Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100319
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100319.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: iDental, s.r.o.,
so sídlom: Soľanková 16, Prešov, IČO: 46 413 219, právne zastúpeného Mgr. Tomášom Kaščákom,
advokátom, so sídlom: Soľanková 16, Prešov, IČO: 52 299 902 proti žalovanému: Prešovský
samosprávny kraj, so sídlom: Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37 870 475 o ochrane pred iným zásahom
– rozpisom zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu, aby správny súd zakázal žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia
poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby do naplnenia určitých požiadaviek z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

IV. V y l u č u j e na samostatné konanie žalobu o zrušenie rozpisov zabezpečenia služieb zubno-
lekárskej pohotovostnej služby na mesiace február 2018, júl 2018 a október 2018 určené Prešovským

samosprávnym krajom v rozsahu iDental, s.r.o., v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca je držiteľom povolenia žalovaného zo dňa 21.11.2011 na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia – dvoch špecializovaných ambulancií v špecializačnom odbore stomatológia, na
základe Rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 6410/2011/OZCUP zo dňa 21.11.2011
(právoplatného dňa 28.11.2011. Dňa 28.06.2018 žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal listiny

„Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiace február, júl 2018“. V úvode
tejto listiny sa konštatuje, že žalovaný v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. zverejňuje konkrétnym
dňom nasledovný rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby“. Ďalej tieto
listiny vymedzujú organizátora tejto pohotovostnej služby, jeho zariadenie, spádové územie a miesto
prevádzky. Pod tým obsahujú tabuľku, ktorej jednotlivé riadky tvoria jednotlivé dni v mesiaci. Pri
každom z nich je vymedzený čas začiatku a čas konca poskytovania pohotovostnej služby a údaje o
poskytovateľovi, ktorý ju má zabezpečiť. Listiny sú mechanicky podpísané lekárom žalovaného. Rozpis

bol zverejnený na webstránke žalovaného.

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika2. Žalobca dňa 17.07.2018 podal správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd
zakázalžalovanémuzaradzovaťžalobcudorozpisuslužiebzabezpečeniaposkytovaniazubno-lekárskej

pohotovostnej služby do naplnenia určitých požiadaviek. Podľa názoru žalobcu bol tento rozpis
žalovaného iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP)
a tento iný zásah považoval za nezákonný. Žalovaný ho takto zaradil do rozpisu už vo februári 2018
aj napriek jeho protestom a v júli 2018 tak urobil znova, teda jeho nezákonný zásah zopakoval.
Žalobca v žalobe podrobne opísal, prečo nemôže vykonávať pohotovostnú službu v priestoroch

určeného poskytovateľa, a podrobne odôvodnil, prečo je postup žalovaného nezákonný, odporuje
Ústave Slovenskej republiky a obmedzuje aj hospodársku súťaž.

3. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje zubno-lekársku
ambulantnú starostlivosť podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti“). Žalovaný vykonáva štátnu správu na úseku zdravotníctva v Prešovskom samosprávnom
kraji ako prenesený výkon štátnej správy a podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona o zdravotnej
starostlivosti okrem iného určuje i rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej
služby. Žalobca je zaradzovaný do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej

služby vydávaného žalovaným na jednotlivé kalendárne mesiace. Na základe tohto rozpisu je povinný
vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu v ambulancii spoločnosti wesper, a.s., so sídlom
Garbiarska 16, Košice, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcim ambulanciu
zubno-lekárskej pohotovostnej služby v Poliklinike Sekčov na Ul. Jurkovičova 19, Prešov, a ktorá je
jediným poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v okresoch

Bardejov, Sabinov a Prešov. Žalobcovi je povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu
ukladaná opakovane od februára 2018 napriek tomu, že so spoločnosťou wesper, a.s., doposiaľ
neuzatvoril písomnú zmluvu, ktorá by upravovala spôsob a podmienky výkonu zubno-lekárskej
pohotovostnej služby. Spoločnosť wesper, a.s., v tomto prípade nijak nereaguje na požiadavky žalobcu
na materiálne zabezpečenie ambulancie s ohľadom na špecifické požiadavky osôb určených žalobcom

k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a doteraz nezaplatil žalobcovi za vykonanú zubno-
lekársku pohotovostnú službu. O týchto skutočnostiach opakovane informoval žalovaného a žiadal, aby
do doby nastavenia podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby nebol zaradzovaný do
rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Žalovaný na túto požiadavku
doteraz nijako nereagoval a neposkytol mu akékoľvek stanovisko k možnosti upustenia od zaradzovania

do tohto rozpisu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že na základe právnej úpravy je mu opakovane ukladaná povinnosť
vykonať lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu určeného žalovaným v ambulancii prevádzkovanej
treťou osobou, pričom zákonom nie sú upravené vzájomné právne vzťahy medzi žalobcom

a treťou osobou. Podľa názoru žalobcu nie je možné dlhodobo a opakovane zaradzovať do
rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom prevádzkujúcim ambulanciu zubno-
lekárskej pohotovostnej služby, a to aspoň do doby uzatvorenia dohody o technickom vybavení
ambulancie určenej k poskytovaniu zubno-lekárskej pohotovostnej služby a určenia spôsobu

odmeňovania za jej výkon. Žalobca namietal, že za takýchto podmienok zaradením na rozpis
zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby a uložením povinnosti k jej výkonu
je ukrátený na svojich právach, dochádza k zásahu do jeho právom chránených záujmov a hrozí
opakovanie tohto zásahu žalovaným.

5. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že bol zaradený do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskej pohotovostnej služby pre mesiac február 2018. Pred výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej
služby bol žalobcovi doručený návrh zmluvy o poskytovaní stomatologickej lekárskej služby prvej
pomoci, ktorým spoločnosť wesper, a.s., navrhla úpravu podmienok výkonu tejto služby. Súčasťou tohto
návrhu bol aj návrh ceny za poskytnuté služby. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval navrhnuté ceny

za neprimerane nízke a tieto ceny nepokrývali ani náklady na personálne zaistenie zubno-lekárskej
pohotovostnej služby, odmietol oznámením zo dňa 29.01.2018 predložený návrh. Súčasne navrhol,
aby zubno-lekárska pohotovostná služba bola poskytnutá za ceny podľa jeho cenníka, podľa ktorého
poskytuje zubno-lekársku starostlivosť ostatným pacientom, ktoré boli oznámené žalovanému, a ktorépovažuje za primeranú odmenu za poskytovanie výkonu a zaistenia zubno-lekárskej pohotovostnej
služby. O tomto postupe informoval aj žalovaného v januári 2018. Napriek tomu, že spoločnosť wesper,
a.s., na návrh žalobcu nijako nereagovala a ani žalovaný nereagoval na skutočnosť, že nedošlo k

