Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201869
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5824201869.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky - C. D.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners

s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 a otca - G. H. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, K. L., právne zastúpený: JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou
so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č.k. 3P/79/2024-90 zo dňa 14. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 3P/79/2024-90 zo dňa 14. augusta 2024 v napadnutých

výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I/
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: Otec mal. dieťaťa je do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok a
štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00

hod. do 10.30 hod. a od 17.00 hod. do 19.15 hod. Otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky
od matky, resp. ňou poverenej osoby, kde ho po ukončení stretnutia tiež matke, resp. ňou poverenej
osobe, v mieste bydliska matky odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne
a včas pripraviť a otcovi odovzdať.
II/ Súd ukladá rodičom C. D. E., nar. XX.XX.XXXX a G. H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie
spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu realizovanému na referáte

poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Dolný Kubín v rozsahu 10 hodín.
III/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V danom prípade okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, otec podal aj návrh na začatie
konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom týmto
návrhomžiadal,abysúdvydalrozsudok,podľaktoréhobudemal.dieťazverenédoosobnejstarostlivosti

matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať
jeho majetok. On ako otec maloletej bude povinný prispievať na výživu mal. dcéry mesačne sumou
150,- EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku a bude
oprávnený sa s ňou stretávať každý kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v stredu
od 17.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod.. Zároveň žiadal úpravu styku aj počas sviatkov,

a to nasledovne: od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 11.00 hod.; od 27.12. od 09.00 hod. do 28.12.
do 19.00 hod.; od 02.01.2025 od 17.00 hod. do 03.01. do 19.00 hod.; od 05.01.2025 od 17.00 hod. do06.01. do 19.00 hod., pričom maloleté dieťa otec prevezme v mieste bydliska matky od matky a v mieste
bydliska matky maloleté dieťa po ukončení stretnutia tiež matke odovzdá.

3. Kolízny opatrovník, ktorý bol maloletému dieťaťu ustanovený uznesením okresného súdu č.k.
3P/79/2024-32 zo dňa 16.07.2024 vo svojej správe doručenej súdu dňa 22.07.2024 (č.l. 38) uviedol,
že dieťa je ešte celodenne kojené (správne má byť dojčené). Počas dňa asi 3-4 krát a počas noci asi
2-3 krát. Matka pani D. E. s podaným návrhom otca v žiadnom prípade nesúhlasí, nakoľko je malá A.
ešte veľmi malá, je celodenne dojčená a je na ňu veľmi citovo naviazaná. Súhlasí so stretávaním sa

otca s malou A. v rozsahu pár hodín a za prítomnosti matky. Na záver správy uviedol, že prítomnosť
matky pri stretávaní sa otca s maloletou, by vytváralo negatívne prostredie pre zdravý a psychický
vývin maloletej pre narušenú komunikáciu medzi rodičmi dieťaťa, ale vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa
odporučil stretávanie sa prvé 3 mesiace za prítomnosti matky. Zároveň uviedol, že otec sa stretáva so
svojou dcérou od jej narodenia a pravidelne, tak by nebolo vhodné narušiť citový vzťah, ktorý si medzi
sebou vytvorili. Čo sa týka styku s maloletou počas Vianočných sviatkov kolízny opatrovník navrhol, aby

si ich prerozdelili každý rok jeden z nich.

4. Z úradného záznamu (č.l. 84 spisu) zo dňa 30.07.2024, ktorý realizovala asistentka sudkyne s
kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa na pokyn sudkyne, vyplynulo, že matka uviedla, že maloletú
dáva spať okolo 11-tej a spí cca hodinku, hodinku a pol a potom druhýkrát okolo 16-tej až 17-tej a spí

cca hodinu.

5. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
čl. 4 CMP, § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods.1 veta prvá, ods. 2 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 332 ods. 1 CSP, čl.
5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods.

4 Zákon o rodine, okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

6. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie
takých situácií, pri ktorých je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania.
Neodkladnéopatreniejemimoriadnyminštitútomamôžebyťnariadenéibavtedy,aksúsplnenézákonné

predpoklady. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba
neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako
naliehavá. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné
starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného
opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté

až rozhodnutím vo veci samej. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného
pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a
bezproblémový vývin dieťaťa. Povinnosťou súdu je pri vydávaní neodkladného opatrenia skúmať všetky
aspekty jeho nariadenia, a teda dôkladne skúmať a zvažovať, najmä či je nárok účastníka na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu, t.j. či

je naliehavá potreba nariadiť takéto opatrenie.

7. Z rodného listu maloletej mal okresný súd preukázané, že maloletá je dieťaťom matky C. D. E. a
otca G. H. I. B.. Zároveň z vyjadrení oboch rodičov mal. dieťaťa ako aj kolízneho opatrovníka mal
okresný súd osvedčené, že rodičia mal. dieťaťa momentálne spolu nežijú, matka žije spolu s mal.

dieťaťom v rodinnom dome svojich rodičov F. B. XXX, otec maloletej žije v rodičovskom dome na
adrese J. XXXX/XX, K. L.. Z vyjadrení oboch rodičov mal okresný súd taktiež osvedčené, že mal.
dieťa sa s otcom stretáva, ale vždy len za prítomnosti matky, resp. „opodiaľ v prítomnosti matky“, a
to v rozsahu a v dobe, ktorú viac menej určuje matka maloletej. Okresný súd mal zároveň zo správy
kolízneho opatrovníka ako aj z podaní otca maloletej osvedčenú aj tú skutočnosť, že rodičia maloletej

majú narušenú komunikáciu, ako aj to, že medzi nimi existuje konflikt ohľadom starostlivosti o mal. dieťa,
jeho potrieb a denného režimu, ktorý konflikt skôr či neskôr začne vplývať aj na osobnosť mal. A. (v
súčasnosti to nemusí byť poznateľné vzhľadom k veku mal. dieťaťa). Zo správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 31.07.2024 ( č.l. 87) bolo tiež osvedčené, že kolízny opatrovník, ktorý bol inak zo strany súdu
dopytovaný ohľadne možnosti poskytnutia psychologického poradenstva v rozsahu 10 hodín rodičom

z dôvodu ich osvedčeného partnerského konfliktu, a teda nie za účelom dopytovania na udelenie
súhlasu zo strany rodičov na realizáciu takéhoto poradenstva dobrovoľnou formou (čo nie je účelom
nariadenia neodkladného opatrenia pokiaľ by rodičia takúto pomoc dobrovoľne vyhľadali, resp. sa na
nej dobrovoľne zúčastnili), súdu oznámil, že boli telefonicky kontaktovaní biologickí rodičia maloletejA. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli informovaní o výchovnom opatrení v podobe povinnosti podrobiť sa
psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Dolný Kubín.
Matka dieťaťa, pani C. D. E. sa vyjadrila, že s nariadením výchovného opatrenia súhlasí a odborného

poradenstva sa zúčastní. Otec dieťaťa, pán G. H. I. B. sa vzhľadom k svojej pracovnej vyťaženosti
vyjadril,ženakoľkopracujevNAKAvŽilineapracovnýčasmádo16:00hod.,takniejemožnérealizovať
odborné poradenstvo v pracovnom čase psychológa referátu. Menovaný taktiež uviedol, že podľa neho
nemá význam sa podrobiť psychologickému poradenstvu.

