Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123209272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123209272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. – E. XXX,
D. – E., proti žalovanej Súkromná základná umelecká škola Omšenie 629, Omšenie 629, IČO:
42 017 645, zastúpenej JUDr. Patrikom Ozimaničom, advokátom
so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 54 345 511, o zrušenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 14Cpr/11/2023-45 zo dňa 20. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.08.2023, ktorý jej bol doručený dňa 11.08.2023
(výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Súd prvej inštancie
rozhodol podľa článku 5, § 68 ods. 1 písm. b),

ods. 2, ods. 3, § 70, § 47 ods. 1, § 141 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 81, § 166 ods. 3 zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa pracovala
u žalovanej na základe pracovnej zmluvy od 19.01.2015 ako samostatný učiteľ s pracovnou náplňou

vyučovanie vo výtvarnom odbore. Dňa 29.05.2023 jej skončila rodičovská dovolenka a žalobkyňa
žalovanej písomne neoznámila v dostatočnom predstihu, keď jej končí rodičovská dovolenka. Listom
zo dňa 27.06.2023 doručeným žalovanej dňa 16.07.2023 žalobkyňa oznámila, že chce nastúpiť do
zamestnania 21.08.2023 a že ku dňu 29.05.2023 jej skončila rodičovská dovolenka. Listom zo dňa
07.08.2023 doručeným žalobkyni dňa 11.08.2023 žalovaná so žalobkyňou okamžite skončila pracovný
pomer podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s uvedením dôvodu : „Vaša neospravedlnená absencia

a nedostavenie sa do zamestnania v období od ukončenia Vašej rodičovskej dovolenky 29.05.2023 až
do dnešného dňa, čím došlo k porušeniu základných povinností zamestnanca
v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Túto svoju absenciu ste zamestnávateľovi nijakým
spôsobom nezdôvodnili a neospravedlnili, pričom vo Vašom oznámení o nástupe do zamestnaniaa skončení rodičovskej dovolenky zo dňa 27.06.2023, ktorý bol zamestnávateľovi doručený dňa
16.07.2023, sama uvádzate, že rodičovská dovolenka Vám skončila dňa 29.05.2023 a do zamestnania
máte záujem nastúpiť až dňa 21.08.2023.“ Uvedené konanie žalobkyne žalovaná považovala za

závažné porušenie pracovnej disciplíny
s tým, že žalobkyňa sa do práce vôbec nedostavila od 30.05.2023 do 11.08.2023. Z lustrácie zo F.
G. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa bola v čase od 5/2023 do 10/2023 v pracovnom pomere so
spoločnosťou H. G., F., ďalší úväzok mala od 09.01.2023 do 09.06.2023 so Základnou školou, I. XX, J.
a od 22.08.2023 je nepretržite v pracovnom pomere so Základnou školou, K. L. XX, J. a od 25.09.2023

má úväzok aj so Základnou školou I. XX, J..

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bola existencia/neexistencia dôvodov vedúcich
žalovanú k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dňa 07.08.2023 so žalobkyňou pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (neospravedlnené absencie)
a preskúmanie zákonnosti formálneho postupu pri jeho skončení. Žalobkyňa ako dôvody neplatnosti

uvedeného právneho úkonu uvádzala: a) počas trvania jej materskej/rodičovskej dovolenky žalovaná
obsadila pracovné miesto iným zamestnancom na trvalý pracovný pomer a nemala pre ňu pôvodnú
prácu na pôvodnom pracovisku, resp. povedala jej, aby nechodila do práce, b) skončila s ňou pracovný
pomer
v ochrannej dobe, lebo za absenciu považovala aj deň 29.05.2023, kedy bola na rodičovskej dovolenke,

c) nemala neospravedlnenú absenciu, lebo dňa 27.06.2023 doporučeným listom oznámila žalovanej
nástup do zamestnania a skončenie rodičovskej dovolenky, čo považovala za ospravedlnenie svojej
neprítomnosti v práci, d) žalovaná napriek tvrdeniu, že deň 29.05.2023 nezapočítala do absencie, tento
deň podľa číselných údajov uvedených
v písomnom vyjadrení žalovanej v skutočnosti započítala, e) v okamžitom skončení pracovného pomeru

