a tak nebolomožné získať zápisnicu o vrátení veci ani zistiť, kto uvedené vozidlo za N. P. J. F. J. J. N. E., Q. X,
prevzal. Spoločnosť B.O.F. a.s. D. X, G., je nástupcom zrušenej spoločnosti N. P. J. F. J. J. N. E., Q.
X a zároveň predložili súdu uznesenie o vrátení vyššie uvedeného motorového vozidla s vyznačenou

právoplatnosťou.

30. Uznesenie Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II, ČVS: OÚV XXX/XX-XX-XXXX nadobudlo
právoplatnosť 11.7.2005.

31. Žalobca vyzval listom zo dňa 24.11.2005 Ministerstvo spravodlivosti na náhradu škody.

32. Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

33. Podľa úst. § 80 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (TP) platného v
rozhodujúcom čase ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná, podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá,
na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa
tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná

osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na
súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych
veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá a
suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom
predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní o občianskoprávnych veciach.

34. Podľa ust. § 137 ods. 1 vyššie cit. zák. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako
ajosobe,ktoránaňdalasvojímnávrhompodnet;uzneseniesúdusaoznámiajprokurátorovi.Oznámenie
sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
odpisu uznesenia.

35. Podľa ust. § 18 ods. 1,2 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (platného v rozhodujúcom období) štát
zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej
organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

36. Podľa ust. § 25 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (platného v rozhodujúcom období) za
škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika,

ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch
zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy,
ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

37. Podľa ust. § 27 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. .o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

38. Podľa Čl.46 od.1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

39. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 8.02.2024 uviedol, že škoda, ktorú
si žalobca v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje vznikla ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. vznení účinnom od 01.07.1990 do 30.06.2004, nárok žalobcu na náhradu škody sa má preto spravovať
týmto zákonom. Uvedenému svedčí aj § 27 ods. 2 zákona č. 5 14/2003 Z. z., v ktorom sa uvádza
„ Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré holi vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a za škodu—spôsobenú nesprávnym úradným file_0.jpg

file_1.wmf

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.file_2.jpg

file_3.wmf

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku napokon uviedol: „Aj keď je namieste námietka žalovanej,
že na daný spor bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., napokon to nemalo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. ” Ďalej uviedol, že „zodpovednosť štátu je v tomto

ustanovení teda upravená obdobne ako v zákone č. 58/1969 Zb., ktorý pri rozhodovaní použil súd prvej
inštancie.file_4.jpg

file_5.wmf

Žalobca nenamieta proti tomu, aby súd žalovaný nárok priznal hoci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.;
právne posúdenie veci je úlohou súdu.

40. Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok na náhradu škody si uplatnil z titulu nesprávneho úradného
postupu a nie z titulu nezákonného rozhodnutia. Keďže si žalobca škodu neuplatňuje z titulu

nezákonného rozhodnutia, žalobca je presvedčený, že pre posúdenie ním uplatneného nároku
je irelevantné, či Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 23.05.2002, ČVS: A.'B.-XXX-XXXX (ďalej len
„Uznesenie”) bolo zrušené pre nezákonnosť', alebo nie, keďže predpokladom nároku na náhradu škody
pre nesprávny úradný postup nie je zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia, dokonca ani
existencia takéhoto rozhodnutia. Preto je irelevantné, že Uznesenie má de iure povahu zákonného

rozhodnutia. Postup, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nevychádzal z Uznesenia, práve naopak,
odporoval jeho zneniu aj zákonu. To je dané tým, že vyšetrovateľ vydal vozidlo skôr, ako Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť', pričom ho vydal inej osobe. ako osobe uvedenej v Uznesení, a taktiež
je nesporné, že vyšetrovateľ nedoručil B. C. Uznesenie včas. Týmto je daná protiprávnosť úkonov
zakladajúcich zodpovednostný vzťah. V zmysle uvedeného nie je možné v žiadnom prípade použiť

argument, že postup vyšetrovateľa bol zákonný, keďže bol v súlade so zákonom a vychádzal z
Uznesenia (ktoré pre nezákonnosť nebolo zrušené), nakoľko to nie je pravda.

