Uznesenie · Judgement · Open Courts

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722010192
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
01.10.2024 v trestnej veci proti obž. A. B. C., pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 4T/18/2022 zo dňa 11.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, s použitím § 281 ods. 1 Tr. poriadku, v spojení s § 9 ods. 1
písm. a/ Tr. poriadku z a s t a v u j e trestne stíhanie obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., E. F. G. XXXX/X pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin daňového podvodu podľa § 277a
ods. 1 (pôvodne právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona), ktorý mal spáchať tak, že

-obž. A. B. C., ako konateľ spoločnosti KTAG s. r. o. so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, IČO:
31 686 575, v období od 01.06.2013 do 26.05.2014 zahrnul do účtovníctva spoločnosti KTAG s. r. o.
účtovné a daňové doklady, a to najmä objednávky, faktúry a doklady o úhrade, ktoré neboli predmetom
podnikateľskej činnosti spoločnosti KTAG s. r. o. v rámci predmetu činnosti zapísanom v obchodnom
registri,ktorásazaoberalanajmäpredajomtovaru,služieb,nehnuteľnosti,obchodnéhomena,ochrannej

známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou spoločnosti
KTAG s. r. o. , nakoľko sa týkali vynaloženia výdavkov na predvolebnú a volebnú prezidentskú kampaň
obž. A. H. C., ktorý bol v tom čase spoločníkom a súčasne konateľom spoločnosti KTAG s. r. o. , pričom
obž. A. B. C. tieto účtovné a daňové doklady zaviedol do účtovníctva spoločnosti KTAG s. r. o. s cieľom z
nich v rozpore s § 19 v nadväznosti na § 8 a 9, § 49, § 51 zák. č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty /
ďalej len „DPH“/ v znení neskorších predpisov neoprávnene uplatniť v daňových priznaniach právo na

odpočítanie DPH z predvolebnej a volebnej prezidentskej kampane obž. A. H. C. a neoprávnene uplatniť
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
v úmysle tak zadovážiť neoprávnený prospech spoločnosti KTAG s. r. o. , pričom na tento účel použil
Zmluvu o exkluzivite na vydavateľskú činnosť (ďalej len „Zmluva o exkluzivite“), ktorú ešte ako obchodný
riaditeľ spoločnosti KTAG s. r. o. uzatvoril dňa 27. 7. 2011 po vzájomnej dohode s obž. A. H. C.,

v bode 1/

-dňa 25.07.2013 podal obž. A. B. C. na Daňovom úrade Prešov (ďalej len „DÚ Prešov“) elektronicky
riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013, v ktorom si neoprávnene uplatnil právo
na odpočítanie dane v celkovej výške 19.975,52 EUR, pričom do tohto daňového priznania zahrnul
okrem iných faktúr aj faktúru:

· fa.č. 132615/2013 zo dňa 11.06.2013 od spoločnosti H. I., spol. s.r.o. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúcu
umiestnenie vonkajšej reklamy - H. C. v termíne od 01.06.2013 do 30.06.2013 v sume 108.000,00 EUR
z toho DPH 18.000,00 EUR,

-teda v uvedenom daňovom priznaní bol zahrnutý výdavok súvisiaci s predvolebnou kampaňou obž. A.

H. C. a tento nesúvisel s predmetom činnosti spoločnosti KTAG s. r. o. , ani s predmetom Zmluvy oexkluzivite, kde obž. A. H. C. si takto vytvoril svoj plán, ktorým riadil svoju predvolebnú prezidentskú
kampaň prostredníctvom iných osôb, čo malo za následok zahrnutie uvedenej faktúry do účtovníctva
spoločnosti KTAG s. r. o. a týmto spôsobom bol vytvorený priestor na to, aby bol v rozpore s ust. § 79

zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie
DPH vo výške 8.815,67 EUR,

v bode 2/

-dňa 23.12.2013 podal obž. A. B. C. na DÚ Prešov elektronicky riadne daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie november 2013, v ktorom si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v
celkovejvýške11.720,17EUR,pričomdotohtodaňovéhopriznaniazahrnulokreminýchfaktúrajfaktúry:

• fa.č. 2013/1934 zo dňa 05.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač
letákov 21x10,4/4 v počte 600 ks v sume 66,46 EUR z toho DPH 11,08 EUR,

• fa.č. 2013/1949 zo dňa 06.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -
Pozvánka A5,4/4 v počte 6 000 ks v sume 138,96 EUR z toho DPH 23,16 EUR,

• fa.č. 2013/1996 zo dňa 12.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -

propagačný materiál v počte 15 000 ks v sume 300,96 EUR z toho DPH 50,16 EUR,

• fa.č. 2013/2035 zo dňa 19.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -
propagačný materiál v počte 6 000 ks v sume 134,64 EUR z toho DPH 22,44 EUR,

• fa.č. 2013/2091 zo dňa 26.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač
letákov A5,4/4 v počte 40 000 ks v sume 609,60 EUR z toho DPH 101,60 EUR,

• fa.č. 745130043 zo dňa 28.11.2013 od spoločnosti M., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov
8xA4 v počte 775000 ks v sume 11.490,01 EUR z toho DPH 1.915,00 EUR,

• fa.č. 745130044 zo dňa 28.11.2013 od spoločnosti M., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov
8xA4 v počte 775000 ks v sume 5.999,99 EUR z toho DPH 1.000,00 EUR,

• fa.č. 2013894 zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti N. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Google

AdWords a YouTube Kredit, Facebook kredit v sume 4.800,00 EUR z toho DPH 800,00 EUR,

kampaň prostredníctvom iných osôb, čo malo za následok zahrnutie uvedených faktúr do účtovníctva
spoločnosti KTAG s. r. o. a týmto spôsobom bol vytvorený priestor na to, aby bol v rozpore s ust. § 79
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie
DPH vo výške 509,81 EUR,

v bode 3/

-dňa 26.05.2014 podal obž. A. B. C. na DÚ Prešov elektronicky riadne daňové priznanie k DPH za
zdaňovacie obdobie apríl 2014, v ktorom neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej
výške 157.482,50 EUR, pričom do tohto daňového priznania zahrnul okrem iných faktúr aj faktúry:

• fa.č. 00012/2014 zo dňa 17.01.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné
služby 2014 v termíne od 01.02.2014 do 31.03.2014 v sume 51.361,20 EUR z toho DPH 8.560,20 EUR,

• fa.č. 00018/2014 zo dňa 06.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné

služby 2014 v termíne od 01.02.2014 do 31.03.2014 v sume 51.361,00 EUR z toho DPH 8.560,20 EUR,• fa.č. 00019/2014 zo dňa 06.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
reklamných plôch, produkcia v termíne od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 110.655,- EUR z toho DPH
18.442,50 EUR,

• fa.č. 00028/2014 zo dňa 11.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač
bilboardov a iné v termíne od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 1.699,20 EUR z toho DPH 283,20 EUR,

• fa.č. 00040/2014 zo dňa 28.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca doručenie

plagátov a vylep 1 ks bilboardu v sume 90,00 EUR z toho DPH 15,00 EUR,

• fa.č. 00044/2014 zo dňa 01.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prenájom reklamných plôch, produkčné služby v mesiaci marec 2014 v sume 62.073,60 EUR z toho
DPH 10.345,60 EUR,

• fa.č. 00045/2014 zo dňa 01.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
reklamných plôch a produkčné služby v mesiaci marec 2014 v sume 111.879,00 EUR z toho DPH
18.646,50 EUR,

• fa.č. 00067/2014 zo dňa 24.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca doručenie

plagátov do J. v sume 20,40 EUR z toho DPH 3,40 EUR,

• fa.č. 00069/2014 zo dňa 15.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
bilboardov, produkčné služby a výlep plagátov v termíne 01.03.2014 až 26.03.2014 v sume 49.998,00
EUR z toho DPH 8.333,00 EUR,

• fa.č. 00071/2014 zo dňa 17.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca produkčné
službyavýlepplagátovvtermíne21.03.2014až24.03.2014vsume30.084,00EURztohoDPH5.014,00
EUR,

• fa.č. 2014/0092 zo dňa 22.01.2014 od spol. J. C. K. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
pozvánky A5, 4/4 v celkovom počte 18900 ks v sume 389,88 EUR z toho DPH 64,98 EUR,

• fa.č. 2014/0158 zo dňa 28.01.2014 od spol. J. C. K. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
letákov A5, 4/4 v celkovom počte 120000 ks v sume 1.540,80 EUR z toho DPH 256,80 EUR,

• fa.č. 2014/0212 zo dňa 04.02.2014 od spol. J. C. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
plagátov A2, 4/0; A3,4/0; A4 v celkovom počte 25000 ks v sume 1.239,- EUR z toho DPH 206,50 EUR,

• fa.č. 2014/0287 zo dňa 13.02.2014 od spol. J. C. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie

letákov a plagátov formát A5, A4, A3 v celkovom počte 163765 ks v sume 2.955,86 EUR z toho DPH
492,64 EUR,

• fa.č. 2014/0399 zo dňa 05.03.2014 od spol. J. C. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
plagátov A3,4/0 v celkovom počte 10 ks v sume 9,60 EUR z toho DPH 1,60 EUR,

• fa.č. 745140001 zo dňa 27.01.2014 od spol. M., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výtlačky novín
v jednotlivých krajoch Slovenska v sume 3.393,- EUR z toho DPH 565,50 EUR,

• fa.č. 746140020 zo dňa 27.01.2014 od spol. M., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výtlačky novín

v jednotlivých krajoch Slovenska v sume 400,20 EUR z toho DPH 66,70 EUR,

• fa.č. 514049 zo dňa 03.02.2014 od spol. D., L., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie LDPE
taška TL 300x500/50, PT polyméry množstvo 25800 ks v sume 2.900,45 EUR z toho DPH 483,41 EUR,

• fa.č. 514065 zo dňa 19.02.2014 od spol. D., L., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie LDPE
taška TL 300x500/50 množstvo 15050 ks v sume 1.614,92 EUR z toho DPH 269,15 EUR,• fa.č. SK/2013/518 zo dňa 18.02.2014 od spol. M. H. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
L. guľôčkové pero, oranžová množstvo 10000 ks v sume 1.776,00 EUR z toho DPH 296,00 EUR,

• fa.č. SK/2013/522 zo dňa 20.02.2014 od spol. M. H. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
L. guľôčkové pero, oranžová množstvo 7000 ks v sume 1.243,20 EUR z toho DPH 207,20 EUR,

• fa.č. 14000068 zo dňa 20.01.2014 od spol. P. A. L. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač novín
A4, 4+4, v celkovom počte 2045000 ks v sume 27.484,80 EUR z toho DPH 4580,80 EUR

• fa.č. 14000258 zo dňa 18.02.2014 od spol. P. A. L. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač novín
A4, 4+4, v celkovom počte 2045000 ks v sume 27.484,80 EUR z toho DPH 4580,80 EUR

• fa.č. 24102145 zo dňa 25.02.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov -
„Letáky C.“ 4+4, 2A5, 80g LWC, distribúcia v sume 2.831,59 EUR z toho DPH 471,93 EUR,

• fa.č. 24102146 zo dňa 25.02.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov -
„Letáky C.“ 4+4, 2A5, 80g LWC v sume 696,00 EUR z toho DPH 116,00 EUR,

• fa.č. 24103006 zo dňa 03.03.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač „Noviny C."

4+4, 8, 45g NOV v sume 26.760,07 EUR z toho DPH 4.460,01 EUR,

• fa.č. 24103011 zo dňa 04.03.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca distribúciu
letákov v sume 18.783,83 EUR z toho DPH 3.130,64 EUR,

• fa.č. 20142005 zo dňa 22.01.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prieskum verejnej mienky v sume 10.752,00 EUR z toho DPH 1.792,00 EUR

• fa.č. 24142023 zo dňa 25.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizáciu face-to-face kvantitatívneho prieskumu v sume 2.172,00 EUR z toho DPH 362,00 EUR,

• fa.č. 24142026 zo dňa 27.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizáciu kvantitatívneho prieskumu verejnej mienky – Focus groups v sume 9.918,00 EUR z toho DPH
1.653,00 EUR,

• fa.č. 24142027 zo dňa 25.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizáciu realizáciu telefonického kvantitatívneho prieskumu v sume 4.778,40 EUR z toho DPH 796,40
EUR,

• fa.č. 24142034 zo dňa 25.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca

realizáciu realizáciu telefonického kvantitatívneho prieskumu v sume 4.778,40 EUR z toho DPH 796,40
EUR,

· fa.č. 007/14 zo dňa 12.02.2014 od spol. C. H., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca DTP a ďalšie
produkčné služby v sume 23.034,60 EUR z toho DPH 3.839,10 EUR,

· fa.č. 020/14 zo dňa 31.03.2014 od spol. C. H., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca konzultačné
a kreatívne služby (graphic design, copywriting, account management) v sume 10.200,00 EUR z toho
DPH 1.700,00 EUR,

· fa.č. 022/14 zo dňa 03.04.2014 od spol. C. H., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca DTP a ďalšie
produkčné služby v sume 34.896,00 EUR z toho DPH 5.816,00 EUR,

· fa.č. 20140122 zo dňa 04.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit
03/2014 (AW+YT, F B) v sume 15.000,00 EUR z toho DPH 2.500,00 EUR,

· fa.č. 20140194 zo dňa 17.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit
03/2014 (AW, F B) v sume 9.000,00 EUR z toho DPH 1.500,00 EUR,· fa.č. 20140232 zo dňa 31.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit
03/2014 (AW+YT, F B), Online monitoring v sume 1.680,00 EUR z toho DPH 280,00 EUR,

· fa.č. 2014004 zo dňa 31.01.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014005 zo dňa 06.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014006 zo dňa 14.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014007 zo dňa 19.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.665,86 EUR z toho DPH 277,64 EUR,

• fa.č. 2014008 zo dňa 28.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.665,86 EUR z toho DPH 277,64 EUR,

• fa.č. 1019744 zo dňa 23.01.2014 od spol. C. L. spol. s.r.o., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač

obálka DL-1-T-STRIP 4/0 KISKA v sume 565,21 EUR z toho DPH 94,20 EUR,

• fa.č. R./XXXX zo dňa 20.02.2014 od spol. M. L., L., O. O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca VZ
plagátová kampaň v sume 30,00EUR z toho DPH 5,00 EUR,

• fa.č. 2014061 zo dňa 12.02.2014 od spol. P., I. D.. T., P. Q. N. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep
plagátov v sume 11,90 EUR z toho DPH 1,98 EUR,

• fa.č. 114005556 zo dňa 21.01.2014 od spol. U., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Kredit 200 v
sume 240,00 EUR z toho DPH 40,00 EUR,

• fa.č. 114031672 zo dňa 17.04.2014 od spol. U., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Kredit 200 v
sume 240,00 EUR z toho DPH 40,00 EUR,

• fa.č. 200146 zo dňa 25.03.2014 od spol. P. V. L., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom

konferenčnej miestnosti v sume 265,00 EUR z toho DPH 44,16 EUR, uplatnená DPH 33,33 EUR

• fa.č. 03-17-14-010 zo dňa 17.03.2014 od spol. I. D. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca poradenské
služby v sume 4.699,20 EUR z toho DPH 783,20 EUR,

• fa.č. 545140078 zo dňa 20.02.2014 od spol. H. D. I., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Zmluvu

o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.10.2013, vyúčtovanie prevádzkových nákladov zo obdobie
01.01.2014 do 31.01.2014 v sume 261,88 EUR z toho DPH 43,65 EUR,

• fa.č. 548140013 zo dňa 14.03.2014 od spol. H. D. I., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca čipové
karty v Apollo Business Center V za obdobie 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 7,92 EUR z toho DPH

1,32 EUR,

• fa.č. 545140204 zo dňa 20.02.2014 od spol. H. D. I., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Zmluvu
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.10.2013, spotrebované média za obdobie 01.03.2014 do
31.03.2014 v sume 19,82 EUR z toho DPH 3,30 EUR,

• fa.č. 10140023 zo dňa 17.03.2014 od spol. C., L., D. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné a
marketingové služby v sume 360,00 EUR z toho DPH 60,00 EUR,• fa.č. 1140179 zo dňa 10.03.2014 od spol. W. I. L.. L. M., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Inet 6
za obdobie 01.03.2014 do 31.03.204 v sume 72,00 EUR z toho DPH 12,00 EUR,

• fa.č. 1140277 zo dňa 09.04.2014 od spol. LAST MILÉ spol. s r.o., Bratislava pre spol. KTAG s.r.o.,
deklarujúca Inet 6 za obdobie 01.04.2014 do 30.04.2014 v sume 72,00 EUR z toho DPH 12,00 EUR,

• fa.č. 20140001 zo dňa 27.02.2014 od spol. X. L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep bilboardov
v sume 360,00 EUR z toho DPH 60,00 EUR,

• fa.č. 2014021 zo dňa 30.01.2014 od spol. M. L.. L., P. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep a
montáž bilboardov v sume 828,00 EUR z toho DPH 138,00 EUR,

• fa.č. 2014007 zo dňa 27.01.2014 od spol. H. V., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca produkčné
zabezpečenie fir.eventu - stretnutie s H. v sume 25.654,50 EUR z toho DPH 4.275,75 EUR,

• fa.č. 2014019 zo dňa 31.03.2014 od spol. ART HOUSE, s.r.o., Bratislava pre spol. KTAG s.r.o.,
deklarujúca produkčné zabezpečenie fir.eventu - stretnutie s H. v sume 35.762,50 EUR z toho DPH
5.960,42 EUR,

• fa.č. 04-14 zo dňa 22.02.2014 od X. F. Agentúra X. D., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
organizovanie hudobnej produkcie v sume 5.400,00 EUR z toho DPH 900,00 EUR,

• fa.č. 05-14 zo dňa 12.03.2014 od X. F. Agentúra X. D., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
organizovanie hudobnej produkcie v sume 11.496,00 EUR z toho DPH 1.916,00 EUR,

• fa.č. 140008 zo dňa 21.03.2014 od I. F. I. - P. C., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca technické a
organizačné zabezpečenie podujatí v sume 5.724,00 EUR z toho DPH 954,00 EUR,

• fa.č. 2640171 zo dňa 22.03.2014 od spol. V. P., H.. O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový účet:

2014002604 v sume 4.151,20 EUR z toho DPH 688,57 EUR, uplatnená DPH je vo výške 80,67 EUR,

• fa.č. 2640184 zo dňa 25.03.2014 od spol. V. P., H. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový
účet: 2014002858 v sume 124,32 EUR z toho DPH 20,72 EUR, uplatnená DPH je vo výške 18,33 EUR,

• fa.č. 2640199 zo dňa 31.03.2014 od spol. V. P., H., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový účet:
2014003191 v sume 98,10 EUR z toho DPH 16,35 EUR, uplatnená DPH je vo výške 12,50 EUR,

• fa.č. 2640200 zo dňa 31.03.2014 od spol. V. P., H., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový účet:
2014003190 v sume 533,40 EUR z toho DPH 84,50 EUR, uplatnená DPH je vo výške 83,67 EUR,

• fa.č. 120140020 zo dňa 21.01.2014 od spol. E., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca printovú

reklamu - produkt H. C. v sume 17.232,90 EUR z toho DPH vo výške 2.872,15 EUR,

• fa.č. 120140078 zo dňa 31.01.2014 od spol. E., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca printovú
reklamu - produkt H. C. v sume 9.843,- EUR z toho DPH vo výške 1.640,50 EUR,

• fa.č. 12144/0007 zo dňa 08.01.2014 od spol. O. I., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12144/0009 zo dňa 16.01.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizácia a prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12144/0010 zo dňa 28.01.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,• fa.č. 12144/0022 zo dňa 17.02.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizácia a prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12143/00307 zo dňa 20.03.2014 od spol. O. I., spol. s. r. o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizácia bilboardu v sume 5.220,00 EUR z toho DPH 870,00 EUR,

• fa.č. 1000014002 zo dňa 21.01.2014 od J. H. L. M., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
fotografie TASR v sume 24,00 EUR z toho DPH 4,00 EUR,

• fa.č. 168/2014 zo dňa 10.04.2014 od spol. L. H., L.. J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
lietadla DA42 na trase D. v období od 06.04.2014 do 08.04.2014 v sume 2.614,40 EUR z toho DPH
435,73 EUR, uplatnená DPH je vo výške 326,80 EUR,

• fa.č. 170/2014 zo dňa 10.04.2014 od spol. L. H., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom

lietadla DA42 na trase J. dňa 09.04.2014 v sume 462,24 EUR z toho DPH 77,04 EUR, uplatnená DPH
je vo výške 38,52 EUR

• fa.č. 171/2014 zo dňa 10.04.2014 od spol. L. H., L.,J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
lietadla DA40 na trase O. v období od 09.04.2014 do 10.04.2014 v sume 1.361,42 EUR z toho DPH

226,90 EUR, uplatnená DPH je vo výške 170,18 EUR

•fa.č.1400036zodňa05.03.2014odspol.L.H.,L.,O.prespol.KTAGs.r.o.,deklarujúcabaleniezásielok
v mesiaci 02/2014 v sume 993,60 EUR z toho DPH 165,60 EUR,

-teda v uvedenom daňovom priznaní boli zahrnuté výdavky súvisiace s predvolebnou kampaňou obž.
A. H. C. a tieto nesúviseli s predmetom činnosti spoločnosti KTAG s. r. o. ani s predmetom Zmluvy o
exkluzivite, kde obž. A. H. C. si takto vytvoril svoj plán, ktorým riadil svoju predvolebnú prezidentskú
kampaň prostredníctvom iných osôb, čo malo za následok zahrnutie uvedených faktúr do účtovníctva
spoločnosti KTAG s. r. o. a týmto spôsobom bol vytvorený priestor na to, aby bol v rozpore s ust. § 79

zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie
DPH vo výške 145.858,92,- Eur,

-čím takto v skutkoch uvedených v bodoch 1, 2 a 3 došlo konaním obž. A. H. C. ako organizátora,
ktorý riadil a koordinoval činnosť jednotlivých osôb počas svojej predvolebnej a volebnej prezidentskej

kampane k uplatneniu neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej výške
155.184,40,- EUR prostredníctvom osoby obž. A. B. C., ktorý v tom čase podával za spoločnosť KTAG
na príslušnom DÚ riadne daňové priznania k uplatneniu neoprávneného nároku na vrátenie DPH,

nakoľko je trestné stíhanie p r e m l č a n é.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného A. B. C. v bode 1, 2 a 3 rozsudku
z pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal
spáchať tak, že

ďalej len „DPH“/ v znení neskorších predpisov neoprávnene uplatniť v daňových priznaniach právo naodpočítanie DPH z predvolebnej a volebnej prezidentskej kampane obž. A. H. C. a neoprávnene uplatniť
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
v úmysle tak zadovážiť neoprávnený prospech spoločnosti KTAG s. r. o. , pričom na tento účel použil

Zmluvu o exkluzivite na vydavateľskú činnosť (ďalej len „Zmluva o exkluzivite“), ktorú ešte ako obchodný
riaditeľ spoločnosti KTAG s. r. o. uzatvoril dňa 27. 7. 2011 po vzájomnej dohode s obž. A. H. C.,

v bode 1/

· fa.č. 132615/2013 zo dňa 11.06.2013 od spoločnosti H. média, spol. s.r.o. pre spol. KTAG s.r.o.,

deklarujúcu umiestnenie vonkajšej reklamy - H. C. v termíne od 01.06.2013 do 30.06.2013 v sume
108.000,00 EUR z toho DPH 18.000,00 EUR,

-teda v uvedenom daňovom priznaní bol zahrnutý výdavok súvisiaci s predvolebnou kampaňou obž. A.
H. C. a tento nesúvisel s predmetom činnosti spoločnosti KTAG s. r. o. , ani s predmetom Zmluvy o

exkluzivite, kde obž. A. H. C. si takto vytvoril svoj plán, ktorým riadil svoju predvolebnú prezidentskú
kampaň prostredníctvom iných osôb, čo malo za následok zahrnutie uvedenej faktúry do účtovníctva
spoločnosti KTAG s. r. o. a týmto spôsobom bol vytvorený priestor na to, aby bol v rozpore s ust. § 79
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie
DPH vo výške 8.815,67 EUR,

v bode 2/

celkovejvýške11.720,17EUR,pričomdotohtodaňovéhopriznaniazahrnulokreminýchfaktúrajfaktúry:

• fa.č. 2013/1934 zo dňa 05.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač
letákov 21x10,4/4 v počte 600 ks v sume 66,46 EUR z toho DPH 11,08 EUR,

• fa.č. 2013/1949 zo dňa 06.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -
Pozvánka A5,4/4 v počte 6 000 ks v sume 138,96 EUR z toho DPH 23,16 EUR,

• fa.č. 2013/1996 zo dňa 12.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -
propagačný materiál v počte 15 000 ks v sume 300,96 EUR z toho DPH 50,16 EUR,

• fa.č. 2013/2035 zo dňa 19.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca -
propagačný materiál v počte 6 000 ks v sume 134,64 EUR z toho DPH 22,44 EUR,

• fa.č. 2013/2091 zo dňa 26.11.2013 od spoločnosti J. C. K. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač

letákov A5,4/4 v počte 40 000 ks v sume 609,60 EUR z toho DPH 101,60 EUR,

• fa.č. 745130043 zo dňa 28.11.2013 od spoločnosti M., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov
8xA4 v počte 775000 ks v sume 11.490,01 EUR z toho DPH 1.915,00 EUR,

• fa.č. 745130044 zo dňa 28.11.2013 od spoločnosti M., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov
8xA4 v počte 775000 ks v sume 5.999,99 EUR z toho DPH 1.000,00 EUR,

• fa.č. 2013894 zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti N. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Google
AdWords a YouTube Kredit, Facebook kredit v sume 4.800,00 EUR z toho DPH 800,00 EUR,

