Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/152/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204033
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624204033.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci maloletých detí: A. B., nar.

XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/X, E. a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní o návrhu matky na
zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- Eur na sumu 100,- Eur
mesačne a na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom
19.08.2024, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 19.08.2024 do 30.11.2024 na mal.
A. v celkovej výške 239,35 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 19.08.2024 do 30.11.2024 na mal.
A. v celkovej výške 239,35 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky jednorazovo, v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

IV. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P/69/2016-29 zo dňa
29.06.2016 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A. a mal. A..

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na tunajší súd dňa 19.08.2024 domáhala, aby
súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. a A. zo sumy po 30 Eur mesačne na každé dieťa na

sumu po 150 Eur mesačne na každé dieťa.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
6C/11/2009-29 zo dňa 26.02.2009 bolo ich manželstvo rozvedené, deti boli zverené matke a otec
bol zaviazaný hradiť výživné po 25 Eur na každé dieťa. Neskôr bolo výživné rozsudkom sp.zn.
11P/69/2016-29 zo dňa 29.06.2016 zvýšené na sumu po 30 Eur mesačne. Určené výživné nedosahuje
ani sumu minimálneho zákonného výživného. Stará sa o nich od narodenia, so starostlivosťou jej

pomáhajú jej rodičia, aby deti neboli v čase keď je v práci samé doma. Pracuje už približne tri roky
v Košiciach. Dcéra A. navštevuje Konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach, do školy dochádza
denne. Uhrádza jej stravné 30 Eur, 35 Eur cestovné MHD, 20 Eur stužková a ZRPŠ 60 Eur. Dcéra
navštevuje v škole krúžky, ktoré sú spoplatňované, rovnako tak aj súťaže. Syn A. navštevuje Súkromnúspojenú školu EDURAM Krompachy. Uhrádza ZRPŠ 60 Eur, školské potreby 40 Eur. Má dlhotrvajúce
zdravotné problémy psychického charakteru, preto má zvýšené výdavky na lieky, šatstvo, návštevy
u lekárov. Otec o deti neprejavuje žiaden záujem, celá starostlivosť je na matke, so synom jej dokonca

v dôvodu pracovnej vymoženosti vypomáhajú jej rodičia.

3. Spolu s návrhom navrhovateľka doručila aj rodný list maloletej A. a maloletého A..

4.Súdpredvolalrodičovajnainformatívnestretnutie,ktorébolonariadenénadeň16.09.2024,naktorom

nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.

5. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho
opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, na základe čoho

zistil tento skutkový stav :

7. Súd rozsudkom č.k. 11P/69/2016 – 29 zo dňa 29.06.2016 schválil rodičovskú dohodu, ktorou rozhodol
o zvýšení výživného na mal. A. zo sumy 25 Eur na sumu 30 Eur mesačne a rovnako na mal. A. zo sumy
25 Eur na sumu 30 Eur mesačne.

8. Matka vo svojej účastníckej výpovedi zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených.
Uviedla však, že žiada aby bol otec zaviazaný na výživné po 100 Eur na každé dieťa. Uviedla, že býva
v E. v 2-izbovom byte, vlastníkom je ona spolu s jej matkou. V byte býva spoločne s dcérou, syn však
býva v G. u starých rodičov, každý deň však chodieva po škole k matke, potom odchádza k babke. Cez

víkendy, rovnako tak cez prázdniny je doma u matky. K starej matke ýychodieva autobusom. Uviedla,
že má tieto pravidelné mesačné náklady: na poplatky spojené s užívaním bytu 200,- Eur mesačne, 45,-
Eur inkaso, 25,- Eur Antik internet, stravu 300,- Eur mesačne, cestovné Eurobusom do práce do Košíc
k vlaku 25,- Eur mesačne, 25,- Eur mesačne MHD v Košiciach, a 50,- Eur cestovné vlakom do Košíc, má
axiálnyzápalpretosimusíkupovaťšpeciálnuzdravotnúobuvzdôvoduplochýchnôhkaždýmesiac,lebo

