Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200871
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4420200871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci navrhovateľky – manželky
( matky ): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. E. XXXX/X, F. G., zastúpená splnomocnencom:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky a manžela
( otca ): H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I. XX, zastúpený splnomocnenkyňou: Mgr. Jana
Bartošová, advokátka so sídlom Kukučínova 23, Šurany o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní matky

a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7P/31/2020-950 zo dňa 03.07.2023, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7P/31/2020-1108 zo dňa 25.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku
I. v časti zverenia a v jeho závislej časti o zastupovaní a spravovaní majetku a v závislých výrokoch II.,
III., IV., V., VI., VII. VIII., IX. a X. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku

I. v časti bežného výživného a dlhu na zročnom výživnom m e n í tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy k 15. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci vopred do rúk matky od 05.05.2022.

III.Odvolacísúdodvolaciekonanieoodvolanímatky(vnapadnutomvýrokuvčastizročnéhovýživného)
z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého J.
do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok
a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého v sume 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,
výrokom II. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený vziať si k sebe maloletého každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu o 15:30 hod. zo školského zariadenia a je povinný vrátiť
ho v ten istý týždeň v piatok o 07:30 do školského zariadenia, výrokom III. upravil styk otca s maloletým

tak, že za rovnakých podmienok si môže vziať maloletého k sebe každý párny týždeň od štvrtku od
15:30 do nasledujúceho pondelka do 07:30 hod., výrokom IV. upravil styk otca s maloletým tak, že otec
si môže vziať maloletého k sebe počas vianočných prázdnin v párnom roku od 23.12. od 17:00 hod. do
24.12. do 17:00 hod., v nepárnom roku od 24.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., každoročneod 26.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod., pričom maloletého si prevezme a odovzdá v určenom čase
v mieste bydliska matky, výrokom V. upravil styk otca s maloletým tak, že otec si môže vziať maloletého
k sebe počas zimných prázdnin v párnom roku od 01.01. od 10:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod., pričom

maloletého si prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky, výrokom VI. určil, že
bežný styk otca s maloletým sa bude realizovať každoročne od 27.12. do 31.12., okrem úpravy styku
počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, výrokom VII. upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený vziať si maloletého k sebe počas jarných prázdnin v nepárnom roku od pondelka od 10:00
hod. do piatka do 17:00 hod., pričom maloletého si prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste

bydliska matky, výrokom VIII. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého
k sebe počas letných prázdnin každý rok od 01.0. od 10:00 hod. do 10.07. od 17:00 hod. a od 24.07.
od 10:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod., pričom maloletého si prevezme a odovzdá v určenom čase
v mieste bydliska matky, v rámci mesiaca júl sa bežný styk realizovať nebude, výrokom IX. určil matke
povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať mu ho v učenom čase a otec je povinný
maloletého matke včas vrátiť, výrokom X. návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej

starostlivostiobidvochrodičovzamietolavýrokomXI.žiadnemuzúčastníkovnepriznalnároknanáhradu
trov konania. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 24 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 26, § 28, ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 1, ods. 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods.
4, ods. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „Zákon o rodine“ ), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3, čl. 12 ods. 1, ods. 2 Dohovor o právach

dieťaťa. Vecne dôvodil, že zo znaleckého posudku a z výpovede znalkyne z odboru psychológia PhDr.
Dominiky Vaškovič mal preukázané, že k obom rodičom má maloletý J. vytvorené silné emočné puto
bez preferencií k jednému z rodičov, obaja rodičia sú emočne a sociálne zrelí a schopní zabezpečiť
starostlivosť o maloletého, obaja disponujú osobnostnými predpokladmi pre zabezpečenie výchovy
maloletého. Maloleté dieťa nie je ani jedným z rodičov priamo alebo nepriamo ovplyvňované pre ním

navrhovaný spôsob zverenia dieťaťa do starostlivosti. Maloletý je primerane emočne a sociálne zrelý,
jeho výpoveď je pravdivá a objektívna vzhľadom na jeho aktuálny fyzický vek. Znalkyňa na základe
znaleckého psychologického vyšetrenia považuje za najoptimálnejšiu formu zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti matke z dôvodu zdravého osobnostného vývinu dieťaťa, eliminácie nežiadúcich
prejav v správaní, čo sú hlavné symptómy diagnózy ADHD a dodržiavaní pravidelného denného a

školského režimu. Znalkyňa navrhla ponechať tú formu styku, ktorá už bola súdom určená. Z pohovoru s
maloletým vykonanom prostredníctvom kolízneho opatrovníka a Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplynulo, že maloletý si želá ponechať
to tak, ako to je, pretože už je na to zvyknutý. Ohľadne možností úpravy styku uviedol, že chce byť
s matkou a chodiť k otcovi tak, ako doteraz, pričom zo znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletý

nemá dostatočné schopnosti v súčasnej dobe adaptovať sa na očakávanú zmenu, t.j. striedavú osobnú
starostlivosť obidvoch rodičov. Zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti by neboli lepšie
zaistené jeho potreby z hľadiska jeho zdravého psychického a fyzického vývinu. Obaja rodičia nežijú
v mieste jeho bydliska, otec býva v K. F. a maloletého musí v čase, keď je u neho, denne nosiť do
školy, aj pre neho chodiť. Komunikácia medzi rodičmi prebiehala s ťažkosťami, každý si presadzuje

svoj osobný záujem, nerešpektujú sa navzájom a konflikty nedokážu riešiť zmierlivou cestou. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, vykonané znalecké dokazovanie a názor maloletého súd prvej inštancie zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo bolo v jeho prospech a v jeho najlepšom záujme.
Vyplynulo to aj zo znaleckého posudku, kedy táto forma starostlivosti o maloletého je najoptimálnejšie
riešenie, z dôvodu jeho zdravého osobnostného vývinu, eliminácie nežiaducich prejavov v správaní, čo

sú hlavné symptómy diagnózy ADHD, a dodržiavaní pravidelného denného a školského režimu. Z týchto
dôvodov zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Styk otca
s maloletým upravil tak ako je zaužívaný, a na ktorý bol maloletý zvyknutý. Úprava styku je v prospech
avzáujmemaloletého,abysamedziotcomamaloletýmnaďalejrozvíjalaupevňovalcitspolupatričnosti.
Rodičia sa zhodli na bežnom styku, prázdninách aj sviatkoch, aby sa otec mohol podieľať na výchove

v čo najširšej miere. Šetrením pomerov na strane matky sa zistilo, že toho času bola na rodičovskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok od januára 2022 v sume 383,80 eur mesačne a rodinné
prídavky na dve deti v sume 51,76 eur mesačne, od 01.01.2023 poberala rodičovský príspevok vo
výške 412,60 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti v sume 120,- eur mesačne. Jej mesačné
náklady na živobytie sú platenie hypotéky 169,- eur, nájomné 116,- eur, elektrina 30,- eur, TV a internet