-teda v uvedenom daňovom priznaní bol zahrnutý výdavok súvisiaci s predvolebnou kampaňou obž.
A. H. C. a tento nesúvisel s predmetom činnosti spoločnosti KTAG s. r. o. ani s predmetom Zmluvy o
exkluzivite, kde obž. A. H. C. si takto vytvoril svoj plán, ktorým riadil svoju predvolebnú prezidentskúkampaň prostredníctvom iných osôb, čo malo za následok zahrnutie uvedených faktúr do účtovníctva
spoločnosti KTAG s. r. o. a týmto spôsobom bol vytvorený priestor na to, aby bol v rozpore s ust. § 79
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie

DPH vo výške 509,81 EUR,

v bode 3/

-dňa 26.05.2014 podal obž. A. B. C. na DÚ Prešov elektronicky riadne daňové priznanie k DPH za

zdaňovacie obdobie apríl 2014, v ktorom neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej
výške 157.482,50 EUR, pričom do tohto daňového priznania zahrnul okrem iných faktúr aj faktúry:

• fa.č. 00018/2014 zo dňa 06.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné
služby 2014 v termíne od 01.02.2014 do 31.03.2014 v sume 51.361,00 EUR z toho DPH 8.560,20 EUR,

• fa.č. 00019/2014 zo dňa 06.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
reklamných plôch, produkcia v termíne od 01.02.2014 do 28.02.2014 v sume 110.655,- EUR z toho DPH

18.442,50 EUR,

• fa.č. 00040/2014 zo dňa 28.02.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca doručenie
plagátov a vylep 1 ks bilboardu v sume 90,00 EUR z toho DPH 15,00 EUR,

DPH 10.345,60 EUR,

• fa.č. 00067/2014 zo dňa 24.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca doručenie
plagátov do J. v sume 20,40 EUR z toho DPH 3,40 EUR,

• fa.č. 00069/2014 zo dňa 15.03.2014 od spol. C. I. O. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom

bilboardov, produkčné služby a výlep plagátov v termíne 01.03.2014 až 26.03.2014 v sume 49.998,00
EUR z toho DPH 8.333,00 EUR,

EUR,

• fa.č. 2014/0092 zo dňa 22.01.2014 od spol. J. C. K. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
pozvánky A5, 4/4 v celkovom počte 18900 ks v sume 389,88 EUR z toho DPH 64,98 EUR,

• fa.č. 2014/0158 zo dňa 28.01.2014 od spol. J. C. K. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
letákov A5, 4/4 v celkovom počte 120000 ks v sume 1.540,80 EUR z toho DPH 256,80 EUR,

• fa.č. 2014/0287 zo dňa 13.02.2014 od spol. J. C. K. L., C. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
letákov a plagátov formát A5, A4, A3 v celkovom počte 163765 ks v sume 2.955,86 EUR z toho DPH
492,64 EUR,• fa.č. 2014/0399 zo dňa 05.03.2014 od spol. J. C. K. L., C. D. L.. C. L., P. dodanie plagátov A3,4/0 v
celkovom počte 10 ks v sume 9,60 EUR z toho DPH 1,60 EUR,

• fa.č. 745140001 zo dňa 27.01.2014 od spol. M., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výtlačky novín
v jednotlivých krajoch Slovenska v sume 3.393,- EUR z toho DPH 565,50 EUR,

• fa.č. 746140020 zo dňa 27.01.2014 od spol. M., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výtlačky novín

v jednotlivých krajoch Slovenska v sume 400,20 EUR z toho DPH 66,70 EUR,

• fa.č. 514065 zo dňa 19.02.2014 od spol. D., L., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie LDPE

taška TL 300x500/50 množstvo 15050 ks v sume 1.614,92 EUR z toho DPH 269,15 EUR,

• fa.č. SK/2013/518 zo dňa 18.02.2014 od spol. M. H. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
L. guľôčkové pero, oranžová množstvo 10000 ks v sume 1.776,00 EUR z toho DPH 296,00 EUR,

• fa.č. 14000068 zo dňa 20.01.2014 od spol. P. A. L. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač novín
A4, 4+4, v celkovom počte 2045000 ks v sume 27.484,80 EUR z toho DPH 4580,80 EUR

• fa.č. 14000258 zo dňa 18.02.2014 od spol. P. A. L. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač novín
A4, 4+4, v celkovom počte 2045000 ks v sume 27.484,80 EUR z toho DPH 4580,80 EUR

• fa.č. 24102145 zo dňa 25.02.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov -

„Letáky C.“ 4+4, 2A5, 80g LWC, distribúcia v sume 2.831,59 EUR z toho DPH 471,93 EUR,

• fa.č. 24102146 zo dňa 25.02.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač letákov -
„Letáky C.“ 4+4, 2A5, 80g LWC v sume 696,00 EUR z toho DPH 116,00 EUR,

• fa.č. 24103006 zo dňa 03.03.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač „Noviny C."
4+4, 8, 45g NOV v sume 26.760,07 EUR z toho DPH 4.460,01 EUR,

• fa.č. 24103011 zo dňa 04.03.2014 od spol. Q. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca distribúciu
letákov v sume 18.783,83 EUR z toho DPH 3.130,64 EUR,

• fa.č. 20142005 zo dňa 22.01.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prieskum verejnej mienky v sume 10.752,00 EUR z toho DPH 1.792,00 EUR

• fa.č. 24142023 zo dňa 25.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca

realizáciu face-to-face kvantitatívneho prieskumu v sume 2.172,00 EUR z toho DPH 362,00 EUR,

• fa.č. 24142034 zo dňa 25.02.2014 od spol. R. S. D. L. H. I. H., L.,O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizáciu realizáciu telefonického kvantitatívneho prieskumu v sume 4.778,40 EUR z toho DPH 796,40
EUR,· fa.č. 007/14 zo dňa 12.02.2014 od spol. C. H., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca DTP a ďalšie
produkčné služby v sume 23.034,60 EUR z toho DPH 3.839,10 EUR,

· fa.č. 022/14 zo dňa 03.04.2014 od spol. C. H., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca DTP a ďalšie

produkčné služby v sume 34.896,00 EUR z toho DPH 5.816,00 EUR,

· fa.č. 20140122 zo dňa 04.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit
03/2014 (AW+YT, F B) v sume 15.000,00 EUR z toho DPH 2.500,00 EUR,

· fa.č. 20140194 zo dňa 17.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit

03/2014 (AW, F B) v sume 9.000,00 EUR z toho DPH 1.500,00 EUR,

· fa.č. 20140232 zo dňa 31.03.2014 od spol. N. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca PPC kredit
03/2014 (AW+YT, F B), Online monitoring v sume 1.680,00 EUR z toho DPH 280,00 EUR,

· fa.č. 2014004 zo dňa 31.01.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014005 zo dňa 06.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014006 zo dňa 14.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.249,40 EUR z toho DPH 208,23 EUR,

· fa.č. 2014007 zo dňa 19.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby

v sume 1.665,86 EUR z toho DPH 277,64 EUR,

• fa.č. 2014008 zo dňa 28.02.2014 od spol. A. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné služby
v sume 1.665,86 EUR z toho DPH 277,64 EUR,

• fa.č. 1019744 zo dňa 23.01.2014 od spol. C. L. spol. s.r.o., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca tlač
obálka DL-1-T-STRIP 4/0 KISKA v sume 565,21 EUR z toho DPH 94,20 EUR,

• fa.č. R./XXXX zo dňa 20.02.2014 od spol. M. L., L., O. O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca VZ
plagátová kampaň v sume 30,00EUR z toho DPH 5,00 EUR,

• fa.č. 2014061 zo dňa 12.02.2014 od spol. P., I. D.. T., P. Q. N. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep
plagátov v sume 11,90 EUR z toho DPH 1,98 EUR,

• fa.č. 114005556 zo dňa 21.01.2014 od spol. U., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Kredit 200 v

sume 240,00 EUR z toho DPH 40,00 EUR,

• fa.č. 114031672 zo dňa 17.04.2014 od spol. U., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Kredit 200 v
sume 240,00 EUR z toho DPH 40,00 EUR,

• fa.č. 200146 zo dňa 25.03.2014 od spol. P. V. L., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom
konferenčnej miestnosti v sume 265,00 EUR z toho DPH 44,16 EUR, uplatnená DPH 33,33 EUR

• fa.č. 03-17-14-010 zo dňa 17.03.2014 od spol. I. D. L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca poradenské
služby v sume 4.699,20 EUR z toho DPH 783,20 EUR,

• fa.č. 544140040 zo dňa 13.03.2014 od spol. H. D. I., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Zmluvu
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.10.2013, vyúčtovanie prevádzkových nákladov zo obdobie
01.11.2013 do 31.12.2013 v sume 45,56 EUR z toho DPH 7,59 EUR,• fa.č. 545140078 zo dňa 20.02.2014 od spol. H. D. I., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Zmluvu
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.10.2013, vyúčtovanie prevádzkových nákladov zo obdobie

01.01.2014 do 31.01.2014 v sume 261,88 EUR z toho DPH 43,65 EUR,

• fa.č. 10140023 zo dňa 17.03.2014 od spol. C., L., D. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca reklamné a

marketingové služby v sume 360,00 EUR z toho DPH 60,00 EUR,

• fa.č. 1140179 zo dňa 10.03.2014 od spol. W. I. L.. L. M., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Inet 6
za obdobie 01.03.2014 do 31.03.204 v sume 72,00 EUR z toho DPH 12,00 EUR,

• fa.č. 1140277 zo dňa 09.04.2014 od spol. W. I. L.. L. M., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca Inet 6
za obdobie 01.04.2014 do 30.04.2014 v sume 72,00 EUR z toho DPH 12,00 EUR,

• fa.č. 20140001 zo dňa 27.02.2014 od spol. X. L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep bilboardov
v sume 360,00 EUR z toho DPH 60,00 EUR,

• fa.č. 2014021 zo dňa 30.01.2014 od spol. M. L.. L., P. L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca výlep a
montáž bilboardov v sume 828,00 EUR z toho DPH 138,00 EUR,

• fa.č. 2014007 zo dňa 27.01.2014 od spol. H. V., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca produkčné

zabezpečenie fir.eventu - stretnutie s H. v sume 25.654,50 EUR z toho DPH 4.275,75 EUR,

• fa.č. 2014019 zo dňa 31.03.2014 od spol. H. V., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca produkčné
zabezpečenie fir.eventu - stretnutie s H. v sume 35.762,50 EUR z toho DPH 5.960,42 EUR,

• fa.č. 04-14 zo dňa 22.02.2014 od X. F. Agentúra X. D., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
organizovanie hudobnej produkcie v sume 5.400,00 EUR z toho DPH 900,00 EUR,

• fa.č. 05-14 zo dňa 12.03.2014 od X. F. Agentúra X. D., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
organizovanie hudobnej produkcie v sume 11.496,00 EUR z toho DPH 1.916,00 EUR,

• fa.č. 140008 zo dňa 21.03.2014 od I. F. I. - P. C., L. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca technické a
organizačné zabezpečenie podujatí v sume 5.724,00 EUR z toho DPH 954,00 EUR,

• fa.č. 2640171 zo dňa 22.03.2014 od spol. V. P., H.. O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový účet:

2014002604 v sume 4.151,20 EUR z toho DPH 688,57 EUR, uplatnená DPH je vo výške 80,67 EUR,

• fa.č. 2640201 zo dňa 31.03.2014 od spol. V. P., H.. O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca hotelový účet:
2014002604 v sume 6.991,20 EUR z toho DPH 1.165,20 EUR, uplatnená DPH je vo výške 116,67 EUR,• fa.č. 120140020 zo dňa 21.01.2014 od spol. E., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca printovú
reklamu - produkt H. C. v sume 17.232,90 EUR z toho DPH vo výške 2.872,15 EUR,

• fa.č. 120140078 zo dňa 31.01.2014 od spol. E., L., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca printovú
reklamu - produkt H. C. v sume 9.843,- EUR z toho DPH vo výške 1.640,50 EUR,

• fa.č. 12144/0007 zo dňa 08.01.2014 od spol. O. I., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,

• fa.č.12144/0009 zo dňa 16.01.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizácia a prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12144/0010 zo dňa 28.01.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH vo výške 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12144/0022 zo dňa 17.02.2014 od spol. O., spol. s.r.o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca
realizácia a prenájom plochy bilboardov v sume 19.014,00 EUR z toho DPH 3.169,00 EUR,

• fa.č. 12143/00307 zo dňa 20.03.2014 od spol. O. I., spol. s. r. o, O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca

realizácia bilboardu v sume 5.220,00 EUR z toho DPH 870,00 EUR,

• fa.č. 1000014002 zo dňa 21.01.2014 od J. H. L. M., O. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca dodanie
fotografie TASR v sume 24,00 EUR z toho DPH 4,00 EUR,

• fa.č. 170/2014 zo dňa 10.04.2014 od spol. L. H., L., J. pre spol. KTAG s.r.o., deklarujúca prenájom

lietadla DA42 na trase J. dňa 09.04.2014 v sume 462,24 EUR z toho DPH 77,04 EUR, uplatnená DPH
je vo výške 38,52 EUR

226,90 EUR, uplatnená DPH je vo výške 170,18 EUR

•fa.č.1400036zodňa05.03.2014odspol.L.H.,L.,O.prespol.KTAGs.r.o.,deklarujúcabaleniezásielok
v mesiaci 02/2014 v sume 993,60 EUR z toho DPH 165,60 EUR,

zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty obž. A. B. C. uplatnený neoprávnený nárok na vrátenie
DPH vo výške 145.858,92,- Eur,

Uložil mu za to podľa § 277a ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/,

písm. k/ Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 57 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere 10.000
EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať
funkciu konateľa a štatutárneho zástupcu obchodných spoločností vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom

pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný A. B. C.. Odvolanie prostredníctvom svojich obhajcov
odôvodnil s tým, že v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v trestnej veci proti obžalovaným A.
B. C., trvale bytom: L. A. XXX/XX, XXX XX K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, a A. H. C., trvale bytom:
L. A. XXXX/X, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX (ďalej aj „obžalovaní“, právne zastúpeným
na základe plnomocenstva obhajcom JUDr. Patrikom Benčíkom, spoločníkom a konateľom advokátskej

kancelárie BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441,
zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod registračným číslom:
1958 (ďalej aj „obhajca“), bol na hlavnom pojednávaní Okresným súdom Poprad vyhlásený Rozsudok
sp. zn. 4T/18/2022-6068 zo dňa 11.10.2023 (ďalej aj „rozsudok“), na základe ktorého boli obžalovaní
uznaní vinnými zo spáchania pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods.

3 písm. a/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov ďalej len „Trestný zákon“).
Obžalovaní podali na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2023 podľa § 306 Tr. poriadku č. 301/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku.
Obhajcovi bola doručená Výzva Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/18/2022 zo dňa 27.11.2023, v ktorej
súd vyzval na doručenie dôvodov odvolania proti napadnutému rozsudku v lehote 15 pracovných dní od

doručenia výzvy, dňa 05.12.2023. Lehota na doručenie dôvodov odvolania uplynie obhajcovi vo štvrtok
dňa 28.12.2023. Obhajca týmto v mene obžalovaných predložil súdu písomné odôvodnenie odvolania
obžalovaných proti vyššie špecifikovanému napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa.
1. Zmeškanie lehoty 30 pracovných dní na vyhotovenie rozsudku: Prvostupňový súd porušil ustanovenie
§ 172 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle ktorého rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach

najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia;
ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu
lehotu, najviac však dvojnásobok uvedených lehôt, o tomto súd upovedomí strany. Lehota tridsiatich
pracovných dní odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku uplynula dňa 24.11.2023. Rozsudok bol
obhajcovi obžalovaných doručený až dňa 05.12.2023. Obžalovaní neboli zo strany prvostupňového

súdu upovedomení o povolení predĺženia lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku predsedom
prvostupňového súdu.
2. Nesprávne vyčíslenie odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia: Sumy nepriznaného
odpočtu DPH spoločnosti KTAG, s.r.o., sídlo: Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO:31 686 575,
IČ DPH: L., zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 1588/

P (ďalej aj „KTAG, s.r.o.“ alebo „spoločnosť“), za 3 sporné zdaňovacie obdobia jún 2013, november
2013 a apríl 2014, uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, nekorešpondujú s reálnymi číslami a
sumárom odpočtu dane z pridanej hodnoty z jednotlivých sporných faktúr uvedených v bodoch 1 - 3
výroku rozsudku. Prvostupňový súd v bode 1 výroku napadnutého rozsudku uvádza, že dňa 25.07.2013
podal obžalovaný A. B. C. na Daňovom úrade Prešov elektronicky riadne daňové priznanie k DPH za

zdaňovacie obdobie jún 2013, v ktorom si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej
výške 19.975,52 EUR. V danom zdaňovacom období bola sporná len jedna faktúra za reklamné
služby, uvedená na strane 2 napadnutého rozsudku, pričom neoprávnený odpočet DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobie z tejto faktúry je vyčíslený vo výške 18.000 EUR. V bode 2 výroku napadnutého
rozsudku súd uvádza, že za zdaňovacie obdobie november 2013 si spoločnosť neoprávnene uplatnila

právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 11.720,17 EUR. V danom zdaňovacom
období bolo sporných 8 faktúr (taxatívny výpočet faktúr je na strane 3 rozsudku), pričom neoprávnený
odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie z týchto faktúr je vyčíslený spolu vo výške 3.923,44
EUR. V bode 3 výroku napadnutého rozsudku súd uvádza, že za zdaňovacie obdobie apríl 2014 sispoločnosť nepprávnene uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške
157.482,50 EUR. V danom zdaňovacom období bolo sporných 81 faktúr (taxatívny výpočet faktúr je
na strane 4-11 rozsudku), pričom neoprávnený odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie z

týchto faktúr je vyčíslený spolu vo výške 155.086,46 EUR. Podľa názoru obhajoby sumár odpočtu DPH
spočítaný podľa faktúr v konkrétnych zdaňovacích obdobiach nekorešponduje výpočtu neoprávneného
odpočtu DPH v bodoch 1, 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku. Súd vždy na začiatku bodu výroku
rozsudku uvádza, že si daňový subjekt KTAG, s.r.o., neoprávnene uplatnil odpočet DPH v určitej výške.
Súd pravdepodobne nezohľadnil, že spoločnosť KTAG, s.r.o., je štandardný podnikateľský subjekt,

ktorý si za kontrolované zdaňovacie obdobia uplatnil nárok na odpočet DPH aj z iných štandardných
zdaniteľných plnení ako sú sporné reklamné služby uvedené v obžalobe a napadnutom rozsudku.
Preto pravdepodobne na začiatku každého bodu nemalo byť uvedené, že spoločnosť si neoprávnene
uplatnila odpočet DPH v konkrétnej výške, keďže v tejto DPH na vstupe boli započítané aj štandardné
zdaniteľné plnenia, ktoré neboli sporné a z ktorých správca dane v daňovom rozhodnutí spoločnosti
KTAG, s.r.o., nevyrubil rozdiel DPH. V zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku odvolací

súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie.
3. Index daňovej spoľahlivosti: Spoločnosť KTAG, s.r.o., bola a je štandardný daňový a podnikateľský
subjekt, zaoberá sa prioritne prenájmom nebytových priestorov a na trhu pôsobí vyše 29 rokov. V

riešenom prípade sa zdaniteľné plnenia na dani z pridanej hodnoty (DPH) reálne uskutočnili, nešlo
o fiktívne zdaniteľné plnenia, dodávateľské faktúry za reklamu boli riadne zaplatené bezhotovostným
spôsobom prevodným príkazom cez banku za štandardné trhové ceny. Zdaniteľné plnenia sa
neuskutočnili medzi personálne a kapitálovo prepojenými osobami. Spoločnosť KTAG, s.r.o., nikdy
nefigurovala ako dlžník v zozname daňových dlžníkov publikovanom na webovom sídle finančnej správy

U.. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobia 06/2013, 11/2013 a
04/2014 nebol platiteľovi dane vyplatený a preto štátu nevznikla žiadna škoda. Daňový subjekt KTAG,
s.r.o., zaplatil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty prevodným príkazom na bankový účet Daňového
úradu Prešov, čo dokazuje výpis z bankového účtu spoločnosti, podľa ktorého dňa 23.10.2014 bola
zaplatená platba vo výške 14.590,01 EUR. Spoločnosť KTAG, s.r.o., bola, naopak, finančnou správou

hodnotená ako vysoko spoľahlivý daňový subjekt. Vyplýva to z dokumentu Oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti číslo: 101314976/2022 zo dňa 10.05.2022. Podľa oznámenia má spoločnosť KTAG, s.r.o.,
pridelený index daňovej spoľahlivosti vysoko spoľahlivého daňového subjektu. Na základe uvedeného
prisľúbila finančná správa spoločnosti KTAG, s.r.o., ako finančne disciplinovanému daňovému subjektu
poskytovať benefity, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Index daňovej

spoľahlivostibolurčenýnazákladevyhodnoteniaekonomickýchukazovateľovprostredníctvomprepočtu
efektívnej daňovej sadzby a na základe plnenia povinností voči finančnej správe. Finančná správa bude
daňovému subjektu poskytovať benefity dovtedy, kým nedôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti.
Ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení, daňový úrad doručí daňovému subjektu nové oznámenie o
indexe daňovej spoľahlivosti. Index daňovej spoľahlivosti je naďalej platný, keďže podľa informačných

zoznamov finančnej správy je spoločnosť KTAG, s.r.o., aj v aktuálnom roku 2023 hodnotená ako vysoko
spoľahlivý daňový subjekt. Okresný súd Poprad sa v napadnutom rozsudku s touto právne relevantnou
skutočnosťou svedčiacou v prospech obžalovaných vôbec nevysporiadal.
4. Duplicitnosť sankcií podľa daňového a trestného práva: Obhajoba od začiatku konštatuje, že konanie
obžalovaných ako konateľov spoločnosti KTAG, s.r.o., nenapĺňalo skutkovú podstatu trestného činu

daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona a vôbec nemalo byť posudzované podľa trestného práva.
Riešená právna vec má byť posudzovaná v intenciách daňového práva ako správny delikt. Ak daňový
úrad dospel k záveru, že daňový subjekt KTAG, s.r.o., porušil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a zákon o účtovníctve, mal mu vyrubiť rozhodnutím rozdiel dane,
resp. uložiť pokutu za nesprávne vedenie účtovníctva. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad tak aj

urobil: rozhodnutím vyrubil spoločnosti KTAG, s.r.o., dodatočnú daň z pridanej hodnoty, ktorú spoločnosť
KTAG, s.r.o., v plnej výške zaplatila. Daňový úrad uložil daňovému subjektu KTAG, s.r.o., aj finančnú
pokutu vo výške 15.553,40 EUR, ktorú daňový subjekt zaplatil dňa 02.12.2014. Vyplýva to zo strany
31 napadnutého rozsudku. Daňový subjekt KTAG, s.r.o., bol teda za údajné protiprávne konanie už
jedenkrát potrestaný finančnou pokutou za spáchanie správneho deliktu v intenciách daňového práva.

Podľa názoru obhajoby napadnutým odsudzujúcim rozsudkom došlo k potrestaniu obžalovaných ako
konateľov spoločnosti KTAG, s.r.o., po druhýkrát, tentokrát v rovine trestného práva. Obhajoba v tom
vidí porušenie jednej zo základných zásad trestania „nie dvakrát v tej istej veci“ [ne bis in idem).
Prokuratúra by pravdepodobne namietala, že nejde o duplicitnosť trestania, keďže podľa daňovéhopráva bola sankcionovaná spoločnosť KTAG, s.r.o., a podľa trestného práva obžalovaní ako fyzické
osoby. Obidvaja obžalovaní ale neboli potrestaní za ich činnosť ako občanov fyzických osôb, ale za
činnosť, ktorú vykonávali v pozícii štatutárneho orgánu (konateľov) spoločnosti KTAG, s.r.o. Daňovým

subjektom, ktorý podával daňové priznania k DPH a žiadal o vrátenie nadmerného odpočtu DPH neboli
konatelia ako fyzické osoby, ale bola to obchodná spoločnosť KTAG, s.r.o., podnikajúca v právnej forme
spoločnosti s ručením obmedzeným pod vlastným identifikačným číslom organizácie (IČO) a daňovým
identifikačným číslom (DIČ).
5. Absolútna neplatnosť zmluvy o exkluzivite: Okresný súd Poprad v napadnutom rozsudku na strane 43

vyslovil právny názor, že zmluva o exkluzivite na vydavateľskú činnosť zo dňa 27.07.2011 je vzhľadom
na § 40 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol a nemôže spôsobiť
zamýšľané právne následky a účinky. Súd dedukoval záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu v
podstate na základe skutočnosti, že zmluvu o exkluzivite podpísal na jednej strane A. H. C. ako fyzická
osoba (čo súd nespochybňuje) a A. B. C. ako konateľ spoločnosti (čo súd spochybňuje, ale s čím
obhajoba nesúhlasí). Táto právna konštrukcia neobstojí. Je pravda, že zmluvu o exkluzivite podpísal A.

