Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/195/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123239215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123239215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej,členovsenátuJUDr.RóbertaBebčákaaJUDr.MiroslavyKorbašovej,vovecistarostlivostio
maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, a D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom
ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko
Bytča, deti rodičov - matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t.č. bytom C. G. XXXX/X, H. I.,
zastúpenej:AdvokátskakanceláriaJUDr.Sigets.r.o.,sosídlomAntonaBernoláka51,01001Žilina,IČO:
52 205 410, a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - F., G. XXX, zastúpeného: PLANAVSKY &
PARTNERS s.r.o., so sídlom 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, o návrhu matky na zníženie

výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54P/261/2023-254 zo dňa 3.
júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 54P/261/2023-254 zo dňa 3. júla 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Súd návrh
matky na zníženie výživného zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2.RozsudkomOkresnéhosúduŽilinač.k.54P/26/2023-103zodňa03.11.2023okresnýsúdmanželstvo
rodičov maloletých detí rozviedol, schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým
deťom A., C. a D. na čas po rozvode, v zmysle ktorej boli títo zverení do osobnej starostlivosti otca, obaja
rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matka sa zaviazala
prispievaťnavýživumaloletéhoA.sumou130eurmesačne,namaloletéhoC.sumou100eurmesačnea
na maloletého D. sumou 70 eur mesačne. Zároveň bol upravený styk matky s maloletým C. a maloletým
D.. Stretávanie matky s maloletým A. sa neupravilo.

3. Podľa rodného listu vydaného Matričným úradom H. I. je v knihe narodení matka zapísaná ako matka
maloletého dieťaťa meno neurčené, priezvisko B., narodený XX.XX.XXXX.

4.PodľalustrácievSociálnejpoisťovnisúotecamatkaevidovaníakozamestnanciMobisSlovakias.r.o..

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 05.01.2024 okresný súd zistil, že

rodičia nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa pripojených rozpisov vyplácaných
dávok v roku 2023 bol matke vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v mesiaci júl vo výške 829,86
eur a zároveň poberala prídavky na dieťa vo výške 180 eur do mesiaca jún 2023, vo výške 240 eur do
mesiaca november 2023 a vo výške 60 eur v mesiaci december 2023. Otec v roku 2023 poberal peňažnýpríspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v prvom polroku vo výške 21,76
eur, v druhom polroku vo výške 24,96 eur a mesiaci december mu bol vyplatený prídavok na dieťa vo
výške 180 eur. Podľa rozpisov vyplácaných dávok pripojených k správe zo dňa 13.05.2024 v tomto

roku matka poberala prídavky na dieťa vo výške 60 eur a rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur
od mesiaca 2/2024 a otec poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie od januára 2024 vo výške 24,96 eur a prídavky na deti vo výške 180 eur.

6. Z potvrdenia o nemocenských dávkach zo dňa 11.01.2024 okresný súd zistil, že matka v druhom

polroku 2023 poberala materské dávky, a to vo výške 1176,20 eur, prípadne 1138,20 eur závislosti od
počtu dní kalendárneho mesiaca.

7. Z potvrdení o príjme otca spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. zo dňa 10.01.2024 a 16.05.2024 okresný
súd zistil, že otec mal v mesiacoch 12/2022 - 12/2023 priemernú čistú mzdu 1958,54 eur, uplatňoval
daňový bonus v mesiaci 12/2022 vo výške 180 eur v roku 2023 vo výške 420 eur. V roku 2024 doposiaľ

mal čistú mzdu v nasledovnej výške - 1/24 1612,60, daňový bonus 420 eur, náhrada príjmu 277,07 eur,
2/24 čistá mzdu 1114,38 eur, daňový bonus 310,43 eur, náhrada príjmu 37,63 eur, 3/2024 čistá mzda
125,29 eur, daňový bonus 38,13 eur, náhrada príjmu 314,70 eur, 4/2024 čistá mzda, daňový bonus,
náhrada príjmu 0 eur.

8. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina o nároku na dôchodkové dávky od 01.01.2024
otec poberá invalidný dôchodok vo výške 666,90 eur, bol mu vyplatený doplatok za obdobie od 01.01.
do 19.01.2024 vo výške 14,70 eur. Ďalej podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne boli otcovi vyplatené v
období 2/2024 - 4/2024 nemocenské dávky vo výške spolu 2182,40 eur.

9. Matka podľa potvrdenia o nemocenských dávkach Sociálnej poisťovne pobočka Žilina za obdobie od
01.01.2024 mala vyplatené materské dávky vo výške 1176,20 v mesiaci 1/2024 a vo výške 379,40 eur
v mesiaci 2/2024.

10. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, predmetom ktorej bolo posúdenie

invalidity na žiadosť otca o invalidný dôchodok zo dňa 25.10.2023, bola určená otcovi miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
zo dňa 03.01.2024 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 643,70 eur od 25.08.2023 a v sume
666,90 eur od 01.01.2024.