8. Na základe vyššie osvedčeného skutkového stavu veci okresný súd pristúpil k nariadeniu
neodkladného opatrenia v dvoch rovinách, a to jednak v rovine potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi rodičmi, pokiaľ ide o úpravu stretávania sa otca s mal. dcérou, keďže v dôsledku partnerského
konfliktu medzi rodičmi mal okresný súd osvedčené, že situácia medzi rodičmi maloletej je konfliktná,
stretnutia medzi otcom a dcérou síce prebiehajú, ale je zrejmé, že tieto sú viac menej v réžii matky,
ktorá otcovi určuje čas, kedy si otec má po dcéru chodiť a v akom rozsahu sa má tento s mal.

stretávať (čo vyplýva aj z vyjadrenia matky zo dňa 21.07.2024 (č.l. 43 - 45 spisu), v ktorom matka svoju
predstavu o úprave styku otca s mal. dcérou odôvodňuje a zakrýva režimom maloletej ako aj tým, že
ona najlepšie vzhľadom k veku dieťaťa pozná jej potreby. Rovnako tak bolo osvedčené, že matka je na
väčšine stretnutí otca s mal. dcérou prítomná, čo podľa okresného súdu vyplýva práve z prebiehajúceho
partnerského konfliktu, ktorý je potrebné bezodkladne eliminovať už v tomto štádiu, z čoho vyplýva

aj druhá rovina nariadeného neodkladného opatrenia, a to potreba nariadenia povinnosti rodičom
zúčastňovať sa odborného psychologického poradenstva za účelom zvládnutia riešenia konfliktných
situácií v rodine mal. dieťaťa, ktoré situácie ani jeden z rodičov evidentne nezvláda, keďže medzi
nimi existuje spor ohľadne styku otca s dcérou, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou. Okresný súd
pripomenul rodičom, že pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nie je prvoradý záujem

rodičov, ale práve záujem dieťaťa, ktorý je v tomto prípade najmä zo strany matky podceňovaný, keďže
táto limituje stretnutia biologického otca dieťaťa, s ktorým dieťa ešte pred pár mesiacmi žilo v spoločnej
domácnosti, odvolávajúc sa na potreby dcéry a na jej záujem (viď vyjadrenie matky z 22.7.2024 („Otec
má možnosť stretávať sa s maloletou dcérou v podstate kedy chce, pokiaľ to nenarúša najmä spánkový
režim maloletej alebo plány matky a dcéry, ktoré mala matka vopred naplánované, čo dostatočne

napĺňa potrebu dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi. Doterajšie stretnutia prebiehali bez vážnejších
problémov a v prostredí, ktoré je pre dieťa známe a bezpečné. „Matka koná v najlepšom úmysle A.
a tým, že otcovi nechcela dovoliť zobrať si maloletú do jeho bydliska, konala v jej prospech. Maloletá je
v prítomností ľudí na ktorých nie je zvyknutá bojazlivá čo sa prejavuje záchvatmi plaču. Tieto záchvaty
vedú ku zvracaniu“). Podľa okresného súdu uvedené vyplýva aj z vyššie citovaných ustanovení Zákona

o rodine, že otec maloletej, ktorému neboli obmedzené jeho rodičovské práva v žiadnom rozsahu, má
právo stretávať sa mal. dcérou minimálne v rovnakom rozsahu ako matka maloletej, má v rovnakom
rozsahu právo podieľať sa aj na výchove mal. dcéry. Keďže v konaní bolo osvedčené, že matka otcovi
toto jeho právo odpiera, resp. toto limituje odvolávajúc sa na záujem maloletej, ktorý si matka zrejme
vykladá jednostranne, je potrebné stretávanie sa otca s dcérou upraviť formou neodkladného opatrenia,

čo aj okresný súd učinil vo výroku I. tohto rozhodnutia.

9. Pri určení rozsahu predbežného stretávania sa otca s mal. dieťaťom okresný súd vychádzal zo zatiaľ
osvedčeného denného režimu maloletej, a teda zo skutočnosti, že dieťa je vo veku 1 roka, jeho spánkový
denný režim je dvojfázový v podobe doobedňajšieho a poobedňajšieho spánku, ako aj zo skutočnosti,

že dieťa je dojčené. Pokiaľ ide o denné dojčenie maloletej, tu matka tvrdila, že ide o dojčenie 3 až 4 krát
denneapodľapotrebymaloletej,otectotopopieralatvrdil,žemaloletájedojčenálenránoavečer,nočné
dojčenie medzi rodičmi sporné nebolo. Okresný súd v tomto štádiu konania mal zato, že práve vzhľadom
k veku maloletej (1 rok) je potrebné vychádzať z tvrdenia matky, a teda vychádzal z jej osvedčeného
tvrdenia, keďže aj podľa osobných a životných skúseností sudcu, dieťa vo veku 1 roka nie je potrebné

odstavovať od dojčenia zo strany matky, resp. tomuto určovať režim dojčenia počas dňa len ráno a večer,
ale uvedená skutočnosť vychádza tak z potrieb a osobnosti dieťaťa ako aj zo subjektívneho nastavenia
rodiča - matky, ktorá týmto dieťaťu poskytuje tak pocit bezpečnosti, blízkosti ako aj uspokojenia a v
podstateajcitovéhospojenia.Zuvedenýchdôvodovokresnýsúdrežimstretávaniasaotcasmal.dcérou
nastavil počas kalendárneho týždňa v poobedňajších hodinách tak, ako to otec požadoval v podanom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (tu súd len podotýka okrajom, že práve vzhľadom k veku
maloletej, ak by si vedel otec upraviť svoje povinnosti, či už pracovné alebo súkromné, bol by žiadúci
každodenný styk otca s mal. dcérou v poobedňajších hodinách v stanovenom časovom rozsahu, a teda
by nebolo potrebné sa obmedzovať len na dva dni v kalendárnom týždni), a zároveň inak ako otecpožadoval počas víkendu, keďže podľa okresného súdu by bolo nelogické a nebolo by to ani v záujme
maloletej, tak po citovej a de facto ani zdravotnej stránke, aby táto jeden víkend, ktorý nebude tráviť
s otcom bola matkou dojčená aj počas dňa, zatiaľ čo počas víkendu, ktorý bude tráviť s otcom bola z