41. Postup orgánu policajného zboru, ktorý nasledoval po vydaní Uznesenia však napĺňal znaky
nesprávneho úradného postupu a spočíval v nasledujúcom: a. vyšetrovateľ fyzicky vrátil vozidlo tretej

osobe pred tým ako Uznesenie o vrátení vozidla nadobudlo právoplatnosť' a vykonateľnosť- Uznesenie
sa mohlo stať vykonateľným a právoplatným až po tom, ako bolo B. C. doručené a po tom, ako bola
zamietnutá jeho sťažnosť voči uzneseniu, teda po 11.7.2005, b. vyšetrovateľ vydal vozidlo inej osobe
ako osobe uvedenej v Unesení file_6.jpg

file_7.wmf

N.P.J.F.(čojenázovosoby,ktorejbolovydanévozidlo,uvedenývUznesení)včasevydaniaUznesenia,
ani nikdy pred tým, neexistovala, (pri zadaní názvu N. P. J. F. do vyhľadávača v V. nie je nájdený
žiadny ani historický záznam), c. vyšetrovateľ' vydal vozidlo neznámej osobe osoba uvedená v Uznesení

nikdy neexistovala a protokolu o vrátení vozidla podľa vedomostí žalobcu tiež neexistuje, d. vyšetrovateľ
v rozpore s ustanovením 137 ods. I Trestného poriadku B. C. nedoručil Uznesenie o vrátení vozidla
včas, ale až Viac ako tri roky po jeho vydaní- vzhľadom na uplynutie 3-ročnej lehoty sa B. C. voči
Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. nemohol úspešne domáhať vydania vozidla.

42. Žalobca poukázal na bod č. 12 Uznesenia dovolacieho súdu, v ktorom sa uvádza: „ K samotnému
rozhodnutiu o vydaní veci neposkytuje žiadne vysvetlenie napriek zneniu kasačného rozhodnutia
dovolacieho súdu i obrany žalovanej, podľa ktorej vydanie veci nepredstavuje nesprávny úradný
postup,keďže išlo o postup v zmysle právoplatného rozhodnutia o vrátení veci, ktoré neholo zrušenéalebo zmenené pre nezákonnosť, tým nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia pre
vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu. ” Žalovaná sa týmto argumentom snaží navodiť
dojem, že orgán policajného zboru po celý čas postupoval v súlade so zákonom a v súlade s

právoplatnýmzákonnýmrozhodnutím-Uznesením,apretonedošlokporušeniuprávnejpovinnosti,ktorá
je predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody. K tomu si žalobca dovolí uviesť, že konanie orgánu
policajného zboru, ktorým vydal motorové vozidlo v rozpore so zákonom neexistujúcej osobe v čase,
keď Uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť, a taktiež to, že Uznesenie nebolo doručené p. C. včas,
nemožno v žiadnom prípade považovať za postup v zmysle právoplatného rozhodnutia o vrátení veci,

ako nesprávne tvrdí žalovaná. Nejde o postup v zmysle rozhodnutia, a už vôbec nie právoplatného. V
zmysle uvedeného sa žalovaná nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú uvedeným nesprávnym
úradným postupom a skutočnosť, že Uznesenie bolo vydané je pre posúdenie týchto nárokov úplne
irelevantná.

43. Žalobca vo vzťahu k prejednávanej veci ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup popísaný v bode

2.3tohtovyjadrenia,ktorýboldôvodomvznikuškody,ktorejnáhradusiŽalobcauplatňujevtomtokonaní,
nebol zavŕšený vydaním rozhodnutia, práve naopak, orgán policajného zboru sa nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho vo vydaní vozidla neoprávnenej osobe a v oneskorenom zaslaní Uznesenia (p.
C. bolo doručené až 02.06.2005) dopustil až po vydaní Uznesenia, t. j po dni 23.05.2002. O uvedenom
svedčí aj tvrdenie žalovanej citované v bode I.3 tohto vyjadrenia, v ktorom uvádza „Súdom prvej

inštancie ustálená príčina vzniku škody v podobe nesprávneho úradného postupu trvala do 02.06.2005
' '. Na základe tohto nie je teda možné dospieť k záveru, že tento nesprávny úradný postup viedol k
vydaniu Uznesenia, nakoľko to je vzhľadom na dátum jeho vydania a na plynutie času reálne nemožné.
Okrem toho vo veci namietaný nesprávny úradný postup nespočíva v úkonoch orgánu verejnej moci
v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady

pre vydanie rozhodnutia ako to vyžaduje ustanovenie S 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ale spočíva
v tom, že policajt vydal vec nevedno komu, v zásade bez rozhodnutia vo veci, nakoľko toto nebolo
v čase vydania vozidla právoplatné, vydanie vozidla neoznámil osobe, ktorej bolo vozidlo zaistené a
takejto osobe na jej viaceré dotazy klamlivo opakovanej oznamoval, že vozidlo je stále zadržané pre
potreby konania a dodnes nikto nevie kde vozidlo je resp. bolo.V danom prípade vznik škody s vydaním

Uznesenia nijako nesúvisí, vozidlo nebolo a ani nemohlo byt' vydané v súlade s Uznesením, nakoľko
podľa Uznesenia malo byt' vydané Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. , teda subjektu ktorý
nikdy neexistoval. V zmysle judikatúry dovolacieho súdu sa za činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia považuje „ak orgán Štálu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za
týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje. ”

