Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/227/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5024200079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov:
matka – A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G. a otec – A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX B., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Luciou
Sklenárovou, advokátkou, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu otca na zmenu
úpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému,oodvolanímatkyprotirozsudkuOkresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 28P/25/2023-111 zo dňa 27. augusta 2024 vo výrokoch I., III., V., VI., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28P/25/2023-111 zo dňa 27. augusta 2024
v napadnutých výrokoch I., III., V., VI. o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, určenej
vyživovacej povinnosti matke, úpravy styku matky s maloletým a povinnosti otca maloletého na styk

s matkou riadne a včas pripraviť a v určenom čase umožniť matke styk s maloletým, v spojení so
závislými výrokmi II., VII., IX. o zastupovaní maloletého dieťaťa obidvoma rodičmi a o spravovaní jeho
majetku v bežných veciach, o zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24P/44/2019
zo dňa 09.06.2020 a v trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28P/25/2023-111 zo dňa 27. augusta 2024 vo výroku
IV., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti zo strany

matky zamietol, z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca.
Podľa výroku II. obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať ako zákonní zástupcovia a spravovať
jeho majetok v bežných veciach.
Výrokom III. bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne

počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.
Výrokom IV. v prevyšujúcej časti okresný súd návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti zo strany
matky zamietol.
Výrokom V. okresný súd upravil styk matky s maloletým a podľa výroku VI. otcovi uložil povinnosť
maloletého na styk riadne a včas pripraviť a v určenom čase umožniť matke styk s dieťaťom.
Podľa výroku VII. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24P/44/2019 zo dňa

09.06.2020, týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Výrokom VIII. okresný súd uložil rodičom maloletého výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny alebo u iného psychológa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie týkajúcej
sa starostlivosti o maloletého a osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, a to na obdobie 12
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
– výrok IX..
Výrokmi X., XI. tak otcovi, ako aj matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť nahradiť trovy konania
štátu vo výške 8,36 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh otca maloletého, jeho
zdôvodnenie, ktorým sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti otca s úpravou styku matky s dieťaťom a uložením povinnosti matke
prispievať na výživu maloletého, pretože striedavá starostlivosť prestala fungovať a nie je v záujme
maloletého, aby sa v nej pokračovalo.

3. Okresný súd uviedol vyjadrenie matky maloletého, ktorá s návrhom otca nesúhlasila.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní prehľadom súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa maloletého,
vyjadreniami rodičov maloletého, tak v písomných podaniach, ako aj na nariadených pojednávaniach,

Správou z poradenského procesu zo dňa 08.11.2022 (v spise sp.zn. 6P/39/2022), Správou
zporadenskéhoprocesuzodňa25.09.2023,SprávouZákladnejškolyH.,B.zodňa03.10.2023,Správou
kolízneho opatrovníka zo dňa 16.05.2022 (v spise sp.zn. 6P/39/2022) a zo dňa 11.08.2022 (v spise
sp.zn. 25P/106/2022), Znaleckým posudkom č. 6/2024 zo dňa 12.05.2024, za aplikácie § 121 CMP, ust.
§ 24 ods. 1, 3, 5, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 37ods. 2 písm. d)

Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

5. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24P/44/2019 zo dňa 09.06.2020, právoplatným
dňa 24.06.2020, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý A. A. bol zverený do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s vymedzením rozsahu a podmienok vykonávania striedavej

osobnej starostlivosti, s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého vo výške 70,- Eur mesačne.
Bolo dohodnuté, že daňový bonus si bude uplatňovať otec a rodinné prídavky bude poberať matka
dieťaťa. Osobitne bol upravený styk rodičov s maloletým počas veľkonočných sviatkov, letných prázdnin
a v čase vianočných sviatkov.

6.OkresnýsúdprirozhodovanívychádzalzozákladnéhoprincípuvyplývajúcehozoZákonaorodineako
aj z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Podľa výsledkov dokazovania od poslednej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému došlo predovšetkým na jeho strane k relevantnej
zmene pomerov a v jeho najlepšom záujme v čase aktuálneho rozhodovania okresného súdu bolo

zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca. Predovšetkým zo záverov vypracovaného znaleckého
posudku bolo u maloletého zistené narušenie vývinu, prejavujúce sa najmä labilnou emotivitou,
intrapsychickou tenziou, impulzivitou v správaní, nízkou frustračnou toleranciou a autoreguláciou.
Vzťah medzi rodičmi je naďalej konfliktný s nedostatkom konštruktívnej komunikácie v záujme dieťaťa
a je prekážkou konštruktívneho fungovania akejkoľvek úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému bez toho, aby obidvaja zmenili svoj prístup voči sebe navzájom. Posledným súdnym
rozhodnutím, a to rozsudkom sp.zn. 24P/44/2019 zo dňa 09.06.2020 bol maloletý zverený do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. V tom čase mal maloletý 5 rokov
a navštevoval materskú školu. Samotní rodičia uviedli, že striedavá starostlivosť nie je aktuálne pre
maloletého vhodná, vyskytli sa u neho výchovné problémy, začal byť náročnejšie usmerniteľný a najmä

v škole začal mať konfliktné až agresívne prejavy voči spolužiakom, mal problém s rešpektovaním
autorít. Práve vzájomné konfliktné nastavenie rodičov a ich neochota spolupracovať na zabezpečení
stabilného prostredia pre maloletého s porovnateľnými výchovnými prístupmi, viedla k postupnej
destabilizácii psychického stavu maloletého, čo vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku. Maloletý
má ťažkosti v adaptácii a socializácii, túži zapadnúť do partie spolužiakov a kamarátov, avšak nedokáže

na to nájsť vhodný spôsob, čo pramení z jeho vnútorného napätia a zmätku, z nejednotného domáceho
prostredia.7. Okresný súd poukázal na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých vo vzťahu k matke znalkyňa
konštatovala u dieťaťa ambivalentný, t.j. neistý vzťah, maloletý čo sa týka pocitov k matke lavíruje medzi
vysoko pozitívnymi a negatívnymi. S maloletým boli vykonané viaceré pohovory orgánom sociálnej

kurately v súvislosti s viacerými súdnymi konaniami, ktoré vo vzťahu k maloletému sa viedli a bolo
možné pozorovať, že počas dlhšieho, viac rokov trvajúceho obdobia, maloletý prejavoval inklináciu
k otcovi a prejavoval častejšie túžbu bývať s ním, kedy prostredie u otca opisoval väčšinou pozitívne.
Aj pri rozhovoroch maloletý prejavoval svoje postoje k matke a jej domácnosti ambivalentne, preto
bolo možné konštatovať, že závery o ambivalentnom vzťahu maloletého k matke vyplývajúce zo

znaleckého psychologického posudku, mali oporu aj v iných vykonaných dôkazoch. Napriek odlišným
deklaráciám matky sa potvrdila skutočnosť, že maloletý nemá vybudovaný dostatočne pozitívne sýtený
vzťah k staršiemu bratovi z predchádzajúceho vzťahu matky, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti.
Sám maloletý uviedol v rozhovoroch, že so starším bratom nemá dobrý vzťah, robí mu zle a cíti sa ním
ohrozený, jeho vzťah k bratovi je reálne skôr negatívny, čo môže byť spôsobené aj tým, že ho maloletý
A. považuje za konkurenciu v pozornosti matky.

8. Okresný súd zobral na zreteľ kritériá najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Zo znaleckého posudku,
ako aj z vykonaných sociálnych šetrení vyplynulo, že samotní rodičia majú porovnateľný osobnostný
a intelektový potenciál, ako aj výchovný prístup na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa
a u každého z nich znalkyňa uviedla aj určité negatívne osobnostné vlastnosti a rysy. Aktuálne bydliská

obidvoch rodičov spĺňajú predpoklady na výchovu a starostlivosť o dieťa. Okresný súd poukázal na
potrebu prihliadať na názor maloletého dieťaťa, avšak pri odbornom vyšetrení maloletého bolo zistené,
že jeho osobnosť je detská, značne imatúrna, je náchylný k manipuláciám. Maloletý je citovo naviazaný
na obidvoch rodičov, hoci vo vzťahu k matke hĺbka a emocionálne zafarbenie týchto pocitov u maloletého
kolíše, zatiaľ čo u otca je vyrovnanejšie a konštantné. V prostredí otca maloletý prezentoval pozitívne

emócie k svojim starým rodičom, zatiaľ čo u matky prezentoval afinitu k svojej mladšej sestre a naopak
hostilitu k staršiemu bratovi. K manželovi matky prejavoval indiferentné postoje, t.j. vzťah maloletého
k nemu je neutrálny a jeho postava nie je pre dieťa určujúca a smerodajná.