dojčenia zo strany matky čiastočne vynechaná (a teda pred svojím spánkom doobeda a poobede). Ak
teda v konaní bolo osvedčené, že matka ukladá maloletú k spánku doobeda o cca 11. hod. a poobede
o cca 16:00 až 17:00 hod., bude na jednej strane potrebné, spánkový režim maloletej zosúladiť a tento
inak posunúť, aby bolo otcovi umožnené, aby sa s dcérou strávil plnohodnotný čas, keď bude táto aj
v bdelom stave, a to práve vzhľadom k jej veku, keďže podľa okresného súdu je podstatné, aby dieťa

v bdelom stave strávilo s otcom čo najviac času, keďže nežijú v spoločnej domácnosti, a zároveň aj
dieťa zároveň v tomto veku nebude vzhľadom ku skutočnosti, že je pred spánkom dojčené zatiaľ v tejto
svojej biologickej potrebné obmedzované (vo vyššom veku dieťaťa bude možné na to nazerať iným
pohľadom). Okresný súd, preto nepristúpil k úprave stretávania sa otca s mal. počas nepárneho víkendu
tak, ako otec požadoval, a teda v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod., ale stretávanie upravil na otcom
požadovaný každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu, avšak v čase od 09:00 hod. do 10:30

hod. a od 17:00 hod. do 19:15 hod., aby matka mala časový priestor dať spať maloletú zatiaľ s dojčením.
Okresný súd poznamenal, že rodičom nič nebráni, aby sa prípadne dohodli, že matka maloletú pred
spánkom nadojčí a potom otcovi odovzdá aj na prípadné spanie doobeda a poobede, kedy by tak mohol
otec stráviť čas aj v prítomnosti spiacej dcéry ako požadoval a matka by mala čas na celý deň pre
svoje potreby. Vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov F. B. a K. L. nie je taká, ktorá by sa nedala

absolvovať v priebehu krátkeho časového úseku do 10 minút, resp. by na striedanie dojčenia matky
mohlo prebiehať v rekonštruovanom dome otca, kde rodičia plánovali spoločnú budúcnosť.

10. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že z dôvodu existujúceho partnerského
a rodičovského konfliktu okresný súd výrokom II. tohto rozhodnutia pristúpil aj k nariadeniu

neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu
v rozsahu 10 hodín, aby sa rodičia naučili a resp. aspoň pokúsili začať v komunikácii ohľadne
odôvodnených potrieb dieťaťa a aby došlo aspoň k čiastočnému odstráneniu partnerského konfliktu,
ktorého základy a rozsah je evidentný aj z SMS komunikácie medzi rodičmi. Výsledky toho poradenstva
okresnýsúdzhodnotípripojednávanívdanejveci,ktorébudebezodkladnenariadenéažpoabsolvovaní

okresným súdom uložených 10 hodín odborného poradenstva, kedy sú si rodičia povinní zariadiť svoje
povinnosti tak, aby sa toho poradenstva pravidelne zúčastňovali, keďže je to tak v ich záujme ako aj
v záujme mal. dieťaťa. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá
však nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo
veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na podstatu inštitútu

neodkladného opatrenia pred rozhodnutím o tomto sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania
v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany
dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP).

11. Proti uzneseniu okresného súdu do výroku I. bolo podané odvolanie matkou, a to prostredníctvom
právneho zástupcu (č.l. 104-105 spisu). Maloleté dieťa je v útlom veku, v ktorom je odkázané na stálu
prítomnosť matky. Dieťa má zavedený určitý denný režim, pričom náhle vytrhnutie z tohto režimu môže
mať veľmi negatívny dopad na jeho psychický a fyzický vývoj. Ustanovenie adaptačného obdobia je

bežne používaný spôsob, pri zmene výkonu rodičovských práv a povinností, a v tomto konkrétnom
prípade je nutné na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Náhle odlúčenie dieťaťa od matky môže
viesť k závažným psychickým traumám. Otec, ktorý nie je zvyknutý byť s dieťaťom sám bez prítomnosti
matky, neosvedčil svoje schopnosti riadne vykonávať rodičovské povinnosti bez jej prítomnosti. Matka,
preto dôvodne pochybuje o spôsobilosti otca riadne vykonávať rodičovské povinnosti. Podľa matky je

nevyhnutné, aby boli stretávania otca s maloletým dieťaťom vykonávané za jej stálej prítomnosti, a
to min. prvých 4 až 6 mesiacov. Akékoľvek iné rozhodnutie nie je podľa matky v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. Súd by nemal, podľa matky, bez riadneho zistenia materiálnej pravdy vo veci
rozhodnúť o náhlom odlúčení dieťaťa na niekoľko hodín týždenne a určiť otcovi právo stretávať sa s
dieťaťom bez prítomnosti matky. Otec nikdy s dieťaťom nebýval sám a takéto rozhodnutie podľa názoru

matky vážne ohrozuje nielen najlepší záujem, ale aj život a zdravie maloletého dieťaťa. Matka zotrváva
na svojom presvedčení, že otec nie je schopný riadne sa postarať o maloleté dieťa a súd by mal
takejto obave poskytnúť ochranu. Pokiaľ súd nebude mať jednoznačne osvedčenú, resp. preukázanú
schopnosť otca na riadny výkon jeho rodičovských povinností, tak do toho času je matka presvedčená,že ona je nevyhnutná pri realizácii jednotlivých stretnutí s otcom. V prípade, že otec neosvedčil svoju
schopnosť poskytovať adekvátnu starostlivosť o dieťa, súd by nemal rozhodnúť o umožnení stretávania
sa otca s dieťaťom bez prítomnosti matky. Takéto rozhodnutie by mohlo predstavovať potenciálne riziko

pre fyzické a psychické zdravie dieťaťa, čo by bolo v rozpore s princípom ochrany najlepšieho záujmu
dieťaťa, ktorý je základným kritériom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom
na možné ohrozenie dieťaťa by súd mal zvážiť alternatívne opatrenia, ako napríklad stretávanie za
prítomnosti matky alebo inej dôveryhodnej osoby, alebo nariadiť dohľad nad stretnutiami, aby sa
minimalizovali riziká pre dieťa.