Aj z uvedeného vyplýva, že ide o činnosť orgánu štátu, ktorú vykonáva ešte pred samotným vydaním
rozhodnutia. Žalobcom vytýkané dôvody nesprávneho úradného postupu však nie je možné pod túto
definíciu subsumovať a tieto nastali až po vydaní Uznesenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna
argumentácia žalovanej podporená ustálenou judikatúrou, že „ v prípade kedy je nesprávny úradný
postup zavŕšený vydaním rozhodnutia, treba nárok na náhradu škody posudzovať výhradne z titulu

nezákonného rozhodnutia. Nárok na náhradu škody nemožno úspešne uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán ” je v tomto
súdnom konaní neaplikovateľná, nakoľko namietaný nesprávny úradný postup nastal až po vydaní
Uznesenia. Úkony namietaného nesprávneho úradného postupu (bod 2.3 tohto vyjadrenia) neviedli k
vydaniu žiadneho rozhodnutia, ktoré by mohlo byt' napadnuté z dôvodu jeho nezákonnosti.

44. Žalobca poukázal na to, že štát zodpovedá za škodu za predpokladu, že poškodenému vznikla
škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s neprávnym postup orgánu štátu a so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku: Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť' medzi nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa
PZ a vznikom škody, Žalobca opakovane uvádza, že v dôsledku oneskoreného doručenia Uznesenia, ku

ktorému došlo až po Viac ako troch rokoch od vydania predmetného vozidla údajne N. P. J. F., E., Q. S.
X (ako je uvedené v Uznesení), sa B. C. ako vlastník vozidla nemohol voči N. P. J. F., domáhať vydania
vozidla a to vzhľadom na skutočnosť, že N. P. J. F. prevzala vozidlo, vzhľadom na text Uznesenia (mala
by titulus aj modus), dobromyseľne a po prevzatí vráteného vozidla bola jeho dobromyseľným držiteľom
a po uplynutí trojročnej doby podľa S 134 Občianskeho zákonníka (ktorá uplynula pred tým, ako bolo B.

C. Uznesenie doručené) sa stala aj jeho vlastníkom. Teda po doručení Uznesenia sa B. C. voči N. P. J.
F. nemohol úspešne domáhať vydania vozidla, napriek tomu, že v čase kedy jej bolo Vozidlo vydané,
bol B. C. vzhľadom na ustanovenie SS 446 Obchodného zákonníka a ustálenú judikatúru nepochybne
vlastníkom vozidla. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa žalobca vidí aj v tom, že vyšetrovateľ fyzickyvrátil vozidlo Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. pred tým, ako sa Uznesenie o vrátení
vozidla stalo právoplatným a vykonateľným. Uznesenie sa mohlo stať právoplatným a vykonateľným
až po tom, ako bolo B. C. doručené a po tom bola zamietnutá jeho sťažnosť voči Uzneseniu, teda

po 1 1.07.2005. Ak by vozidlo pred právoplatnosťou Uznesenia vydané nebolo, nemohlo by dôjsť ani
k jeho vydržaniu, nakoľko by nebola splnená podmienka jeho držby. V dôsledku vyššie popísaného
nesprávneho úradného postupu orgánu policajného zboru B. C. de facto stratil svoje vlastnícke právo k
motorovému vozidlu, nakoľko nesprávnym úradným postupom bolo N. P. J. F. umožnené nadobudnúť k
vozidlu vlastnícke právo vydržaním, čím mu bola spôsobená škoda uplatnená žalobcom v tomto konaní.

B. C. si taktiež nemohol uplatniť ani nárok na vrátenie kúpnej ceny od osoby, od ktorej vozidlo kúpil,
nakoľko táto osoba by sa efektívne ubránila vznesením námietky premlčania (keďže od uzatvorenia
kúpnej zmluvy dňa 01.08.2020 uplynuli do doručenia Uznesenia dňa 02.06.2005 Viac ako štyri roky).
Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa pri vydaní Uznesenia a fyzickom vrátení vozidla žalobca vidí aj v
tom, že podľa Uznesenia bolo vozidlo vydané N. P. J. F., E., Q. S. X, ktorá v čase vydania Uznesenia ani
nikdy pred tým neexistovala. Je teda preukázané, že Vozidlo bolo fyzicky vrátené inej osobe, ako osobe

ktorej malo byt' vrátené podľa Uznesenia. Aj keby teda vyšetrovateľ doručil Uznesenie B. C. včas, B.
C. by vzhľadom na neexistenciu N. P. J. F., nevedel, voči komu si má ako vlastník Vozidla uplatňovať
reivindikačnou žalobou právo na jeho vydanie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je
zrejmé, že kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom spočívajúcim najmä v oneskorenom
doručení Uznesenia a vznikom škody vo Výške hodnoty vozidla je daný. V prípade, ak by vyšetrovateľ po

vydaní Uznesenia nepostupoval tak, ako je uvedené vyššie- doručil by Uznesenie včas (príčina), B. C. by
škoda nevznikla (následok). Škodlivý následok v uplatnenom rozsahu (t. j. hodnota vozidla) by teda bez
vyššie opísaného nesprávneho úradného postupu preukázateľne nenastal, nakoľko vlastnícke právo B.
C. by zostalo zachované a ten by sa mohol domáhať svojich zákonných práv. Laicky povedané policajt
vydal vozidlo nevedno komu, nevyhotovil o vydaní vozidla žiadny protokol, právnemu predchodcovi