9. Okresný súd vyhodnotil najlepší záujem maloletého v otázke osobnej starostlivosti o neho a zveril

ho do starostlivosti otca, ktorý rovnako ako matka je schopný zabezpečiť mu adekvátnu starostlivosť.
Významnosť nastanej zmeny okolností na strane maloletého, čo sa týka jeho súčasných preferencií,
bola dostatočná na vyhodnotenie zmeny jeho výchovného prostredia ako súladnej s jeho najlepším
záujmom. Naopak, ponechanie maloletého v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov by za
aktuálneho stavu nebolo súladné s jeho záujmom. Významným problémom bol nedostatok komunikácie

medzirodičmiaichvzájomnékonfliktnénastavenie,avšakúlohousúdujesaaktívneusilovaťozlepšenie
ich vzťahu napríklad uložením výchovného opatrenia. Okresný súd si bol vedomý toho, že vzhľadom na
dlhodobo sa vyvíjajúce psychické rozpoloženie maloletého je bez aktivity rodičov smerujúcej k zmene
ich prístupu k sebe navzájom, ktorý maloletý od malička vníma, akákoľvek úprava riziková, avšak
napriek tomu mal za to, že zmena výchovného prostredia maloletého má potenciál aktuálne viesť u neho

k stabilizácii jeho prežívania a zmierneniu vnútorného napätia a negatívnych prejavov v správaní.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o rodine zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho
majetku okresný súd ponechal obidvom rodičom, pretože takéto rozhodnutie zodpovedá platnej právnej
úprave, ak ani jeden z rodičov nebol obmedzený vo výkone rodičovských práv.

11. Okresný súd konštatoval, že vzťah maloletého k obidvom rodičom je vytvorený na dostatočnej
úrovni a je primerane citovo a emocionálne sýtený, preto je namieste aj naďalej udržiavať tento vzťah
vzodpovedajúcejkvaliteavytvoriťpodmienkynajehoďalšieprehlbovaniezasúčasnéhovzatiadoúvahy
konkrétnych okolností, zdravý psychický vývin maloletého a zmiernenie možných rizík v jeho zdravom

vývine, čo vyústilo do okresným súdom určeného rozsahu stretávania sa maloletého s matkou, aby
nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu a súčasne, aby maloletý v čo najmenšej miere pociťoval dôsledky
rozchodu rodičov. Problémové prejavy v správaní maloletého sa vyskytli najmä v škole a v kolektíve
spolužiakov, preto aktuálne bude v jeho záujme stabilizovať najmä výchovné prostredie počas bežného
školského týždňa. Otec je schopný maloletému plnohodnotne pomôcť v plnení školských povinností,

aj samotná škola konštatovala, že chodieval lepšie pripravený a býval v škole kľudnejší skôr v čase,
keď bol u otca. Okresný súd nepovažoval za zásadný faktor pracovnú zaťaženosť jednotlivých rodičov,
pretože tak otec, ako aj matka majú vlastné pracovné povinnosti, a ak otec pracuje v trojzmennej
prevádzke, zjavne aj doposiaľ vedel zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, prípadne aj zapomoci starých rodičov, resp. iných rodinných príslušníkov. Matka začala podnikať, resp. v rámci toho
pracovať ako kozmetička vo vlastnej prevádzke, teda podobne ako otec, aj ona bude musieť skĺbiť svoje
pracovné povinnosti aj počas víkendov so starostlivosťou o maloletého, aj za prípadnej pomoci iných

rodinných príslušníkov, čo je bežný jav vo väčšine rodín. Okresný súd považoval za súladné so záujmom
maloletého upraviť jeho stretávanie s matkou počas dlhšie trvajúcich prázdnin a sviatkov.

12. Pri určení vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z potrieb maloletého, schopností
a možností povinného rodiča, ktorým je v danom prípade matka. Naposledy bola vyživovacia povinnosť

k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 24P/44/2019 zo dňa
09.06.2020, keď pri striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov maloletého bol otec zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne. Maloletý A. v tom čase navštevoval Materskú
školu v E. F. G., matka bola do 31.12.2019 zamestnaná, následne bola práceneschopná a poberala
nemocenskú dávku. Po ukončení spolužitia s otcom maloletého odišla s deťmi bývať k svojim rodičom
v obci G. C., koncom februára 2020 sa sťahovala do domácnosti svojho súčasného manžela, kde

býva doteraz. V roku 2021 sa jej narodila dcéra ako v poradí tretie dieťa. Otec v čase posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti bol rovnako ako doposiaľ zamestnaný v spoločnosti Slovalco,
a.s. a v rozsudku sp.zn. 6P/39/2022 zo dňa 10.01.2023 okresný súd na základe vyhodnotenia vtedy
relevantných okolností ponechal stanovenú vyživovaciu povinnosť otca popri stále nariadenej striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o dieťa.

13. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd porovnal aktuálne pomery rodičov a maloletého.
Zistil, že matka maloletého je aktuálne zamestnaná v obchodných spoločnostiach, v ktorých vykonáva
aj funkciu spoločníka, resp. konateľa, prípadne predsedu predstavenstva. Podľa záznamov Sociálnej
poisťovne dosahuje pre účely odvodov pomerne nízky hrubý príjem na úrovni spolu cca 350,- Eur, avšak

jej skutočný príjem bude závisieť od výsledkov podnikania v uvedených obchodných spoločnostiach.
Reálne matka vykonáva kozmetické služby. Predtým bola matka nezamestnaná, resp. na rodičovskej
dovolenke, poberala dávku v nezamestnanosti, resp. nemocenskú dávku vo výške presahujúcej 1.000,-
Eur, ktorá sa odvíjala od predchádzajúcej mzdy. Okresný súd poukázal na výdavky matky, jej ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k maloletému synovi vo veku 13 rokov a maloletej dcére vo veku cca 3

roky. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Slovalco, a.s. s priemerným hrubým mesačným
príjmom za posledný rok vo výške 2.060,- Eur. Súd prvej inštancie zohľadnil aj výdavky na strane otca.
S poukazom na odôvodnené výdavky maloletého, pomery obidvoch rodičov, pri zverení maloletého
do osobnej starostlivosti otca bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,-
Eur mesačne. Životná úroveň matky sa vo významnej miere odvíja od životnej úrovne jej manžela,

pričom krátko pred rozhodnutím okresného súdu začala podnikať, vykonávať kozmetické služby. Určené
výživné matke maloletého je v jej schopnostiach a možnostiach platiť.

14. V záujme maloletého a za odporúčania kolízneho opatrovníka, čo bolo podporené aj závermi
znaleckého posudku, vyjadrením psychologičky ÚPSVaR, okresný súd uložil rodičom výchovné

opatrenie v podobe povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu s cieľom zlepšenia vzájomnej
komunikácie rodičov, týkajúcej sa starostlivosti o maloletého a osvojenia si princípov zodpovedného
rodičovstva, a to v súčinnosti s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iným
psychológom. Podľa okresného súdu uloženie tohto výchovného opatrenia je nevyhnutné, ak v konaní
bolo preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné s nedostatkom konštruktívnej komunikácie

v záujme maloletého, ktorú skutočnosť maloletý vníma a v kombinácii s rozdielnosťou výchovných
prostredí u jednotlivých rodičov ako jedného z dôsledkov ich sťaženej komunikácie je rozhodujúcou
príčinou jeho zhoršeného zdravotného psychického stavu a problematických prejavov správania.

15. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie.

16. O trovách štátu, ktoré vznikli v podobe nákladov znaleckého dokazovania, rozhodol okresný súd tak,
že zaviazal obidvoch rodičov na nahradenie trov štátu, a to vo výške 8,36 Eur otca a matku vo výške

8,36 Eur, za stavu priznania znalečného znalkyni A. I. A. J. v sume 816,72 Eur, z ktorej sumy časť vo
výške 800,- Eur bola znalkyni vyplatená z preddavkov zložených rodičmi maloletého a zvyšná časť 16,72
Eur bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Pokiaľ vypracovanie znaleckého posudku bolo
odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci, aby bolo možné rozhodnúť v záujme maloletéhodieťaťa, tak získanie tohto dôkazného prostriedku bolo v záujme obidvoch rodičov, a preto obidvaja majú
znášať náklady s tým spojené každý v jednej polovici.

17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého, a to podaním
zo dňa 18.09.2024 (č.l. 124-126 spisu). Uviedla, že odvolaním napadá výroky I., III., V., VI., pretože
nesúhlasísozverenímmaloletéhodoosobnejstarostlivostiotca.Malazato,žeotecpremaloletéhonieje
pri výchove vzorom, už len z toho dôvodu, že počas spolužitia s matkou maloletého túto fyzicky napádal,
psychicky ničil. Je nebezpečenstvo, že maloletý syn bude kopírovať správanie otca, čo sa aj deje, ak