H. C. ako fyzická osoba, ale za spoločnosť KTAG, s.r.o., podpísal zmluvu A. B. C. nie ako konateľ, ale
ako splnomocnený zástupca na základe mandátu platného plnomocenstva. A. B. C. sa stal konateľom
spoločnosti KTAG, s.r.o. až o tri mesiace neskôr, dňa 27.10.2011. V zmluve o exkluzivite sa vôbec
neuvádza, že by A. B. C. podpísal predmetnú zmluvu ako konateľ spoločnosti KTAG, s.r.o. Naopak, A.
B. C. pri svojich opakovaných výsluchoch v prípravnom konaní vždy tvrdil, že uvedenú zmluvu podpísal

ako splnomocnený zástupca spoločnosti. Naposledy tak vypovedal v rámci jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaní dňa 29.06.2023, kedy uviedol, že zmluvu o exkluzivite podpísal za firmu KTAG, s.r.o.,
ako splnomocnený zástupca, ktorý bol splnomocnený A. X. C. ako konateľom spoločnosti KTAG, s.r.o.
(viď strana 17 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.06.2023). Právny záver súdu o absolútnej
neplatnosti zmluvy o exkluzivite z dôvodu rozporu s § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka považuje

obhajoba za nesprávny a nezákonný.
6. Nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku: Podľa názoru obhajoby prvostupňový súd
odôvodňuje napadnutý rozsudok nie na základe trestnoprávnych inštitútov, ale na základe inštitútov
civilného a obchodného práva. Okresný súd sa púšťa do polemiky a pritom sa odkláňa od
trestnoprávneho rámca prejednávanej veci. V tom akoby dával za pravdu obhajobe, ktorá od začiatku

trestného konania argumentuje, že po zaplatení vyrubeného rozdielu DPH nemali byť klienti obvinení
ani obžalovaní. Okrem namietaného záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o exkluzivite prvostupňový
súd v odôvodnení rozsudku reťazí myšlienkovú činnosť zákonného sudcu ďalšími argumentami z
obchodného práva, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k obžalobe. Súd vyčíta A.
B. C., že predmet podnikania mimoškolská vzdelávacia činnosť zapísal do obchodného registra až

dňa 18.01.2014, pričom podľa zápisnice z valného zhromaždenia mal zabezpečiť zápis predmetu
podnikania do obchodného registra k 01.01.2014. Mimoškolská vzdelávacia činnosť je tzv. voľná
živnosť, a preto spoločnosť KTAG, s.r.o., mala právo podnikať v tomto predmete podnikania od
momentu tzv. kvalifikovaného ohlásenia živnosti na živnostenskom odbore okresného úradu, čo sa aj
stalo. Je právne irelevantné, kedy bol predmet podnikania zapísaný do obchodného registra, pretože

tento zápis má len deklaratórny účinok. Ak A. B. C. zmeškal zabezpečenie zápisu tohto predmetu
podnikania do obchodného registra o 17 dní, jedinou kompetentnou osobou, ktorá môže vyvodzovať
zodpovednosť za toto konanie, je samotná obchodná spoločnosť KTAG, s.r.o. Obžalovaný navyše
nezabezpečoval zapísanie predmetu podnikania sám vo vlastnej réžii, ale prostredníctvom právneho
zástupcu. Registrové súdy často nestíhali lehotu 5 pracovných dní na zapísanie zmeny zapísaných

údajovdoobchodnéhoregistra.Nezainteresovanétretieosobyaništátneinštitúcietátoskutočnosťnemá
v žiadnom prípade čo zaujímať. Ďalším argumentom súdu je, že podľa úplného znenia spoločenskej
zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa na rozhodnutie o obchodnom vedení
spoločnosti vyžaduje súhlas dvoch konateľov, čo opäť nemohlo splniť a dosiahnuť zamýšľaný právny
následok. Obhajoba v tejto súvislosti poukazuje na to, že obchodné vedenie spoločnosti a konanie

konateľov ako štatutárnych orgánov spoločnosti sú dva odlišné právne inštitúty. Spoločnosť KTAG,
s.r.o., mala od svojho vzniku (11.03.1994) zapísaný v obchodnom registri spôsob konania štatutárneho
orgánu v mene spoločnosti tak, že písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti, podpisuje
každý z konateľov samostatne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripojí
svoj vlastnoručný podpis. V mene spoločnosti KTAG, s.r.o., je každý konateľ oprávnený podpisovať

zmluvy ako štatutárny orgán samostatne. Toto pravidlo platí už 29 rokov. Do tretice, skutočnosť, či toľko
skloňovaná zmluva o exkluzivite bola schválená valným zhromaždením a kedy, je právne irelevantná,
pretože Obchodný zákonník v ustanovení § 125 schválenie tejto zmluvy valným zhromaždením
obligatórne nevyžaduje.7. Zápisnica o ústnom pojednávaní: Orgány činné v trestnom konaní vytýkali obžalovanému A. B.
C. klauzulu výpovede zakomponovanej do zápisnice o ústnom pojednávaní Daňového úradu Prešov,
pobočkaD.zodňa25.09.2014.ObžalovanýA.B.C.dňa29.06.2023sanahlavnompojednávanínevedel

bližšie vyjadriť k formulácii citovanej zápisnice, ale pamätal si, že medzi zamestnancami správcu dane a
ním ako konateľom daňového subjektu existoval odlišný právny názor na odpočítanie DPH zo sporných
dodávateľských faktúr. Obhajoba namietala položenie otázky ako kapcióznej z dôvodu, že A. B. C.
vypovedal v daňovom konaní ako konateľ daňového subjektu KTAG, s.r.o., a bol poučený o právnych
následkoch porušenia daňového tajomstva v zmysle ustanovenia § 264 Tr. zákona, ale nebol v žiadnom

prípade poučený o práve odoprieť výpoveď a o ďalších svojich procesných právach v zmysle Trestného
poriadku. Preto vyšetrovateľ NAKA v prípravnom konaní po námietke obhajoby túto akceptoval a vzal
otázku späť. Podľa názoru obhajoby nemožno týmto spôsobom preklápať dôkazy z daňového konania
do trestného konania. V podstate išlo o nedorozumenie medzi zamestnancami správcu dane a A. B. C.,
týkajúce sa odlišnej interpretácie oprávnenosti zaúčtovania dokladov do účtovníctva spoločnosti KTAG,
s.r.o., resp. nesprávnu formuláciu daňových kontrolórov zakomponovanú do textu zápisnice o ústnom

pojednávaní. Podľa názoru obhajoby by súd na túto zápisnicu o ústnom pojednávaní v tomto bode nemal
prihliadať.
8. KTAG. s.r.o.: Obžalovaní A. B. C. a A. H. C. nemali v žiadnom prípade úmysel spáchať žiadny
daňový trestný čin a už vôbec nie daňový podvod. Obidvaja obžalovaní sú bezúhonní občania. A. H. C.
zastával v období rokov 2014 až 2019 najvyššiu ústavnú funkciu a bol zvolený za prezidenta Slovenskej

republiky.Obidvajaobžalovanínebolidoposiaľsúdnetrestaní,čovyplývazodpisuregistratrestov.Klienti
nie sú účtovníci ani daňoví poradcovia. A. H. C. na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2023 vypovedal,
že nevystavoval faktúry spoločnosti KTAG, s.r.o., neviedol účtovníctvo, nekontroloval účtovné doklady,
nevypĺňal ani elektronicky nepodával daňové priznania k DPH, ani neplatil daňové povinnosti prevodným
príkazom cez elektronické bankovníctvo. A. B. C. je konateľom spoločnosti KTAG, s.r.o., skoro 12 rokov

a za ten čas nemala spoločnosť žiadne daňové problémy s finančnou správou. Spoločnosť KTAG, s.r.o.,
je dlhodobo ziskovou firmou a nebola odkázaná na to, aby sa jej konatelia dopúšťali zločinu daňového
podvodu.SpoločnosťKTAG.s.r.o..zaroky2016až2022odviedlanadanizpridanejhodnotydoštátneho
rozpočtu sumu 812.982,92 EUR, pričom priemerná výška vlastnej daňovej povinnosti za posledných 5
rokov sa pohybuje okolo 10.000 EUR mesačne. Spoločnosť KTAG, s.r.o., bola za posledných 6 rokov

vždy zisková a za toto časové obdobie odviedla do štátneho rozpočtu na dani z príjmov právnickej
osoby summa summarum 399.549 EUR. Obhajoba zdôrazňuje, že trestné konanie v danej veci trvá 7
rokov a od uplynutia kontrolovaných zdaňovacích období uplynulo skoro 10 rokov. Obhajoba v konaní
obžalovaných A. H. C. a A. B. C. žiadny daňový podvod nevidí. Na základe vyššie uvedených právne
relevantných skutočností obžalovaní žiadajú, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zmenil

rozsudok prvostupňového súdu tak, že obžalovaných spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodí alebo
alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Taktiež odvolanie odôvodnil ďalší právny zástupca obžalovaného, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že:

1.Napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci (teda je nezákonný) a je
skutkovo odôvodnený okolnosťami, ktoré sú úplne irelevantné pre posúdenie trestnosti žalovaného
skutku. Z vlastného odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom (str. 46 až 56
napadnutého rozsudku) a z toho, aké skutočnosti údajne relevantné pre rozhodnutie vyvodil
prvostupňový súd z vykonaných dôkazov, je zrejmé, že prvostupňový súd buď nepochopil podstatu tejto

trestnej veci (čo by bol ten lepší prípad) alebo za každú cenu hľadal akékoľvek, aj nezmyselné dôvody
na uznanie viny obžalovaných (čo by bolo oveľa horšie). Napadnutý rozsudok je tiež výsledkom: (i)
zásadného porušenia práva obžalovaných na obhajobu, pretože prvostupňový súd odmietol vykonať
dôležitý dôkaz (znalecký posudok navrhovaný obhajobou) svedčiaci v prospech obžalovaných, pričom
dôvody tohto postupu súdu nedávajú žiadny zmysel a nemôžu právne obstáť; a (ii) zásadného porušenia

práva na spravodlivé súdne konanie, pretože na prvostupňovom súde rozhodovala zákonná sudkyňa, u
ktorej podľa nášho názoru existovali okolnosti významne spochybňujúce jej nezaujatosť z objektívneho
hľadiska. Podstatná pre správne právne posúdenie tejto trestnej veci je skutočnosť, že spoločnosť KTAG
s.r.o. (ďalej len „KTAG“) podnikajúca v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C., mala podnikateľský
prospech z realizovanej politickej reklamy A. H. C. v prezidentskej volebnej kampani, nakoľko táto

viedla k zvýšeniu poznateľnosti jeho mena a tým aj k zvýšeniu dopytu po jeho prednáškach a knihách
predávaných spoločnosťou KTAG a ich ceny. Tým sa zvýšil aj objem dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) na výstupe, ktorú spoločnosť KTAG riadne priznala a odviedla (čo robí dodnes). Spoločnosť
KTAG teda týmto spôsobom použila tovary a služby obstarané v rámci prezidentskej volebnej kampaneA. H. C. na dodávky svojich vlastných tovarov a služieb (prednášok a kníh A. H. C., ktoré KTAG predáva
svojim zákazníkom), ktoré boli predmetom DPH na výstupe. Všetky tieto skutočnosti boli preukázané
vykonanými dôkazmi. V tomto prípade navyše úplne absentuje úmysel obžalovaných neoprávnene

obohatiť seba alebo iného, čo je obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu
podľa § 277a Tr. zákona. Prvostupňový súd správne pochopil, že „[n]eoprávneným uplatnením takéhoto
nároku [na odpočítanie DPH, pozn. obhajoby] je klamlivé predstieranie splnenia podmienok na takýto
nárok a teda uvádzaním správcu dane do omylu.“ (str.49 Napadnutého rozsudku). Problém je, že
rozhodol úplne v rozpore s týmto záverom. Napadnutý rozsudok totiž nedáva žiadnu odpoveď na

otázku, čo konkrétne obžalovaní voči správcovi dane klamlivo predstierali a ohľadom akej skutočnosti
uvádzali správcu dane do omylu. Obžalovaní ani spoločnosť KTAG totiž voči správcovi dane nič klamlivo
nepredstierali a v ničom neuviedli správcu dane do omylu. Predstierať, resp. uviesť správcu dane do
omylu by mohli iba vtedy, ak by do daňových priznaní k DPH zahrnuli faktúry na fiktívne plnenia (teda ak
by predstierali, že KTAG nakúpila tovary alebo služby, ktoré v skutočnosti vôbec neboli dodané) alebo
na umelo nadhodnotené plnenia (teda ak by predstierali, že KTAG nakúpila tovary a služby, ktorých

reálna hodnota bola podstatne nižšia než hodnota deklarovaná na faktúrach). Nič také sa však nestalo. V
konaní bolo preukázané vykonanými dôkazmi, že všetky faktúry uvedené v skutkovej vete napadnutého
rozsudku sa týkali skutočne dodaných tovarov a služieb za trhové ceny. Spor v tomto prípade je teda
čisto právny. Ide o spor medzi dvomi právnymi názormi: (i) Na jednej strane tu bol právny názor KTAG
a obžalovaných ako jej konateľov, že predmetné plnenia spĺňali nárok na odpočet DPH na vstupe na

strane KTAG. (ii) Na druhej strane tu bol právny názor správcu dane, že podmienky na odpočet DPH
splnené neboli. KTAG a obžalovaní ako jej konatelia navyše v tomto spore „ustúpili“ správcovi dane
hneď v počiatočnej fáze a rozhodli sa nepresadzovať svoj právny názor súdnou cestou (odvolanie,
správna žaloba). Ide o typický názorový spor medzi daňovým subjektom a správcom dane, akých sú
na Slovensku ročne stovky, možno tisíce, líšia sa len menami daňových subjektov. Jediný tento však

skončil v trestnom konaní. Táto trestná vec je od svojho počiatku silno spolitizovaná (v zmysle politicky
zneužívaná), za čo však obžalovaní nemôžu. Tento fakt by však nemal „zakaliť zrak“ nikomu, kto má
záujemúprimnehľadaťpravdu–konkrétnehľadaťrozdielmedzinaplnenímskutkovejpodstatytrestného
činu daňového podvodu (kde musí byť preukázaný úmysel konať podvodne, teda neoprávnene sa
obohatiť) a odstraňovaním rozporov v právnych názoroch medzi daňovým subjektom a správcom dane v

daňovom konaní (kde niet zlého úmyslu u daňovníka, ale o odlišný právny názor, v ktorom nakoniec buď
jedna zo strán ustúpi a uzná právny názor druhej strany alebo, ak k tomu nedôjde, rozhodne správny
súd).Dôslednérozlišovaniemedzitýmitodvomisituáciami(trestnýčinvs.porušeniedaňovýchpredpisov
– správny delikt) je významné aj pre zdravé fungovanie ekonomiky, kde podnikateľ s dobrým úmyslom
by sa nikdy nemal báť, že bude trestnoprávne postihnutý za neúmyselné chyby.

2.Rozsah odvolania. Odvolanie bolo podané v prospech oboch obžalovaných v maximálnom prípustnom
rozsahu, teda pre (i) nesprávnosť výroku o ich vine, (ii) z toho vyplývajúcu nesprávnosť výroku o treste,
ktorý je od výroku o vine priamo závislý a (iii) porušenie zákona v súdnom konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozsudku. Nesprávnosť výroku o vine spočíva v tom, že prvostupňový súd tento
výrok založil na dôvodoch, ktoré sú absolútne zmätočné a z trestnoprávneho hľadiska irelevantné

pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Tr.
zákona, pričom zároveň nezohľadnil dôkazy a argumentáciu obhajoby preukazujúce opak, pričom ide
o nasledovné dôvody: (i) zmluva o exkluzivite na vydavateľskú činnosť zo dňa 27.07.2011 medzi A.
H. C. ako poskytovateľom práv a spoločnosťou KTAG ako nadobúdateľom práv (ďalej len „zmluva
o exkluzivite“) je neplatná a preto nemohla vyvolávať právne účinky zamýšľané obžalovanými; (ii)

zmluva o exkluzivite nebola nikdy predmetom rokovania a rozhodovania valného zhromaždenia KTAG;
(iii) predmet podnikania „vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti“ má KTAG zapísaný do
obchodnéhoregistraaždňom18.01.2014,zatiaľčozdaniteľnéplnenia,zktorýchuplatnilaKTAGodpočet
DPH na vstupe boli realizované už od 11.06.2013; (iv) konatelia KTAG porušili povinnosť zapísať
predmet podnikania „vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti“ do obchodného registra v lehote

30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia KTAG, ktorým došlo k rozšíreniu predmetu podnikania
spoločnosti o túto činnosť; (v) dohoda o podieľaní sa na ziskoch a stratách zo dňa 14.06.2018 medzi A.
H. C. ako poskytovateľom práv a KTAG ako nadobúdateľom práv nadväzujúca na zmluvu o exkluzivite
(ďalej len „dohoda o ziskoch a stratách“) sa netýka žalovaného skutku, pretože upravuje vzťahy až
v období po skončení výkonu funkcie prezidenta SR A. H. C.; (vi) dohoda o ziskoch a stratách je

neplatná a preto nemohla vyvolávať právne účinky zamýšľané obžalovanými; (vii) sporné faktúry, z
ktorých KTAG uplatnila odpočet DPH na vstupe súviseli výlučne s prezidentskou kampaňou A. H. C. a
nie s hlavnou obchodnou činnosťou KTAG ani s predmetom zmluvy o exkluzivite; (viii) značka „H. C.“
nie je obchodným názvom ani menom obchodnej spoločnosti KTAG; (ix) obžalovaní klamlivo predstieralisplnenie podmienok nároku na odpočítanie DPH a uvádzali správcu dane do omylu; (x) pri posudzovaní
nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom len formálne právnym a
nemožno prihliadať na simulované právne úkony. K týmto dôvodom odvolania bližšie pozri časť III

podania. Nesprávnosťvýrokuotrestespočívaibavtom,žetentovýrokplnezávisíodvýrokuovine,ktorý
považuje za nesprávny. Ak by výrok o vine bol správny, tak by proti výroku o treste v znení uvedenom
v napadnutom rozsudku pravdepodobne odvolanie nepodali. K tomu bližšie pozri časť IV podania.
Porušenie zákona v súdnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, spočíva v tom,
že: (i) existoval dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne pre pochybnosti o jej nezaujatosti pre pomer

k prejednávanej veci, o ktorých sa obžalovaní a obhajoba dozvedeli až po vyhlásení napadnutého
rozsudku a z tohto dôvodu nemohli včas uplatniť námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 5 Tr. poriadku,
pričom zákonná sudkyňa sama neurobila oznámenie o svojej zaujatosti podľa § 32 ods. 1 Tr. poriadku;
(ii)súdbezdôvodneodmietolvykonaťdôležitýdôkaz–obhajobounavrhnutýznaleckýposudokznaleckej
organizácie Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku s.r.o. č. 12/2020 zo dňa 15.01.2020 (ďalej
len „znalecký posudok VÚRHP č. 12/2020“) na preukázanie súvislosti medzi žalovanými zdaniteľnými

plneniami a DPH na vstupe a zdaniteľnými plneniami a DPH na výstupe, čo je základná podmienka
pre oprávnené odpočítanie DPH, pričom súd založil výrok o vine (aj) na závere, že takáto súvislosť
neexistuje. K týmto dôvodom odvolania bližšie pozri časť V podania. Napadnutý rozsudok mal správne
znieť tak, že obaja obžalovaní sa v celom rozsahu oslobodzujú spod podanej obžaloby podľa § 285
písm. b/, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. K tomu, aké by malo byť podľa ich názoru

správne právne posúdenie tejto veci, sa vyjadrili v časti VI podania.
3.Dôvody nesprávnosti výroku o vine. Prvostupňový súd založil výrok o vine na záveroch, ktoré nielen
že sú právne i skutkovo mylné, ale v prevažnej miere od nich ani nemôže závisieť trestnosť konania
obžalovaných.
3.1. Zmluva o exkluzivite je platná a účinná. Prvostupňový súd založil výrok o vine na údajnej neplatnosti

zmluvy o exkluzivite, ktorá podľa súdu nemohla vyvolať ňou predpokladané právne účinky, pretože
(i) za KTAG ju podpísal ako konateľ A. B. C., ktorý v tom čase ešte konateľom KTAG nebol a (ii) so
zmluvou o exkluzivite nevyslovili súhlas obaja konatelia KTAG, hoci na rozhodnutia o obchodnom vedení
spoločnosti sa podľa spoločenskej zmluvy vyžadoval súhlas oboch konateľov (v tom čase A. H. C. a
A. X. C.). Tento záver prvostupňového súdu je zásadne nesprávny a nemá oporu nielen v zistenom

skutkovom stave, ale ani v platnom práve. Po prvé, A. B. C. podpísal zmluvu o exkluzivite nie ako konateľ
spoločnosti KTAG, ale ako jej riaditeľ na základe plnej moci, ktorá mu bola platne udelená spoločnosťou
KTAG konajúcou prostredníctvom jedného z jej konateľov. Prvostupňový súd napriek tomu rozhodol v
rozpore s touto skutočnosťou, hoci o tejto skutočnosti zhodne vypovedali obaja obžalovaní a vyplýva
aj zo súdneho spisu. Zmluva o exkluzivite preto bola nepochybne podpísaná za spoločnosť KTAG

oprávnenou osobou. Túto plnú moc priložili k podaniu ako Prílohu č. 1 a navrhli ju vykonať ako listinný
dôkaz. Po druhé, rozhodnutie konateľov o obchodnom vedení spoločnosti s ručením obmedzeným (§
134 Obchodného zákonníka) nemá nič spoločné s platnosťou a účinnosťou právnych úkonov urobených
obchodnou spoločnosťou. Právny úkon urobený v mene obchodnej spoločnosti (napr. zmluva) je pre
spoločnosť platná a účinná ak bola v mene spoločnosti podpísaná osobou na to riadne oprávnenou – či

už štatutárnym orgánom, prokuristom alebo splnomocneným zástupcom (§ 13 Obchodného zákonníka).
Prípadný nedostatok súhlasu potrebnej väčšiny konateľov (v prípade KTAG obidvoch konateľov) s
nejakým právnym úkonom nemá za následok neplatnosť a neúčinnosť zmluvy uzavretej spoločnosťou,
ale môže byť nanajvýš dôvodom zodpovednosti za škodu zo strany konajúcej osoby voči spoločnosti.
Tento záver vyplýva z § 13 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorých oprávnenie štatutárneho

orgánukonaťvmenespoločnostivočitretímosobám(aajudeliťplnúmocnakonanievmenespoločnosti
inej osobe) nie je možné obmedziť a prípadné obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám. Nedostatok
súhlasu oboch konateľov KTAG so zmluvou o exkluzivite prvostupňový súd vyvodil z toho, že tak
obžalovaný A. H. C. ako aj svedok A. X. C. zhodne vypovedali, že A. X. C. ako druhý konateľ spoločnosti
KTAG o zmluve o exkluzivite nevedel. Obžalovaný A. H. C. však vysvetlil, prečo to tak bolo, a že ani

on rovnako nevedel o všetkých podnikateľských projektoch, ktoré si prostredníctvom ich rodinnej firmy
KTAG realizoval jeho brat A. H. C.. Vo vzťahoch medzi nimi ako dvomi spoločníkmi, konateľmi a zároveň
súrodencami išlo o bežnú vec, nakoľko medzi nimi vždy existoval a existuje vysoký stupeň dôvery.
KTAG je rodinná firma a nie nadnárodná korporácia, takže je úplne pochopiteľné a štandardné, že sa
formálne schvaľujú a dokumentujú iba záležitosti, pri ktorých to vyžaduje zákon. To, že A. X. C. ako

druhý konateľ KTAG o zmluve o exkluzivite nemal v čase jej uzavretia vedomosť, nemá žiadny vplyv
na to, že zmluva o exkluzivite bola platne a účinne uzavretá. Možno teda uzavrieť, že prvostupňový
súd správne zistil, že uzavretie zmluvy o exkluzivite nebolo formálne schválené obidvoma konateľmi
KTAG v rámci rozhodovania o obchodnom vedení spoločnosti, avšak zároveň ignoroval prax zavedenúv spoločnosti KTAG potvrdenú výpoveďami oboch jej vtedajších konateľov A. H. C. a A. X. C., že každý
z nich si realizoval prostredníctvom spoločnosti KTAG svoje podnikateľské projekty sám a navzájom
sa o nich neinformovali ani si ich navzájom neschvaľovali. Preto súd z tohto zistenia vyvodil nesprávny

záver o neplatnosti zmluvy o exkluzivite. Zmluva o exkluzivite (i) bola za KTAG podpísaná oprávnenou
osobou a (ii) na jej platné uzavretie v mene KTAG sa nevyžadovalo formálne schválenie jej uzavretia
obidvoma konateľmi (rovnako ako sa to nevyžaduje v prípade akejkoľvek inej obchodnej spoločnosti.
Okrem toho, od platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o exkluzivite z hľadiska súkromného práva nemôže
závisieť trestnosť konania obžalovaných. Trestnosť ich konania sa totiž posudzuje skutkovo, teda podľa

toho, čo v skutočnosti vykonali alebo nevykonali.
3.2. Zmluva o exkluzivite nemusela byť predmetom rokovania valného zhromaždenia KTAG.
Prvostupňový súd založil výrok o vine aj na zistení, že zmluva o exkluzivite nebola nikdy predmetom
rokovania valného zhromaždenia KTAG. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, či
následkomtejtoskutočnostimalabyťneplatnosťaneúčinnosťzmluvyoexkluzivitealebočiprvostupňový
súd z tejto skutočnosti vyvodzuje fiktívnosť zmluvy o exkluzivite. V každom prípade, táto skutočnosť

je pre tunajší prípad právne i skutkovo irelevantná. Žiadny zákon ani spoločenská zmluva spoločnosti
KTAG neprikazovali, aby zmluva o exkluzivite musela byť pred jej uzavretím alebo po jej uzavretí
prerokovaná či schválená valným zhromaždením spoločnosti KTAG. Ak takáto povinnosť v rozhodnom
čase konateľom spoločnosti KTAG nevyplývala zo zákona ani zo spoločenskej zmluvy tejto spoločnosti,
potom nie je zrejmé, ako môže nevykonanie takéhoto úkonu (ktorý nikto nebol povinný vykonať)

zakladať trestnú zodpovednosť obžalovaných. Možno teda uzavrieť, že prvostupňový súd správne zistil,
že zmluva o exkluzivite nebola nikdy predmetom rokovania ani schvaľovania valného zhromaždenia
spoločnosti KTAG. Nebola, pretože nemusela byť a žiadny zákon ani spoločenská zmluva KTAG to
nevyžadovali. Z tohto zistenia však vyvodil pre vec nesprávny záver, že táto skutočnosť mala nejaký
dopad, resp. že má nejakým spôsobom preukazovať spáchanie trestného činu daňového podvodu

obžalovanými. Okrem toho, od skutočnosti, či zmluva o exkluzivite bola alebo nebola prerokovaná a
schválená valným zhromaždením spoločnosti KTAG nemôže závisieť trestnosť konania obžalovaných.
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ani náznakom neuvádza, v čom je táto skutočnosť relevantná
pre posúdenie viny obžalovaných.
3.3. V čase realizácie sporných zdaniteľných obchodov uvedených v obžalobe bola spoločnosť KTAG

bezpochyby oprávnená podnikať v oblasti „mimoškolská vzdelávacia činnosť“. Prvostupňový súd
ďalej založil výrok o vine na zistení, že predmet podnikania „mimoškolská vzdelávacia činnosť“, do
ktorého spadá prednášková a vydavateľská činnosť A. H. C. realizovaná prostredníctvom KTAG má
spoločnosť KTAG zapísaný do obchodného registra až od 18.04.2014, zatiaľ zdaniteľné obchody, ktoré
sú predmetom žalovaného skutku, prebiehali už od 11.06.2013. Prvostupňový súd z tejto skutočnosti

vyvodzuje, že v čase realizovania sporných zdaniteľných obchodov v druhej od 11.06.2013 až do
18.01.2014 spoločnosť KTAG nemala oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť v tejto oblasti.
Podnikanie v oblasti „mimoškolská vzdelávacia činnosť“ je voľnou živnosťou. Podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vzniká
právnickej osobe už zapísanej do obchodného registra oprávnenie prevádzkovať voľnú živnosť dňom

ohlásenia živnosti. To platí bez ohľadu na to, kedy a či vôbec si právnická osoba tento predmet
podnikania zapíše do obchodného registra. Zápis rozšírenia predmetu podnikania do obchodného
registra je v takomto prípade iba deklaratórny. Podľa verejne známeho zápisu v živnostenskom registri
(https://zrsr.sk/Detail/ROQlPeUGKGqEijDhX-W4Q)vzniklospoločnostiKTAGoprávnenieprevádzkovať
živnosť „mimoškolská vzdelávacia činnosť“ už dňa 21.05.2013, teda ešte predtým, ako došlo k prvému

zdaniteľnému obchodu, ktorý je predmetom žalovaného skutku. Je teda nepochybné, že spoločnosť
KTAG bola riadne oprávnená vykonávať túto podnikateľskú činnosť počas celého žalovaného obdobia.
Skutočnosť, že k zápisu tohto predmetu podnikania spoločnosti KTAG do obchodného registra došlo až
s odstupom niekoľkých mesiacov od vzniku živnostenského oprávnenia, nemá žiadny vplyv na to, že
spoločnosť KTAG bola od 21.05.2013 nepretržite až doteraz (teda aj počas celého žalovaného obdobia)

riadne oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť „mimoškolská vzdelávacia činnosť“, teda realizovať
prednášky a predávať publikácie A. H. C. za odplatu za účelom dosahovania zisku. V tomto prípade
teda takisto ide o správne skutkové zistenie prvostupňového súdu, z ktorého však prvostupňový súd
vyvodil absolútne nesprávne právne závery. Naviac, vykonávanie podnikania bez oprávnenia môže za
splnenia zákonných podmienok predstavovať nanajvýš trestný čin neoprávneného podnikania podľa §