dohode ohľadom podmienok pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, vykonal žalobca podľa
rozpisu vydaného žalovaným zubno-lekársku pohotovostnú službu v dňoch 05. a 09.02.2018. Za túto
vykonanú zubno-lekársku pohotovostnú službu spoločnosť wesper, a.s., doteraz nezaplatila fakturovanú
čiastku a nevydala ani obohatenie, ktoré výkonom tejto služby získala. Navyše lekári žalobcu majú s
ohľadomnapracovnénávykyšpecificképožiadavkynavybavenieambulanciekposkytovaniuzdravotnej

starostlivosti, zaistenie ktorých však nemal žalobca možnosť s nikým konzultovať a ani žalovaný
nereagoval na požiadavku na technické dovybavenie ambulancie v prípade výkonu zubno-lekárskej
pohotovostnej služby zo strany žalobcu. Napriek tomu, že žalobca informoval žalovaného o problémoch,
ktoré súvisia s výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby a o možných komplikáciách spojených
s jeho ďalším zaraďovaním do rozpisu výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, bol žalobca
opakovanezaradenýdorozpisu„Zabezpečenieslužiebzubno-lekárskejpohotovostnejslužbynamesiac

júl 2018“ vydaného žalovaným dňa 28.06.2018, a to bez akejkoľvek konzultácie ohľadom možnosti
výkonu tejto služby. Namietal, že bol zaradený do výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby na
deň 06.07.2018, a to len 8 dní po vydaní predmetného rozpisu. Na tento dátum a čas určený k
výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby mal však žalobca naplánované poskytovanie ošetrení pre
vlastných pacientov a vydanie tohto rozpisu len niekoľko dní dopredu bez toho, aby bolo vôbec doručené

v zákonnej lehote, komplikuje žalobcovi organizáciu práce a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Žalobcaboltaknútenýdňa06.07.2018vlastnýmipomôckamianavlastnénákladydovybaviťambulanciu
určenú k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, bezplatne vykonať túto pohotovostnú službu a
v určenom termíne odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti dlhodobo objednanému vlastnému
pacientovi.

6. K nezákonnosti postupu žalovaného žalobca uviedol, že súlad možnosti uloženia povinnosti k výkonu
pohotovostnej služby podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 28.11.2012 č. j.: Pl. ÚS 113/2011-74,
v ktorom ústavný súd nijak nespochybnil, že uložením povinnosti k výkonu pohotovostnej služby

dochádza k zásahu a obmedzeniu základných práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súlad
tejto právnej úpravy s ústavným poriadkom dôvodil až na základe testu proporcionality pri zohľadnení
ďalších právom chránených záujmov a okrem iného pri splnení podmienky, že bude vyplácaná odmena
za vykonanú prácu a ambulancie budú dostatočne materiálno-technicky zabezpečené pre výkon
pohotovostnej služby. Uviedol, že rešpektuje názor ústavného súdu vyslovený v predmetnom náleze,

podľa ktorého je zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti
ústavne akceptovateľný a zásah do práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je v obecnej
rovine proporcionálny. Domnieva sa však, že žalovaný je pri zostavovaní rozpisu v jednotlivých
prípadoch povinný s ohľadom na konkrétne okolnosti preskúmavať splnenie podmienok, ktorými
bola podmienená ústavná konformita systému zabezpečovania pohotovostnej služby, vrátane zubno-

lekárskej pohotovostnej služby a nie je oprávnený zaradzovať do tohto rozpisu poskytovateľov, v prípade
ktorých nie sú tieto podmienky splnené. V prípade žalobcu predstavuje zaradenie k výkonu zubno-
lekárskej pohotovostnej služby bezdôvodné a neproporcionálne uprednostnenie záujmu na zaistenie
pohotovostnej služby pred jeho právami a oprávnenými záujmami, a to hlavne v rozpore s čl. 18 ods.
1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne je postup žalovaného, ktorý vydal rozpis len

tri dni pred začiatkom obdobia, na ktoré bol rozpis vyhotovený, v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a postup žalovaného pri vydávaní rozpisu taktiež zasahuje do práv
zamestnancov žalobcu, v rozpore s čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky . Vzhľadom k tomu, že
žalovaný pri vydávaní rozpisu zubno-lekárskej pohotovostnej služby zasahuje do základných práv a
slobôd žalobcu a jeho zamestnancov, nemôže byť preskúmanie tohto postupu vylúčené z právomoci

súdu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca je teda presvedčený, že do rozpisu
pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby by mali byť zaradzovaní len poskytovatelia, ktorí sa
s prevádzkovateľom prevádzkujúcim ambulanciu dohodnú na podmienkach výkonu zubno-lekárskej
pohotovostnejslužby,atovrátaneodmenyamateriálno-technickéhozabezpečeniaambulancie,vydanie
rozpisu na zabezpečenie zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac júl 2018 bolo oneskorené

a znemožnilo preskúmanie tohto rozpisu. Zaradzovanie poskytovateľov lekárskej starostlivosti bez
uzatvorenejzmluvyprevýkonzubno-lekárskejpohotovostnejslužbyobmedzujesúťažnatrhuzdravotnej
starostlivosti a je v rozpore s pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže.7. Žalobca uviedol, že, spoločnosť wesper, a.s., v priestoroch ktorej je realizovaný výkon zubno-
lekárskej pohotovostnej služby, dlhodobo so žalobcom odmieta komunikovať ohľadne podmienok pre
výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a odmieta zaplatiť za poskytnuté služby. Podľa jeho

názoru komunikácia medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytovateľom prevádzkujúcim
ambulanciu zdravotnej starostlivosti je základným predpokladom k tomu, aby mohlo dôjsť k
efektívnemu zaisteniu dostupnej lekárskej starostlivosti. Neuzatvorenie zmluvy o výkone zubno-
lekárskej pohotovostnej služby robí pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkon tejto služby
problematickým a nepredvídateľným. V prípade žalobcu nielenže nedochádza k zaplateniu za

poskytnuté služby, ale aj pred výkonom zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca nemal možnosť
overiť technické vybavenie ambulancie a dostupnosť vybavenia, ktoré ním určení lekári využívajú
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Spoločnosti wesper, a.s., je pritom za zubno-lekársku
pohotovostnú službu a výkony v rámci nej poskytnuté poskytovaná úhrada spočívajúca v odplate za
jednotlivé poskytnuté výkony od zdravotných poisťovní, a to paušálna platba za každého poistenca v
rámci spádového územia a úhrada priamo od poistenca za spracovanie údajov a doplatok za poskytnuté

ošetrenie. Žalobca je za takýchto okolností opakovane nútený poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú
službu bez toho, aby mu bola poskytnutá akákoľvek odmena za vykonanú prácu a je nútený sám
niesť náklady zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Ústavný súd výslovne uviedol, že poskytovatelia
prevádzkujúci ambulancie lekárskej služby prvej pomoci majú povinnosť zabezpečiť personálne
zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, v rámci ktorého sú vyplácané aj odmeny za vykonanú

prácu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí vo
veci Steindel proti Nemecku zo dňa 14.09.2010 č. 29878/07, na ktorý ústavný súd odkazuje vo svojom
rozhodnutí, pri posudzovaní povinnosti lekára vykonávať služby na lekárskej pohotovosti, vychádzal
z predpokladu, že za tieto služby je poskytovaná odmena. Navyše v tomto prípade bola povinnosť
participovať na lekárskej službe pozastavená do určenia spôsobu odmeňovania. Podľa názoru