ich rýchlo opotrebováva, kupuje si topánky do sumy 30,- Eur. Dobíja si Tesco kredit 10,- Eur mesačne.
Príjem dosahuje okolo 1.000,- Eur mesačne bez daňového bonusu, poberá aj prídavky na deti 120,- Eur,
daňový bonus je 240,- Eur mesačne avšak od januára jej zrušia daňový bonus. Jej zdravotný stav nie
je veľmi dobrý, má histamínovú intoleranciu, má alergie, tiež má problémy s krížami, má opotrebovanú
platničku, preto teraz bude chodievať na rehabilitácie. V súčasnej práci pracuje od 15.12.2022. Predtým

pracovala 6 rokov v Gelnici v Centre sociálnych služieb, a po tom ako ju prepustili z práce bola jeden
rok nezamestnaná aj preto, lebo mala zdravotné problémy. Bytovka v ktorej bývajú je staršia, nie je
zateplená,pretojetakývysokýpoplatok,lebosauvažujesrekonštrukcioubytovky.Nevlastníničviac,ani
auto ani nehnuteľnosti. Nemá dlhy ani úvery. Dcéra A. je zdravá, navštevuje konzervatórium v Košiciach,
chodí do 3. ročníka. Mesačne matka dcére uhrádza cestovné MHD v Košiciach 25,- Eur, na strava 100,-

Eur mesačne, ktoré jej vkladá na jej účet a ona si stravu zakupuje kartou zo svojho účtu, lebo v škole
nemajú stravu, vreckové 50,- Eur mesačne, krúžok sebaobrany 100,- Eur mesačne, školné 60,- Eur
ročne, stužkovú po 20,- Eur mesačne a dobíja jej kredit po 10,- Eur. Prispieva jej tiež asi každý tretí
mesiac na oblečenie 100,- Eur a obuv 50,- Eur. Syn A. potrebuje celodennú starostlivosť, trpí OCD
chorobou a aspergerovým syndrómom, musí byť stále pod dozorom, preto je pri starej matke od marca

2024. Syn máva pravidelne záchvaty, vtedy sa trasie, trepe s ním, začal sa aj pomočovať vtedy. Vybavila
tiež, aby opatrovateľský príspevok na syna poberala stará matka. Takéto zdravotné problémy má už od
9. ročníka. V 5. rokoch bol 5krát operovaný na ucho, absolvoval aj plastickú operáciu, mával často zápaly
ucha.Navštevuje2.ročníksúkromnejstrednejškolyEDURAMvKrompachoch,mátamsvojhoasistenta,
lebo sa mu treba viac venovať, trpí tiež dyslexiou a dysgrafiou. Synove poplatky uhrádza spravidla

stará matka, ak vyjde matke, tak aj ona. Je pravdou, že stará matka poberá opatrovateľský príspevok
pre starostlivosť o vnuka, avšak synovi zriadili účet na ktorý sporia finančné prostriedky, nakoľko ak už
starí rodičia nebudú zvládať starostlivosť o jej syna, bude musieť ísť do ústavu a to je finančne veľmi
náročné. Uviedla, že výdavky na syna pozostávajú z ročného poplatku ZRPŠ 10,- Eur, cestovného 10,-
Eur mesačne, syn má totiž ZŤP preukaz. Syn chodí do školy sám autobusom avšak odprevádza ho

k autobusu stará matka alebo starý otec a pred školou ho už čaká učiteľka. Náklady na stravu pre syna
sú asi 250,- Eur, stravuje sa bežnou stravou, avšak rýchlo rastie a preto aj veľa je. Oblečenie mu kupujú
spoločne matka ako aj stará matka, skôr viac ona. Náklady na oblečenie sú asi 100,- Eur mesačne, syn
má totiž zvýšené náklady, lebo v stave záchvatu si škriabe až trhá oblečenie, tiež mu stále rastie noha,má už veľkosť 43, už je dokonca vyšší ako ona. Náklady na synovu obuv sú asi 30,- Eur zhruba každé
3 mesiace. Syn nosí tiež okuliare, kupovala mu ich minulého roka v hodnote 240,- Eur. Poisťovňa jej
preplatila50,-Eur.Chodiaokremtohokzubárke,avšaklennabežnékontroly,napreventívneprehliadky,

zubné strojčeky deti nenosia. Matka hradí mesačne synovi lieky 20,- Eur mesačne, v súvislosti s OCD
chorobu. Syn užíva psychiatrické lieky 3krát denne, chodievajú na kontrolu ku D. E. a ku psychiatričke.
Otec výživné neplatí, za neho výživné posiela jeho matka 60,- Eur k 15-dňu v mesiaci. Do domácnosti
matky po deti nechodí otec vôbec, chodí za nimi len k starým rodičom, pokiaľ deti idú na návštevu
k starej matke, s otcom však komunikujú. Aj k starej matke chodia deti len keď majú voľno, asi len do

