Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3120207505.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v spore žalobkyne: A. A., B. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny č. 361/20 proti žalovanému: E. A., B. B., nar. XX.X.XXXX,
zastúpený opatrovníkom A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. D. XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. D. XX v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. C. ako stavba – rodinný dom so
súp.č. XXX, postavená na pozemku – parcele reg. C č. 1039/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
86 m2, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného ako manželov v podiele 1/1.

II. Žalobkyni s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 28.10.2020, domáhala určenia, že
nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres Trenčín, t.j. stavba rodinného domu s.č.
XXX,napozemkuCKNč.1039/3jevbezpodielovomspoluvlastníctvežalobkyneažalovaného.Vosvojej

žalobe uviedla, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 21.07.1984, ktoré dodnes trvá.
Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného nebolo nijako modifikované, ako to umožňuje
§ 143a Občianskeho zákonníka. Počas trvania tohto manželstva si žalobkyňa so žalovaným postavili
rodinný dom, ktorý má pridelené súp. č. XXX a je postavený na pozemku CKN parc. č. 1039/3 v k.ú. C.,
obec C., okres Trenčín, zapísaný na LV č. XXX. Dňa 04.05.1983 bolo na stavbu rodinného domu vydané
stavebné povolenie a dňa 11.09.1989 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Pozemky pod domom a
priľahlé pozemky, zapísané na LV č. XXX v k. ú. C. nadobudol žalovaný ešte pred uzavretím manželstva

so žalobkyňou a tieto teda nepatria do BSM. Výstavba rodinného domu sa začala realizovať až po
sobáši žalobkyne so žalovaným a teda rodinný dom bol postavený už za trvania manželstva. To, že
stavbarodinnéhodomubolapostavenáažposobášižalobkyneažalovaného(múry,stropy,strechaatď)
žalobkyňaviepreukázaťprostredníctvomsvedkov.Vnadväznostina§143Občianskehozákonníkateda
rodinnýdompatrídobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobkyneažalovaného.Žalovanýbolrozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.09.2020, sp. zn. 26Ps/2/2019 obmedzený na spôsobilosti na právne
úkony, pričom ako opatrovník mu bol ustanovený spoločný syn -A. A.. Od začiatku tohto konania o

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. vyslovene zľahčuje zdravotný stav svojho otca. Dokonca
sa opakovane vyjadroval, že žalobkyňa si diagnózu jeho otca len vymýšľa a že mu ani nič nie je. Syn
žalobkyne — A. A. - mal a naďalej má na žalovaného vyslovene taký vplyv, že žalovaný odišiel bývať
k synovi A.. Žalobkyňu opakovane navštevujú s tým, že zakaždým si niečo z domácnosti žalobkynezoberú. Koncom 09/2020 žalobkyňa zistila, že ich syn A. A. mal na pozemku za domom ukryté aj zbrane,
ktorých pôvod teraz je predmetom aj vyšetrovania polície. Žalobkyňa ešte k tomu naviac zistila, že na LV
č. XXX je v časti BI zápis : „Plomba vyznačená na základe J./XXXX (Kúpna zmluva)". Z internetového

prístupu k informácii o stave predmetného katastrálneho konania — žalobkyňa vie, že toto konanie č.
J. /XXXX bolo zastavené. Vzhľadom na až nepriateľské naladenia zo strany žalovaného a syna A. —
má žalobkyňa dôvodnú obavu, že rodinný dom s.č. XXX môže byť aj do budúcna predmetom prevodu,
resp. zálohu. Aj keby mal súd schvaľovať do budúcna — akýkoľvek právny úkon, ktorého predmetom
by bol predmetná rodinný dom, žalobkyňa sa o tomto konaní na súde nemá ako dozvedieť, keďže v jej

prospech podľa LV č. XXX pre kú. Ivanovce nesvedčí žiadne právo k stavbe. Keďže tento rodinný dom
podľa názoru žalobkyne patrí do BSM bol by na akýkoľvek právne úkon s rodinným domom, ktorý nie
je bežným úkonom — podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj súhlas žalobkyne. Bez zápisu na
LV, že rodinný dom s.č. XXX v k.ú. C. patrí do BSM žalobkyne a žalovaného — súd schvaľujúci úkon
žalovaného — nemá dôvod so žalobkyňou konať. Týmto žalobkyňa odôvodňuje zároveň existenciu jej
naliehavého právneho záujmu na takomto určení práva k rodinnému domu.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.2.2021 uviedla, že od rozhodnutia Okresného súdu Trenčín -
rozsudkom zo dňa 09.09.2020, sp. zn. 26Ps/2/2019 vo veci o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
žalovaného — sa udiali také udalosti, ktoré žalobkyňu vedú k rozhodnutiu domáhať sa novým podaním
zmeny osoby opatrovníka jej manžela E. A.. Zo strany súčasného opatrovníka - A. A., dochádza k
úmyselnému bráneniu akéhokoľvek styku žalobkyne s jej manželom, ako aj dcéry žalobkyne A. A., s jej

otcom. Pokiaľ sa aj domáhali žalobkyňa, resp. dcéra na adrese bydliska A. A. kontaktu s E. A. — tak A. A.
im tento kontakt neumožnil a členom svojej domácnosti dal príkaz, aby tento kontakt neumožnili v žiadnej
ani len v telefonickej forme. Žalobkyňa nakoniec predsa len videla svojho manžela, t.j. žalovaného,
pričom zostala úplne zdesená v akom zlom fyzickom stave sa tento nachádza. Ako náhle videla, že za
dobu,čožijevdomácnostijejsynaA.A.—rapídneschudolnaváhe,pokúšalasasnímtelefonickyspojiť,

