Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205596
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124205596.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. H. XX, 4. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XXX, E., všetci zastúpení advokátkou: Mgr.
Romana Mravíková, so sídlom Coboriho 9, Nitra, proti žalovaným: 1. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

L. XXXX/X, J., 2. M. B.. D. H., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M., zastúpená advokátom:
JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o návrhu
žalobcov 1. až 4. na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 2. proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 107C/86/2024-56 zo dňa 16. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd I. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a, II. výrok r u š í.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanej 2. zdržať sa výkonu vlastníckeho práva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie J. ako pozemok parc. C KN č. 5156 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 448 m2, stavba - nebytové priestory obchodu a služieb súpisné číslo XX, postavená na pozemku

parc. C KN č. 5156, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, II. výrokom rozhodol,
že žalobcovia 1. až 4. majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d),
§ 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 3, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 a 2, § 333 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 16.07.2024 domáhali
určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1. a žalovanou 2. dňa 24.06.2024, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1. o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam
zapísaným na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. J. ako pozemok
parc. C KN č. 5156 - zastavané plocha a nádvorie o výmere 448 m2, stavba - nebytové priestory obchodu

a služieb súp. č. XX postavená na pozemku parc. C KN č. 5156, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Hlohovec, katastrálny odbor v konaní pod č. V 1033/24 dňa 25.06.2024, je neplatná
z dôvodu porušenia predkupného práva žalovaným 1.

4. Súčasne so žalobou vo veci samej sa žalobcovia domáhali aj nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým navrhli, aby súd zakázal žalovanej 2. výkon vlastníckeho práva v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Hlohovec, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. J. ako pozemok parc. C KN č. 5156 - zastavaná plochaa nádvorie o výmere 448 m2, stavba - nebytové priestory obchodu a služieb súp. č. XX, postavená
na pozemku parc. C KN č. 5156 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej z dôvodu, že v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným 1.

a žalovanou 2. je vyhlásenie žalovaného 1., že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,
vecnými bremenami prípadne iným právom tretej osoby, ktoré by malo za následok obmedzenie
disponovania s prevádzanými nehnuteľnosťami. V predmetnej zmluve absentuje informácia o existencii
nájomného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1. na jednej strane ako prenajímateľmi a spoločnosťou
K-INVESTMENST s. r. o. na strane druhej ako nájomcom, ktorý nájomný vzťah trvá už 18 rokov.

Okamihom prevodu spoluvlastníckeho práva začala nová spoluvlastníčka realizovať výkon svojho
spoluvlastníckeho práva, a to tým, že bez predchádzajúceho oznámenia vstúpila do predmetu nájmu
a pohybovala sa v ňom v neprítomnosti nájomcu, čím došlo k porušeniu nájomnej zmluvy. Žalobcom
tak reálne v prípade opakovania sa takéhoto správania sa žalovanej 2. hrozí škoda a to prípadnou
výpoveďou nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Nakoľko konaním žalovanej 2. dochádza k vzniku ujmy
na strane žalobcov ako aj na strane nájomcu a je ohrozená existencia nájomného vzťahu, je potrebné

dočasne upraviť vzťahy medzi stranami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1/8-ina nehnuteľností. Ku dňu 16.06.2024 bol podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2 žalovaný 1. Na podiel žalovaného 1. bola

vyznačená plomba na základe V-966/2024 (Kúpna zmluva) a plomba na základe V-1033/2024 (Kúpna
zmluva). Uvedené vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.06.2024, okres, obec a
katastrálne územie J.. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.08.2024 vyplýva, že žalovaná
2. je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, a to na základe kúpnej
zmluvy V 1033/2024 zo dňa 25.06.2024, č. z. 990/24. Rozhodnutím zo dňa 25.06.2024, číslo vkladu

V 1033/2024 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej 2.
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v J. dňa 24.06.2024 medzi žalovaným 1. ako predávajúcim a
žalovanou 2. ako kupujúcou. Dňa 24.06.2024 žalovaný 1. a žalovaná 2. uzatvorili kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalovaný 1. previedol na žalovanú 2. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na predmetných
nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 195.000,- eur. Podľa kúpnej zmluvy bola 1. a 2. časť kúpnej ceny vo

výške 15.000,- eur a 10.000,- eur uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy, 3. časť kúpnej ceny vo výške
40.000,- eur bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy bezhotovostným prevodom, 4. časť kúpnej
ceny vo výške 130.000,- eur bude uhradená do troch rokov od uzavretia kúpnej zmluvy. Výzvou zo dňa
03.08.2023 žalobcovia oznámili žalovanému 1. že majú záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho
podielu za sumu vo výške 150.000,- eur. Výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 05.03.2024

