Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200433
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723200433.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Chytrý nájem s.r.o., so
sídlom Chotíkov č.p. 479, 330 17 Chotíkov, Česká republika, IČO: 29 158 958, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Chytrý nájem s.r.o.- organizačná zložka, so
sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 48223 832, právne zast. JUDr. Peter Matejov, advokát, so

sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 049 415, proti žalovaným: 1./ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, XXX XX W., 2./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX W. a
3./ V. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX/XX M., XXX XX W., žalované v 1./ a v 3./ rade
právne zastúpené JUDr. Michal Petrík, LL.M., advokát, so sídlom Dostojevského 12, 058 01 Poprad,
IČO: 42 083 214, o zaplatenie istiny 81.185,08 eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/7/2023 - 259, zo

dňa 27.10.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
(cit.):
I. „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 325 ods. 1, § 343 ods. 1 a 2, § 344, § 352 ods. 2 písm. d) a §
391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniadomáhal,abysúdzriadilzáložnéprávonanehnuteľnostiachvovýlučnomvlastníctvežalovanej
v 1./ rade, zapísaných na LV. č. XXXX, okres W., kat. úz. V. ako parcely registra C, a to parcela č. XXXX/

XXX - ostatná plocha o výmere 740 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
78 m2 a stavby nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX zapísanej ako rozostavaný rodinný dom.
Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalobca sledoval zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorú
mal voči žalovaným v 1./ až 3./ rade titulom zmlúv o pôžičke. V rámci konania vo veci samej sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1./ až 3./ rade na zaplatenie istiny vo výške 81 185,08 eur s
príslušenstvom. Uviedol, že so žalovanou v 1./ rade ako dlžníčkou, uzatvoril 5 zmlúv o pôžičke, bližšie

špecifikovaných v napadnutom uznesení, predmetom ktorých bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
za účelom financovania stavby rodinného domu, ktorú pre žalovanú v 1./ rade realizovala spoločnosť
Ekonomické stavby, s.r.o. Vzhľadom na to, že žalovaná 1./ rade ako dlžníčka a žalovaní v 2./ a
3./ ako ručitelia predmetných zmlúv neplnili svoje záväzky riadne a včas, žalobca podal návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov spolu s príslušenstvom.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol v konaní vo veci samej doručený súdu
spolu s čiastočným späťvzatím žaloby dňa 16.06.2023 (pozn. odvolacieho súdu č.l. 129). Žalobca sapredmetným návrhom domáhal, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej
v 1./ rade, bližšie špecifikovaných v napadnutom uznesení, záložné právo, a to titulom pôžičiek
poskytnutých žalovanej v 1./ rade za účelom výstavby rodinného domu, ktorú realizovala spoločnosť

Ekonomické stavby, s.r.o. Mal za to, že predloženými listinnými dôkazmi osvedčil základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku voči žalovaným ktorému sa mala poskytnúť ochrana.
Uviedol, že v priebehu mimosúdnych rokovaní získal od žalovaného v 2./ rade informáciu, že žalovaná
v 1/ rade predmetný rodinný dom spolu s pozemkami predáva. Túto informáciu si následne overil
a zistil, že uvedený rodinný dom žalovanej v 1./ rade, spolu s príslušnými pozemkami je ponúkaný

na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie za hodnotu 250 000 eur, o čom priložil aj odkaz na
internetovú stránku, na ktorej sa spomínaná inzercia mala nachádzať. Obavu z ohrozenia budúceho
výkonu exekúcie vzhliadal aj v tom, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že zo strany žalovanej
v 1./ rade dôjde k predaju daných nehnuteľností. Potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bola
vzhľadom skutočnosť, že na danej nehnuteľnosti viazli ťarchy v prospech tretích osôb a na výšku
žalobcových pohľadávok o to naliehavejšia. Podľa názoru žalobcu existovala dôvodná obava, že ak

by žalovaná v 1./ rade zrealizovala predaj daných nehnuteľností, možnosť budúceho uspokojenia
pohľadávok a prípadná exekúcia by boli ohrozené. Žalobca mal za to, že osvedčil všetky potrebné
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu voči žalovaným, ktorého
ochrana sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia mala sledovať, a to:
a) existenciu spôsobilého záložného práva (nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1./ rade