čo sa jej po opakovaných pokusoch aj podarilo. Pri tomto telefonickom kontakte, keď komunikovala po
niekoľkých mesiacoch priamo s manželom, t.j. žalovaným — Jánom Makom - dospela k presvedčeniu,
že jej manžel je v katastrofálnom zlom psychickom stave keďže jej počas celej doby tohto telefonátu
iba vzlykal, plakal a domáhal sa pomoci. Žalobkyňa už za tie dlhé roky svojho manžela pozná najlepšie
a vie z jeho reakcií, že je naozaj veľmi zle. Žalobkyňa prikladá aj potvrdenie OO PZ v Trenčíne zo

dňa 02.02.2021 o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona č.
372/1990Zb..Žalobkyňaakomatkasúdomustanovenéhoopatrovníkajejmanžela-A.A.—nechcelana
svojho syna A. v konaní 26Ps/2/2019 ( konanie o obmedzenie spôsobilosti E. A. ) uvádzať nič negatívne
najmä pod dojmom z toho, že jej manžel k synovi aj vtedy chcel ísť. No pravdou je, že jej syn má
kriminálnu minulosť, keďže v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin

a teda jeho odpis registra trestov vôbec nie je prázdny. Vyššie uvedené žalobkyňa uvádza, keďže jej
syn pripojil k svojmu vyjadreniu aj kópie zápisnice o výsluchu jeho a manžela, a teda neprizná sa k
nájdeným zbraniam. Žalobkyňa bola na polícii v postavení svedka vypočúvaná tiež, no táto si zápisnicu
o svojej výpovedi nezabezpečila, ako to urobil A. A.. Žalobkyňa však vo svojej výpovedi polícii uviedla,
že podľa nej nik iný ako A. A., teda jej syn a opatrovník žalovaného tieto zbrane do rodinného domu,

resp. na pozemok žalovaného nemohol priniesť. Konanie A. A. je voči žalovanému hrubo amorálne, keď
za svojho otca podal návrh o rozvod manželstva so žalobkyňou a jeho konanie je celkom jasne cielené
na dosiahnutie majetkového prospechu, a to nielen jeho neobmedzenou dispozíciou s dôchodkom
žalovaného, ale hlavne s jeho nehnuteľným majetkom.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že s manželom už aj pred uzavretím manželstva žila striedavo u rodičov

žalobkyne v K. a v prerobenej prednej izbe rodinného domu súp. č. XXX v obci A. - L.. V čase sobáša
bola na rodinnom dome ( dnes RD s.č. XXX k.ú. C. ) rozrobená iba základová doska. Až po sobáši sa
začali ťahať múry. V danom čase boli problémy zohnať vôbec potrebný stavebný materiál. Do 10/1984
sa podarilo urobiť hrubú stavbu rodinného domu s tým, že ešte koncom 10/1984 - keď už prišli prvé
mrazy sa dorábala strecha rodinného domu. Žalobkyňa si pamätá aj cenu strechy, ktorý v tom čase stála

7000 Kčs a realizovala ju firma z Nového Mesta nad Váhom ( názov OPMP ). Už v 11/1984 sa žalobkyňa
s manželom spolu nasťahovali do rozostavaného rodinného domu, ktorý bol vtedy viac stavenisko ako
rodinným domom, a to aj z dôvodu zlých vzťahov s M. B.. Z adresy vtedy dočasného bydliska, teda
z rodinného domu s.č. XXX, A. žalobkyňa s manželom odišli po tom, ako bola žalobkyňa vystavená
pokusom o jej fyzické napadnutie zo strany pre ňu neznámych osôb, ktorí si žalobkyňu ako sa neskôr

ukázalo pomýlili s p. M. B.. M. B. mala vzťah so ženatým mužom ( otcom 5 detí), pričom daný incident
vyvolali príbuzní a priatelia manželky jej vtedajšieho priateľa p. G., ktorý odišiel od matky 5 detí žiť k
p. M. B., pričom v tom čase spolu žili v Trenčíne. Pokiaľ má pani M. B. byť vypočúvaná ako svedok,
tak žalobkyňa k tomu uvádza, že v čase výstavby rodinného domu žila s p. G. v byte v G. a pokiaľ mábyť vypočutá ako svedok jej dcéra F. G., tak táto nebola ešte na svete, keď sa rodinný dom staval. K
vyššie uvedeným osobám ( t.j. k M. B. a k jej dcére F. G. ) žalobkyňa uvádza, že keď práve k týmto dvom
začal od približne 01/2019 chodiť jej manžel na návštevy — prestal zrazu prispievať na chod ich vtedy

ešte spoločnej domácnosti. Žalobkyňa vidí zlom v ich manželskom vzťahu práve v tomto období, keď
sa domnieva, že keď tieto osoby zistili, že s jej manželom sa dá poľahky manipulovať — tak tento jeho
zdravotný, resp. duševný stav začali hrubo zneužívať. Dnes sa často s nimi navštevuje aj ich syn A. A.
a preto návrh na ich svedecké výpovede žalobkyňu ani neprekvapujú. Stav rozostavaného rodinného
domu ( dnes RD s.č. XXX v k.ú. C. ) bol v čase nasťahovania v 11/1984 bez omietok, bez podláh, dvere

boli iba vchodové a do pivnice, nebolo hotové ani schodisko, neboli zábradlia, ani elektrické rozvody a
ani voda a kúrenie bolo iba lokálne. Po zemi boli iba ponaťahované káble. Nemali ešte ani zavedenú
vodu. Túto si prinášali zo susednej stavby vo vedrách a zohrievali na kuchynskom sporáku. Žalobkyňa
mala s manželom tzv. mladomanželskú pôžičku, z ktorej si do stavby kúpili kuchynský sporák na tuhé
palivo, rohovú lavicu s kuchynským stolom a sedačku, aby mali vôbec na čom spávať. Až v lete v r. 1985
sa robili v kuchyni omietky a kupovala sa kuchynská linka, ktorú montoval p. N. A.. Stavebné práce na

