Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/1265/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124315853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Slaninová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124315853.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/X,XXXXXD.,právnezastúpený:JUDr.LadislavCsákó,advokát,sosídlom
Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o vymoženie 14.000,00 eur, vedenom súdnym exekútorom: JUDr.
Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice, pod sp. zn. 256EX 396/24, o

návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Súd povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

III. Súd oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.06.2024 domáhal od
povinného vymoženia 14.000,00 eur na základe exekučného titulu – Rozhodnutia č. 132/22/Ž; IPKE/
IPKE_PO IKO/ROZ/2022/650 vydaného Inšpektorátom práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040

01 Košice - mestská časť Staré Mesto, dňa 19.09.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2022
a vykonateľnosť dňa 21.12.2022 (ďalej v texte len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
predložených príloh poveril dňa 07.06.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu
Papcunovú, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice (ďalej v texte len ako „súdny

exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 256EX 396/24. Poverený súdny exekútor vydal dňa
24.06.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 26.06.2024. Povinný
prostredníctvom právneho zástupcu doručil poverenému súdnemu exekútorovi do elektronickej dátovej
schránky dňa 08.07.2024 návrh na zastavenie exekúcie.

3. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že na jednej

strane pripúšťa, že rozhodnutím zo dňa 01.12.2022 Národný inšpektorát práce ako odvolací správny
orgán rozhodol tak, že jeho odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol,
pričom výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, avšak po oboznámením sa s
odôvodnením predmetného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, dospel k presvedčeniu, že
rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ale predtým aj rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa a tiež ich vydaniu predchádzajúcim postupom, bol veľmi vážne ukrátený na právach a

právom chránených záujmoch. Z uvedeného dôvodu povinný prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 01.02.2023 podal na príslušnom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiaNárodného inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, č. O – 343/2022
zo dňa 01.12.2012. Povinný na podporu svojich tvrdení pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie
správnu žalobu, ako aj potvrdenie Krajského súdu v Košiciach o prijatí žaloby. Povinný ďalej uviedol,

že v súčasnosti je predmetné súdne konanie o preskúmanie špecifikovaného rozhodnutia vedené na
Správnom súde v Košiciach (pôvodne Krajskom súde v Košiciach) pod sp. zn. KE-6S/18/2023, v ktorom
doposiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie konajúcim súdom, tobôž nie právoplatné, z čoho vyplýva,
že ide o „živú vec“, v ktorej podľa hlbokého presvedčenia povinného, konajúci súd po vykonanom
dokazovanídospejekzáveru,žejehožalobajedôvodnáaženapadnutérozhodnutie,atiežajnapadnuté

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti príslušnému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Povinný má za to, že vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že vymáhanie pohľadávky
prostredníctvom vykonávacieho konania bolo zo strany oprávneného iniciované značne predčasne,
keďže samotný exekučný titul je predmetom súdneho prieskumu, na základe ktorého môže byť tento
exekučný titul zrušený a následne aj zmenený, eventuálne priamo správnym súdom zmenený. Povinný
má ďalej za to, že v danom prípade prebiehajúce súdne konanie pred príslušným správnym súdom

predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež uviedol, že si myslím, že podaný návrh na vykonanie
exekúcie zo strany oprávneného je aj v rozpore s dobrými mravmi, preto takémuto konaniu nie je možné
poskytnúť súdnu ochranu. V súvislosti s uvedeným povinný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník“). Povinný sa domnieva,
že súhrn všetkých skutočností svedčí o tom, že výkon práv oprávneného rozhodne nespĺňa citované
ustanovenie Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený nepochybne by mal mať vedomosť o hore
uvedenom súdnom konaní, ktoré je vo fáze dokazovania, preto si povinný myslí, že pokiaľ oprávnený
tieto skutočnosti nezohľadnil, tak nekonal v medziach zákona, keďže takýmto svojím postupom môže

bezdôvodne zasahovať do práv a právom chránených záujmov iných osôb, napr. do základného práva
povinnéhovlastniťmajetok.Pokiaľbydošlokzrušeniupredmetnéhorozhodnutiasprávnehoodvolacieho
orgánu, celé exekučné konanie by malo byť zastavené z dôvodu zrušenia exekučného titulu. Povinný
sa domnievam, že v takomto prípade peňažné prostriedky vymožené v tomto exekučnom konaní by
predstavovali predmet bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného, nepochybne v neprospech