na konci prvého ročníka mu bolo udelené napomenutie zo strany triedneho učiteľa. Maloletý nevhodne
komunikuje s dospelými, odvráva, vyrušuje, provokuje spolužiakov, bil sa. Takéto správanie maloletého
syna nie je výsledkom nedostatočnej komunikácie rodičov, ale výsledkom správania sa otca maloletého.
Poukázala na Znalecký posudok č. 6/2024, vyjadrenia znalkyne. Otec manipuluje s maloletým vo vzťahu
k osobe matky, čo môže mať vplyv a už aj má na zdravé rozvíjanie vzťahu medzi matkou a synom
a v tomto vidí obrovské nebezpečenstvo pre riadny psychický vývin maloletého syna. Maloletý syn

nielenže bude vyrastať v nevhodnom prostredí s otcom a jeho rodičmi, ale aj v prostredí nevhodných
názorov, nebude vyrastať so súrodencami. Rozhodnutím okresného súdu došlo k oddeleniu maloletého
od jeho súrodencov A. a G.. Maloletý so sestrou G. má pekný vzťah a pri zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca je riziko, že tento vzťah sa naruší. Poprela, že by maloletý brat A. sa k maloletému A.
správal zle. Jej snahou je vytvoriť všetkým trom deťom stabilné prostredie. Manžel matky má dobrý vzťah

s maloletým a poprela, že by medzi nimi boli akékoľvek napäté vzťahy. Je pravdou, že raz maloletý A.
vyjadril,žechcebyťsmatkou,potomsotcom,t.j.jehovyjadreniasúnekonzistentné,aakmámaloletýiné
vyjadrenia, tak tieto sú pod vplyvom otca maloletého. Stabilitu prostredia maloletý nemá v prostredí otca,
ale v prostredí matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky pre jeho zdravý vývoj. Matka má dostatok
času, na rozdiel od otca, sa maloletému venovať, ak otec pracuje na smeny. Aj samotná znalkyňa

potvrdila, že matka má k maloletému pozitívny vzťah, pociťuje k synovi afinitu, záleží jej na ňom. Navrhla
odvolaniu vyhovieť.
18. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Poprel tvrdenia matky, že by ju počas spolužitia
fyzicky napádal alebo psychicky ničil. Ide o nepravdivé, účelové tvrdenia. Matka sa znaží tendenčne
vykresľovať otca ako násilníka, čo však nie je pravda. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý

A. mal diagnostikované ADHD, ľahkú organicitu CNS. Dieťa, ktorého CNS je nezrelá, správanie je
s obrazom ADHD impulzívne a so znakmi agresivity, potrebuje čo najviac stále prostredie. Je to matka,
ktorá bezdôvodne útočí na osobu otca. Tvrdenia matky, že správanie syna a jeho prejavy sú následkom
negatívneho vplyvu otca na maloletého syna, neuviedla pred okresným súdom, ale až v odvolaní,
pričom znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov nie

je v záujme maloletého a vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je stálejšou, predvídateľnejšou osobou, je
zverenie dieťaťa do starostlivosti otca vhodnejším spôsobom k starostlivosti. Rozhodnutím okresného
súdu nedochádza k oddeleniu od súrodencov A. a G., ktorí majú rovnakú matku, avšak každý z detí
má iného otca. Maloletý má určený pravidelný styk s matkou, t.j. je zachovaný styk aj s ostatnými
súrodencami, ktorí sú v starostlivosti matky. Tvrdenie matky, že jej manžel má s maloletým veľmi dobrý

vzťah, je v rozpore so závermi znaleckého posudku, keď znalkyňa uvádza, že táto osoba nepatrí do
okruhu A. referenčných osôb a má k nemu indiferentný postoj. Otec si svoje pracovné povinnosti bez
problémov vie zariadiť tak, ako aj doposiaľ pri striedavej osobnej starostlivosti, aby sa o maloletého
plnohodnotne postaral. Podľa záverov znaleckého posudku zotrvanie maloletého v striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov nie je vhodné a vhodnejšia je úprava zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti otca, preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

19. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 26.09.2024. Navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

20. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 09.10.2024 (č.l. 137, 138 spisu). Podľa matky
otec maloletého odmieta prijať fakt, že maloletý vo svojich vyjadreniach a správaní kopíruje otca. Matka
neútočí na osobu otca, ale ochraňuje maloletého syna pred správaním a konaním otca. Má zo správania
otca obavy a strach. Uviedla, že jej zlomil ruku. Poukázala na to, že otec vie manipulovať s maloletým
synom, čo má vplyv aj na zdravé rozvíjanie vzťahov medzi matkou a maloletým synom a v tomto vidí

obrovskénebezpečenstvopreriadnypsychickývývinmaloletého.Vzťahmaloletéhosynasjejmanželom
je veľmi dobrý, hlavne je pozitívnym vzorom pre ďalší psychický vývin maloletého. Otec maloletého
pracuje na zmeny, preto nemôže zabezpečiť plnohodnotne prípravu maloletého syna do školy. Zotrvala
na podanom odvolaní.21.Kvyjadreniumatkysavyjadrilkolíznyopatrovníkpodanímzodňa18.10.2024,ktorýzotrvalnanávrhu
potvrdenia rozsudku okresného súdu.

22. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého, ktorý poprel, že by matke zlomil ruku, resp. že
by jej akokoľvek fyzicky ublížil, alebo psychicky ju týral. Matka sa vyjadruje v snahe vykresliť otca
v negatívnom svetle. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynul pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi,
ako aj otca voči dieťaťu - maloletému, preto rozhodnutie okresného súdu je v najlepšom záujme

maloletého. Maloletého nikdy nemanipuloval voči matke. Tvrdenie matky, že počas pracovných zmien
nie je schopný zabezpečiť plnenie školských povinností so synom, je zavádzajúce, pretože už doteraz,
keď bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti, otec zabezpečoval plnenie povinností, čo potvrdzujú
aj správy zo školy, naopak, nedostatky prípravy na školské vyučovanie boli vytknuté skôr matke. Pokiaľ
matke so starostlivosťou o deti pomáhajú jej rodičia alebo manžel, je prirodzené, že takúto pomoc od
svojich príbuzných má aj otec maloletého.

23. Do momentu konania, rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (podľa ust. § 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1CMP), na
základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch I., III., V., VI. v spojení so závislými výrokmi II., VII., IX. za aplikácie ust. § 65,
§ 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v spojení so závislými výrokmi I., II., III., V., VI.,
VII., IX. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo

výroku IV., ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky
zamietnutý, bol rozsudok okresného súdu zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP ako nadbytočný.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého

dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/227/2024-151 zo dňa 19.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.11.2024 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským

súdom.

26. Podaným odvolaním matka maloletého dieťaťa namietala výroky I., III., V., VI., podľa ktorých bol
maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti otca, určená vyživovacia povinnosť matky na maloletého
sumou 100,- Eur mesačne, upravený styk matky s maloletým a povinnosť otca maloletého na styk

s matkou pripraviť. Matka maloletého dieťaťa nenamietala výrok VIII., ktorým bolo rodičom maloletého
dieťaťa uložené výchovné opatrenie a ani výrok XI., ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy
konania štátu, preto v týchto výrokoch, nenapadnutých odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa odvolaním namietala výroky I., III., V., VI., týkajúce sa
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, s určenou vyživovacou povinnosťou matky, úpravu

styku s maloletým a povinnosť otca maloletého na styk s matkou pripraviť, tak je zrejmé, že s týmto
odvolaním boli spojené aj súvisiace výroky II. o oprávnenosti rodičov zastupovať maloleté dieťa,
výrok VII. o zmene posledného súdneho rozhodnutia, týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému A., výrok IX. o trovách prvoinštančného konania, ktoré výroky sa nestali ani
predmetom posudzovania zo strany krajského súdu.

27. Ani otec, ani matka maloletého A. nenapadli odvolaním výrok VIII., ktorým bolo rodičom uložené
výchovné opatrenie a ani výroky X., XI., ktorými tak otcovi, ako aj matke bola uložená povinnosť nahradiť
trovy konania štátu, ktoré výroky sa nestali predmetom posudzovania zo strany krajského súdu.

28. Z odvolania podaného matkou maloletého A. bolo zrejmé, že svojím obsahom bolo zamerané na
rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. (a s tým súvisiace výroky), ktorým bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti otca. Mala za to, že výchovné prostredie otca, ktorému napadnutým rozsudkom
bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti (výrok I. rozsudku okresného súdu), nie je v najlepšomzáujme maloletého A., ak otec maloletého rozhodne nie je pri výchove vzorom, ak už počas spolužitia
s matkou ju fyzicky napádal, psychicky ničil a je tu skutočné nebezpečenstvo, že maloletý syn bude
kopírovať správanie otca, čo sa deje, ak mu bolo udelené napomenutie zo strany triedneho učiteľa.