dome sa robili zdĺhavo a postupne najskôr na prízemí a až následne sa robilo poschodie. Kúpeľňa sa v
dome urobila po viac ako roku od nasťahovania sa žalobkyne a manžela do domu. Žalobkyňa uvádza,
že ani ku dňu kolaudácie nebol ich rodinný dom dokončený a mal množstvo nedorobkov, keď niekde
chýbali podlahy inde okno, či dvere. Žalobkyňa si presne pamätá, že výstavba rodinného domu ( dnes
RD súp.č. XXX v k.ú. C. ) sa začala realizovať až po sobáši žalobkyne so žalovaným a teda rodinný dom

bolpostavenýužzatrvaniamanželstva.Financovanievýstavbyrodinnéhodomu,ktoréuvádzažalovaný,
t.j. 78.000 korún darom od starého otca žalobkyňa označuje za klamstvo. Nie je k tomuto tvrdeniu ani
len označený žiadny dôkaz. Takisto žalobkyňa rozporuje pravdivosť tvrdenia, že žalovaný zdedil po
svojom otcovi v r. 1992 sumu 172.000 korún, ktoré mali byť použité na rodinný dom. Takisto ani k tomuto
spornému tvrdeniu nie je ani len označený žiadny dôkaz. Nepravdivé je tiež tvrdenie, že by žalobkyňa

manželovi odmietala dať peniaze z dedičstva po E. B.. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že by žalobkyňa zakazovala manželovi vstup do rodinného domu, resp. na pozemok a taktiež nie je
pravda, že vymenila zámky na rodinnom dome. K predloženej kúpnej zmluve žalobkyňa uvádza, že
táto je uzatvorená medzi ich dcérou a žalovaným, pričom vie, že iniciatíva na jej uzatvorenia prišla od
manžela, ktorý od dcéry aj dostal v kúpnej zmluve uvedenú kúpnu cenu, pričom dcére po odstúpení od

tejto kúpnej zmluvy už prijaté peniaze nevrátil. Spájanie vyššie uvedenej kúpnej zmluvy s návrhom, resp.
s urgovaním o urýchlené vytýčenie termínu pojednávania vo veci obmedzenia spôsobilosti manžela je
absolútne scestné. Žalobkyňa sa domnieva, že na jej strane je v už podanej žalobe dostatočne popísaná
existencia naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe, pričom podaním návrhu o rozvod sa
existencia naliehavého právneho záujmu iba ak ešte viac upevnila.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril dňa 29.12.2020, a to prostredníctvom svojho opatrovníka pričom
uviedol, že s predloženou žalobou nesúhlasí z viacerých dôvodov. Žalobkyňa uvádza, že výstavba
rodinného domu sa začala realizovať žalovaným, a teda rodinný dom bol postavený už za trvania
manželstva. Žalovaný podal žiadosť o stavebné povolenie v roku 1982, kedy bol uhradený aj úradný

poplatokzavýkonvovýške400,-Kčs(konkrétnedňa10.9.1982,čopreukazujeajzáznamzostavebného
povolenia. ). Stavebné povolenie pod. zn. XXX/XXXX-XXX/X bolo vydané dňa 4.5.1983 Okresným
národným výborom - odbor výstavby a územného plánovania v Trenčíne. Žalovaný dostal od svojho
otca darom pozemok, na ktorom stojí predmetný rodinný dom. Stavba rodinného domu sa začala
realizovať ihneď po získaní stavebného povolenia, teda v máji 1983. Materiál na stavbu žalovanému

pomáhala zabezpečovať jeho sestra p. M. B.. Finančné prostriedky na stavebný materiál vo výške 78
tisíc korún dostal žalovaný darom od svojho starého otca, ktorý v tom období choval kone a aj iný
dobytok. Žalovaný so žalobkyňou uzavreli manželstvo dňa 21.7.1984, po maturite žalobkyne, na ktorú
jej ešte žalovaný kupoval maturitné šaty. Žalobkyňa sa po svadbe nasťahovala už do postaveného
domu, nakoľko v čase sobáša už bola tehotná s najstarším synom E., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX.

V roku 1982 žalovaný zdedil po svojom starom otcovi sumu 172 tisíc korún, ktoré boli použité aj
na rodinný dom. Rovnako uviedol, že žalovaný v roku 2019 dedil po svojom strýkovi E. B. sumu
1.958,- €, ktoré boli dňa 23.8.2019 poukázané na účet žalobkyni. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky
žalovanému neodovzdala. Tvrdenie žalobkyne, že výstavba rodinného domu sa začala realizovať až
po sobáši je podľa jeho názoru irelevantná a zavádzajúca, a žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia .

Predloženie nečitateľného stavebného povolenia ako aj kolaudačného rozhodnutia nie sú dôkazom
vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti. Žalobkyňa následne v čl. I. uvádza, že žalovaný so
spoločným synom A., ktorý bol na základe rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26Ps/2/2019
zo dňa 9.9.2020 ustanoveným opatrovníkom žalovaného, že ju opakovane navštevujú a zakaždým siniečo z domácnosti žalobkyne vezmú. Koncom 9/2020 žalobkyňa zistila, že ich syn A. mal na pozemku
za domom ukryté aj zbrane, ktorých pôvod teraz je predmetom aj vyšetrovania polície. K predmetnému
uviedli, že žalobkyňa nemá právo určovať resp. neumožniť vstup na pozemok ako aj vstup do rodinnému

domu žalovanému, nakoľko žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností a v rodinnom dome má
osobné veci. Taktiež tvrdil, že žalobkyňa vymenila zámku na rodinnom dome, aby zabránila vstupu
žalovaného do domu, pričom na takéto konanie nemala žiadny právny nárok. Z uvedeného dôvodu
žalovaný musel privolať hliadku PZ a to konkrétne dňa 1.10.2020, o čom priložil kópiu zo zápisnice,
kde sa spomínajú aj žalobkyňou spomínané zbrane. Následne žalobkyňa v žalobe v čl. I. spomína,

že zistila , že na LV č. XXX je v časti B1 zápis: Plomba vyznačená na základe J./XXXX (kúpna
zmluva). Žalobkyňa v čase podaného návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý bol
na Okresnom súde Trenčín podaný vo februári 2019 vykonávala úkony k prepisu nehnuteľnosti. O
tejto skutočností sa žalovaný dozvedel náhodou od svojej sestry a jej dcéry : M. B. a F. G.. Následne
žalovaný so synom navštívil kataster nehnuteľností v Trenčíne, kde zistil, že dňa 10.8.2020 bol na
katastri nehnuteľností podaný návrh na zavkladovanie spolu s kúpnou zmluvou. Predmetom kúpnej

zmluvy medzi žalobkyňou ( resp. ich dcérou A. A., nar . 16.12.1994 ) a žalovaným (neviem presne
špecifikovať ktorou) mala byť nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako predávajúceho a to :
pozemok parcely registra „ C " parc. č. 1039/5 - orná pôda s výmerou 676m2 a pozemok parcely registra
„ C " parc. č. 1039/6 - orná pôda s výmerou 160m2 - novovytvorené parcely na základe geometrického
plánu č. XXXXXXXX -XX/2020. Pri zistení uvedeného žalovaný dňa 2.9.2020 doručil na Okresný úrad

Trenčín , katastrálny odbor odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa teda v čase , keď sama vyvíjala aktivity k
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony žalovaného , predložila žalovanému na podpis kúpnu zmluvu.
Pritom žalobkyňa dňa 14.5.2020 sama urgovala okresný súd k urýchlenému vytýčeniu pojednávania vo
veci samej, nakoľko stav žalovaného sa zhoršuje. Toto konanie je zo strany žalovaného považované za
rozporné s dobrými mravmi. Vecí získané do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva zostávajú

aj po jeho uzavretí vo výlučnom vlastníctve toho-ktorého manžela. Pozemok nadobudnutý do výlučného
vlastníctva manželom pred uzavretím manželstva teda podľa práva zostal po uzavretí manželstva i
naďalej v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by predmetná stavba rodinného domu bola „rozostavaná"
stavba pred uzavretím manželstva a mala by prvky dlhodobej životnosti, podľa ustálenej súdnej praxe
možno hovoriť o veci v právnom zmysle slova, a teda táto stavba by bola vo výlučnom vlastníctve

stavebníka - manžela - žalovaného . Uvedený záver plynie i z nasledovného judikátu NS SR sp. zn.
3 Cdo 201/96: „Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe,
rodinnom dome, prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia
strechyaschodište)aprípadneväčšinaostatnýchprvkov,ktoréstavbucharakterizujúakovecvprávnom
zmysle slova, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva.
Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Vydanie
čiastočného rozsudku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprichádza
do úvahy." Ak by „rozostavaná" stavba pred uzavretím manželstva tieto kritériá nespĺňala a nadobudla
by ich až po uzavretí manželstva, potom by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa

ustanovenia paragrafu 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv v platnom znení sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V prípade
darovania pozemku žalovanému je tento v jeho výlučnom vlastníctve a netvorí súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva manželov . Pri rodinnom dome je dôležité rozlišovať, kedy stavba ako vec v právnom
zmysle slova vznikla - podľa judikatúry (t. j. súdnych rozhodnutí) je to vtedy, keď už sú hotové hlavne

zvisléavodorovnékonštrukčnéprvky,konštrukciastrechyaschodište.Akbysarodinnýdomodpočiatku
postavil počas manželstva, tvoril by súčasť BSM, bez ohľadu na skutočnosť, na koho bolo vydané
stavebné a kolaudačné rozhodnutie, prípadne list vlastníctva, samozrejme, za splnenia podmienky, že
rodinný dom sa staval z prostriedkov v BSM (čo predstavuje aj spoločná pôžička, čo v konkrétnom
prípade nebolo). Už pred uzatvorením manželstva existoval rozostavaný rodinný dom vo výlučnom

vlastníctve žalovaného. Aj keď bol skolaudovaný už počas manželstva, tento rodinný dom nepatrí
do BSM . Aj keď žalobkyňa v žalobe poukazuje na jej naliehavý právny záujem na určení práva k
rodinnému domu , ktorý je preukázaný tým, že zistila , že na LV č. XXX je v časti B1 zápis: Plomba
vyznačená na základe J./XXXX (kúpna zmluva), nemôžeme s týmto súhlasiť, nakoľko preukázali opak
tvrdenia žalobkyni. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je jednou z týchto zákonných podmienok

konania. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý
právny záujem je daný tam, kde je postavenie strán sporu neisté. Preto zmyslom určovacej žalobyje vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.
Jej výsledkom má byť vytvorenie pevného právneho základu právnych vzťahov, ktorými sa eliminujú
prípadné budúce spory zúčastnených strán. O naliehavý právny záujem naopak nemôže ísť vtedy,