11. Na pojednávaní matka uviedla, že od posledného určenia výživného došlo k zmene, zvýšil sa im
nájom, v súčasnosti platia 600 eur, ale nájomca povedal, že ak to takto pôjde, že ho navýši. Prešla
na rodičovský príspevok, ktorý má 470 eur. Prídavky na deti poberá na jedno dieťa 60 eur. Býva s
otcom tohto mal. dieťaťa, ktorý je jej partnerom, nie je manželom. On platí všetko ostatné. Príjem má z
pracovného pomeru, je zamestnaný, nevie, koľko zarába. On iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka sa

stretáva s D. tak, ako je určené v rozsudku. S C. sa nestretáva, nakoľko on nechce. K iným zmenám na
jej strane nedošlo. Možnosť jaslí v H. I. nie je a partner - otec mal. dieťaťa má v H. I. rodičov. Majetkové
pomery sa jej nezmenili. BSM nemajú vyporiadané, bol podaný návrh na vyporiadanie BSM. Keď príde
D., tak mu kúpi, napríklad minule kúpila hokejku na hokejbal, ani si ju nechcel zobrať domov. Hradí mu
bežné výdavky, keď je u nej na styku, prípadne idú na kúpalisko s partnerom.

12. Otec na pojednávaní uviedol, že sa zvýšili výdavky aj v dôsledku inflácie a pribúdajú nové náklady,
napríklad najstarší syn si robil vodičský preukaz. C. začal chodiť na športový rybársky krúžok, kde sú
výdavky ako športové potreby a cesty okolo 120 - 150 eur. Ďalej platí rybársky lístok 30 eur na rok.
Maloletý D. ide od septembra do školy, bude chodiť do G., aj tam sú zvýšené výdavky. Pokiaľ sa týka

zmien na jeho strane, bol chorý, bol na PN niekedy od februára 2024, bol na dvoch operáciách. Čaká
ho ďalšia operácia. Práceschopný je od 1.7.2024 a ďalšia operácia je plánovaná na december 2024.
Čiže sa mu znížil príjem. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla, nezmenili sa majetkové pomery. Asi od
júna 2023 poberá invalidný dôchodok. V súčasnom zamestnaní má ten istý rozsah pracovného času,
ako predtým. K vreckovému, ktoré uviedol vo vyjadrení, špecifikoval, že najstaršiemu dáva 200 eur, ale

to má aj na cestovné do školy. C. dáva tak 20-30 eur a D. vreckové nedáva.

13. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu
ubehlo 8 mesiacov, matka v tom čase bola na materskom príspevku, t. č. poberá rodičovský príspevok.Je ale aj pravda, že otec zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti, zdravotnú starostlivosť, školské
potreby. Výška výživného nie je nadhodnotená a podľa jej názoru by zníženie nebolo v prospech mal.
detí, avšak rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu.

14. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej aj len „ zákon
o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine
a s poukazom na vykonané dokazovanie návrh matky na zníženie výživného zamietol. Právna úprava
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak

majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§
62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými
potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).

15. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach

uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V
dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých rozhodnutie okresného súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť
súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Rozsudky o výživnom sú
prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil

rozsah plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. sa umožňuje
prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými
skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá
môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena

pomerovmôžezahŕňaťtakzmenupomerovnastraneniektoréhozrodičov(stratazamestnania,závažné
ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane
dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

16. Výška vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti bola naposledy určená dohodou rodičov

približne pred siedmimi mesiacmi. Maloletý A. navštevoval druhý ročník strednej školy, maloletý C. štvrtý
ročník základnej školy a maloletý D. chodil do materskej školy. V čase rozhodovania okresného súdu
maloleté deti ukončili uvedené ročníky, pričom maloletý D. od septembra nastúpi na základnú školu. U
maloletého C. pribudli výdavky spojené so záujmovou činnosťou - rybárskym krúžkom a u maloletého
A. bol jednorazový výdavok spojený s vodičským oprávnením. Ostatné aktuálne výdavky na maloleté

deti otec uvádza v rovnakej výške ako na informatívnom stretnutí rodičov pred uzavretím rodičovskej
dohody v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Tieto matka v uvedenom konaní nerozporovala.