žalobcu klamlivo opakovane oznámil, že vozidlo je stále zadržané a vydanie vozidla primal žalobcovi až
po vyše 3 rokoch. žalobca teda nie len že ani nevedel voči komu sa má vydania vozidla domáhať, ale
o vydaní vozidla sa dozvedel po tom čo dobromyseľný prijímateľ vozidla k nemu nadobudol vlastnícke
právo vydržaním. V dôsledku tohto všetkého p. C. stratil akúkoľvek možnosť domôcť sa svojho vozidla
a teda o neho prišiel. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody bola prvoinštančným aj odvolacím súdom dostatočne zistená a
preukázaná a v celom rozsahu sa s ich závermi stotožňuje.

45. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.02.2024 uviedol, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.10.2023,
sp. zn. 9Cdo/356/2021 v bodoch 14. – 14.4. odôvodnenia svojho rozhodnutia prezentoval právny

názor podporený početnou judikatúrou o tom, že „v prípade, že sa nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno
domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho
nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov
na jeho vydanie zavŕšený, a nie z titulu nesprávneho úradného postupu, tak ako to ustálil krajský

súd a pred ním okresný súd ...“ Aplikujúc uvedený záväzný právny názor dovolacieho súdu je nutné
konštatovať, že v žalobe žalobcu absentuje titul v podobe nezákonného rozhodnutia, nakoľko uznesenie
vyšetrovateľa ČVS: A. XXX/XX- E. zo dňa 23.5.2002 (ďalej len „uznesenie o vrátení vozidla“), ktorým
bolo rozhodnuté o vrátení motorového vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a. s., bolo
potvrdené uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 11.7.2005, sp. zn. X L. XXX/XXXX-XX,

a teda nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené/zmenené. Uznesenie o vrátení vozidla, preto
nemožno vyhodnotiť ako nezákonné rozhodnutie, a toto rozhodnutie nemôže byť dôvodom vzniku
akejkoľvek škody na strane žalobcu (absencia škody i príčinnej súvislosti).
46.Žalovaný zotrval na námietke, že v prípade nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa by malo v
mene žalovaného (Slovenskej republiky) konať Ministerstvo vnútra SR a nie Ministerstvo spravodlivosti

SR, v opačnom prípade by súd konal s orgánom určeným v rozpore s § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
Podrobná argumentácia k tejto otázke, je primárne obsiahnutá v odvolaní žalovaného zo dňa 29.4.2019
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 04.03.2019, č. k. 43C/2/2007-547, a sekundárne aj v
dovolaní žalovaného zo dňa 30.7.2021 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2021, sp.
zn. 2Co/55/2020, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.6.2021, sp.

zn. 2Co/55/2020.
XX. Názor žalovaného o neexistencii škody na strane žalobcu vychádza z dvoch predpokladov: 1.
oneskorené doručenie uznesenia o vrátení vozidla neznemožnilo žalobcovi domáhať sa svojho nároku
voči tretím osobám; 2. skutočnosť, že žalobca sa nedomáhal svojho nároku voči tretím osobám,znamená, že mu žiadna škoda podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nevznikla. Ad 1. Uznesenie o vrátení
vozidla zo dňa 23.5.2002 bolo doručené žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dňa 2.6.2005.
Kúpna zmluva medzi B. C. a D. E. F. bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého

je premlčacia lehota štvorročná, a preto v čase doručenia uznesenia o vrátení vozidla B. C. ešte stále
disponovalnepremlčanýmnárokom,atoaždo23.5.2006.Ad2.Nakoľkožalobca,resp.B.C.,disponoval
nepremlčaným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia voči D. E. F. ako aj nárokom na náhradu
škody v trestnom konaní D. G. v postavení poškodeného, pričom nepreukázal bezúspešnosť domáhania
sa ani jedného z týchto nárokov, uvedené samo o sebe vylučuje vznik škody na strane žalobcu podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. v zmysle judikatúry dovolacieho súdu, viď rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.
zn. 6Cdo/184/2018, sp. zn. 4Cdo/199/2005, sp. zn. 6Cdo/9/2016, sp. zn. 4MCdo/3/2014 a Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012, sp. zn. II. ÚS 17/2013, sp. zn. III. ÚS 361/2009 a sp. zn. III. ÚS
45/2008. Podrobná argumentácia k tejto otázke sa nachádza v dovolaní žalovaného zo dňa 30.7.2021
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2021, sp. zn. 2Co/55/2020, v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.6.2021, sp. zn. 2Co/55/2020, ktorá vylučuje možnosť