malo byť uvedené, kedy sa žalovaná ako zamestnávateľ dozvedela
o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bolo nesporné, že žalobkyni
skončila dňa 29.05.2023 rodičovská dovolenka a žalobkyňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť

vyplývajúcu jej z § 166 ods. 3 Zákonníka práce, keď zamestnávateľovi písomne neoznámila najmenej
jeden mesiac vopred predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky, pričom uvedené urobila
až listom zo dňa 27.06.2023 doručeným žalovanej dňa 16.07.2023. Podľa súdu prvej inštancie bolo
povinnosťou žalobkyne po skončení prekážky
v práci na jej strane, ktorou bola rodičovská dovolenka, odo dňa 30.05.2023 a každý ďalší pracovný deň

byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času (§ 81 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), v opačnom prípade bolo jej
povinnosťou preukázať zamestnávateľovi existenciu prekážok v práci na strane zamestnanca z dôvodov
uvedených v § 141 ods. 1,
ods. 2 Zákonníka práce. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa požiadala zamestnávateľa

o poskytnutie voľna podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce a že by jej bolo vyhovené. Žalobkyňa svoju
neprítomnosť na pracovisku od 30.05.2023 do skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
dňa 07.08.2023 neospravedlnila žiadnym zákonným dôvodom a oznam doručený zamestnávateľovi
dňa 16.07.2023 obsahujúci text „do zamestnania chcem nastúpiť 21.08.2023“ nemožno považovať
za ospravedlnenie neprítomnosti na pracovisku od 30.05.2023 do 07.08.2023, pretože takýto postup

zamestnanca Zákonník práce neumožňuje. Práve naopak, takéto konanie sankcionuje
v podobe právnej skutočnosti zakladajúcej dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny (neospravedlnená absencia zamestnanca na pracovisku). Súd
prvejinštancieďalejkonštatoval,žeskončeniepracovnéhopomeruobsahujevšetkyzákonnénáležitosti,
pričom uvedenie dátumu, kedy sa žalovaná dozvedela o dôvode skončenia pracovného pomeru

okamžite nie je obligatórnou náležitosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru ani právnou
povinnosťou žalovanej vyplývajúca zo zákona (nespôsobuje jej neplatnosť). Okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 07.08.2023 bolo žalovanou vypracované písomne a má všetky zákonom
vyžadované náležitosti, je v ňom uvedený dôvod, ktorý sa dodatočne nemenil, je v ňom uvedená
citácia zákonného znenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce spočívajúce v závažnom porušení

pracovnej disciplíny pre neospravedlnené absencie a nedostavenie sa do zamestnania v období
od ukončenia rodičovskej dovolenky žalobkyne 29.05.2023 až do dnešného dňa, čiže absencie sú
podľa súdu prvej inštancie vymedzené jasne a nepochybne v období trvajúcom od 30.05.2023 (deň
nasledujúci po skončení rodičovskej dovolenky) do 07.08.2023 (do vyhotovenia písomného okamžitéhoskončenia pracovného pomeru). V spore pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa v
čase uskutočnenia právneho úkonu zamestnávateľa - okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa
07.08.2023 nebola na rodičovskej dovolenke (tá jej skončila 29.05.2023), preto sa na ňu nevzťahovala

žiadna ochranná lehota, pre ktorú by nebolo možné s ňou skončiť pracovný pomer okamžite a
dátum 29.05.2023 žalovaná zjavne nepovažovala za absenciu, ale za deň, kedy bola žalobkyňa na
rodičovskej dovolenke. Súd prvej inštancie uviedol, že výpočet dní absencie v písomnom vyjadrení
zástupcu žalovanej nie je relevantný, ale podstatný je obsah napádaného právneho úkonu, v ktorom sú
vymedzené dátumy. Tvrdenia, že žalovaná nemala pre žalobkyňu jej pôvodné miesto a nemala záujem,