30,- eur, NETFLIX 12,- eur, splátky za auto 200,- eur, elektrina na záhrade 30,- eur, mobil 30,- eur,
poistenie hypotéky 39,- eur štvrťročne, životná poistka 70,- eur štvrťročne, poistka na auto 600,- eur
polročne, poistenie domácnosti 51,90,- eur ročne. Od decembra 2022 sa matke zvýšili preddavkové
platby nájomného za byt na 120,05 eur mesačne, zmenila sa úroková sadzba na hypotekárnom úvereč. 001/368979/20002/000 prislúchajúceho k bytu z 1% na 4,39%, t. j. na sumu 257,97 eur mesačne
so splatnosťou od 26.03.2022. Taktiež sa jej zvýšili preddavkové platby za elektrinu na chate L. M.
XXXX, F. G., ktorú vlastní, a kde trávi s deťmi leto, a to na 70,- eur štvrťročne od 25.10.2022. Zvýšila

sa cena poistenia majetku a nehnuteľnosti prislúchajúcej k bytu na 91,60,- eur od marca 2023. Za
uskladňovanie pupočníkovej krvi sa zvýšila platba na 70,- eur ročne. Pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť voči maloletej G., ktorá pochádza z terajšieho partnerského pomeru s partnerom A. N., ktorý
zarábal priemerne 280,08 eur mesačne, mal firmu so svojím otcom, auto má na firmu a od svojho otca
dostal byt, v ktorom teraz bývajú, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka vlastní byt, ktorý prenajíma

za 500,- eur mesačne, z čoho platí náklady na byt, energie a úver. Šetrením pomerov na strane otca
sa zistilo, že je spoločníkom spoločnosti O. P. C.. F. G.. Spoločnosti P. & P. C. a spoločnosť P. & Q. C.
boli bez majetku. Motorové vozidlá sú vo vlastníctve spoločnosti O. P. C.. F. G., vozidlo Fiat Scudo bolo
odstúpené inej obchodnej spoločnosti spolu s lízingom, vozidlo Kia Sportage bolo predané, vozidlo Kia
Stinger je v majetku spoločnosti, avšak reálnym vlastníkom bola lízingová spoločnosť, vozidlo Hyundai
bolo v majetku spoločnosti, avšak reálnym vlastníkom je lízingová spoločnosť, a vozidlo Kia Stonic

je dlhodobo v užívaní sestry navrhovateľky. Priemerný čistý príjem otca v spoločnosti O. P. C.. F. G.
predstavujú sumu vo výške 122,21 eur mesačne, priznával však reálne čistý príjem 800,- eur až 900,-
eur mesačne. Jeho náklady na živobytie predstavujú 300,- eur mesačne, v čom je zahrnutá elektrina,
voda, plyn, kúrenie a nájomné. Býva v dome svojej sestry, hypotéku neplatí, mobil platí v sume 40,-
eur, stravu 150,- eur, základné oblečenie 50,- eur až 60,- eur, základnú kozmetiku 20,- eur až 30,- eur,

životnú poistku 20,- eur a TV 18,- eur. Za benzín platil 100,- eur až 150,- eur mesačne. Za hodnotu
základného imania predal spoločnosti P. & P. C. a P. & Q. s.r.o. po 5 000,- eur za každú spoločnosť.
Zostala mu len spoločnosť O. P. C.. F. G.. Byt predal za 125 000,- eur, z čoho zaplatil hypotéku 50 000,-
eur a zostalo mu 75 000,- eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletého pomery súvisia s bežnými
potrebami na oblečenie, stravu, obuv a s návštevou školy, pričom má aj mimoriadne potreby v súvislosti

s jeho zdravotným stavom. Náklady na maloletého boli 330,- eur mesačne, pričom táto suma zahŕňala
družinu 13,- eur, školské obedy 25,- eur, angličtina 20,- eur, cvičenie na udržanie pozornosti 60,- eur,
lieky, vitamíny a probiotiká 300,- eur, kaderníčka 5,- eur až 10,- eur, oblečenie 20,- eur až 50,- eur,
drogéria 30,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur až 30,- eur, napr. kino, sporenie 10,- eur až 20,- eur,
alikvotná čiastka nájomného pre maloletého 120,- eur, elektrina 40,- eur, strava mimo školy 100,- eur až

120,- eur, koncoročné výlety a ZRPŠ 30,- eur, triedny fond na rok 40,- eur. Maloletý má atopický ekzém,
navštevoval kožného lekára, musel sa mu kupovať špeciálny prášok, ktorý bol drahší, a rôzne mastičky.
Navštevoval aj alergiologičku, od ktorej má prepisované lieky Flixonase do nosa a logopéda. Matka
mu platila životnú poistku. Maloletý začal navštevovať kurz programovania pre deti, kde sa mesačne
platil poplatok 50,- eur. Strava v školskej družine sa zvýšila na sumu 34,- eur od 01.02.2023, poplatok

za družinu sa zvýšil na 15,- eur od 01.01.2023. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že výživné sa
určuje vo výške 20 až 30 % z príjmu povinného rodiča. V danom prípade 30 % z priznaného príjmu
otca, a to 900,- eur mesačne v čistom, činí 270,- eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne na maloletého
nielen z dôvodu, že jeho príjem dosahuje 800,- eur až 900,- eur mesačne, čo sám priznal, ale aj preto,

