Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120241118
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120241118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: Lukáš Čerňan, Jaseňová 3220/6, 010 07 Žilina, IČO: 52 298 311, zastúpený právnym
zástupcom: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01
Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: MONBERG, s.r.o., so sídlom 1. Československej brigády
3243/25, 038 61 Vrútky, IČO: 51 317 281, zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Juraj Frič, advokát,
so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, v konaní o zaplatenie sumy vo výške
4.370,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.

8Cb/15/2020-174 zo dňa 14. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/15/2020-174 zo dňa 14. novembra 2022 p o t v r
d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 4.370,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania ako aj s paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku (výrok I.). Vo výroku o náhrade trov konania okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca doručenou žalobou na Okresný
súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.370,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorý
návrh po skutkovej stránke zdôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávať
uzavreli Rámcovú zmluvu o dielo dňa 12.08.2019, ktorej predmetom bola dohoda o vykonaní prác

zhotoviteľa pre objednávateľa v zmysle čiastkových zmlúv o dielo, ktoré sa považujú uzavreté po tom,
čo žalobca akceptuje objednávku žalovaného. Žalovaný zaslal žalobcovi objednávku č. 28092019.01
zo dňa 28.09.2019, ktorá bola žalobcom akceptovaná. V objednávke boli dohodnuté všetky podstatné
náležitosti - miesto a rozsah výkonu práce ako i hodinová sadzba. K realizácii diela došlo a žalobca si
za vykonanú prácu vystavil faktúru č. 4 zo dňa 01.11.2019 na sumu 4.370,- Eur s dátumom splatnosti
01.12.2019. Faktúra bola žalovanému doručená. Žalovaným nebola spochybnená kvalita ani rozsah
vykonaných prác. Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi neuhradil ani na mimosúdnu výzvu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 29Up/352/2020, voči ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore žalovaný poukázal na to, že na
základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 uzavreli strany sporu čiastkovú zmluvu o dielonielen prostredníctvom objednávky č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019, ale aj ďalšiu prostredníctvom
objednávky č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019. Predmetom čiastkovej zmluvy o dielo zo dňa 19.11.2019
bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonávať pre žalovaného ako objednávateľa elektromontážne a

montážne práce v Nemecku v období od 25.11.2019 do 22.12.2019, alebo do dňa skutočného ukončenia
projektu. Žalovaný poukázal na to, že na základe tejto čiastkovej zmluvy o dielo zo dňa 19.11.2019
žalobca vykonával dohodnuté práce iba dňa 25.11.2019. Dňa 26.11.2019 svojvoľne opustil miesto
realizácie prác a rozhodol sa odcestovať do Slovenskej republiky. Skutočným termínom ukončenia
projektu bol pritom dátum 13.12.2019. Žalobca v rozpore s uzavretou zmluvou, nevykonával dohodnuté

práce 16 dní. Žalovanému preto vznikol na základe čl. VI bod 10 prvá veta Rámcovej zmluvy o dielo
z dôvodu porušenia povinnosti uvedenej v čl. III bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy o dielo nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur (16 dní x 200,- Eur). Keďže žalobca nevykonával dielo
od 26.11.2019 do 13.12.3019, žalovanému súčasne vznikol aj nárok na náhradu škody spočívajúcej v
ušlom zisku vo výške 1.311,75 Eur, ktorého výšku žalovaný vypočítal ako súčet hodín, počas ktorých
žalobcamalešteprácenadielerealizovaťarozdielmedzivýškouodplátvyplývajúcichzjehoobjednávky

ako zhotoviteľa a objednávky žalovaného ako zhotoviteľa. Žalovaný si tak voči žalobcovi uplatnil nárok
na zaplatenie sumy celkom vo výške 4.511,75 Eur faktúrou č. 002/2020 zo dňa 18.03.2020, ktorá
bola splatná dňa 25.03.2020. Žalobca žalovanému doposiaľ nič nezaplatil. Žalovaný zaslal žalobcovi
jednostranný započítací prejav poštovou zásielkou dňa 26.03.2020, ktorá mu bola doručená dňa
27.03.2020. Záverom žalovaný poukázal na to, že v rozsahu, v ktorom sa tieto nároky vzájomne kryjú,

došlo k ich zániku započítaním. Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcovi nič nedlhuje a navrhol, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu namietal, že nie sú splnené podmienky na jednostranné
započítanie pohľadávok so zdôvodnením, že absentuje predpoklad vzájomnosti pohľadávok. Poukázal

na to, že žalovanému nevzniklo právo na účtovanie zmluvnej pokuty a rovnako mu tak nevznikla
ani žiadna škoda v podobe ušlého zisku. Pohľadávku, ktorá neexistovala, nemohol platne žalovaný
započítať. Žalovaný konštatoval, že podľa čl. III. bod 7. písm. l) zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 je
zhotoviteľ(žalobca)povinnýnastúpiťavykonávaťdielovdobevykonávaniadieladohodnutejvčiastkovej
zmluve o dielo, respektíve dobe upravenej objednávateľom (žalovaným) v priebehu realizácii diela. V čl.

VI bod 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú
v čl. III. bod 7 písm. l) zmluvy, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,-
Eur za každý deň nenastúpenia. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že nárok zhotoviteľa na náhradu
škody zaplatením zmluvnej pokuty dohodnutej v tomto bode, zostáva nedotknutý. Žalobca poukázal
na to, že dňa 25.11.2019 riadne nastúpil na výkon prác a túto aj riadne vykonával. Na druhý deň ho