12. V odvolaní matka namietala, že stretávanie sa s otcom dvojfázovo v rámci jedného dňa, je pre
malé dieťa nevhodné z dôvodu narušenia jeho stabilného a predvídateľného denného režimu, ktorý
je kľúčový pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Takýto spôsob stretávania môže, podľa matky
spôsobiťdezorientáciu,úzkosťazvýšenúemocionálnuzáťaž,čomôženegatívneovplyvniťcelkovýpocit
bezpečia a stability dieťaťa. Navyše, opakované separácie a následné stretnutia v priebehu jedného

dňa môžu pre dieťa predstavovať stresujúce a mätúce zážitky, ktoré sú v rozpore s jeho potrebou
konzistentnosti a kontinuity v starostlivosti. Z tohto dôvodu by súd mal pri rozhodovaní o úprave styku
zohľadniť tieto faktory a zabezpečiť, aby bol režim stretávania nastavený tak, aby čo najviac chránil
záujmy a pohodu dieťaťa. Dvojfázové stretávanie cez víkend nie je pre maloleté dieťa vhodné, obzvlášť
pokiaľ ide o druhé stretnutie v ten istý deň. Dieťa je vo večerných hodinách ospalé a zvyknuté na svoj

pravidelný režim, ktorý zahŕňa dojčenie a umývanie matkou v určitom čase. Tento režim by mal byť
rešpektovaný a nemal by byť narušený neadekvátnymi návštevami, ktoré nie sú v najlepšom záujme
dieťaťa.

13. V odvolaní matka namietala, že stretávanie sa otca s malým dieťaťom v podvečerných hodinách

je nevhodné z dôvodu narušenia prirodzeného denného režimu dieťaťa, ktorý je v tomto čase
zameraný na prípravu na nočný odpočinok. V podvečerných hodinách býva dieťa zvyčajne unavené
a potrebuje pokojné prostredie na večerné rutiny, ako je večera, kúpanie a príprava na spánok, ktoré
sú esenciálne pre jeho pocit stability a bezpečia. Zasahovanie do týchto ustálených činností môže
negatívne ovplyvniť jeho psychickú pohodu, spánkový režim a celkový pocit istoty. Preto by súd

mal pri úprave styku zohľadniť potrebu zachovania konzistentného a nerušeného režimu dieťaťa a
preferovaťstretávanievčase,ktorýminimalizujerizikonarušeniajehodennéhoharmonogramu.Celkové
stretávanie v podvečerných hodinách, ako aj odovzdávanie dieťaťa matke v čase 19:15 hod., je pre
maloleté dieťa nevhodné. Takéto časy odovzdávania a stretávania nie sú podľa matky v súlade s
najlepším záujmom dieťaťa. Otec má pružný pracovný čas, a preto nie je pri realizácii stretávania

obmedzovaný svojimi pracovnými povinnosťami. Matka má vedomosť o tom, že otec v piatky prichádzal
z práce výrazne skôr a mal čas venovať svoj čas rodine.

14. V odvolaní matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa vykazuje voči nej násilné správanie, ktoré
sa prejavuje psychickým nátlakom a obťažovaním prostredníctvom veľkého množstva SMS správ s

násilným podtónom. V týchto správach otec matku vydiera a vyhráža sa jej, čím vytvára pre matku
nepriaznivé a stresujúce prostredie. „Otec matku opakovane kontaktuje telefonickými hovormi a SMS
správami už od skorých ranných hodín, čo matke spôsobuje značné psychické utrpenie. (Dôkaz: SMS
správa). Na takéto správanie je potrebné pri rozhodovaní súdu brať ohľad, keďže tento druh nátlaku
môže negatívne ovplyvniť nielen matku, ale aj psychický a emocionálny stav maloletého dieťaťa.

Súd by mal zohľadniť tieto okolnosti pri určení najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečiť, aby dieťa
nebolo vystavené nepriaznivým vplyvom takéhoto správania otca.“ Navrhla, aby bolo súdne rozhodnutie
zrušené a vec bola opätovne prejednaná, v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, resp. aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou za stálej
prítomnosti matky prvých 6 mesiacov a následne v prípade, ak otec osvedčí svoju schopnosť, tak sa

môže otec stretávať s maloletou dcérou bez prítomnosti matky a navrhla, aby boli časy stretávania
zmenené mimo večerných, resp. podvečerných hodín.

15. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že ako opatrovník
maloletého dieťaťa A. B., nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia I. stupňového Okresného

súdu Námestovo.

16. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý napadnuté rozhodnutie považuje,
čo do úpravy jeho styku s mal. dieťaťom za vecne správne a zákonné. Mal. A. má aktuálne takmer14 mesiacov. Do jej 10 mesiacov otec býval v spoločnej domácnosti s matkou mal. A. a bol s ňou v
neustálom kontakte a o zachovanie kontaktu s mal. A. mal záujem aj po ukončení vzťahu. Otec od jej
narodenia chodil sám na niekoľkohodinové prechádzky s mal. A., matka s nimi chodiť nechcela, až asi

na dve výnimky. Otec aj napriek svojej práci a rekonštrukcii rodinného domu venoval mal. A. všetok
voľný čas a mal. A. je na jeho prítomnosť zvyknutá. Otec bol sám s mal. A. aj vtedy, keď matka maloletej
išla hrať na heligónku pri príležitosti rôznych osláv alebo svadieb. Vtedy matka mal. A. nič nenamietala
a neprehlasovala, že si mal. A. vyžaduje jej prítomnosť. V čase, keď dojčila mal. A., nemala problém
si odsať mlieko, ktoré bolo v chladničke a išla hrať a spievať na zábavy. Otec mal. A. mliečko zohrial

a riadne ju nakŕmil a postaral sa o ňu v čase neprítomnosti matky. Otec sa riadne vedel vždy postarať
o mal. dcéru, čo matka maloletej nikdy neocenila, nakoľko nejavila ani záujem o otca ako vtedajšieho
partnera. Adaptačný proces nie je vôbec potrebný a prítomnosť matky je priam nežiadúca, nakoľko
matka neustále vytvára „dusné a konfliktné“ prostredie. Pred mal. A. a pred otcom sa vyjadruje, že je
„psychopat a nech ide od neho preč“, pričom otec toto jej správanie nepovažuje za slušné a už vôbec nie
za vhodné smerom k mal. dcére, nakoľko ju týmto negatívne ovplyvňuje. Takéto správanie voči otcovi

