Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5622203021.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. F., zastúpenej JUDr. Milanom Trnovským, advokátom
so sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej B. G. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. XXXX/XX, E. F., toho času D. XXX/XX, E. F., zastúpenej JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom
so sídlom Farská 40, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E. I., obec Liptovský
Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku
parcely registra KN-C č. 88/333, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2,
parcela registra KN-C č. 88/321 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2,
parcela registra KN-C č. 88/333, súd z r u š u j e .
II. Súd nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste

vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E. I., obec E. F., okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom
so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra KN-C č. 88/333, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 56 m2, parcelné č. 88/321 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2, parcela registra
KN-C č. 88/333 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške

56 500,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 17. 10. 2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E. I. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený
na pozemku parcely registra KN-C č. 88/333, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, parcela

registra KN-C č. 88/321 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400
m2, parcela registra KN-C č. 88/333. Navrhla nehnuteľnosti prikázať do jej
výlučného vlastníctva, nakoľko reálna deľba nie je možná. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje
3 a podiel žalovanej 1. Predmetné nehnuteľnosti sú pôvodným rodičovským majetkom strán sporu,
žalobkyňa a žalovaná nadobudli podiel o veľkosti po 1 dedením po svojom otcovi a žalobkyňa podiel
o veľkosti 1 darovacou zmluvou od matky strán sporu. Žalovaná už v roku 2015 požadovala vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetný rodinný dom užíva od roku
2017 s tým, že neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním domu a nepodieľala sa ani na žiadnych
opravách a údržbe rodinného domu. V čase od septembra 2017 do podania žaloby uhrádza žalobkyňavšetky náklady spojené s dodávkou elektrickej energie. Matka sporových strán tiež vyzývala žalovanú,
abyvyporiadalasvojspoluvlastníckypodielstým,žemámožnosťbývaťunejvbyte,načovšakžalovaná
nereflektovala. Vyporiadavané nehnuteľnosti nespĺňajú znaky reálnej deliteľnosti, čo je podľa žalobkyne

nesporné a vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 22/2021, ktorý vypracoval B. A. A.. Týmto
posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 140 000,- eur, z čoho na podiel
žalovanej pripadá suma 35 000,- eur.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu hodných osobitného zreteľa, resp. predmet podielového

spoluvlastníctva rozdeliť podľa veľkosti podielov. V rodinnom dome býva so svojou deväťročnou dcérou.
Dcéra má v dome svoju izbu, posteľ a prostredie, ktoré pre ňu do veľkej miery znamená istotu, ktorú aj
s ohľadom na ukončenie vzťahu s jej otcom zo strany žalovanej potrebuje. Žalovaná si nevie predstaviť,
že by dcéru vystavila situácii, že by mala stratiť svoje bezpečné prostredie. Zároveň si nevie predstaviť,
kam by s dcérou išla bývať, nakoľko suma ponúkaná žalobkyňou ani zďaleka neumožňuje zaobstaranie
si riadneho bývania. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej ak predmet podielového

spoluvlastníctva predstavuje domov pre maloleté dieťa, je to dôvod na to, aby nedošlo k zrušeniu
avyporiadaniupodielovéhospoluvlastníctva.Akbydošlozostranysúdukzbaveniudomova,žalovanási
nevie predstaviť, čo by to znamenalo možnosť zachovania striedavej starostlivosti o dcéru. Rodinný dom
je štvorposchodový, viacgeneračný a je možné ho reálne rozdeliť. Žalovaná spochybnila aj všeobecnú
hodnotu stanovenú súkromným znaleckým posudkom, ktorá je už neaktuálna. Z dôvodov hodných