keď určovacia žaloba nie je spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Ide najmä o prípady,
kedy sa právne postavenie žalobcu požadovaným určením nezmení, keď sa stav právnej neistoty
neodstráni, resp. sa ešte viac umocní a nastolí priestor na ďalšie súdne spory, ako aj stav, kedy nie
sú účastníkmi súdneho konania všetci účastníci hmotným právom vymedzeného vzťahu. Vtedy ide o
nedostatok vecnej legitimácie účastníkov (aktívnej alebo pasívnej). Nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení nie je procesné prípustným nástrojom na ochranu práva a súd takýto
návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v
tom prípade, ak výrok rozsudku, ktorého sa žalobca domáha, nebude zaväzovať osoby, ktoré sú ako
vlastníci zapísané v katastri nehnuteľností, teda ak tieto osoby nie sú účastníkmi konania. Súd teda
nemôže rozhodnúť o určení vlastníckeho práva v spore, v ktorom nie sú účastníkmi konania všetky
osoby, ktoré sú aktuálne zapísané na liste vlastníctva. Táto skutočnosť je dôvodom aj na podanie

námietky vecnej legitimácie. V zmysle vyššie uvedeného je pri podaní žaloby o určenie vlastníckeho
práva dôležité vymedziť a hodnoverne zdôvodniť naliehavý právny záujem žalobcu na danom určení,
ktoré požaduje. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým ( R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia

žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (pripadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha - žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej

strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu
účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). žalovaný sa vyjadril, že má za to, že predmetná

žaloba o určenie práva k nehnuteľnosti nie je dôvodná, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia,
neosvedčila naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Vo svojom podaní zo dňa 5.3.2021 uviedol, že čo sa týka kontaktu so žalovaným, tento je umožnený
v prítomnosti opatrovníka žalovaného, nakoľko tento nesie plnú zodpovednosť za žalovaného. Túto
skutočnosť žalobkyňa ako aj dcéra žalovaného nemienia rešpektovať a zavádzajú irelevantnými

tvrdeniami. K tvrdeniam žalobkyne o zlom zdravotnom stave žalovaného boli priložené lekárske správy
od odborných lekárov. Ako opatrovník bol zaviazaný k podaniu správy o svojej činnosti, o sociálnych a
majetkových pomeroch žalovaného dva krát ročne. Žalobkyňa mala možnosť nahliadnuť do súdneho
spisu a túto správu k 31.12.2020 si naštudovať. Právny zástupca žalobkyne následne opisuje situáciu
pri stavaní rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania. Uvádza tvrdenie žalobkyne, že stavbu

rodinného domu realizovali so žalovaným spoločne až počas manželstva. Svoje tvrdenia opiera o
výpovedesvedkov.Žalobkyňanavrhujenavýpoveďsvojichsvedkovnapriektomu,ženiminavrhovaných
svedkov nepokladá za dôveryhodných. Poukázal na skutočnosť, že v občianskom zákonníku pojem
stavba definovaný nie je, ale za stavby sa zvyčajne považujú všetky stavebné diela bez ohľadu na ich
stavebnotechnické vyhotovenie či účel. V prvom rade je potrebné definovať, čo je stavba. Stavba je

podľa ustanovenia § 43 zákona č. 50/1979 Zb. stavebného zákona stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie (1) spojenie pevným základom,
(2) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, (3)
ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, (4) pripojenie na siete a zariadenia

technického vybavenia územia, alebo (5) umiestnenie pod zemou. Tak ako som uvádzal vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení veci získané do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva zostávajú
aj po jeho uzavretí vo výlučnom vlastníctve toho-ktorého manžela. Pozemok nadobudnutý do výlučného
vlastníctva manželom pred uzavretím manželstva teda podľa práva zostal po uzavretí manželstva inaďalej v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by predmetná stavba rodinného domu bola „rozostavaná"
stavba pred uzavretím manželstva a mala by prvky dlhodobej životnosti, podľa ustálenej súdnej praxe
možno hovoriť o veci v právnom zmysle slova, a teda táto stavba by bola vo výlučnom vlastníctve

stavebníka-žalovaného. BSM na rozdiel od podielového spoluvlastníctva (pri ktorom môžu existovať
rôzne výšky podielov) nemá určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva
manželov predstavuje úpravu majetkových vzťahov medzí manželmi, pričom jeho základom je rovnaké
právne postavenie oboch manželov po ekonomickej stránke. BSM vznikne uzavretím manželstva medzi
manželmi a bude sa týkať všetkých vecí, ktoré buď jeden z manželov alebo obaja spoločne získali

počas trvania manželstva. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového
spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Vecí, ktoré každý z
manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú
obaja manželia. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Žalobkyňa by mala vedieť, že vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden
z manželov) každého z manželov ale ostanú niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. Patria
sem: a) veci získané dedičstvom-ak je dedičom jeden z manželov, vec sa nestane súčasťou BSM. Ak

by boli dedičmi obaja manželia (napr. v závete by poručiteľ poručil vec obom manželom), ani vtedy sa
táto zdedená vec nestane súčasťou BSM. Manželia ju teda budú mať len v podielovom spoluvlastníctve,
b) veci získané darom - v prípade darovania je situácia rovnaká ako v prípade dedičstva. Osobitná
situácia môže nastať vtedy, ak by sa manželia obdarovali medzi sebou, napr. manžel daruje manželke
auto, alebo šperky. Tieto budú patriť len manželke a nebudú súčasťou BSM. Zopakoval, že žalovaný