má aj stará matka maloletej A. žijúca s nimi v spoločnej domácnosti, pričom tá sa otcovi neustále vyhráža
na ulici slovami „však ty ešte uvidíš“. Otec má tak dôvodnú obavu, čoho je stará matka schopná a že
negatívne ovplyvňuje mal. A. vo vzťahu k otcovi v čase jeho neprítomnosti, čo opodstatňuje širšiu úpravu
styku otca s mal. dieťaťom, aby toto nebolo ponechané vo sfére vplyvu osôb negatívne naladených voči
otcovi a neštítiacich sa používať mal. dieťa ako nástroj pomsty. Matka vo svojom odvolaní účelovo klame

a úmyselne zavádza súd, nakoľko otec býval s mal. dcérou sám a dokonca aj vo večerných hodinách,
kedy sa matka nezdržiavala doma. Aj toto svedčí len o tom, že matka mal. A. sa chce otcovi len mstiť za
to, že sa „nepriplazil a nežobronil“ matku o návrat, čo matka asi očakávala a nestalo sa tak, nakoľko otec
si uvedomil, že jej toxické, manipulatívne a vulgárne správanie nie je to, čo od partnerského a rodinného
života očakáva. Práve matka je tá, ktorá neustále očierňuje otca pred rôznymi ľuďmi, vypisuje im ako

„malá u otca stále húka“, pričom tieto matkine klamstvá nie sú ničím podložené a sú len vyfabulované
matkou. Otec vie preukázať spokojnosť mal. A. v jeho prítomnosti, a to rôznymi fotkami a videami, v
ktorýchjemal.A.šťastná,spokojná,usmievaváaužívasiprítomnosťotcaasvojichsesternícabratranca
a iných členov rodiny otca. K argumentu matky o nevhodnosti dvojfázového stretávania otec uvádza, že
opäť ide o vymyslené tvrdenie matky, nakoľko sama matka sa s maloletou až do 20-tej hodiny zdržiava

na akciách obce alebo iných akciách ako je jarmok, kde matka ponechá mal. A. v spoločnosti otcovi
neznámych ľudí. Otec mal. A. vráti matke presne v čase o 19:15 hod. kedy je mal. A. riadne navečeraná
a matka ju má len umyť a dať spať. Akékoľvek tvrdenie matky o nevhodnosti sa nezakladá na pravde,
nakoľko v sobotu dňa 31.08.2024 otcovi dala matka mal. A. s tým, že vôbec nespala (otec ju priniesol v
doobedných hodinách o 10:30 hod.), aby ju dal spať. Keď otec mal. A. vrátil v čase o 19:15 hod. matka

sa pýtala, či spala, otec uviedol, že 20 min. a vzápätí (otec bol ešte len na ceste domov) mu matka
poslala SMS Správu: „Prestaň klamať, že to dieťa spalo! Je totálne unavená a uplakaná!!! Keby vstala
o pol 6, tak by som ju nešla hneď teraz ukladať spať!“ Tým, že samotná matka nerešpektuje potreby
mal. dieťaťa, ktoré spinkáva aktuálne už iba jedenkrát za deň, a to v čase obeda, resp. bezprostredne
po ňom, a to len z dôvodu, aby otcovi uškodila a aby nemohol tráviť plnohodnotný čas s mal. A.,

vzbudzuje konanie matky podozrenie z týrania vlastného maloletého dieťaťa. Uvedené poukazuje na
pomstychtivosť a zákernosť matky voči otcovi bez akéhokoľvek ohľadu na záujem a potreby mal. A..
K stretávaniu v priebehu týždňa bol stanovený čas na 17:00 hod., z dôvodov pracovných činností otca
(ako aj vzdialenosť domov a zamestnanie), a teda súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nastavil
režim stretávania sa otca s mal. dcérou počas kalendárneho týždňa v poobedňajších hodinách tak, ako

to otec požadoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol, že nemá pružný pracovný
čas, ako to uvádza matka vo svojom vyjadrení o odvolaní. Matka tu zabúda na najlepší záujem dieťaťa,
a tým je riadne zachovanie stretávania sa otca s dcérou. Otec ani raz a ani v žiadnom okamihu nestratil
záujem o vykonávanie svojich rodičovských práv a povinností k svojej mal. dcére, práve naopak, aby
mohol plnohodnotne venovať čas mal. dcére, bol správaním matky donútený podať návrh na ÚPP a

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec bol nútený písať niekoľko správ matke, nakoľko
sa jej musel doprosovať, aby vôbec mohol vidieť a byť s mal. A., čo mu matka neumožňovala. Keď
bola dcéra chorá, matka mu odmietla podať informácie, odmietla mu ukázať mal. A. a samozrejme,
že ako otec, ktorému neskutočne záleží na dcére a je mu zamedzený akýkoľvek prístup byť s dcérou,
chce aspoň informácie. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom a pri

svojom rozhodovaní je povinný zohľadňovať primárne najlepší záujem mal. dieťaťa prihliadajúc na práva
rodičov, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu 1. inštancie v zmysle návrhu otca, teda,
že (okrem úpravy počas každého kalendárneho týždňa v utorok a vo štvrtok) - je otec oprávnený sa
stretávať s mal. A. aj každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod..Mal. A. je vo veku, kedy dojčenské mlieko nie je výhradnou zložkou jej stravy, pričom nie je pravdou,
že by mal. A. nedokázala zaspať bez dojčenia a dokáže prijímať tekutiny z dojčenskej fľaše (keďže
aj počas vzájomného spolužitia rodičov a mal. A. otec mal. A. sám uspával a kŕmil z fľaše, keď sa

matka zúčastňovala rôznych akcií, na ktorých hrala na heligónku), nič matke ako zodpovednej osobe
nebráni, aby materské mlieko odstriekala a otcovi zabalila, aby otec mohol stráviť plnohodnotný čas s
mal. A. každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu bez toho, aby bol jeho styk prerušený,
čo paradoxne môže mal. A. vnímať ako odtrhnutie od otca, ktorého prítomnosť si vyžaduje. Otec pozná
potreby mal. A., pravidelne jej pripravoval stravu, uspával ju, prebaľoval a trávil s ňou väčšinu svojho

voľného času, preto je toho názoru, že rozdelenie styku na dve fázy nie je nevyhnutné.

17. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá tvrdenia otca považuje za nepravdivé a
zavádzajúce. Otec nedostatočne pozná potreby maloletého dieťaťa A., a to napriek tomu, že tvrdí
opak. Matka má pochybnosti o schopnosti otca adekvátne poznať a chápať potreby ich maloletého
dieťaťa. Matka uvádza, že otec sa počas 14-tich mesiacov života maloletého dieťaťa nevenoval jeho

vývoju v primeranom rozsahu, neprejavoval dostatočný záujem o rozvoj ich dcéry a jej voľný čas otec
trávil prevažne aktivitami mimo rodiny, čo preukazujú priložené dôkazy (viď príloha 1, 2, 3). Matka
ďalej uvádza, že počas stretnutí otca s maloletou A. dochádza k situáciám, keď otec podľa jej názoru
neadekvátne pristupuje k potrebám dieťaťa. Uvádza konkrétny prípad, kedy otec odmietol rešpektovať
potrebu spánku maloletého dieťaťa a vybral ho z kočíka aj napriek žiadosti matky, aby maloletú A. nechal

odpočívať. Tento postup podľa matky spôsobil dieťaťu nepohodu a následné problémy so spánkom.
Matka ďalej tvrdí, že dieťa je po návrate zo stretnutí s otcom hladné a unavené, čo má za následok
okamžitý plač a potrebu kŕmenia. Taktiež zdôrazňuje, že otec nevzal na stretnutie potrebné veci pre
starostlivosťodieťa,vrátaneobľúbenejfľaše,naktorújeA.naučená.Záverommatkarozporujespravidla
všetky tvrdenia otca a veľmi sa jej dotýkajú klamstvá, ktoré otec uvádza vo svojom vyjadrení.

18. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, podľa ktorého sa matka neštíti zneužívať
mal. A., na svoje účely. Tak, ako matka vyjadruje svoje „pochybnosti o mojich schopnosti adekvátne
poznať a chápať potreby nášho mal. dieťaťa“ tieto môže uvádzať aj on, a to na základe matkou tvrdených
správ, že nedokáže mal. A. ani len odmerať teplotu, nedokáže a nezvláda ísť na očkovanie s mal.

dcérou, vždy potrebuje prítomnosť svojej matky, matka za celý čas bývania v spoločnej domácnosti
(cca. 1,5 roka) neprala, nevarila, nakoľko túto skutočnosť potvrdila aj stará matka (matka matky), ktorá
po matke mal. A., pri odovzdávaní, keď jej padli veci na ulici na zem ihneď zhúkla na dcéru-matku
maloletej, že ona to prala a žehlila. Plne rešpektuje potrebu spánku mal. A., avšak matka za ostatné
mesiace pravidelný režim mal. A. sabotuje, a to len aby mu znemožnila riadny výkon práva styku s A.,

na čo poukazoval aj v prvotnom vyjadrení, o ktorom správaní má podozrenie, že môže byť spôsobilé
byť vyhodnotené ako týranie dieťaťa. Aj samotný súd 1. inštancie v neodkladnom opatrení uvádza, že
matka má zmeniť a prispôsobiť režim mal. A. tak, aby v čase, keď má určený styk s maloletou, bola
mal. riadne pripravená a v bdelom stave, aby sa mohol plnohodnotne venovať maloletej, pričom matka
toto nerešpektuje. Matka sa s mal. A. môže zúčastňovať rôznych akcií do neskorých nočných hodín

(vzhľadom k veku maloletej), ale on nemôže ísť ani len na výlet, nakoľko mu to matka nedovolí. Dve
fotky poskytnuté matkou ako dôkaz uplakanosti mal. A. žiadnym spôsobom nenasvedčujú tomu, že by
mal. A. vracal uplakanú. Pri prvej foto (s čiapkou) skôr mal. A. stále hľadí na neho a nič nenasvedčuje
tomu, že plakala. Mal. deti majú iný výraz, keď sú uplakané, pričom len pusinka mal. A. naznačuje
úsmev a nie plač. Druhá foto (z leta) preukazuje akurát skutočnosť, že keď bola matka s mal. A. po jeho

odchode,niečojejmatkahovoríapozerásanaňu.Matkeneprináležíjehosnahu,výchovuastarostlivosť
neustále komentovať, posudzovať až odcudzovať. Za absurdné tiež považuje tvrdenia matky, že kvôli
absencii obľúbenej fľašky, ktorá mal. A. ani nechýba, ovplyvňuje pohodu mal. A. na stretnutí s ním a už
úplne nezmyselné je tvrdenie matky, že kvôli fľaške má pochybnosti a obavy o bezpečnosť mal. dcéry.
Neustála potreba matky byť v jeho prítomnosti je podľa otca až chorobná a nežiadúca, nakoľko matka

neustále vytvára dusné, nepríjemné a hlavne intrigánske prostredie, čo odmieta ďalej znášať, aby matka
neustále sabotovala jeho kontakt s dcérou, ktorú považuje za svoj majetok. Všetky matkou prezentované
vyjadrenia sú len útokom na jeho schopnosti a možnosti, ktoré paradoxne počas ich vzťahu matke
vyhovovali. Bežný režim dieťaťa tohto veku je, že dieťa vstane, naraňajkuje sa, rodič s ním vykoná rannú
hygienu, potom má desiatu, nasledujú hry alebo edukačné aktivity, či pobyt v exteriéri. Následne sa

naobeduje a najneskôr okolo12.30 hod. by sa malo ukladať na obedný spánok, ktorý zvyčajne trvá tak
do 15- tej (plus mínu 30 min.), potom olovrant, opätovne hry v interiéri alebo prechádzka na čerstvom
vzduchu a v čase okolo 19.30 hod. má dieťa prípravu na večerný spánok, ktorému predchádza večera,
hygiena a spoločné zaužívané rituály. To je bežný režim aj v jasličkách a v škôlke, čo matka, ktoráprezentuje svoje vysokoškolské pedagogické vzdelanie, by mala vedieť. Je až zavrhnutiahodné, že
matka predloží fotku s popisom, že v čase o 00:26 hod. dňa 30.08.2024 matka miesto toho, aby dieťa
uspala, ju radšej fotila ako dôkaz proti nemu. Trvá na tom, že všetky dôkazy predložené matkou sú

zmanipulované, nezakladajú sa na pravde, videá sú buď zostrihané (skrátené) alebo bez obrazu, dňa
a času, pričom si to matka prispôsobuje sama tak, ako jej to vyhovuje a tak aby mohla zavádzať súd.
Apeloval na matku, aby už prestala s výmyslami, klamstvami a vytváraním nepriaznivej situácie, nakoľko
toto matka preukazuje aj u psychológa - neochotu komunikovať o mal. dcére, ktorú si privlastňuje ako
majetok len z pozície matky. Zabúda pritom, že rodičia sú vždy dvaja a že on ako otec má záujem o

svoju mal. dcéru a chce sa jej naplno venovať. Matka ho nemôže prostredníctvom dcéry trestať za to, že
sa odmietal priplaziť, žobroniť a odmietal ďalej znášať poníženie, manipuláciu, aroganciu a vulgarizmy
od matky dieťaťa. Neprestane bojovať za to, aby si vybudoval pekný a hlboký vzťah so svojou dcérou,
nakoľko ju miluje a záleží mu na nej.