aby v uvedenom období pre ňu žalobkyňa pracovala, neboli v konaní preukázané. Súd prvej inštancie
uzavrel, že v období od 30.05.2023 do 07.08.2023 žalobkyňa nepreukázala žiaden ospravedlniteľný
dôvod svojej neprítomnosti na pracovisku, a preto s ňou žalovaná oprávnene skončila pracovný pomer
pre neospravedlnené absencie. O dôvode skončenia pracovného pomeru (existencia neoprávnených
absencii od 30.05.2023 do budúcnosti) sa žalovaná dozvedela preukázateľne až doručením listu
žalobkyne zo dňa 27.06.2023 (doručeným dňa 16.07.2023), a pokiaľ skončila pracovný pomer so

žalobkyňou okamžite dňa 07.08.2023 tak lehotu (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce) na okamžité skončenie
pracovného pomeru dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia dozvedela,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, dodržala. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že
na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, v ktorom musí zamestnávateľ

urobiť písomne aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa uviedla, že podľa údajov zo
Slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v.v.i. pravidlá slovenského jazyka
skutkovo vymedzujú iný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru než ten, ktorý zdôvodňuje
súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, nakoľko v prípade použitia predložky „od“, tak sa ňou definuje
začiatok obdobia, čo v prípade vety uvedenej v okamžitom skončení pracovného pomeru znamená,

že obdobie začína dňom 29.05.2024. Podľa žalobkyne uvedený záver potvrdzujú aj odpovede umelej
inteligencie ChatGPT, Copilot (BING) a iAsk.AI. Mala za to, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú
pozornosť preskúmaniu formálneho postupu žalovanej pri okamžitom skončení pracovného pomeru
a tomu, či je výklad textu predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru v súlade s pravidlami
slovenského jazyka. Povinnosť venovať pozornosť pravidlám slovenského jazyka pri posudzovaní

okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva súdu priamo zo zákona. Žalovaná vo vyjadrení zo
dňa 25.10.2023 potvrdila, že deň 29.05.2023 pokladá za deň, v ktorom žalobkyňa porušila pracovnú
disciplínu opakovanými absenciami od 29.05.2023, pričom nepoužila formuláciu po 29.05.2023. Podľa
žalovanej mala žalobkyňa k 16.07.2023 celkovo 47 dní absencie, z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že
do tejto absencie žalovaná zarátala aj deň 29.05.2023. Žalovaná jej tak doručila okamžité skončenie

pracovného pomeru z dôvodu aj pre neprítomnosti na pracovisku dňa 29.05.2023, kedy bola žalobkyňa
ešte chránená Zákonníkom práce pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Podľa žalobkyne
súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť textu písomného okamžitého skončenia pracovného
pomeru v prejednávanej veci z pohľadu pravidiel slovenského jazyka.

6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že predmetné odvolanie je nedôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny a žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa žalovanej sa podané odvolanie
nevenuje právnym otázkam, ale otázkam jazykovedným, pričom celý obsah odvolania sa zužuje len na
otázku jazykovedného výkladu predložky „od“. Žalobkyňa v podanom odvolaní naďalej namietala, že

žalovaná do obdobia neospravedlnenej absencie údajne zahrnula aj dátum 29.05.2023, kedy mala byť
žalobkyňa ešte na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho má byť celé okamžité skončenie pracovného
pomeruneplatné.Žalovanádalažalobkyniokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzaobdobievšetkých
jej absencii po skončení rodičovskej dovolenky, teda za celé takmer trojmesačné obdobie absencie
po skončení rodičovskej dovolenky. Podľa žalovanej systematickým a logickým výkladom slovného

spojenia „od ukončenia Vašej rodičovskej dovolenky“ sa dôjde k záveru, že sa daným údajom myslel
deň nasledujúci po ukončení rodičovskej dovolenky. Žalovaná poukázala na to, že aj súd prvej inštancie
dospel k záveru
o tom, že absencie v okamžitom skončení pracovného pomeru sú vymedzené jasnea nepochybne v období trvajúcom od 30.05.2023 (deň nasledujúci po skončení rodičovskej dovolenky)
do 07.08.2023 (do vyhotovenia písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru). Žalobkyňa
sa tak snaží tendenčne kreovať nejasnosti rozhodnutia. Výklad pojmov umelou inteligenciou ani