že je vlastníkom spoločnosti, ktorá prosperuje, čo vyplýva aj z jeho účtovných závierok, že podmienky
spoločnostiO.P.,C.,sazlepšujú,keďževlastnéimaniespoločnostije89357,-eur,čojeviacakohodnota
podniku, za rok 2022 oproti roku 2021 a zisk v roku 2022 sa tiež zvýšil oproti roku 2021 na 16 901,-
eur, okrem toho získal za odpredaný byt čistú sumu 75 000,- eur. Ak by pre otca bolo náročné platiť
výživné v stanovenej výške má možnosť sa zamestnať aj v trvalom pracovnom pomere, a to v oblasti

stavebníctva,vktorejpodniká,akdebymoholdosahovaťajvyššípríjem.Zprehľaduvoľnýchpracovných
miestnastránkeQ.prebratislavský,nitrianskyatrnavskýkraj,bolodňa28.06.2023napr.voľnépracovné
miesto stavbyvedúceho pre I. M. s ponúkaným platom 1 650,- eur mesačne. Taktiež v spoločnosti E. C.
je ponúkaná práca na živnosť - obchodný zástupca s ponúkaným platom 1 500,- eur mesačne, ako aj
iné ďalšie voľné pracovné miesta. Otec má teda možnosť dosahovať aj vyšší príjem ako sám deklaruje

zo svojej podnikateľskej činnosti. Prípadne sa otec môže zamestnať aj v inej oblasti ako v stavebníctve
vzhľadom na jeho ukončené vzdelanie - gymnázium.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „Civilný

sporový poriadok“ ). Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že doplní rozsudok o výrok o zročnom výživnom, v zmysle ktorého sa otec maloletého zaviaže zaplatiť
k rukám matky zročné výživné v sume 2 400,- eur, s tým, že bude zaviazaný splácať v sume 200,- eur
mesačne spolu s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia. S napadnutýmrozsudkom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a so všetkými jeho výrokmi sa stotožnila, avšak
súd prvej inštancie nerozhodol o zročnom výživnom. Navyše podala návrh na vydanie dopĺňacieho
rozsudku. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bola upravená vyživovacia povinnosť otca voči

maloletému, pričom za obdobie od mája 2022 do júla 2023 otec neplatil výživné v uvedenej výške,
v mesiacoch august 2022 až júl 2023 platil výživné 100,- eur mesačne. Za toto obdobie mu vznikol
nedoplatok na výživnom v sume 2 400,- eur.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletého

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo, aby
sám vo veci rozhodol tak, že zverí maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v intervaloch
tak ako je ďalej určené vo výrokoch II. až VIII. napadnutého rozsudku, poprípade v intervale založenom
na týždennej báze ( od piatku do piatku). Výživné v takomto prípade navrhol neurčiť, poprípade určiť
maximálne vo výške 100,- eur mesačne, eventuálne, ak by odvolací súd nepovažoval námietky ohľadom

zamietnutia jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti za relevantné, navrhol, aby
odvolací súd ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky a ponechal intervaly stretávania tak
ako je uvedené v napadnutom rozsudku vo výrokoch II. až VIII. Výživné v danom prípade navrhol vo
výške maximálne 200,- eur mesačne. V prípade zročného výživného navrhol, aby mu bola povolená
možnosť splátok po 100,- eur mesačne. Dôvodil, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor krajského

súdu,neriadilsadoplnenýmdokazovanímavydalidentickýrozsudok,ktorýodôvodniltakmeridentickými
závermi ako prvýkrát. Nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by bránila zvereniu maloletého do
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Samotný znalecký posudok, ktorý bol vo veci vykonaný potvrdil,
že obaja rodiča majú vhodné predpoklady na starostlivosť o maloletého. Na pojednávaní dňa 03.07.2023
sa znalkyňa vyjadrila, že jediným dôvodom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je, že

matka sa viac zaujímala o školské výsledky než otec, pričom však uviedla, že neexistuje žiaden dôkaz
o tom, že by maloletý mal horšený prospech alebo, že by vykazoval zhoršené výsledky v škole v čase,
keď sa oňho stará otec. Maloletému nebol styk vo forme striedavej starostlivosti riadne vysvetlený,
čo uviedla aj znalkyňa na pojednávaní a maloletý bol len dotazovaný, či mu vyhovuje aktuálny stav
stretávania s rodičmi, a či by súhlasil keby bol rovnako dlho s matkou ako aj s otcom. Argument súdu

prvej inštancie, že matka je na rodičovskej dovolenke, a preto má viac času na zabezpečenie školskej
prípravy nie je správny, pretože sa stará o ďalšie dieťa, táto rodičovská dovolenka je len dočasná a po
nástupe matky do práce svoj čas bude musieť rozdeliť medzi dve deti a pracovný čas. Naproti tomu
otec má len jedno dieťa a ako podnikateľ má flexibilný pracovný čas, ktorý v plnej miere prispôsobuje
potrebám maloletého. Ďalším dôvodom, ktorý bránil zvereniu maloletého do striedavej starostlivosti

bola vzdialenosť bydliska otca od školy maloletého. V tomto prípade ide o bežnú vzdialenosť cca 25
km, ktorú bežne rodičia s deťmi prekonávajú napr. aj v rámci R.. Tento dôvod znázorňuje arbitrárnosť
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Pre deti s diagnózou ADHD je
odporúčaný pravidelný režim, ktorý je lepšie zabezpečený v rámci striedavej starostlivosti, kedy má dieťa
viac času na adaptáciu ako v prípade aktuálnej úpravy, kedy je zásah do jeho režimu v každom týždni.