žalovaný informoval o tom, že zadávateľ práce v Nemecku žalobcu nepotrebuje. Uvedené si overoval aj
u zadávateľa práce, ktorý mu to potvrdil. Nie je preto možné v žiadnom prípade konštatovať, že žalobca
svojvoľne opustil pracovisko. Urobil tak potom, čo mu to nariadil žalovaný. Na strane žalovaného tak
nastala prekážka, ktorá znemožňovala žalobcovi riadne vykonávať dohodnutú prácu. Záverom žalobca
napádal aj primeranosť výšky zmluvnej pokuty a poukazoval na možnosť neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti až do výšky škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalobca
poukázal na to, že tento nie je podložený žiadnym reálnym výpočtom a dôkazmi, ktoré by jeho výpočet
odôvodňovali. Žalovaný nepreukázal porušenie právnej povinnosti, existenciu vzniku škody, príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a následkom, ktorá musí byť preukázaná. V danom smere

poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 177/08 zo dňa 01. marca 2010 ako aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 21/1992.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že odchod žalobcu z Nemecka bol vynútený
nespôsobilosťou žalobcu riadne vykonávať zmluvou dohodnuté práce, čo bolo v rozpore so

skutočnosťou čl. III. ods. 5 uzavretej Rámcovej zmluvy o dielo, kde deklaroval, že má prax v odbore
minimálne v trvaní 2 rokov, je schopný aplikovať príslušnú technickú dokumentáciu v praxi, vie používať
mechanické a elektrické ručné náradie, ovláda nemecký jazyk, je schopný vykonávať prevzatý záväzok
riadne. Splnenie týchto kvalifikačných predpokladov bolo podmienkou uzavretia čiastkovej zmluvy o
dielo prostredníctvom objednávky č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019. Bolo objektívne zistené, že

žalobca nie je schopný prevzatý záväzok vykonať, preto sa strany sporu dohodli, že žalobca za
seba zabezpečí kvalifikovanú náhradu, aby mohol byť záväzok vykonaný prostredníctvom tretej osoby.
Žalobca však dohodu strán sporu nedodržal. Z Nemecka odišiel sám bez toho, aby mu to žalovaný,
respektíve ktokoľvek iný nariadil.6. Okresný súd vo veci rozhodol prvým rozsudkom sp. zn. 8Cb 15/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorým
žalobežalobcuvyhovel.Protivyššieuvedenémurozsudkupodalodvolanieprávnyzástupcažalovaného,

na základe ktorého Krajský súd v Žiline sp. zn. 14Cob/48/2021 zo dňa 26.05.2022 rozsudok Okresného
súdu Ružomberok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto
rozhodnutí vytýkal okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a závery súdu prvej
inštancie o vyhodnotení nároku žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty ako nepreskúmateľné.

7. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel. Okresný súd konštatoval, že
medzi stranami sporu existoval záväzkovoprávny vzťah založený Rámcovou zmluvou o dielo zo dňa
12.08.2019. Jej predmetom bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán ako
aj čiastkových zmlúv o dielo uzatvorených v súlade s touto zmluvou, na základe ktorých zhotoviteľ
mal vykonávať pre objednávateľa stavebné, strojárske a ďalšie s nimi súvisiace práce, a to najmä

elektroinštalačné práce, tesárske a zváračské práce v kooperácii s ďalšími zhotoviteľmi podieľajúcimi
sa na realizácii zákazky na základe spolupráce s objednávateľom. Sporové strany sa dohodli, že
presnú obsahovú špecifikáciu, rozsah, termíny nástupu, dohodnutú cenu a ďalšie podrobné podmienky
vykonania diela budú predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo, ktoré budú uzatvorené v
súlade s čl. II. tejto zmluvy.

8. Z podkladu pre objednávku služby - práce č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019 mal súd za preukázané,
že medzi sporovými stranami boli objednané stavebné a montážne práce v mieste vykonania služby -
prác podľa pokynov objednávateľa v Nemecku, v meste Osnabruck, s nástupom žalobcu od 30.09.2019
do 27.10.2019, alebo do ukončenia projektu. Sporové strany sa dohodli na cene za dielo 19 Eur/hodina.

Žalobca vystavil žalovanému v zmysle predmetnej objednávky faktúru č. 4 zo dňa 01.11.2019 splatnú
dňa 01.12.2019 na sumu 4370,- Eur. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedenej
rámcovej zmluvy zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia čl. VI. bod 10 prvá veta rámcovej zmluvy o dielo
vo výške 3.200,- Eur, ktorý mu vznikol z dôvodu, že žalobca vykonal dohodnuté práce iba za deň
25.11.2019,avšakdňa26.11.2019až13.12.2019,t.j.16dnínenastúpildopráce.Okremtohosižalovaný

uplatnil aj ušlý zisk vo výške 1.311,75 Eur z dôvodu, že žalobca nevykonával uvedené čiastkové dielo
v období od 26.11.2019 do 13.12.2019.

9. Okresný súd konštatoval, že zameral svoju pozornosť na skutočnosť, či bola zmluvná pokuta medzi
sporovými stranami uzatvorená platne, či žalobca porušil svoje povinnosti a či vzniklo žalovanému právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvná pokuta bola dojednaná
medzi stranami sporu platne, bola súčasťou Rámcovej zmluvy o dielo a bola dodržaná aj písomná forma.

10. Okresný súd mal z vykonaných dôkazov, a to z výsluchu svedka A. B., C. B., z výpovede žalobcu,
žalovaného, zo zvukového záznamu z telefonického rozhovoru zachyteného na CD nosiči medzi

svedkom A. B. a žalovaným ako aj z listinných dôkazov, a to z mailovej komunikácie medzi žalovaným
a D. E. zo dňa 25.11.2019, za jednoznačne preukázané, že žalobca povinnosť, ktorá mu vyplývala z
čl. III bod 7 písm. f), a to bezodkladne po zistení prekážok vzniknutých v súvislosti s vykonaním diela
upovedomiť objednávateľa alebo objednávateľom určenú osobu o tejto skutočnosti a navrhnúť možnosti
odstránenia týchto prekážok, vôbec neporušil. Žalobca si splnil predmetnú povinnosť a oznámil tieto

skutočnosti žalovanému, a to telefonicky. Hoci žalovaný vedel o danej situácii, neučinil žiadne kroky ako
situáciu riešiť. Tvrdenia žalovaného, že žalobca mal nájsť náhradu, neboli preukázané žiadnym iným
relevantným dôkazom. Súd z výpovede C. B. a A. B. naopak zistil, že pozícia žalobcu nebola nahradená
inou osobou. Z uvedených dôvodov okresný súd vyvodil, že nebol porušený čl. VI. 10 rámcovej zmluvy,
teda nedošlo k porušeniu povinnosti stanovenej v čl. III bod 7 písm. f) predmetnej zmluvy zo strany

žalobcu.