žalovaný 1. ponúkol žalobcom odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu, teda vyzval žalobcov na
uplatnenie zákonného predkupného práva, a to za cenu 195.000,- eur. Zároveň požiadal žalobcov o
oznámenie záujmu o kúpu spoluvlastníckeho podielu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy tak,
aby v lehote dvoch mesiacov došlo k uzavretiu zmluvy a vyplateniu celej kúpnej ceny. Vo vyjadrení
k výzve na uplatnenie predkupného práva zo dňa 18.03.2024 žalobcovia žalovanému 1. oznámili,

že navrhujú vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie aktuálnej hodnoty nehnuteľností alebo
vyplatenie sumy 160.000,- eur s prevzatím všetkých povinností vyplývajúcich z existujúcej nájomnej
zmluvy. Súčasne oznámili žalovanému 1., že majú právo vyjadriť sa k výzve na uplatnenie predkupného
práva v lehote 60 dní a nie 15 dní. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2019 sú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. J. predmetom nájmu. Nájomcom je spoločnosť K - INVESTMENTS s. r. o.,

IČO: 52 140 067. Podľa Čestného vyhlásenia nájomcu (K - INVESTMENTS s. r. o.), spoločnosť má
uzatvorenú nájomnú zmluvu na nebytové priestory obchodu a služieb súp. č. XX, zapísané na LV č.
XXXX, kat. úz. J., ktoré užíva za účelom poskytovania služieb rýchleho občerstvenia, pričom uvedené
priestory prevádzkuje už 18 rokov a do predmetu nájmu investoval nájomca väčší rozsah finančných
prostriedkov. Osoba vystupujúca ako nová spoluvlastníčka bez vedomia nájomcu vstupuje do predmetu

nájmu, otvára skladové priestory bez toho, aby nájomcu vopred informovala o tom, že príde.

6. Okresný súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
boli splnené. Žalobcovia sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú ochrany svojich práv
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva nehnuteľností, konkrétne z ich spoluvlastníckych podielov vo výške

1/8 k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu konania žalovanej 2. ako novej podielovej spoluvlastníčky
predmetných nehnuteľností, spočívajúcom v porušovaní nájomnej zmluvy uzatvorenej na predmetné
nehnuteľnosti, resp. porušovaní práv nájomcu, a to tým, že žalovaná 2. bez vedomia, súhlasu a bez
prítomnosti nájomcu vstupovala do predmetu nájmu a pohybovala sa v ňom. Túto skutočnosť tvrdenúžalobcami mal okresný súd za osvedčenú čestným vyhlásením samotného nájomcu, ktorý okrem iného
uviedol, že žalovaná 2. vstupuje do predmetu nájmu a otvára skladové priestory, bez toho, aby nájomcu
vopred informovala, že príde. Z uvedených dôvodov majú žalobcovia obavy, že v prípade opakovania

takéhoto správania žalovanej 2. hrozí, že nájomca môže vypovedať nájomnú zmluvu, čím žalobcom
hrozí škoda, nakoľko ide o niekoľkoročný dlhodobý nájomný vzťah. Existenciu nájomnej zmluvy mal
okresný osvedčenú z predložených listín. Zároveň sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol na žalovanú 2. prevedený spoluvlastnícky podiel 1/2 na
predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením

neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého
subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súd
dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
posúdil návrh žalobcov v kontexte predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobcovia

ako navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu a opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovanej 2. zdržať sa výkonu vlastníckeho
práva v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, najmä naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a preto je potrebné návrhu na nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobcovia opísali všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne

osvedčili neodkladnosť potreby upraviť pomery strán sporu, keďže žalovaná 2. pristúpila k výkonu
svojich spoluvlastníckych práv v rozpore so zákonom a nájomnou zmluvou, čím u žalobcov vzbudila
dôvodnú obavu, že v prípade opakovaného neprípustného konania žalovanej 2. môže byť trvanie
dlhoročného nájomného vzťahu s nájomcom ohrozené. Z uvedených dôvodov má okresný súd za to,
že ohrozenému právu žalobcov je potrebné poskytnúť ochranu, a to do až do času, kým okresný súd