251 Tr. zákona, ale nemá nič spoločné s trestným činom daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona.
3.4. Oneskorené podanie návrhu na zápis rozšíreného predmetu podnikania spoločnosti KTAG je
pre tento prípad absolútne irelevantný. Prvostupňový súd ďalej založil výrok o vine na zistení, že
pri zapisovaní rozšíreného predmetu podnikania „mimoškolská vzdelávacia činnosť“ do obchodnéhoregistra konatelia spoločnosti KTAG porušili svoju povinnosť podľa § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z.z.
o obchodnom registri v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o obchodnom
registri“), tzn. povinnosť podať návrh na zápis tejto zmeny do obchodného registra. Prvostupňový súd

však ani náznakom nevysvetľuje, čo by mala mať táto skutočnosť spoločné so žalovaným skutkom,
resp. ako od tejto skutočnosti závisí naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu daňového
podvodu. Porušenie uvedenej povinnosti konateľov obchodnej spoločnosti je poriadkovým deliktom, za
ktorý môže registrový súd uložiť konateľom poriadkovú pokutu do výšky 3.310 Eur. Poriadková pokuta
je prostriedkom na donútenie povinných osôb k splneniu tejto povinnosti a pokiaľ k splneniu povinnosti

došlo dobrovoľne ešte pred jej uložením, nie je možné ju viac uložiť. V prípade konateľov spoločnosti
KTAG táto pokuta v uvedenom prípade uložená nebola. Nesplnenie povinnosti konateľov KTAG podať v
zákonnej lehote návrh na zápis rozšírenia predmetu podnikania do obchodného registra však v žiadnom
prípade nezakladá ich trestnú zodpovednosť a nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie toho, či sa
dopustili daňového podvodu. V tomto prípade teda ide o síce správne skutkové zistenie prvostupňového
súdu (že konatelia KTAG si predmetnú povinnosť nesplnili v zákonnej lehote), avšak z tohto zistenia

prvostupňový súd vyvodil absolútne nesprávny právny záver, resp. pripísal tejto skutočnosti také účinky,
aké v žiadnom prípade mať nemohla a nemôže.
3.5. Dohoda o ziskoch a stratách iba preukazuje reálnosť a poctivosť podnikateľského zámeru KTAG
v oblasti prednáškovej a vydavateľskej činnosti. Prvostupňový súd ďalej založil výrok o vine na zistení,
že dohoda o ziskoch a stratách bola uzavretá až po žalovanom období a týka sa obdobia 5 rokov po

uplynutí prezidentského mandátu A. H. C., z čoho vyvodil jej irelevantnosť pre tunajšiu vec. Poukazom
na dohodu o ziskoch a stratách obhajoba chcela preukázať iba to, že podnikateľský zámer spoločnosti
KTAGvoblastiprednáškovejavydavateľskejčinnosti(kuktorejsaviažuspornézdaniteľnéplnenia)po5-
ročnej prestávke „vynútenej“ výkonom prezidentskej funkcie A. H. C., kedy sa tento zámer z objektívnych
dôvodov nemohol realizovať, je reálny a bude pokračovať. Je logické, že dohoda o ziskoch a stratách sa

vzťahuje práve na obdobie v nej uvedené, pretože dovtedy sa tento podnikateľský zámer nemohol plne
realizovať. Pre lepšie pochopenie uviedli nasledovnú časovú os tohto podnikateľského zámeru: 1/ nápad
A. H. C. podnikať v oblasti prednáškovej a vydavateľskej činnosti › 2/ obdobie realizácie tejto činnosti
prostredníctvom KTAG v relatívne malom objeme a za relatívne nízku cenu › 3/ nápad spropagovať na
tento účel meno (značku) A. H. C. prostredníctvom kandidatúry na prezidenta SR s cieľom zvýšenia

dopytu po prednáškach a publikáciách A. H. C. a tým aj ich ceny › 4/ prezidentská volebná kampaň a
vynaloženie nákladov na reklamu za účelom zvýšenia poznateľnosti mena A. H. C. (odpočítanie DPH
z týchto nákladov na vstupe) › 5/ výkon funkcie prezidenta A. H. C. (5 rokov) › 6/ skončenie funkčného
obdobia prezidenta › 7/ pokračovanie vo vykonávaní prednáškovej a vydavateľskej činnosti A. H. C.
prostredníctvom KTAG v preukázateľne väčšom objeme a za preukázateľne vyššie ceny (priznanie a

zaplatenie DPH z týchto príjmov na výstupe). Zatiaľ čo zmluva o exkluzivite bola uzavretá v bode 1/
vyššie uvedenej časovej osi (pri zrode podnikateľského nápadu), dohoda o ziskoch a stratách bola
uzavretá v bode 7/ časovej osi (teda v období záverečnej fázy realizácie podnikateľského nápadu). Je
však zrejmé, že dohoda o ziskoch a stratách bola súčasťou jedného a toho istého podnikateľského
zámeru, ktorý mal svoj vyššie načrtnutý vývoj a priebeh, čo bolo v konaní aj preukázané výpoveďami

aj listinnými dôkazmi. Záver o nesúvislosti dohody o ziskoch a stratách so žalovaným obdobím a
žalovaným skutkom je preto nesprávny. Azda najväčšou chybou orgánov činných v trestnom konaní
a prvostupňového súdu v tejto veci, ktorá je príčinou aj ostatných chýb, je to, že vnímajú skutkové
okolnosti žalovaného skutku izolovane (teda iba ako súhrn daňových priznaní k DPH a faktúr) bez
akéhokoľvek zohľadnenia podnikateľskej reality, ktorá žalovanému skutku predchádzala a tiež ktorá po

ňom nasledovala. Bez toho však nie je možné objektívne a správne posúdiť a vyhodnotiť úmysel a
pohnútku obžalovaných, čo je obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu.
3.6. Dohoda o ziskoch a stratách je platná a účinná. Prvostupňový súd ďalej založil výrok o vine na
údajnej neplatnosti dohody o ziskoch a stratách, ktorá podľa súdu nemohla vyvolať ňou predpokladané
právne účinky, a to z dôvodu (obdobne ako pri zmluve o exkluzivite), že s dohodou o ziskoch a stratách

nevyslovili súhlas obaja konatelia KTAG, hoci na rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti sa podľa
spoločenskej zmluvy vyžadoval súhlas oboch konateľov (v tom čase A. H. C. a A. X. C.). Tento záver
prvostupňového súdu je nesprávny z tých istých dôvodov, pre ktoré je nesprávny aj v prípade zmluvy o
exkluzivite. Dovolili si v tejto súvislosti odkázať odvolací súd na body II.1 a II.2 vyššie, ktoré platia mutatis
mutandis aj vo vzťahu k dohode o ziskoch a stratách.

3.7.SpornéfaktúrysícesúviselisreklamnoučinnosťouvrámciprezidentskejvolebnejkampaneA.H.C.,
ale zároveň dostatočne súviseli aj s podnikateľskou činnosťou spoločnosti KTAG v oblasti mimoškolskej
vzdelávacej činnosti. Prvostupňový súd v zhode s obžalobou založil výrok o vine aj na závere, že
sporné faktúry, z ktorých KTAG odpočítala DPH na vstupe, súviseli výlučne s prezidentskou volebnoukampaňou A. H. C. a naopak nijako nesúviseli s podnikaním spoločnosti KTAG. Celá obhajoba a
dokazovanie v konaní pred súdom smerovali k preukázaniu (a aj preukázali), že prezidentská volebná
kampaň A. H. C., teda politická reklama zameraná na zvýšenie poznateľnosti jeho osoby, mala dva

účinky: Po prvé, úspech A. H. C. v politickej súťaži preukázaný jeho zvolením za prezidenta (čo v
úvodnej fáze vôbec nebolo očakávané ani pravdepodobné). Po druhé, zvýšenie poznateľnosti mena
(značky) A. H. C. do takej miery, že v priamej príčinnej súvislosti s touto kampaňou došlo (po skončení
výkonu ústavnej funkcie) k násobnému zvýšeniu dopytu a ceny prednášok a publikácií A. H. C.,
čomu zodpovedá aj násobný nárast priznanej a odvedenej DPH na výstupe zo strany spoločnosti

KTAG. Povedané inak, ak by sa prezidentská volebná kampaň nerealizovala a spoločnosť KTAG by
nevynaložila náklady na túto kampaň tak, ako boli vynaložené, je vysoko pravdepodobné až isté, že v
období po skončení výkonu ústavnej funkcie až dodnes by spoločnosť KTAG predávala prednášky a
publikácie A. H. C. v oveľa menších objemoch ako je tomu reálne dnes, čoho dôsledkom by bola oveľa
nižšia DPH priznaná a odvedená spoločnosťou KTAG na výstupe. Nedá sa dokonca vylúčiť ani to, že by
spoločnosť KTAG podnikanie v tejto oblasti ukončila, nakoľko by to nebolo ekonomicky opodstatnené.

Práve v tomto spočíva súvislosť medzi nákladmi na politickú reklamu vynaloženými v prezidentskej
volebnej kampani A. H. C. na jednej strane a podnikaním spoločnosti KTAG spočívajúcom v predaji
prednášok a publikácií A. H. C.. Prvostupňový súd ani obžaloba síce túto súvislosť nevidia (alebo vidieť
nechcú), avšak táto súvislosť je podľa názoru obhajoby nesporná. Podnikanie spoločnosti KTAG v
oblasti mimoškolskej vzdelávacej činnosti spočíva v predaji prednášok a publikácií A. H. C. (presne v

súlade so zmluvou o exkluzivite). Akákoľvek reklama (hoci aj politická), ktorá môže prispieť k zvýšeniu
obratu z tohto predaja a ku generovaniu DPH na výstupe, nepochybne spĺňa podmienku súvislosti s
týmto podnikaním podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platného a
účinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“). V takomto prípade totiž politická reklama bola
„použitá“ (aj) na dodávku tovarov a služieb, z ktorých vzniká daňová povinnosť zaplatiť DPH na výstupe.

Obhajoba v konaní pred súdom preukázala (a obžaloba nijako nespochybnila), že tržby spoločnosti
KTAG z tejto podnikateľskej činnosti po kampani a z nich priznaná a odvedená DPH na výstupe boli
násobne vyššie než pred kampaňou. Neponúka sa žiadne iné vysvetlenie tohto javu než práve efekt
reklamy zameranej na zvýšenie poznateľnosti mena A. H. C. a následný výkon funkcie prezidenta SR,
a neponúkol ho ani prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a ani obžaloba. Žiadny zákon pritom

nezakazuje využitie politickej reklamy aj na podnikateľské účely kandidáta. Preto trvajú na tom, že
posúdenie otázky súvislosti sporných faktúr s podnikaním spoločnosti KTAG v oblasti prednáškovej a
vydavateľskej činnosti prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku je zásadne nesprávne. Ohľadom
toho, aké by malo podľa ich názoru byť správne právne posúdenie tejto otázky, odkazujú odvolací súd na
časť VI ich podania. Prvostupňový súd ďalej založil výrok o vine na údajnej neplatnosti dohody o ziskoch

a stratách, ktorá podľa súdu nemohla vyvolať ňou predpokladané právne účinky, a to z dôvodu (obdobne
ako pri zmluve o exkluzivite), že s dohodou o ziskoch a stratách nevyslovili súhlas obaja konatelia KTAG,
hoci na rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti sa podľa spoločenskej zmluvy vyžadoval súhlas
oboch konateľov (v tom čase A. H. C. a A. X. C.).
3.8. Značka na to, aby bola podnikateľsky využiteľná, nemusí mať formu ochrannej známky ani

obchodného mena podnikateľa. Prvostupňový súd založil výrok o vine aj na závere, že meno A. H.
C. nie je značkou využiteľnou v podnikaní KTAG, nakoľko nie je ochrannou známkou ani obchodným
menom spoločnosti KTAG. Na podnikateľské využívanie mena A. H. C. spoločnosťou KTAG však
nie je podmienkou, aby toto jeho meno bolo registrované ako ochranná známka alebo aby bolo
obchodným menom spoločnosti. Forma ochrannej známky alebo obchodného mena je relevantná len

z hľadiska právnej ochrany tohto označenia podľa príslušných právnych predpisov, pričom účelom tejto
ochrany je predovšetkým zabrániť tomu, aby rovnaké označenie používal aj iný podnikateľ. Toto pri
mene a priezvisku fyzickej osoby možné nie je. Ak by teoreticky existovala iná osoba na Slovensku
s menom „H. C.“ a podnikala by v oblasti prednáškovej a vydavateľskej činnosti, nebolo by nijako
právnemožnétakejtoosobezabrániťvovyužívanítohtosvojhomenanapriekjehoabsolútnejpodobnosti

a zameniteľnosti s menom bývalého prezidenta SR A. H. C.. Ako príklady komerčne využiteľných a
využívaných značiek, ktoré spočívajú v mene a priezvisku známej osobnosti, možno uviesť napríklad
menáznámychšportovýchosobnostíakonapr.BjörnBorgaleboRogerFederer.Jeúplnebežnoupraxou
v oblasti marketingu podpora napr. mladých športových talentov s tým, že už v rannom období ich (v
tom čase ešte detskej a amatérskej kariéry) je s nimi uzavretá zmluva o exkluzivite, na základe ktorej

sponzor daného športovca podporuje (znáša všetky jeho výdavky a z nich odpočítava DPH na vstupe)
a následne keď sa daný športovec presadí v profesionálnom športe, sponzor na základe tej istej zmluvy
dosahuje príjmy, z ktorých odvádza DPH na výstupe. Veľká väčšina takýchto vzťahov sa pritom skončí
v prvej fáze tým, že sa športovec nepresadí. Presadí sa (a teda do fázy generovania zisku sa dostane)len malé percento z takto podporovaných prípadov, no aj tak sa takáto podpora sponzorom v celkovom
súčte „oplatí“ a je to úplne zákonný postup. Na obdobnom princípe bola založená aj zmluva o exkluzivite
medzi KTAG a A. H. C., kde rozdiely boli iba v tom, že „sponzorom“ bola v tomto prípade rodinná firma

bratov C. a nie nadnárodná korporácia a komerčne využitou hodnotou bolo v tomto prípade meno, osoba
a životný príbeh A. H. C., ktoré vytvárali hodnotu prednášok a kníh A. H. C. predávaných spoločnosťou
KTAG. Z hľadiska podnikateľskej využiteľnosti mena A. H. C. spoločnosťou KTAG (v súlade so zmluvou
o exkluzivite) však nie je vôbec dôležité, či ide o značku registrovanú vo forme obchodného mena alebo
ochrannej známky alebo naopak o značku neregistrovanú, ako v tomto prípade. Z podnikateľského

hľadiska je ohľadom značky relevantné iba to, či si túto značku zákazníci spájajú s nejakým produktom
alebo službou, a či táto značka prispieva k vytváraniu dopytu a predaju tohto produktu alebo služby.
Aj znalecký posudok VÚRHP č. 12/2020, ktorý prvostupňový súd odmietol vykonať, potvrdzuje, že
práva poskytnuté A. H. C. spoločnosti KTAG na základe zmluvy o exkluzivite sú dlhodobým nehmotným
aktívom spoločnosti KTAG, teda za ekonomický prostriedok, od ktorého možno v budúcnosti očakávať
zvýšenie ekonomických úžitkov spoločnosti KTAG (zvýšené tržby z predaja prednášok a publikácií A.

H. C. na základe zmluvy o exkluzivite). Ide teda o nehmotnú zložku podnikania spoločnosti KTAG ako
súčasť podniku spoločnosti KTAG podľa § 5 Obchodného zákonníka. V konaní bolo preukázané, že
podnikanie spoločnosti KTAG v oblasti predaja prednášok a publikácií A. H. C. je neoddeliteľne späté s
menom A. H. C. a preto jeho meno tvorí značku týchto produktov a služieb predávaných spoločnosťou
KTAG. Tieto prednášky a knihy sa predávajú v príslušných objemoch a za príslušné ceny práve a len

preto,žeideoprednáškyaknihyA.H.C..Vtomtoprípadetedaideopäťsíceosprávneskutkovézistenie
prvostupňového súdu (že meno A. H. C. nie je registrované ako ochranná známka alebo obchodné meno
spoločnosti KTAG), z ktorého však prvostupňový súd vyvodil absurdné a nesprávne závery.
3.9.Obžalovanívdaňovýchpriznaniachničnepredstieralianijakýmspôsobomneuvádzalisprávcudane
do omylu. Prvostupňový súd ďalej založil výrok o vine aj na závere, že obžalovaní klamlivo predstierali

splnenie podmienok nároku na odpočítanie DPH a uvádzali správcu dane do omylu. Tento záver
prvostupňovéhosúdujenepravdivýanemáoporuvovykonanomdokazovaní.Prvostupňovýsúdnajskôr
na str. 49 napadnutého rozsudku správne uviedol, že „[n]eoprávneným uplatnením takéhoto nároku
[na odpočítanie DPH, pozn. obhajoby] je klamlivé predstieranie splnenia podmienok na takýto nárok a
teda uvádzaním správcu dane do omylu.“ Tento záver indikuje, že prvostupňový súd správne pochopil,

v čom spočíva podstata trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona. O to väčšou
záhadou však potom je, prečo uznal obžalovaných za vinných. Ako obhajoba uvádzala konzistentne v
celom doterajšom priebehu trestného konania (a opakovane aj na hlavnom pojednávaní), predstieranie
splnenia podmienok na odpočet DPH a uvádzanie správcu dane do omylu ohľadom ich splnenia môže
spočívať v zásade v dvoch postupoch: (i) fiktívne plnenie – teda fakturácia a odpočet DPH z tovarov

a služieb, ktoré nikdy neboli reálne dodané alebo (ii) umelo nadhodnotené plnenie – teda fakturácia a
odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré síce boli reálne dodané, ale ich cena deklarovaná na faktúre
bola účelovo nadhodnotená tak, aby vznikol alebo aby sa zvýšil nárok na odpočet DPH. V prípade
žalovaného skutku však k ničomu takému neprišlo. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že všetky
žalované faktúry sa týkali reálne dodaných tovarov a služieb za reálne (trhové) ceny v danom čase, ktoré

neboli nijako účelovo nadhodnotené. Do daňových priznaní v rámci žalovaného obdobia obžalovaní
neuviedli žiadne fiktívne či inak nepravdivé údaje. Opak napokon netvrdila ani obžaloba a netvrdí ho
ani prvostupňový súd. Nie je im ale potom zrejmé, v čom teda prvostupňový súd videl predstieranie a
uvádzanie správcu dane do omylu zo strany obžalovaných. V žalovanom prípade totiž nebol sporný
skutkový stav. Spor bol len v otázke splnenia podmienok na odpočítanie DPH z predmetných plnení

vstupe spoločnosťou KTAG. Konatelia spoločnosti KTAG zastávali a dodnes zastávajú názor, že tieto
podmienky splnené boli. Správca dane mal po vykonaní daňovej kontroly opačný názor, že tieto
podmienkysplnenéneboli.Tojepomernebežnásituácia,kakýmmedziplatiteľmiDPHasprávcamidane
dochádza takpovediac každodenne. Platiteľ DPH sa v takom prípade môže rozhodnúť, (i) či sa o svoj
názor bude so správcom dane súdiť podaním správnej žaloby, alebo (ii) či sa súdiť nebude, uzná názor

správcu dane a daňové priznanie v súlade s ním opraví a DPH doplatí, prípadne vráti nadmerný odpočet.
ObžalovanýA.H.C.sa(vtomčaseakoprezidentSR)rozhodolpredruhúmožnosť,čovosvojejvýpovedi
presvedčivo a logicky vysvetlil. Ak sa platiteľ DPH rozhodne nesúdiť sa so správcom dane ale naopak
uznať jeho názor a upraviť svoj postup v daňovom konaní, nemôže to byť v žiadnom prípade chápané
ako priznanie sa k spáchaniu trestnému činu. Keďže obžalovaní v daňových priznaniach podaných v

žalovanom období a ich podkladoch uviedli pravdivé údaje, nič nepredstierali a nijako neuviedli správcu
dane do omylu, nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu daňového podvodu podľa § 277a
Tr. zákona (neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie DPH). V tejto súvislosti odkazujú odvolací
súd aj na časť VI podania, v ktorej uvádzajú, ako mal byť podľa ich názoru správne právne posúdenýžalovaný skutok. V tomto prípade teda ide o vyvodenie absolútne nesprávnych skutkových záverov
prvostupňovým súdom z vykonaných dôkazov. Názorový spor medzi platiteľom dane a správcom dane v
otázke splnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH (ktorý vznikol v tomto prípade) nie je možné

stotožňovať s predstieraním a uvádzaním správcu dane do omylu v otázke splnenia týchto podmienok
(teda s podvodným konaním platiteľa DPH).
3.10. Prvostupňový súd neuprednostnil skutočný stav pred formálnym stavom, keď založil napadnutý
rozsudok na vyslovene formálnych skutočnostiach. Prvostupňový súd založil výrok o vine aj na závere,
že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom len

formálne právnym a nemožno prihliadať na simulované právne úkony. Tento záver vyplývajúci zo
zásady prednosti obsahu nad formou („substance over form“) v daňovom konaní je síce správny, avšak
prvostupňový súd ho nesprávne aplikoval. Táto zásada znamená, že v daňovom konaní má prednosť
skutočný stav pred formálnym stavom, a na úkony, ktoré síce formálne boli urobené, ale ich jediným
účelom bolo dosiahnutie daňovej výhody, sa v daňovom konaní neprihliada. V žalovanom prípade
však bol preukázaný nasledovný skutočný stav veci v nasledovnej časovej postupnosti: 1/ nápad A.