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka v čase posledného

rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti poberala materské dávky približne vo výške 1150 eur a
prídavky na jedno maloleté dieťa 60 eur. Od februára 2024 prešla na rodičovský príspevok, ktorého
výška je 473,30 eur mesačne, stále poberá prídavok na dieťa 60 eur. Jej majetkové pomery sa
nezmenili. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom
bol zamestnaný, dosahoval čistý mesačný príjem vrátane daňového bonusu (420 eur) vo výške

približne 1900 eur. V dôsledku práceneschopnosti od februára 2024 sa mu znížil príjem z pracovného
pomeru aj daňový bonus, zamestnávateľ mu vyplácal náhradu príjmu pri PN (ods. 10 odôvodnenia),
nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou v uvedenom období boli vyplatené vo výške 2182,40 eur.
Mesačný príjem otca tak v mesiacoch 1 - 4/2024 bol približne 1400 eur (vyplatená čistá mzda + náhrada
príjmu od zamestnávateľa + nemocenské : 4 mesiace). Otec je práceschopný od 01.07.2024, ďalšie

práceneschopnosti v dôsledku plánovanej operácie sa predpokladajú. Otec bol Sociálnou poisťovňou
dňa 25.10.2023 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%.
Uvedenú skutočnosť v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode neuviedol. O výške invalidného dôchodku bolo rozhodnuté Sociálnou
poisťovňou 03.01.2024 a invalidný dôchodok bol priznaný od 25.08.2023 vo výške 643,70 eur, resp.

666,90 eur od 1.1.2024. Majetkové pomery otca sa nezmenili. Otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla.

18. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výške
vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti došlo k zmenám pomerov tak na strane maloletýchdetí ako aj na strane rodičov. U maloletého A. pribudol nepravidelný výdavok na vodičský preukaz,
u maloletého C. pribudol výdavok spojený so záujmovou činnosťou. Otcovi pribudol príjem v podobe
invalidného dôchodku, znížil sa mu v dôsledku práceneschopnosti jeho príjem z pracovného pomeru

a v dôsledku tohto aj daňový bonus. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, ktorý oproti predtým
vyplácanej materskej dávke je nižší viac ako o polovicu. Tieto zmeny však neodôvodňujú zníženie
vyživovacej povinnosti matky. Okresný súd rešpektuje právo matky na rodinu, a teda aj ďalšie dieťa.
Zároveň však táto skutočnosť nesmie byť na úkor zabezpečovania odôvodnených potrieb ostatných
jej detí. Okresný súd poukázal na to, že výška vyživovacej povinnosti tak ako je určená na základe

dohody rodičov, je skôr na nižšej úrovni (pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb maloletých detí
tak, ako boli pôvodnom konaní otcom špecifikované a matkou nenamietané). Maloleté deti nemajú
žiadne nadštandardné výdavky. V pôvodnom konaní len základné potreby maloletých detí ako strava,
oblečenie, hygiena boli vyčíslené u mal. A. na sumu 420 eur, u maloletého C. na sumu 220 eur
a u maloletého D. na sumu 140 eur. Matke určené výživné nepredstavuje ani polovicu z týchto
základných potrieb maloletých detí, pričom otec ďalej hradí školské výdavky záujmovú činnosť, mobilné

telefóny, zabezpečuje maloletým deťom bytové potreby. Otcovi sa zvýšili výdavky aj tým, že mal. C.
nechodí na styk k matke a teda jeho potreby v tom čase hradí otec. Podľa názoru okresného súdu
dôsledoktoho,žematkatým,žejenarodičovskejdovolenke,atedastratilapríjem,musíznášaťprimárne
otec maloletého dieťaťa, ktorému matka zabezpečuje osobnú starostlivosť. V prípade, že by matka so
svojím partnerom uzatvorili manželstvo, má právo na výživné od manžela. To, že takto situáciu matka

maloletých detí neriešila, nemôže byť na úkor maloletých detí. Okresný súd rovnako poukázal na to,
že v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti matky táto už mala štvrté dieťa a
vedela, že bude poberať rodičovský príspevok a napriek tomu rodičovskú dohodu uzatvorila. Okresný
súd mal za to, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto
návrh matky na zníženie výživného zamietol. Výrok o trovách konania sa opieral o § 52 CMP.

19. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v odvolaní citovala z ods.
24. napadnutého rozsudku a namietala, „že okresný súd vôbec nebral do úvahy zásadnú zmenu na

strane matky, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjem je 473,30 € mesačne. Príjem
otca je neporovnateľne vyšší, nakoľko má príjem nie len z trvalého pracovného pomeru na plný úväzok
približne 1.900,-€, ale poberá aj invalidný dôchodok vo výške 666,90€ mesačne. Zdôrazňujeme, že v
čase uzatvorenia rodičovskej dohody, otec príjem z invalidného dôchodku (ktorý už nie je zaťažený
daňou ani inými odvodmi) nepriznal, čo potvrdzuje aj súd v bode 27.“ Matka v čase podpísania

rodičovskej dohody, žiadne tvrdenia otca o výdavkoch nerozporovala, nebolo potrebné ich preukazovať,
nakoľko sa rodičia dohodli.