evidované na LV. č. XXXX pre k. ú. V.)
b) existenciu peňažnej pohľadávky (neuhradené pohľadávky v rozsahu spolu cca. 80.000,- eur bez
príslušenstva a zmluvných sankcií z titulu poskytnutých pôžičiek podľa jednotlivých zmlúv o pôžičkách
špecifikovaných v žalobe žalobcu a predložených spolu so žalobou)
c) existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie (preukázané aktivity žalovanej v 1./ rade v súvislosti

s predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. V.; záložné práva Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s.; výška celkového dlhu; doba omeškania).

5. Súd prvej inštancie uznesením č. k 17Csp/7/2023 - 154, zo dňa 22.06.2023, návrhu žalobcu vyhovel a
rozhodoltak,ževyhovelnávrhužalobcuazriadilzáložnéprávonanehnuteľnostivovýlučnomvlastníctve

žalovanej v 1./ rade. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca na základe vykonaného dokazovania
bol legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a taktiež
osvedčil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o jeho nariadení. Zároveň uviedol, že v danom
prípade existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko žalovaná podnikala kroky smerujúce
k predaju nehnuteľnosti.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalované v 1./ a v 3./ rade, o ktorom odvolací
súd uznesením č. k. 2CoCsp/32/2023 - 188, zo dňa 23.08.2023. Odvolací súd rozhodol tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V závere rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať dôvodnosťou nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä s ohľadom na dodržanie zásady proporcionality vo vzťahu k

uplatnenej pohľadávke a hodnote nehnuteľnosti. Zároveň mal posúdiť, či daný vzťah medzi stranami
sporu je možné posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva, pričom potrebné bolo zaoberať sa
aj výškou uplatnenej pohľadávky, a či táto predstavuje skutočne hodnotu bez žalobcom uplatňovaných
pokút.
7. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Csp/7/2023 - 259, zo dňa 27.10.2023 návrh na

nariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietol.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žesúdvykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že žalobca je vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, má peňažnú pohľadávku titulom zmlúv o pôžičke voči
žalovaným v 1./ až 3./ rade. Zároveň uviedol, že existuje spôsobilý predmet záložného práva a je
osvedčená možnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, keď existuje obava z budúceho zmarenia výkonu

exekúcie, keď žalovaná v 1./ rade realizuje kroky smerujúce k predaju nehnuteľností. Avšak poukázal
na to, že súd musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať zásadu
proporcionality a primeranosti zásahu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým dochádza k
zásadnému zásahu od sféry dispozičných práv a vlastníckych práv povinnej osoby. Súd zohľadnením
zásady proporcionality dospel k záveru, že aj napriek osvedčenej vecnej legitimácii žalobcu, existencie

pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1./ až 3./ rade, spôsobilého predmetu záložného práva a
existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nemožno zabezpečovacie opatrenie zriadiť, a to najmä
berúc na zreteľ proporcionalitu následku jeho zriadenia v záujme minimalizácie zásahov do základných
práv strán sporu. Uviedol, že dôvodom pre nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia je najmänepreukázaná existencia zásady proporcionality a primeranosti zásahu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Súd mal za to, že hodnota žalobcom uplatnenej istiny je sporná, a to s poukazom na
spotrebiteľský charakter sporu. Uviedol, že aj keby bola žalovaná istina v uplatnenej výške 81 185,08

eur dôvodná, vo vzťahu k hodnote nehnuteľností (250 000 eur) je zjavne neprimeraná. Dospel k
záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nesledovalo zachovanie zásady proporcionality,
a teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k nadmernému obmedzeniu dispozičného práva
žalovaných v 1./ a v 3./ rade viac než je vzhľadom na sledovaný účel potrebné.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie, a to tak že vyhovie návrhu žalobcu a zriadi záložné právo v prospech žalobcu v súlade s
podaným návrhom. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Uviedol, že
nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o tom, že by ktorékoľvek z ustanovení jednotlivých zmlúv
o pôžičke obsahovalo dojednanie, ktorým by bola vylúčená možnosť aplikácie noriem upravujúcich
spotrebiteľské vzťahy. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 26.10.2023, pričom zdôraznil, že právny vzťah