H. C. podnikať v oblasti prednáškovej a vydavateľskej činnosti › 2/ obdobie realizácie tejto činnosti
prostredníctvom KTAG v relatívne malom objeme a za relatívne nízku cenu › 3/ nápad spropagovať na
tento účel meno (značku) A. H. C. prostredníctvom kandidatúry na prezidenta SR s cieľom zvýšenia
dopytu po prednáškach a publikáciách A. H. C. a tým aj ich ceny › 4/ prezidentská volebná kampaň
a vynaloženie nákladov na reklamu za účelom zvýšenia poznateľnosti mena A. H. C. (odpočítanie

DPH z týchto nákladov na vstupe) › 5/ výkon funkcie prezidenta A. H. C. (5 rokov) › 6/ skončenie
funkčného obdobia prezidenta › 7/ pokračovanie vo vykonávaní prednáškovej a vydavateľskej činnosti
A. H. C. prostredníctvom KTAG v preukázateľne väčšom objeme a za preukázateľne vyššie ceny
(priznanie a zaplatenie DPH z týchto príjmov na výstupe) Naproti tomu, prvostupňový súd založil výrok
o vine na vyslovene formálnych argumentoch: (i) neplatnosť zmluvy o exkluzivite z dôvodu podpisu

neoprávnenou osobou a neschválenia konateľmi KTAG, (ii) neplatnosť dohody o ziskoch a stratách z
dôvodu neschválenia konateľmi KTAG, (iii) neprerokovanie zmluvy o exkluzivite a dohody o ziskoch
a stratách valným zhromaždením KTAG, (iv) čas zápisu rozšíreného predmetu podnikania KTAG do
obchodného registra, (v) značka A. H. C. nie je registrovaná ako ochranná známka ani obchodné meno
KTAG, (vi) faktúry za politickú reklamu zameranú na zvýšenie poznateľnosti mena A. H. C. nemajú

žiadny súvis s podnikaním KTAG v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C. a (vii) názorový spor
medzi platiteľom DPH a správcom dane o splnenie podmienok na odpočet DPH znamená predstieranie
splnenia týchto podmienok a uvádzanie správcu dane do omylu a pod.). Ak by prvostupňový súd
aplikoval túto zásadu správne, musel by uznať nasledovný skutkový stav (bez ohľadu na formálne
aspekty): Spoločnosť KTAG legálne podnikajúca v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C., mala

podnikateľský prospech z realizovanej politickej reklamy A. H. C. v prezidentskej volebnej kampani,
nakoľko táto viedla k zvýšeniu poznateľnosti jeho mena a tým aj k zvýšeniu dopytu po jeho prednáškach
a knihách predávaných spoločnosťou KTAG a ich ceny. Tým sa zvýšil aj objem DPH na výstupe, ktorú
spoločnosť KTAG riadne priznala a odviedla (čo robí dodnes). Spoločnosť KTAG teda týmto spôsobom
použila tovary a služby obstarané v rámci prezidentskej volebnej kampane A. H. C. na dodávky svojich

vlastných tovarov a služieb (prednášok a kníh A. H. C., ktoré KTAG predáva svojim zákazníkom), ktoré
boli predmetom DPH na výstupe. Prvostupňový súd sa teda síce správne odvolal na zásadu prednosti
obsahu pred formou (teda skutočného stavu pred stavom formálne právnym), ale rozhodol presne
opačne, než káže táto zásada, keď uprednostnil stav formálne právny (aj to nesprávne zistený) pred
stavom skutočným, ktorý bol v konaní preukázaný (a napokon nebol medzi stranami ani sporný).

4. Dôvody nesprávnosti výroku o treste. Výrok o treste je nesprávny iba z dôvodu, že je závislý od výroku
o vine. Keďže v konaní navrhovali a naďalej navrhujú úplné oslobodenie obžalovaných spod obžaloby,
je logické, že nemôžu súhlasiť s uložením akéhokoľvek trestu. Pokiaľ by výrok o vine bol správny (čo
odmietajú), tak by výrok o treste v znení ako je uvedený v napadnutom rozsudku nenamietali.
5. Procesné pochybenia. 5.1. Pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne. Po vyhlásení

prvostupňového rozsudku vyšlo najavo, že manžel zákonnej sudkyne prvostupňového súdu X.
I. D. p. H. D. vykonával v období rokov 2014 až 2018 verejnú funkciu za stranu Smer-SD
(starosta obce X.). Táto skutočnosť je síce verejne známa (viď napr. https://volby.pravda.sk/
komunalne-volby?rok=2014&obec=jamnik), avšak obžalovaní ani obhajoba nemali dôvod aktívne
preverovať rodinné väzby zákonnej sudkyne a ani dôvod predpokladať, že starosta obce X. p. H.

D. je blízkou osobou zákonnej sudkyne. Preto sa o tejto skutočnosti dozvedeli až po vyhlásení
prvostupňového rozsudku, keď obhajcu JUDr. Petra Kubinu kontaktoval novinár z Denníka N s
otázkami ohľadom tejto skutočnosti, v súvislosti s prípravou článku, ktorý následne zverejnil dňa
09.11.2023 (https://dennikn.sk/3669398/kiskov-advokat-v-odvolani-proti-verdiktu-upozorni-ze-manzel-sudkyne-bol-starostom-za-smer/). Predmetný článok priložili k podaniu ako Prílohu č. 2 a žiadajú
ho vykonať ako listinný dôkaz. V tejto súvislosti považujú za nesporné, resp. za všeobecne známe
nasledovné skutočnosti: (i) A. H. C. vykonával ústavnú funkciu prezidenta SR v rokoch 2014 až 2019.

(ii) Počas obdobia výkonu prezidentskej funkcie bol A. H. C. v ostrom politickom konflikte s politickou
stranou Smer-SD, resp. jej vrcholovými predstaviteľmi. (iii) Trestné stíhanie A. H. C. v tejto trestnej veci
iniciovali práve nominanti politickej strany Smer-SD na Finančnej správe SR (Y. I., R. A.), pričom tieto
osoby na tento účel zverejnili daňové tajomstvo spoločnosti KTAG prostredníctvom osoby z prostredia
organizovaného zločinu (J. M., ktorý sa k tomuto skutku priznal a bol za to právoplatne odsúdený).

(iv) Následne predstavitelia politickej strany Smer-SD využívali existenciu trestného stíhania A. H. C.
v politickom boli proti jeho osobe, čo vyvrcholilo v čase pred voľbami do Národnej rady Slovenskej
republiky v roku 2020. V rámci tohto politického boja čelní predstavitelia strany Smer-SD nespočetne
veľa krát verejne označili A. H. C. za daňového podvodníka. (v) Tento stav pretrváva v podstate
dodnes, keď títo predstavitelia politickej strany Smer-SD sa priebežne verejne vyjadrovali aj k priebehu
hlavného pojednávania a komentovali aj prvostupňový rozsudok (v zmysle, že už aj súd potvrdil, že

A. H. C. je daňový podvodník). (vi) Politická strana Smer-SD preto dlhodobo mala a dodnes má
výrazný záujem na výsledku tohto trestného konania, konkrétne na uznaní viny A. H. C. z trestného
činu daňového podvodu. (vi) Obdobie rokov 2014 až 2018, kedy manžel zákonnej sudkyne vykonával
verejnú funkciu za stranu Smer-SD, sa do veľkej miery prekrýva s funkčným obdobím A. H. C. ako
prezidenta SR, počas ktorého bol v ostrom politickom konflikte s politickou stranou Smer-SD, resp.

jej vrcholovými predstaviteľmi a bol nimi verejne označovaný za daňového podvodníka. Zároveň je
nesporné, že „politická citlivosť“ tejto trestnej veci, vrátane jej zneužívania na účely politického bola, bola
zákonnej sudkyni známa, pretože na jednom z prvých dvoch termínov hlavného pojednávania (29. alebo
30.06.2023) v rámci dohadovania ďalších termínov hlavného pojednávania za prítomnosti strán konania
a iných osôb výslovne uviedla, že rozsudok určite vyhlási až po parlamentných voľbách (konaných

dňa 30.09.2023), aby tým neovplyvnila predvolebnú kampaň, čo sa napokon aj stalo (vyhlásený bol
11.10.2023). V spise sa zároveň nachádzali listiny, ktoré potvrdzujú vyššie uvedené faktické prepojenie
predstaviteľov strany Smer-SD s touto trestnou vecou (prinajmenšom návrhy obhajoby z 26.04.2021
na odňatie a prikázanie veci inej vyšetrovacej súčasti Policajného zboru a inej prokuratúre spolu s
dôkazmi preukazujúcimi uvedené prepojenie a rozhodnutia o zamietnutí týchto návrhov). Ak existuje

vyššie uvedené faktické prepojenie tejto trestnej veci s politickou činnosťou strany Smer-SD v období
rokov 2014-2018, za ktorú manžel zákonnej sudkyne zastával v tom istom období významnú verejnú
funkciu a je tu verejne známy a evidentný záujem tejto politickej strany na určitom výsledku tohto
trestného konania a zákonná sudkyňa si je vedomá (i) jednak tohto prepojenia trestnej veci s politickou
činnosťoustranySmer-SDajejzáujmunavýsledkutohtokonania(čomuzodpovedaljejprocesnýpostup

a odloženie vyhlásenia prvostupňového rozsudku na obdobie po voľbách), o čom má navyše dôkazy
aj v spise a (ii) jednak toho, že jej manžel bol v rozhodnom období predstaviteľom práve strany Smer-
SD, ktorej na výsledku tohto konania v neprospech A. H. C. evidentne záležalo a záleží, obhajoba
zastáva názor, že zákonná sudkyňa mala buď postupovať podľa § 32 ods. 1 Tr. poriadku a oznámiť
svoju zaujatosť, alebo mala prinajmenšom oznámiť procesným stranám skutočnosť, že jej manžel v

rokoch 2014-2018 zastával verejnú funkciu za stranu Smer-SD a umožniť tak procesným stranám túto
skutočnosť vyhodnotiť a prípadne podať námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 5 Tr. poriadku. Dôvodom
na vylúčenie zákonnej sudkyne v tomto prípade mali byť pochybnosti o jej nezaujatosti pre pomer k veci,
prípadne aj pre pomer k procesnej strane – obžalovanému A. H. C., a to na základe tzv. objektívneho
testuzaujatosti(teóriezdania).VzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalej

len „ESĽP“) je súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) aj právo na to, aby bola vec rozhodnutá nezávislým a
nestranným súdom. Nestrannosť sudcu sa posudzuje na základe dvoch samostatných, no vzájomne
prepojených testov. V prvom rade ide o subjektívny test, ktorý sa zameriava na osobné presvedčenie
alebo záujem sledovaný príslušným sudcom. Naopak objektívny test sa zameriava na to, či zo strany

sudcu sú poskytnuté dostatočné garancie vylučujúce pochybnosti o jeho nezaujatosti (rozsudok ESĽP
vo veci D. v. Belgicko zo dňa 01.10.1982, L. H., G. XX, § 30). „Subjektívna nestrannosť sa prezumuje,
až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.
Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť

vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí
sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým obvineného.“ (uznesenie Najvyššieho
súdu zo dňa 26. 03. 2013, sp. zn. 5 Ndt 6/2013). Vyčerpávajúcu analýzu právnej úpravy vylúčeniasudcu z úkonov trestného konania a súvisiacej judikatúry vypracoval Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2023, sp. zn. 32D/15/2021, na ktorú si dovoľujú pre
účely tejto námietky zaujatosti poukázať a najvýznamnejšie závery z neho prevziať, resp. parafrázovať

nižšie. Právna úprava vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania je v právnom poriadku
Slovenskej republiky v základnej rovine obsiahnutá v ustanoveniach § 31 a § 32 Tr. poriadku. Podľa
31 ods. 1 Tr. poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca, u ktorého možno
mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní. Zákonodarca týmto ustanovením vytvoril rámec pre zabezpečenie nestranného
rozhodovania (garancia nestrannosti) súdov v trestných veciach, ktoré je súčasťou práva na nestranný
súd vyjadreného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom
čine, z ktorého je obvinený.“) resp. práva na spravodlivý proces (resp. v širšom uhle pohľadu práva na

súdnu a inú právnu ochranu) podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Z citovaného
ustanovenia § 31 Tr. poriadku možno chránenú hodnotu (nestrannosť sudcu resp. jeho nestranné
rozhodovanie) opisne vymedziť ako stav, kedy rozhodovanie súdu nie je poznačené pochybnosťou
o ne/zaujatosti rozhodujúceho sudcu. Z uvedeného [zákonodarcom zvoleného jazykového vyjadrenia
akcentujúceho potenciál - teda slovného spojenia „možno mať pochybnosť“] vyplýva význam nielen

skutočnej (preukázanej) zaujatosti konajúceho sudcu, ale aj jej potenciálneho zdania - existencie
možnej pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu. Prirodzene, nie každá pochybnosť o ne/zaujatosti
sudcu je pochybnosťou relevantnou, „spúšťajúcou“ aplikáciu ustanovenia § 31 a § 32 Tr. poriadku
(čiže pochybnosť na jednej strane umožňujúca účastníkom zaujatosť sudcu úspešne namietať, na
druhej strane ukladajúca sudcovi povinnosť oznamovať svoju zaujatosť). Povahe a intenzite takejto

pochybnosti osobitne vo svetle tzv. subjektívneho a objektívneho testu nestrannosti je venovaný priestor
nižšie. Primárnym účelom inštitútu vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb (v
prejednávanej veci inštitútu vylúčenia sudcu) je zabezpečenie/garancia práva účastníka na prejednanie
veci nestranným súdom (čl. 6 ods. 1 dohovoru) resp. práva účastníka domáhať sa svojho práva na
nestrannom súde (čl. 46 ústavy). Pojmy nezávislosť a nestrannosť (použité v oboch vyššie citovaných

normách) sa častokrát posudzujú a skúmajú spoločne, keďže sú veľmi tesne prepojené. Pre potreby
odôvodnenia tejto námietky pracujú iba s pojmom nestrannosť (impartiality) resp. ne/zaujatosť (použijúc
terminológiu Trestného poriadku) vychádzajúc pritom z rozlíšenia, v zmysle ktorého sa nezávislosť vo
všeobecnosti týka skôr štruktúry a charakteru súdu (ako inštitúcie) a na druhej strane nestrannosť je
charakteristikou toho (v prejednávanej veci sudcu), kto rozhoduje (porovnaj napr. Parlov-Tkalčič proti

Chorvátsku, sťažnosť č. 24810/06, ods. 87 alebo Findlay proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č.
22107/93, ods. 73). Pomenovaný účel (hoc primárny - v zmysle explicitne vyjadrený), teda ochrana
individuálnych práv účastníka konania, nie je účelom resp. zmyslom tohto inštitútu jediným. Rovnako
tak je účelom tohto inštitútu aj ochrana demokratického právneho štátu, ktorého jedným zo základných
pilierov je vláda práva, ktorej kvalita je nevyhnutne ovplyvnená a ovplyvňovaná (v demokratickej

spoločnosti) práve dôverou verejnosti v nestrannosť súdov. Takto artikulovaná hodnota (ktorá hodnota
je chránená aj ustanovením čl. 6 ods. 1 dohovoru) našla svoje pojmové a obsahové vymedzenie v
rozsiahlej judikatúre ESĽP, z ktorej poukazujú napríklad na: (i) rozsudok ESĽP z 26. februára 1993 vo
veci Padovani proti Taliansku, sťažnosť č. 13396/87, ods. 27; (ii) rozsudok ESĽP z 28. októbra 1998 vo
veci Castillo Algar proti Španielsku, Reports 1998-VIII, ods. 45, kde ESĽP obdobne ako v predošlom

zmienenom rozsudku uviedol, že „ ...V stávke je totiž dôvera, ktorú v demokratickej spoločnosti musia
súdy vzbudzovať voči verejnosti vrátane obvinených.“, alebo (iii) rozsudok ESĽP z 15. júla 2005 vo veci
Mežnarić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 71615/01, ods. 27, kde ESĽP o. i. uviedol, že „...Okrem toho, že
zabraňujú tomu, aby došlo k prípadom skutočnej zaujatosti, sú zamerané aj na odstránenie akéhokoľvek
zdaniazaujatosti/strannostiatakslúžianapodporudôvery,ktorúmusiasúdyvdemokratickejspoločnosti

vo verejnosti vzbudzovať.“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, hodnotou chránenou inštitútom vylúčenia
sudcu je jednak individuálny záujem jednotlivca, ale zároveň aj všeobecnejší (kolektívny) záujem
spoločnosti. Na jednej strane tak môže mať zlyhanie tohto inštitútu, v prípade záujmu jednotlivca,
bezprostrednejší dopad (napr. nespravodlivé rozhodnutie vydané v reálnom čase), na strane druhej
zlyhanie resp. zlyhávanie tohto inštitútu môže atakovať samotný systém vymožiteľnosti práva (s

podstatne ďalekosiahlejšími následkami). Inými slovami, individuálna „krivda“ alebo „neprávo“ (hoc aj
nikým nenamietaná) má potenciál (už len tým, že sa systémovo mohla stať) navodiť dojem skrivodlivej
spoločnosti vyvolávajúci potrebu jej „alternatívnej“ korekcie. A to je jav v demokratickom právnom
štáte neželaný, voči ktorému je nutné sa (zo sebazáchovných dôvodov) vymedziť a vytvoriť rámec prejeho elimináciu. V danej súvislosti (presnejšie v súvislosti s nižšie opísaným vyvažovaním práva na
nestranné rozhodovanie súdu a práva na zákonného sudcu) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
zdôraznil, že sudca je predstaviteľ súdnej moci a právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a

nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a
rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju čl. 144 ústavy výslovne sudcovi

priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Vo svetle vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že
vylúčenie sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 ústavy). Čo sa týka obsahového vymedzenia zaujatosti, to je
dané ustanovením § 31 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré (abstrahujúc podstatu) rozlišuje medzi (i) pomerom
k veci (pomer k prejednávanej veci), (ii) pomerom k osobám (osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom) a (iii) pomerom k orgánom (inému orgánu

činnému v danom konaní). Ako už bolo skôr naznačené, zmyslom inštitútu vylúčenia sudcu je predísť
tomu, aby bola vec rozhodnutá „neobjektívne“ (opisne povedané, prikláňajúc sa záujmom jednej zo
strán), čo ústavný súd vyjadril napríklad v náleze III. ÚS 47/05 z 11. mája 2005 slovami: „Obsahom
práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného
súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodovanie vo veci.“. Cieľom či už námietky zaujatosti alebo oznámenia zaujatosti je eliminovať
situácie, kedy má konajúci sudca záujem na výsledku konania a to či už bezprostredný (pre jeho
pomer k veci), alebo sprostredkovaný (pre jeho pomer k osobe/orgánu, ktorá má záujem na konkrétnom
výsledku). Z rozlíšenia uvedeného v predošlej vete je zrejmý rozdiel v „kvalite“ druhov zaujatosti (druhov

v zmysle „pomer k“), konkrétne v proximite, teda blízkosti záujmu konajúceho sudcu na výsledku
konania. Pokiaľ v prípade zaujatosti pre pomer k veci samotnej je blízkosť bezprostredná (sudca má
záujem na veci alebo sa zdá, že záujem mať môže), v prípade pomeru k osobám obsahuje tento vzťah
akýsi medzičlánok (iný subjekt), ktorý môže existenciu alebo intenzitu záujmu sudcu „riediť“ ba dokonca
aj vylučovať. Zaujatosť sudcu pre pomer k veci z pohľadu tzv. teórie zdania (ktorej je venovaný priestor

nižšie) treba považovať práve z dôvodu opísanej proximity za takú, ktorá má vyšší potenciál atakovať
chránené hodnoty opísané v tomto odôvodnení vyššie. Za pomer sudcu k veci sa podľa citovaného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu považuje stav, kedy sudca má (alebo sa môže zdať, že má)
osobný a bezprostredný záujem či už na (i) konečnom výsledku alebo (ii) na parciálnych rozhodnutiach,
prípadne aj (iii) na priebehu (napr. na dĺžke) konania, v ktorom rozhoduje. Dôvody takéhoto záujmu

(resp. pohnútky sudcu) nie sú nevyhnutne kľúčové, podstatným však je, či sú tieto skutočnosti spôsobilé
ovplyvniť sudcu (alebo vyvolať zdanie o takejto spôsobilosti) v jeho rozhodovaní, alebo inými slovami
(obrazne povedané), či sú spôsobilé vychýliť ho z línie, v ktorej by rozhodoval v prípade, ak by takéto
skutočnosti neexistovali alebo, ak by o nich konajúci sudca nemal vedomosť. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach (pozri napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 47/05, sp. zn. I. ÚS 46/05 alebo sp. zn. III. ÚS 16/00)

judikoval, odkazujúc pritom na skoršiu judikatúru ESĽP (napr. rozsudok z 1. októbra 1982 vo veci
Piersack proti Belgicku, sťažnosť č. 8692/79 alebo rozsudok zo 17. januára 1970 vo veci Delcourt
proti Belgicku, sťažnosť č. 2689/65), že nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo
subjektívneho hľadiska nestrannosti, v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu
prejednávajúceho prípadu, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné

zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Z
označenýchspisovýchznačiekakoajzospomínanejzákladnejprejudikatúryESĽP,naktorúústavnýsúd
vo svojich nálezoch odkazuje (prvé zmienené rozhodnutie je z roku 1982, druhé dokonca z roku 1970)
vyplýva, že rozlišovanie medzi subjektívnym a objektívnym hľadiskom nestrannosti je v rozhodovacej
praxi relevantných súdnych inštitúcií dlhodobo vžité a tvorí základnú kostru posudzovania zaujatosti/

vylúčenia sudcov. Už takmer notorietou v judikatúre ústavného súdu (ale aj v odbornej spisbe) týkajúcej
sa posudzovania zaujatosti sudcov je výrok „Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí
aj javiť, že má byť vykonávaná.“, ktorý výrok ústavný súd spája práve s druhým vyššie zmieneným
rozhodnutím ESĽP. Bez ohľadu na správnosť takéhoto priradenia [pozn., výrok „Justice must not only be
done, but must also be seen to be done.“ zrejme prvý krát v judikatúrnom priestore použil Lord Hewart

CJ v rozhodnutí Rex v Sussex Justices, ex parte McCarthy ([1924] 1 KB 256)] možno ustáliť, že práve
tento výrok predstavuje v judikatúre ústavného súdu istú “vstupnú bránu” do tzv. teórie zdania. Teóriu
zdania ústavný súd následne vysvetľuje slovami „...nestačí, že sudca je objektívne nestranný, ale musí
sa ako taký objektívne javiť v očiach strán...“, pričom tak ústavný súd robí už takmer štvrťstoročie (pozrinapr. nález sp. zn. III. ÚS 16/00 z 1. júna 2000, uznesenie sp. zn. III. ÚS 158/08 z 15. mája 2008;
nález sp. zn. III. ÚS 36/2011 z 10. mája 2011). S odkazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že tzv.
teória zdania alebo (povedané opisne) požiadavka na sudcov, aby sa objektívne javili byť nestrannými,

je nadmieru pregnantne a dlhodobo ustálená ako v judikatúre ústavného súdu, tak v odbornej spisbe,
ktorá na ňu poukazuje. Pre lepšiu si dovolili zhrnúť vyššie uvedené teoretické východiská formulované
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (majúce svoje ukotvenie jednak v ustanoveniach
Trestného poriadku, jednak v citovanej judikatúre ESĽP a ústavného súdu), ktoré je potrebné mať
na zreteli pri posudzovaní (ne)zaujatosti namietaného sudcu. Ide o nasledovné východiská: (i) právna

úprava vylúčenia sudcu (§ 31 Tr. poriadku a nasl.) je koncipovaná kategoricky a nie podmienene v tom
zmysle, že ak sú dané dôvody vylúčenia, sudca z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený je
(teda nie „môže byť vylúčený“ ale „je vylúčený“); (ii) dôvodom vylúčenia sudcu sú samotné pochybnosti
o jeho možnej zaujatosti (potenciál ohrozenia nestrannosti), nie je pritom rozhodné, či sudca vo veci
preukázateľne (alebo napríklad aj podľa vlastného názoru) zaujatý je; (iii) účelom a zmyslom inštitútu
vylúčenia sudcu je jednak ochrana individuálnych práv a slobôd, rovnako tak je účelom tohto inštitútu

ochrana záujmov spoločnosti, konkrétne demokratického právneho štátu a jedného z jeho základných
pilierov, ktorým je nezávislosť a nestrannosť súdnej moci; (iv) materiálnym dôvodom vylúčenia sudcu sú
pochybnosti o možnej zaujatosti pre jeho pomer (a) k prejednávanej veci a/alebo (b) osobám uvedeným
v § 31 ods. 1 Tr. poriadku a/alebo (c) orgánu uvedenému v § 31 ods. 1 Tr. poriadku; pričom zaujatosť
sudcu pre pomer k veci treba považovať z pohľadu tzv. teórie zdania z dôvodu proximity (bezprostrednej

blízkosti medzi možným záujmom sudcu a rozhodovaním vo veci) za takú, ktorá má vyšší potenciál
atakovať hodnoty opísané v bode (iii) tohto odseku vyššie; (v) za pomer sudcu k veci sa považuje stav,
kedy sudca má (alebo sa môže zdať, že má) osobný a bezprostredný záujem či už na (a) konečnom
výsledku alebo (b) na parciálnych rozhodnutiach, prípadne aj (c) na priebehu (napr. na dĺžke) konania,
v ktorom rozhoduje; (vi) nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať zo subjektívneho hľadiska a z

objektívneho hľadiska; (vii) v rámci tzv. subjektívneho testu sa nezaujatosť sudcu prezumuje dovtedy,
kým sa nepreukáže opak; skúmajú sa pri ňom preukázateľné osobné postoje a prístupy sudcu (napr. či
prejavilnepriateľskýpostoj,zlomyseľnosťalebozariadil,abymubolavecpridelená-pozrinapr.rozsudok
z 26. októbra 1984 vo veci De Cubber proti Belgicku, sťažnosť č. 9186/80, ods. 25); (viii) v rámci tzv.
objektívneho testu sa skúma, či (a) bez ohľadu na správanie sa sudcu (subjektívny prístup) a (b) rovnako

takbezohľadunastanovisko/vyjadreniesudcukjehokmožnejzaujatosti,existujútakéskutočnosti,ktoré
môžu (majú potenciál) vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu; (ix) kľúčovou pre pozitívnu kvalifikáciu
obavy (ako obavy majúcej potenciál spochybniť nestrannosť sudcu) je jej „objektívna opodstatnenosť“ (z
anglického: „fear can be held to be objectively justified“); (x) pri posudzovaní objektívnej opodstatnenosti
obavy je nutné zohľadniť vec komplexne (z anglického „taking into account various factors involved“);

(xi) v prípade existencie opodstatnenej obavy o nestrannosť sudcu sa sudca „musí vylúčiť“ čo najskôr
(pozri rozsudok ESĽP z 28. októbra 1998 vo veci Castillo Algar proti Španielsku, Reports 1998-VIII, ods.
45). Pre ilustráciu a lepšie pochopenie východísk sumarizovaných v predchádzajúcom bode poukazujú
na rozsudok ESĽP z 26. mája 2020 vo veci Koulias proti Cypru, sťažnosť č. 48781/12. V danej veci ESĽP
konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že vo veci v poslednej inštancii (na Najvyššom súde)

rozhodoval sudca, ktorého syn pôsobil ako koncipient (junior counsel) v advokátskej kancelárii, ktorej
zakladajúci partner (founding partner) prebral právne zastúpenie protistrany sťažovateľa v odvolacom
konaní. V konaní pritom nebolo preukázané, ba ani tvrdené (resp. vládou bol tvrdený opak), že by bol
syn sudcu v predmetnom spore akokoľvek pracovne alebo inak angažovaný resp. že by mal na jeho
výsledku akýkoľvek finančný záujem. Zároveň, na rozdiel od iných prípadov (napr. rozsudok ESĽP z 13.

novembra 2017 vo veci Ramljak proti Chorvátsku, sťažnosť č. 5856/13) bola kancelária, v ktorej syn
sudcu pôsobil, kanceláriou väčšou a jeho postavenie v nej marginálnejším. Napriek týmto skutočnostiam
ESĽP okrem iného uzavrel, že „ ...Vznikli teda pochybnosti (zdanie) o zaujatosti (pozn. sudcu). Súd
preto uzavrel, že sťažovateľove pochybnosti o nestrannosti sudcu G.C. boli z objektívnych dôvodov
opodstatnené...“. Uvedený príklad ilustruje citlivosť a význam, aký pochybnostiam a zdaniu o možnej

zaujatosti sudcu pripisuje ESĽP a zároveň komplexnosť jeho posudzovania v snahe indikovať alebo
vylúčiť objektívnu opodstatnenosť takýchto obáv. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci
musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania. Ako už vyplýva
z vyššie uvedeného, k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je
zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o

jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Za
objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu (vrátane
dotknutého sudcu) javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k
legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje, aleboby pristupovať mohol. Aj pri zohľadnení teórie zdania sa môže u sudcu konštatovať zaujatosť iba v
prípade, keď je z okolností objektívnej povahy zjavné, že jeho vzťah k veci dosahuje taký charakter
a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať „sine ira et

studio“, teda nezávisle a nestranne. Otázka intenzity vzťahu sudcu k veci (alebo k osobám/orgánom) je
kľúčovým momentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu. Inými slovami, pojmy
„zdanie“alebo„pochybnosť“niesúkategóriamianisamoúčelnýmianiomnipotentnými.Účelomnámietky
zaujatosti (resp. oznámenia zaujatosti) je ochrana hodnôt opísaných v tomto odôvodnení vyššie.
Ochrana hodnôt alebo záujmov však má zmysel iba v prípade ich aspoň potenciálneho ohrozenia.