11. V ďalšom okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o porušenie povinnosti upravenej v čl. III bod 7
písm. l) Rámcovej zmluvy, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobca porušil toto ustanovenie
Rámcovej zmluvy. Okresný súd uviedol, že žalobca svojím aktívnym konaním sa snažil vykonávať

dohodnutú prácu, avšak z dôvodu prekážok, ktoré neboli na jeho strane, prácu vykonávať nemohol
(nedostal vstupku do práce). Okresný súd pritom konštatoval, že svedok C. B. konštatoval, že žalobca
nenastúpil do zamestnania z dôvodu, že ho nepotrebovali, čo uviedol aj pán B. (kontaktná osoba
v Nemecku). Z výpovede svedkov mal pritom súd za preukázané, že žalobca telefonicky oznamovaldeň predtým žalovanému, že je tam nejaký problém. Z listinných dôkazov, a to konkrétne mailovej
komunikácie medzi žalovaným a D. E. zo dňa 25.11.2019 mal súd za preukázané, že v zmysle dohody
mohol na mieste v práci zostať len svedok A. B. a žalobca tam nemal ostať, nakoľko nezodpovedal

požiadavkámjazykovoakvalitatívne.Okresnýsúdpoukázalnato,žezozvukovéhozáznamurozhovoru,
ktorý bol vykonaný medzi svedkom A. B. a žalovaným vyplynulo, že svedok A. B. nebol priamym
svedkom toho, že žalobca prácu nemal zvládať, to sa dozvedel len sprostredkovane od iného kolegu,
nie od vedúceho. Z uvedených dôvodov okresný súd formuloval svoj právny záver, že žalovanému sa
nepodarilo preukázať, že žalobca porušil ustanovenie čl. III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy, a teda, že

by žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia, ako
to vyplýva z čl. VI. bod 10 rámcovej zmluvy.

12. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnený ušlý zisk vo výške 1.311,75 Eur, okresný súd dospel k záveru,
že ani tento nárok žalovaného nie je dôvodný. V danom smere okresný súd poukázal na článok III.
bod 19, prvá veta, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak objednávateľ ukončí vykonávanie diela bez

toho, aby skončil čiastkovú zmluvu o dielo v súlade s touto zmluvou alebo zákonom, je objednávateľ
oprávnený zabezpečiť vykonávanie diela treťou osobou, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov
na náklady zhotoviteľa. Okresný súd konštatoval, že žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal,
že by zabezpečil vykonanie diela treťou osobou, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, alebo
že by mal k dispozícii iného pracovníka, ktorý by práce žalobcu vykonal. Naopak, súd konštatoval, že

z výpovede svedka C. B. a A. B. zistil, že pozícia žalobcu nebola nahradená inou osobou. Potom súd
konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že ušlý zisk je reálny, a preto nárok žalovaného na kompenzáciu
voči nároku žalobcu považoval za neopodstatnený.

13. Záverom okresný súd konštatoval, že žalovaný nerozporoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy

vo výške 4.370, Eur, teda mal za to, že faktúra, ktorú vystavil žalobca, bola vyhotovená v súlade s
rámcovou zmluvou o dielo, ako aj v súlade s objednávkou č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019. Keďže
však žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré boli súčasťou kompenzačnej námietky, jeho
obranu vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi priznal žalobou uplatnený
nárok v celom rozsahu spolu aj s príslušenstvom.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
tak, že priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

15. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote

odvolanie z odvolacích dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný v
odvolacom návrhu navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov
na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.

16. Odvolateľ súdu prvej inštancie vyčítal, že vo svojom rozhodnutí neuviedol právnu úpravu, z ktorej
vychádzal pri posudzovaní zmluvnej pokuty, v nadväznosti na čo je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Nie je tak zrejmé, na základe akej právnej normy súd prvej inštancie vyhodnotil, či odvolacím súdom
uvedené zmluvné dojednania spĺňajú náležitosti stanovené právnou úpravou, a preto ani relevantne
neposúdil obranu žalovaného.

17. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že je pre neho nepochopiteľné, z akého dôvodu súd prvej
inštancie znegoval obsah rozhovoru medzi žalovaným a svedkom A. B.. Dôvodil, že skutkový záver súdu
prvého stupňa o tom, že zvukový záznam na CD nosiči je v rozpore s výpoveďou svedka A. B. nie je
správny,nakoľkoprávevýpoveďsvedkaA.B.jevrozporesozvukovýmzáznamomrozhovorumedziním

a žalovaným. Podľa názoru odvolateľa, súd prvej inštancie ponechal úplne bez povšimnutia, že samotný
svedok A. B. potvrdil, že si predmetné udalosti pamätá lepšie vtedy, keď sa uskutočnil hovor medzi ním
a žalovaným, a nie pri osobnom výsluchu pred súd súdom prvej inštancie. Obsah výpovede svedka A.
B. pred súdom prvej inštancie bol nepochybne ovplyvnený informáciami, ktoré mu poskytol žalobca, keď
ho kontaktoval za účelom podania svedeckej výpovede a „osviežil mu pamäť“. Zo zvukového záznamu

telefonického rozhovoru medzi A. B. a konateľom žalovaného pritom vyplynulo, - že sa vedúci vyjadril,
že žalobca prácu nezvláda, - že žalobca mu povedal, že je problém a bude musieť ísť domov, - že kolega
svedkovi povedal, že žalobca nie je vhodným pre túto prácu, nakoľko nespĺňa predpoklady, - že mužalobca povedal, že by mal za seba nájsť nejakú náhradu, že sa ho žalobca pýtal, či nevie o nejakej
náhrade, - že sa so žalobcom dohodol, že skúsia, aby mohol v realizácii diela osobne pokračovať.

18. Žalovaný taktiež poukázal na to, pokiaľ okresný súd vychádzal zo svedeckej výpovede C. B., že
tento pricestoval spolu so žalobcom za účelom podania svedeckej výpovede. Sám sa vyjadril, že prišiel,
aby žalobcovi pomohol. Z uvedeného dôvodu žalovaný napádal hodnovernosť jeho výpovede. Žalovaný
preto zdôraznil, že nemôže obstáť argument súdu prvej inštancie, podľa ktorého tvrdenie žalovaného o
tom, že žalobca nezodpovedá požiadavkám jazykovo ani kvalitatívne nebol preukázaný iným dôkazom

ako mailom. Žalovaný poukázal na to, že práve obsahom telefonického rozhovoru medzi svedkom A. B.
a konateľom žalovaného boli uvedené tvrdenia žalovaného preukázané.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie vytkol žalovanému, že hoci vedel o situácii, neučinil žiadne kroky ako
situáciu riešiť, žalovaný poukázal, že uvedené nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže
strany sporu sa dohodli, že žalobca zabezpečí za seba náhradu, práve zabezpečenie náhrady bolo

riešením situácie, ktorá vznikla zavinením žalobcu.