žalobcu úspešne sa domáhať nároku na náhradu škody aj titulom nesprávneho úradného postupu, a
to z dôvodu absencie škody, za ktorú by mohla niesť zodpovednosť Slovenská republika podľa zák. č.
514/2003 Z. z. V dovolaní žalovaného sa rovnako nachádzajú vyjadrenia k otázke samotnej výšky škody
a neexistencie príčinnej súvislosti medzi oneskoreným doručením uznesenia o vrátení vozidla a škodou
požadovanou žalobcom, ktoré znemožňujú prijatie záveru o dôvodnosti žalobcovho nároku.

48. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.04.2024.

49. V súlade s ust. § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) súd určil, že v konaní medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo
bolo zaistené právnemu predchodcovi žalobcu v súvislosti s trestným konaním, že motorové vozidlo

bolo vydané neznámej osobe, a že Uznesenie vyšetrovateľa č. ČVS: A.- XXX/XX-XX-XXXX zo dňa
23.05.2002 bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené až dňa 2.06.2005. V konaní bola spornou
pasívna vecná legitimácia žalovaného. Sporným bolo ustálenie, či došlo k nesprávnemu úradnému
postupu orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu a v čom spočíva nesprávny úradný postup.
Vo väzbe na uvedené ustálenie, či nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene

štátu sa v prejednávanom prípade odzrkadlil v jeho rozhodnutí, alebo nie, resp. či nesprávny úradný
postup bol zavŕšený rozhodnutím orgánu verejnej moci. Ak nie, či sú naplnené tri podmienky pre vznik
zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným štátom, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným úradným postupom, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť.
Sporné bolo, či je na daný spor potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, alebo
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a to v závislosti od ustálenia toho kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu a k spôsobeniu škody.

50. Vo vzťahu k žalovaným namietanému nedostatku oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR

zastupovať v konaní štát súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v jeho
rozhodnutiach zo dňa 31.5.2016 č. k. 5Cdo242/2015-431 a zo dňa 26.10.2023 č. k. 9Cdo/356/2021-4,
kde Najvyšší súd SR uviedol, že k odvolacej námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací
súd poznamenal, že jej nedôvodnosť vyplýva už zo samotnej argumentácie odvolateľky, ktorej sa
konštatuje, že ide o trestné konanie, resp. prípravné konanie, za ktoré zodpovedá Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti. Odvolací súd teda nepovažoval túto námietku za dôvodnú,
lebo pasívne vecne legitimovaným v prípade toho druhu zodpovednosti je štát, nie orgán, ktorý koná
v jeho mene pred súdom. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v kontexte s rozsudkom súdu
prvého stupňa pre túto odvolaciu námietku dovolací súd považoval za riadne zdôvodnené a zároveň i za
presvedčivé. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii

žalovaného za dôvodnú.

51. Súd má za to, že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci
konajúceho v mene štátu.
XX. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 2Cdo/292/2006, v zmysle ktorého pri súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou treba škodu „izolovať“ od všetkých súvislostí a skúmať len to,
ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť.53. Podľa názoru súdu bezprostrednou príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci spočívajúci v tom, že nebolo zrejmé (a v konaní nebolo preukázané) komu bolo vydané
(fakticky odovzdané) predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo zaistené B. C. v súvislosti s trestným

konaním.Preto,ajkebyboloUznesenievyšetrovateľač.ČVS:A.-XXX/XX-XX-XXXX zodňa23.05.2002
doručené právnemu predchodcovi žalobcu včas, právny predchodca žalobcu by nevedel u koho si môže
uplatniť právo k vozidlu, či už reivindikačnou žalobou, resp. žalobou o určenie vlastníckeho práva, alebo
iným vhodným prostriedkom ochrany práv a chránených záujmov. Za danej situácie za príčinu vzniku
škody možno považovať nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočívajúci vo vydaní vozidla

neznámemu subjektu (neidentifikovanej osobe).

54. Vo väzbe na uvedené súd uvádza, že nesprávny úradný postup nevychádzal z Uznesenia
vyšetrovateľa č. ČVS: A.- XXX/XX-XX-XXXX zo dňa 23.05.2002 (ďalej len „uznesenie“, alebo
„rozhodnutie o vydaní, resp. vrátení vozidla, resp. veci“) a vydanie vozidla nebolo postupom v zmysle
alebo na základe právoplatného rozhodnutia o vrátení veci. Naopak uvedený úradný postup bol

uskutočnený v rozpore s predmetným uznesením a odporoval zneniu predmetného uznesenia.