nerozhodne vo veci samej, a to v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (predmetom ktorej bol
prevod spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam medzi predávajúcim žalovaným 1. a
kupujúcou žalovanou 2). Samotní žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia iba na
toto určité obdobie a to do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 107C/86/2024. V dôsledku
konaniažalovanej2.jeosvedčená dôvodnáobava,akobudežalovaná2.pristupovaťkďalšiemuvýkonu

svojho spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti podľa okresného
súdu osvedčujúc reálnu potrebu riešenia danej situácie práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej
veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcom. Žalobcovia hodnoverne osvedčili
dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Prvoinštančný súd
vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcov tak, že tieto sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia

neodkladného opatrenia a zároveň žalobcovia v konaní osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery
strán navrhovaným neodkladným opatrením. V prejednávanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie
existuje dôvodná obava, že pokračovaním vo výkone spoluvlastníckeho práva žalovanou 2. v rozpore
s právami a povinnosťami prenajímateľa môže dôjsť k nezvratnému zásahu do majetkových práv
žalobcov, pričom dočasným pozastavením výkonu spoluvlastníckeho práva nariadením neodkladného

opatrenia žalovanej 2. sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch ani na strane žalovanej 2. Bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok
iba spočívanie jestvujúceho právneho a faktického stavu, a to len do právoplatného rozhodnutia vo
veci sp. zn. 107C/86/2024. V tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobcom bola ukladaná povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko žaloba bola podaná spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže žalovaná 2. domáhať
jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1. až 4., ktorí boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 2., ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, priznať jej voči žalobcom 1. až 4. nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), g),
h) CSP. Argumentovala tým, že žalobkyňa 1. je švagrinou žalovaného 1., pričom žalobcovia 2. až
4. sú jej deti. Jediný spoločník a konateľ nájomcu C. N. H. je synom manžela žalovanej 2. Z tohtotitulu má celá vec okrem právneho i významný osobný/rodinný rozmer. Skutočnosti, ktorými žalobcovia
odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú zjavne nepravdivé a zavádzajúce. V prvom
rade je nepravdivé tvrdenie žalobcov, že nájomný vzťah s nájomcom trvá už 18 rokov. Z predloženej

nájomnej zmluvy totižto vyplýva, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou 1. a pani L. K., ktorá je
zosnulou manželkou žalovaného 1. v postavení prenajímateľov a spoločnosťou K-INVESTMENSTS
s.r.o. v postavení nájomcu dňa 23.12.2019, čo znamená, že nájomný vzťah k dnešnému dňu netrvá
ani päť rokov. Nakoniec je objektívne nemožné, aby predmetný nájomný vzťah trval dlhšie, keďže
podľa výpisu z obchodného registra subjekt nájomcu vznikol taktiež až v roku 2019. Jediným dôvodom,

pre ktorý sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že žalovaná 2.
mala okamihom prevodu vlastníckeho práva, začať realizovať svoje vlastnícke právo tým, že mala bez
predchádzajúceho oznámenia vstúpiť do predmetu nájmu a pohybovať sa tam v neprítomnosti nájomcu,
čím malo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy, pričom v prípade opakovania takéhoto konania zo strany
žalovanej 2. má žalobcom reálne hroziť škoda a to prípadnou výpoveďou nájomnej zmluvy zo strany
nájomcu. Poukázala na ustanovenie čl. IV. bod 3. kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXX v k.ú. J. sú značne poškodené a zdevastované, konkrétne je poškodená
strecha, ktorá zateká v dôsledku čoho sú značne vlhké múry stavby. Predmetné nehnuteľnosti sa
nachádzajú v samom centre mesta J., na Námestí sv. B. a to v chránenej pamiatkovej zóne. Podľa
čl. VIII. bod 2. písm. b), c) je nájomca povinný chrániť majetok prenajímateľa pred poškodením alebo
zničením a súčasne je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu nevyhnutných opráv nad rámec bežnej