20. Matka v odvolaní vyčítala okresnému súdu, že svoje rozhodnutie zdôvodňuje poukazovaním na
pracovnú neschopnosť otca, ktorá bola v minulosti a v súčasnosti je ukončená a poukazovaním na

možnú pracovnú neschopnosť otca v budúcnosti, avšak vôbec nezohľadňuje situáciu, v ktorej sa v
súčasnosti nachádza matka. Matka maloletých si plne uvedomuje svoje povinnosti, avšak v súčasnosti
jej aktuálne finančné pomery nedovoľujú prispievať na výživu detí v takej výške, aká bola určená
rodičovskou dohodou schválenou súdom. Je matkou jednoročného dieťaťa, ktoré si vyžaduje jej stálu
prítomnosť, čo je dôvodom, pre ktorý nemôže vyvíjať úsilie s cieľom zlepšenia svojej aktuálnej finančnej

situácie.

21. V odvolaní matka uviedla, že za absurdné považuje, že okresný súd akceptoval zvýšenie výdavkov
na strane otca z dôvodu, že maloletý C. k matke nechodí.
„V rodičovskej dohode je uvedené v bode 9, že „Otec je povinný maloleté deti na odovzdanie matke

riadne a včas pripraviť a v stanovenom čase a na stanovenom mieste ich matke odovzdať.“ Túto svoju
povinnosť si otec od podpísania dohody nesplnil ani jediný krát. Matka musela aj volať políciu z dôvodu,
že otec neumožňoval matke prevziať si syna C.. Na túto skutočnosť poukazovala matka aj vo svojom
vyjadrení zo dňa 26.02.2024, avšak súd sa tým vôbec nezaoberal. Otec sa aktívne snaží rozvinúť u syna
C. nevraživý až nenávistný vzťah k matke, nabáda syna C., aby k matke nechodil. Nabáda syna C.,

aby matke zo svojho telefónu posielal skutočne hnusné správy, ktoré aj dokladáme k tomuto odvolaniu.
Otec dokonca zaťahuje syna C. do sporu ohľadom BSM. Vzhľadom k tomu, že syn C. má len 10 rokov,
konanie otca je absolútne neprijateľné a na správaní syna C. zanecháva závažné negatívne stopy. Tátosituácia bola riešená hneď po pojednávaní s ustanovenou kolíznou opatrovníčkou ÚPSVaR, ktorá bola
na súdnom pojednávaní prítomná.“

22. Matka v odvolaní s poukazom na § 62 ods. 2 zákona o rodine navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že matka maloletých detí sa zaväzuje prispievať na výživu
maloletých detí počnúc mesiacom január 2024 nasledovne:
„ - čiastkou 36,83€ mesačne na syna A. B., dát. nar. XX.XX.XXXX
- čiastkou 36,83€ mesačne na syna C. B., dát. nar. XX.XX.XXXX

- čiastkou 36,83€ mesačne na syna D. B., dát. nar. XX.XX.XXXX, pričom výživné bude matka zasielať
vždy mesiac vopred k 15. kalendárnemu dňu každého mesiaca na účet otca, ktorý otec na tento účel
poskytne. 2. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

23. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zotrváva na
svojich vyjadreniach a zároveň súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

24. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že s odvolaním nesúhlasí,
napadnuté rozhodnutie súdu považoval za správne. Aktuálne určené výživné nepostačuje na pokrytie
všetkých odôvodnených potrieb detí. Matka v odvolaní tvrdí, že jej súčasná finančná situácia jej
nedovoľuje prispievať v takej výške, akú určil okresný súd, už táto výška výživného bola stanovená na

spodnej hranici minimálnych potrieb detí. Otec z vlastných prostriedkov zabezpečuje väčšinu nákladov
na deti, vrátane ich každodenných potrieb, školských pomôcok, zdravotnej starostlivosti, záujmových
činností a ďalších výdavkov. Matka vo svojom odvolaní poukazuje na svoju zhoršenú finančnú situáciu,
ktorá súvisí s narodením ďalšieho dieťaťa a prechodom na rodičovský príspevok. Avšak, ako správne
uviedol okresný súd v prvostupňovom rozhodnutí, narodenie ďalšieho dieťaťa matke nemôže byť bez

ďalšieho dôvodom na zníženie výživného pre jej ostatné deti. Matka vedela, že jej finančná situácia sa
zmení, keď uzatvárala rodičovskú dohodu, a napriek tomu sa zaviazala k plateniu výživného „v súčasnej“
výške. Matka nepodnikla žiadne kroky na zlepšenie svojej finančnej situácie, napríklad vyhľadaním
dodatočných príjmových možností alebo požiadaním o výživné od otca jej ďalšieho dieťaťa. Toto je v
priamom rozpore s právnou požiadavkou, aby rodičia prispievali na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností. Otec plne chápe súčasnú životnú situáciu matky, ktorá sa stará o svoje štvrté
dieťa a z tohto dôvodu má obmedzené príjmy, avšak rozhodnutie matky mať ďalšie dieťa nemôže ísť
na úkor finančnej podpory, ktorá je určená pre jej ostatné deti. Matka je rodičom všetkých štyroch
detí, nielen toho najmladšieho, a preto je povinná rovnomerne zabezpečiť potreby všetkých svojich
potomkov. Jej osobné rozhodnutie rozšíriť rodinu otec rešpektuje, avšak toto nesmie negatívne ovplyvniť