V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie sudcu
postačuje každá/akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky zaujatosti resp.
oznámenia zaujatosti. Námietka zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové
zakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie
(„pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu či už k veci alebo osobám/
orgánom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť o

nezávislosti sudcu. Vykonanie tzv. objektívneho testu (teda procesu, ktorého cieľom je zistenie, či možno
mať pochybnosti o zaujatosti sudcu) je povinnosťou orgánov posudzujúcich námietku zaujatosti. Či
už pôjde o test v duchu vyššie citovanej judikatúry ESĽP a ústavného súdu alebo pôjde o kladenie
si iných relevantných otázok a nachádzanie odpovedí na ne, ustanovenie § 31 a § 32 Tr. poriadku
ukladá povinnosť zamýšľať sa nad tým, či existujú skutočnosti spochybňujúce zaujatosť sudcu resp.

vyhodnocovať relevantné skutočnosti touto optikou. Abstrahujúc podstatu tzv. objektívneho testu možno
ho popísať ako proces identifikácie alebo vylúčenia takej skutočnosti (resp. takých skutočností), ktorá/é
by objektívne odôvodňovali obavu z toho, že sudca môže byť vo veci zaujatý. Na jednej strane teda stojí
pomenovanie „obavy“ (potenciálu/možnosti) narušenia nestrannosti sudcu, na druhej však táto obava
musí mať svoje objektívne opodstatnenie. Pri hľadaní „objektívnej povahy“ (ktorá je svojim spôsobom

opozitom subjektívneho prístupu) sa hľadajúci (z podstaty veci) musí zamýšľať nad tým, ako môže
„skutočnosť“pôsobiťnatretieosoby.Objektívnytestbytedamalspočívaťvpoloženísipomernebanálnej
otázky, či by si tretia, primerane informovaná osoba (nestranný pozorovateľ), po zvážení relevantných
okolností mohla myslieť, že sudca by mohol byť vo veci zaujatý. Sudca si musí túto otázku klásť jednak
preventívne, ako „hľadajúci“, v takom prípade otázka v podstate zodpovedá zneniu v predošlej vete.

Môže však nastať aj situácia, že si sudca obdobnú otázku musí klásť veľmi adresne, ako „posudzujúci“,
a potom je možné otázku redukovať do podoby, či konkrétna skutočnosť je takou skutočnosťou, ktorá
objektívne opodstatňuje obavu zo zaujatosti sudcu. Potreba kladenia si takejto otázky vzniká spontánne,
bezprostrednepooboznámenísas„kritickouskutočnosťou“.Samozrejme,čisudcapovažujeskutočnosť
za „kritickú“ alebo nie bude závisieť od jeho citlivosti a správnosť jeho vyhodnotenia (to ako kritickosť

vyhodnotil) bude opäť posudzovaná „objektívnym pohľadom“ (či by bežný recipient takejto informácie
túto považoval za relevantnú). Dochádza tak k akejsi korekcii významu zdania, kde v prípade prvej,
základnej, otázky (objektívny test) je relevantné zdanie o tom, či sa sudca môže javiť zaujatý a v prípade
tzv. „predotázky“ je dôležité zdanie, či nejaká skutočnosť môže mať svoj význam na to, aby vôbec
bola zvažovaná. Inými slovami a opisne (mierne pejoratívne), či po zaznení informácie (oboznámení sa

so skutočnosťou) môže a má nestrannému pozorovateľovi „zasvietiť kontrolka“. Z podstaty veci bude
hrať potom rolu obsah a charakter informácie, jej možný negatívny nádych až škandalóznosť, celkový
kontext a podobne. Rovnaké závery ako Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom
rozhodnutí dlhodobo judikuje aj NSSR, pričom poukazujú predovšetkým na jeho rozhodnutia sp. zn.
6Ndt/20/2010 zo dňa 29.12.2010, 6Ndt/3/2019 zo dňa 20.02.2019, 4Ndt/34/2018 zo dňa 17.10.2018,

3Ndt/11/2017 zo dňa 30.05.2017, 2TdoVS/2/2019 zo dňa 09.10.2019. Keďže obžalovaní a obhajoba
sa o dôvodoch na podanie námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni dozvedeli až po vyhlásení
prvostupňového rozsudku, nemohli túto námietku uplatniť včas postupom podľa § 31 ods. 5 Tr. poriadku.
Preto ju uplatňujú v odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov procesného charakteru pri prvom úkone
adresovanom súdu po vyhlásení prvostupňového rozsudku. Táto skutočnosť je podľa ich názoru sama

osebe dôvodom nielen na zrušenie napadnutého rozsudku, ale (v prípade vrátenia veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie) aj na prikázanie prejednať a rozhodnúť túto vec inému zákonnému sudcovi (§
325 Tr. poriadku).
5.2 Prvostupňový súd bezdôvodne odmietol vykonať dôležitý dôkaz obhajoby, čím podstatným
spôsobom porušil právo obžalovaných na obhajobu. Prvostupňový súd odmietol vykonať znalecký

posudok VÚRHP č. 12/2020 z dôvodu, že tento s vecou nesúvisí, pretože nebol vypracovaný znalcom
z odvetvia účtovníctva a daní. Tento záver svedčí o veľkej miere nepochopenia podstaty prejednávanej
veci zo strany prvostupňového súdu. Znalecký posudok VÚRHP č. 12/2020 nenavrhli vykonať za
účelom stanovenia výšky daňovej povinnosti, teda na spochybnenie matematickej správnosti výpočtovznalca A. N.. Navrhli ho vykonať na preukázanie skutočnosti, že náklady na propagáciu vynaložené
na prezidentskú kampaň A. H. C. mali vplyv na dosiahnuté výnosy KTAG z predaja prednášok a kníh
A. H. C. v ďalších obdobiach (k tomu bližšie odkazujú aj na časť VI.8 podania). Preto sa na tento

znalecký posudok nevzťahuje požiadavka, aby bol vypracovaný znalcom z odvetvia účtovníctva a daní
– jeho predmetom totiž nebolo určenie výšky daňovej povinnosti, ale určenie ekonomickej súvislosti
medzi nákladmi na reklamu, resp. kampaň podliehajúcimi DPH na vstupe na jednej strane a výnosmi z
podnikaniagenerujúcimiDPHnavýstupe.Pretonesúhlasiasrozhodnutímprvostupňovéhosúdu,ktorým
odmietol tento dôkaz vykonať. Odmietnutím vykonania tohto dôležitého dôkazu, teda prvostupňový súd

znemožnil obžalovaným a ich obhajobe preukázať skutočnosť dôležitú pre správne posúdenie viny
(súvislosť medzi nákladmi podliehajúcimi DPH na výstupe, z ktorých bol uplatneným odpočet DPH
a výnosmi podliehajúcimi DPH na výstupe), pričom prvostupňový súd následne rozhodol, že takáto
súvislosť neexistuje. Už len toto pochybenie samo osebe je dôvodom na zrušenie prvostupňového
rozsudku.
6. Správne právne posúdenie veci v tomto prípade malo byť také, že žalovaný skutok nie je trestným

činom. Obaja obžalovaní mali preto byť v celom rozsahu oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm.
b/ Tr. poriadku.
6.1 Podstatou sporu je otázka, či je právne prípustné, aby podnikateľ, ktorého podnikanie je postavené
na jeho poznateľnosti a mene, na reklamnú, resp. marketingovú podporu tohto svojho podnikania
využíval aj iné než „tradičné“ komerčné formy reklamy, v tomto konkrétnom prípade reklamu politickú.

Volebná kampaň kandidáta na volenú funkciu prezidenta republiky je totiž špecifickým druhom reklamy
– politickou reklamou, ktorej cieľom je propagovať práve osobu a meno kandidáta. Obhajoba je
presvedčená, že to možné je, pretože to žiadny zákon nezakazuje. Obžaloba a prvostupňový súd
zastávajú opačný názor, a vychádzajú z premisy, že takýto postup nie je dovolený, pretože medzi
podnikaním spoločnosti KTAG v oblasti vydavateľskej a prednáškovej činnosti na jednej strane a

prezidentskou volebnou kampaňou A. H. C. na druhej strane nie je údajne žiadny prienik a tieto dve
činnosti nemajú nič spoločné. Obžaloba aj prvostupňový súd sa v tomto zásadne mýlia a tento omyl
kontaminuje aj ich ostatné závery.
6.2 Podnikanie spoločnosti KTAG v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C. stojí a padá na mene
A. H. C.. Podnikanie spoločnosti KTAG v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C. a prezidentská

volebná kampaň A. H. C. majú pritom spoločné takmer všetko – meno a osobu A. H. C.. Podnikanie
spoločnosti KTAG v tejto oblasti je priamo vystavané na mene a osobe H. C. a poznateľnosti jeho
mena a osoby, pričom bez toho by toto podnikanie vôbec neexistovalo. Súčasne, prezidentská volebná
kampaň H. C. bola zameraná práve na podporu a zvýšenie poznateľnosti jeho mena a osoby, teda
na ciele, z ktorých nesporne podnikateľsky profitovala aj spoločnosť KTAG. A. H. C. ako občan a

fyzická osoba totiž mohol robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje. Využiť politickú reklamu – volebnú
kampaň na prezidenta – zároveň aj na účel komerčný jemu ani nikomu inému nezakazoval a dodnes
nezakazuje žiadny zákon. Nakoniec to ani nie je technicky možné, pretože ak sa podnikateľ stane
známym a spropaguje svoje meno vo volebnej kampani a prípadne aj úspechom vo voľbách, nedá sa
táto skutočnosť a jej dopady reálne oddeliť od jeho ďalšieho následného života po kampani, resp. po

skončení mandátu. Preto účasť podnikateľa v politickej kampani a pôsobenie vo verejnom živote má
vždy dopad aj na jeho podnikateľskú činnosť po skončení mandátu, či už si to daný podnikateľ želá
alebo nie. Čo však podnikateľ svojím rozhodnutím ovplyvniť môže je to, či tieto dopady nejako komerčne
využije na podporu svojho podnikania. Na takéto rozhodnutie má slobodné právo a akokoľvek sa v tejto
otázke podnikateľ rozhodne, nemôže mu to byť kladené za vinu. Ak by spoločnosť KTAG využila na

podporu svojho podnikania v oblasti vydavateľskej a prednáškovej činnosti tradičnú komerčnú reklamu,
ktorej zameraním by bolo zvýšenie poznateľnosti a propagácia mena a osoby A. H. C. a odpočítala by
si DPH na vstupe z nákladov vynaložených na takúto reklamu, celkom iste by to nebolo predmetom
trestného stíhania. Z pohľadu komerčnej využiteľnosti reklamy pre spoločnosť KTAG a jej súvislosti s
podnikateľskou činnosťou spoločnosti KTAG v oblasti vydavateľskej a prednáškovej činnosti nie je medzi

takouto reklamou a politickou reklamou pritom žiadny zásadný rozdiel. Tak prečo by mal byť medzi nimi
rozdiel v tom, že pri jednom druhu reklamy si spoločnosť KTAG môže odpočítať DPH a pri druhom nie,
keď ich efekt a prínos pre podnikateľskú činnosť tejto spoločnosti je úplne rovnaký?
6.3 Záver, že skutky uvedené v obžalobe nie sú trestnými činmi, vyplýva predovšetkým z nasledovných
skutočností: (i) Všetky plnenia na vstupe, z ktorých spoločnosť KTAG odpočítala DPH a ktoré sú

predmetom obžaloby, sú reálnymi plneniami v reálnych cenách medzi nespriaznenými osobami. (ii) Je
preukázaná súvislosť týchto plnení na vstupe s dosahovaním, resp. zvýšením zdaniteľných príjmov
spoločnosťou KTAG, ktoré podliehajú DPH na výstupe, teda splnenie podmienky podľa § 49 ods. 2
písm. a/ zákona o DPH. (iii) Plnenia, o ktoré v obžalobe ide, boli nákladmi na marketing – konkrétnezvýšenie poznateľnosti mena A. H. C. ako tváre rodinnej firmy KTAG. Jeho prezidentská predvolebná
kampaň, v ktorej až jej samého záveru nebol vôbec favoritom, bola hoci netradičnou, ale predsa len
reklamou s cieľom dosiahnuť zvýšenie zdaniteľných príjmov spoločnosti KTAG z podnikania v oblasti

predaja prednášok a kníh A. H. C. postaveného výlučne na poznateľnosti osoby a mena A. H. C., k
čomu aj preukázateľne došlo, dochádza a bude dochádzať aj naďalej. Tieto skutočnosti preukazujú, že
obžalovaní konatelia spoločnosti KTAG A. H. C. a A. B. C. nemali žiadny úmysel zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech.
6.4 Obžalovaní nič nepredstierali a neuviedli správcu dane do omylu. Ide o spor o právny názor.

Skutková podstata daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona postihuje konanie, keď platiteľ DPH
koná podvodným spôsobom, teda koná primárne s úmyslom získania neoprávnenej daňovej výhody. K
tomu prichádza v zásade v 2 situáciách: (i) zdaniteľné plnenie na vstupe je fiktívne (k dodaniu tovaru
alebo služby v skutočnosti vôbec nedôjde), pričom strany obchodu toto plnenie iba predstierajú s cieľom
vytvoriť daňovú povinnosť na vstupe, ktorú následne príslušná strana obchodu podvodne využije na
zníženie vlastnej daňovej povinnosti na výstupe alebo podvodne vyláka od štátu ako nadmerný odpočet;

alebo (ii) zdaniteľné plnenie na vstupe je síce reálne, ale zároveň účelovo nadhodnotené (k dodaniu
tovaru, alebo služby v skutočnosti dôjde, ale za podvodne navýšenú cenu), pričom príslušná strana
daňovú povinnosť z čiastky podvodného navýšenia využije na zníženie vlastnej daňovej povinnosti na
výstupe alebo podvodne vyláka od štátu ako nadmerný odpočet. Oba tieto postupy majú spoločné to,
že štát (daňový úrad) je uvedený do omylu a podvodným spôsobom ukrátený o príjem z DPH z plnení,

ktoré sú buď úplne fiktívne alebo účelovo nadhodnotené, teda, že splnenie podmienok na odpočítanie
DPH (existencia zdaniteľného plnenia, cena zdaniteľného plnenia) na vstupe sa iba predstiera. Typickým
príkladom takýchto daňových podvodov sú napríklad kauzy právoplatne odsúdeného W. O. (Krajský súd
v Bratislave, 2To/3/2019) alebo obvineného I. C. (kauza „P.“, aktuálne podľa zverejnených informácií
po podaní obžaloby). Takéto skutočnosti totiž preukazujú práve úmysel zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech, ktorý je povinným znakom skutkovej podstaty daňového podvodu. V tunajšom
prípade týkajúcom sa spoločnosti KTAG však k ničomu takému neprišlo. Tento záver bol potvrdený aj
vykonaným dokazovaním, keď všetci svedkovia, ktorých výpovede tu boli čítané, vypovedali zhodne v
tom, že išlo o reálne plnenia bez akéhokoľvek účelového nadhodnotenia ich ceny. Spoločnosť KTAG
dlhodoboaúspešnepodniká,odvádzanielenDPHnavýstupe,aleajinédane.Pretojezrejmé,žecieľom

zaúčtovania sporných dodávateľských faktúr do účtovníctva spoločnosti KTAG a uplatnenie práva na
odpočet DPH bolo a aj oprávnene mohlo byť presvedčenie konateľov spoločnosti A. B. C. a A. H. C.,
že tieto tovary a služby bezprostredne súvisia s propagáciou mena A. H. C., a následne aj obchodného
mena KTAG, ktoré má potenciál v budúcnosti viesť k novým podnikateľským projektom podliehajúcim
DPH aj dani z príjmov, a to konkrétne v oblasti vydavateľskej a prednáškovej činnosti, ktorá stojí a padá

na mene a osobe A. H. C.. Táto úvaha bola logická, keďže KTAG bola (a je) rodinná firma H. a X. C..
Odlišný právny názor daňových orgánov pri následných daňových kontrolách nezakladá bez ďalšieho
žiadne úmyselné zavinenie obvinených, a o tom menej potom také, ktoré by smerovalo k zadováženiu
sebe alebo inému akéhokoľvek neoprávneného prospechu. Ak by platili právne názory a závery orgánov
činných v trestnom konaní prezentované v tomto prípade, potom by daňové konanie strácalo zmysel

(bolo by nadbytočné), a každé nesprávne zaúčtovanie nákladov v účtovníctve a uplatnenie práva na
odpočet DPH by automaticky bolo trestným činom.
6.5 Takýto prípad nebol nikdy pred súdom. V rámci obhajoby sa snažili nájsť nejaké rozhodnutia
slovenských a českých súdov v trestných veciach založených na rovnakom skutkovom základe, teda na
odpočítaní DPH na vstupe z reálnych zdaniteľných plnení medzi nespriaznenými osobami, kde daňový

úrad neuznal platiteľovi DPH splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH a platiteľ následne buď
doplatil odpočítanú daň alebo neuplatnil nadmerný odpočet, alebo vyplatený nadmerný odpočet vrátil.
Žiadne takéto rozhodnutie sa im však nepodarilo identifikovať, a to z dôvodu, že takýto prípad sa doteraz
nikdy ani len nedostal pred súd (práve preto, že nejde o trestný čin). V tunajšom prípade bola podaná
obžaloba a dostal sa pred súd iba preto, že jeden z obvinených sa volá A. H. C.. Dôvody, pre ktoré sa

tak stalo, sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania v iných trestných veciach (napríklad kauza známa
ako „Súmrak“). Pred súdmi boli prejednávané iba prípady, ktoré vo svojom skutkovom deji obsahovali
prvok podvodného konania – fiktívne plnenie alebo reálne plnenie za účelovo nadhodnotenú cenu.
Nie však prípady, ako je prípad spoločnosti KTAG, a akých sa v slovenskej podnikateľskej a daňovej
praxi vyskytujú stovky, možno tisíce (pretože takmer každá daňová kontrola spravidla identifikuje nejaké

nezrovnalosti). Jedine v tunajšom prípade v takomto niečom však orgány činné v trestnom konaní videli
trestnú činnosť.
6.6 Výsledky vykonaného dokazovania svedčia v prospech obžalovaných. Vykonaným dokazovaním
na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, resp. potvrdené, že dňa 27.07.2011 uzatvorila spoločnosťKTAG a A. H. C. zmluvu o exkluzivite na vydavateľskú činnosť a dňa 14.06.2018 dohodu o ziskoch a
stratách. Predmetom dohody o ziskoch a stratách bol aj záväzok A. H. C. vykonávať spisovateľskú,
prednáškovú alebo inú činnosť, výsledkom ktorej sú aktivity súvisiace s podnikateľským využitím mena

H. C. v spolupráci s KTAG po dobu najmenej piatich rokov po ukončení prezidentského mandátu.
Dokonca aj výsluchom znalca obžaloby A. N. na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že jeho záver
o neoprávnenosti odpočítania DPH v tomto prípade nie je výsledkom jeho odborného znaleckého
hodnotenia, ale je len prevzatím stanoviska spoločnosti KTAG z daňového konania, keď uznala výsledky
daňovej kontroly a vytýkané chyby napravila. Toto konštatovanie znalca teda nemá právny význam

a záväznosť pre tento súd, ktorý sám musí posúdiť, či odpočet dane bol neoprávnený v zmysle §
277a Tr. zákona, teda úmyselne podvodný. Znalecký posudok A. N. je teda relevantný výlučne z
pohľadu číselných údajov v ňom uvedených, a tieto obhajoba nikdy nepovažovala za sporné. Hlavným
argumentom prokurátora, na ktorom spočíva podaná obžaloba je, že prijaté tovary a služby neboli
viazané na účel podnikateľských aktivít spoločnosti KTAG, ktoré vo všeobecnosti podliehajú zdaneniu,
a z toho vyplývajúca údajná neexistencia priameho a bezprostredného spojenia zdaniteľného plnenia

s hospodárskou a ekonomickou činnosťou spoločnosti KTAG ako platiteľa DPH. Táto premisa je úplne
mylná, pretože predvolebná kampaň A. H. C. ako prezidentského kandidáta zameraná na propagáciu
jeho mena a osoby a podnikateľská činnosť KTAG v oblasti predaja prednášok a kníh A. H. C. postavená
právenameneaosobeA.H.C.súspojenétýmnajpodstatnejším–menomaosobouA.H.C.anavzájom
sa dopĺňajú tým spôsobom, že politická reklamná kampaň smeruje k propagácii a zvýšeniu poznateľnosti

osoby a mena A. H. C. a podnikanie spoločnosti KTAG z jeho zvýšenej poznateľnosti preukázateľne
benefituje a generuje zvýšenú DPH na výstupe. Akú priamejšiu alebo bezprostrednejšiu súvislosť by si
prvostupňový súd predstavoval?
6.7 Súvislosť žalovaných výdavkových faktúr s podnikaním spoločnosti KTAG v oblasti predaja
prednášok a kníh A. H. C. bola preukázaná. Právo na odpočet DPH je základnou zásadou fungovania

spoločného systému DPH v Európskej únii. Právo na odpočet dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu DPH, a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje
bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe, čo zaručuje neutralitu
spoločného systému DPH (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Bonik EOOD zo dňa
06.12.2012, C-285/11). Systém platenia a výberu DPH nie je založený na úmernosti (proporcionalite),

ale na vykonávaní ekonomickej činnosti bez ohľadu na jej výsledok, ktorým môže byť zisk alebo
strata. Tieto skutočnosti boli vysvetlené aj v metodickom pokyne daňovej správy k odpočítaniu dane
podľa § 49 zákona o DPH a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH,
ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Pre uplatnenie odpočtu DPH nie je relevantné o aký druh
tovaru alebo služby sa jedná. Rovnako tak nie je relevantná iba priama a bezprostredná súvislosť

a proporcionalita medzi prijatými plneniami (náklady KTAG) a plneniami na výstupe (výnosy KTAG).
Relevantné je iba to, či podnikateľ (platiteľ DPH) používa plnenia, z ktorých na vstupe odpočítal DPH, v
rámci svojho podnikania na poskytovanie plnení podliehajúcich DPH na výstupe. Dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní (predovšetkým listinné dôkazy a výsluchy obžalovaných) bolo bez pochybností
preukázané, že v prípade KTAG sa tak stalo a deje. Spoločnosť KTAG sa legitímne spoliehala, že právo

na odpočet DPH sa uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe, t. j. že jej
nárok na odpočet DPH vznikol. Spoločnosť KTAG sa teda spoliehala, že svojim konaním neporuší ani
neohrozí záujem chránený Trestným zákonom, t. j. záujem štátu na riadnom výbere daní. K priamemu
a bezprostrednému súvisu medzi plneniami na vstupe a výstupe poukazujú na konštantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, ktorá okrem iného uvádza: „[…] aby bolo možné odpočítať DPH, musia

plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých
je DPH odpočítateľná. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na
vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom
tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočet […]“ (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kretztechnik AG v. Finanzamt Linz zo dňa 26. 5. 2005, C-465/03,

bod 35). Spoločnosť KTAG vynaložila výdavky na tovary a služby súvisiace s propagáciou mena A.
H. C. s cieľom v budúcnosti získať väčší zisk z predaja prednášok a kníh A. H. C. na základe zmluvy
o exkluzivite. Práve takto vynaložené výdavky na propagáciu mena A. H. C., následne aj podstatne
zvýšili cenu za prednášky a knihy A. H. C., a teda tieto výdavky boli a kontinuálne sú podstatným
prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení spoločnosti KTAG na výstupe, čo rovnako bolo preukázané

vykonaným dokazovaním. Súdny dvor Európskej únie v už citovanom prípade C. (C-465/03, bod 36)
navyše k tejto otázke uvádza, že: „[…] s prihliadnutím na skutočnosť, [...] že toto plnenie uskutočnila
spoločnosť C. s cieľom zvýšenia jej imania v prospech jej hospodárskej činnosti vo všeobecnosti,
je potrebné dospieť k záveru, že výdavky vynaložené na služby prijaté touto spoločnosťou v rámciuvedeného plnenia [služby súvisiace s vydaním akcií] sú súčasťou všeobecných výdavkov a ako také sú
prvkomtvoriacimcenujejvýrobkov.Tietoslužbyvskutočnostipriamoabezprostrednesúvisiascelkovou
hospodárskou činnosťou platiteľa dane.“ Z tohto dôvodu sú aj výdavky vynaložené spoločnosťou