osobitnéhozreteľataknavrhlažalobuzamietnuťapreprípad,žesúdtakétodôvodynevzhliadne,navrhla
reálnu deľbu, čím je taktiež sledovaný jej primárny cieľ zachovania domova a stability prostredia pre
jej dcéru.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná má voči nej silne animózny vzťah a pre jej nepriateľské
správanie musela so svojimi dvomi deťmi dočasne opustiť svoje rodné bývanie, kde prežili jej deti celý
svoj život a dočasne nájsť podnájom. Dcéra žalovanej nemá k rodinnému domu žiadny citový vzťah ,
ktorý sa žalovaná snaží súdu účelovo podsúvať. Naviac, podmienky, v akých tam momentálne žije
žalovaná, sú v absolútnom rozpore s najlepším záujmom a starostlivosťou o maloleté dieťa a nie sú

vhodné ani pre žalovanú samotnú. Podľa žalobkyne disponuje žalovaná sumou približne vo výške 20
000,- eur, ktoré nasporila v J. K. K., a. s. Za štyri roky neuhradila nič na náklady spojené s užívaním
domu, čím ušetrila približne 26 400,- eur. Spolu s primeranou náhradou vo výške 35 000,-
eur tak má dostatok finančných prostriedkov na obstaranie si jednoizbového, resp. dvojizbového bytu.
Deti žalobkyne majú silnú citovú väzbu k predmetnej nehnuteľnosti, žili tam od útleho detstva, je to ich

bezprostredný domov, ktorý im chýba a do ktorého sa chcú vrátiť. Súčasťou repliky žalobkyne bolo aj
čestné vyhlásenie matky strán sporu, ktorá okrem iného uviedla, že žalovanú opakovane volala bývať k
nej do bytu, kde má žalovaná aj evidovaný trvalý pobyt. Žalovaná sa teda má kde nasťahovať, má v byte
vlastnú izbu, toto prostredie dcéra žalovanej dôverne pozná a vždy tam bola šťastná. Matka strán sporu
zároveň uviedla, že rodinný dom nie je určený pre bývanie dvoch rodín. V ďalšej časti repliky žalobkyňa

opísala dispozičné riešenie rodinného domu a vzťah so žalovanou.

4. Žalovaná v duplike poprela vyjadrenia žalobkyne v celom rozsahu. V predmetnom dome obýva jednu
izbu. Postavili ho rodičia svojpomocne, plánovali sa do neho presťahovať a zariadili ho aj nábytkom.
Tento dom si privlastnila žalobkyňa, ktorá píše o nejakom dokončovaní, čomu žalovaná nerozumie.

V dome s rodičmi mala bývať jedna z dcér a druhej mal ostať byt po rodičoch, ktorý momentálne
užíva matka. Otec dom staval pre dve rodiny, dom má dve miestnosti na varenie, dve kúpeľne, tri
záchody a podobne. Rovnako ako žalobkyňa, opísala v duplike nepriateľský vzťah so svojou sestrou a z
toho vyplývajúce nezhody v čase spoločného obývania predmetného domu, ktoré vyústili aj do potreby
privolania polície. Žalobkyňa v dome vypla vodu, kúrenie aj elektriku, z radiátorov vypustila vodu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa neúspešne pokúsil o mimosúdne riešenie sporu.
Žalobkyňa v rámci zmierovacieho konania navrhla primeranú náhradu za podiel žalovanej vo výške 70
000,- eur, t. j. dvojnásobku oproti primeranej náhrade stanovenej súkromným znaleckým posudkom,
avšak žalovaná s týmto nesúhlasila.