žalobcu je potrebné zohľadniť všetky okolnosti tohto rozhodnutia podmieňujúce konformitu núteného
poskytovania zdravotných služieb so základnými právami a slobodami, a to vrátane požiadavky
na poskytnutie odmeny za vykonanú prácu. Podľa názoru žalobcu nie je teda možné zaradzovať
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby do doby, dokedy
budúnastavenépodmienkyzabezpečeniatejtopohotovostnejslužbymedziposkytovateľmiazaradením

žalobcu do tohto zoznamu.

8. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že podľa § 8b ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti
sa rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby považuje za doručený
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu

desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Žalovaný rozpis za mesiac
júl 2018 zverejnil až 28. júna 2018, teda bol zverejnený len 3 dni pred začiatkom obdobia, na ktorý
mal platiť. Vydanie rozpisu v krátkom časovom predpisu tiež zasahuje významným spôsobom lekárom
povinným k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby do ich súkromného a osobného života. Podľa
názoru žalobcu nie je možné pripustiť ničím neobmedzenú rozhodovaciu právomoc žalovaného o

zaradení na rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby bez toho, aby
si žalovaný overil dostupnosť lekárov v jednotlivých termínoch, alebo aby bol takýto rozpis vydaný s
dostatočným predstihom aspoň v zákonnej lehote.

9. K obmedzovaniu súťaže zo strany žalovaného žalobca argumentoval, že spoločnosť wesper, a.s.,

ako aj žalobca sú podnikatelia podnikajúci okrem iného v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v
odbore stomatológia. Žalovaný svojim postupom ukladá žalobcovi opakovane povinnosť, aby poskytoval
zdravotnú starostlivosť v ambulancii spoločnosti wesper, a.s., ktorá je hradená z verejného zdravotného
poistenia, i z doplatkov od pacientov, to však bez toho, aby zabezpečil vyplatenie odmeny žalobcovi
za takto poskytnuté služby. Spoločnosť wesper, a.s., je jediným poskytovateľom prevádzkujúcim

ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby v okresoch Bardejov, Sabinov a Prešov a všetci
poskytovatelia zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti v týchto okresoch sú povinní zubno-lekársku
pohotovostnú službu v ambulancii wesper vykonať. Táto spoločnosť súčasne sama prevádzkuje
stomatologickú ambulanciu. Spoločnosť wesper, a.s., odmieta so žalobcom jednať o zmluvných
podmienkach pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby, odmieta zaplatiť akúkoľvek čiastku

za vykonanú prácu alebo aspoň vydať obohatenie, ktoré tým získala. Opakovaným zaradzovaním
poskytovateľov, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou wesper, a.s., na rozpis zabezpečenia
zubno-lekárskej pohotovostnej služby, napriek tomu, že táto spoločnosť neposkytuje lekárom žiadnu
odmenu, obmedzuje týchto poskytovateľov v podnikaní a umožňuje spoločnosti wesper, a.s., správať sav súťaži tak, ako by sa správať v prípade potreby zmluvného konsenzu na podmienkach výkonu zubno-
lekárskej pohotovostnej služby nemohla. Žalovaný teda zvýhodňuje zjavnou podporou bez legitímneho
dôvodu spoločnosť wesper, a.s., v rozpore s § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej

súťaže, tak obmedzuje súťaž na trhu zdravotnej starostlivosti.

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.08.2018. K dôvodu, že spoločnosť
wesper, a.s., so žalobcom doteraz neuzatvorila písomnú zmluvu, v ktorej by bol dohodnutý spôsob
a podmienky odmeňovania za vykonanú zubno-lekársku pohotovostnú službu, a preto nemôže byť

zaradzovaný do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby,
žalovaný uviedol, že zo strany Prešovského samosprávneho kraja nie je možné túto požiadavku pre
žalobcu zabezpečiť, pretože samosprávny kraj nemá také zákonné kompetencie, aby zasahoval a
vstupoval do vzťahu tretích osôb, v tomto prípade do vzťahu žalobcu a spoločnosti wesper, a.s., alebo
aby niekoho prinútil uzatvoriť zmluvu a upraviť si tak vzájomné vzťahy. Poukázal na ustanovenie §
46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004 Z.z., ako aj ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a § 8b zákona o zdravotnej starostlivosti, pričom argumentoval,
že žalobca je držiteľom povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a v zmysle
tohto istého zákona má povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu pod hrozbou sankcie,
a to pokuty až do výšky 3.319,- eur. Žalobca si musí byť vedomý toho, že vykonávanie zubno-
lekárskej pohotovostnej služby je jeho zákonnou povinnosťou. Pokiaľ ide o samotnú odmenu, na

ktorú má žalobca vykonaním zubno-lekárskej pohotovostnej služby nárok, a to bez ohľadu na to, či
má alebo nemá uzatvorenú písomnú zmluvu so spoločnosťou wesper, a.s., žalovaný zdôraznil, že v
tomto prípade pohľadávka žalobcovi vzniká voči obchodnej spoločnosti wesper, a.s., ktorý sa stáva
jeho dlžníkom, a preto si žalobca svoje nároky má a musí uplatňovať voči tejto spoločnosti napríklad
ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Samosprávny kraj nemá zákonom

stanovené kompetencie súvisiace či už s financovaním alebo uzatvorením zmluvy medzi spoločnosť
wesper, a.s., a žalobcom.

11. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa
je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti najmenej v rozsahu minimálnej siete; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom
území menšia ako minimálna sieť, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. Zdravotná poisťovňa je
povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej

zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Nevyplatenie odmeny obchodnej spoločnosti
wesper, a.s., voči žalobcovi teda nie je a ani nemôže byť dôvodom na nezaradenie do rozpisu služieb
zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

12. K námietke žalobcu, ktorú smeroval na nezabezpečenie personálnou a materiálno-technického

vybavenia ambulancie zo strany poskytovateľa prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej
pohotovostnej služby, žalovaný uviedol, že spoločnosť wesper, a.s., je držiteľom povolenia č.
05667/2018/OZ-ORU zo dňa 27.07.2018 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, aj ambulancie
zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Povolenie tejto spoločnosti bolo vydané po splnení všetkých
zákonom stanovených podmienok, ktoré sa pre vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie

vyžadujú podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Zároveň je poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti(držiteľpovolenia)povinnýmaťzabezpečenépersonálneamateriálno-technickévybavenie
zdravotníckeho zariadenia, a to v súlade s Výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie
a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v platnom znení. S

poukazom na vyššie uvedený výnos materiálno-technické vybavenie ambulancie zubného lekárstva
netvoria a ani sa nevyžadujú zväčšovacie okuliare špecifických parametrov. Nie sú povinnou súčasťou
materiálno-technického vybavenia ambulancie zubného lekárstva. Pokiaľ ide o RTG zariadenie, tak
ako aj v pôvodnom znení výnosu, tak aj teraz platí, že ak ambulancia zubného lekárstva nemá
vlastný RTG prístroj, musí mať zabezpečené zhotovenie RTG snímkov na inom RTG pracovisku.

To znamená, že RTG prístroj nie je povinnou výbavou materiálno-technického vybavenia ambulancie
zubného lekárstva. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť wesper, a.s., nie je v zmysle výnosu povinná
dovybaviť ambulanciu RTG zariadením ani zväčšovacími okuliarmi špecifických parametrov a má
zabezpečené personálne a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia - ambulanciezubného lekárstva. Spoločnosť wesper, a.s., má zabezpečené personálne a materiálno-technické
vybavenie ambulancie, je v súlade s uvádzaným výnosom, nie je potrebné ani nutné ho dopĺňať, a teda
tento dôvod žalobcu na nezaradzovanie do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej

pohotovostnej služby je bezpredmetný a irelevantný.

13. Pokiaľ ide o rozpis zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby za mesiac júl
2018, žalovaný uviedol, že tento bol zverejnený dňa 28.06.2018 a žalobca mal naozaj vykonať
zdravotnú lekársku pohotovostnú službu dňa 06.07.2018. Rozpisy bývajú zverejnené včas a toto

neskoršie zverejnenie rozpisu na mesiac júl 2018 bolo zapríčinené rôznymi nezhodami poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti pri jeho zostavovaní. Napriek tejto skutočnosti, ktorú žalovaný nepopiera,
žalobca to neuvádza ani to nie je dôvod na nezaradzovanie do rozpisu zabezpečenia zubno-lekárskej
pohotovostnej služby. Doteraz boli rozpisy zverejňované včas a v súlade so zákonom. Toto oneskorenie
nemôže byť dôvodom na nezaradenie a nezaradzovanie do nasledujúcich rozpisov.

14. K tvrdeniu žalobcu, že zaradzovanie poskytovateľov lekárskej starostlivosti bez uzatvorenej zmluvy
pre výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby obmedzuje súťaž na trhu zdravotnej starostlivosti,
žalovaný uviedol, že výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca ako aj iní poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti nevykonáva pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej
povinnosti sledujúc ochranu života a zdravia. Žalobca je držiteľom povolenia podľa zákona o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a v zmysle toho istého zákona má aj svoje povinnosti,
medziiným aj povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu. Aj keď najlepším a najistejším
spôsobom je úprava vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou wesper, a.s., formou písomnej zmluvy,
ktorú napriek tomu medzi sebou nemajú uzatvorenú, nezbavuje to žalobcu vykonať zubno-lekársku
pohotovostnú službu ako svoju zákonnú povinnosť a potom v prípade nevyplatenia odmeny si ju od tejto

spoločnosti vymáhať súdnou cestou. Žalovaný nemá dosah na uzatváranie zmlúv medzi poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti ani na zaistenie vyplácania odmien za vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej
služby ako sa žalobca mylne domnieva. Žalobca nie je nijako obmedzený vo svojom podnikaní v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože si má plniť zákonnú povinnosť, má nárok na odmenu,
aj keď si ju musel vymáhať súdnou cestou, a dostáva mesačné kapitačné platby. Žalovaný nikoho

ani spoločnosť wesper, a.s., nezvýhodňuje a taktiež neznevýhodňuje. Žalovaný v zmysle príslušnej
právnej úpravy zabezpečuje zubno-lekársku pohotovostnú službu za účelom ochrany života, zdravia a
je zároveň orgánom dozoru oprávneným ukladať sankcie za neplnenie zákonných povinností držiteľom
povolení podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Do rozpisu zabezpečenia služieb
v zubno-lekárskej pohotovostnej služby sú zaradzovaní všetci držitelia povolenia podľa uvedeného

zákona, pretože vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je ich zákonnou povinnosťou, a to bez
ohľadu na to, či majú alebo nemajú uzatvorenú zmluvu s poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe
vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

15. K žalobcom uvádzanému rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Steindel proti

Nemecku citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Pl. ÚS 113/2011-74, kde ústavný
súd uviedol: „V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti zo
dňa 04.05.2010 vo veci Steindel proti Nemecku, v ktorej Európsky súd pre ľudské práva preskúmaval
v súvislosti s namietaným porušením čl. 4 Dohovoru povinnosť praktického lekára vykonávať služby
na lekárskej pohotovosti, dospel pritom k záveru, že takúto činnosť lekára nemožno považovať za

„nútenú alebo povinnú prácu,“ pretože nevybočovala z rozsahu vykonávaných lekárskych činností.
Lekári boli za služby platení a v zásade uvoľnení z povinnosti byť k dispozícii pre svojich pacientov
mimo ordinačných hodín. Povinnosť slúžiť na pohotovosti bola súčasťou systému postaveného na
snahe uľahčiť všetkých lekárom ich povinnosti byť dostupnými v nočných hodinách a cez víkendy pri
súčasnom zaistení poskytovania lekárskej starostlivosti a nepredstavovala pre nich neprimeranú záťaž.“

Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že táto sťažnosť je neprijateľná. Žalovaný poukázal aj na
dôležitú skutočnosť, že síce v danom prípade sú lekári za vykonanie zubno-lekárskej pohotovostnej
služby platení formou odmeny (v prípade uplatňovania nárokov alebo spornej výšky, ako je to aj v tomto
prípade, je možné vymáhať súdnou cestou) a majú to zohľadnené v mesačných kapitačných platbách
od zdravotných poisťovní.