dostal od svojho otca darom pozemok, na ktorom stojí predmetný rodinný dom. Stavba rodinného domu
sa začala realizovať ihneď po získaní stavebného povolenia, teda v máji XXXX. Materiál na stavbu
žalovanému pomáhala zabezpečovať jeho sestra p. M. B.. Finančné prostriedky na stavebný materiál
vo výške 78 tisíc korún dostal žalovaný darom od svojho starého otca, ktorý v tom období choval kone a
aj iný dobytok. Na základe uvedeného nie je možné považovať rodinný dom za majetok patriaci do BSM,

nakoľko bol postavený - hrubá stavba pred uzavretím manželstva a z finančných prostriedkov, ktoré boli
darované žalovanému. Žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení opisuje skutočnosti týkajúce sa hnuteľných
vecí. Myslím, že aj táto pasáž vyjadrenia je bezpredmetná v prejednávanom konaní, nakoľko meritom
súdneho sporu je určenie práv k nehnuteľnosti a nie k hnuteľnému majetku. Na základe uvedeného a
ako aj predchádzajúceho vyjadrenia trvali na tom, že žaloba je zjavne nedôvodná.

3. Súd vykonal viacero pojednávaní, pričom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (výsluch
žalovaného, ktorý je obmedzený vo svojej spôsobilosti na právne úkony nebol možný) a svedkov M. B.,
A. O., E. O., A. N. a E. F., listinnými dôkazmi - rozsudok OS TN zo dňa 9.9.2020, č.k. 26Ps/2/2019-85,
sobášny list, stavebné povolenie z č.l. 11, kolaudačné rozhodnutie z č.l. 12, LV č. XXX pre k.ú. C. zo

dňa 3.6.2024 a rozsudok OS TN zo dňa 21.6.2022, č.k. 28Pc/24/2020-101 s doložkou právoplatnosti,
písomné vyhlásenia z č.l. 97 a 98; v ostatnom rozsahu súd dokazovanie listinnými dôkazmi nevykonal,
nakoľko pre rozhodnutie vo veci neboli relevantné – jednalo sa o KZ z č.l. 26-27, odstúpenie od KZ z č.l.
28, rozhodnutie OÚ TN zo dňa 25.9.2020, č. J. XXXX/XXXX, podanie žalobkyne zo dňa 14.5.2020 do
konania 26Ps/2/2019, zápisnica o výsluchu svedka E. A. zo dňa 1.10.2020, potvrdenie o oznámení z č.l.

38, lekárske správy žalovaného z č.l. 42-48 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Sporové strany uzavreli manželstvo dňa 21.7.1984 v Bošáci, toto manželstvo dodnes trvá. Žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.9.2020, č.k. 26Ps/2/2019-85 obmedzený na svojej
spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom,

akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, nakladať s dôchodkom, resp. s inými dávkami či
finančnou hotovosťou, nie je spôsobilý uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a ani iné zmluvy,
vystaviť zmenku, ručiť v akýchkoľvek finančných transakciách, nie je spôsobilý konať pred štátnymi
orgánmi, orgánmi verejnej správy a finančnými inštitúciami, nie je spôsobilý rozhodovať o akejkoľvek
svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Týmto rozsudkom mu bol ustanovený opatrovník v osobe

jeho syna A. A., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať žalovaného pri právnych úkonoch v rozsahu
opatrovníckych práv a povinností a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach a ak nejde o bežné
veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Predmetom prebiehajúceho konania je
nehnuteľnosť – stavba rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na parc. reg. C č. 1039/3 – zastavanáplocha a nádvorie o výmere 86 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. C. ako výlučné vlastníctvo
žalovaného. Stavebné povolenie na predmetný rodinný dom bolo vydané Okresným národným výborom
– odborom výstavby a územného plánovania v Trenčíne dňa 4.5.1983, pod č. 506/1983-327/5; ako

stavebník bol označený žalovaný. Kolaudačné rozhodnutie vydal Okresný národný výbor – odbor
výstavby a územného plánovania v Trenčíne dňa 11.9.1989 pod č. 1058/1988-327/5.
5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Súd sa v prvom rade sústredil na posúdenie otázky, či ide o procesne prípustnú určovaciu žalobu.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c)
CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je

naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten,
kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide, čo bolo v prejednávanom prípade splnené. Naliehavý
právny záujem je ustálenou súdnou praxou definovaný ako stav objektívnej právnej neistoty. Otázku
existencie naliehavého právneho záujmu si súd musí vyriešiť z úradnej povinnosti a to predtým, než
sa začne zaoberať vecou samou. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:

žalovaným je popieraná existencia (príp. neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je
tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len
určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky,

či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno
pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti len na jedného z manželov. V prípade nezhôd medzi manželmi o tom, že určitá vec

patrí či nepatrí do BSM, však nie je bez významu, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako
predbežná otázka v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už zaniklo.
Nakoľko podľa zistenia súdu takéto konanie medzi účastníkmi neprebieha, súd považoval naliehavý
právny záujem žalobkyne na určení jej spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti za daný a dostatočne
preukázaný. Vyhovením návrhu sa jej právne postavenie zmení v porovnaní s aktuálnym právnym

stavom a na odstránenie jej právnej neistoty už nebude potrebné iniciovať ďalšie súdne konanie.