6. Žalobkyňa vypovedala, že jej je ľúto, že sa so žalovanou nedohodli. Rodinný dom nie je deliteľný, čo
preukáže aj obhliadka. Spoločné bývanie so žalovanou negatívne zasiahlo predovšetkým jej dve deti,
ktoré tým aj psychicky trpeli, pričom jej mladší syn je momentálne na tom zdravotne zle. Dom užívalado apríla 2021, kedy ju odtiaľ vyštvala žalovaná. Potvrdila, že potom ako sa so žalovanou nedohodla na
otázke úhrad, bolo zrušené odberné miesto na elektrickú energiu, rovnako sa vyriešila aj otázka prípojky
na plyn. Nakoniec bola žalobkyňa donútená pristúpiť aj k prerušeniu dodávky vody, nakoľko nebolo v

jej možnostiach uhrádzať náklady v rodinnom dome, z ktorého bola vyhnaná, lebo musela platiť nájom
a zabezpečovať starostlivosť o svoje deti. Matka jej darovala svoj podiel z dôvodu, že v minulosti boli
rodičmi rozhodnuté, že dom je určený pre ňu. V prípade, ak by nadobudla výlučné vlastníctvo k domu,
tak by ho nepredala. Jej deti sa na návrat domov tešia. V súčasnosti nie je dom napojený na vodu,
elektriku ani na plyn, kanalizácia je znečistená, komín zanesený, nakoľko odkedy tam býva žalovaná,

nebola urobená revízia kominárom.

7. Žalovaná poprela, že by rodičia rozhodli, že v dome má bývať žalobkyňa. Žalobkyňa trinásť rokov
manipuluje ich matku, čoho výsledkom je to, že jej matka previedla svoj podiel na predmetných
nehnuteľnostiach. Nepoprela, že väčšinu úhrad platila žalobkyňa, bolo to však z dôvodu, že väčšinu
domu užívala práve ona. Na otázku, či si vie vzhľadom na jej vzťah so sestrou predstaviť spolužitie v

rozdelenom rodinnom dome, uviedla, že ona prieky nikdy nerobila. Navrhla horizontálne delenie, lebo
vertikálny spôsob rozdelenia by bol smiešny. Do domu sa dajú vybudovať dva samostatné vchody, aj
susedia tak majú riešený vchod, pričom ich syn žije v podkroví. Navrhla rozdeliť dom tak, že v jej užívaní
by zostalo druhé nadzemné podlažie, kde má aj teraz svoju izbu, v ktorej má vyriešené kúrenie. Na
toto poschodie by viedli železné schody. Kuchyňa síce na tomto poschodí nie je, ale žalovaná bez nech

funguje prakticky päť rokov. To, že žije v dome bez vody, elektriny a plynu, je vina žalobkyne. Zároveň
ju pripravila aj o odpadovú vodu, čiže žalovaná nemá ani čím splachovať. Žalobkyňa sa o dom vôbec
nestará, nekosí ani záhradu, na čo sa sťažujú aj susedia. Žalovaná spochybnila postup súdnej znalkyne,
ktorá jej nedoručila predvolanie na obhliadku rodinného domu. Znalkyňa mala mať zo spisu vedomosť,
že žalovaná nepreberá poštu, pričom nedodržala ani lehotu na vyzdvihnutie zásielky.

8. Súd vo veci vykonal obhliadku rodinného domu strán sporu, ktorý tvorí pravú polovicu dvojdomu.
Dom je podpivničený s jedným nadzemným podlažím a dvomi podkroviami. Do suterénu domu je prístup
cez garážovú bránu od miestnej komunikácie ako aj po schodoch priamo z rodinného domu. Okrem
chodby so schodiskom sa tu nachádza práčovňa, kotolňa a dve miestnosti (garáž a miestnosť vedľa

garáže), ktoré v súčasnosti slúžia ako sklad. Cez jediné vchodové dvere je prístup na prvé nadzemné
podlažie, ktoré okrem vstupnej haly obsahuje chodbu so schodiskom do garáže a do podkrovia, kuchyňu
so špajzou, toaletu a tri obytné izby. V prvom podkroví sú okrem chodby so schodiskom tri izby, kúpeľňa,
toaleta a miestnosť slúžiaca ako sklad. Pod strechou rodinného domu, v druhom podkroví, sú dve
miestnosti určené na sklad. Tieto miestnosti sú bez pripojenia na vodu a kúrenie.

9. Žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom č. 22/2021 zo dňa 16. 04. 2021, vypracovaným B. A.
A., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, bola stanovená všeobecná
hodnota vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 140 000,- eur.

10. Súd na návrh žalovanej vo veci nariadil znalecké dokazovanie pre určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností s tým, že súd zároveň znalkyni uložil povinnosť zodpovedať a odôvodniť, či je možné
rodinný dom reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov strán sporu. Znalkyňa B. C. J. v posudku
č. 77/2023 zo dňa 19. 11. 2023 stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 226 000,-
eur. Rodinný dom zároveň považuje za reálne nedeliteľný. Reálne rozdelenie stavby je možné len

vo vertikálnom smere, pričom novovzniknuté stavby po reálnej deľbe musia spĺňať všetky základné
požiadavky na stavby podľa ustanovenia § 43d zákona č. 50/1976 Zb. Znalkyňa v posudku (strana 27)
načrtla jediné možné delenie danej nehnuteľnosti podľa zvislých nosných konštrukcií, ktoré riešenie
však nie je možné z dôvodu nesplnenia kritéria architektonického stvárnenia, výrazu a prevádzkovej
funkčnosti novovzniknutých častí. V časti A, ktorá predstavuje reálny podiel žalovanej, bo bolo potrebné

dobudovať vstup, schodisko na prepojenie jednotlivých podlaží, rozvody a zdroje technického zariadenia
budovy, napojenie na verejný vodovod, elektriku, kanalizáciu a rozvod zemného plynu so samostatnými
meračmi, kuchyňu a sociálne zariadenie a zvislú nosnú konštrukciu v konštrukcii strechy.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam rešpektujúc veľkosť podielov a účelné využitie veci. Vzhľadom na charakter sporu

a vykonané dokazovanie súd v prvom rade konštatuje, že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu
je vzhľadom na dlhoročné súrodenecké nezhody, ktoré vyústili do absolútnej neschopnosti vzájomnej
komunikácie a osobnej nevraživosti, nielenže nereálna, ale až nepredstaviteľná a preto súd pri
rozhodovaní kládol najväčší dôraz na také vyporiadanie, ktoré v budúcnosti ak nie vylúči, tak aspoň
zamedzí vzniku ďalších sporov medzi stranami sporu a predovšetkým zabezpečí zdravé prostredie
pre výchovu ich detí. V súdnom konaní predložená súrodenecká komunikácia, výkon práv v súvislosti

s užívaním ich rodičovského domu, priebeh pojednávaní a obhliadky a nakoniec samotné oslovovanie
sa strán sporu priezviskami, boli pre súd dostatočným dôvodom pre také vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré je podľa jeho názoru najvhodnejšie tak pre strany sporu, ako aj pre dvoch
maloletých synov žalobkyne a maloletú dcéru žalovanej.

14. Žalovaná navrhla, aby súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že jej maloletá dcéra má v rodinnom dome vytvorený svoj domov.
Oproti tomu stojí záujem žalobkyne, aby sa mohla do rodičovského domu vrátiť so svojimi synmi, ktorý
taktiež považujú tento dom za svoj domov. Súd sa v tejto otázke nemohol prikloniť na stranu synov
žalobkyne alebo dcéry žalovanej, ktorých potreby sú totožné, ale musel prihliadnuť na záujem všetkých

maloletých detí, ktorý vzhľadom na vzťah strán sporu vylučuje, aby vyrastali spoločne v prostredí,
ktoré je nevyhovujúce pre ich zdravý vývoj. Zachovanie domova detí je dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý súd nezruší podielové spoluvlastníctvo na čas, po ktorý predmet spoluvlastníctva plní
túto funkciu, avšak túto zásadu nie je možné uplatniť v tomto spore. Naviac, medzi stranami nebolo
sporné to, že žalovaná s dcérou obývajú samé časť rodinného domu, ktorý nie je dva roky pripojený