životný štandard jej ostatných detí. Matka nesie rovnocennú zodpovednosť za všetky svoje deti, a
preto nie je prípustné, aby obmedzenie jej príjmov súvisiace so starostlivosťou o najmladšie dieťa
ospravedlňovalozníženievýživnéhopreostatnýchpotomkov.Každéztýchtodetímáprávonaprimeranú
úroveň starostlivosti a podpory od oboch rodičov, a to bez rozdielu.

25. Vo svojom vyjadrení otec uviedol, že ak matka uvádza, že má nízky príjem z dôvodu nutnosti
starať sa o ročné dieťa, tak toto dieťa má dvoch rodičov. Matka si musí byť vedomá svojich povinností
voči maloletým A., C. a D.. Ak sa s otcom svojho štvrtého dieťaťa dohodla na tom, že to bude
ona, kto sa bude celodenne starať o ich spoločné dieťa, je to samozrejme ich právo upraviť si to
podľa svojich preferencií. Avšak, takáto dohoda nemôže negatívne ovplyvniť jej schopnosť plniť svoje

vyživovacie povinnosti voči ostatným maloletým deťom. Aktuálna výška výživného nepokrýva ani len
polovicu odôvodnených potrieb maloletých detí, a otec nad rámec uvedeného zabezpečuje maloletým
A., C. a D. aj celodennú starostlivosť. Otec je tým, kto zabezpečuje nielen finančné prostriedky, ale
aj každodennú starostlivosť o deti. „Otec má zníženú pracovnú schopnosť, avšak aj napriek tomu je
nútenýpracovaťnaplnýúväzok,abyzabezpečilvšetkypotrebnéfinančnéprostriedkypresvojedeti.Toto

nadmerné zaťaženie sa negatívne odráža na jeho zdravotnom stave, no aj napriek tomu otec naďalej
plní svoje povinnosti voči deťom nielen finančne, ale aj prostredníctvom každodennej starostlivosti. Je
preto nespravodlivé, aby na neho bola prenášaná ešte väčšia záťaž v dôsledku zníženia výživného zo
strany matky.“ Ústupkom zo strany otca je už to, že aktuálne nepožaduje zvýšenie výživného, ktoré je
v skutočnosti neprimerane nízke vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí. Otec aj napriek

svojmu zhoršenému zdravotnému stavu a zníženej pracovnej schopnosti nesie bremeno zabezpečenia
dostatočných finančných prostriedkov a každodennej starostlivosti, pričom na zmenu výšky výživného
nepoukazuje len preto, aby sa vyhol ďalším súdnym sporom a stresu pre deti. Avšak zníženie výživného,
ktoré navrhuje matka, je neprípustné a neprimerané.26. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril právny zástupca matky, ktorý uviedol že „Po
prečítaní vyjadrenia kolízneho opatrovníka som, ako právny zástupca matky maloletých, zostal skutočne

nepríjemne prekvapený, až zarazený a prestal som rozumieť významu účasti kolízneho opatrovníka v
tomto konaní.“ Odvolanie bolo kolíznemu opatrovníkovi doručené 08.08.2024 a vyjadrenie kolízneho
opatrovníka k tomuto odvolaniu kolízny opatrovník vypracoval a odoslal na súd už 09.08.2024. Kolízny
opatrovník si podľa právneho zástupcu matky odvolanie matky maloletých proti rozhodnutiu súdu ani
len neprečítal. Ak by sa kolízny opatrovník oboznámil s obsahom odvolania matky maloletých, nemohol

by nad uvedenými závažnými skutočnosťami len mávnuť rukou a odoslať na súd zo šablóny vytvorené
vyjadrenie. „Aspoň v to dúfam“. Má za to, že je absolútne nevyhnutné zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, zaoberať sa situáciou v rodine, v ktorej maloleté deti vyrastajú, a riešiť negatívny vplyv
otca na maloleté deti.

27. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý

uviedol, že otec maloletých neustále poukazuje na povinnosti matky vyplývajúce zo súdom schválenej
rodičovskej dohody. Matka maloletých si je svojich povinností plne vedomá, na rozdiel od otca, ktorý
dohodu nerešpektuje vôbec. Otec vo svojom vyjadrení ani slovom nepoprel závažné skutočnosti a ani
sa vôbec nevyjadril k závažným skutočnostiam, ktoré sú obsahom odvolania matky maloletých proti
rozhodnutiu súdu:

„- otec si neplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rodičovskej dohody,
- otec neumožňuje matke prevziať si syna C.,
- otec rozvíja nenávistný vzťah detí k matke,
- otec sa nezaoberá SMS-správami, ktoré posiela syn matke (alebo ich on sám posiela zo synovho
mobilu? ... čo je horšie?),

- otec zaťahuje syna do sporu ohľadom BSM,
- otec nepriznal svoj celkový príjem“. Matka pri podpisovaní rodičovskej dohody zohľadňovala svoju
aktuálnu situáciu, ktorá jej umožňovala platiť výživné v dohodou stanovenej výške. Aj súd má pri
rozhodovaní vychádzať z aktuálnej situácie a nie zo situácie, ktorá možno nastane a možno nenastane.
„Čo si otec maloletých predstavuje pod tým, že matka mala podniknúť kroky, aby zlepšila svoju finančnú

situáciu? Čo mala urobiť v čase, keď sa jej narodilo dieťa, ktoré si vyžaduje jej celodennú prítomnosť
a je stále kojené? Poukazujeme na to, že otec dokonca určité obdobie bezostyšne poberal prídavky na
dieťa, ktoré nebolo jeho, a to bez toho, aby tieto peniaze matke poukazoval, jednoducho si ich nechával.“

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníčkou
konania - matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky maloletých bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoP/195/2024-291 zo dňa

21.11.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie
uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.

30. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súdkonštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať jej za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

31. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

32. Okresný súd, podľa zistení odvolacieho súdu, v súvislosti s návrhom matky dokazovanie zameral
predovšetkýmnaprípadnúzmenupomerovmatky,otca,maloletýchdetí.Neboloprávnenýskúmaťvýšku

pôvodne určeného výživného rozsudkom okresného súdu č.k. 54P/26/2023-103 zo dňa 03.11.2023,
ktorým okresný súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, schválil rodičovskú dohodu o úprave
práv a povinností k maloletým deťom A., C. a D. na čas po rozvode, v zmysle ktorej boli títo zverení do
osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého A. sumou 130 eur mesačne, na maloletého

C.sumou100eurmesačneanamaloletéhoD.sumou70eurmesačne.Zároveňbolupravenýstykmatky
s maloletým C. a maloletým D.. Stretávanie matky s maloletým A. sa neupravilo. V rámci dokazovania
najskôr správne podľa odvolacieho súdu okresný súd skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky, maloletých, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do
času rozhodovania o návrhu matky na zníženie výživného.

33. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa
(v prejednávanej veci na maloleté deti) opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v

pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by
súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase
skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho
obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností
a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie,
či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u

detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena
zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje
aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak
súčasnenenastaliinérelevantnéskutočnosti),pretožemaloletédieťarastiea vyvíjasa,sčímsúspojené
zvýšené výdavky.

34. Zákon o rodine v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa
(v prejednávanej veci na maloleté deti). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Okrem toho v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

35. Vyššie uvádzané zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada
pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré

môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné
pre dieťa (v prejednávanej veci na maloleté deti) totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potriebdôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len

bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. Ak sú, ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa (v prejednávanej
veci na maloleté deti) sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a
rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

36. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo svojom rozhodnutí správne vychádzal z toho, že
vyčíslenievýdavkovdieťaťa(vprejednávanejvecinamaloletédeti)mápredstavovaťvyčíslenievšetkých

pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne
primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov

na dieťa sa najviac prejaví v porovnaní životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Kritériami určovania rozsahu
výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného, preto správne okresný súd vychádzal predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na

bývanie,akoajpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadetí,rozvojomichzáujmovna
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené

potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej
náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú

z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.

37. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného (aj úpravy styku) patrí medzi
mimosporové, nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle § 78
zákona o rodine, v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku

pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov, tak ako odvolací
súd už uviedol vyššie, musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Opätovne na tomto mieste odvolací súd pripomína,
žezmenapomerovpritommôžebyťodôvodnenábuďsubjektívne,atookolnosťaminastranepovinného,

resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

38. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak
závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie rozsudok Okresného
súdu Žilina č.k. 54P/26/2023 - 103 zo dňa 03.11.2023, ktorým okrem iného okresný súd schválil

rodičovskúdohoduoúpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťomA.,C.aD.načasporozvode,vzmysle
ktorej boli títo zverení do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého A. sumou 130
eur mesačne, na maloletého C. sumou 100 eur mesačne a na maloletého D. sumou 70 eur mesačne, pri
takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky

ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania. Odvolací
súd, v zhode s okresným súdom konštatuje, že k takýmto kvalifikovaným zmenám pomerov nedošlo.39. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v

odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil
skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

40. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

41. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkov
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

42. V odvolaní matka namietala, že „...okresný súd vôbec nebral do úvahy zásadnú zmenu na strane
matky, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjem je 473,30€ mesačne. Príjem otca je
neporovnateľne vyšší, nakoľko má príjem nie len z trvalého pracovného pomeru na plný úväzok približne
1.900,-€, ale poberá aj invalidný dôchodok vo výške 666,90€ mesačne. Zdôrazňujeme, že v čase

uzatvorenia rodičovskej dohody, otec príjem z invalidného dôchodku (ktorý už nie je zaťažený daňou ani
inými odvodmi) nepriznal, čo potvrdzuje aj súd v bode 27.“ Matka v čase podpísania rodičovskej dohody,
žiadne tvrdenia otca o výdavkoch nerozporovala, nebolo potrebné ich preukazovať, nakoľko sa rodičia
dohodli. V súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd primárne odkazuje na rozsudok okresného
súdu č.k. 54P/26/2023 - 103 zo dňa 03.11.2023, ktorým okresný súd manželstvo rodičov maloletých

detí rozviedol, schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava zo dňa 03.01.2024 (č.l. 244 spisu), ktorým bol otcovi priznaný invalidný dôchodok. Pri
komparácií dátumov týchto rozhodnutí, nebolo možné argumentáciu matky v tejto rovine vyhodnotiť ako
relevantnú. Pokiaľ matka v odvolaní zvýraznila, že „Príjem otca je neporovnateľne vyšší, nakoľko má
príjem nie len z trvalého pracovného pomeru na plný úväzok približne 1.900,-€, ale poberá aj invalidný

dôchodok vo výške 666,90€ mesačne“, tak odvolací súd konštatuje, že okresný súd tejto obrane matky
venoval dostatočnú pozornosť, konštatoval, že z potvrdení o príjme otca spoločnosti Mobis Slovakia
s.r.o. zo dňa 10.01.2024 a 16.05.2024 okresný súd zistil, že otec mal v mesiacoch 12/2022 - 12/2023
priemernú čistú mzdu 1958,54 eur, uplatňoval daňový bonus v mesiaci 12/2022 vo výške 180 eur v roku
2023 vo výške 420 eur. V roku 2024 doposiaľ mal čistú mzdu v nasledovnej výške - 1/24 1612,60, daňový

bonus 420 eur, náhrada príjmu 277,07 eur, 2/24 čistá mzdu 1114,38 eur, daňový bonus 310,43 eur,
náhradapríjmu37,63eur,3/2024čistámzda125,29eur,daňovýbonus38,13eur,náhradapríjmu314,70
eur, 4/2024 čistá mzda, daňový bonus, náhrada príjmu 0 eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina o nároku na dôchodkové dávky od 01.01.2024 otec poberá invalidný dôchodok vo výške
666,90 eur, bol mu vyplatený doplatok za obdobie od 01.01. do 19.01.2024 vo výške 14,70 eur. Ďalej

podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne boli otcovi vyplatené v období 2/2024 - 4/2024 nemocenské dávky
vo výške spolu 2182,40 eur, ktoré skutočnosti v odvolaní matky nenašli premietnutie. Okresný súd tiež
konštatoval, že matka podľa potvrdenia o nemocenských dávkach Sociálnej poisťovne pobočka Žilina za
obdobie od 01.01.2024 mala vyplatené materské dávky vo výške 1176,20 v mesiaci 1/2024 a vo výške379,40 eur v mesiaci 2/2024. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, predmetom
ktorej bolo posúdenie invalidity na žiadosť otca o invalidný dôchodok zo dňa 25.10.2023 bola určená
otcovi miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

ústredie Bratislava zo dňa 03.01.2024 bol otcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 643,70 eur od
25.08.2023 a v sume 666,90 eur od 01.01.2024. Výška vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti
bola naposledy určená dohodou rodičov cca pred siedmimi mesiacmi pred rozhodnutím okresného súdu
napadnutým rozsudkom. Maloletý A. navštevoval druhý ročník strednej školy, maloletý C. štvrtý ročník
základnej školy a maloletý D. chodil do materskej školy. U maloletého C. pribudli výdavky spojené

so záujmovou činnosťou - rybárskym krúžkom a u maloletého A. bol jednorazový výdavok spojený
s vodičským oprávnením. Okresný súd tiež konštatoval, že aktuálne výdavky v čase rozhodnutia na
maloleté deti otec uvádzal v rovnakej výške ako na informatívnom stretnutí rodičov pred uzavretím
rodičovskej dohody v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, ktoré matka nerozporovala. V čase schválenia rodičovskej dohody matka poberala
materské dávky približne vo výške 1150 eur a prídavky na jedno maloleté dieťa 60 eur. Od februára 2024

prešla na rodičovský príspevok, ktorého výška je 473,30 eur mesačne, stále poberá prídavok na dieťa 60
eur. Jej majetkové pomery sa nezmenili. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Otec v čase posledného
rozhodovania o výživnom bol teda zamestnaný, dosahoval čistý mesačný príjem vrátane daňového
bonusu (420 eur) vo výške približne 1900 eur. V dôsledku práceneschopnosti od februára 2024 sa otcovi
znížil príjem z pracovného pomeru aj daňový bonus, zamestnávateľ mu vyplácal náhradu príjmu pri