Preto argumentácia, že aktuálnou úpravou stretávania budú u maloletého lepšie zabezpečené potreby,
a že táto úprava je vhodnejšia vzťahom na jeho diagnózu, nie je správna, keďže má maloletý kratšie
adaptačné časy na prispôsobenie sa zmene prostredia, čo je v rozpore s jeho diagnózou. Komunikácia
medzi rodičmi je síce napätá, avšak nemôže brániť striedavej starostlivosti, opakovane matke navrhol,
aby sa zúčastnili psychologických poradní zameraných na zlepšenie komunikácie, ale tieto snahy

striktne odmietala, o čom sú aj záznamy v zápisniciach z pojednávaní. Z uvedeného preto vyplýva, že
neexistuje žiaden dôvod, ktorý by bránil rovnocennej starostlivosti oboch rodičov o maloletého, a mal za
to, že boli splnené všetky predpoklady pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Pri aktuálnej forme stretávania má otec maloletého takmer polovicu mesiaca a všetkých prázdnin, preto
nevidí dôvod prečo by maloletému nemala byť vyhovujúca striedavá starostlivosť. Tvrdenie, že u matky

je lepšie zabezpečená príprava do školy, vychádza len zo subjektívneho tvrdenia matky a nebolo to
žiadnym dôkazom preukázané. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie neprihliadol na počet dní,
počas ktorých zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, neprihliadol na to, že matka maloletého
na styk nepripravuje, a preto mu musí kupovať oblečenie, obuv, kozmetiku a pod., nevysporiadal sa
s príjmom partnera, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti, keďže jeho príjem 280,08 eur je

nereálny. Vzhľadom na životnú úroveň, ktorú matka prezentuje, nevysporiadal sa s tým, že takmer celá
vyživovacia povinnosť ostala na otcovi, keďže mesačné výdavky na maloletého sú 330,- eur a stanovená
výška výživného je 300,- eur, naviac sa nevyjadril k námietkam otca na poslednom pojednávaní, kde
spochybnil mnohé z výdavkov maloletého. Matka niektoré výdavky uvádzala opakovane ako napr.učebnice, knihy, fotky a pomôcky do školy uviedla vo výdavkoch na začiatku školského roka, ale aj na
konci školského roka. Niektoré výdavky boli nadhodnotené, keďže otec musí zabezpečovať maloletému
v takmer rovnakej miere oblečenie, kozmetiku, lieky a vitamíny, mastičky na alergiu, hračky, knihy

a stravu. Za odôvodnené potreby na maloletého nepovažoval darčeky na narodeniny, meniny, sviatky
a Vianoce do 700,- eur, dovolenky počas roka do 1 300,- eur, mimoškolské aktivity do 100,- eur
mesačne , hry 200,- eur mesačne. Pri výdavkoch tak ako ich uviedla matka je zrejmé, že sa snažila
umelo navýšiť výdavky na maloletého, ako aj skutočnosť, že jej majetkové pomery a majetkové pomery
jej partnera sú iné ako prezentujú. Výdavky na strane matky, ktoré uviedla ako výdavky na živobytie,

predovšetkým platenie hypotéky, nájomné, elektrina, TV a internet, NETFLIX, sú náklady na byt, ktorý
riadne prenajíma a nie výdavkami na živobytie. Za nevyhnutné výdavky nie je možné považovať ani
platenie elektriny na záhrade, poistenie hypotéky, poistenie domácnosti, životnú poistku, preddavkové
platby nájomného, zmenu úrokovej sadzby na hypotekárnom úvere, zvýšenie preddavkových platieb za
elektrinu na chate L. a cenu poistenia majetku a nehnuteľnosti. Rozpis výdavkov na maloletého, ktoré
uviedol súd prvej inštancie, nečinia spolu 330,- eur mesačne. Z tohto rozpisu teda nie je zrejmé, ktoré

položky zahrnul do oprávnených nákladov a ktoré nezahrnul, pričom namietal náklady na maloletého za
elektrinu, alikvotnú čiastku nájomného a sporenie, ktoré nie je nevyhnutným výdavkom na maloletého.
Zvýšenie zisku z 11 072,- eur na 16 901,- eur za rok je nepatrným zvýšením zisku, a nie je možné ním
argumentovať schopnosť platiť výživné v sume 300,- eur mesačne a k tomu zabezpečovať maloletému
osobnú starostlivosť takmer v rovnakom rozsahu ako matka a uhrádzať všetky jeho výdavky počas

pobytu u otca. Vlastné imanie spoločnosti neznamená zisk spoločnosti, ide o skladové zásoby (materiál),
ktoré sú vedené v účtovníctve a je potrebné ich použiť a speňažiť, čo ak sa nepodarí, tak budú pre
spoločnosť predstavovať stratu a nie zisk. Súd prvej inštancie ignoroval všetky jeho vyjadrenia a stále
uvádzal mylné závery, pričom jednorazový obchod nie je možné považovať za príjem, a už vôbec nie
stály a opakujúci sa príjem. Z predaja spoločností nemal žiaden zisk, keďže spoločnosti predal len za

hodnotu základného imania, ktoré do nich vložil a zo zákona musel udržiavať. Sumu z predaja bytu
nemá na to, aby ju minul na výživné, ale aby si zabezpečil vlastné bývanie, preto súd prvej inštancie
nemôže vychádzať pri určovaní výživného z tejto sumy, ktorú má otec odloženú na zabezpečenie
bývania. Pomery na strane otca nemôžu byť automaticky priaznivejšie len preto, že podniká a matka je
na rodičovskej dovolenke, keď zároveň vlastní chatu, chodí dvakrát ročne na dovolenky, býva v byte jej

partnera,kupujemaloletémudarčekyvhodnote700,-eurročne,platímaloletémusporenie,pupočníkovú
krv a uhrádza rôzne poistenia majetku. Tým, že je jediným vlastníkom spoločnosti, teda nemá žiadneho
zamestnávateľa, musí si všetky náklady uhrádzať sám, t. j. dôchodkové pripoistenie, mobilný telefón,
používanie služobného motorového vozidla a pod.. Zamestnať sa v inom zamestnaní len preto aby
dosahoval vyšší príjem, z ktorého bude môcť hradiť výživné, považoval za scestné. Pracovné ponuky

uvedené súdom prvej inštancie nezodpovedajú jeho kvalifikácii, keďže osoba so vzdelaním gymnázium
nemôže vykonávať prácu stavbyvedúceho, pretože mu chýba na to predpísané vzdelanie.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu. Odvolanie otca považuje za nedôvodné, nestotožniac

sa predovšetkým s názorom, že by súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení, keď rozhodol totožne ako v pôvodnom rozsudku. Odvolací súd neuviedol vo
svojom rozhodnutí, že by zverenie maloletého matke a výživné 300,- eur mesačne nebolo správnym
rozhodnutím, uviedol, že v skoršom rozsudku súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil. Po tom, čo bol skorší rozsudok zrušený, súd prvej inštancie pristúpil k ďalšiemu