KTAG na propagáciu mena A. H. C., ktoré uskutočnila spoločnosť KTAG v prospech jej hospodárskej
činnosti, súčasťou všeobecných výdavkov a sú prvkom tvoriacim cenu výrobkov a služieb spoločnosti
KTAG (konkrétne cenu prednášok alebo autorských diel A. H. C., ktoré spoločnosť KTAG predáva
na základe zmluvy o exkluzivite). Preto tieto služby a tovary v skutočnosti priamo a bezprostredne
súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti KTAG tak, ako to vyžaduje citovaná konštantná

judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie v jeho citovanej judikatúre pritom
nehovorí o maximálnom časovom odstupe, v ktorom môže medzi jednotlivými plneniami na vstupe a
výstupe dôjsť k odpočítaniu dane. V zmysle zmluvy o exkluzivite a dohody o ziskoch a stratách bol
tento odstup plánovaný na 5 a viac rokov po ukončení prezidentského mandátu A. H. C.. Rovnako
už citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci O. (č. 285/11, body 31 a 33) uvádza,
že: „Aby bolo možné dospieť k existencii práva na odpočítanie, ktorého sa dovoláva O. na základe

týchto dodaní tovaru, treba overiť, či sa tieto dodania skutočne uskutočnili a či O. tieto tovary skutočne
využila pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. [...] Ak z tohto posúdenia vyplýva, že sa
predmetné dodania tovaru skutočne uskutočnili a že O. tieto tovary využila na výstupe pre potreby
svojichvlastnýchzdaniteľnýchplnení,nemožnojejvzásadezamietnuťprávonaodpočítanie.“Zdôkazov
zabezpečených v tejto trestnej veci, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, je nepochybné, že

prípadespoločnostiKTAGkvykonaniuzdaniteľnýchplnenískutočnedošlo(vreálnejhodnote)azároveň,
že spoločnosť KTAG využila takéto plnenia na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
plnení (najmä predaja prednášok a kníh A. H. C.). Na základe vyššie uvedeného možno rozumne
predpokladať, že spoločnosti KTAG nemožno v zásade zamietnuť právo na odpočítanie DPH, na čo
sa spoločnosť KTAG legitímne spoliehala v súlade s citovanými závermi Súdneho dvora Európskej

únie v prípade O.. Súdny dvor Európskej únie ďalej uviedol, že nárok na odpočet, akonáhle vznikol,
je zachovaný, aj keď predpokladaná hospodárska činnosť nezakladá zdaniteľné plnenia, alebo ak
zdaniteľná osoba nemohla použiť tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočtu v súvislosti so zdaniteľnými
plneniami z dôvodu okolností, ktoré sú mimo jej dosah (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Commissioners of Customs and Excise v. Midland Bank plc zo dňa 08.06.2000, C-98/98). Z

uvedenej judikatúry vyplýva, že vo výnimočných prípadoch existuje právo na odpočet, aj keď priame
a bezprostredné spojenie medzi konkrétnou transakciou na vstupe a konkrétnou transakciou alebo
transakciami na výstupe, ktoré vedú k právu na odpočet, nemôže byť stanovené. To znamená, že aj ak
byspoločnosťKTAGnedosiahlatakoutopropagáciouzamýšľanévýsledky(zvýšeniepočtuprednášokA.
H. C. alebo zvýšenie ich ceny) nebolo by to prekážkou práva na odpočet DPH na vstupe. Uvedené platí

aj na skutkovú situáciu, kedy A. H. C. nemohol uskutočňovať prednáškovú činnosť (v prospech KTAG),
pretože vykonával ústavnú prezidenta SR, alebo neskôr v dôsledku pandémie COVID-19. Navyše je
nesporné, že spoločnosť KTAG aj počas výkonu prezidentskej funkcie A. H. C. dosahovala stabilné
tržby zo svojich iných činností, a to v nezanedbateľnom rozmedzí od 750 000 EUR do 1 750 000 EUR
ročne. Teda nejde a nikdy nešlo o nejakú „schránkovú“ firmu založenú na účely páchania daňovej a

ekonomickej trestnej činnosti, ale o štandardný a fungujúci podnikateľský subjekt. Propagácia mena A.
H. C. formou prezidentskej volebnej kampane (a aj následným, hoci až do záverečnej fázy kampane
nepredpokladaným víťazstvom vo voľbách a výkonom ústavnej funkcie) mala a má priamu súvislosť so
zdaniteľnými príjmami KTAG podliehajúcimi DPH na výstupe, ktorých dosahovanie boli len prerušené v
čase výkonu ústavnej funkcie prezidenta A. H. C., keďže v danom čase nemohol túto činnosť v prospech

spoločnosti KTAG v súlade so zákonom vykonávať. Tieto objektívne okolnosti, z ktorých sa dá vyvodiť
záver o forme zavinenia, boli potvrdené takmer všetkými v danej veci vykonanými výsluchmi obvinených
a svedkov. Zároveň považujú za potrebné prisvedčiť rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej
únie, že žiadne osoby sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva
Únie (napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci I/S Fini H v. Skatteministeriet zo dňa 3. 3.

2005, C-32/03, alebo Halifax plc, Leeds Permanent Development Services Ltd a County Wide Property
Investments Ltd v. Commissioners of Customs & Excise zo dňa 21.02.2006, C-255/02). Obhajoba je
však presvedčená, že k takémuto konaniu v prejednávanej veci nedošlo. Súdny dvor Európskej únie
v citovanom rozsudku vo veci Halifax uviedol, že v oblasti DPH preukázanie zneužívania práva na
jednejstranevyžaduje,abypredmetnéplnenianapriekformálnemudodržaniupodmienokstanovenýchv

príslušnýchustanoveniachšiestejsmerniceavovnútroštátnejprávnejúpravepreberajúcejtútosmernicu
viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito
ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ
predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Súdny dvor Európskej únie v citovanom rozsudku ďalejuvádza: „V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, zákaz zneužitia
už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie
daňových výhod.“ Cieľom spoločnosti KTAG bolo podporiť svoju hospodársku činnosť založenú na mene

A. H. C., propagovaním mena A. H. C., čo prinieslo nárast hodnoty prednášok a kníh A. H. C. a tým aj k
nárastu DPH na výstupe z tejto činnosti. A. H. C. nepatril na začiatku prezidentskej kampane k favoritom
na víťazstvo, a preto svoju kandidatúru skôr vnímal ako netradičnú (ale efektívnu) propagáciu svojho
mena a na prospech jeho rodinnej spoločnosti KTAG. Spoločnosť KTAG teda využila túto originálnu
formu reklamy (kampaň v prezidentských voľbách), čo jej však nemôže byť na ťarchu, pretože to

nezakazuje žiadny zákon. Z týchto skutočností vyplýva, že hlavným cieľom plnení nebolo získať daňovú
výhodu a tieto mali iné vysvetlenie (ako sa domnievajú orgány činné v trestnom konaní a prvostupňový
súd) spočívajúce v zvýšení budúcich výnosov spoločnosti KTAG. Primárnym cieľom bola propagácia
mena a osoby A. H. C., a to jednak pre účely volieb a jednak pre účely neskoršieho podnikateľského
využitia v prednáškovej a publikačnej činnosti prostredníctvom spoločnosti KTAG. Opačný výklad by
dal neprimerane široké oprávnenie voľnej úvahy štátnym orgánom a zaviedol by vysokú mieru neistoty

podnikateľských subjektov, čím by negatívne ovplyvnil ich hospodársku činnosť. Ak aj právo na odpočet
DPH nebolo spoločnosti KTAG uznané, je v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami, vyvodzovať
voči zodpovedným osobám trestnú zodpovednosť. V tejto súvislosti poukazujú na judikatúru najvyšších
súdnych autorít v správnom súdnictve, ktorá je v rozpore s pomerne reštriktívnym výkladom orgánov
činných v trestnom konaní a prvostupňového súdu vo vzťahu k reklame a jej efektu. Podľa tejto judikatúry

nemusí byť reklama zameraná na jednotlivý individualizovaný produkt, prípadne skupinu produktov,
ale „postačuje, ak je reklama zameraná na vytvorenie vnemu u zákazníkov na trhu“ (3Sžf/33/2007).
Najvyšší súd SR tiež ohľadom reklamy na kultúrnych akciách uviedol: „Touto mediálnou prezentáciou a
spojením podnikania žalobcu s predmetnými podujatiami bol (resp. mohol byť) vytvorený pozitívny vnem
u existujúcich i potenciálnych obchodných partnerov, spotrebiteľov, zamestnancov či iných subjektov,

ktorý sa môže prejaviť v rôznych oblastiach súvisiacich s ekonomickou činnosťou žalobcu, objektívne
však nie je merateľný.“ Obdobne, v kontexte dane z príjmu, Najvyšší súd Slovenskej republiky už
dávnejšie uviedol, že: „V prípade preukazovania vecnej súvislosti nákladov vynaložených na reklamu
sa priame dôkazy uplatňujú v obmedzenej miere. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou
nie je exaktne merateľná.“ (3Sžf/66/2007). Uvedené rozhodnutia sú relevantné na preukázanie nielen

neprípustne reštriktívneho výkladu zákona o dani DPH zo strany prvostupňového súdu, ale aj na
preukázanie absencie akéhokoľvek úmyselného zavinenia na strane obžalovaných. Ak by chceli z
odlišnosti právneho názoru vyvodzovať v obdobných prípadoch úmyselné zavinenie, tak by bola na
Slovensku trestne stíhaná veľká časť podnikateľov, ktorí sú platcami DPH. Je absolútne bežnou
súčasťou podnikateľskej praxe, že podnikateľ odpočíta DPH na vstupe z reálne vynaložených nákladov

na skutočne poskytnuté plnenia, ktoré však daňové orgány neuznajú, pretože prídu k záveru, že
dané plnenia podľa ich názoru nesúvisia s dosahovaním zdaniteľných plnení na výstupe. Súdny dvor
Európskej únie ďalej uviedol, že za zneužívanie práva nemožno považovať, ak sa jednotlivé plnenia
uskutočnili medzi dvoma subjektmi, ktoré nespája nijaký právny vzťah a je nepochybné, že tieto plnenia
nemali umelú povahu a boli vykonané v kontexte bežných obchodných transakcií. Ak spoločnosť reálne

poskytla dotknuté služby (alebo tovary) v rámci skutočnej hospodárskej činnosti a povaha vzťahov medzi
spoločnosťami, ktoré tieto plnenia uskutočnili, nepoukazujú na nijakú okolnosť, ktorá by dokazovala
existenciu umelej konštrukcie zbavenej hospodárskej reality a vytvorenej iba s cieľom dosiahnuť daňovú
výhodu, nemožno hovoriť o zneužívaní práva (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci The
Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs v. RBS Deutschland Holdings GmbH zo dňa

22.12.2010, C-277/09, bod 52). V bode 53 a 54 citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sa
navyše uvádza, že: „[…] zdaniteľné osoby majú v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru
a taký spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť
a na účely obmedzenia daňových nákladov. Súdny dvor totiž rozhodol, že voľba podnikateľa medzi
plneniami oslobodenými od dane a zdaniteľnými plneniami sa môže zakladať na množstve faktorov

vrátane úvah daňovej povahy týkajúcich sa objektívneho systému DPH. […] Súdny dvor v tejto súvislosti
spresnil, že keď má zdaniteľná osoba možnosť výberu medzi viacerými plneniami, má právo zvoliť si
štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzila svoju daňovú povinnosť […].“ V tomto rozhodnutí Súdny
dvorEurópskejúnienajmäpoukázalnaskutočnosť,žepokiaľnedôjdekzneužívaniupráva,jezdaniteľná
osoba oprávnená obmedziť svoju daňovú povinnosť. Zdaniteľné osoby sú oprávnené uskutočňovať

plnenia spôsobom, ktoré považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť. Jednotlivé plnenia
boli medzi spoločnosťou KTAG a jej obchodnými partnermi skutočne vykonané, tieto spoločnosti neboli
nijakým spôsobom prepojené a plnenia boli vykonané v kontexte bežných obchodných transakcií.
Prvostupňový súd túto citovanú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v napadnutom rozsudku bezbližšieho zdôvodnenia označil za irelevantnú pre tento prípad. Obhajoba nikdy nespochybňovala, že
sa zdaniteľné plnenia týkali predvolebnej a volebnej kampane A. H. C., práve naopak uviedla, že tieto
mali súčasne podporiť ekonomickú činnosť spoločnosti KTAG postavenú na mene A. H. C., a tak boli

podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov a služieb spoločnosti KTAG (konkrétne ceny prednášok a
kníh A. H. C. predávaných spoločnosťou KTAG na základe zmluvy o exkluzivite). Nadobudnuté tovary
a služby boli určené na dosahovanie príjmov z podnikania KTAG na trvajúcom základe a tento stav trvá
doteraz.
6.8 Reálnosť a opodstatnenosť podnikateľského zámeru KTAG v oblasti predaja prednášok a publikácii

A. H. C. potvrdil aj znalecký posudok, ktorý prvostupňový súd odmietol vykonať. Tento podnikateľský
zámer odôvodňuje aj znalecký posudok VÚRHP č. 12/2020. Z tohto znaleckého posudku, ktorý si dala
obhajoba vypracovať a je súčasťou spisu, jednoznačne vyplýva, že náklady na propagáciu mena A.
H. C. vynaložené spoločnosťou KTAG v prvých rokoch trvania zmluvy o exkluzivite mali rozhodujúci
vplyv na dosiahnuté výnosy v ďalších obdobiach. Výnosy KTAG z predaja prednášok a kníh A. H.
C. za roky 2011 až 2014 dosiahli sumu 14.562 EUR, ale počas roku 2019 (teda v dôsledku práve

prezidentskej volebnej kampane a následného výkonu funkcie prezidenta A. H. C.) sa výrazne zvýšili
a dosiahli až sumu 61.819 EUR. To bol dôvod, prečo tento znalecký posudok navrhovali vykonať na
hlavnom pojednávaní – teda nie na spochybnenie záverov a výpočtov znalca A. N. (ako to mylne
pochopil prvostupňový súd), ale na potvrdenie skutočnosti, že náklady na propagáciu vynaložené
na prezidentskú kampaň A. H. C. mali vplyv na dosiahnuté výnosy KTAG z predaja prednášok a

kníh A. H. C.. Reálnosť podnikateľského zámeru posúdila znalecká organizácia tak, že spoločnosť
KTAG je v dôsledku uzatvorenia zmluvy o exkluzivite a dohody o ziskoch a stratách schopná vytvárať
budúce výnosy a tieto aj dlhodobo udržať. Silnou stránkou výnosového potenciálu spoločnosti KTAG je
skĺbenie skúseností A. H. C. z podnikateľského a neziskového prostredia so skúsenosťami získanými
pri výkone prezidentského mandátu. Prostredníctvom výkonu prezidentského mandátu sa A. H. C.

stal verejne známou osobou. Práve skutočnosť, že A. H. C. bol prezidentom Slovenskej republiky,
mu dáva nedostihnuteľnú konkurenčnú výhodu oproti iným osobám vykonávajúcim prednáškovú alebo
publikačnú činnosť. Výsledkom je zvýšený záujem o prednášky a publikácie A. H. C. a výsledné zvýšenie
výnosu spoločnosti KTAG z takýchto a podobných aktivít. Podľa analýzy znaleckej organizácie vyplýva
zo skutkového stavu zjavná účelnosť vynaloženia financií na propagáciu mena A. H. C., v dôsledku

ktorej došlo k zvýšeniu výnosov spoločnosti KTAG z predaja prednášok a publikácií A. H. C. po jeho
úspešnejprezidentskejkampani.Vroku2013,keďspoločnosťKTAGzískalaoprávnenienavykonávanie
mimoškolskej vzdelávacej činnosti, bola priemerná cena za jednu prednášku A. H. C. 250 EUR. V roku
2014 A. H. C. uskutočnil jednu prednášku v cene 10.000 EUR. V roku 2019 bola priemerná cena za
jednu prednášku 5.148 EUR a A. H. C. uskutočnil 12 prednášok, z čoho je vidieť, že po prednáškach

A. H. C. vzrástol dopyt a aj cena za prednášku. Práva z prednáškovej a publikačnej činnosti poskytnuté
A. H. C. spoločnosti KTAG sú pritom „iným dlhodobým nehmotným aktívom“, ktoré v zmysle zmluvy
o exkluzivite a dohody o ziskoch a stratách patrí spoločnosti KTAG. Podľa prílohy č. 2 k vyhláške
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, stanovila znalecká organizácia všeobecnú hodnotu tohto nehmotného aktíva na 962.100,66

EUR. Na základe vyššie uvedených skutočností dospela znalecká organizácia k záveru, že plnenie,
na ktoré má spoločnosť KTAG v zmysle zmluvy o exkluzivite a dohody o ziskoch a stratách nárok
je dôležitým výnosom spoločnosti. Spoločnosť KTAG je schopná vykonávaním podnikateľskej činnosti
zameranej na prednáškovú a inú činnosť počas rokov 2020 až 2024 vytvoriť hrubú maržu vo výške
639.844 EUR až 971.654 EUR vďaka nákladom, ktoré vynaložila v prvých rokoch účinnosti zmluvy

o exkluzivite (medzi ktoré patria aj náklady na obstaranie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom
obžaloby).
6.9 Nebola naplnená ani subjektívna stránka trestného činu daňového podvodu. Trestný čin daňového
podvodu podľa § 277a Tr. zákona obsahuje pohnútku vyjadrenú slovami „v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech“. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa teda vyžaduje

vyššia forma zavinenia ako len priamy alebo nepriamy úmysel. Ak je pohnútka v skutkovej podstate
výslovne uvedená, stáva sa jej obligatórnym znakom. Preto sa k trestnej zodpovednosti páchateľa
vyžaduje, aby bol naplnený i tento znak skutkovej podstaty trestného činu. Pohnútka vyjadruje vnútorný
podnet, ktorý vedie páchateľa k spáchaniu trestného činu. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že A. H. C. alebo A. B. C. sa svojim konaním snažil zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech. Konatelia spoločnosti KTAG boli presvedčení, že sporné dodávky tovarov a služieb súvisia s
propagáciou mena A. H. C., a tak sú vhodnou reklamou aj pre spoločnosť KTAG a jej produkty a služby,
konkrétne ňou predávané prednášky a knihy A. H. C.. Obhajoba má zato, že spoločnosť KTAG sporné
dodávky tovarov a služieb využila pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení na uskutočneniepodnikateľských aktivít, ktoré podliehajú DPH na výstupe. Obhajoba je presvedčená, že náklady
vynaloženéspoločnosťouKTAGztohtodôvodupriamoabezprostrednesúvisiascelkovouekonomickou
činnosťou zdaniteľnej osoby, ako to vyžaduje judikatúra vyššie citovaná Súdneho dvora Európskej

únie. Obhajoba v tejto súvislosti opätovne uvádza, že predmetom sporných zdaniteľných plnení bola
propagácia mena A. H. C., ktorá priamo súvisela s podnikateľskými aktivitami spoločnosti KTAG v oblasti
vydavateľskej a prednáškovej činnosti (predaj prednášok a kníh A. H. C.), ktoré stoja a padajú SR
republiky je podnikaním. Podnikaním je v tomto prípade predaj kníh a prednášok A. H. C. spoločnosťou
KTAG na základe zmluvy o exkluzivite, ktorého ekonomickým základom je podnikateľské využitie mena

A. H. C.. To, že A. H. C. sa zaviazal k činnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o exkluzivite a dohody o
ziskoch a stratách za účelom zvýšenia výnosov spoločnosti KTAG a nie za účelom vlastnej propagácie,
preukazujeajformuláciauvedenávdohodeoziskochastratách:„Poskytovateľprávsazaväzujepodobu
najmenej 5 rokov po skončení prezidentského mandátu vykonávať spisovateľskú, prednáškovú alebo
inú činnosť [...] súvisiace s využitím mena H. C. výlučne v spolupráci s Nadobúdateľom práv“. Obhajoba
ďalej považuje za dôležité pripomenúť, že potom čo nárok na odpočet DPH nebol spoločnosti KTAG

uznaný, táto zaplatila svoj dlh aj sankciu a upravila svoje účtovníctvo. Všetky tieto argumenty potvrdzujú,
že nikto zo spoločnosti KTAG nekonal v úmysle obchádzať daňové povinnosti tejto spoločnosti. Tiež
svedčia o tom, že konanie spoločnosti KTAG bolo vedené legitímnymi očakávaniami, a že slovenská
legislatíva jednoznačne neuvádza neprípustnosť zahrnutia takýchto výdavkov do nákladov a následné
odpočítanie DPH tak, ako to tvrdí prvostupňový súd. A. H. C. sa rozhodol so správcom dane nesúdiť,

pretože mu ako v tom čase prezidentovi prišlo nevhodné a nenáležité, aby inicioval súdny spor proti
štátu, ktorý ako jeho hlava reprezentoval. Zvolil teda zdržanlivý prístup a chcel tento spor vyriešiť a aj
ho vyriešil už v jeho zárodku, čo mu určite nemôže byť na ťarchu oproti situácii, ak by sa so správcom
dane súdil.
6.10 Prvostupňový súd nezohľadnil základnú judikatúru v oblasti daňového práva. Neoprávneným

uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty sa rozumie uplatnenie nároku v rozpore s
platnými právnymi predpismi. Ak je uplatnenie nároku na odpočet DPH sporné, je potrebné príslušné
ustanovenia právnych predpisov vykladať v prospech páchateľa, známe tiež ako zásada in dubio pro
reo. Je ústavne neprípustné, aby prípadné nedostatky a nejednoznačnosť právnej úpravy boli na ťarchu
obvineného a viedli k vyvodeniu trestnej zodpovednosti. Za ústavne konformný výklad je potrebné

považovať ten, ktorý je v prospech obvineného, a ktorý plne korešponduje s požiadavkou ochrany jeho
základných práv a slobôd. Povedané inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali mať jasnú
predstavuohranici,kedyjeneoprávnenéuplatneniereálnychnákladovdodaňovéhopriznaniakonaním,
ktoré nevykazuje zákonné znaky daňového trestného činu, a naopak, kedy tomu tak je. Obžaloba ani
napadnutý rozsudok nedávajú žiadnu odpoveď na túto otázku. V právnom štáte je však nevyhnutné,

aby podnikateľské subjekty a ich štatutárne orgány vopred vedeli, aké ich konanie bude považované
za trestné, a aké konanie bude riešené „len“ v daňovom konaní. V opačnom prípade bude deliaca
čiara spočívať v ad hoc rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a trestných súdov, čo môže
zvádzaťkarbitrárnostiprivyvodzovanítrestnejzodpovednosti,akúvidímeajvtomtoprípade.Vtunajšom
prípade, ktorý je vzhľadom na meno A. H. C. podrobne verejne sledovaný, je navyše nevyhnutné mať na

zreteli, že ide o celospoločensky dôležitý precedens pre iné podnikateľské subjekty. Ak totiž v prípade
konateľov daňovníka KTAG – ktorý má nízky rizikový profil, štátu nespôsobil žiadnu finančnú ujmu,
a poskytol správcovi dane aj orgánom činným v trestnom konaní maximálnu možnú súčinnosť a ani
nerozporoval a právne nespochybňoval závery daňovej kontroly hoci tak robiť mohol – sú konatelia
spoločnosti obžalovaní a boli by odsúdení, bude to mať nezanedbateľný účinok na tisíce obdobných

podnikateľských subjektov, a následne na povinnosť štátu zabezpečiť spravodlivosť v oblasti správy
daní. Normy daňového práva, ktoré ukladajú fyzickým a právnickým osobám daňovú povinnosť alebo
na základe ktorých sa určujú vyššie uvedené základné prvky daňovej povinnosti (subjekt dane, predmet
dane, základ dane a sadzba dane) sú normami verejného práva, ktorými štát zasahuje do základného
právafyzickýchaprávnickýchosôbvlastniťaužívaťmajetok,ktoréjegarantovanéústavouadohovorom.

Aplikáciou týchto noriem a vynucovaním splnenia daňovej povinnosti dochádza k (legálnemu) odňatiu
časti majetku daňovníkovi. Preto sa v judikatúre ústavného súdu aj všeobecných súdov etablovalo
viacero výkladových pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje spravodlivá rovnováha medzi právom
vlastniťaužívaťmajetoknajednejstraneapovinnosťouplatiťdanenastranedruhej.Základnouzásadou
ukladania a vymáhania daní je v právnom štáte zásada zákonnosti ukladania a výberu daní (nullum

tributum sine lege) vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 a čl. 59 ods. 2 ústavy. Striktné dodržiavanie tejto zásady je
v daňovom konaní nevyhnutné a nie je možné sa od nej odchýliť (I. ÚS 241/07). Zásada zákonnosti [§
3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v platnom znení (ďalej len „Daňový
poriadok“)] je konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznýmiprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených v daňovom konaní (I. ÚS 241/07).
Prioritizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a

právom chránených záujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej
stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré
zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri
riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to,
čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od jednotlivca, ktorý môže konať všetko, čo nie je zakázané).