20. Žalovaný napádal aj právny záver súdu prvej inštancie ohľadne toho, že sa žalovanému nepodarilo
preukázať, že žalobca porušil ustanovenie Rámcovej zmluvy čl. III. bod 7 písm. l) a teda že vykonával
dielo v súlade s ustanoveniami Rámcovej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že tá skutočnosť, že žalobca

nemohol práce na projekte vykonávať, bola iba následkom prekážky, ktorá vznikla na strane žalobcu,
keďže tento nebol schopný prevzatý záväzok vykonať osobne. Uvedený záväzok však bol splniteľný
prostredníctvom tretej osoby, ktorú mal v zmysle dohody so žalovaným zabezpečiť žalobca.

21. Žalovaný zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nevykonával

dohodnuté práce od 26.11.2019 do 13.12.2019, teda počas doby 16 dní. Žalovaný teda preukázal
porušenie povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplývala z čl. III bod 7 písm. l) rámcovej zmluvy o dielo.
Žalovaný pritom poukázal na to, že samotný žalobca uviedol, že dňa 26.11.2019 odcestoval do
Slovenskej republiky. V obchodných záväzkových vzťahoch pritom platí, že zavinenie dlžníka pri
porušení zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je irelevantné, neberie sa naň zreteľ.

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v obchodných záväzkových vzťahoch vznikne aj vtedy, keď k
porušeniu povinnosti došlo od vôle konajúcej nezávislými, nepredvídateľnými a neprekonateľnými
okolnosťami (vyššia moc). Žalovaný pritom zdôraznil, že u neho nenastala žiadna prekážka, na ktorú sa
odvoláva žalobca a ktorá by mala za následok nemožnosť plnenia na strane žalobcu.

22. Záverom žalovaný poukázal na § 352 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa záväzok považuje
za splniteľný aj v prípade, ak je možné ho splniť pomocou inej osoby. Pripustil, že je pravdou, že
žalobca na výkon práce dňa 25.11.2019 nastúpil, avšak zistil, že záväzok nie je schopný riadne vykonať.
Uvedené je potvrdené predovšetkým obsahom zvukového záznamu rozhovoru medzi nimi. Rovnako
z neho vyplynulo, že za seba zabezpečí náhradu - inú osobu. Keďže tak neurobil, žalovaný nemôže

niesť následky za nekonanie žalobcu. V danom prípade preto ide o subjektívnu nemožnosť plnenia,
kedy záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť. Tá skutočnosť, že žalobca sa dňa 26.11.2019 po
predchádzajúcej dohode so svedkom A. B. pokúšal dostať na miesto realizácie prác, na tom nič nemení.

23. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie a jeho poukaz na čl. III bod

19, prvá veta rámcovej zmluvy, podľa ktorej v prípade, ak objednávateľ ukončí vykonávanie diela bez
toho, aby skončil čiastkovú zmluvu o dielo v súlade s touto zmluvou alebo zákonom, je objednávateľ
oprávnenýzabezpečiťvykonávaniedielatreťouosoboualeboprostredníctvomsvojichzamestnancovna
náklady zhotoviteľa. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade ukončil vykonávanie diela bez toho,
aby skončil čiastkovú zmluvu o dielo žalobca, ktorý bol zhotoviteľom. Citované ustanovenie rámcovej

zmluvy o dielo preto na danú vec nedopadá. Žalovaný namietal, že pokiaľ nevyužil svoje právo, uvedená
skutočnosť sa nemôže negatívne prejaviť v jeho majetkovej sfére. Dôvodil, že mu vznikol ušlý zisk práve
preto, že práce na projekte nevykonal žalobca a tento za seba ani nezabezpečil náhradu. Táto ujma v
podobe ušlého zisku spočíva práve v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať. V danom

prípade bolo výpoveďou žalovaného i svedka A. B. preukázané, že náhradu mal zabezpečiť žalobca.
Keďže tak neurobil, žalovanému vznikol ušlý zisk, ktorý mu je žalobca povinný zaplatiť.24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený, myšlienkové pochody okresného súdu sú jasné a zrozumiteľné, teda je možné preskúmať
jeho správnosť i rozhodné skutočnosti v skutkovej rovine.

25. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný nemá nárok na zmluvnú pokutu, pretože dňa 26.11.2019 chcel
nastúpiť, bol pripravený vykonávať dohodnutú prácu, avšak z dôvodu, ktorá nebola na jeho strane, mu
nebolo umožnené plniť povinnosť, na ktorú sa v článku III. bod 7 písm. l) zmluvy o dielo, zaviazal.
Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobca nechcel nastúpiť do práce a pokračovať

počas dohodnutej doby. Uvedená skutočnosť bola potvrdená výpoveďami všetkých svedkov, dokonca
to potvrdil aj konateľ žalovaného vo výpovedi dňa 10.08.2020. Žalobca nemal dôvod nenastúpiť a
nevykonávať dohodnuté práce. Práve naopak, jeho dožadovanie sa vstupu do priestorov realizácie prác
dňa 26.11.2019 svedčí o tom, že jednoznačne mal záujem do práce nastúpiť, v realizácii dohodnutých
prác pokračovať. Žalobca sa tak svojim konaním nedopustil porušenia povinnosti, pre ktorú si ako
zmluvné strany zmluvy o dielo dohodli so žalovaným zmluvnú pokutu.

26. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nemal kvalifikačné predpoklady na výkon práce, žalobca poukázal
na to, že v zmysle zmluvy o dielo neboli tieto povinnosti na strane žalobcu zabezpečené zmluvnou
pokutou. Zmluvná pokuta bola výlučne viazaná na porušenie povinností nenastúpiť a nevykonávať
dohodnuté práce, nie na porušenie povinnosti spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej

práce.