16. Žalovaný ďalej poukázal, že z prieskumu vykonaného ústavným súdom pre účely zaobstarania
údajov o priemernom mesačnom počte služieb pripadajúcich na jedného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti v rámci plnenia povinnosti vyplývajúcich z § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľochzdravotnej starostlivosti na území príslušných samosprávnych krajov vyplýva, že uvedený mesačný
počet služieb závisí od veľkosti jednotlivých okresov a je takýto: „Prešovský samosprávny kraj 4 až 6x
v okresoch s nižším počtom obyvateľov a 1 až 2x v okresoch s vyšším počtom obyvateľov.“ S ohľadom

na uvedené ako aj na skutočnosť, že zásadné ochromenie fungovania systému nepretržitej zdravotnej
starostlivosti by mohlo vyústiť do vzniku neodstrániteľných škôd na živote a zdraví obyvateľstva, podľa
názoru ústavného súdu zákonodarcom v napadnutých ustanoveniach uloženú povinnosť nemožno
považovať za zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. Žalovaný pre zaujímavosť na porovnanie
s vyššie uvedeným konštatovaním ústavného súdu uviedol, že podľa rozpisov zabezpečenia služieb

zubno-lekárskej pohotovostnej služby v Prešovskom samosprávnom kraji mal žalobca vykonať zubno-
lekársku pohotovostnú službu od januára 2018 do augusta 2018 celkom zatiaľ iba 3x.

17. Ďalej uviedol, že povinnosť vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu majú bez výnimky
a bez rozdielu všetci držitelia povolenia podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
napriek tomu však existujú možné, prípustné a ospravedlniteľné dôvody na dočasné nezaradzovanie

do rozpisov služieb, ako sú spomenuté aj vo vyššie citovanom náleze ústavného súdu, a to napríklad
tehotné lekárky, dotknutí lekári starajúci sa o maloleté deti a pod. V týchto prípadoch je potrebné
tieto skutočnosti zohľadniť a žalovaný ich aj zohľadňuje a vychádza držiteľom povolení v ústrety
(napr. nezaradil do rozpisu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti držiteľa povolenia - lekára z dôvodu
vážnej choroby). Avšak žalobcom uvádzané dôvody (neuzatvorená zmluva a nevyplatená odmena,

nesplnenie materiálno-technického zabezpečenia zubnej ambulancie) na základe vyššie uvedených
argumentov určite nie sú a nemôžu byť relevantnými dôvodmi na nezaradenie do spisu zubno-lekárskej
pohotovostnej služby. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 27.09.2018 (replika), v

ktorom predpoklady a tvrdenia žalovaného považuje za nepravdivé, ktoré nemajú oporu v skutkových
okolnostiach v konkrétnej veci ani v právnej úprave. Argumentoval, že iba na základe zaradenia
žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby dochádza
ku vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou wesper, a.s. a je plne v kompetencii
žalovaného rozhodnúť, či ku vzniku takéhoto vzťahu dôjde alebo nie. Žalobca ďalej zdôraznil, že v

prípade uloženia povinnosti k výkonu zubno-lekárskej pohotovostnej služby dochádza k zásahu do
ústavne zaručených práv žalobcu chránených čl. 18 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý konštatoval aj ústavný súd v náleze č. Pl. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012. Žalobca uviedol, že
si je vedomý svojej povinnosti zaisťovať pohotovostnú službu, odmieta ju však vykonávať bez odmeny a
dostatočného materiálneho vybavenia ambulancie, v ktorom je táto pohotovostná služba poskytovaná.

Žalobou sa domáha toho, aby súd na základe testu proporcionality a pri zohľadnení konkrétnych
okolností veci, a teda toho, že žalovaný nie je schopný zaistiť ani minimálnu súčinnosť poskytovateľa
prevádzkujúceho ambulanciu zubno-lekárskej pohotovostnej služby potrebnú k jej výkonu, nie je
schopný dostať svojich povinností a zaistiť úhradu za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby a
nie je schopný zaistiť v ambulancii určenej k jej výkonu RTG vyšetrenie a zaistenie ďalších pomôcok

k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti lege artis, posúdil, či je žalovaný v tomto prípade oprávnený
opakovane a dlhodobo zasahovať do ústavných práv žalobcu a ukladať mu povinnosť k výkonu zubno-
lekárskej pohotovostnej služby.

19. Ku kapitačným platbám a úhrade za poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalobca

uviedol, že tvrdenie žalovaného, že sú mu poskytované tzv. mesačné kapitačné platby, je v
rozpore so skutkovým stavom i právnou úpravou, keď kapitačné platby sú poskytované len
poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a naopak, nie sú poskytované
poskytovateľom špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti. Žalobcovi doteraz nebola
poskytnutá akákoľvek odmena za výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby aj napriek tomu, že

spoločnosti wesper, a.s., je na zaistenie výkonu tejto pohotovostnej služby a výkony poskytované v rámci
nej poskytovaná úhrada od zdravotných poisťovní v podobe doplatku od pacientov. Vo vzťahu k záverom
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Steindel proti Nemecku, na ktoré poukazuje aj
žalovaný, tento zrejme zámerne ignoruje skutkové okolnosti tohto prípadu, na ktoré žalobca v žalobe
poukázal, a to najmä na to, keď Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní povinnosti lekára

vykonávať služby na lekárskej pohotovosti vychádzal z predpokladu, že za tieto služby je poskytovaná
odmena a navyše v tomto prípade bola povinnosť participovať na lekárskej službe pozastavená do
určenia spôsobu odmeňovania.20. Žalobca už v prípise zo dňa 29.01.2018 adresovanom žalovanému žiadal, aby mu bol umožnený
výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby vo vlastných priestoroch a bez potreby vstupovať do
zmluvného vzťahu so spoločnosťou wesper, a.s. V týchto priestoroch má zaistené dostatočné materiálne

vybavenie k poskytovaniu lekárskej starostlivosti lege artis a súčasne by boli poskytnuté výkony hradené
priamo zdravotnými poisťovňami.

21. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie ďalším podaním zo dňa 25.11.2019, v ktorom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžo/21/2016 zo dňa 20.09.2017 a zotrval

na podanej žalobe.