údržby. Podľa ustanovenia čl. IX. bod 1. nájomnej zmluvy je nájomca bez zbytočného odkladu povinný
oznámiť prenajímateľovi nutnosť vykonania opráv a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných
opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. Podľa ustanovenia
čl. IX. bod 4. nájomnej zmluvy je potom prenajímateľ po predchádzajúcom upozornení nájomcu
oprávnený vstúpiť do predmetu nájmu za účelom prehliadky a ochrany, uskutočnenia nevyhnutných

opráv a uskutočnenia akýchkoľvek nevyhnutných prác. Vzhľadom na havarijný stav strechy a múrov
budovy, ktorá je pamiatkovo chránená, mala žalovaná 2. ako nová spoluvlastníčka budovy (predmetu
nájmu), ktorá je spoluzodpovedná za jej stav a bezpečnosť ako i za prípadné sankcie od príslušného
pamiatkového úradu odôvodnenú a legitímnu vôľu vykonať obhliadku poškodených častí budovy za
účelom prijatia relevantných opatrení. Z tohto titulu sa žalovaná 2. po vykonaní oznámenia nájomcovi

listom zo dňa 10.07.2024 (ktorý predložili žalobcovia v prílohe k žalobe doručenej súdu dňa 16.07.2024)
o tom, že došlo k zmene spoluvlastníka predmetu nájmu v prospech žalovanej 2., ktorá súčasne vstúpila
do postavenia prenajímateľa, snažila telefonicky skontaktovať s konateľom a jediným spoločníkom
nájomcu, ktorý je synom jej manžela za účelom vykonania obhliadky predmetu nájmu. Vzhľadom k
tomu, že nájomca ju úplne odignoroval, písala mu SMS správy, ktoré však taktiež zostali bez akejkoľvek

odozvy. Z tohto titulu sa žalovaná 2. pokúšala spojiť so žalobcami, avšak aj tí na jej žiadosti opätovne
žiadnym spôsobom nereagovali, akoby im bolo jedno, že predmet nájmu sa v dôsledku poruchy strechy
stále viac devastuje. Keďže všetky pokusy o kontaktovanie sa s nájomcom a ostatnými spoluvlastníkmi
predmetu nájmu boli neúspešné pre zjavný nezáujem týchto osôb o riešenie veci, rozhodla sa osobne
navštíviť predmet nájmu, k čomu došlo dňa 17.07.2024. Vstúpila do verejne prístupnej časti prevádzky

nájomcu (pohostinstvo s herňou), kde prítomnému zamestnancovi vyjadrila požiadavku na vykonanie
obhliadky priestorov pivnice. Rezolútne popiera, že by akokoľvek vstupovala, alebo otvárala skladové
priestory nájomcu, preto to tvrdenie nájomcu považuje za vyslovene nepravdivé a to aj z dôvodu,
že od prevádzky nájomcu, či jeho skladových priestorov nemá ani nikdy nemala kľúče. Prevádzkar
jej oznámil, že jej vstup do pivničných priestorov neumožní. Z tohto titulu bola na miesto privolaná

hliadka OO PZ Hlohovec, ktorej sa až po opakovaných neúspešných pokusoch podarilo telefonicky
spojiť s konateľom nájomcu, ktorý požiadavky žalovanej 2. na vykonanie obhliadky pivnice rezolútne
odmietol s odôvodnením, že majú medzi sebou spory a vec bude riešiť prostredníctvom advokáta a
súdu. Rovnako tak žalovaná 2. uviedla, že vec už bude ďalej riešiť len právnou cestou prostredníctvom
advokáta. Žalovaná 2. tieto skutočnosti osvedčuje predloženým Úradným záznamom OO PZ Hlohovec

zo dňa 17.07.2024. Uvedená snaha žalovanej 2. o vykonanie obhliadky predmetu nájmu dňa 17.07.2024
bola prvou a aj poslednou. Ak žalobcovia tvrdia, že žalovaná 2. začala realizovať svoje vlastnícke
právo tým, že mala bez predchádzajúceho oznámenia vstúpiť do predmetu nájmu a pohybovať sa
tam v neprítomnosti nájomcu, čím malo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy, sú ich tvrdenia zjavne
nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaná 2. vstúpila výhradne a len do verejne prístupnej časti prevádzky

(pohostinstva) nájomcu, pričom sa so svojou žiadosťou slušne obrátila na tam prítomnú obsluhu. Keď
obsluhapohostinstvajejžiadosťodmietlaapotelefonátepolíciejuodmietolajsamotnýkonateľnájomcu,
žalovaná 2. prevádzku nájomcu dobrovoľne opustila. Je teda vyslovene absurdné ak žalobcovia
uvedené udalosti a konanie žalovanej 2. označujú za protiprávne konanie spôsobilé ohroziť trvanienájomného vzťahu s nájomcom. Naopak zjavne nepochopiteľné je konanie žalobcov, ktorým chátra
nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníkmi a ak žalovaná 2. prejavila snahu o riešenie tejto situácie, bránia
sa voči tomu vytváraním nezmyselných prekážok najmä podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia.