27. Keďže v danom prípade neexistovala prekážka na strane žalobcu, avšak existovala na strane
žalovaného, nie je možné aplikovať ust. § 300 Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o nemožnosť
plnenia pre prekážku na strane žalovaného.

28. Pokiaľ ide o otázku ušlého zisku, žalobca poukázal na to, že nie sú splnené základné predpoklady
potrebné na jeho uplatnenie - porušenie povinnosti, existencia vzniku škody, príčinná súvislosť medzi
porušením povinností a následkom. Žiadne z uvedených predpokladov neboli v konaní preukázané, a
tak ušlý zisk, ktorého sa v konaní žalovaný domáhal, nie je reálny.

29. Žalobca mal tak za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, vykonaným dokazovaním dospel k správnym
skutkovým zisteniam a rozsudok aj správne právne posúdil. Písomné vyhotovenie rozsudku zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

30. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. Žalovaný vo svojej odvolacej replike opakovane poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je schopný zistiť, na základe ktorého hmotnoprávneho predpisu a akých jeho ustanovení
súd prvej inštancie rozhodol, čo je v príkrom rozpore s ust. § 220 ods. 2, druhá veta CSP. Podľa jeho
názoru je z uvedeného dôvodu tento rozsudok nepreskúmateľný.

32. Podľa názoru žalovaného tým, že sa žalobca zaviazal zabezpečiť za seba kvalifikovanú náhradu

potvrdil, že zmluvne prevzatý záväzok on osobne nebol schopný splniť a taktiež potvrdil, že ním prevzatý
záväzok bol splniteľný inou osobou. To je súčasne dôkazom preukazujúcim vznik nároku žalovaného na
zmluvnú pokutu a v nadväznosti na to i vznik nároku na ušlý zisk.

33. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.

34. Súd prvej inštancie dňa 27.04.2023 predložil vec Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.

35. Krajský súd v Žiline postúpil dňa 06.10.2023 vec s poukazom na § 471c CSP Krajskému súdu v
Banskej Bystrici, s odôvodnením, že ide o obchodnoprávny spor.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil, a preto dňa 30.10.2023 podľa § 43 ods.
2 CSP predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na
rozhodnutie o príslušnosti.37. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 4Ndob/69/2023 zo dňa 30.11.2023 rozhodol,
že príslušný na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Banskej Bystrici.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 CSP (viazaný rozsahom
odvolania) a § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.

1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu a na webovej stránke súdu.

39. Odvolací súd dokazovanie nedoplnil a nezopakoval, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

40. Strany sporu uzavreli dňa 12.08.2019 Rámcovú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo
usporiadanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Zhotoviteľ (žalobca) sa zaviazal
vykonávať pre objednávateľa (žalovaného) stavebné, strojárske a ďalšie s nimi súvisiace práce,
najmä elektroinštalačné práce/tesárske práce/zváračské práce v kooperácii s ďalšími zhotoviteľmi
podieľajúcimi sa na realizácii zákazky na základe spolupráce s objednávateľom. Presná obsahová

špecifikácia, rozsah, termín nástupu, dohodnutá cena a prípadne ďalšie podrobné podmienky vykonania
diela mali byť predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo.

41. Dňa 28.09.2019 uzavreli strany sporu čiastkovú Zmluvu o dielo č. 28092019.01, na základe ktorej si
žalovanýobjednalužalobcustavebnéamontážneprácevmiestevykonaniaslužby-prácpodľapokynov

objednávateľa s termínom nástupu 30.09.2019 s tým, že nástup zhotoviteľa, resp. jeho pracovníkov
bol stanovený od 30.09.2019 do 27.10.2019, alebo do ukončenia projektu. Za vykonanú prácu bola
dojednaná hodinová sadzba 19,- Eur.

42. Žalobca faktúrou č. 4 vyúčtoval žalovanému na základe objednávky č. 28092019.01 sumu na úhradu

4.370,- Eur s lehotou splatnosti 01.12.2019.

43. Strany sporu uzavreli dňa 19.11.2019 ďalšiu čiastkovú Zmluvu o dielo č. 19112019.01, na základe
ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa (žalovaného) vykonať práce podľa pokynov
objednávateľa s nástupom od 25.11.2019 do 22.12.2019, alebo do skutočného ukončenia projektu.

Medzi stranami bola dojednaná cena práce 19,- Eur hodinovou sadzbou.

44. Žalovaný faktúrou č. 002/2020 vyúčtoval žalobcovi sumu na úhradu 4.511,75 Eur s lehotou splatnosti
25.03.2020. Predmetná suma sa skladala zo zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur účtovanej za
porušenie zmluvnej povinnosti čl. III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy o dielo v spojení s objednávkou

č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019. Žalovaný predmetnou faktúrou vyúčtoval žalobcovi aj ušlý zisk na
základe čl. VI. bod 10, druhej vety Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 a na základe objednávky
č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019 vo výške 1.311,75 Eur.

45. Listom zo dňa 26.03.2020 žalovaný započítal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady

škody (ušlého zisku) v celkovej výške 4.511,75 Eur uplatnený faktúrou č. 002/2020 zo dňa 18.03.2020
so splatnosťou 25.03.2020 voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác vo výške 4.370,-
Eur, ktorý si voči žalovanému žalobca uplatnil faktúrou č. 4, so splatnosťou 01.12.2019. Žalovaný daným
úkonom považoval oba nároky v rozsahu 4.370,- Eur, v ktorom sa vzájomne kryjú, za uspokojené. Z
oznámenia Slovenskej pošty vyplýva, že predmetná zásielka bola doručená žalobcovi dňa 27.03.2020.

46. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

47. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.48. Podľa čl. III. bod 7 rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 písm. f) bezodkladne po zistení
prekážok vzniknutých v súvislosti s vykonaním diela, upovedomiť objednávateľa alebo objednávateľom
určenúosobuotejtoskutočnostianavrhnúťmumožnostiodstráneniatýchtoprekážok,písm.l)nastúpiťa

vykonávaťdielovdobevykonávaniadieladohodnutejvčiastkovejzmluveodielo,resp.vdobeupravenej
objednávateľom v priebehu realizácie diela.

49. Podľa čl. VI. bodu 10 rámcovej zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak
zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú v článku III. bod 7 písm. l) tejto zmluvy, je povinný zaplatiť

objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia. Zmluvné strany sa
zároveň dohodli, že nárok zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý.