povinného, ktorého vymáhanie by zrejme spôsobilo vznik ďalšieho zbytočného súdneho sporu medzi
dotknutými subjektmi. To isté platí samozrejme aj v prípade, ak by súd využijúc svoju právomoc sankčnej
moderáciesprávnymorgánomuloženúpokutuznížil,pričomprevyšujúcačasťsúdomuloženejpokutyby
predstavovalorovnakobezdôvodnéobohatenienastranežalovaného(t.j.vtomtokonaníoprávneného),
ktorého by sa vedel povinný dopracovať jedine osobitnou civilnou žalobou. Takýto postup by bol zjavne

v rozpore so zásadou hospodárnosti, na ktoré myslí aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej v texte len ako „CSP“), a preto je povinný toho presvedčenia, že za tohto stavu exekučné
konanie bolo začaté predčasne a v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Nad rámec vyššie
uvedeného povinný považuje za neprimeraný, a teda nezákonný aj zvolený spôsob vykonania exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V tomto smere povinný uviedol, že práve likvidačná výška

uloženej pokuty je jedna z dôvodov, pre ktoré sa rozhodol podať správnu žalobu a ktorá robí nezákonnou
vydané rozhodnutie správneho orgánu. V tomto smere v celom rozsahu povinný odkazuje na podanú
správnu žalobu a pre ilustráciu uvádza, že tak ako to vyplýva aj z príloh podanej žaloby, jeho osobné
a zárobkové pomery z objektívnych príčin nedovoľujú, aby zaplatil takú obrovskú výšku pokuty, nie to
ešte naraz tak, ako sa to má stať zvoleným spôsobom exekúcie. O likvidačnej výške pokuty svedčí

obsah podanej správnej žaloby vrátane jej príloh, najmä však daňové priznanie povinného za rok
2022, z ktorého jasne vyplýva, že mesačne dosiahol z podnikania zisk, ktorý nedosahoval ani hodnotu
minimálnej mzdy v príslušnom období a z ktorého je povinný nútený odpočítať aj pravidelné mesačné
výdavky vrátane výdavkov, ktoré sa týkajú rodiny povinného (hypotekárny úver vo výške 360,00 eur
mesačne, elektriku a plyn vo výške 150,00 eur mesačne, úver vo výške 135,00 eur mesačne), pričom

tieto okolnosti sa pritom ani ku dnešnému dňu výrazným spôsobom sa nezmenili. Preto má povinný za
to, že zvolený spôsob vykonania exekúcie je neprimeraná vzhľadom na okolnosti prípadu k vymáhanej
povinnosti a je v rozpore s ustanovením § 64 Exekučného poriadku.

5. Povinný v súvislosti s oprávneným subjektom, ktorý navrhol začatie predmetného exekučného

konania, považuje za potrebné, namietať aj nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní,
pretože povinný nebol upovedomený o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa - Inšpektorát práce
Košice na subjekt, ktorý sa plnenia domáha v tomto exekučnom konaní Slovenská konsolidačná, a.s.
Povinný ďalej uviedol, že najmä nebol upovedomený o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom,čo považuje za zásadnú skutočnosť z hľadiska posúdenia, či je postúpenie pohľadávky účinné voči
dlžníkovi. Vyššie uvedené skutočnosti, každá sama o sebe, najmä však ich súhrn podľa povinného
potvrdzuje to, že v danom prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky na zastavenie exekúcie,

keďže v predmetnej veci existujú také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Z uvedených dôvodov teda povinný vyslovil názor, že v danom prípade nie je nevyhnutné, aby
podal vyhlásenie o svojom majetku, tak, ako od neho dožaduje poverený súdny exekútor na základe
výzvy zo dňa 24.06.2024 na vyhlásenie o majetku, najmä nie za tej okolnosti, že podľa poslednej
vety ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie má

odkladný účinok. Navyše, podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku povinného je možné
vyzvať na podanie vyhlásenia o svojom majetku v prípade, ak takéto vyhlásenie je na ukončenie
exekúcie potrebné a zároveň je to primerané vymáhanému nároku. Povinný má však za to, že takéto
vyhlásenie vôbec nie je potrebné na ukončenie exekúcie o to viac, že exekúcia v materiálnom slova
zmysle (t. j. okrem formálnych úkonov) sa ani nezačala (reálnym exekvovaním majetku) o to viac, že
návrhu aj citované ustanovenia Exekučného poriadku priznáva odkladný účinok. Výzva na vyhlásenie

majetku povinného je dokonca neprimeraná vymáhanému nároku o to viac, že samotná výška nároku
je zatiaľ neistá, keďže je predmetom súdneho prieskumu. Povinný na jednej strane pripúšťa, že
účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, ktoré rozhodnutie v danom prípade ešte môže byť aj zrušené. Na strane druhej
je ale nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného aj práva tretích osôb pred
nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Podľa presvedčenia povinného predmetná výzva na vyhlásenie o majetku je evidentne neprimeraným
a neopodstatneným zásahom do jeho základných práv a slobôd. S poukazom na uvedené povinný