Výchova otca k maloletému je manipulatívna, čo má vplyv na zdravé rozvíjanie vzťahu medzi matkou a
synom.Maloletýsynnielenžebudevyrastaťvnievhodnomprostredí,alebudevyrastaťbezsúrodencov-
maloletých A. a G.. Zotrvala na tom, že má prostredie, v ktorom sú skutočne vytvorené všetky podmienky
pre zdravý vývoj maloletého a hlavne bude vyrastať so svojimi súrodencami a upevňovať súrodenecké
vzťahy.

29. Krajský súd poukazuje na podstatu konania pred prvoinštančným súdom, výsledkom ktorého bol
rozsudok okresného súdu, podľa ktorého nastala zmena vo výkone rodičovských práv a povinností
k maloletému A. oproti poslednej zmene rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
24P/44/2019 zo dňa 09.06.2020, ktorým súdnym rozhodnutím bola schválená dohoda rodičov o zverení
maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti s podmienkami jej výkonu, záväzok rodičov vzájomne

sa informovať o zdravotnom stave dieťaťa, záväzok otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 70,-
Eur mesačne, úprava styku s maloletým dieťaťom rodičmi počas veľkonočných a vianočných sviatkov.

30. Primárne krajský súd uvádza, že okresný súd dôsledne posudzoval všetky rozhodujúce okolnosti
potrebné k zmene posledného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

a výžive maloletého za aplikácie ust. § 121 CMP v spojení s § 26, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

31. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného
súdu,ktoréviedlikzmeneposlednéhosúdnehorozhodnutiazostriedavejosobnejstarostlivostiobidvoch
rodičov o maloletého A. na jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca (výrok I. rozsudku okresného

súdu) a s tým súvisiace rozhodnutie o oprávnenosti obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa ako
zákonní zástupcovia a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok II. rozsudku okresného súdu),
určenie vyživovacej povinnosti matke (výrok III. rozsudku okresného súdu), s úpravou styku matky
s maloletým (výrok V. rozsudku okresného súdu) a povinnosti otca maloletého na styk s matkou riadne
a včas pripraviť s umožnením matke styk s dieťaťom (výrok VI. rozsudku okresného súdu). Práve

z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a na to nadväzujúce súvisiace výrokové časti
rozsudku okresného súdu a jeho odôvodnenie, nebolo potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení
rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tieto závery z napadnutého rozsudku okresného
súdu, pretože bolo postačujúce na ne len odkázať.

32. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že výchovné prostredie otca, ktorému bol maloletý A. zverený do
osobnej starostlivosti, nie je vhodným prostredím, nejedná sa o najlepší záujem maloletého dieťaťa, ak
otec maloletého nie je pri jeho výchove vzorom vzhľadom k negatívnemu správaniu sa otca voči matke,
jeho manipulatívneho postoja k matke maloletého, tak tento odvolací dôvod nemal oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania pred okresným súdom. Okresný súd po riadnom a dostatočnom dokazovaní
a po zrelej úvahe rozhodol z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého A., ak výsledok rozhodnutia
okresného súdu má svoj základ okrem iných dôkazov aj v znaleckom dokazovaní, záveroch Znaleckého
posudku č. 6/2024 zo dňa 12.05.2024.

33. Okresný súd podľa výsledkov znaleckého dokazovania mal za zistené, že doterajšia striedavá
osobná starostlivosť obidvoch rodičov pre maloletého A. už nie je vhodná, a to pre diagnostikované
ADHD, ľahkú organicitu CNS a konfliktný vzťah jeho rodičov. Rodičia neboli schopní zabezpečiť svoje
domácnosti tak, aby mal maloletý A. podobné pravidlá, nastavené hranice, čo každé dieťa potrebuje,
o to viac dieťa s diagnózou ADHD, pretože je senzitívne a vulnerabilné. Okresným súdom ustanovená

znalkyňa uviedla, že maloletý A. pri striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa musí po
týždni u jedného rodiča znovu adaptovať na nové prostredie u druhého s inak zaužívanými pravidlami
a prístupom k nemu, následne sa uvedené cyklicky opakuje nasledujúci týždeň. Uvedené má za
následok nárast iritability a intrapsychickej tenzie. Za konštatovania znalkyne, že v doteraz nastavených
podmienkach striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletého A. nie je vhodná, súčasne

sa podľa okresným súdom uložených otázok v zmysle uznesenia č.k. 28P/25/2023-60 zo dňa 01.
februára 2024 vyjadrila tak, že vhodnejšia úprava pre dieťa sa javí osobná starostlivosť jedného rodiča,
s odporúčaním zverenia do osobnej starostlivosti otca a s pravidelným kontaktom, ktorý bude mať matka
s maloletým A.. Kolízny opatrovník maloletého mal za to, že v najlepšom záujme maloletého A. je zrušiťstriedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pretože maloletý vyžaduje jedno stabilné prostredie,
ktoré by viedlo k zlepšeniu jeho správania a prejavov v škole a tiež výsledkov v škole.

34. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že pre maloletého je nateraz
vhodné jedno stále prostredie (jeden domov), resp. jedno výchovné prostredie, keďže jeho tolerancia
voči zmenám je výrazne obmedzená a spôsobuje nárast jeho zmätenosti (závery okresným súdom
ustálenej znalkyne). Pri zmene formy starostlivosti o maloletého okresný súd v sumáre vykonaných
dôkazov poukázal na znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že maloletý A. má vytvorenú vzťahovú

väzbu na obidvoch rodičov, avšak voči otcovi je táto väzba istá, voči matke neistá, ambivalentná.
Vo výsledku vykonaného dokazovania aj maloletý A. preferoval výchovné prostredie u otca. Stabilita
výchovného prostredia u otca je daná aj podľa názoru krajského súdu, pretože vykonané dôkazy
nepreukázali vo výchovnom prostredí otca také skutočnosti, ktoré by nedávali záver pre zverenie
maloletého A. do osobnej starostlivosti otca.

35. Krajský súd z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na odseky 27.,
29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje. Nebolo zistené to, že by otec nebol
schopný maloletému A. plnohodnotne pomôcť v plnení školských povinností a ani to, že by nedokázal
zabezpečiť plnenie školských povinností maloletým z titulu pracovných zmien tak, ako namietala matka
v podanom odvolaní.

36. Okresný súd súčasne so zmenou formy striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
o maloletého a jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca, výrokom V. upravil styk matky s maloletým,
rozsah ktorého maloletému A. zabezpečí to, aby bol v kontakte aj so svojimi súrodencami, t.j. nebude
vyrastať bez súrodencov tak, ako to namietala matka v odvolaní.

37. Okresný súd s rozhodnutím o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca vecne správne
rozhodol aj o vyživovacej povinnosti matky, ktorú matka v odvolaní nenamietala (okresným súdom
určená vyživovacia povinnosť nebola namietaná ani otcom maloletého), pričom krajský súd nezistil
vecnú nesprávnosť rozhodnutia ani v časti vyživovacej povinnosti matky, preto za stotožnenia sa so

závermi okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) odkazuje na odseky 30., 31., 32., 33., 34., 35. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu.

38. Krajský súd neupiera matke záujem o maloletého A. a jej najlepšiu snahu o jeho zdravý psychický
a fyzický vývin, avšak pokiaľ sa ako rodičia maloletého nevedeli dohodnúť na ďalšom výkone

rodičovských práv a povinností, tak bol to súd, ktorý autoritatívne rozhodol vo veci maloletého A. po
vykonanom dokazovaní za prihliadnutia na najlepší záujem maloletého.

39. K spochybňovaniu výchovného prostredia otca a jeho vlastností matkou maloletého A. podľa
odvolania, krajský súd poukazuje na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa konštatovala, že otec je pre

maloletého stálejšou, predvídateľnejšou osobou, vie, čo od neho čakať, je konštantný v prejavoch, a tým
prináša viac istoty pre dieťa.

40. Okresný súd podľa výroku III. rozhodol o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého sumou
100,- Eur mesačne a podľa výroku IV. v prevyšujúcej časti návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti

zo strany matky zamietol. K výroku IV. rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na to, že
v mimosporových konaniach súdy nie sú viazané návrhmi účastníkov. Pokiaľ okresný súd rozhodol
odlišne od návrhu otca maloletého dieťaťa pri určení výživného, ktorým návrhom nebol viazaný, sa
výrok IV., ktorým bol návrh otca v prevyšujúcej časti na určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky
zamietnutý, stal výrokom nadbytočným, ktorý v odvolacom konaní bol zrušený s ohľadom na znenie Čl.

5 CMP a ust. § 23 ods. 2 CMP.

41. Na základe uvedeného krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu v dotknutých výrokových častiach, resp. pre jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie
konanie, preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., V., VI. v spojení so závislými

výrokmi II., VII., IX. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2
CSP vo väzbe s odôvodnením rozsudku okresného súdu, viažuceho sa k týmto výrokovým častiam,
pričom výrok IV. ako nadbytočný zrušil bez náhrady.42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.