dokazovaniu, kde podrobne vypočul oboch rodičov, vykonal dokazovanie na majetkové a zárobkové
možnosti oboch rodičov s prihliadnutím aj na pomery v rodine matky a príjem jej partnera a pokiaľ ide
o najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloletého, nariadil znalecké dokazovanie. Vyjadrenia znalkyne,
ktoré otec uviedol, boli vytrhnuté z celkového kontextu. Zo záverov jednoznačne vyplynulo, že znalkyňa
odporučila zverenie maloletého matke, pričom tento záver korešponduje aj s vyjadreniami maloletého

v konaní, kde opakovane uviedol, že tento spôsob starostlivosti mu vyhovuje najviac. V čase, keď sa
maloletý nachádza u otca, dochádza k opakovaným problémom ako sú neskoré príchody do školy,
nedostatok prípravy na vyučovanie a pod., na ktoré poukázala v rámci konania. Výchovu cielene
zabezpečuje tak, aby sa bežný život maloletého dal vzhľadom na jeho zdravotný stav zvládnuť v rámci
prijateľného správania a zároveň svojím prístupom dbá nielen na to, aby sa režim udržiaval, ale aby

sa jeho príznaky ADHD zmiernili. Za týmto účelom sa stará o vyváženú stravu maloletého, o to, aby
nekonzumoval nezdravé sladkosti a sladené nápoje, ktoré majú vplyv na jeho diagnózu, vyhľadáva
príležitosti na odbornú pomoc a podporu pri riešení problémov maloletého, pričom tieto aktivity vyvíja
výlučne matka a takéto zvýšené náklady znáša len ona. Otec nie je dôsledný pri výchove, nedá sa naneho spoľahnúť a nemá záujem v tomto smere ani s matkou komunikovať. Dňa 02.08.2023 mal otec
prísť pre maloletého, keďže mal byť maloletý s otcom v nepárny týždeň od stredy do piatku, avšak prišiel
až vo štvrtok večer, na čo maloletý reagoval podráždene. Rovnako nebol s otcom ani od 01.07.2023

do 10.07.2023, a teda namiesto 11 dní bol s maloletým len necelých 5 dní. Nevedia sa zhodnúť ani
na platení výdavkov na maloletého, preto bolo potrebné, aby bolo výživné určené v sume, v ktorej
bude vedieť zabezpečiť všetky výdavky maloletého tak, aby sa nemusela otcovi doprosovať ohľadom
jeho príspevku na prípadné zvýšené výdavky. Otec s matkou riadne nekomunikuje, nezdvíha jej telefón
a neumožňuje jej získať informácie o maloletom. V auguste 2023 boli dohodnutí, že otec si vezme

maloletého a pôjdu na výlet, avšak potom, čo sa tri dni nevedela dovolať ani otcovi, ani maloletému
zistila, že otec odišiel na niekoľko dní bez maloletého, ktorého nechal samého so starou matkou, ktorá je
vo vyššom veku. Aj z tohto dôvodu by striedavá starostlivosť o maloletého nebola vhodná. V súčasnosti
ani v budúcnosti nebude otec ochotný matke prispievať na výdavky maloletého nad rámec určeného
výživného. Navyše, zvýšené výdavky prevažne súvisia so zdravotným stavom maloletého, kde ona
sama kupuje lieky a vitamíny, ktoré maloletý musí pravidelne a dlhodobo užívať, pričom otcovi ich

posiela, avšak maloletému ich nepodáva a často ich ani nevráti. Výživné v sume 300,- eur mesačne
považuje za primerané. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie mala ďalšie výdavky na maloletého vo
výške 30,- eur za zubára, nakúpila maloletému školské potreby, jesenné oblečenie, vitamíny a zaplatila
135,- eur za letný tábor. Súd prvej inštancie vyčíslil len priame výdavky na maloletého v sume 330,-
eur mesačne, avšak v tejto sume nebol zohľadnený podiel maloletého na nákladoch na bývanie, bežná

strava maloletého, vstupné výdavky do školy pri začiatku školského roka, pričom nie zanedbateľnú časť
výdavkov tvoria výdavky spojené s jeho zdravotným stavom, ako sú platby v odborných psychologických
pracoviskách, pričom každý jeden výdavok riadne preukázala. Pri príjme 800,- eur až 900,- eur by
si nedokázal otec uhradiť náklady na svoj život, bývanie, dovolenku a uspokojovanie iných bežných
potrieb. Navyše je presvedčená, že nehnuteľnosť, v ktorej býva, v skutočnosti patrí jemu, pretože ide

o dom, ktorý mal v pláne kúpiť v čase, kedy ešte neboli právoplatne rozvedení. Úspory vo výške 75 000,-
eur jeho životnú úroveň zvyšujú, a to bez ohľadu na to, či si kúpi nehnuteľnosť alebo ich spotrebuje.
Poukázanie na vlastné imanie firmy O. P. C. bolo z dôvodu, že hodnota vlastného imania je považovaná
za majetkovú hodnotu obchodnej spoločnosti, a pokiaľ je otec jediným vlastníkom, tak je vlastníkom aj
hodnoty spoločnosti, ktorá je na úrovni 89 357,- eur podľa účtovnej závierky za rok 2022. Táto suma

vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov a tento nárok prináleží
jedinému spoločníkovi. Z účtovnej závierky za rok 2022, taktiež vyplynulo, že otec má v spoločnosti
ešte nerozdelený zisk v sume 16 901,- eur, ktorý si môže vyplatiť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za správne tak v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky, ako aj v časti
určenia výživného.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam matky a otca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s prihliadnutím na časť určenia zročného výživného.
Uviedol, že striedavá osobná starostlivosť je len jedno z možných riešení, ktorého indikácia musí byť
starostlivo zvážená a zodpovedne uvedená do praxe ako forma rodičovskej starostlivosti o dieťa, na

ktorú sú dôkladne pripravení. V tomto prípade táto pripravenosť zlyháva, keďže rodičia maloletého majú
dlhodobo problém v konštruktívnej komunikácii, ako aj v oblasti zabezpečovania jednotného školského
režimu maloletého. V časti určenia výživného súd prvej inštancie dostatočne prehodnotil materiálne
zabezpečenie oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého a pri určení výšky vychádzal
z objektívnych možností otca. Keďže príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky, pri splnení

súdom prvej inštancie stanovenej výšky výživného nebude ohrozená jeho životná úroveň a zostane mu
dostatočná časť príjmu na pokrytie jeho nákladov spojených s bývaním, chodom domácnosti, ako aj
ďalšími nevyhnutnými nákladmi. Tým, že v rámci konania nebola určená výška zročného výživného,
považoval návrh matky za dôvodný. Pridržiava sa svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadrení
v rámci súdneho konania.