10. Odvolateľka ďalej uviedla, že žalobcovia zabudli predložiť dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa
28.12.2019, ktorým sa prenajímatelia a nájomca dohodli na zvýšení nájomného zo sumy 800,- eur
mesačne na sumu 2.000,- eur tak, že polovica tejto sumy mala byť vyplácaná žalobkyni 1. a polovica

pani L. K., ktorá bola vo veci vlastníctva predmetných nehnuteľností ako i v postavení prenajímateľa
právnym predchodcom žalovaného 1. Napriek tomu, že nájomné bolo ešte pred nadobudnutím účinnosti
nájomnej zmluvy dojednané vo výške 2.000,- eur a L. K. a následnej žalovanému 1. mala byť vyplácaná
časť nájomného vo výške 1.000,- eur, nájomca platil týmto osobám nájomné a to až do júna 2024 len
vo výške 400,- eur. V dôsledku uvedeného vznikol nájomcovi dlh na nájomcom len voči žalovanému 1.
minimálne vo výške 21.600,- eur. V dôsledku prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu

žalovaného 1. na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovanej 2., došlo k uzavretiu zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorou sa novým veriteľom tejto pohľadávky stala žalovaná 2. Žalovaná 2. úplne
nechápe konanie žalobcov, ak prezentujú obavy, že žalovaná 2. jej údajným protiprávnym konaním
ohrozuje nájomný vzťah s nájomcom, ktorý si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov zo strany súdu
a tým sa podľa ich tvrdení snažia ochrániť ich nájomný vzťah s nájomcom, ak na druhej strane je

nájomca v omeškaní so zaplatením nájomného rádovo v desiatkach tisíc eur a súčasne bráni žalovanej
2., aby vykonala nápravné opatrenia na odstránenie havarijného stavu predmetu nájmu. Z uvedeného
totiž vyplýva, že je to práve a jedine nájomca, ktorý svojim konaním ohrozuje existenciu nájomného
vzťahu titulom porušovania hneď niekoľkých ustanovení nájomnej zmluvy. Zo strany právnej zástupkyne
nájomcu bol žalovanej 2. doručený list zo dňa 09.08.2024, v ktorom nájomca uviedol, že zmenu vlastníka

predmetu nájmu a tým i zmenu v osobe prenajímateľa v prospech žalovanej 2. berie na vedomie a
akceptuje. Z uvedeného vyplýva, že samotný nájomca, s ktorým má žalovaná 2. spory, uznáva žalovanú
2. za legitímnu spoluvlastníčku predmetu nájmu a považuje ju za jedného z prenajímateľov. Žalovaná
2. uviedla, že obhliadky predmetu nájmu sa osobne domáhala len raz dňa 17.07.2024, pričom priebeh
týchto udalostí bol osvedčený predloženým úradným záznamom polície. Rezolútne popiera, že by

sa domáhala vykonania obhliadky násilím, že by bez vedomia nájomcu alebo proti jeho vôli otvárala
skladové priestory nájomcu, alebo že by konala akokoľvek protiprávne či v rozpore s nájomnou zmluvou.
Mala snahu v dobrej viere konať za účelom prijatia opatrení na odstránenie závad na predmete nájmu,
ktoré narazili na odmietnutie zo strany nájomcu, na čo žalovaná 2. predmet nájmu dobrovoľne opustila.
Skutočnosti, že sa jednalo o jednorazovú záležitosť pritom uvádzajú aj samotní žalobcovia v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň aj obsah záznamu polície vyvracia tvrdenia žalobcov
o tom, že by žalovaná 2. akokoľvek ohrozovala trvanie ich nájomného vzťahu, resp. že jej konanie by
mohlo byť dôvodom pre vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany nájomcu a preto je i obava žalobcov
z hroziacej škody, pre ktorú sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia zjavne neopodstatnená.
Relevantným spôsobom spochybnila a vyvrátila všetky dôvody, ktorými žalobcovia odôvodnili návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktoré okresný súd návrhu vyhovel, preto žalovaná 2. považuje
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzajúc len z nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení
žalobcov za zjavne nesprávne a nezákonné.