na vodu, elektrinu, plyn a nefunguje ústredné kúrenie. Bez ohľadu na dôvody tohto stavu, ktoré súd
zohľadnil v rozhodnutí o náhrade trov konania, takéto prostredie rozhodne nemožno považovať za
vhodný domov pre akékoľvek maloleté dieťa. Žalovaná zároveň nepreukázala, že by sa podieľala
na úhradách spojených s užívaním rodinného domu, resp. jej časti a súčasne ani na potrebných
opravách a údržbe domu, čo taktiež odporuje jej tvrdeniu o potrebe bezpečného prostredia a stability

v bytovej otázke pre jej maloletú dcéru. Súd má za to, že v prípade, ak by skutočne sama považovala
predmetný rodinný dom sa svoj domov a domov svojej dcéry, k jeho užívaniu a obhospodarovaniu by
pristupovala inak, minimálne by musela preukázať snahu o akúkoľvek dohodu so svojou sestrou ako
väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou. Vzhľadom k tomu, že akákoľvek dohoda medzi nimi, nielen
ohľadnespoločnejnehnuteľnosti,jeabsolútnevylúčená,súdnevidípriestornato,abynedošlokzrušeniu

podielového spoluvlastníctva, čím by sa len prehĺbil už teraz zlý súrodenecký vzťah, v dôsledku čoho by
predmetná nehnuteľnosť naďalej chátrala a určite by nepredstavovala vhodné prostredie na vytvorenie
domova pre maloleté deti.

15. Reálna deľba rodinného domu nie je možná. Odhliadnuc od toho, že to konštatovala znalkyňa,

pričom znalecký posudok určite, jasne a zrozumiteľne aj odôvodnila, reálna vertikálna deľba sa javila
ako nemožná aj pri obhliadke rodinného domu. Nakoniec, sama žalovaná považovala takéto rozdelenie
domu za nemožné, navrhovala rozdeliť dom horizontálne, čo však nie je možné. Stavba rodinného
domu v čase rozhodnutia súdu nie je v takom stave, že by eventuálne vzniknuté samostatné stavby
boli spojené so zemou pevným základom. Vzhľadom na to, že ide o polovicu dvojdomu a s poukazom

na dispozičné riešenie suterénu a nadzemných podlaží je prakticky vylúčená taká stavebnotechnická
úprava, ktorá by nehnuteľnosť rozdelila vertikálne v pomere 1 a 3. Zároveň nebolo ani jednou zo strán
tvrdené, že by boli ochotné značné finančné investície na rozdelenie domu vynaložiť. Pri závere o tom,
že rozdelenie veci nie je dobre možné, sa súd neobmedzuje iba na konštatovanie
o nemožnosti deľby z hľadiska tvaru, umiestnenia a prístupu k nehnuteľnosti, ale je potrebné zohľadniť

aj budúce využitie veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva teda nie
je len to, že ide o z technického hľadiska o deliteľnú vec, ale aj to, aby prípadné rozdelenie veci bolo
funkčne opodstatnené, čo znamená, že vzniknuté samostatné veci budú ich vlastníkom naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a poslaniu. Súd má za to, že táto podmienka by nebola v tomtospore splnená, lebo z polovice existujúceho dvojdomu by nemohli vzniknúť dve plnohodnotné bytové
jednotky, predovšetkým bytová jednotka žalovanej, ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že reálne nedeliteľnou nehnuteľnosťou sa rozumie aj taká stavba, ktorú by bolo

možné rozdeliť iba pri vynaložení značných nákladov na stavebné úpravy. Pokiaľ ide o budúce využitie
veci, žalovaná sama nevedela odpovedať na otázku, ako si pri vzťahoch so sestrou predstavuje budúce
spolunažívanie v po právnej stránke samostatných, ale fakticky naďalej v spoločnej nehnuteľnosti. Pre
súd je zároveň nežiadúce, aby, aby autoritatívne súdne rozhodnutie vyvolalo medzi stranami sporu
ďalšie spory, k čomu by bezpochyby pri reálnej deľbe rodinného domu na nefunkčné celky došlo. Súd do