55. Fyzické, alebo faktické vydanie vozidla neznámej osobe nebolo činnosťou orgánu štátu, ktorá
predchádzala vydaniu úradného rozhodnutia, nebolo činnosťou orgánu spočívajúcou v zisťovaní
predpokladov na jeho vydanie. Dôvod nesprávneho úradného postupu nastal až po vydaní tohto

uznesenia.

56. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa
ust. § 1 – 17 zákona č. 58/1969 Zb. je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán
aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach

individuálnych subjektov.

57.Súdjetohonázoru,ževydanievozidlamohlobyťzavŕšenímrozhodnutiavyšetrovateľa ojehovydaní
za splnenia podmienok; a to ak by v uznesení o vydaní vozidla bol označený ako subjekt, ktorému sa
má vozidlo vydať spol. B.O.F, a.s., D. X, G. (ako právny nástupca spoločnosti VSL, a.s.) a súčasne,

ak by orgán policajného zboru aj vydal vozidlo spoločnosti B.O.F., a.s. ako osobe, ktorej právo na vec
bolo podľa názoru orgánu policajného zboru nepochybné v súlade s ust. § 80 zák. č. 141/1961 Zb.
a napokon, ak by k vydaniu vozidla došlo po doručení uznesenia o jeho vydaní uvedenej spoločnosti
právnemu predchodcovi žalobcu ako osobe, vo vzťahu ku ktorej došlo k zaisteniu predmetného vozidla.
Ak vyšetrovateľ mal za to, že právo k vozidlu je nepochybné a patrí právnemu nástupcovi spol. VSL,

a.s., bolo jeho povinnosťou vydať ho uvedenej spoločnosti ako právnemu nástupcovi spol. VSL, a.s..
V súdenom prípade však v uznesení o vydaní veci bola ako osoba, ktorej sa vozidlo má vydať, uvedená
N. P. J. F., E., Q. S. X, teda neexistujúca spoločnosť, pričom auto sa vydalo neznámej osobe a napokon,
k jeho vydaniu došlo napriek tomu, že predmetné uznesenie nebolo doručené právnemu predchodcovi
žalobcu. Teda ani jedna z vyššie uvedených podmienok splnená nebola, preto súd konštatuje, že

nesprávny úradný postup orgánu žalovaného, keď vozidlo bolo v rozpore s ust. § 80 zák. č. 141/1961
Zb. vydané nevedno komu a bez toho, aby bolo uznesenie doručené p. B. C., nemohol byť a nebol
zavŕšením úradného rozhodnutia o vydaní veci, v ktorom orgán žalovaného rozhodol o práve na vydanie
veci v prospech neexistujúcej osoby, hoc nebolo toto úradné rozhodnutie zrušené, ale naopak bolo
rozhodnutím prokuratúry potvrdené. Pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku je vzhľadom na

vyššie opísané skutočnosti nepodstatné, či predmetné uznesenie bolo zrušené pre nezákonnosť, alebo
nie, keďže predpokladom nároku na náhradu škody pre nesprávny úradný postup nie je zrušenie alebo
zmena nezákonného rozhodnutia, dokonca ani existencia takéhoto rozhodnutia a to poukazujúc na to,
že nesprávny úradný postup sa neodzrkadlil v predmetnom úradnom rozhodnutí.

58. Opačný výklad by podľa názoru súdu nastolil absurdnú situáciu a viedol by k nesprávnemu
a nespravodlivému rozhodnutiu o tom, že postup orgánu štátu bol zákonný a v súlade so zákonom
nakoľko vychádzal z de iure platného uznesenia, ktoré pre nezákonnosť nebolo zrušené. Navyše by sa
vo vzťahu k žalobcovi jednalo o odopretie súdnej ochrany jeho práva uplatneného predmetnou žalobou
a vzhľadom na všetky osobitosti prípadu by to bolo možné považovať za formalistický prístup k riešeniu

jeho nároku.

59. Súd sa zaoberal úvahou, či by škodlivý následok nastal, ak by bolo zrejmé, komu bolo motorové
vozidlo vydané, teda bez tohto nesprávneho úradného postupu. Nemuselo dôjsť k vzniku škodlivéhonásledku, ak by predmetné uznesenie vyšetrovateľa o vydaní vozidla bolo právnemu predchodcovi
žalobcu doručené včas, ak by bol v uznesení označený právny nástupca VSL, a.s. (ako existujúci
subjekt), ktorému by vozidlo bolo aj vydané. Taktiež, ak by aj napriek chybe v označení subjektu, ktorému

mábyťvozidlovydané,bolovozidlovydanéprávnemunástupcoviVSL,a.s., právnypredchodcažalobcu
by uvedenou informáciou disponoval a preto by vedel voči komu si môže uplatniť právo k motorovému
vozidlu.