6. Matka sa v písomnom podaní k vyjadreniu kolízneho opatrovníka stotožnila s jeho stanoviskom
a uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení.

7. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o zročnom výživnom na maloletého

za obdobie od 05.05.2022 do 30.09.2023 v sume 1 291,- eur, ktorú je otec povinný splácať po 100,-
eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od
právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil § 225 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne dôvodil, žeotec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu
o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2022. Za obdobie od 05.05.2022 do
30.09.2023 by mal zaplatiť sumu vo výške 5 100,- eur. Na účet matky zaplatil 2 700,- eur a na tréningy,

kurzy, tábor a školské potreby 1 109,- eur. Uvedené zaplatené výživné matka uznala, preto otcovi zostalo
za uvedené obdobie doplatiť 1 291,- eur. Otcovi boli povolené splátky nedoplatku na výživnom po 100,-
eurmesačne,abyzaplatenímnarazceléhonedoplatkunedošlokohrozeniujehoživotnéhominimavtom
– ktorom mesiaci, ako aj s prihliadnutím na to, že určením výživného v sume 300,- eur mesačne spolu so
splátkou nedoplatku na výživnom 100,- eur mesačne budú dostatočne zabezpečené potreby maloletého

dieťaťa.

8.Matkavpísomnýmpodanímvzalaodvolaniespäťvcelomrozsahu,keďžesúdprvejinštancierozhodol
dopĺňacím rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 o zročnom výživnom na maloletého.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie alebo sám vo veci rozhodol tak, že suma zročného výživného nebude vychádzať
z výživného v sume 300,- eur mesačne, ale bude vychádzať z výživného v sume 100,- eur alebo 200,-
eur mesačne. Napadnutý dopĺňací rozsudok odkazuje na rozsudok súdu prvej inštancie, voči ktorému

podal odvolanie, pričom poukázal na dôvody, ktoré uviedol v danom odvolaní, keďže sa v plnej miere
vzťahuje aj na napadnutý dopĺňací rozsudok. S určenou výškou výživného, ani s výškou nedoplatku na
výživnom nesúhlasí, keďže tento nedoplatok má byť nižší alebo žiadny. Je nutné zohľadniť už zaplatené
výživné na maloletého, t. j. konkrétnu sumu zaplateného mesačného výživného k rukám matky ten-ktorý
mesiac v rozhodnom období a sumu 1 109,- eur, ktorú v danom období na maloletého v rámci výživného

tiež vynaložil.

10. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom ako správny potvrdil. Uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu otca. Odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku považuje

za nedôvodné, keďže na pojednávaní dňa 25.09.2023 si vzájomne odsúhlasili sumy zaplateného
výživného, ako aj náklady, ktoré otec vynaložil na maloletého a mali by sa započítať do zaplateného
výživného.

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok

súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných
a ústnych vyjadrení v rámci súdneho konania, pričom poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniam
oboch rodičov.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku )

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
oprávnenými subjektmi – matkou i otcom maloletého ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ), a že odvolatelia použili zákonom

prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65
Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vecne správny v napadnutej časti zverenia

maloletého J. a v časti úpravy styku otca s maloletým a je dôvodné ho v tejto časti potvrdiť ( § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ), v časti určenia výživného a zročného výživného je potrebné
ho z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie zmeniť ( § 388 Civilnéhosporového poriadku ) a v časti o odvolaní matky týkajúcej sa zročného výživného je odvolacie konanie
potrebné zastaviť ( § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).

13. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacím súdom
( vtedy Krajský súd v Nitre uznesením, č.k. 12CoP/27/2022 – 569 zo dňa 30.06.2022 ) bola úprava
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode manželstva, keď súd prvej
inštancie rozsudkom ( v poradí druhým ) maloletého zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného vo výške 300,- eur mesačne, rozhodol o zročnom

výživnom na maloletého za obdobie od 05.05.2022 do 30.09.2023 v sume 1 291,- eur a upravil styk
otca s maloletým.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku v časti zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky, zastupovania maloletého a spravovania majetku, v časti výživného a zročného

výživného a úpravy styku otca s maloletým.

15. Odvolací súd vzhľadom obsah odvolania otca pristúpil k preskúmaniu rozsudku v časti zverenia
maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a zastupovania a spravovania majetku obidvomi rodičmi
po vecnej stránke, pričom nezistil dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej

inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia v danej časti. Odvolací súd po oboznámení sa
s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi,
ktoré musia byť splnené na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému J. a v odvolaním napadnutej
predmetnej časti rozsudku dostatočne špecifikoval dôvody, na základe ktorých maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho

majetok a upravil styk otca s maloletým. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

16. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

18.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.(2)19. Záujem dieťaťa musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej
z foriem starostlivosti nie je želanie konkrétneho rodičia. Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého
dieťaťa vyplýva aj z Čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a
mladistvých ( porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19 ). Je preto nevyhnutné, aby
pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný

ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa
maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a
definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom
pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám ( porov. nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16 ).

20. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov je taktiež povinný prihliadnuť aj
na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite
budúceho výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov, či iných príbuzných, ale aj k
hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. V danom prípade bolo potrebné
postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v rozhodnutí E. p. v.

Italy zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson v. Sweden z 27. novembra
1992 a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí
byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný
najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

21. Zo zákonného ustanovenia § 24 Zákona o rodine nevyplýva žiadna priorita prístupu pri rozhodovaní
o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade s
princípom nezávislosti rozhodovania súdnej moci vzhľadom na zistený skutkový stav a vzhľadom na
nezastupiteľné osobné skúsenosti, vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a
znalosti vývoja rodinnej situácie, rozhodli o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch

rodičov, ktoré bude v záujme dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa
vopred danej schémy, keď striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne vnímaná ako forma
"spravodlivého" rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov.