Z týchto východísk potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto
odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel
základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci)
postupovať miernejšie - in dubio mitius (Ústavný súd SR, I. ÚS 241/07, obdobne aj ďalšia judikatúra
najvyšších súdnych autorít, ktorú uviedli už v stanovisku k podanej obžalobe). Podobne dôležitým
výkladovým pravidlom a postupom v oblasti verejného (daňového) práva vyplývajúcim zo zásady

zákonnosti je princíp in dubio pro libertate (v pochybnostiach v prospech slobody). Podľa tohto princípu
platí, že ak je k dispozícii viacero výkladov verejnoprávnej normy alebo súboru verejnoprávnych noriem,
je treba uprednostniť ten výklad, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do dotknutého základného
práva a slobody (v kontexte daňového práva do základného práva daňového subjektu vlastniť a užívať
majetok). Tento princíp vyplýva priamo z ústavy a ide o štrukturálny princíp liberálne demokratického

štátu, ktorý vyjadruje prednosť jednotlivca a jeho slobody pred štátom (Najvyšší správny súd ČR,
1As/21/2010, 4Afs/68/2015, 2Afs/4/2014, 7Afs 54/2006, 2Afs/16/2011, 5Afs/86/2009, 7Afs/69/2007,
3Afs/106/2017). Orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít
a z nej vyplývajúce ustálené interpretačné pravidlá a postupy v oblasti daňového práva vôbec v tejto veci
nebralidoúvahy.Akbytakurobili,nemohlibydôjsťkzáveruoúmyselnomzavinenínastraneobvinených

ani o porušení akýchkoľvek daňových predpisov. Neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z
pridanejhodnotysarozumieuplatnenienárokuvrozporesplatnýmiprávnymipredpismi.Akjeuplatnenie
nároku na odpočet DPH sporné (ako v tomto prípade), je potrebné príslušné ustanovenia daňových
právnych predpisov vykladať v prospech daňovníka podľa zásad in dubio mitius, a in dubio pro libertate.
Preto už len neoprávnenosť odpočtu DPH v tomto prípade je sporná (a tvrdia, že odpočet bol oprávnený,

hoci A. H. C. z už uvedených dôvodov sa rozhodol tento svoj názor nepresadzovať ako prezident SR
podaním správnej žaloby proti správcovi dane). Ako vyplýva z predloženej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
v tomto prípade existovala dostatočne priama a bezprostredná súvislosť medzi reklamnými plneniami
na účely propagácie mena a osoby A. H. C., z ktorých spoločnosť KTAG odpočítala DPH na vstupe a
podnikaním spoločnosti KTAG v oblasti predaja kníh a prednášok A. H. C. podľa zmluvy o exkluzivite,

ktoré stojí a padá na mene a osobe H. C., a z ktorého spoločnosť KTAG riadne odvádza DPH na výstupe.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto obhajoba žiada, aby odvolací súd podľa § 321 ods.
1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že oboch obžalovaných v celom rozsahu
oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným

činom. Ak by odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci nerozhodol, ale vrátil by vec
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol podľa § 322 ods. 1
Tr. poriadku, potom obhajoba navrhuje, aby odvolací súd v takomto prípade zároveň podľa § 325 Tr.
poriadku nariadiť, aby bola táto vec prejednaná a rozhodnutá iným zákonným sudcom, a to s poukazom
na okolnosti uvedené v časti 5.1 tohto podania.

Odvolanie v predmetnej veci podal aj krajský prokurátor a to v zákonnej lehote, pričom v písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že v hore uvedenej veci podáva odvolanie podané v neprospech obž.
A. B. C. a v neprospech obž. A. H. C.. Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal dňa 12.04.2022
Okresnému súdu Poprad obžalobu na obv. A. B. C. a spol. za pokračujúci zločin daňového podvodu

podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 4T/18/2022 zo
dňa 11.10.2023 uznal obž. A. B. C. za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu daňového podvodu
podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a obž. A. H. C. za vinného z pokračujúceho zločinu
daňovéhopodvodupodľa§277aods.1,ods.3písm.a/Tr.zákonavoformeorganizátorapodľa§21ods.
1 písm. a/ Tr. zákona. Okresný súd Poprad za to obž. A. B. C. podľa § 277a ods. 3, Tr. zákona s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona,
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorý
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 10.000 Eur a podľa §57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Taktiež podľa § 61 ods. 1, ods.
2, ods. 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť konateľa a štatutárneho orgánu
obchodných spoločností v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd Poprad za to obž. A. H. C. podľa §

277a ods. 3, Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona, § 39
ods. 1, ods. 3, písm. d/Tr. zákona, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, uložil trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, ktorý podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 51
ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest
vo výške 15.000 EUR a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Taktiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť
konateľa a štatutárneho orgánu obchodných spoločností v trvaní 6 rokov. Proti citovanému rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/18/2022 zo dňa 11.10.2023 podal odvolanie v neprospech obž. A.
B. C. a v neprospech obž. A. H. C. proti výroku o treste. Súd prvého stupňa pri odôvodnení výroku o
treste poukázal na účel trestu vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr.
zákona, pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. j/ Tr. zákona (t.j. vedenie riadneho spôsobu života nie len pred spáchaním žalovaného trestného
činu, ale aj do samotného rozhodnutia vo veci) a podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona (t.j. pričinenie sa o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu a úhradu skrátenej dane s príslušenstvom) pri nezistení
žiadnych priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona. Súd konanie obž. A. H. C. ako účastníka vo
forme organizátora podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona hodnotil ako dominantnejšie, závažnejšie a

nebezpečnejšie oproti konaniu obž. A. B. C., ktorý za spoločnosť KTAG, s.r.o. podal daňové priznania a
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Napokon súd prihliadol na dĺžku trestného
konania, ktorú v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. poriadku a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd vyhodnotil ako okolnosť prípadu odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú zákonom ustanovenú hranicu trestnej sadzby a dospel k záveru, že uloženie

trestu v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne majúc za to, že
účel trestu sa dosiahne uložením trestu odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov (obž. A. B. C.) a v trvaní troch rokov (obž. A. H. C.) spolu s
peňažným trestom podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona vo výške 10.000 EUR a vo výške 15.000 EUR a spolu
s trestom zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona v hornej polovici trestnej sadzby

spočívajúcom v zákaze vykonávať funkciu konateľa a štatutárneho zástupcu obchodných spoločností.
Súd uzavrel, že takto uložený trest zodpovedá okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu,
povahy a rozsahu spôsobených následkov, ako aj samotným osobám obžalovaných. Vyššie citovaný
rozsudok prvostupňového súdu napáda v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. zákona vo výroku
o treste, nakoľko napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona z dôvodu

nesplneniazákonnýchpodmienokpodľa§39Tr.zákonapremimoriadnezníženietrestuodňatiaslobody,
v dôsledku čoho uložený trest odňatia slobody je neprimeraný povahe a závažnosti činu, okolnostiam
prípadu, zavineniu a pohnútke, nakoľko trest mal byť uložený v trestnej sadzbe uvedenej v § 277a
ods. 3 Tr. zákona. V súvislosti s týmito právnymi výhradami voči odvolaním napadnutému rozsudku súdu
prvého stupňa vo výroku o treste uvádza nasledovné konkrétne skutočnosti: Pokiaľ ide o uloženie trestu

pod dolnú hranicu trestne] sadzby ustanovenej Trestným zákonom, je potrebné v prvom rade poukázať
na nadpis nad § 39 Tr. zákona, ktorý znie: „Mimoriadne zníženie trestu“. Preto použijúc gramatický
výklad je zrejmé, že už zo samotného názvu tohto ustanovenia vyplýva, že upravuje situácie, keď pôjde o
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, teda o výnimočný a nie o pravidelný postup súdu (obdobne
napr.ajR41/1976).Pretohonemôžuodôvodniťlenbežnesavyskytujúceskutočnostiaanipresvedčenie

súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa príliš prísny (R
24/1966). Rovnako nemôže postup podľa § 39 Tr. zákona odôvodniť len samotné doznanie trestného
činu, ľútosť nad jej spáchaním, náhrada spôsobenej škody, vedenie riadneho života a pod. (R 11/1967).
Postup podľa § 39 Tr. zákona je teda výnimkou (R 1/1965) a môže byť odôvodnený buď mimoriadnymi
okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa alebo aj súčasne oboma týmito hľadiskami. Okolnosťami

prípadu sa vo všeobecnosti rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné
objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, pričom nimi môžu byť i zákonné znaky skutkovej
podstaty, pokiaľ charakterom spáchania, resp. ich význam a intenzita naplnenia výraznejšie vybočuje
z obvyklých prípadov takých trestných činov (o ktoré ide) a odôvodňujú zhovievavejší postup pri
ukladaní trestu. Na to, aby viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne mohol súd vyhodnotiť

ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. poriadku, musia byť preukázané
viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom, a ktoré
značne ovplyvnili jeho konanie (R 49/1978). V intenciách vyššie uvedenej súdnej praxe má za to,
že žiadne mimoriadne okolnosti prípadu v trestnej veci obž. A. B. C. a obž. A. H. C. neexistujú. Priposúdení otázky, či okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa (§ 39 ods. 1 Tr. zákona) odôvodňujú
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom súd prvého
stupňa zohľadnil predovšetkým dĺžku trestného konania s tým, že príčiny neskončenia trestnej veci

v primeranej lehote neboli zavinené obžalovanými. S uvedenou argumentáciou prvostupňového súdu
o neprimeranej dĺžke trestného konania ako dôvodu pre mimoriadne zníženie trestu sa nestotožňuje,
nakoľko trestné stíhanie bolo začaté dňa 10.01.2018, obvinenie bolo obž. A. B. C. vznesené dňa
13.02.2019 a obž. A. H. C. dňa 03.12.2019 a obžaloba bola na súd podaná dňa 12.04.2022. Odvolaním
napadnutý rozsudok bol vydaný 11.10.2023. Obž. A. H. C. mal počas výkonu funkcie prezidenta

Slovenskej republiky (jún 2014 - jún 2019) procesnoprávnu exempciu, pre ktorú ho nebolo možné
trestne stíhať. Táto exempcia začala krátko dokonaní pokračovacieho trestného činu (26.05.2014)
hneď v júni 2014 a trvala až do júna 2019. Vzhľadom na spoločné konanie s obž. A. B. C. a vecnú
súvislosť konania obž. A. B. C. s konaním obž. A. H. C., bola táto okolnosť na prospech aj obž. A.
B. C., nakoľko boli splnené podmienky na spoločné konanie a trestné stíhanie proti obž. A. B. C.
nebolo z tohto dôvodu možné skončiť skôr alebo v samostatnom konaní. Procesná exempcia obž.

A. H. C. bola objektívnou prekážkou trestného konania, ktorá nemôže ísť na vrub orgánov činných v
trestnom konaní alebo súdu ani na vrub dĺžky trestného konania a nemôže byť zarátaná do primeranej
lehoty na prejednanie veci. Napriek skutočnosti, že do obdobia vyšetrovania spadalo aj dlhé obdobie
pandémie ochorenia covid-19 spojené s opatreniami štátnych orgánov a obmedzeniami majúcimi vplyv
na vykonávanie kontaktných vyšetrovacích úkonov (výsluchy), vyšetrovanie bolo vykonávané plynule.

Zároveň poukazuje na okolnosti prípadu, teda na to, že sa jedná o pomerne rozsiahlu trestnú vec,
nie len čo do rozsahu spisového materiálu, ale aj čo do počtu vykonaných vyšetrovacích úkonov a
zabezpečenýchdôkazov.Vtejtosúvislostiďalejuvádza,žebolorealizovanéznačnémnožstvovýsluchov
svedkov, ako aj pomerne rozsiahle znalecké skúmanie z odboru ekonómie, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo a bolo spracované obrovské množstvo listinných dôkazov z účtovníctva spoločnosti KTAG,

s.r.o. a z výpisov z bankového účtu tejto spoločnosti. V neposlednom rade boli realizované aj právne
pomoci do Českej republiky za účelom zabezpečenia výsluchov svedkov a za účelom zabezpečenia
listinných dôkazov. V tomto kontexte potom trestné konanie od začatia trestného stíhania 10.01.2018 a
už vôbec nie od vznesenia obvinenia 13.02.2019 a 03.12.2019 (podľa prvostupňového súdu lehota na
prejednanie v primeranej lehote začína plynúť od vznesenia obvinenia) nepresiahlo dobu 6 rokov, na

ktorú prvostupňový súd poukazuje v rozsudku ako na primeranú lehotu na prejednanie veci v zmysle
judikatúry ESĽP. V neposlednom rade prvostupňový súd pri hodnotení dĺžky konania opomenul zložitosť
prípadu (právnu, skutkovú i procesnú) a náročnosť dokazovania (viď vyššie), ako aj spôsob, akým štátne
orgány záležitosť prejednávali, keď orgány prípravného konania konali bez prieťahov. V tomto smere
prvostupňový súd nevyčíta orgánom prípravného konania žiadne prieťahy. Berúc do úvahy uvedené

skutočnosti je toho názoru, že z týchto dôvodov nie sú naplnené zákonné podmienky na mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona pre dĺžku trestného konania ako okolnosť prípadu, pretože
z týchto dôvodov nemožno považovať doterajšie trvanie trestného konania za konanie v neprimeranej
lehote. Žiadne ďalšie okolnosti prípadu, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa a vymykali sa bežným
prípadom trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Tr. zákona, a o ktoré by bolo možné oprieť

mimoriadne zníženie trestu, však podľa názoru obžaloby zistené a preukázané neboli a neuvádza ich
ani prvostupňový súd v rozsudku ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu. Zároveň má za to, že neboli
zistené ani žiadne také pomery obžalovaných, ktoré by mohli odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pomermi páchateľa je potrebné vo všeobecnosti rozumieť osobné a
osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti,

pre ktoré je trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V zmysle súdnej praxe ide najmä o rodinné
a osobné pomery v čase rozhodovania o treste, napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný
stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky, eventuálne
aj niektoré poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po spáchaní činu a pod. Žiadna z takých alebo
podobných skutočností však pomery obž. A. B. C. a obž. A. H. C. necharakterizuje. Nie sú dané ani

žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné v zmysle početnej judikatúry považovať za mimoriadne pomery
páchateľa - vážna choroba, osobná starostlivosť o členov domácnosti, výživa osôb odkázaných na
obžalovaného, trýznivé alebo mimoriadne tiesnivé pomery rodiny a pod. V tejto súvislosti prvostupňový
súd poukazuje len na vedenie riadneho života a na pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu, čo sú však len bežné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona.

Pokiaľ ide o tieto poľahčujúce okolnosti prvostupňový súd prehliada, že obaja obžalovaní sa nepriznali
k spáchaniu trestného činu. K odstráneniu škodlivých následkov trestného činu uvádza, že správca
dane vykonal v spoločnosti KTAG, s.r.o. daňovú kontrolu k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a
nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu neuznal a tento spoločnosti KTAG, s.r.o. nevyplatil. Pokiaľ ideo nadmerné odpočty za zdaňovacie obdobia jún 2013 a november 2013, ktoré boli započítané oproti
vlastnejdaňovejpovinnostivnasledujúcichzdaňovacíchobdobiach,tietospoločnosťKTAG,s.r.o.vrátila,
resp. vzniknutý rozdiel dane uhradila, avšak opätovne až po vykonanej daňovej kontrole správcom dane

a po vyrubení rozdielu dane. K vedeniu riadneho spôsobu života je potrebné uviesť, že v spoločnosti
KTAG, s.r.o. boli vykonané daňové kontroly aj za ďalšie zdaňovacie obdobia (mesiace) vraku 2013 a
január až marec 2014, v ktorých správca dane zistil neoprávnené uplatnenie práva na odpočítanie DPH
na vstupe za tovary a služby týkajúce sa prezidentskej kampane, ktoré sa premietli „len“ do skrátenia
dane z pridanej hodnoty. Z dôvodu následného uhradenia skrátenej dane bol uplatnený inštitút účinnej

ľútosti v zmysle ust. § 86 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a zánik trestnosti činu. Obžalovaní teda neboli
odsúdení alebo postihnutí za iné protiprávne konanie, avšak pri hodnotení osôb obžalovaných a toho,
či viedli riadny život (význame a miere poľahčujúcej okolnosti), je možné a potrebné na tieto okolnosti
prihliadať, najmä v kontexte hodnotenia toho, že vedenie riadneho života v danom prípade nemôže
byť hodnotené ako mimoriadna okolnosť pre zníženie trestu, ale len ako bežná poľahčujúca okolnosť
pre ukladanie trestu v trestnej sadzbe ustanovenej zákonom. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, je na

mieste poukázať na skutočnosť, že žalovaná daňová trestná činnosť mala byť spáchaná neoprávneným
uplatnením výdavkov na politickú kampaň v súvislosti s prezidentskou kampaňou a obž. A. H. C.
sa s prispením tejto žalovanej trestnej činnosti stal prezidentom Slovenskej republiky, čo je možné
hodnotiť ako závažnú okolnosť a povahu prípadu, resp. žalovaného trestného činu. V neposlednom rade
prvostupňový súd uznal obž. A. H. C. za vinného z organizátorstva žalovaného trestného činu podľa § 21

ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, teda že zosnoval a riadil spáchanie žalovaného trestného činu. Zosnovaním
trestného činu je činnosť, ktorá spadá do štádia pred spáchaním trestného činu a spočíva typicky najmä
v inicovaní dohody o spáchaní trestného činu, vo vymyslení plánu jeho spáchania, vo vyhľadaní a
zabezpečení osôb, ktoré sa na ňom budú podieľať, v zaisťovaní ich vzájomného styku, v rozdelení
úloh jednotlivým osobám, v opatreniach zabezpečujúcich utajenie zamýšľaného trestného činu a pod.

Riadením trestného činu je potom činnosť, ktorá spadá do štádia páchania trestného činu a jej podstatou
sú typicky úkony spočívajúce najmä v usmerňovaní osôb podieľajúcich sa na trestnom čine, vo vydávaní
pokynov týmto osobám, vo vyžadovaní, aby osoby splnili vydané pokyny a pod. Spáchanie činu ako
organizátor je priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. k/ Tr. zákona a z vyššie uvedeného vyplýva, že
nepochybne zvyšuje nebezpečnosť žalovaného konania pre spoločnosť oproti páchateľovi, ktorý je „len“

vykonávateľom trestného činu. To všetko v súhrne sú také skutočnosti, na ktoré prvostupňový súd pri
ukladaní trestu neprihliadol (v odôvodnení rozsudku sa nimi nezaoberá), a ktoré podľa názoru obžaloby
neumožňujú uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ale odôvodňujú
ukladanietrestuvzákonomustanovenejtrestnejsadzbeod7do12rokovpodľa§277aods.3Tr.zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil prvostupňový rozsudok vo

výroku o treste u obž. A. B. C. a obž. A. B. C. podľa § 277a ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov a na výkon uloženého trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na uvedené poľahčujúce
okolnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom dostal prvý krát
a okrem vyššie uvedeného doposiaľ viedol riadny život, rozdiel v dani bol uhradený a v podstate plnil

pokyny obž. A. H. C., ktorý spoločnosť KTAG, s.r.o. ovládal (sám obžalovaný poukazuje na to, že išlo o
jeho rodinnú firmu), na dosiahnutie účelu trestu postačí obž. A. B. C. uloženie trestu odňatia slobody na
dolnej hranici v trvaní 7 rokov. Súhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu, že obž. A. H. C. sa na
žalovanej trestnej činnosti podieľal dominantným spôsobom, závažnejšou a nebezpečnejšou formou a
vyvíjal oveľa širšiu a intenzívnejšiu činnosť ako obž. A. B. C., pričom nie je podstatné a rozhodujúce, že

to bol práve obž. A. B. C., kto za spoločnosť KTAG, s.r.o. podal daňové priznania za spoločnosť KTAG,
s.r.o. a neoprávnene v nich uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu, nakoľko mal to byť práve obž. A. H.
C., kto spáchanie trestného činu naplánoval a rozhodol o zahrnutí faktúr z prezidentskej kampane do
účtovníctva spoločnosti KTAG, s.r.o. a o odpočítaní DPH z nich, za tým účelom zabezpečil osoby na
realizáciu prezidentskej kampane a uložil týmto osobám fakturáciu výdavkov na spoločnosť KTAG, s.r.o.

a obž. A. B. C. zaúčtovanie týchto faktúr do účtovníctva a do daňových priznaní. Z uvedených dôvodov
považuje diferenciáciu uložených trestov odňatia slobody, peňažného trestu a trestu zákazu činnosti
medzi obž. A. B. C. a obž. A. H. C. za zákonnú a dôvodnú. Preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby zrušil
prvostupňový rozsudok vo výroku o treste aj u obž. A. H. C. a obž. A. H. C. podľa § 277a ods. 3 Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody mierne zvýšený nad dolnou hranicou trestnej sadzby v trvaní 8 rokov

a na výkon uloženého trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Ukladanie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby odôvodňujú uvedené poľahčujúce
okolnosti, najmä skutočnosť, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom dostal prvý krát a okrem vyššie
uvedeného doposiaľ viedol riadny život a rozdiel v dani bol uhradený. Naproti tomu priťažujúca okolnosť,spáchanie činu ako organizátor a súvisiace okolnosti prípadu odôvodňujú diferencovaný a prísnejší trest
odňatia slobody oproti obž. A. B. C.. Výrok o uložení peňažného trestu podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona vo
výške 10.000 EUR (obž. A. B. C.) a vo výške 15.000 EUR (obž. A. H. C.) obom obžalovaným nerozporuje

čo do dôvodu a ani čo do výšky, nakoľko obžalovaní získali pre spoločnosť KTAG, s.r.o. majetkový
prospech vo výške cca 8.925 EUR vo forme nadmerného odpočtu a chceli žalovaným trestným činom
získať ďalší majetkový prospech pre spoločnosť KTAG, s.r.o. vo forme nadmerného odpočtu vo výške
cca 146.000 EUR, k čomu nedošlo, nakoľko správca dane nárok neuznal a nadmerný odpočet nevyplatil.
Získaný majetkový prospech bol následne vrátený a správca dane neeviduje voči spoločnosti KTAG,

s.r.o. daňovú pohľadávku. S prihliadnutím na výšku získaného majetkového prospechu a jeho následnú
úradu možno považovať výšku uloženého peňažného trestu za postačujúcu na naplnenie účelu trestu.
Nerozporuje ani výrok o uložení náhradného trestu podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona v trvaní 2 rokov pre
prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený. Taktiež ani výrok o uložení trestu zákazu
činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu konateľa
a štatutárneho zástupcu obchodných spoločností vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov (obž. A. B. C.) a vo

výmere 6 rokov (obž. A. H. C.) nerozporuje čo do dôvodu a ani čo do výmery, nakoľko podľa § 61 ods.
6 Tr. zákona ide o obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby za zločin
daňového podvodu podľa § 277a ods. 3 Tr. zákona. Formuláciu trestu zákazu činnosti však nepovažuje
za úplnú a vyčerpávajúcu, a preto aby trest zákazu činnosti nemohol byť obchádzaný navrhuje, aby
odvolací súd obom obžalovaným v tejto výmere podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona uložil trest

zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu štatutárneho orgánu (konateľ je štatutárny orgán
iba v spoločnosti s ručením obmedzeným) a prokuristu v obchodných spoločnostiach alebo v družstve.
Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove navrhuje,
aby podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného
súdu Poprad sp. zn. 4T/18/2022 zo dňa 11.10.2023 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. zákona

sám rozsudkom obž. A. B. C. podľa § 277a ods. 3, Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
§ 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 10.000 EUR a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona

uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu a prokuristu obchodných spoločností
a družstva v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov. Obž. A. H. C. podľa § 277a ods. 3, Tr. zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zákona a § 37 písm. k/ Tr. zákona uložil trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest vo

výške 15.000 EUR a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu a prokuristu obchodných spoločností a družstva v trvaní 6 rokov.
Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa navrhovateľov ako aj spisový materiál a dospel
k nasledovnému záveru. V čase rozhodovania okresného súdu tento kvalifikoval konanie obžalovaného

A. B. C. ako pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona,
nakoľko obžalovaný A. B. C. neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému v neoprávnený prospech.
Jednalo sa teda o škodu veľkého rozsahu.
V rámci odvolacieho konania však nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorý spolu s nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z.z. v § 124 Tr. zákona upravil výšku škody a to tak,
že škoda, ktorá mala byť spôsobená v konaní obžalovaného A. B. C. vo výške 155.184,40 EUR už nie
je škodou veľkého rozsahu, ale škodou väčšou.
Takáto úprava výšky škody sa prejavila aj v právnej kvalifikácii konania obžalovaného, keď vzhľadom
na úpravu výšky škody je možné kvalifikovať konanie obžalovaného iba podľa § 277a ods. 1 Tr. zákona

č. 40/2024, nakoľko z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky, je teda zrejmé, že sa
jedná o prečin.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý zákon použije odvolací súd sa tento riadi ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona,

ktorý upravuje časovú pôsobnosť a z ktorého vyplýva, že trestná činnosť sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestná činnosť sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia a citované ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zákona je zrejmé, že
krajský súd sa musel riadiť zákonom č. 40/2024 Z.z., ktorý je pre páchateľa priaznivejší tak v právnej
kvalifikácii ako aj vo výške možného uloženého trestu.

Z rozsudku Okresného súdu Poprad je zrejmé, že k dokonaniu trestného činu došlo 26.05.2014
a uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému A. B. C. bolo vznesené 13.02.2019.
Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 3 roky
pri ostatných prečinoch.
Je teda zrejmé, že v predmetnej trestnej veci premlčacia doba u obžalovaného A. B. C. uplynula

26.05.2017 a z dikcie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona vyplýva, že trestné stíhanie nemôže
začať ak už bolo začaté, nemôže v ňom pokračovať a musí byť zastavené ak je trestné stíhanie
premlčané.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že u obžalovaného
A. B. C. je trestné stíhanie premlčané a preto v zmysle ustanovenia § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku,
s použitím § 281 ods. 1 Tr. poriadku, v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie

obžalovaného z dôvodu vyššie uvedených a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 20, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024