odôvodnenia tohto rozhodnutia nezahrnul emočné vyjadrenia strán sporu, avšak pri úvahách o spôsobe
vyporiadania podielového spoluvlastníctva ich zohľadnil v tom smere, že je podľa názoru súdu vylúčené,
aby bola splnená podmienka účelného využitia rozdelených a tým pádom susediacich nehnuteľností
za situácie, keď strany sporu, dve sestry, majú vážne rozvrátené vzťahy, ktoré im bránia sa dohodnúť
o vyporiadaní majetku po ich rodičoch. Žalobkyňou striktný nesúhlas s tým, aby došlo k reálnej deľbe
týchto nehnuteľností sám o sebe nasvedčuje tomu záveru, že si taktiež nevie za tejto situácie predstaviť

účelné využitie nehnuteľností nachádzajúcich sa v susedstve jej sestry. Rovnako z vyjadrení žalovanej,
ktorá podľa názoru súdu dôvodne cíti krivdu zo spôsobu, akým so svojim podielom naložila ich matka,
taktiež vyplýva, že susedstvo s jej sestrou je pre ňu nepredstaviteľné. Žalovaná spochybnila záver
znalkyne o nemožnosti reálnej deľby tvrdiac, že túto odbornú otázku musí posúdiť aj statik a architekt.
Napriek tomu, že súd na žiadosť žalovanej poskytol lehotu na predloženie buď súkromného znaleckého

posudku, resp. odborného vyjadrenia k otázke možnosti reálnej deľby, do posledného pojednávania
tento dôkaz nebol predložený. Súd zároveň nevidí dôvod, pre ktorý by ustanovená znalkyňa z odboru
stavebníctvo nemala byť spôsobilá posúdiť možnosť reálnej deľby rodinného domu, keď sa naviac
vyjadrila aj k architektonickému stvárneniu a zdôraznila potrebu vybudovania zvislej nosnej konštrukcie
v streche, čo nepochybne súvisí s otázkou statiky stavby.

16. Na základe vyššie uvedeného súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne ako väčšinovej podielovej
spoluvlastníčke, čím sa do budúcna zabezpečí ich účelné využitie. Vychádzajúc zo znaleckého
posudku súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť primeranú náhradu vo výške 1 zo všeobecnej hodnoty

nehnuteľností 226 000,- eur, t. j. sumu 56 500,- eur. Vzhľadom na výšku primeranej
náhrady súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p. určil dlhšiu lehotu splatnosti tak, ako je to
uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

17. Súd nevykonal dôkaz výsluchom matky strán sporu, nakoľko jej svedecká výpoveď nemohla

byť relevantná pre rozhodnutie v tejto veci. Žalovaná pri svojich opakovaných návrhoch neuviedla
žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa mala jej matka vyjadriť v nadväznosti na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom súd mal za to, jediným účelom tohto výsluchu by bolo len
ozrejmenie rozhodnutia o darovaní svojho podielu len jednej z dcér. Rovnako boli nedôvodné aj návrhy
na výsluch bývalého partnera žalovanej a L. M.. V tomto spore bolo potrebné ustáliť to, či sú tu dôvody

hodnéosobitnéhozreteľaprenezrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaakoajto,čijerodinnýdomreálne
deliteľný, ku ktorým otázkam by sa navrhovaní svedkovia nevedeli vyjadriť.

18.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§257ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, nepriznal ich náhradu a konštatoval tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl predovšetkým
v postupe žalobkyne, ktorá uvedomujúc si to, že v rodičovskom dome býva jej sestra s maloletou dcérou,
z dôvodu rozvrátených, priam nepriateľských vzťahov vykonala úkony súvisiace s odpojením domu od
vody a energií, čím podstatným spôsobom sťažila situáciu žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.