22.Zasituácie,kedyobajarodičiasúvšeobecnerovnakospôsobilísaosvojedieťariadnestarať(takako

tomu je aj v danej veci ), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať
s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti, ktorá prináša
aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné brať ohľad na
citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania
a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V

neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o
jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo
pripútané. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá splnil, pretože
odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletého J..

23. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že obaja rodičia majú záujem o
osobnú starostlivosť o maloletého a obaja sú spôsobilí ho vychovávať, majú vytvorené vhodné bytové
aj sociálne podmienky, maloletý má k obom rodičom rovnako blízky citový vzťah, čo vyplynulo zo
znaleckého posudku PhDr. Dominiky Vaškovič. Súčasne však zo znaleckého dokazovania vyplynulo,
že maloletý nemá dostatočné schopnosti v súčasnej dobe adaptovať sa na očakávanú zmenu, t.j.

striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti súd prvej
inštancie správne rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na
vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania a za účelom zabezpečenia zdravého osobnostného
vývinu maloletého, eliminácie nežiaducich prejavov v správaní maloletého ako hlavných symptómov
diagnózy - porucha hyperaktivity a deficit pozornosti ( ďalej len „ ADHD “ ), ktorá bola maloletému

diagnostikovaná, pri súčasnom dodržiavaní pravidelného denného a školského režimu. Odvolací súd
dopĺňa, že sama skutočnosť, že každý z rodičov spĺňa predpoklady pre zabezpečenia starostlivosti
o maloletého, ešte automaticky neznamená, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov je v záujme maloletého, ktorý je prvoradý a nadradený záujmu rodiča. Súd prvejinštancie preto správne zohľadnil názor maloletého, ktorý si výslovne želal ponechať to tak, ako to je,
pretože už je na to zvyknutý, chce byť s matkou a chodiť k otcovi tak, ako doteraz, ktorý názor bol zistený
nielen prostredníctvom kolízneho opatrovníka a Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ale aj znalkyňou. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že v danej veci nie je možné konštatovať naplnenie
ani ďalší z predpokladov na to, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Predpokladom pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej

sa potrieb maloletého dieťaťa. Zo skutkových okolností tejto veci je nepochybne nesporné, že takúto
kvalitu vzťahov medzi rodičmi maloletého nie je možné konštatovať, práve naopak, rodičia nedokážu
spolu komunikovať, navzájom sa nerešpektujú, konflikty nedokážu riešiť zmierlivou cestou. Správne
preto súd prvej inštancie v súvislosti s celým vykonaným dokazovaním týkajúcim sa zistenia vhodnej
formy zabezpečenia starostlivosti o maloletého zohľadnil jeho vôľu zotrvať v starostlivosti matky. Za
danej situácie pritom nie je zrejmé, ako by si otec predstavoval realizovať striedavú osobnú starostlivosť

o maloletého bez toho, že by takáto forma starostlivosti za súčasného konštatovania jej nevhodnosti pre
maloletého aj vzhľadom na diagnostikované ADHD poukazujúc na vyššie konštatované odôvodnenie,
nepôsobila negatívne na maloletého, narúšajúc jeho riadny duševný i telesný vývin. Súd prvej inštancie
preto správne tiež vyhodnotil, že zachovanie stability výchovného prostredia maloletého vo forme jeho
zverenia do osobnej starostlivosti matky je v súlade s jeho najlepším záujmom. Odvolací súd sa preto

stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý napriek nesúhlasu otca zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky, s čím sa stotožnil i kolízny opatrovník maloletého.

24. V odvolaní otec maloletého namietal, že na pojednávaní dňa 03.07.2023 sa znalkyňa vyjadrila,
že jediným dôvodom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je, že matka sa viac

zaujímala o školské výsledky než otec. Tiež namietal argument súdu prvej inštancie, že matka je na
rodičovskej dovolenke, a preto má viac času na zabezpečenie školskej prípravy, ako aj argument týkajúci
sa vzdialenosti bydliska otca od školy maloletého. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza,
že v tejto časti rozhodnutia ich vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie zreteľne vyplývajú rozdielne skutočnosti ( od tých, ktoré tvrdil otec ), na podklade ktorých

bolo zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky opodstatnené.

25. Súd prvej inštancie presvedčivo a správne vyhodnotil dôvodnosť návrhu matky na zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti, vo veci riadne vykonal ďalšie dokazovanie ( v zmysle intencií
uznesenia Krajského súdu v Nitre, č.k. 12CoP/27/2022 – 569 zo dňa 30.06.2022), výsledky ktorého

správne vyhodnotil bez potreby prípadného ďalšieho vykonávania dôkazov. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky a v časti závislého výroku o zastupovaní maloletého a spravovania jeho
majetku, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

26. Súčasne súd prvej inštancie správne upravil styk otca s maloletým počas bežného roka, ako aj
počas sviatkov a prázdnin ( zohľadniac doterajší rozsah styku, na ktorý poukázal i otec maloletého ).
Súd prvej inštancie zverením maloletého osobnej starostlivosti matky dôvodne vzal zreteľ na objektívne
právo maloletého na udržiavanie pravidelného osobného styku s otcom ako rodičom, s ktorým nežije
v spoločnej domácnosti, a na objektívny záujem maloletého na udržaní a rozvíjaní vzťahu s otcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery týkajúce sa zverenia maloletého, ako aj odvolací návrh otca,
ktorým navrhol ponechať intervaly stretávania tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku v odsekoch
II. až X., odvolací súd preto ako vecne správne potvrdil aj závislé výroky týkajúce sa úpravy styku otca
s maloletým.

27.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktorý zo strany rodičov zahŕňa zabezpečenie
podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide
o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej
povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

30. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené ( opodstatnené ) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom

oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám.

31. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na
strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je

potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov ( majetok rodičov a ich životný
štandard, ktorým sa navonok prezentujú ). Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť
k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú
povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

32. Odvolací súd posudzoval vzhľadom na odvolanie otca správnosť napadnutého rozsudku v spojení
s dopĺňacím rozsudkom v časti výživného a zročného výživného určeného otcovi na maloletého.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloletého J.. Odvolací súd
tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav. V otázke výšky vyživovacej

povinnosti otca na maloletého sa však nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie
dospel, keď sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

33. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne

interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

34. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého vo výške 300,- eur mesačne považujúc uvedenú
sumu výživného za primeranú vzhľadom priemerné mesačné výdavky matky na maloletého ustálené vo

výške 330,- eur. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil ako objektívnu a v ďalšom vychádzal
z toho, že otec je zo svojho príjmu 800,- až 900,- eur mesačne schopný prispievať na výživu maloletého
aj s vzhľadom na skutočnosť, že otec je vlastníkom spoločnosti, ktorej vlastné imanie je 89 357,- eur,a zisk v roku 2022 sa zvýšil na 16 901,- eur, okrem toho získal za odpredaný byt čistú sumu 75 000,-
eur. Odvolací súd však tento názor nezdieľa.

35. V zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov ( minimálne tunajšieho odvolacieho
súdu ) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo
výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok
vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška ( akou sa rodič
podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností ) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až

30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu.
Odvolací súd vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 800,- až 900,-
eur v čistom, do úvahy prichádzajúce výživné sa pohybuje od 160,- eur mesačne do 270,- eur
mesačne. Konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti bolo potom potrebné stanoviť vychádzajúc z ďalších
zistených okolností tohto prípadu, predovšetkým veku maloletého, stupňa vzdelávania a celkových jeho
odôvodnených potrieb s prihliadnutím k tomu, v akej miere sa matka podieľa na osobnej starostlivosti o

maloletého, a tiež, či otec maloletému poskytuje aj iné plnenia, resp. či sa inak podieľa na starostlivosti
o maloletého.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade ide o dieťa bez viac-menej zhoršeného zdravotného
stavu vo veku 9 rokov, ktoré navštevuje prvý stupeň základnej školy. Rozsah a výšku pravidelných

mesačných výdavkov a príjmov rodičov a ich osobných a majetkových pomerov, súd prvej inštancie
správne ustálil vychádzajúc najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom s
ich výškou a dôvodnosťou sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať ( odseky 50. a 51.
napadnutého rozsudku ). Rovnako náležitým bolo i zistenie výdavkov matky dôvodne vynaložených v
súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého, čo súd prvej inštancie tiež dostatočne vysvetlil

v preskúmavanom rozsudku ( odsek 52. napadnutého rozsudku ), s ktorými sa odvolací súd plne
stotožňuje bez potreby ich opakovať. Odvolací súd považoval ustálené priemerné mesačné výdavky
vynakladané matkou na maloletého vo výške 330,- eur za primerané vzhľadom na vek maloletého a jeho
pomery. Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov a rozsah styku otca s maloletým, však otec v odvolaní
dôvodne namietal, že výživné určené súdom prvej inštancie nezodpovedá potrebám maloletého a

možnostiam a schopnostiam otca. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu odvolací súd dospel
k záveru, že časť výživy maloletého síce by mal hradiť otec, avšak nie vo výške 300,- eur mesačne
vzhľadom na široký rozsah styku otca s maloletým – každý nepárny týždeň od stredy od 15:30
hod. nasledujúceho piatka do 7:30 hod. a súčasne každý párny týždeň od štvrtka od 15:30 hod.
do nasledujúceho pondelka do 07:30 hod. Matka vzhľadom na vek maloletého väčšiu časť svojej

vyživovacej povinnosti kompenzuje osobnou starostlivosťou o neho, a ktorú otec musí nahrádzať
platením výživného ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ).

37. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za primeranú sumu výživného na maloletého zo strany
otcapovažoval200,-eurmesačnestým,žečasťpotriebmaloletéhobudepokrytáajprídavkaminadieťa,

ktorý matka poberá. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletého pri
zohľadnení jeho veku a stupňu vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni.
Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď
právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné
posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre

výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 6 - 9 rokov, navštevujúceho prvý stupeň základnej školy,
predstavuje primerané výživné cca 20% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča,

čo v danej veci vzhľadom k preukázanému príjmu otca vo výške 800,- eur až 900,- eur mesačne
predstavuje 160,- eur až 180,- eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že pokiaľ aj odvolací súd berie
do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať výživné vo výške 200,- eur
mesačne za primerané a zohľadňujúce zároveň majetkové pomery otca, výšku príjmu matky, jej podiel
na starostlivosti o maloletého, ktorému bola diagnostikované ADHD, s čím je spojená nevyhnutnosť

zabezpečenia vyššej miery starostlivosti.38. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného zmenil podľa §
388 Civilného sporového poriadku tak, že výživné otcovi na maloletého určil sumou vo výške 200,- eur
mesačne.

39. Adekvátne odvolací súd vypočítal aj výšku dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 05.05.2022 do
31. októbra 2024 na maloletého. Otec mal zaplatiť výživné vo výške 200,- eur mesačne:
- 05.05.2022 – 31.5.2022, t.j. 27 dní x 6,45 eur denné výživné ( výživné 200,- eur : 31 dní v mesiaci
máj 2022, spolu 174,15 eur,

- 7 mesiacov v r. 2022 - 7 x 200,- eur, spolu 1 400,- eur,
- 12 mesiacov v r. 2023 – 12 x 200,- eur, spolu 2 400,- eur,
- 10 mesiacov v r. 2024 – 10 x 200,- eur, spolu 2 000,- eur, spolu 5 974,15 eur.

40. Otec uhradil v období od 05.05.2022 do 30.09.2023 výživné v sume 2 700,- eur a 1 109,- eur, spolu
3 809,- eur. Následne uhrádzal mesačne 300,- eur v období od 01.10.2023 do 31.10.2024, teda uhradil

300,- x 13 mesiacov, spolu 3 900,- eur, celkom spolu 7 709,- eur.

41. Z uvedeného je zrejmé, že otcovi nevznikol dlh zročnom výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd
dáva do pozornosti ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu alebo
zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

42. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si
sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Z uvedenej zásady Civilný mimosporový poriadok pripúšťa
výnimky, avšak v prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre ich pripustenie. O náhrade trov

konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení
§ 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).