50. Podľa čl. VI. bod 6 rámcovej zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ
poruší povinnosť stanovenú v článku III. bod 7 písm. b) až písm. i) tejto zmluvy, je povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každé jednotlivé porušenie. Zmluvné strany sa

zároveň dohodli, že nárok zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý.

51. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola dôvodnosť žalovaným uplatneného započítacieho
prejavu v rozsahu zmluvnej pokuty a ušlého zisku voči nároku žalobcu uplatneného žalobou. Ako
konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný nárok uplatnený žalobcom v konaní nerozporoval, preto

správne súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nesporný. Správne sa preto súd prvej inštancie
zameral na skúmanie dôvodnosti žalovaným uplatneného nároku, ktorý započítal voči nároku žalobcu.

52. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Odvolacie
námietky uplatnené žalovaným v odvolacom konaní vyhodnotil ako nedôvodné. Z uvedených dôvodov

odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 3 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko tento
je vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd neaplikoval žiadne nové, doposiaľ nepoužité ustanovenie právneho

predpisu, neboli naplnené predpoklady postupu podľa § 382 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR
3Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020). Posúdenie odvolacieho súdu sa týka otázky porušenia
právnej povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou, ako aj otázky splnenia podmienok na účtovanie
ušlého zisku žalovaným, ktoré otázky už boli nastolené pred súdom prvej inštancie a strany sporu k nim
produkovali svoju argumentáciu, z ktorej odvolací súd vychádzal.

53. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že niet sporu, že v danom prípade ide o obchodno-
záväzkový právny vzťah medzi podnikateľmi, keďže zmluvný záväzok medzi stranami sporu vznikol
medzi žalobcom ako živnostníkom, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a medzi
žalovaným, ktorý je právnickou osobou založenou, za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti.

Predmetom uplatneného nároku žalovaným bola zmluvná pokuta a ušlý zisk, ktoré nároky boli takto
zadefinované žalovaným v súdnom konaní od jeho prvého úkonu, ktorý v súdnom konaní urobil,
t.j. od podania odporu voči platobnému rozkazu. Podstatou charakteru inštitútu zmluvnej pokuty ako
zabezpečovacieho prostriedku je povinnosť zaplatiť určitú čiastku v prípade, že bola porušená zmluvná
povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali s tým, že nevyhnutnou súčasťou dojednania

o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, ktorej neplnením alebo jej vadným
splnením vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou
nie je obmedzený. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti,
ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o ušlý zisk, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 je

splnenie troch podmienok, a to 1/ existencia protiprávneho úkonu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti
musí preukázať poškodený.

54. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvná

pokuta bola dojednaná medzi stranami sporu platne, bola súčasťou Rámcovej zmluvy o dielo, bola
dodržaná aj písomná forma. Správne sa následne okresný súd zaoberal tým, či došlo k porušeniu
zabezpečovanej povinnosti, následkom čoho by vzniklo žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca svojím konaním neporušil zmluvne formulovanúpovinnosť, a preto žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o náhradu
škody, okresný súd konštatoval, že žalovanému nevznikol ani nárok na účtovanie ušlého zisku, nakoľko
tento nie je reálny, keďže žalobca nebol žalovaným nahradený inou osobou.

55. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neuviedol právnu úpravu, z ktorej vychádzal pri
posudzovaní zmluvnej pokuty, v nadväznosti na čo napádal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že predmetná námietka nie je dôvodná. Odvolací súd síce
prisvedčuje odvolateľovi v tom smere, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nepoužil

citáciu právnych predpisov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, avšak z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že predmetom jeho vyhodnocovania bola žalovaným uplatnená zmluvná pokuta
ako aj ušlý zisk za dotknuté obdobie. Uvedené vyplýva z celého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý hoci nepoužil priamo citácie právnych noriem upravujúcich zmluvnú pokutu a náhradu
škody, z celého jeho odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie zameral pozornosť na tieto inštitúty
súkromného práva, ktoré boli bližšie zmluvne upravené v jednotlivých ustanoveniach Rámcovej zmluvy,

ktoré okresný súd na niekoľkých miestach svojho rozhodnutia aj citoval. Samotná tá skutočnosť, že
okresný súd necitoval presne právne normy (teda neuviedol číslo paragrafu), preto neznemožnila strane
sporu uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), či, že by zaťažil konanie inou vadou, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Osobitne s prihliadnutím na

skutočnosť, že obe strany sporu sú právne zastúpené odborne zdatnými právnymi zástupcami, ktorí
poznajú právo a vedia, kde sa nachádzajú ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu a náhradu škody.
Napriek tomu, že okresný súd nepoužil citáciu predmetných právnych noriem vo svojom odôvodnení
rozhodnutia zameral svoju pozornosť priamo na dôvodnosť uplatnených nárokov, pričom vychádzal z
obsahu právnych noriem upravujúcich tieto právne inštitúty.

56. Okresný súd správne upriamil pozornosť najskôr na tú skutočnosť, či zmluvná pokuta bola medzi
sporovými stranami uzatvorená platne, či žalobca porušil svoje povinnosti, na ktoré bola naviazaná
zmluvná pokuta a či vzniklo žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo je podstatou dojednaní
o zmluvnej pokute (§ 544 Občianskeho zákonníka). Preto samotná tá skutočnosť, že súd prvej inštancie

nepoužil presnú citáciu ustanovenia, podľa ktorého v konaní postupoval, nie je vadou, ktorá by založila
nepreskúmateľnosť dotknutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okresný súd neporušil povinnosť
rozhodnutie náležite odôvodniť, zaoberal sa všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby
ako aj špecifickými námietkami strán sporu. Okresný súd tak neporušil právo strany sporu náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa vyšších súdnych autorít k porušeniu práva na spravodlivý
proces dochádza vtedy, keď ide o taký nedostatok rozhodnutia súdu, že toto rozhodnutie neobsahuje
žiadne dôvody a absentujú v ňom zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci,
prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že
rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.

januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017). V danom prípade okresný súd rozhodnutie riadnym spôsobom
odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými argumentmi aj námietkami strán sporu, pričom pri svojom
zdôvodňovaní vychádzal z právnych noriem upravujúcich tak zmluvnú pokutu ako aj ušlý zisk.

57. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného v tom smere, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h), odvolací súd sa nestotožňuje
ani s týmito dôvodmi. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, že zo strany žalobcu
nebola porušená povinnosť ustanovená v čl. III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy, a preto žalovanému
nevznikol nárok na účtovanie zmluvnej pokuty, ktorá bola pre tento prípad dojednaná v čl. VI. bod 10

Rámcovej zmluvy vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia. Uvedené závery súdu prvej inštancie
vyplynuli z výsluchu svedka C. B. ako aj svedka A. B., ktorí potvrdili, že žalobca dňa 25.11.2019 do
práce nastúpil a taktiež aj dňa 26.11.2019, avšak v tento deň sa do práce nedostal, keďže nedostal kartu
na vstup do práce. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu nakoniec ani sporné, keďže tieto
skutočnosti nerozporoval ani samotný žalovaný.

58. Odvolací súd opakovane na danom mieste zdôrazňuje, že zmluvná pokuta je ako zabezpečovací
inštitút akcesorickej povahy koncipovaná tak, že jej uhradzovacia funkcia nastupuje v prípade porušenia
stanovenej povinnosti. Preto okresný súd postupoval správne, keď zameral svoju pozornosť naskúmanie, či žalobca svojim postupom porušil zmluvnými stranami stanovenú zmluvnú povinnosť, ktorá
bola zabezpečená zmluvnou pokutou.

59. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že zmluvná povinnosť bola
koncipovaná jednoznačne a zrozumiteľne tak, že žalobca mal nastúpiť a vykonávať dielo v dobe
vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, ktoré povinnosti žalobca splnil. Z dokazovania
vyplynulo,žežalobcasanavykonaniedieladoNemeckadostavil,anaprácenastúpil.Zmluvnoupokutou
zabezpečované povinnosti tak splnil. Tá skutočnosť, že mu žalovaný dojednané práce nezabezpečil, a

to z akéhokoľvek dôvodu, nie je skutočnosťou podstatnou a ovplyvňujúcou splnenie danej povinnosti
žalobcom. Žalobca v dohodnutý deň začal dialo vykonávať a mal záujem pokračovať počas dohodnutej
doby, ale nebolo mu to umožnené. Nie je tak možné konštatovať, že z jeho strany došlo k porušeniu
povinnosti nastúpiť na vykonávanie diela (v dohodnutý deň nastúpil) a vykonávať dielo (dielo vykonával,
kým mu to bolo umožnené).

60. Správne na danom mieste poukázal právny zástupca žalobcu na to, že pokiaľ žalovaný namietal tú
skutočnosť, že žalobca nemal prípadne spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon práce, tak uvedená
skutočnosť nebola zabezpečená zmluvnou pokutou. Je bez významu, pokiaľ žalovaný poukazoval v
danom smere na čl. III. bod 5 Rámcovej zmluvy o dielo, kde mal žalobca ako zhotoviteľ vyhlásiť, že má
prax v odbore minimálne v trvaní dvoch rokov, je schopný aplikovať príslušnú technickú dokumentáciu v

praxi, vie používať mechanické i elektrické ručné náradie, ovláda nemecký jazyk a je schopný vykonať
prevzatý záväzok riadne. Uvedené ustanovenie nebolo koncipované ako povinnosť, porušením ktorej by
vzniklo žalovanému právo na účtovanie zmluvnej pokuty. Pokiaľ sa zmluvné strany rozhodli koncipovať
svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú bolo naviazané právo žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty tým
spôsobom, že žalovaný mal povinnosť nastúpiť a vykonávať dielo, a žalobca túto povinnosť neporušil,

nie je možné konštatovať, že boli naplnené podmienky na účtovanie zmluvnej pokuty žalovaným.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých následne formuloval správne
právne závery, keď nároku žalovaného nevyhovel. Tá skutočnosť, na koho strane vznikla prekážka,

pre ktorú žalobca nemohol nastúpiť do práce, je z právneho hľadiska irelevantná. Pre účely vzniku
nároku na zmluvnú pokutu je podstatné, či došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečovanej
právnejpovinnosti.Vdanomprípadebolovykonanýmdokazovanímdostatočnepreukázanéasporovými
stranami nesporné, že žalobca nastúpil do práce a mal záujem práce vykonať. Z uvedeného dôvodu
žalobca neporušil svoju zmluvnú povinnosť, a preto žalovanému nevznikol nárok na účtovanie

zmluvnej pokuty. Akékoľvek ďalšie výhrady žalovaného v tom smere, že žalovaný nespĺňal kvalifikačné
predpoklady, neovládal nemecký jazyk a podobne, nemajú oporu v zákone, či v zmluvne stanovenej
povinnosti žalobcu, z porušenia ktorej by mu vyplývala sankcia v podobne zmluvnej pokuty. Je preto
právne irelevantné skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady a
neovládal nemecký jazyk, hoci v zmluve vyhlásil, že tieto podmienky spĺňa. Pokiaľ uvedené podmienky

neboli súčasne zabezpečené zmluvnou pokutou, nemajú pre jej účtovanie žiadnu právnu relevanciu.
Preto potom ani poukaz žalovaného na to, že súd prvej inštancie uvedené dôkazy nevyhodnotil správne,
keď sa nezaoberal zvukovou nahrávkou rozhovoru zachyteného na CD nosiči medzi žalovaným a
svedkom A. B., či nezobral do úvahy mail p. E. adresovaný žalovanému, z ktorých tieto skutočnosti
mali vyplývať, nie je dôvodný. Z pohľadu vzniku nároku na zmluvnú pokutu, ako už bolo konštatované

vyššie, je podstatné či žalobca porušil zmluvou koncipované zmluvné povinnosti, na ktoré bola
naviazaná zmluvná pokuta. V danom smere súd prvého stupňa správne ustálil, že predmetné povinnosti
koncipované v čl. III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy neboli porušené, preto žalovanému nevznikol
nárok na účtovanie zmluvnej pokuty uvedenej v čl. VI. bod 10 Rámcovej zmluvy o dielo.