19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala

subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359
CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal
vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2
ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.

20. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní matky maloletého dieťaťa dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v danej veci sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré je dočasného
charakteru. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza

dôvod,prektorýbysamalodzáverovsúduprvejinštancieodchýliťanemôžejejpretodaťzapravdu.Len
na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa
potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia aj
argumentypredostretévodvolacomkonaní,boloposúdiť,čibolisplnenézákonnépodmienkyanaplnené
skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia okresným súdom.

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

25. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

26. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §
334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

27. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

28. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.29. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

30. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade

s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú.

32. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

33. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade
podľa § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom

dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých
(včítane procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak
vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin detí. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach

návrhmi ich účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým, či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom detí, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž
súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho
výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým

výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na
riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere
ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti
skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však
okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných

opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od
konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak
potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má
aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného
opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto,

že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu
účastníka, prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí
spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým
sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach, ktoré môžu začať i beznávrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu
účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale
aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa

lehoty neuplatnia.

34. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletých. V konaniach vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa totiž pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je potrebné
odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje aj to, že dočasná úprava
pomerov maloletého dieťaťa je v záujme tohto dieťaťa. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle § 236 CSP, je presvedčivé, pričom
odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.

35. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že je nepochybné,
že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú problematické. Obaja rodičia sú presvedčení o vhodnosti ich

vlastného návrhu úpravy styku s maloletou. Rozdielny pohľad rodičov na výkon ich rodičovských práv
a povinností ako i ich vzájomný vzťah tak, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu k momentu
rozhodovania odvolacieho súdu, môže so sebou privodiť, vyvolávať u maloletej pocit neistoty
a v konečnom dôsledku i celkovej nepohody, pričom uvedené by v budúcnosti mohlo viesť k vážnym
vzťahovým problémom dieťaťa k niektorému z rodičov. Vychádzajúc z tohto zisteného skutočného stavu

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení adekvátne a citlivo prihliadal na
všetky v konaní namietané skutočnosti, ktoré by mohli predstavovať riziko pre zdravý vývoj maloletej
a dospel podľa odvolacieho súdu k vecne správnym záverom zohľadniac štádium konania a obsah
spisového materiálu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

36. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že matka vo svojom vyjadrení ako i v odvolaní uvádzala,
že v realizácii styku otca s maloletou síce nebráni, avšak navrhuje iný model, o akom rozhodol okresný
súd na návrh otca, a to najmä spolu s adaptačnou fázou. Odvolací súd túto argumentáciu vyhodnocoval
vzhľadom na aktuálny skutkový stav veci a má zato, že dôvody, boli aktuálne k momentu rozhodovania

v tejto prejednávanej veci už vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, na ktoré odvolací
súdpoukazujesdôrazomnaods.22.napadnutéhouzneseniaaodvolacísúdnemaldôvodsaodzáverov
okresného súdu v tomto vyvolanom odvolacom konaní odkloniť. Odvolací súd potom ešte dodáva, že
ani vzhľadom na skutočnosti už prebehnutých stretnutí maloletej s otcom nevzhliadol potrebu určovať
adaptačnú fázu a odkloniť sa od záverov vyslovených okresným súdom najmä v ods. 22. odôvodnenia

napadnutého uznesenia. Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že otec, ktorý nie je zvyknutý byť s dieťaťom
sám bez prítomnosti matky, neosvedčil svoje schopnosti riadne vykonávať rodičovské povinnosti bez
jej prítomnosti, a preto matka pochybuje o spôsobilosti otca riadne vykonávať rodičovské povinnosti,
tak uvedené, podľa odvolacieho súdu, zostalo len v rovine tvrdení a z obsahu spisu, k momentu
rozhodovania odvolacieho súdu, neboli zistené konkrétne skutočnosti, ktoré by toto tvrdenie matky

osvedčovali, a ktoré by moli byť odvolacím súdom vyhodnocované.

37. Ak za tejto situácie potom okresný súd pri určení rozsahu dočasnej úpravy styku otca s maloletou
vyhovel otcovi, tak takéto riešenie odvolací súd považoval za vhodné riešenie vzniknutej situácie,
s dôrazom na najlepší záujem maloletej, ktorý práve s dôrazom na jej vek vyžaduje, aby sa citové

väzby maloletej k obidvom rodičom udržiavali a rozvíjali a nie sú preukázané, podľa obsahu spisového
materiálu, tak k momentu rozhodovania okresného súdu ako ani k momentu rozhodovania krajského
súdu, také skutočnosti, ktoré by vylučovali otca z realizácie styku s maloletou. Ak okresný súd prihliadal
nazáujemmaloletej,najmänajejcitovéväzby,vývinovépotreby,takodvolacísúdmalzato,žetotosútie
záujmy maloletej, ktoré vyžadujú ochranu a rozhodnutie súdu tak, ako vyplýva z rozhodnutia okresného

súdu. Odvolací súd uviedol už vyššie, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, preto po posúdení všetkých
okolností uvedených vo vyjadreniach rodičov, správne podľa odvolacieho súdu, okresný súd dospel k
záveru,žejepotrebnéupraviťstykmaloletejsotcomsúdnymrozhodnutímanastaviťpravidlástretávania
tak,abysapredišlonezhodámavyostrenýmsituáciámmedzirodičmiabolapredovšetkýmzabezpečenáistota a bezpečie maloletej. Okresný súd podľa odvolacieho súdu pri takto určenom rozsahu styku
otca s maloletou správne prihliadol na práva maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú, pričom zohľadnil i skutočnosti uvedené okresným

súdom,ktorýnávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel.Podľanapadnutéhouznesenia
okresný súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod.
do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 10.30 hod. a
od 17.00 hod. do 19.15 hod. Otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky od matky, resp. ňou

poverenej osoby, kde ho po ukončení stretnutia tiež matke, resp. ňou poverenej osobe, v mieste bydliska
matky odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi
odovzdať. Matka v odvolaní vyjadrila nesúhlas s dvojfázovým stretávaním maloletej s otcom v čase
víkendu. Otec vo svojom vyjadrení (č.l. 117 spisu), žiadal upraviť styk na každý nepárny kalendárny
týždeň v sobotu a v nedeľu od 9.00 do 19.00 hod. Odvolací súd v rovine týchto tvrdení rodičov odkazuje
na ods. 23. napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie

v rovine dvojfázového styku maloletej cez víkend, a práve z dôvodov uvedených okresným súdom potom
nebol priestor na vyhovenie odvolacej námietke matky v tejto rovine a ani vyhoveniu návrhu otca na
č.l. 117 spisu.