22. Na vyjadrenia žalobcu reagoval žalovaný dňa 10.12.2019, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu
trvá na svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2018. Pokiaľ ide o doplnenú judikatúru, poukázal na to, že
citované rozhodnutia vychádzali najmä z toho, že správny orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky a v prvostupňovom konaní samosprávny kraj, pri ukladaní sankcie neprihliadli na tak

dôležitúskutočnosť,žeprevádzkovateľambulanciezubno-lekárskejpohotovostnejslužbynemalvydané
povolenie na jej prevádzkovanie. S touto skutočnosťou bolo potrebné sa vysporiadať ešte pred uložením
sankcie. Je pravdou, že v tomto prípade nie je možné sankcionovať takéhoto poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti za to, že nevykonáva zubno-lekársku pohotovostnú službu v priestoroch, ktoré nemajú
povolenie, resp. ambulancia nespĺňa materiálne podmienky. To bol aj jeden z hlavných dôvodov

na zrušenie rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Toto konanie však nie je
tento prípad, pretože tu prevádzkovateľ ambulancie zubno-lekárskej pohotovostnej služby mal vydané
platné povolenie v súlade s legislatívou a spĺňal aj podmienky Výnosu Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne
zabezpečenieamateriálno-technickévybaveniejednotlivýchdruhovzdravotníckychzariadenívplatnom

znení. Opätovne poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Pl.
ÚS 113/2011 a ďalej konštatoval, že aj v rozsudku sp. zn.: 3Sžo/21/2016 sám Najvyšší súd Slovenskej
republikyuvádza,žežalobcamápovinnosťvykonávaťlekárskuslužbuprvejpomocivzmysleuvedených
zákonných ustanovení a musí si byť vedomý nielen svojich práv ale aj povinností, navyše keď ide
o verejný záujem. Žalovaný dodal, že minimálne od 01.01.2019 ešte ani nebol žalobca zaradený do

rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby. V danom prípade neexistuje
relevantný ani odôvodniteľný dôvod nezaradzovať žalobcu do rozpisu zabezpečenia poskytovania
zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

III.

Konanie na správnom súde

23. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v

Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

24. Súčasne so správnou žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, v ktorom uviedol, že opakovaným zaradzovaním žalobcu do rozpisu zabezpečenia ZLPS

a ukladaním povinnosti k výkonu ZLPS, bez toho aby boli diskutované požiadavky žalobcu dochádza
k vážnej ujme na právach žalobcu. Krajský súd v Prešove ako správny súd Uznesením č.k.
5S/64/2018-75 zo dňa 06.09.2018 (právoplatným dňa 19.09.2018) zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

25. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Prešove vedeného pod sp.zn.:2Sa/10/2021-31 dňa
27.08.2021, vec bola zapísaná na Správnom súde v Košiciach do registra Sa, kde bola dňa 21.08.2023
na základe opatrenia predsedu súdu prevedená do registra S z dôvodu, že bola zapísaná do
nesprávneho súdneho registra, pričom jej bola pridelená spisová značka 2S/28/2023.

26. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 24.09.2024, na ktorom rozhodol v
prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch
a na všetkých vyjadreniach a uviedol, že žalobcovi nejde až tak o samotný rozpis, ale o to, koho tam
žalovaný zaradzuje, akých lekárov k výkonu pohotovostnej služby vyberá. Ochrana proti rozpisu je podľažalobcu nedostatočná a znemožňuje účinnú ochranu proti postupu samosprávneho kraja. Zástupca
žalovaného na pojednávaní zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a uviedol, že má za to, že táto
žaloba nebola dôvodná a v súčasnosti aj po zmene legislatívy ani už nie je dôvodná, takže navrhuje

súdu, aby v súlade s § 190 SSP rozhodol, že žaloba nie je dôvodná a uplatnil si náhradu trov konania vo
výške cestovného. Ďalej uviedol, že rozpisy boli v súlade so zákonom a stále aj sú a v zásade poukazuje
na zmenu legislatívy, kde bola doplnená už výška odmeny a stanovenie odmeny a taktiež ten sankčný
mechanizmus, pretože do § 79 zákona č. 578/2004 Z.z. už bola daná aj povinnosť vykonávať tú zubnú
lekársku pohotovostnú službu a taktiež bol doplnený sankčný mechanizmus, kde samosprávny kraj

už môže pokutovať organizátora v prípade, že nevyplatí odmenu týmto lekárom. Následne za účelom
vyhlásenia rozsudku, bolo pojednávanie odročené na deň 17.10.2024, kde keďže na predchádzajúcom
pojednávaní boli prednesené záverečné reči bol vyhlásený rozsudok v tejto veci za prítomnosti zástupcu
žalobcu a zástupcu žalovaného.

IV.

Relevantná právna úprava

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 66 SSP, ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu
uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné
alebo vhodné.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase zverejnenia rozpisu zabezpečenia poskytovania
zubno-lekárskej pohotovostnej služby) (ďalej len „Zákon č. 578/2004 Z. z.“) zdravotnícke povolanie sa
vykonáva: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11) alebo povolenia vydaného

podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d)
na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského
oprávnenia podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 5 Zákona č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom v čase zverejnenia rozpisu zabezpečenia

poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby) verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len
„minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov
na území Slovenskej republiky alebo na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území
príslušného okresu (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne
dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na: a) počet obyvateľov

príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam
príslušného územia, b) chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, c) migráciu cudzincov a
osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území, d) bezpečnosť štátu.

32. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) bod 2. Zákona č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom v čase zverejnenia

rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby) poskytovateľ, ktorý je
držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný,
ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať zubno-lekársku pohotovostnú službu podľa rozpisu
zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom, ak
ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.

33. Podľa § 79 ods. 3 písm. a) a b) Zákona č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom v čase zverejnenia rozpisu
zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby) povinnosti podľa: a) odseku 1 písm.
c), f) až j), l) až o), u), v), ze) až zj), zo) až zq) a podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahujú na poskytovateľa,ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) odseku 1
písm. c) až g), j), q), u) a v) a podľa odseku 2 písm. b) a c) sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

34. Podľa § 2 ods. 29 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom
v čase zverejnenia rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby) (ďalej
len „Zákon č. 576/2004 Z. z.“) zubno-lekárska pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou

sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania špecializovanej zubno-
lekárskej ambulantnej starostlivosti.

35. Podľa § 8b ods. 1 až 4 Zákona č. 576/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase zverejnenia
rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby): (1) Zubno-lekársku
pohotovostnú službu poskytujú poskytovatelia poskytujúci zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť

určenými zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckom povolaní zubný lekár v zdravotníckom zariadení
poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu zubno-
lekárskej pohotovostnej služby v pracovných dňoch v čase určenom samosprávnym krajom a v dňoch
pracovného pokoja nepretržite v rozsahu najmenej štyroch hodín denne v čase určenom samosprávnym
krajom. (2) Zubno-lekárska pohotovostná služba sa poskytuje podľa rozpisu zabezpečenia poskytovania

zubno-lekárskej pohotovostnej služby určeného samosprávnym krajom a zverejneného na jeho
webovom sídle. (3) Rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby
obsahuje miesto poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby, čas poskytovania zubno-
lekárskej pohotovostnej služby a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov
poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby v období, na ktorý sa rozpis zabezpečenia

poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby vyhotovuje. (4) Rozpis zabezpečenia poskytovania
zubno-lekárskej pohotovostnej služby sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
povinným poskytovať zubno-lekársku pohotovostnú službu desiatym dňom od jeho zverejnenia na
webovom sídle samosprávneho kraja.