medzi ním a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, pričom odkázal na ustanovenie bodu 4.8 (4.10) jednotlivých zmlúv.
Mal za to, že predmetného ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že by ním bola vylúčená aplikácia noriem
spotrebiteľského práva. Uviedol, že dané ustanovenie je výlučne informatívneho charakteru, keďže
pojednáva o tom, že právny vzťah medzi ním a žalovaným je daný zmluvou o pôžičke a samotná pôžička

nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Namietal, že záver súdu o tom, že v
danom prípade pred poskytnutím zmlúv o pôžičke posudzoval schopnosť splácať predmetné pôžičky
len na základe žiadosti, nakoľko mal za to, že táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie dôvodnosti
zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodujúcim v danom prípade bolo to, že pôžičky boli žalobcom riadne
a včas poskytnuté, pričom tieto neboli zo strany žalovaných splatené v rozsahu ako je uvedené v žalobe.

Uviedol, že tieto skutočnosti žalovaní nerozporovali, pričom mal za to, že mu ako veriteľovi nevyplývala
a ani nevyplýva zákonná povinnosť posudzovať schopnosť dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku v termíne
splatnosti. Zdôraznil, že pre účely posúdenia dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia je bezvýznamné
skúmanie skutočnosti, akým spôsobom bola skúmaná schopnosť žalovaných poskytnuté pôžičky
splácať. Ďalej namietal, že pri rozhodovaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyžaduje

preukázanie uplatneného nároku, pritom v tomto smere odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/171/2010 zo dňa 22.09.2010. Žalobca mal za to, že v danom prípade je dodržaná zásada
primeranosti a zásada proporcionality, keďže voči žalovaným si uplatnil len sumu v celkovej výške 81
185,08 eur, t.j. sumu bez zákonných úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Zásada proporcionality je
podľa názoru žalobcu v danom prípade dodržaná aj z dôvodu, že na nehnuteľnosť žalovanej v 1./ rade

viaznú ťarchy v prospech banky, ktorá žalovanej poskytla úver na financovanie stavby rodinného domu v
celkovej výške 96 000 eur, čo znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie
túto skutočnosť v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezohľadnil.
Taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, či hodnota
predmetnej nehnuteľnosti je skutočne 259 000 eur. Mal za to, že súd nezohľadnil skutkový stav veci

a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprihliadal na skutočnosti
vyššie uvedené, ktorými žalobca práve naopak preukázal, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia
by nedošlo a k nadmernému obmedzeniu dispozičného práva žalovaných viac než je to pre daný účel
potrebné, Namietal, že takto poskytnutá ochrana spotrebiteľom v danom prípade je zjavne neprimeraná
a taktiež, že ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a nemožno ju chápať ako obranu ľahkomyseľnosti

a nezodpovednosti tejto slabšej strany.
9. Žalovaná v 1./ a v 3./ rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca postupuje v rozpore
s ust. § 132 ods. 1 CSP, keď úmyselne neuvádza rozhodujúce skutočnosti. Navrhli, aby odvolací
súd odvolanie žalobcu zamietol. Poukázali na skutočnosť, že žalobca na byt vo výlučnom vlastníctve
žalovanej v 3./ rade (LV č. U., kat. úz. W.) zriadil 3 záložné práva na zabezpečenie pohľadávok vo

výške 24 000 eur, 31 466, 18 eur a 51 000 eur, t.j. na sumu vo výške 106 466 eur. Namietali, že žalobca
má záložné právo vo výške, ktorá je vyššia ako hodnota jeho žiadaného nároku. Aj napriek tomu šak
žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1./ rade. Zdôraznili, že žalobca
neuvádza pravdivé skutočnosti a aj napriek vyššieho spomínaného záložného práva žiada zriadiť ďalšie,
čo je v rozpore so zásadou proporcionality.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesplnením procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie, taktiež že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

18. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje tzv. nóvum v civilnom procesnom práve, ktoré je
akýmsi podtypom neodkladného opatrenia a jeho podstata spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia
peňažnej pohľadávky veriteľa, resp. žalobcu, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Súd
zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových

hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak navrhovateľ v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Odvolací
súd v tomto kontexte pripomína, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je
rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku účelu a podstaty predbežného
opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie, tak pri rozhodovaní o nariadení

neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia predstavuje skutočnosť, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú pre rozhodovanie o návrhu na
predbežné opatrenie dôležité (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo
105/210).

19. Vzhľadom na mimoriadny charakter inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je dôležité skúmať,
či sú v predmetnom konaní splnené predpoklady pre jeho nariadenie. Týmito predpokladmi sú:
a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho

zmarenia exekúcie. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je najmä posilnenie okrem iného
vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa v prípadnom exekučnom konaní, pričom pri skúmaní obavy z
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Naplnenie
predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocujepredovšetkým na základe návrhu, a to preskúmaním rozhodujúcich skutočností, ktoré uvádza
navrhovateľ vo svojom návrhu. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia osvedčiť existenciou právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobcom tvrdené a

osvedčené skutočnosti musia odôvodňovať potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia, t.j. obavu z
ohrozenia exekúcie (viď Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/163/2017 zo dňa
25.5.2017).

20. Zároveň súd musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať

zásadu proporcionality a primeranosť zásahu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
dochádza k zásadnému zásahu do sféry dispozičných a vlastníckych práv povinnej osoby. V
tomto kontexte odvolací súd dodáva, že v prípadoch keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je povinný skúmať nielen, to či v budúcnosti dôjde k úhrade dlžnej čiastky,
ale je potrebné skúmať aj primeranú ujmu povinnej osoby, do ktorej práv a slobôd sa nariadením
zabezpečovacieho opatrenia zasiahne. Vo vzťahu k skúmaniu proporcionality je potrebné uviesť, že

je potrebné sledovať aj „primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to
aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva
zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu, a aby takáto
ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným
spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom by bola

zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej
nehnuteľnosti" (viď Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/76/2017 zo dňa
25.05.2017).

21. Odvolací súd vo vyššie uvedených súvislostiach zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch

zabezpečovacie opatrenie možno vnímať len ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním
konania vo veci samej, t.j. v predmetnom prípade konaním o zaplatenie žalobcom požadovanej istiny.
Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká
v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/ 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého:

„Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom

dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

22. Oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za preukázané že žalobca sa návrhom
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal, aby súd prvej inštancie zriadil záložné právo na
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1./ rade, zapísané na LV č. XXXX, okres W., kat.

úz V.. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná v 1./ rade je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností
nachádzajúcich sa na LV č. XXXX so spoluvlastníckym podielom 1/1. Uviedol, že v prípade daných
nehnuteľností sa jednalo o stavbu rodinného domu, ktorú pre žalovanú v 1./ rade realizovala spoločnosť
Ekonomické stavby, s.r.o., ako zhotoviteľ. Na financovanie tejto výstavby žiadala žalovaná v 1./ rade
pôžičky od žalobcu, ktorý jej tieto následne riadne a včas poskytol, tak ako to uviedol v žalobe.

Následne v priebehu mimosúdnych rokovaní získal informáciu od žalovaného v 2./ rade, že žalobkyňa
sa predmetné nehnuteľnosti snaží predať cez realitnú kanceláriu za kúpnu cenu 250 000 eur, o čom
priložil aj internetový odkaz. Mal za to, že z uvedeného konania žalovanej v 1./ rade bolo zrejmé, že
ak dôjde k predaju nehnuteľností, existovala by dôvodná obava, že aj vzhľadom na ťarchy, ktoré boli
evidované na predmetných nehnuteľnostiach a výšku žalobcových pohľadávok voči žalovaným bude

prípadná exekúcia voči žalovanej v 1./ rade ohrozená.