11. Žalobcovia 1. až 4. sa k odvolaniu žalovanej 2. nevyjadrili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej 2. bolo podané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom–stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380ods.1CSPvspojenís§367ods.2),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2. je dôvodné, preto napadnuté uzneseniu súdu
prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil a postupom podľa § 389 ods. ods. 1
písm. d) CSP vo výroku II. zrušil.13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i jednotlivé argumenty žalovanej 2. predostreté ňou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom v odseku 1 tohto

odôvodnenia.

14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie podľa obsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcami bola osvedčená dôvodnosť a trvanie chráneného nároku a zároveň
bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou 2., s čím sa však
odvolací súd nestotožňuje.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

21. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné
opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie
aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho
nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje
(hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej
úpravy pomerov.

23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo

vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).

25. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd

o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania,
pričomosvedčenéskutočnostimajúspĺňaťatribútvysokejpravdepodobnosti(nazákladečohosúdznich
pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

27. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným 1. a žalovanou 2. dňa 24.06.2024, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu
žalovaného 1. o veľkosti 1/2 k celku k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu porušenia predkupného
práva žalovaným 1.

28. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňujú žalobcovia tým, že žalovaná 2. ako
nová spoluvlastníčka začala realizovať výkon svojho spoluvlastníckeho práva a to tým, že bez
predchádzajúceho oznámenia vstúpila do predmetu nájmu a pohybovala sa v ňom v neprítomnosti
nájomcu,čímdošlokporušeniunájomnejzmluvy.Žalobcomtakreálnevprípadeopakovaniasatakéhoto
správania sa žalovanej 2. hrozí škoda a to prípadnou výpoveďou nájomnej zmluvy zo strany nájomcu.

Nakoľko konaním žalovanej 2. dochádza k vzniku ujmy na strane žalobcov ako aj na strane nájomcu a
je ohrozená existencia nájomného vzťahu, je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi.29. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z

ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí
sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp.
neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,niejetotižčasovýpriestornavykonávanierozsiahlehodokazovania
(§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že

neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v
prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie
ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

30. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne
dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej
lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to
jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

31. Odvolací súd má s poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsah
spisu osvedčené, že žalobcovi 1. až 4. a žalovaná 2. sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, žalobcovia každý v podiele 1/8, žalovaná 2. v podiele 1/2. Žalovaná 2. nadobudla svoj

spoluvlastnícky podiel od žalovaného 1. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2024. Predmetné
nehnuteľnosti užíva spoločnosť K-IMVESTMENS s.r.o. ako nájomca na základe nájomnej zmluvy
uzavretej medzi ním ako nájomcom a žalobkyňou 1. a L. K., nar. XX.XX.XXXX, L. X, J. (právnou
predchodkyňou žalovaných) ako prenajímateľmi a v predmete nájmu prevádzkuje pohostinstvo. Dňa
17.07.2024 sa žalovaná 2. dostavila do predmetných nehnuteľností a požiadala obsluhu o umožnenie

vstupu do pivničných priestorov kvôli kontrole technického stavu, čo jej obsluha neumožnila. Privolaná
hliadka OO PZ Hlohovec sa skontaktovala s nájomcom, ktorý uviedol, že žalovanú 2. do pivničných
priestorov nevpustí, na čo žalovaná 2. predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne opustila.

32. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo

aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok
neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností,
prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento
pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.

33. Odvolací súd konštatuje (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že žalobcovia vôbec vo
vzťahu k nájomnému vzťahu neosvedčili žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, že by žalovaná 2.
uskutočňovala také právne či faktické úkony, ktorými by porušovala povinnosti prenajímateľa spôsobom
zakladajúcim dôvod pre vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Žalobcovia v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli, ktoré konkrétne povinnosti prenajímateľa žalovaná 2.