navrhuje predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať právo na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, a to titulom náhrady trov exekučného konania v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 397,44 eur.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že má za to, že

rozhodnutie č. 132/22/Ž / IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2022/650 zo dňa 19.09.2022, vydané Inšpektorátom
práce Košice, predpisujúce pokutu vo výške 14.000,00 eur je verejnou listinou, ktorá osvedčuje určité
skutočnostiazároveňoprávňujesubjektžiadaťovynútenieuspokojeniajemupriznanéhonárokuštátnou
mocou, pokiaľ povinný nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne. Oprávnený poukázal na skutočnosť,
že exekučný titul vychádza zo skutkového stavu v deň jeho vydania. Má sa za to, že rozhodnutie

bolo vydané podľa stavu platného v deň jeho vyhlásenia a že právo v čase vydania rozhodnutia
existovalo. Povinný mal možnosť podať proti exekučnému titulu opravný prostriedok, pokiaľ mal za
to, že ten bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2022 a vykonateľnosť dňa 21.12.2022. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, možno predpokladať že povinný buď tento

opravný prostriedok vôbec nevyužil alebo jeho odvolaniu nebolo vyhovené. Rozhodnutie opatrené
doložkou vykonateľnosti je exekučným titulom, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu v súlade
s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený citujúc ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 3,
§ 15 ods. 1 písm. a) a c), § 15 ods. 2 a § 32 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako ,,zákon o pohľadávkach štátu“) uviedol, že

v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o pohľadávkach štátu bola dňa 15.04.2024 medzi
Inšpektorátom práce Košice ako správcom pohľadávok štátu a oprávneným ako poverenou osobou na
základe zákona uzatvorená Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/IP Košice, na základe ktorej
je oprávnený v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu oprávnená zastupovať
správcu v tomto konaní vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu. Predmetná zmluva je

povinne zverejňovanou zmluvou podľa ustanovenia § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám z dôvodu, že poverená osoba je povinnou osobou v zmysle ustanovenia § 2 ods.
2 citovaného zákona. S poukazom na uvedené bola Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/
IP Košice zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky dňa
15.01.2024 pod číslom Z2400016. V nadväznosti na uvedené bola oprávnenému ako poverenej osobe

na základe zákona, daná na konsolidáciu pohľadávok štátu pohľadávka voči povinnému, ktorá vyplýva z
vyššie uvedeného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností oprávnený naďalej trvá na vymáhaní
pohľadávky vo výške 14.000,00 eur.7. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

8. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

9. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

10. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh
na vykonanie exekúcie doručený súdu.

11. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie

exekútorovi sa začína exekúcia.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, ak je to na ukončenie exekúcie potrebné a je to primerané
vymáhanému nároku, exekútor povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku. Popri

povinnom možno na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu podľa § 40 ods. 2. Na účel podania vyhlásenia o
majetku exekútor povinného predvolá alebo ho vyzve, aby vyhlásenie podal písomne v lehote, ktorú určí.

18. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, výzva podľa odseku 1 sa musí doručiť do vlastných rúk.
Exekútor vo výzve upozorní na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov, ako aj na právne

následky odopretia poskytnutia vyhlásenia o majetku.

19. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa
ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonaťa) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) b) prikázaním pohľadávky,
c) c) predajom hnuteľných vecí,

d) d) predajom cenných papierov,
e) e) predajom nehnuteľnosti,
f) f) predajom podniku.

20. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný
vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote
vymáhanej povinnosti.

21. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná
jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

22. Podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže
banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej
príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného,

jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom.

23. Podľa § 95 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže
povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z

účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva
s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného,
jej príslušenstva a trov exekúcie.

24. Podľa § 95 ods. 3 Exekučného poriadku, povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na

začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy
exekúcie.

25. Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie

exekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke)do15dnípomárnomuplynutílehotynapodanienávrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu,
ktorým sa takýto návrh zamietol.

26. Podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť

pohľadávku a jej príslušenstvo exekútorovi.

27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

28. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z

exekučného titulu.

29. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto
skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o pohľadávkach štátu, na účely tohto zákona sa konsolidáciou pohľadávok
štátu rozumie centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch,zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom
jedinej právnickej osoby.

31. Podľa § 14 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu, konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická
osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej
predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (ďalej len "poverená osoba").
Poverená osoba môže vykonávať aj iné činnosti, ak tak rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa
osobitného predpisu.

32. Podľa § 14 ods. 3 zákona o pohľadávkach štátu, konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená
osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.

33. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o pohľadávkach štátu, zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu
správca postupuje na poverenú osobu právo uplatňovať pohľadávku štátu.

34. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o pohľadávkach štátu, je povinný odovzdať poverenej osobe
všetky doklady a poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú vymáhanej pohľadávky štátu, ktorá je predmetom
zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu.

35. Podľa § 15 ods. 2 zákona o pohľadávkach štátu, poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní
pohľadávky štátu oprávnená
a) uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju,
b) konať voči dlžníkom, pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu;
písomné splnomocnenie sa nevyžaduje,

c) konať vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu,
d) prijať plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

36. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia

exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak
povinnýdobrovoľnenesplnilpovinnosťvyplývajúcumuzexekučnéhotitulu.Exekučnékonaniesazačína
dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd v štádiu
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje požadované náležitosti návrhu

na vykonanie exekúcie, priložený exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, skutočnosť, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule a taktiež všeobecné podmienky konania. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá
poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

sa začína exekúcia.

37. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej
obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a
povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je

zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný
má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä
o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti
každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda

v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva
prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu
zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení
povinného.

38. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov
predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2
Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.39. Exekučný súd v súvislosti s podaním správnej žaloby povinného o preskúmanie rozhodnutia
Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach nad rámec požiadal Správny súd v Košiciach

o poskytnutie informácie týkajúcej sa stavu predmetného konania na základe žiadosti zo dňa
14.11.2024. Správny súd v Košiciach dňa 15.11.2024 oznámil exekučnému súdu, že doposiaľ o správnej
žalobe nebolo rozhodnuté. V nadväznosti na zistenú skutočnosť exekučný súd uvádza, že je viazaný
právoplatnýmavykonateľnýmrozhodnutím,ktoréjeexekučnýmtitulomamusíznehopriamovychádzať.
Podanie správnej žaloby nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu a takisto nemá vplyv

na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, ktorý doposiaľ nebol zrušený či zmenený. Exekučný súd ďalej uvádza, že samotné
podanie správnej žaloby neznamená, že správny súd podanej žalobe vyhovie, a teda nastane dôvod na
zastavenie exekúcie, čo znamená, že predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle
ustanovenia§45ods.2písm.f)Exekučnéhoporiadku,napodkladektoréhomožnoviesťexekúciu.Vplyv
na vedenú exekúciu by mal len právoplatný výsledok konania, ktorým by bolo vyhovené podávateľovi

správnej žaloby.

40. Exekučný súd k tvrdeniam povinného o predčasnom podaní návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie a začatiu exekučného konania uvádza, že exekučné konanie je konaním návrhovým, t. j.
konaním založeným na dispozičnom princípe. V súvislosti s dispozičným princípom súd poukazuje

na tú skutočnosť, že je výlučne na oprávnenom, kedy a v akej výške podá návrh na vykonanie
exekúcie, pričom rovnako tak môže podaný návrh vziať späť alebo podať návrh na zastavenie exekúcie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nevyhnutnou podmienkou
vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie

exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom
spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané
na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda
takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená.
Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť

predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe
ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho
vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda
exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na
dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých

obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a
rozsahu judikovanej povinnosti. Súd pre úplnosť uvádza, že exekučný titul, na podklade ktorého je
vedené predmetné exekučné konanie je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

41. Exekučný súd k namietanému postupu povereného súdneho exekútora uvádza, že doručením

poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. Súdny exekútor po
doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou
oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre
oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, najmä zásadu ochrany a obrany
povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Poverený súdny exekútor po doručení poverenia

na vykonanie exekúcie pristupuje k lustrácii majetku povinného. Z ustanovení Exekučného poriadku
možno vyvodiť viaceré spôsoby získavania informácií o majetku povinného, ktoré súdny exekútor
vykonáva v rozsahu potrebnom na ukončenie exekúcie ako napr. osobné preverovanie majetkových
pomerov povinného, lustrácia majetku povinného prostriedkami elektronickej komunikácie, súčinnosť
povinného, súčinnosť tretích osôb, výzva povinnému na vyhlásenie majetku a pod. Jedným zo spôsobov

získavania informácií potrebných pre ukončenie exekúcie, ako už bolo uvedené, je aj súčinnosť
povinného. Exekútor, rešpektujúc princíp primeranosti, by samozrejme, nemal vyžadovať súčinnosť
od povinných osôb nad nevyhnutnú mieru, avšak pri posudzovaní miery je nevyhnutné vychádzať
v prvom rade z účelu a cieľa exekučného konania. Vyhlásenie povinného o jeho majetku predstavuje
najširšiu formu súčinnosti, ktorú je povinný na výzvu súdneho exekútora povinný poskytnúť. Na tomto

mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút vyhlásenia majetku nie je prostriedkom ultima
ratio. Z uvedeného teda vyplýva, že použiteľnosť tohto inštitútu nenastupuje až v prípade, ak ostatné
prostriedky zisťovania majetku zlyhali. Naopak, ako je tomu v prejednávanej veci, ak to odôvodňuje
výška pohľadávky a výsledky prvotných lustrácií majetku, je použiteľný aj pred použitím ostatnýchprostriedkov. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že poverený súdny exekútor už po
doručení poverenia na vykonanie exekúcie pristupuje k zisťovaniu majetku povinného, pričom výzva
povinnému na vyhlásenie majetku je jedným zo zákonných spôsobov získavania informácií o majetku

povinného.

42. K namietanému spôsobu vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného
súd uvádza, že spôsob vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor. Poverený súdny exekútor
je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami

exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa
posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska
majetku, ktorým povinný disponuje. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že exekúciu možno vykonať
len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku a zároveň platí, že spôsob vykonania exekúcie určí
exekútortak,abybolprimeranývymáhanejpovinnostiaabyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinného
zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Zákon obligatórne stanovuje tú skutočnosť, že súdny

exekútor je v zásade povinný upovedomiť povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonávania
predvydanímexekučnéhopríkazu.Zároveňsdoručovanímupovedomeniaozačatíexekúciepovinnému
môže súdny exekútor priamo pristúpiť k blokácii majetku povinného, aby zaistil majetok pre uspokojenie
pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a to doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím
osobám. V takom prípade je majetok povinného blokovaný až do márneho uplynutia lehoty na podanie

návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. Poverený súdny exekútor môže pristúpiť
k vydaniu exekučného príkazu za splnenia dvoch alternatívnych podmienok, ktorými sú márne uplynutie
lehoty povinného na podanie návrh na zastavenie exekúcie (prvého v poradí, ktorý vyvoláva odkladný
účinok) alebo doručenie uznesenia vydaného exekučným súdom o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že exekúciu

možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Avšak v zásade platí, že spôsob
vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor.

43. V nadväznosti na námietku povinného týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
oprávneného súd uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou

súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo).
Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pre úplnosť uvádza, že pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
posúdil v rámci preskúmavania podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie aj Zmluvu
o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/IP Košice zo dňa 15.01.2024, ktorá bola zverejnená

v Centrálnom registri zmlúv pod č. Z2400016 dňa 18.01.2024 a ktorá nadobudla účinnosť v súlade
s ustanovením § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 19.01.2024 (t. j. zmluvu, na základe ktorej
došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní). Súd k námietke povinného, že
nebolupovedomenýopostúpenípohľadávkypôvodnýmveriteľom,čopovažujezazásadnúskutočnosťz
hľadiska posúdenia, či je postúpenie pohľadávky účinné voči dlžníkovi, uvádza nasledovné. Postúpením

pohľadávky došlo k zmene subjektu právneho vzťahu na strane veriteľa. K tejto zmene dochádza v
zásade bez ohľadu na to, či sa dlžník/povinný o postúpení dozvedel alebo nie, nakoľko sa jeho súhlas
nevyžaduje. Zmena subjektu na strane veriteľa nemá vplyv na obsah a rozsah jeho povinnosti splniť dlh.
V prípade zmeny osoby veriteľa však dlžník musí dostať informáciu o tom, kto je jeho novým veriteľom
a komu má vlastne plniť svoj dlh. Avšak oznamovacia povinnosť má význam len vo vzťahu k plneniu

dlhu, t. j. vo vzťahu k otázke, komu má dlžník plniť svoj dlh s právnymi účinkami zániku predmetného
dlhu. Z uvedeného tak vyplýva, že akékoľvek argumenty povinného v tomto smere nemajú relevanciu vo
vzťahu k prebiehajúcej exekúcii. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že oprávnený je aktívne vecne
legitimovaného na vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu.

44. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie,
a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vovýrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).

46.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

47. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

48. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

49. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

50. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

51. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

52. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

53. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

54. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

55. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

56. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech
vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade bol neúspešným
účastníkom povinný, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Exekučný súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento nebol procesne

úspešný v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie (výrok II.).

57. Nakoľko si oprávnený náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na
zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania v súvislostis návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok III.). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení
Exekučného poriadku týkajúcich sa trov exekučného konania vyplýva, že exekučné konanie je zásadne
konanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,jetedavýlučnevdispozíciiúčastníkov,

aký nárok si voči sebe v exekučnom konaní uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň
povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní
uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.