38. V odvolaní matka namietala nevhodnosť stretávania otca s maloletou v podvečerných hodinách

a odovzdávanie v čase 19.15 hod. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd poukazuje na
dôvody rozhodnutia okresného súdu v tejto rovine „Ak teda v konaní bolo osvedčené, že matka ukladá
maloletú k spánku doobeda o cca 11. hod. a poobede o cca 16:00 až 17:00 hod., bude na jednej strane
potrebné, spánkový režim maloletej zosúladiť a tento inak posunúť, aby bolo otcovi umožnené, aby sa s
dcérou strávil plnohodnotný čas, keď bude táto aj v bdelom stave, a to práve vzhľadom k jej veku, keďže

podľa názoru súdu je podstatné, aby dieťa v bdelom stave strávilo s otcom čo najviac času, keďže nežijú
v spoločnej domácnosti, a zároveň aj dieťa zároveň v tomto veku nebude vzhľadom ku skutočnosti,
že je pred spánkom dojčené zatiaľ v tejto svojej biologickej potrebné obmedzované (vo vyššom veku
dieťaťa bude možné na to nazerať iným pohľadom). Súd preto nepristúpil k úprave stretávania sa otca
s mal. počas nepárneho víkendu tak ako otec požadoval, a teda v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod., ale

stretávanie upravil na otcom požadovaný každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu, avšak v
čase od 09.00 hod. do 10.30 hod. a od 17.00 hod. do 19.15 hod., aby matka mala časový priestor dať
spaťmaloletúzatiaľskojením.“Matkavodvolanívtejtorovineneuviedlažiadnekonkrétnedôvody,prečo
by takáto úprava bola v rozpore so záujmami dieťaťa, jej tvrdenia v tejto rovine vychádzajú výhradne
zo všeobecných východísk a poznatkov, avšak nezohľadňujú napr. okolnosti režimu maloletého dieťaťa,

podľa ktorých matka ukladá maloletú k spánku poobede o cca 16:00 až 17:00 hod.

39. Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný
záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
výchovného pôsobenia a styku s deťmi. Preto skutočnosť, že rozhodnutie súdu nekorešponduje s

názorom matky a jej predstavami úpravy styku, a teda že okresný súd nariadil neodkladné opatrenie,
neznamená, že súd koná v prospech otca alebo ho nejakým spôsobom zvýhodňuje.

40. Odvolací súd na tomto mieste a vo vzťahu k svojím záverom považuje za podstatné len
primerane a podporne poukázať na závery z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.

ÚS 101/2022 z 10. mája 2022, ktoré si osvojil a v zmysle ktorých „Objektívnym explicitne ustanoveným
zákonným kritériom na rozhodnutie vo veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je „najlepší
záujem maloletého dieťaťa“, ktorý musí všeobecný súd vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky
a formálne, ale adresne s prihliadnutím na okolnosti posudzovanej veci. Ak uvedené odôvodnenie
absentuje, dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.“

41. Samozrejmosťou zostáva aj povinnosť matky maloletú na styk riadne pripraviť, pretože pokiaľ sa
matka príprave maloletej na stretnutie s otcom venuje, dotknuté stretnutie prebieha z pohľadu maloletej
oveľa bezprostrednejšie a bezproblémovejšie. Tu je potrebné zdôrazniť, že matka dotknutú povinnosť
nemá preto, aby zjednodušila situáciu otcovi (akoby sa snáď mohla matka nepresne domnievať), ale

prioritne preto, aby uľahčila maloletej zvládnutie priebežnej zmeny výchovného prostredia.

42. Záverom odvolací súd preto považuje v nadväznosti na uvedené opäť do pozornosti rodičov dať,
že akokoľvek by sa súd pri svojom rozhodovaní snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia vo svetleochrany záujmov mal. dieťaťa ako určujúceho kritéria, nastaviť ideálne podmienky pre jej ďalší zdravý
fyzický a psychický vývoj, reálne to môžu zabezpečiť prostredníctvom svojej skutočnej (nie len formálne
verbalizovanej)rodičovskejzodpovednosti,súčasťouktorejmusíbyťobjektívneacitlivévnímaniepotrieb

dieťaťa a jedine samotní rodičia, pričom zostáva veriť, že si to aj v posudzovanej veci skutočne
uvedomia, keďže škody, ktoré by mohli byť na psychike dieťaťa napáchané vo svetle realizovania, či
násilného presadzovania vlastných egoistických predstáv toho-ktorého rodiča, prostredníctvom dieťaťa
ako rukojemníčky, pri vybavovaní si dôvodov a následkov svojich narušených vzťahov, by už nemuseli
byť skonvalidovateľné.

43. Nielen matka, ale obidvaja rodičia si musia tiež uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať
k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletej a
neuprednostňovať pred ňou svoje vlastné životné predstavy. Pokiaľ sa totiž konfliktné vzťahy rodičov,
či ich konanie, a to v akomkoľvek smere dostanú do kolízie so záujmom dieťaťa, prípadne budú mať
za následok preukázanie reálnej snahy jedného rodiča zmariť kontakty dieťaťa s druhým rodičom

prostredníctvom účelových konaní, či pokračujúcich vzájomných difamujúcich tvrdení, teda takých, ktoré
by sa dokazovaním vo veci samej ukázali ako bezzákladové, bude nepochybne vecou súdu zasiahnuť
s rovnakou razanciou ako v prípade, ak by sa ukázali ako pravdivé, či dokonca mal. dieťa ohrozujúce.

44. Uplatňovanie neodkladného opatrenia okresný súd vymedzil do času právoplatného rozhodnutia vo

veci o úpravu rodičovských práv a povinností, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil ako s vecne
správnym.

45. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie
dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu

(zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva dieťaťa a jeho najlepší záujem.

46. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné
opatrenie má dočasný charakter. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie

matkou, či otcom tvrdených skutočností.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

48. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený a osvedčený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľkou tvrdených skutočností, pričom podľa

odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym osvedčeným skutkovým zisteniam, zdieľa i jeho
právny záver, v zmysle ktorého návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil
neodkladné rozhodnutie tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, keď vec správne právne
posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože súd prvej inštancie správne skúmal splnenie

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade
sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

49. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.