23. Súd prvej inštancie sa v zmysle pokynu odvolacieho súdu správne zaoberal otázkou, či je v
danom prípade dodržaná zásada proporcionality medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky žalobcu
k hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. Zároveň súd prvej inštancie pristúpil k prieskumu charakteru

právneho vzťahu medzi sporovými stranami, pričom správne skúmal dôvodnosť podaného návrhu.

24. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, keď rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom pre nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola v tomtoprípade najmä nepreukázaná existencia dodržania zásady proporcionality, ktorú je v prípade
rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zohľadniť. Vzhľadom na charakter právneho
vzťahu medzi stranami sporu, výšku poskytnutých peňažných prostriedkov prostredníctvom uzavretých

zmlúv o pôžičke a hodnotou predmetných nehnuteľností bolo potrebné návrh skúmať aj z hľadiska
dodržania tejto zásady. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia istiny vo výške 81 185,80 eur, pričom v
priebehu konania vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 828 eur. V tomto smere odvolací súd uvádza,
že bolo potrebné skúmať dodržanie zásady proporcionality, nakoľko nariadením zabezpečovacieho
opatrenia dochádza k narušeniu dispozičných práv povinnej osoby. Z priložených listinných dôkazov

vyplývalo, že predmetné nehnuteľnosti môžu mať hodnotu okolo 250 000 eur. V danom prípade je
vzhľadom na hodnotu žalobcom uplatnenej istiny a hodnotou nehnuteľností zjavný nepomer, čo má za
následok nedodržanie zásady proporcionality a primeranosti do práv dlžníka.

25. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pohľadávka žalobcu zatiaľ nie je
riadne judikovaná. Avšak vzhľadom na okolnosti uzavretia zmlúv o pôžičke v predmetnom spore sa

odvolaciemu súdu javí, že medzi stranami sporu ide o vzťah spotrebiteľského charakteru, pričom
odvolací súd vychádza najmä z postavenia strán pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje najmä na krátke obdobie medzi uzavretím jednotlivých zmlúv o pôžičke a
krátku lehotu splatnosti pôžičiek. Žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sledoval
zabezpečenie pohľadávky vo výške 81 185,08 eur, pričom vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci

samej je sporné, či výška tejto pohľadávky je skutočne v žalobcom uvádzanej hodnote bez uplatnenia
zmluvných pokút. Vzhľadom na charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi stranami sporu a
hodnotu nehnuteľností má odvolací súd za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k
neprimeranému ohrozeniu dispozičných práv povinného.

26. Z vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1./ a v 3./ rade vyplýva, že žalobca zriadil záložné právo k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 3./ rade v hodnote 106 466 eur. (č.l. 298). Dôvodom zriadenia
záložného práva malo byť zabezpečenie pohľadávok nadobudnutých titulom Zmlúv o pôžičke, kde
žalovaná v 3./ rade vystupovala v postavení ručiteľa. Odvolaciemu súdu sa javí, že vzhľadom na
zriadenie záložných práv na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej v 3./ rade v prospech žalobcu v

celkovej výške 106 466 eur možno návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia považovať za zjavne
neproporcionálny.

27. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom keď rozhodol o zamietnutí návrhu na zariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Čo sa týka námietok žalobcu, že súd sa nedostatočne vysporiadal s

tým, či trhová hodnota predmetnej stavby rodinného domu žalovanej v 1./ rade bola v skutočnosti
259 000 eur a nie nižšia, odvolací súd uvádza, že v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovania) podstatne zúžený. V konaní o
rozhodnutí o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu,
ako v konaní vo veci samej, ale v tomto prípade ide o osvedčovanie, ktoré nemožno stotožniť s

dokazovaním v základnom konaní. Osvedčovanie značí, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie.
Bolo teda na ťarche žalobcu, aby v prípade pochybností o dodržaní proporcionality a primeranosti medzi
výškou uplatňovanejpohľadávkyahodnotouzabezpečovanýchnehnuteľnostítietodostatočneosvedčil.

28. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

29. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Podľa ust. § 217 CSP prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS/209/04:
„Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“32.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdvzmysle§387ods.1aods.2CSPnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).