jazykovedný význam izolovanej predložky „od“ nie sú právne relevantné. V predmetnej veci je právne
relevantné to, že podľa pravidiel počítania lehôt sa deň, v ktorý nastane právna skutočnosť, ktorá určuje
začiatok plynutia lehoty, do tejto lehoty nepočíta a lehota plynie od nasledujúceho dňa. Deň 29.05.2023,
v ktorom nastala právna skutočnosť spočívajúca v konci rodičovskej dovolenky, sa do lehoty nepočíta
a neospravedlnené absencie mala žalobkyňa od 30.05.2023 až do skončenia pracovného pomeru.

Žalovaná poukázala aj na nesprávnosť výpočtu žalobkyne v počítaní absencie 47 dní k 16.07.2023.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že výklad právnych noriem a úkonov má svoje špecifiká a jazykový
výkladniejevždytýmsprávnym,alejelenakýmsiprvotnýmpriblíženímsakzisťovaniuobsahuprávneho
úkonu (Ústavný súd ČR sp.zn. PL ÚS 33/97). Žalovaná neskončila okamžite pracovný pomer v čase
a za čas, keď bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke ani za neprítomnosť v práci počas rodičovskej
dovolenky, ale za jej neospravedlnenú absenciu od skončenia jej rodičovskej dovolenky 29.05.2023

do 07.08.2023, čiže za absencie odo dňa nasledujúceho po ukončení rodičovskej dovolenky, teda
od 30.05.2023. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru nastáva moment skončenia pracovného
pomeru okamihom dôjdenia okamžitého skončenia pracovného pomeru druhej strane - žalobkyni. V
danom momente žalobkyňa nebola na rodičovskej dovolenke a nebola na nej ani v čase vypracovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto sa na ňu ochrana § 68 ods. 3 Zákonníka práce

nevzťahuje. Žalovaná nedala žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru za deň 29.05.2023,
ale tento deň uvádzala ako moment, od ktorého sa odvíja začiatok plynutia neospravedlnených
absencií žalobkyne. Žalobkyňa nedostala okamžité skončenie pracovného pomeru za jeden jediný deň
(29.05.2023), ako tvrdila žalobkyňa, ale za celé niekoľko desiatok dní trvajúce obdobie svojvoľných
neospravedlnených absencií od 30.05.2023 do momentu dania okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Uvedený fakt žalobkyňa v spore nespochybnila a nespochybňuje ani
v odvolaní. Žalobu žalovaná považovala za zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko žalobkyňa si v danom čase hľadala prácu inde a nemala skutočný záujem
u žalovanej ďalej pracovať a takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Podľa
žalovanej odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nemajú oporu v texte podaného odvolania, žalobkyňa

ich právne relevantne nevysvetľuje a jej odvolanie je zmätočné.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v podanej replike) zotrvala na svojich stanoviskách
uvedených v podanom odvolaní a poukázala na to, že pravidlá slovenského štátneho jazyka sú platné
a záväzné pre súd ako aj pre sporové strany a podľa údajov zo slovníkového portálu Jazykovedného

ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v.v.i. Pravidlá slovenského jazyka, ak sa použije predložka „od“, tak
sa ňou definuje začiatok obdobia (formulácia „od 29.05.2023 znamená, že udalosť alebo jav začali
plynúť dňa 29.05.2023 vrátane). Žalovaná ani súd prvej inštancie nemajú právomoc zmeniť pravidlá
slovenského jazyka, ale majú povinnosť tieto pravidlá dodržiavať. Test slovenského jazyka je iba jedným
z mnohých kritérií, ktoré musí okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňať predtým, než ho môže

