Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120211222.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Aeroklub Prešov, so
sídlom A. XX, B. C. XXX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému B. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX B.,
právne zastúpený JUDr. Vladimírom Mačíkom, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zriadenie

vecného bremena s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
15C/56/2020 – 137 zo dňa 21.04.2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/56/2020 – 143 zo
dňa 10.05.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol následovne:

„I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb v katastrálnom území
E. F., obci Prešov, okrese Prešov, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako oceľový
hangár, súpisné číslo 11188, stojaci na parcele registra „C“ číslo XXXX, čerpacia stanica, súpisné číslo
11189, stojaca na parcelách registra „C“ číslo XXXX/X G. C. XXXX/X, prevádzková budova, súpisné

číslo XXXX, stojaca na parcelách registra „C“ číslo XXXX/X G. C. XXXX/X, budova rozhodcov, súpisné
číslo 11191, stojaca na parcele registra „C“ číslo XXXX a požiarna nádrž, súpisné číslo XXXX, stojaca
na parcele registra „C“ číslo XXXX a jeho právnych nástupcov, spočívajúce v práve žalobcu ako
vlastníka uvedených stavieb a jeho právnych nástupcov na prístup k týmto stavbám pešo, aj motorovými
vozidlami, cez parcelu registra „C“ číslo XXXX/X, zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v k.
ú. E. F., obci Prešov, okrese Prešov, v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne zo dňa 20.10.2010

vyhotoviteľa H. I. J. I. K., ktorý bol overený L. M. B., katastrálnym odborom dňa 30.11.2020 pod číslom
H./XXXX, a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to za náhradu 1.250,- Eur, ktorú je žalobca,
ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Opravným uznesením súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„I.Súd zriaďuje vecnébremenovprospechžalobcuakovlastníkastaviebvkatastrálnomúzemíE.F.,
obci B., okrese B., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako oceľový hangár, súpisné číslo
11188, stojaci na parcele registra „C“ číslo XXXX, čerpacia stanica, súpisné číslo XXXXX, stojaca na
parcelách registra „C“ číslo XXXX/X G. C. XXXX/X, prevádzková budova, súpisné číslo XXXX, stojaca
na parcelách registra „C“ číslo XXXX/X G. C. XXXX/X, budova rozhodcov, súpisné číslo XXXXX, stojaca

na parcele registra „C“ číslo XXXX a požiarna nádrž, súpisné číslo XXXX, stojaca na parcele registra „C“
číslo XXXX a jeho právnych nástupcov, spočívajúce v práve žalobcu ako vlastníka uvedených stavieb ajeho právnych nástupcov na prístup k týmto stavbám pešo, aj motorovými vozidlami, cez parcelu registra
„C“ číslo XXXX/X, zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. E. F., obci Prešov, okrese
Prešov, v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne zo dňa 20.10.2010 vyhotoviteľa H. I. J. I. K.,

ktorý bol overený L. M. B., katastrálnym odborom dňa 30.11.2020 pod číslom H./XXXX, a ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to za náhradu 1.250,- Eur, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť
žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Svoje rozhodnutie § 151o OZ. a § 149, § 151 CSP. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobu

považoval za dôvodnú. Poukázal na súčasnú právnu úpravu vo vzťahu k procesnej stránke konania,
konkrétne na prostriedky procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Vychádzal z koncentračnej
zásady v konaní a zdôraznil, že je potrebné predložiť dôkazy na vlastné tvrdenia a na to, čo protistrana
uvádza.Nepostačujúlenvšeobecnévyhlásenianapríkladotom,žežalobajeúplnenedôvodná.Predmet
konania bol vymedzený žalobou a následne aj predloženým listinným dôkazom. Žalovaný v rámci
vyjadrenia k žalobe žiadnu zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel, a ani neuviedol žiadne iné skutkové

tvrdenia ohľadne rozhodujúcich okolností, pokiaľ išlo o prístup vlastníka k stavbám v jeho vlastníctve.
Napriek tomu, že žalovaný bol vyzvaný 13.11.2020, aby uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti, tak to podľa názoru súdu prvej inštancie neurobil. Podľa § 149 a § 153 CSP prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany je potrebné uplatniť riadne a včas, a žalovaný reagoval až
na pojednávaní dňa 30.09.2021, keď navrhol vykonať obhliadku na mieste samom na preukázanie