8. Vo vzťahu k určeniu, ktoré nehnuteľnosti patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súd vychádzal z § 143 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje ktoré veci sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a ktoré toto spoluvlastníctvo netvoria. Predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov podľa zákona je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva. V tomto smere je samozrejmé, že nehnuteľná vec,
o ktorej súd rozhoduje v predmetnom konaní, môže byť predmetom vlastníctva. Spornou otázkou
zostala iba skutočnosť, či táto bola nadobudnutá za trvania manželstva, keďže medzi stranami nebolo
sporné, že výnimky v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nie sú dané; teda, že nejde o veci

získané dedičstvom, získané darom, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka, pričom ďalšiu výnimku tiež predstavujú v zmysle
§ 143a Občianskeho zákonníka veci, pri ktorých manželia uzavreli dohodu, ktorou rozsah svojho

bezpodielového spoluvlastníctva manželov zúžili (uzavretie takejto dohody znamená, že veci, ktoré by
inak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili, do tohto spoluvlastníctva patriť nebudú.9. Pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností pre zodpovedanie otázky, či dotknutý rodinný dom je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo nie súd vychádzal z nasledovných skutočností. Ak
bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, hoci i z menšej časti

z prostriedkov obidvom manželom spoločným, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. K tomu je
potrebné dodať, že výrazom "získaná" je potrebné rozumieť i vytvorenie veci prácou jedným z manželov
alebo nimi obidvoma, s výnimkou umeleckých diel. Ak s vytváraním veci (napr. rodinného domu) začal
jeden z manželov pred uzavretím manželstva, je potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva
len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva, alebo či spoločnou

prácou stavbu za trvania manželstva tvorili (porov. R 26/1989 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk).
O vznik vlastníckeho práva k novovytvorenej veci ide typicky v prípade, keď ide o uskutočnenie stavby.
V tejto súvislosti treba rozlišovať, kedy vzniká stavba ako vec v právnom slova zmysle a kto je jej
vlastníkom. Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba
vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú
už k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza

vytvorením takého stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie,
pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom
zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným
úmyslom mať ju pre seba. S nadobudnutím vlastníckeho práva nadobúda vlastník jednotlivé vlastnícke

oprávnenia, najmä oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Zatiaľ čo vlastnícke oprávnenie vlastníka stavby, spočívajúce v nakladaní s ňou v zmysle
možnosti prevodu vlastníckeho práva k nej od okamihu jej vzniku, nie je právnymi predpismi obmedzené,
jej užívanie, resp. začatie užívania vrátane prenechania užívania inej osobe (napr. z právneho dôvodu
nájmu) je zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)

ako právnym predpisom verejného práva podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia.(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2010, sp.zn. 4 Cdo 319/2008). Vznik veci patriacej do BSM riešilo aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.5.1997, sp.zn. 3 Cdo 201/1996, podľa ktorého keď neboli
v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky
dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište)

a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle,
možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto
hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.

10. Na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom
leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie
preukáže a druhý účastník tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude
na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Preto aj v danej veci, bolo na žalobkyni dôkazné
bremeno, aby preukázala, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva a na

žalovanom vzhľadom na jeho tvrdenie, že stavba bola postavená z prostriedkov, ktoré patrili výlučne
jemu, bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že išlo o jeho výlučné prostriedky, a nie o prostriedky
spoločné, teda z BSM.

11. Medzi sporovými stranami bola sporná skutočnosť, či rodinný dom súp.č. 284, ktorý sa staval počas

trvania manželstva patrí do BSM sporových strán. Tento je v súčasnosti vedený v katastri nehnuteľností
ako výlučné vlastníctvo žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že tento dom vznikol ako nová nehnuteľnosť za
trvania manželstva, a preto patrí do BSM sporových strán. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že stavebné povolenie na predmetnú stavbu bolo vydané dňa 4.5.1983 t.j. pred uzavretím manželstva,
pričom kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 11.9.1989 t.j. po uzavretí manželstva. Na zistenie

rozhodujúcich skutočností ohľadom vlastníckeho režimu predmetnej stavby bolo v konaní vykonané o.i.
aj dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom viacerých svedkov.

12. Z vykonaných dôkazov súd prijal záver o tom, že stavba rodinného domu bola postavená do stavu,
v ktorom bolo jasne vidieť prvé nadzemné podlažie, čiže do stavu, keď sa táto mohla považovať za

vec v právnom zmysle slova, až po uzavretí manželstva sporových strán. Túto skutočnosť potvrdili
aj svedkovia žalobkyne - manželia O. a A. N., naopak svedkovia žalovaného M. B. a E. F. tvrdili
opak, a to že stavba bola postavená pred uzavretím manželstva (obaja tvrdili, že stavba bola daná
pod strechu už v roku XXXX). Výpoveď svedkov žalovaného však nekorešponduje s predloženýmilistinnými dôkazmi, a to najmä stavebným povolením, vydaným dňa 4.5.1983. Podľa názoru súdu je
v období 80. rokov 20. storočia (v období normalizácie) veľmi málo pravdepodobné, že by mohol byť
dom postavený až po strechu bez príslušného stavebného povolenia. Na tejto skutočnosti nič nemení

fakt, že táto žiadosť bola podaná pravdepodobne už v roku XXXX, keďže správny poplatok bol zaplatený
dňa XX.X.XXXX. Vyjadrenia uvedených svedkov žalovanej strany nekorešpondujú ani so samotným
tvrdením žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 26.12.2020 uviedol, že so stavbou sa začalo po
vydaní stavebného povolenia, teda v máji 1983. Súdu v tomto smere nie je úplne jasné, od koho táto
informácia pochádza a nevie overiť ani jej validitu, nakoľko v tom čase bol žalovaný obmedzený vo svojej

spôsobilosti na právne úkony z dôvodu existencie duševnej poruchy nie iba prechodného charakteru –
demencie prevažne toxometabolickej proveniencie (č.l. 8 p.v.), pričom je všeobecne známym faktom že
demencia je porucha pamäťových a ďalších kognitívnych funkcií, ktorá ovplyvňuje resp. narušuje bežné
činnosti postihnutého. Ak zástupkyňa opatrovníka žalovaného tvrdila na pojednávaní dňa 4.11.2024, že
žalovaný si pamätá veci z dávnejšej minulosti, on si nepamätá len tú bližšiu minulosť, túto skutočnosť
nijakýmspôsobomnepreukázala,pričomjenutnépoukázaťnajehorozdielnevyjadreniavrámcikonania