porušila a toto nebolo možné dovodiť ani z predloženej (nekompletnej) nájomnej zmluvy, z ktorej
žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložili len prvú a poslednú (šiestu) stranu,
ktoré neobsahovali ustanovenia o právach a povinnostiach zmluvných strán. Bez ohľadu na uvedené, je
ale možné uzavrieť, že samotné vstúpenie žalovanej 2. do verejných priestorov pohostinstva (predmetu
nájmu) nie je protiprávnym konaním a do pivničných priestorov žalovanú 2. obsluha nepustila, čo

vyplýva z úradného záznamu OO PZ Hlohovec zo dňa 17.07.2024. Žalovaná 2. v odvolaní potvrdila, že
snaha o vykonanie obhliadky predmetu nájmu dňa 17.07.2024 bola prvou aj poslednou, účelom bolo
len zistenie rozsahu poškodení tejto pamiatkovo chránenej budovy (poškodená strecha, značne vlhké
múry) za účelom prijatia relevantných opatrení. Iné konanie žalovanej ohrozujúce existenciu nájomnéhovzťahužalobcovianetvrdilivnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaatoaniotváranieskladových
priestorov, čo súdu prvej inštancie malo vyplynúť len z čestného prehlásenia nájomcu, ktorý tam však
(podľa záznamu hliadky OO PZ Hlohovec) prítomný nebol a žalovaná 2. uvedené poprela s tým, že

od prevádzky ani skladových priestorov ona nemá kľúče, prevádzkar jej vstup do pivničných priestorov
neumožnil, z ktorého dôvodu práve bola volaná hliadka polície.

34. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že v prípade opakovania
správania žalovanej im hrozí škoda a to prípadnou výpoveďou nájomnej zmluvy nájomcom, a že

konaním žalovanej im aj nájomcovi vzniká ujma (bez bližšej špecifikácie), ale uvedené tvrdenia nijako
svojím návrhom ani dôkazmi neosvedčili. Tvrdenie, že nájomný vzťah trvá už 18 rokov bolo vyvrátené
samotnou nájomnou zmluvou, ktorá bola zmluvnými stranami uzavretá dňa 23.12.2019.

35. Žalobcovia navrhovali nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré výrazným spôsobom zasahuje
do vlastníckych práv žalovanej 2., pričom protiváhou nie sú žiadne vážne dôvody či skutočnosti,

ktoré by vyvážili tento zásah. Vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo patrí k základným ústavným
právam, ktoré možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu, preto žalobcami navrhované obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva žalovanej 2. v celom rozsahu (všetkých jeho zložiek) nezodpovedá princípu
proporcionality, lebo právne účinky neodkladného opatrenia by obmedzili žalovanú 2. neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

36. S ohľadom na uvedené žalobcovia tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani predloženými listinnými dokladmi dostatočne neosvedčili predpoklad
potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi a žalovanou 2. a neosvedčili ani bezprostrednosť ohrozenia ich práv takej

intenzity,žebybolonevyhnutnepotrebnéokamžitézabezpečenieichsúdnejochranynimipožadovaným
spôsobom. Absencia už len jedného z predpokladov označených v odseku 22, má za následok
nemožnosť vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Nad rámec uvedeného v odseku 36 odvolací súd už len na podporu záveru o nedôvodnosti

podaného návrhu konštatuje, že samotná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy sa netýka nároku, ktorý
by bol osvedčením existencie práva, ktorému sa má navrhovaným nariadeným neodkladným opatrením
poskytnúť neodkladná ochrana (nájomný vzťah), keďže žaloba sa týka porušenia predkupného práva.
Žalobcami navrhované neodkladné opatrenie nemá jednoznačne súvis s konaním o neplatnosť kúpnej
zmluvy, hoci žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formulovali tak, že má trvať do

právoplatného skončenia konania vo veci samej (o neplatnosť kúpnej zmluvy – pozn. odvolacieho súdu),
pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia priamo uviedli v žalobe o neplatnosť
kúpnej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná 2. nadobudnutím spoluvlastníckeho
podielu vstúpila aj do práv a povinnosti prenajímateľa a pokiaľ sú medzi podielovými spoluvlastníkmi
(prenajímateľmi navzájom) nezhody ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, je potrebné postupovať

§ 139 a nasl. Občianskeho zákonníka.

38. S ohľadom na uvedené v odsekoch 33 až 36 odvolací súd I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

39. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie (o trovách prvoinštančného konania o nariadenie
neodkladného opatrenia) odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, nakoľko nešlo v tejto
časti o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo v tejto časti rozhodnutie vydané neexistovali,
nakoľko o trovách konania sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu až v rozhodnutí,ktorým sa konanie (vo veci samej) končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie
neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keďže o nároku na náhradu trov celého konania
(prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa

konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).