existencie efektívnejšieho prístup pre žalobcu. Súd prvej inštancie však považoval tento návrh za
oneskorený, v rozpore s už vyššie uvedenými povinnosťami strán sporu. Situácia, ktorá je predmetom
sporu, vlastne rieši vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Poukázal na § 151o ods.
3 OZ a tam stanovené podmienky, za ktorých je možné zriadiť vecné bremeno, čo žalobca riadne
preukázal. Rovnako bol predložený dôkaz o hodnote vecného bremena. Súd 1. inštancie dôkazy

predložené žalobcom akceptoval a vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu. Záverom vo svojom
rozhodnutí podotkol, že nezaoberal sa otázkou vydržania práva vecného bremena. Zo strany žalobcu
neboli, podľa súdu prvej inštancie, predložené dôkazy o splnení podmienok vydržania.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda v zmysle zásady úspechu, priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.voči žalovanému.

5. V opravnom uznesení, ktoré vydal súd prvej inštancie dňa 10.05.2022, opravil výrok I. rozsudku Zistil,
že v pôvodne vyhlásenom rozsudku vo výroku I. sú uvedené nesprávne procesné strany, pokiaľ išlo
o vlastníctvo stavieb a vlastníctvo pozemkov naväzujúc na povinnosť zaplatenia náhrady za zriadené

vecné bremeno. To znamená, že nie žalovaný má zaplatiť žalobcovi náhradu za vecné bremeno, ale
opačne, žalobca má zaplatiť túto náhradu žalovanému. Opravné uznesenie bolo vydané podľa § 224
CSP, ako zrejmá nesprávnosť v písaní v texte I. výroku rozsudku, v záverečnej časti.

6. Proti tomuto rozsudku spojenom s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal v odvolaní správnosť rozhodnutia, v dôsledku nedostatku
procesnej podmienky konania, a citoval § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že
z podanej žaloby musí byť zrejmé, akej konkrétnej ochrany sa žalobca domáha. Toto vyčítal žalobcovi
už na začiatku konania, a to , že žaloba nie je dostatočná a petit žaloby nebol určitý. Mal byť jasne
formulovaný rozsah navrhovaného vecného bremena, v určitej, vymedzenej časti nehnuteľnosti, ktorú

vlastní žalovaný. Spolu s podanou žalobou mal byť pripojený geometrický plán na žiadaný rozsah
vecného bremena, ktorý je imanentnou súčasťou zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností,
čo vyplýva z § 24 ods. 1 písm. g/, ust. § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995. Tento nedostatok žaloby
mal podstatný význam aj vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, keďže nie je možné reagovať
v stanovenej lehote súdom na žalobu ako celok, a na argumenty žalobcu, keďže nie je určité v akom

rozsahubymalobyťvecnébremenozriadené.Domnievasa,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnym
skutkovým a následne aj právnym záverom. Podľa názoru žalovaného nesedí odôvodnenie súdu prvej
inštancie v bode 26. rozsudku, keďže podľa neho je možné zabezpečiť tento prístup aj cez iné parcely.
Je potrebné vždy hľadať najefektívnejšie riešenie s cieľom dosiahnuť, čo najhospodárnejšie využitie
stavby a čo najmenej zasahovať do vlastníctva iných osôb. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala,

že ňou navrhované riešenie prístupu k stavbám v komparácií s inou tvrdenou možnosťou je skutočne
jediným prístupom. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nevyvinula aktivitu pre zabezpečenie si právneho
usporiadania vzťahov s vlastníkom pozemku s tým, že je tu už súdom zmieňovaná možnosť vyriešiť vec
dohodou. Nie je dôvod, aby takúto iniciatívu vyvíjal vlastník pozemku, naopak, musí to urobiť žalobca.Zároveň žalovaný namietal aj výšku náhrady za ktorú toto vecné bremeno súd prvej inštancie zradil,
a s touto námietkou sa súd prvej inštancie vôbec nevyporiadal. Trvá na tom, že práve obhliadka na
mieste samom mohla vyvodiť závery vo vzťahu k skutkovému a aj právnemu záveru vo veci. Preto