60. Pokiaľ ide o oneskorené doručenie uznesenia o vydaní veci, uvedené oneskorené doručenie

predmetného uznesenia by bolo nepochybnou príčinou vzniku škody za predpokladu, ak by žalobca,
resp. jeho právny predchodca, ktorému by bolo uznesenie o vydaní veci doručené včas, mohol úspešne
uplatniť nárok na vrátenie ceny voči D. E. – AUTO DAREX. Vzhľadom na to, že samotný žalobca
mal za to, že aj kúpna zmluva medzi D. E. - AUTO DAREX ako kupujúcim a D. G. ako predávajúcim
bola platná a to vzhľadom na dobromyseľnosť kupujúceho (č.l. 365 sp.zn. 43C/2/2007), nemožno bez
akýchkoľvek pochybností konštatovať, že by bol žalobca v konaní o vrátenie ceny úspešný, ak by si

žalobca uplatnil tento nárok voči D. E. – AUTO DAREX včas. Za tejto situácie sa podľa názoru súdu
javí oneskorené doručenie uznesenia za pravdepodobnú príčinu vzniku škody, bez ohľadu na to, že
oneskorené doručenie uznesenia je bezpochyby ďalším závažným pochybením orgánu žalovaného.

61. Oneskorené doručenie uznesenia o vydaní veci by bolo nepochybnou príčinou vzniku škody, ak by

žalobca, resp. jeho právny predchodca, nemohol úspešne uplatniť právo k vozidlu od právneho nástupcu
VSL, a.s. poukazujúc na jeho možnú procesnú obranu spočívajúcu v nadobudnutí vlastníckeho práva
k autu vydržaním. Súd v danom smere poukazuje na č.l. 201 súdneho spisu (sp.zn. 43C/2/2007),
kde sa nachádza história držiteľov, resp. vlastníkov predmetného motorového vozidla a kde je ako
vlastník predmetného vozidla už v roku 2003 evidovaná iná a to fyzická osoba (teda osoba odlišná od

právneho nástupcu VSL, a.s.), v priebehu toho istého roka ďalšia fyzická osoba a v roku 2005 opäť
ďalšia osoba. Uvedené skutočnosti vylučujú tvrdenie žalobcu o tom, že vozidlo bolo nasledujúce tri roky
v držbe právneho nástupcu VSL, a.s. Aj keby bolo predmetné uznesenie o vydaní vozidla doručené
právnemu predchodcovi žalobcu včas, nevedel by voči komu si má právo k vozidlu uplatniť poukazujúc
na to, že podľa oznámení orgánov polície podpísaná zápisnica o vrátení veci sa v spise nenachádza

a právny nástupca VSL, a.s., spoločnosť VÚB Leasing Bratislava, eviduje predmetné motorové vozidlo
ako nevrátené.

62. Opäť však súd poznamenáva, že oneskorené doručenie uznesenia, je bezpochyby ďalším
závažným pochybením orgánu žalovaného, ktoré bolo v podstate pokračovaním, resp. pristupujúcou

skutočnosťou k nesprávnemu úradnému postupu orgánu žalovaného založeného na vydaní veci
neznámej osobe, ktoré súd považuje za bezprostrednú príčinu vzniku škody. Úkon predstavujúci
oneskorené doručenie uznesenia o vydaní veci nie je podľa názoru súdu úkonom orgánu verejnej moci
v rámci daného konania, ktorým sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia
(uznesenia o vydaní veci) a ktorého nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej

moci. Môže sa podľa názoru súdu jednať o postup vykonávaný v rámci rozhodovacej činnosti, samo
o sebe k vydaniu predmetného rozhodnutia o vydaní veci neviedlo.

63. Bez ohľadu na uvedené, súd považuje za jedinú bezprostredne vedúcu príčinu k vzniku škody,
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočívajúci vo vydaní auta neznámemu subjektu

(neidentifikovanej osobe), ktorého sa orgán policajného zboru dopustil po vydaní uznesenia o vydaní
veci, t.j. po 23.05.2002 bez toho, aby ho najskôr doručil právnemu predchodcovi žalobcu a navyše aj
v rozpore so znením tohto uznesenia. To, že sa auto vydalo neidentifikovanej osobe však nemuselo
byť podľa názoru súdu následkom chyby uznesenia v označení neexistujúceho subjektu. Skutočnosť,
že v uznesení bol ako subjekt, ktorému sa vozidlo vydáva, uvedená Východoslovenská leasingová