súd rozhodnutím označiť za platné/neplatné. Žalobkyňa sa v podanom odvolaní dovolávala toho, aby
sa odvolací súd zaoberal aj otázkou testu pravidlami slovenského jazyka, ktoré sú pre súd záväzné.
Podľa žalobkyne znenie § 70 Zákonníka práce ukladá súdu prvej inštancie povinnosť testovať dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru testom pravidiel slovenského jazyka v prípade, ak je dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzený slovne. Test pravidlami slovenského

jazyka je totiž jediným objektívnym spôsobom ako zistiť, či v prejednávanej veci slovne skutkovo
vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je alebo nie je možné zameniť s iným
dôvodom. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že pojem od 29.05.2023 znamená
od 30.05.2023, t.j. po 29.05.2023, avšak podľa pravidiel slovenského štátneho jazyka, ktoré sú pre súd
záväzné, od 29.05.2023 znamená od 29.05.2023 vrátane, čiže v prejednávanej veci dôvod uvedený

v okamžitom skončení pracovného pomeru je možné zameniť s iným dôvodom, čo je dostatočným
dôvodom pre zneplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru vo veci. Súd prvej inštancie
v rozhodnutí neuviedol, akým spôsobom žalovaná preukázala, že deň 29.05.2023 zjavne nepovažovala
zaabsenciualezadeň,kedybolažalobkyňanarodičovskejdovolenke.Zuvedenéhodôvodupovažovala
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v podanej duplike) zotrvala na svojich stanoviskách
k právne relevantným argumentom uvedeným v podanom vyjadrení a poukázala na to, že súd nie je
viazaný pravidlami slovenského jazyka, ale právnymi normami. Súd prvej inštancie nič nedotváral, akonaznačovala žalobkyňa, ale právne vyložil obsah právneho úkonu a vecne správne skutkovo a právne
vec posúdil a rozhodol. Žalobkyňa neuvádza žiadne skutočné odvolacie dôvody a jej argumentácia s
právom nijak nesúvisí. Žalobkyňa mylne vysvetľuje, že mala dostať okamžité skončenie pracovného

pomeru aj za čas rodičovskej dovolenky, čo však nie je pravda. Pri prečítaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru čítaním s porozumením dospejeme k záveru, že žalovaná uvedením dátumu
29.05.2023 len vymedzila koniec rodičovskej dovolenky žalobkyne. Žalobkyňa v podanom odvolaní
úmyselne doslova prekrúca význam slov, len aby odôvodnila nedôvodne podanú žalobu. Žalobkyňa si
mýli dotváranie právneho úkonu s právne prípustným výkladom právneho úkonu a zavádza v podanom

odvolaní nové pojmy ako je test pravidlami slovenského jazyka. Právnym výkladom (nie jazykovedným)
je jasné, za aké obdobie dostala žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru a uvedenie dátumu
jelenvymedzeniekoncaobdobiarodičovskejdovolenkyžalobkyne.Podľažalovanejžalobkyňazneužíva
svoje práva na súdnu ochranu a koná v rozpore s dobrými mravmi.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyňa namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia

a nesprávne právne závery, čím uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.

11. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods.
3 Zákonníka práce pre neospravedlnené absencie a nedostavenie sa do zamestnania v období od

ukončenia rodičovskej dovolenky žalobkyne 29.05.2023 do dňa vypracovania písomného okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného
pomeru má všetky náležitosti vyžadované zákonom a jasne a zrozumiteľne z neho vyplýva dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v závažnom porušení pracovnej disciplíny,
ktorým boli sústavné absencie a nedostavenie sa do zamestnania v období od ukončenia rodičovskej

dovolenky, t.j. odo dňa 30.05.2023 – odo dňa nasledujúceho po skončení rodičovskej dovolenky do dňa
07.08.2023 – do vyhotovenia písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že žalovaná
zjavne deň 29.05.2023 nepovažovala za deň absencie, ale za posledný deň rodičovskej dovolenky
žalobkyne.

15. Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.16. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

17. Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer
s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na
otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou

zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so
zamestnancom,ktorýsaosobnestaráoblízkuosobu,ktorájeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej
dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

18.Podľa§166ods.3Zákonníkapráceženaamužpísomneoznámiazamestnávateľovinajmenejjeden

mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku a rodičovskú
dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a
skončenia materskej dovolenky, otcovskej dovolenky
a rodičovskej dovolenky.

19. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

20. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

22. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

23. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje
ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. V prípade okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnávateľom z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce
preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s
ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné.

O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku, a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou
neschopnosťou,čerpanímdovolenkyvsúladesoZákonníkompráce,udelenímneplatenéhopracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť

pre zamestnávateľa dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou
tohto výpovedného dôvodu, zvyčajne nenastávajú v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania
zamestnanca niekedy v kratšom, inokedy v dlhšom období (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.04.2011
sp.zn. 5Cdo/81/2010). Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať

opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci (R18/1974). Pri okamžitom skončení pracovného
pomeru Zákonník práce stanovuje časový priestor existencie práva zamestnávateľa skončiť pracovný
pomer zo zamestnancom okamžite a márnym uplynutím prekluzívnych lehôt podľa § 68 ods. 2
Zákonníka práce toto právo zamestnávateľa zaniká. Subjektívna dvojmesačná lehota je závislá od
zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom a objektívna jednoročná

lehota začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre
platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť súčasne dodržané obe lehoty. V prípade
neospravedlnenej absencie zamestnanca začne zamestnávateľovi plynúť dvojmesačná subjektívna
lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru okamihom, od kedy sa zamestnávateľ dozvie,že zo strany zamestnanca došlo k neospravedlnenej absencii. Zákonník práce pred okamžitým
skončením pracovného pomeru chráni zamestnankyňu na rodičovskej dovolenke tým spôsobom, že
zamestnávateľovi výslovne umožňuje pri existencii dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru

skončiť s ňou pracovný pomer formou výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou
pracovnú zmluvu dňa 19.01.2015 na pozíciu samostatný učiteľ ZUŠ s pracovnou náplňou vyučovanie
vo výtvarnom odbore. Žalobkyňa žalovanej písomne neoznámila najmenej jeden mesiac vopred

predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa v podaní zo dňa 10.11.2023 uviedla,
že v marci 2020 sa osobne stretla so zamestnávateľom kvôli potvrdeniu na materskú dovolenku a dňa
29.05.2020 sa jej narodila dcéra M., ktorú skutočnosť oznámila zamestnávateľovi e-mailom zo dňa
28.07.2023. Žalobkyňa listom zo dňa 27.06.2023 doručeným žalovanej dňa 16.07.2023 oznámila, že jej
maloletádcéradovŕšilatriroky29.05.2023aktomudátumujejskončilarodičovskádovolenka.Žalovanej
oznámila, že do zamestnania chce nastúpiť 21.08.2023. Žalovaná dňa 07.08.2023 zaslala žalobkyni

okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 11.08.2023.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanej vopred písomne neoznámila skončenie
rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa si tak nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej
z ustanovenia § 166 ods. 3 Zákonníka práce, avšak uvedená skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý

by mohla žalovaná so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer a uvedená skutočnosť ani nebola
označená ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Medzi stranami sporu ďalej nebolo
sporné, že od skončenia rodičovskej dovolenky do dňa vypracovania okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobkyňa do zamestnania nenastúpila, t.j. nebola na pracovisku od začiatku pracovného
času, nevyužívala pracovný čas na prácu a neodchádzala z neho až po skončení pracovného času

a neoznámila žalovanej žiaden dôvod podľa § 141 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka, pre ktorý by mala
žalovaná ospravedlniť jej neprítomnosť v práci alebo jej poskytnúť pracovné voľno. Svojvoľné určenie
dátumu zamestnankyňou, od ktorého mieni nastúpiť do zamestnania po skončení
rodičovskej dovolenky, nie je ospravedlnením neprítomnosti v zmysle § 141 ods. 1,
ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa dopustila opakovanej

neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období od 30.05.2023 do 07.08.2023, čím porušila pracovnú
disciplínu závažným spôsobom odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovnej disciplíny zo strany
zamestnávateľa, bol správny. V danom prípade sa jednalo o 70 dní (od 30.05.2023 do 07.08.2023)
súvislej neospravedlnenej absencie zamestnanca v práci, pričom o skutočnosti, že zo strany žalobkyne
dochádza k tejto súvislej neospravedlnenej absencii sa žalovaná dozvedela až z listu žalobkyne zo

dňa 27.06.2023 doručeným dňa 16.07.2023, t.j. po 48 dňoch (od 30.05.2023 do 16.07.2023) trvania
absencie. Odo dňa doručenia listu žalobkyne zo dňa 27.06.2023, t.j. odo dňa 16.07.2023, začala podľa
§ 68
ods. 2 Zákonníka práce žalovanej plynúť subjektívna dvojmesačná lehota, v ktorej žalovaná so
žalobkyňou listom zo dňa 07.08.2023 doručeným žalovanej dňa 11.08.2023 okamžite skončila

pracovný pomer. Okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni pracovný
pomer skončil, pričom nie je obligatórnou náležitosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvedenie momentu, ktorým pracovný pomer končí. Taká požiadavka v prípade doručovania poštovým
doručovateľombyaninebolasplniteľná,nakoľkoniejevopredznámymoment,kedyadresátdoručovanú
zásielku prevezme.

26. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že sa na ňu vzťahovala ochrana podľa § 68 ods. 3
Zákonníka práce a žalovaná s ňou nemohla skončiť pracovný pomer okamžite, nakoľko bola dňa
29.05.2023 na rodičovskej dovolenke. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva,
že posledným dňom rodičovskej dovolenky žalobkyne bol deň 29.05.2023, a v deň, kedy žalovaná

vypracovala a odoslala žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. dňa 07.08.2023
žalobkyňa na rodičovskej dovolenke nebola a v konaní netvrdila a ani nepreukázala iný dôvod, pre ktorý
by sa mala na ňu vzťahovať ochrana pred okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 3
Zákonníka práce. Uvedený argument žalobkyne bol preto súdom prvej inštancie správe posúdený ako
nedôvodný.

27. Hlavným odvolacím dôvodom žalobkyne bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že podľa žalobkyne žalovaná s ňou skončila
okamžite pracovný pomer aj za neprítomnosť v práci v deň, keď bola na rodičovskej dovolenke. Svojetvrdenie preukazovala pravidlami slovenského jazyka o výklade predložky „od“ a podporne odpoveďami
zo zdrojov umelej inteligencie.

28. Teoretickými otázkami a metódami výkladu práva a vedeckou analýzou právnych textov sa zaoberá
právna hermeneutika. Výkladom práva sa rozumie zisťovanie a objasňovanie zmyslu a obsahu právnych
noriem za účelom ich pochopenia. Pochopenie určitého právneho textu predpokladá pochopenie jeho
jednotlivých častí, teda pochopenie jednotlivých slov či viet. Význam týchto častí závisí od kontextu,
v ktorom sa nachádzajú a možno ich právne pochopiť len pochopením celého textu (hermeneutický

kruh). Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje obsah
a význam interpretovaného textu. Metódy výkladu sú jazykový výklad, logický výklad, systematický
výklad, historický výklad a teleologický výklad. Ústavný súd SR sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti
vyjadril k vzájomnému vzťahu medzi jazykovými výkladovými metódami a teleologickými/hodnotovo
orientovanými metódami výkladu, prípadne systematickými výkladovými metódami v tom zmysle, že
jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom

jeinterpretovanýprávnypredpis;naovereniesprávnostičinesprávnostivýkladu,resp.najehodoplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, najmä teleologický
a systematický výklad vrátane ústavne konformného a eurokonformného výkladu, ktoré
sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri
zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,

m. m. I. ÚS 306/2010).

29. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou so žalobkyňou bola jej
neospravedlnená absencia a nedostavenie sa do zamestnania v období od ukončenia jej rodičovskej
dovolenky 29.05.2023 do dňa vypracovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Slovám,

výrazom a termínom použitým v texte právnych úkonov je potrebné rozumieť v tom zmysle, ktorý majú
vo všeobecnom základe spisovného jazyka. Odvolací súd preskúmaním znenia dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola neospravedlnená absencia žalobkyne v práci od
30.05.2023 do 07.08.2023. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v podanom odvolaní nesprávne

vykladá formuláciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď za začiatok svojej
neospravedlnenej absencie považuje aj deň 29.05.2023. Začiatok plynutia neospravedlnenej absencie
žalobkyne je v okamžitom skončení pracovného pomeru formulovaný pojmom od ukončenia rodičovskej
dovolenky 29.05.2023, t.j. predložka „od“ je viazaná na pojem ukončenie rodičovskej dovolenky a nie
na deň 29.05.2023, ako sa to nesprávne snažila žalobkyňa interpretovať v podanom odvolaní.

30. Podľa § 166 ods. 2 veta prvá Zákonníka práca na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ
povinný poskytnúť žene, ktorá o to požiada, rodičovskú dovolenku až do dňa,
v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Deň, v ktorom dieťa žalobkyne dovŕšilo tri roky, bol posledným dňom
jej rodičovskej dovolenky a týmto dňom bola rodičovská dovolenka ukončená. V prípade počítania lehôt

v pracovnoprávnych vzťahoch platí ustanovenie
§ 1 ods. 4 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy (pracovnoprávne) Občiansky zákonník. Teda na počítanie
lehôt uvedených v rámci Zákonníka práce sa subsidiárne použije ustanovenie § 122 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorého platí, že lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po

udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Z formulácie dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru jednoznačne a logicky pochopením celého jeho textu vyplýva, že udalosťou, ktorá bola
rozhodujúcou pre začatie plynutia doby neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci bolo ukončenie
rodičovskej dovolenky, t.j. uplynutie dňa 29.05.2023. Nasledujúcim dňom mala žalobkyňa začať plniť
svoje pracovné povinnosti vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy, čo neurobila a tieto svoje povinnosti si

neplnila nasledujúcich 70 dní, kým žalovaná nevyhotovila okamžité skončenie pracovného pomeru.
Výklad, ktorým sa žalobkyňa snažila interpretovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
nesprávne opomínal pojem ukončenie rodičovskej dovolenky, ktorého význam bol v tomto smere
rozhodujúci pre zistenie začatia plynutia neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci.

31. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na interpretáciu jej otázky umelou inteligenciou, v tomto smere súd
uvádza, že rozhodovanie súdnych sporov patrí do právomoci súdov, pričom sudcovia sú pri výkone
svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Rozhodovanie sporov sudcom je zárukou dodržania právana spravodlivý proces a ostatných práv a slobôd človeka, nakoľko aspekt empatie a zohľadnenia
všetkých individuálnych okolností v spore je nenahraditeľnou schopnosťou ľudských bytostí. Žiadny
sudca by nemal fungovať pri výkone svojho povolania ako počítač alebo automat a svoju funkciu

by nemal vykonávať mechanicky. Uvedené by viedlo k prílišnému formalizmu a k porušovania
princípu spravodlivosti. Využitie umelej inteligencie môže byť pri práci v justícii prínosom, ale nemôže
nahradiť mentálnu činnosť sudcu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o individuálnych sporoch, ktorý
komplexne vníma všetky súvislosti a nuansy konkrétneho prípadu. Aj v tomto spore je zrejmé, že
odpoveď umelej inteligencie na žalobkyňou položenú otázku bola podľa naprogramovaných algoritmov

posúdenázjednodušenevoväzbepredložky„od“nadátum29.5.2023bezvyhodnoteniavýznamupojmu
rozhodného pre začiatok plynutia súvislej neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci, ktorým bol
pojem„ukončenierodičovskejdovolenky“.Zuvedenéhojezrejmé,žesíceumeláinteligenciajeprínosom
aj v justícii (napr. rýchlosť a porovnanie údajov), avšak konečné rozhodnutie sporu sa nemôže spoliehať
lennasoftvérajehoalgoritmy,alenainterpretáciuprávnychnoriemsudcomaichaplikáciunakonkrétny/
individuálny spor.

32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP

tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).