36. Podľa § 46 ods. 1 písm. n) Zákona č. 576/2004 Z. z. (v znení účinnom v čase zverejnenia
rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby) štátnu správu na úseku
zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj,
ktorý určuje rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 7 ods. 3
a rozpis zabezpečenia poskytovania pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa § 8a ods. 8 až 10

a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.

V.
Právny názor správneho súdu

37. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
opatrenia žalovaného (rozpisy zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby), pričom dospel k
záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

38. Pôvodne Krajský súd v Prešove vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania
pod sp.zn.:PO-5S/64/2018 a rozhodol uznesením sp.zn.: 5S/64/2018-126 dňa 07.04.2020 tak, že žalobu
zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobca podal voči rozhodnutiu súdu kasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. 8Sžk/27/2020 dňa 24. februára 2021 a z

dôvodu, že rozhodoval nezákonne vo veci senát a nie sudca, vec vrátil na nové rozhodnutie. Krajský
súd v Prešove preto opätovne posúdil námietky žalobcu a vyjadrenia žalovaného, oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a rozhodol
uznesením sp.zn.: 2Sa/10/2021-31 dňa 27.08.2021 tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

39. Krajský súd v Prešove dospel k názoru, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, pričom
zákonnú povinnosť v zmysle § 79 ods. 1 písm. v) Zákona č. 578/2004 Z. z. aj podľa Nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 113/2011 (ďalej aj „Nález PL ÚS 113/2011“) nemožnopovažovať za zjavne nespravodlivú či neprimerane prísnu. Uloženie povinnosti žalobcovi podľa rozpisov
zabezpečiť poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby je podľa správneho súdu legitímne z
pohľadu dosiahnutia verejného záujmu ochrany života a zdravia, a preto nemožno pri legitímnom

obmedzení práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti konštatovať zásah do práv žalobcu.
40. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd SR Uznesením sp.zn.:7 Svk 17/2021 zo dňa 31.05.2023, tak, že Uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/10/2021-31 zo dňa 27.08.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší správny súd uviedol:

„7. V tu prerokúvanej veci sa žalobca bráni okrem iného proti rozpisu zabezpečenia poskytovania zubno-
lekárskej pohotovostnej služby, ktorý vydal žalovaný – samosprávny kraj svojimi orgánmi podľa § 8b ods.
2 zákona č. 576/2004 Z. z. Otázkou právnej povahy takéhoto rozpisu sa zaoberal veľký senát kasačného
súdu vo svojom uznesení sp.zn.19 SVs 1/2022 z 29. marca 2023. V ňom vyšiel z názoru, že takýto rozpis
má podobu písomnosti (textu), v ktorom je slovami vyjadrené zaradenie konkrétneho poskytovateľa
na výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby na určité obdobie. Ustanovenie § 8b ods. 4 cit. zák.

dokonca výslovne ustanovuje, kedy sa takýto rozpis považuje za doručený príslušným poskytovateľom.
Tentorozpisjetakverejnomocenskýmprejavomvôlevyjadrenýmslovamialeboznakmi,ktorývymedzuje
povinnosť konkrétnym fyzickým a právnickým osobám práve obsahom toho, čo je 4 7 Svk 17/2021 týmito
znakmi vyjadrené. Predchádza mu dokonca určité, hoci len minimálne formalizované administratívne
konanie, ktoré spočíva v tom, že samosprávny kraj ho podľa určených pravidiel (citované § 8b ods. 2 a 3)

zostaví a zverejní ho na svojom webovom sídle. Až desiatym dňom od tohto dňa sa tento rozpis považuje
za doručený jednotlivým poskytovateľom (cit. § 8b ods. 4). Na základe toho veľký senát kasačného súdu
uzavrel, že rozpis zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby podľa § 8b zákona
č. 576/2004 Z. z. nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale je opatrením orgánu verejnej
správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Správne súdy ho tak nepreskúmavajú v konaní podľa § 6 ods.

2 písm. f) SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP. Žalobu podanú proti
takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za správnu žalobu podľa
§ 177 a nasl. SSP. To znamená, že o takejto žalobe mal konať a rozhodovať trojčlenný senát krajského
súdu na základe § 23 ods. 1 SSP, a nie sudkyňa, ktorá vydala napadnuté uznesenie.
8.Podľa§466ods.3SSPjeprávnynázorvyjadrenývrozhodnutíveľkéhosenátupresenátynajvyššieho

správneho súdu záväzný. Kasačný súd tak v prerokúvanej veci musel vychádzať z toho, že žaloba v
prerokúvanej veci nie je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ale je všeobecnou správnou
žalobou podľa § 177 SSP, a podľa § 23 ods. 1 SSP mal o nej konať a rozhodovať trojčlenný senát
správneho súdu. Kasačný súd si je vedomý toho, že v prerokúvanej veci bol už v predošlom uznesení
najvyššieho súdu sp.zn. 8 Sžk 27/2020 vyjadrený názor, že o tejto žalobe mal rozhodovať sudca podľa

§ 23 ods. 2 písm. e) SSP a práve z tohto dôvodu už bolo skoršie uznesenie správneho súdu zrušené.
Veľký senát kasačného súdu sa však citovaným uznesením sp.zn. 19 SVs 1/2022 odklonil práve od
uvedeného uznesenia najvyššieho súdu, a preto kasačný súd musí rešpektovať ním vyslovený právny
názor aj v tejto veci.“
41. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 uvádza, že s týmto názorom kasačného súdu

žalobca nesúhlasí a trvá na tom, že v predmetnom spore ide o žalobu proti hroziacemu zásahu
správneho orgánu. Veľký senát kasačného súdu rozhodoval o prípade, kedy bol predmetom veci
samotný rozpis ZLPS a konkrétne zaradenie lekára na tento rozpis. Správny súd považoval samotný
rozpis za iný zásah, čo aj žalobca považuje pomerne absurdné. V tejto veci sa však žalobca domáha
ochrany svojich práv do budúcna a snaží sa predísť tomu, aby došlo k jeho zaradzovaniu na tento rozpis,

ako činnosti správneho orgánu, a tým k opakovaniu porušovania jeho práv. Kasačný súd si tak zrejme
nevšimol rozdiel medzi vecou, o ktorej rozhodoval a predmetom sporu rozhodovanom veľkým senátom.
Správnysúdjeokremprávnehonázorukasačnéhosúdustáleviazanýajžalobou.Žalobcapretotrvá,aby
o žalobe bolo rozhodnuté ako o žalobe podľa § 252 a násl. s.s.p. Pokiaľ to však kasačný súd požaduje,
žalobca sa nijak nebráni tomu, aby správny súd rozhodol aj o tom, či rozhodnutie žalovaného o uložení