spoločnosť, a.s. (t.j. neexistujúca osoba) a nie VSL, a.s., resp. jej v tom čase existujúci právny nástupca
spoločnosť B.O.F, a.s. mohlo viesť k tomu, že by vozidlo bolo napriek uvedenej chybe skutočne
vydané spoločnosti B.O.F. ako právnemu nástupcovi spoločnosti VSL, a.s., čo sa napriek rozsiahlemu
dokazovaniu vykonanom v konaní nepreukázalo. Navyše sa právnemu predchodcovi žalobcu napriek
opakovaným dotazom ohľadne priebehu a stavu konania, resp. možnosti vydania zaisteného vozidla,

nepravdivo oznamovalo orgánom žalovaného, že vozidlo je stále zadržané pre potreby trestného
konania.64. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení o tom, že žalobcovi
žiadna škoda nevznikla vzhľadom na to, že oneskorené doručenie uznesenia o vrátení vozidla
neznemožnilo žalobcovi domáhať sa svojho nároku voči tretím osobám a skutočnosť, že sa žalobca

nedomáhal svojho nároku na náhradu škody voči D. G. v trestnom konaní znamená, že mu žiadna
škoda nevznikla. Súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti o tom, že za
príčinu vzniku škody súd považuje faktické vydanie vozidla neznámemu subjektu a už táto skutočnosť
znemožnila, či zmarila žalobcovi možnosť domáhať sa svojho práva k vozidlu voči tretím osobám.

65. Súd v zhode so predchádzajúcim právnym názorom súdu vyslovenom v rozsudku zo dňa 4.03.2019
pod sp. zn. 43C/2/2007 má za to, že škoda B. C. ako právnemu predchodcovi žalobcu nevznikla v
príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorého sa dopustil D. G.. Trestným činom vznikla bezprostredne
škoda pôvodnému vlastníkovi vozidla, voči ktorého vlastníctvu smeroval skutok páchateľa trestného
činu D. G.. Z judikatúry totiž vyplýva, že atribútom príčinnej súvislosti je priamo pôsobenie príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.

66. Vo vzťahu k výške škody súd uvádza, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 1.8.2000, polícia zaistila
vozidlo 11.9.2000, teda medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a zaistením vozidla uplynulo len 40 dní,
počas ktorých sa cena vozidla nemenila. Ak žalovaný uvádza, že v čase nesprávneho úradného postupu

roku 2002 malo vozidlo nižšiu cenu, je potrebné poukázať na to, že od zaistenia vozidla políciou do
jeho vydania bolo vozidlo stále zaistené políciou a teda za prípadné znehodnotenie vozidla zodpovedá
žalovaný. Niet rozumného dôvodu vychádzať z inej ako žalobcom uplatnenej výšky škody, najmä ak
sa iná, nižšia výška škody (či už z dôvodu amortizácie alebo škodovej udalosti) v konaní nepreukázala
a ani sa nebude dať preukázať, nakoľko znalecký posudok vo veci nie je možné zabezpečiť vzhľadom

na to, že vozidlo bolo vydané niekomu, zrejme ho už nikto nikdy neocení.

67. Súd právne uzatvára, že príčina spočívajúca v nesprávnom úradnom postupe tým, že orgán
verejnej moci vydal motorové vozidlo neznámej, neidentifikovanej osobe, spôsobila škodlivý následok
predstavujúci stratu motorového vozidla a to v rozsahu hodnoty vozidla (vo výške kúpnej ceny vozidla),

ako aj nemožnosť uplatniť si právo k vozidlu. Podľa názoru súdu jedinou bezprostrednou príčinou
škody bolo to, že nebolo zrejmé (a v priebehu konania ani preukázané) komu bolo skutočne vydané
predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo zaistené B. C. v súvislosti s trestným konaním. Preto, aj keby
bolo Uznesenie vyšetrovateľa č. ČVS: A.- XXX/XX-XX-XXXX zo dňa 23.05.2002 doručené právnemu
predchodcovi žalobcu včas, právny predchodca žalobcu by nevedel, voči komu si môže uplatniť právo

k vozidlu. Uvedený nesprávny úradný postup je so vznikom škody vrátane jej rozsahu vo vzťahu príčiny
a následku. Príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom je poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti
daná.

XX. Súd vec právne posúdil podľa úst. § 18 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (platného v
rozhodujúcom období). V zmysle uvedeného ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

69. Súd poukazuje na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje
doterajšími predpismi.

70. Vzhľadom na to, že k nesprávnemu úradnému postupu a zároveň k spôsobeniu škody došlo za

účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. v znení účinnom 01.07.1990 do 30.06.2004, nárok žalobcu na náhradu
škody sa má spravovať uvedeným zákonom.

71. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
s nimi osobitne zaoberať.

72. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.74. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
75. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní plne úspešnému žalobcovi priznal súd nárok
na náhradu 100 % trov celého konania proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.