o rozvod manželstva a tohto konania, keď z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.6.2022,
č.k. 28Pc/24/2020-101 vyplýva, že uviedol, že od uzavretia manželstva žili v rodinnom dome, ktorý
nadobudol darom od svojich rodičov. V súvislosti s tvrdeniami svedkov žalovaného je podľa názoru
súdu taktiež veľmi málo pravdepodobné, aby stavba pod strechou stála už v roku XXXX, ale k jej
skolaudovaniu došlo až v roku XXXX t.j. 7 rokov neskôr, najmä ak by na tom bol žalovaný tak finančne

dobre, ako to tvrdil vo svojom vyjadrení resp. ako to tvrdili aj ním navrhnutí svedkovia (dedičstvo po
starom otcovi, dary od starého otca, predaj koní). Hoci žalovaná strana sama tvrdila, že žalovaný zdedil
po svojom starom otcovi sumu 172.000,- Kčs (č.l. 23), na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla žiadne
dokazovanie, takže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že rodinný dom bol
postavený výlučne z jeho finančných prostriedkov.

13. Ako súd už vyššie uviedol na žalobkyni leží dôkazné bremeno aby preukázala, že predmetná
nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva. Podľa názoru súdu táto svoje bremeno uniesla,
svedkovia ňou navrhnutí (manželia O. a A. N.) potvrdili jej tvrdenia o tom, že múry sa začali „ťahať“
až po uzavretí manželstva so žalovaným. Súd z týchto výpovedí vychádzal, nakoľko tieto výpovede

sú omnoho súladnejšie aj s predloženými listinnými dôkazmi. Svedkyňa A. O. (švagriná žalobkyne,
sestra žalovaného) tvrdila, že dom sa začal stavať po uzavretí manželstva sporových strán. Potvrdila, že
žalobkyňa sa po svadbe nasťahovala do rodinného domu svojej svokry, odkiaľ ich mala po určitom čase
vyhodiť M. B., sestra žalovaného. Potvrdila, že na stavbe rodinného domu sporových strán pomáhal
jej manžel a ďalší susedia, priatelia či známi, ktorým žalobkyňa ako kuchárka varila (jedlo nosila buď

na stavbu alebo sa najedli u matky žalovaného, kde to žalobkyňa už mala prichystané). Svedok E. O.
(švagorsporovýchstrán)tvrdil,žedomsazačalstavaťpouzavretímanželstvasporovýchstrán.Uvedený
svedok chodil na stavbu pomáhať (je vyučený tesár, na stavbe robil betonárske práce), uviedol, že so
žalovaným boli ako bratia, veľa si pomáhali. Rovnako ako svedkyňa A. O. potvrdil, že sporové strany
zariadili dom aj z mladomanželskej pôžičky (tak ako to tvrdila žalobkyňa), nakoľko iné peniaze nemali

(napriek tvrdeniam žalovaného o jeho dedičstve po starom otcovi, napriek tvrdeniam svedkyne M. B.
o predaji koňa).

14. Svedkyňa M. B. (švagriná žalobkyne, sestra žalovaného) tvrdila, že dom bol dostavaný do času,
keď sporové strany uzavreli manželstvo. Výpoveď uvedenej svedkyne však podľa názoru súdu nebola

presvedčivá, nakoľko svedkyňa si na dátumy ohľadom stavby bratovho domu vedela spomenúť oveľa
presnejšie (s určitosťou na mesiace) ako na dátumy, ktoré sa týkali jej vlastného života (v týchto
prípadoch mala svedkyňa problém spomenúť si na konkrétny rok, a nieto ešte na konkrétny mesiac).
K uvedenej skutočnosti ešte pristupuje aj fakt narušených rodinných vzťahov medzi žalobkyňou
a svedkyňou, ktorý tvrdila nielen žalobkyňa, ale ktorý potvrdili aj ostatní svedkovia (manželia O.,

svedkyňa N. a svedok E. F.). K nepresvedčivosti výpovede svedkyne prispieva aj fakt, že ak bol dom
postavený a zariadený už keď sa narodil najstarší syn sporových strán E. A. (31.12.1984), ako to tvrdila
svedkyňa, ubehol príliš dlhý čas do vydania kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu.

15. Svedok E. F. pred súdom uviedol, že aj on pomáhal na stavbe rodinného domu, o ktorý v konaní

ide, a že tento bol postavený až pod strechu už v roku XXXX, ešte za slobodna žalovaného, hoci si na
čas uzavretia manželstva sporových strán spomenúť nevedel. Potvrdil, že na stavbu chodil pomáhať aj
E. O., nakoľko bol vyučený tesár (v tomto smere je nutné poukázať na výpoveď E. O., ktorý účasť E. F.
na stavbe dotknutého rodinného domu netvrdil, rovnako sa v tomto smere vyjadrila aj svedkyňa A. N.).Taktiež je nutné poukázať aj na skutočnosť, že hoci žalovanému pomáhal stavať rodinný dom (ako sám
uviedol), na jeho svadbu, aj napriek tomu pozvaný nebol.

16. Súd vzhľadom na vyššie uvedené prijal záver, že dom ako vec v právnom zmysle slova vznikol
stavebnou činnosťou až po uzavretí manželstva sporových strán, a preto patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán ako manželov.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

20. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní neúspešný, súd rozhodol tak, že plne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365

ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).