62. Odvolací súd len okrajom poznamenáva, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval aj na
porušenie ďalšej zmluvou koncipovanej povinnosti v čl. III. bod 7 písm. f) Rámcovej zmluvy o dielo
(a to, že žalobca mal bezodkladne po zistení prekážok vzniknutých v súvislosti s vykonávaním diela
upovedomiť objednávateľa alebo objednávateľom určenú osobu o tejto skutočnosti a navrhnúť mu
možnosti odstránenia týchto prekážok), ktorá povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou v čl. VI.

bod 6, tak táto obrana žalovaného je mimo jeho hmotnoprávneho úkonu započítania, keďže v tomto
úkone priamo poukazoval na účtovanie zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením III. bod 7 písm. l)
Rámcovej zmluvy o dielo a nie aj písm. f) Rámcovej zmluvy od dielo. Sám žalovaný v danom smere k
odporu voči vydanému platobnému rozkazu súdu predložil hmotnoprávny úkon započítania jeho splatnejpohľadávky voči pohľadávke žalobcu, pričom jeho pohľadávka podľa predloženej faktúry pozostávala
zo zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur účtovanej v súlade s ustanovením III. bod 7 písm. l) Rámcovej
zmluvy o dielo, teda súvisela s porušením povinnosti žalobcu nastúpiť do práce a vykonávať dielo.

63. Je preto právne irelevantné, či súd prvej inštancie správne skutkovo vyhodnotil, či je výpoveď svedka
A. B. v rozpore so zvukovým záznamom rozhovoru na CD nosiči, alebo či je zvukový záznam rozhovoru
na CD nosiči v rozpore s výpoveďou svedka A. B. (ako na to poukazoval žalovaný), keďže tieto skutkové
okolnosti sú pre právne posúdenie skutkového stavu nepodstatné.

64. Započítanie je pritom spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka,
ktorý nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienky na to potrebné. K započítaniu pritom nedochádza automaticky, avšak vyžaduje sa na to
právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Žalovaný pritom jednostranným
právnym úkonom započítal svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty účtovanej za porušenie zmluvnej

povinnosti koncipovanej v čl. III bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy o dielo, a nie nárok na zmluvnú pokutu
za porušenie zmluvnej povinnosti koncipovanej v čl. III bod 7 písm. f) Rámcovej zmluvy o dielo. Preto
obrana žalovaného v danom smere je bezpredmetná.

65. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

66. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk.

67. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne ušlého zisku vo výške 1.311,75 Eur, odvolací súd
čiastočne dáva žalovanému za pravdu, že argumentácia súdu prvej inštancie nebola správna pokiaľ
vychádzal z čl. III. bod 19 prvá veta. V danom smere odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že
argumentáciasúduprvejinštancievyznievarozporuplneanelogicky.Právnezáverysúduprvejinštancie,

že pokiaľ pozícia žalobcu nebola nahradená inou osobou, tak žalovaným účtovaný ušlý zisk nemôže
byť reálny, nie sú správne.

68. Súd prvej inštancie nevyhodnotil však právnu argumentáciu žalobcu, ktorou od počiatku
argumentoval voči uplatnenému nároku žalovaného, a to, že neboli naplnené predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu, keďže nebola porušená povinnosť žalobcom premietnutá v citovanom
ustanovení III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy o dielo. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 3 CSP
k danej argumentácii uvádza, že táto je dôvodná.

69. Zodpovednosť z náhrady škody podľa § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka je koncipovaná

ako všeobecná obchodnoprávna zodpovednosť za škodu a vznikne vtedy, keď sú splnené zákonom
ustanovené predpoklady, ktorými sú: 1./ vznik škody, 2./ protiprávny úkon, t.j. porušenie povinnosti z
obchodného záväzku, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalovaný
poukazoval na to, že predmetná škoda mu mala vzniknúť protiprávnym úkonom žalobcu, a to porušením
zmluvnej povinnosti koncipovanej v čl. VI. bod 10 druhej vety pre prípad, že žalobca ako zhotoviteľ poruší

svoju povinnosť ustanovenú v čl. III. bod 7 písm. l) Rámcovej zmluvy, a to nastúpiť a vykonať dielo v dobe
vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp. upravenej objednávateľom v priebehu
realizácie diela. Vzhľadom k tomu, ako už bolo konštatované vyššie pri právnom posúdení nároku na
zmluvnú pokutu, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť z obchodného záväzku, keďže nastúpil
a vykonával dielo, nie je tak naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalobcu za náhradu

škody. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že už pri neexistencii jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu je potrebné konštatovať, že nárok na náhradu škody nevznikol.

70. Ani obrana žalovaného založená na tom skutkovom tvrdení, že žalobca mal v súlade s ust. čl. III.
bod 7 písm. f) Rámcovej zmluvy povinnosť žalovaného bezodkladne po zistení prekážok v súvislosti

s vykonávaním diela upovedomiť o tejto skutočnosti a navrhnúť mu možnosti odstránenia týchto
prekážok – zabezpečiť inú osobu na výkon prác, nie je namieste. Vzhľadom k tomu, že samotný žalobca
neporušil povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou (nastúpiť a vykonať práce), akákoľvek
obrana žalovaného v tom smere, že mal žalobca za seba zabezpečiť náhradu, nie je relevantná. Aniprípadná dohoda strán sporu o takejto náhrade nie je spôsobilá žalovanému zabezpečiť dôvodnosť jeho
uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu, či ušlý zisk, nakoľko nebol naplnený základný predpoklad
pre ich účtovanie - a tým je porušenie povinnosti žalobcu zabezpečovanej zmluvnou pokutou.

71.Vzhľadomktomu,žežalovanémunevznikolnároknaúčtovaniezmluvnejpokutyanináhradyškodyv
podobeušléhozisku,jesprávnekonštatovaniesúduprvejinštancie,žekompenzačnýprejavžalovaného
voči nároku žalobcu považuje za neopodstatnený. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na neexistenciu
pohľadávky žalovaného nemohol nárok žalobcu zaniknúť započítaním s neexistujúcou pohľadávkou.

Z uvedeného dôvodu sú správne právne závery súdu prvej inštancie pokiaľ priznal žalobcovi ním
uplatňovaný nárok žalobou v celom rozsahu a na započítací prejav žalovaného neprihliadol.

72. Odvolací súd tak záverom konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a konanie nemalo ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú

náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).