navrhol v celom rozsahu rozsudok zrušiť, respektíve navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny. Namietal, že argumentácia žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP má akademický
charakter. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že nevedel, čo je predmet sporu. Žalovaný polemizuje

so záverom súdu prvej inštancie o prístupe žalobcu k stavbám aj iným spôsobom, nielen po vlastníctve
žalovaného. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nepoprel účinne skutkové tvrdenia žalobcu o možnosti
zabezpečenia prístupovej cesty inak. Žalovaný bol pasívny v čase prebiehajúceho konania pred súdom
prvej inštancie. Žalobca trvá na tom, že nemá k dispozícií inú možnosť prístup k stavbám v jeho
vlastníctve ako cez pozemok žalovaného. Správne súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný písomne ani
ústne netvrdil iné skutkové okolnosti, a ani nepreukázal svoje tvrdenia v priebehu celého konania. Možno

konštatovať, že argumenty žalovanej strany nie sú dôvodné, ani pokiaľ ide o výsledky vykonaného
dokazovania. Vo vzťahu k finančnej náhrade, súd prvej inštancie určil odplatu za zriadenie vecného
bremena podľa znaleckého posudku. Ak sa žalovaný domnieva, že má nárok aj na úhradu istého
pravidelného nájmu do budúcna, toto nie je opodstatnené. V tomto smere správne súd prvej inštancie
určil jednorazovú odplatu, tak ako to hovorí zákon. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených dôkazov

žalobcom v priebehu konania, ktoré neboli súčasťou podanej žaloby v čase jej podania a následne na
základetýchto.dospel kprávnemuzáveruodôvodnostižaloby,neposkytolžalovanémurovnakýpriestor
s poukazom na koncentráciu súdneho konania..

9. Nateraz z obsahu spisu je zrejmé, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. E. F., obec B., z 24.9.2020 je

žalobca vlastníkom stavieb: oceľový hangár, súpisné číslo XXXXX, stojaci na parcele registra C číslo
XXXX, čerpacia stanica, súpisné číslo XXXXX stojaci na parcela registra C číslo XXXX/X G. C. XXXX/X
prevádzková budova súpisné číslo 1 190 , stojaceho na parcelách registra C číslo XXXX/X G. C. XXXX/
X, budova rozhodcov, súpisné číslo 11191, stojaceho na parcele registra C číslo XXXX a požiarna nádrž
súpisné číslo XXXXX, stojaceho na parcele registra C číslo XXXX.

10. Podľa LV č. XXXX pre kú E. F., obec B. z 24.9.2020 je žalobca vlastníkom parcely registra C číslo
XXXX/X .

11. Podľa Evidencie občianskych zdužení MVSR z 21.4.2020 je žalobca zapísaný v tomto registri pod

reg. Č. A.-XXX/XX-XXXX.

12. Podľa kópie z katastrálnej mapy na čl. 11 a 12, prístup k budovám žalobcu tak ako sú označené
vyššie je z najbližšej verejnej komunikácie na ulici A. možný jedine cez parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve
žalovaného.

13. Geometrickým plánom č. 54/2020 zo dňa 20.10.2020 vyhotoviteľa H. I. - J. I. K. , ktorý bol overený
L. M. B., katastrálnym odborom dňa 30.11.2020 pod číslom k J1-2242/2020 bolo vyznačený rozsah
vecného bremena práva prechodu cez parcelu XXXX/X v kú E. F. vo vlastníctve žalovaného vedúce k
stavbám postaveným na priľahlých parcelách na parcele registra C číslo XXXX, C. XXXX/X G. C. XXXX/

X, C. XXXX/X G. C. XXXX/X G. C. XXXX vo vlastníctve žalobcu.

14. V zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX J. N. A. z 19.2.2022 všeobecná hodnota práv a závad
- jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena podľa Geometrického plánu č. 54/2020 zo dňa
20.10.2020 vyhotoviteľa H. I. - J. I. K. je 1.250,- eur.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená ajporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na

predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je zároveň nezávislé od práva na konanie (verejného)
pojednávania (viď nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013), preto právo vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom má strana sporu aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Nevyhnutnou
podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti strany sporu vyjadriť sa k úkonu protistrany je poskytnutie
primeranej lehoty na vyjadrenie súdom tak, aby strana sporu mala nielen možnosť sa s dôkazom
oboznámiť, ale aj navrhnúť dôkaz. (ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 147/04).