PN, nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou uvedenom období boli vyplatené vo výške 2182,40 eur.
Mesačný príjem otca tak v mesiacoch 1 - 4/2024 bol približne 1400 eur (vyplatená čistá mzda + náhrada
príjmu od zamestnávateľa + nemocenské : 4 mesiace). Otec je práceschopný od 01.07.2024, ďalšie
práceneschopnosti v dôsledku plánovanej operácie sa predpokladajú. Otec bol Sociálnou poisťovňou
dňa 25.10.2023 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%.

43. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky odvolací súd len primerane a podporne, pripomína, že
vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením (výživným),
vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou. Osobná starostlivosť o maloleté deti tvorí materiálne
hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie

potrieb detí touto formou vyvažuje platby druhého rodiča. Výška príjmu „druhého" rodiča (spravidla
rodiča, ktorý má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti - v konkrétnom prípade otec) ovplyvňuje
výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade matky) len veľmi okrajovo
(len podporne a primerane rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30.4.2019, sp. zn. 10CoP/22/2019).
K uvedenému pristupujú i skutočnosti uvádzané okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré

odvolací súd považuje za správne a v zmysle ktorých „....Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu,
ktorý oproti predtým vyplácanej materskej dávke je nižší viac ako o polovicu. Tieto zmeny však
neodôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti matky. Súd rešpektuje právo matky na rodinu a teda
aj ďalšie dieťa. Zároveň však táto skutočnosť nesmie byť na úkor zabezpečovania odôvodnených
potrieb ostatných jej detí. Súd poukazuje na to, že výška vyživovacej povinnosti tak ako je určená na

základe dohody rodičov je skôr na nižšej úrovni (pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb maloletých
detí tak ako boli pôvodnom konaní otcom špecifikované a matkou nenamietané). Maloleté deti nemajú
žiadne nadštandardné výdavky. V pôvodnom konaní len základné potreby maloletých detí ako strava,
oblečenie, hygiena boli vyčíslené u mal. A. na sumu 420 eur, u maloletého C. na sumu 220 eur a u
maloletého D. na sumu 140 eur. Matkou určené výživné nepredstavuje ani polovicu z týchto základných

potrieb maloletých detí, pričom otec ďalej hradí školské výdavky záujmovú činnosť, mobilné telefóny,
zabezpečuje maloletým deťom bytové potreby“, „ Podľa názoru súdu dôsledok toho, že matka tým,
že je na rodičovskej dovolenke a teda stratila príjem, musí znášať primárne otec maloletého dieťaťa,
ktorému matka zabezpečuje osobnú starostlivosť.“ Neuniklo pozornosti nielen okresného súdu, ale
ani odvolacieho súdu, že v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti matky táto

už mala štvrté dieťa a vedela, že bude poberať rodičovský príspevok a napriek tomu rodičovskú
dohodu uzatvorila. Súd pri rozhodovaní o návrhoch matky, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem
maloletých detí A., C. a D., ktorých potreby ako vyvíjajúcich sa detí totiž prirodzene a neustále rastú.
Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča (v tomto prípade matky), aby
zabezpečil odôvodnené potreby svojich maloletých detí.

44. V odvolaní matka uviedla, že dohodu ohľadom styku s maloletým C. „... otec od podpísania
dohody nesplnil ani jediný krát. Matka musela aj volať políciu z dôvodu, že otec neumožňoval matke
prevziať si syna C..“ Odvolací súd vo vzťahu k tejto argumentácii uvádza, že napriek tomu, že juvníma, tak ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu
v napadnutom rozsudku vo vzťahu k návrhu matky na zníženie výživného, keďže sa netýkala priamo
vyživovacej povinnosti uloženej matke a ani nepredstavovali zmenu pomerov (ako hmotnoprávneho

základu pre nové rozhodnutie o výške výživného), ktorá by spôsobovala, že pôvodné rozhodnutie pri
takto zmenených pomeroch neobstojí.

45. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako

okresný súd.

46. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal
východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká.

47. Povinnosť vyživovať dieťa (v prejednávanej veci maloleté deti) patrí medzi základné povinnosti
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových
pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a
schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

48. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

49. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté deti odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

50. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

51. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne

správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.53. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

54. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

55. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 jerozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolení sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).