povinnosti žalobcovi k výkonu ZLPS v mesiacoch február, júl a október 2018 bolo zákonné a príslušné
rozhodnutia zrušil. Zmysel takéhoto rozhodnutia však žalobcovi nie je zrejmý.
42. Predmetom súdneho prieskumu je v tomto prípade opatrenie (opatrenia) orgánu verejnej správy
– rozpis zabezpečenia zubno-lekárskej pohotovostnej služby žalovaného a zaraďovanie žalobcu na
výkon zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Posúdenie rozpisu ako opatrenia orgánu verejnej správy

vyplýva z Uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 19 SVs 1/2022 zo dňa
29.03.2023,ktorýkonštatoval,žerozpiszabezpečeniazubno-lekárskejpohotovostnejslužbymápodobu
písomnosti, v ktorom je slovami vyjadrené zaradenie konkrétneho poskytovateľa na výkon zubno-
lekárskej pohotovostnej služby na určité obdobie. Nejde tu o čisto faktický postup či úkon žalovaného,ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len odrazom takejto
faktickej zmeny. Preto nejde o iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale o opatrenie orgánu
verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

43. Správny súd uvádza, že v zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k
vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní
právnym názorom kasačného súdu. Zo samotného žalobného návrhu a dôvodov žaloby vyplýva, že
žalobca sa domáha, aby súd zakázal žalovanému zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia
poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej služby do naplnenia určitých požiadaviek. Podľa názoru

žalobcu bol tento rozpis žalovaného iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj SSP) a tento iný zásah považuje za nezákonný.
44. Keďže žalovaný trvá na tom, aby bolo rozhodnuté o žalobe podľa § 252 a nasl. SSP, a v tomto
prípade v zmysle právneho názoru veľkého senátu kasačného súdu ide o správnu žalobu podľa § 177
a nasl. SSP, ktorého ochranu možno žiadať všeobecnou správnou žalobou, súd má za to, že žalobca
zvolil nesprávny postup procesu ochrany svojich práv, ktorý v danom prípade veľký senát Najvyššieho

správneho súdu SR nepripúšťa. Vzhľadom k obsahu žaloby, táto nemôže priniesť žalobcovi úspech vo
veci, keďže žaloba v prerokúvanej veci nemala byť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
ale všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP, preto takýto žalobný návrh je potrebné považovať
za procesne nesprávny a neprípustný.
45. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v jeho podaní zo dňa 19.09.2024, že: „Podľa informácií

dostupných žalobcovi bola vec na Správnom súde v Košiciach pôvodne dňa 15.6.2023 pridelená na
prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. LL.M. Jane Fandákovej. V lehote 30 dní nebola vykonaná
zmena. Podľa pôvodného rozvrhu práce mal v prípade nesprávneho pridelenia vec dokončiť senát alebo
samosudca podľa pôvodného pridelenia, podľa neskoršieho rozvrhu práce senát, ktorého členom je
sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná. Sudkyňa Fandáková nie je

členkou senátu v tejto veci a žalobcovi nie je zrejmý dôvod, z akého bola vec tejto sudkyni odňatá.“,
tak táto námietka nie je dôvodná, keďže ako vyplýva zo súdneho spisu, sudkyni Mgr. Jane Fandákovej,
LL.M. bola táto vec pridelená na prejednanie 14.08.2023 a zapísaná v registri Sa. Následne z dôvodu
nesprávneho zápisu do súdneho registra, keďže nejde o konanie vo veci iného zásahu podľa § 6 ods.
2 písm. f) SSP, ale o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP bola po predložení veci

touto sudkyňou predsedovi súdu, opatrením predsedu súdu dňa 21.08.2023 prevedená do registra S,
v súlade s Rozvrhom práce na rok 2023 zo dňa 02.05.2023, v znení Dodatku č.3 zo dňa 07.07.2023
účinného v čase nesprávneho zápisu do súdneho registra, a to podľa jeho bodu 3.7.1., v zmysle ktorého:
„Ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu
predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou, najneskôr do 30 dní

odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra.“
46. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností správny súd konštatuje, že v preskúmavanom
prípade je žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy neprípustná. Vzhľadom na to správny súd
žalobu žalobcu v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol.
47. Správny súd v závere uvádza, že pokiaľ ide o žalobcom doplnený návrh zo dňa 19.09.2024,

kde žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil rozpisy zabezpečenia služieb zubno-
lekárskej pohotovostnej služby na mesiace február 2018, júl 2018 a október 2018 určené Prešovským
samosprávnym krajom v rozsahu iDental, s.r.o., tak tento návrh správny súd považuje za novú žalobu vo
veci (pôvodnou žalobou zo dňa 17.07.2018 sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému
zaradzovať žalobcu do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubno-lekárskej pohotovostnej

služby do naplnenia určitých požiadaviek) a spoločné konanie nie je možné. Na základe tejto skutočnosti
správny súd podľa § 66 SSP vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu o zrušenie rozpisov
zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiace február 2018, júl 2018
a október 2018 určené Prešovským samosprávnym krajom v rozsahu iDental, s.r.o., v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a § 168 SSP,
podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému
prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zástupca žalovaného predniesol

na pojednávaní návrh, kde žiadal priznať trovy konania spočívajúce vo výške cestovného. Správny súd
v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 168 SSP, ktoré vyjadruje zásadu, v zmysle ktorej má
právo na náhradu trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, ale len ak to
možno spravodlivo požadovať. Podľa názoru správneho súdu u žalovaného ako orgánu verejnej správypredstavuje obhajoba na správnom súde ním vydaných rozhodnutí samozrejmú súčasť povinností
vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu
vybavený. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nepriznal voči žalobcovi trovy konania spočívajúce

vo výške cestovného, keďže tieto nemožno spravodlivo požadovať. Pretože žalobca v konaní úspešný
nebol a žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, správny súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
49. Správny súd súčasne s poukazom na § 467 ods. 3 SSP (a v zmysle Uznesenia Najvyššieho
správneho súdu SR zo dňa 31.05.2023 sp.zn.: 7 Svk 17/2021) rozhodol aj o nároku na náhradu trov

kasačného konania. Podľa § 467 ods. 1 SSP sa ustanovenia o trovách konania primerane použijú na
kasačné konanie. V preskúmavanom prípade nebol žalobca (v procesnom postavení sťažovateľa) v
konaní o kasačnej sťažnosti úspešný a žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy kasačného konania
nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto im správny súd v zmysle § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a § 168 SSP nepriznal právo na náhradu trov kasačného
konania.

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného
mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).