17. Žalovaný v odvolacích námietkach namietal predovšetkým neúplnosť žaloby už od počiatku, ďalej

procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal návrhvaný dôkaz na vykonanie obhliadky na
mieste samom, s cieľom zistiť čo najhospodárnejší prístup žalobcu k stavbám v jeho vlastníctve,
( odôvodnil to tým, že návrh zo strany žalovaného prišiel neskoro ) a tiež namietal správnosť určenej
hodnoty za zriadené vecné bremeno, keďže chýba riadne odôvodnenie v rozsudku.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie doručil predložený dôkaz žalobcom na nariadenom termíne pojednávania
dňa 30.09.2021 krátkou cestou, to znamená, priamo na pojednávaní žalovanému, žalovaný mal právo
na primeranú lehotu, aby sa mohol k predloženému dôkazu vyjadriť. Žalovaný to síce priamo na
pojednávaní namietal, zároveň navrhol k tomuto dôkaz – ohliadku na mieste samom. Súd prvej inštancie
dôvod nevykonania dôkazu odôvodnil až vo svojom písomnom vyhotovení rozsudku, keď uviedol, že

dôkaz žalovaný navrhol až 30.09.2021. Ak žalobca predložil geometrický plán až dňa 30.09.2021,
ktorým bol špecifikovaný rozsah vecného bremena po pozemku žalovaného, potom takéto odôvodnenie
rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie nie je na mieste.

19. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyšších súdnych inštancií vyplýva, že žalovaný mal právo na

poskytnutie lehoty na navrhovanie a preukazovanie skutočností iných, ako vyplynuli z geometrického
plánu, na čo lehota poskytnutá nebola. Ak súd prvej inštancie umožnil žalobcovi predkladať a navrhovať
dôkazy po lehote viazanej na koncentrácii súdneho konania, rovnaké právo mal priznať aj žalovanej
strane.
Iným spôsobom by odvolací súd posudzoval zamietnutie vykonania dôkazu navrhovaného žalovaným

konajúcim súdom, ak by svoj postup vecne riadne odôvodnil.

20. So zriadením vecného bremena, je priamo spojená aj otázka náhrady. K podanej žalobe
žalobca nepredložil dôkaz o hodnote vecného bremena. V súčasnej dobe Civilný sporový poriadok je
koncipovaný tak, že dôkazy, ktoré preukazujú nárok uplatnený v žalobe , majú byť v zásade predložené

spolu so žalobou. Odvolací súd nie je zástancom prísneho formalizmu preto, konštatuje, že je potrebné
v konaní vychádzať z dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom resp. zabezpečené súdom a nemožno
nateraz žalobu považovať za nedôvodnú .V časti priznanej náhrady za zriadené vecného bremena však
chýba akékoľvek odôvodnenie a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.

21. Z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je známe, že existujú viaceré spory medzi žalobcom
a žalovaným, týkajú sa spôsobu nadobudnutia istých nehnuteľností žalovaným v lokalite, kde medzi
iným, stoja stavby žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavby žalobcu sú povolenými
stavbami. Je zrejmé, že žalobca mal zabezpečený prístup peši a motorovými vozidlami v minulosti

zabezpečený.

22. Vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému, preto jeho rozhodnutie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1

písm. b) CSP.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť dôvodnosť navrhnutých dôkazov žalovaným, zistiť
okolnosti dôležité pre posúdenie uplatneného nároku. Rozhodne, či na jeho posúdenie postačujepredložený geometrickým plánom alebo vykoná ohliadku na mieste samom. Žalovaný však
musí konkretizovať svoje tvrdenia o možnosti žalobcu využívať iné nehnuteľnosti ako prístup k
svojim stavbám a jeho tvrdenie o efektívnejšom prístupu. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

neznamená, že musí rozhodnúť o žalobe žalobcu opačne. Dôležité je, aby súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie po vecnej a procesnej stránke riadne odôvodní.

24. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konanie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).