10krát do roka, cez prázdniny, pôjdu tam aj cez Vianoce. Cez školský rok však chodia málokedy. Deti
u otca nespia, občas však prespia, ale len jednu noc, ako oni chcú. Deti nechodia často ku otcovi. Otec
deťom ani nekupuje žiadne veci, občas im kúpi asi len nejakú sladkosť. Otec nie je zlý, avšak by chcela,
aby dal deťom viac, môže ísť do roboty, má nohy aj ruky, všetko je drahé. Nepáči sa jej že otec pije
alkohol, to bol aj dôvod, prečo sa rozviedli. Ako vie že otec pije je že, keď sa deti vrátia domov od otca,
tak jej povedia že otec pil, oni jej aj povedia, čo sa u otca deje. Otec nie je agresívny keď má vypité.

Tiež uviedla, že vedela keď sa s manželom zoznámili, že nemôže ísť do kostola lebo má strach, mal
strach aj z vlaku avšak keď bývali v Košiciach, ku svoje babke do Prakovciach chodieval vlakom. Vie
tiež, že pracoval v Košiciach. Manželia boli od roku 2006. V čase, keď boli manželia nespomína si to už
presne ale asi nikde nepracoval. Vie však, že robil aj v Prakovciach, ešte aj niekde inde chodil pracovať.
Záverom uviedla, že syn sa začal pri záchvatoch pomočovať. Dcéra by tiež chcela ísť na internát, čo by

aj so stravou stálo 150,- Eur mesačne, už si aj podali prihlášku, avšak sa ešte nerozhodlo. Podali si tiež
aj žiadosť na štipendium ale zamietli ho, lebo dosiahla vyšší príjem.

9. Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že býva sám v F. v dome, ktorého vlastníkom je jeho
mama. Tá ešte vlastní byt spoločne s otcom. On nevlastní nič. V dome sú 2 izby, kúpeľňa, kuchyňa

a záhrada. Býva tam už 5 rokov. Mesačne uhrádza SIPO 85,- Eur za vodu, elektrinu a plyn. Komunálny
odpad a daň za dom sa platí raz mesačne. Nakoľko posledné 2 mesiace mal preplatok za plyn, tak
mu znížili zálohové platby. Stravovať sa chodí k matke. Momentálne nepije alkohol lebo sa lieči u D. H.
v E., lieči sa už 4 roky. Už rok a pol nepil, užíva nato lieky. Má ukončené vzdelanie v odbore klampiar,
pokrývač, pracoval aj v tom obore 6 rokov v Košiciach, potom pracoval v Prakovciach v oceliarni, potom

šiel na 4 roky pracovať do lesa, potom mu jeho všeobecná lekárka zakázala robiť tak šiel robiť na VPP,
a tak pracoval v škole ako pomocný školník, na 4 hodiny. Má však vysoký krvný tlak, má chorobu OCD, tu
istú má aj syn A., má búšenie, užíva nato lieky. Hľadal si brigádu, či už keď trebalo porezať drevo, tak šiel
niečo porezať, doma má ešte aj motorovú pílu Stihl. Ak treba niečo kopať tak ide. Na súdne pojednávanie
prišiel spoločne s matkou a otcom autom, on nenastúpi do autobusu. Zarobí si asi 200,- Eur mesačne.

Bol 2 roky vypísaný, tak ho nikde nezobrali, teraz by chcel ísť od januára do roboty lebo nechce, aby ho
živili rodičia. Ďalej uviedol, že má rád svoje deti, je ochotný pre ne všetko obetovať ale nemá toľko koľko
chce matka, nemá jej z čoho dať. Teraz od januára pôjde robiť a tam bude mať 200,- Eur. Nemá dlhy ani
exekúcie. Navrhol, aby bol zaviazaný k úhrade výživného 37,50 Eur čo je minimálna výška. Dovtedy kým
mu znížili dávku, tak poberal 180,- Eur. Takúto zmenu urobil úrad práce, že mu znížili dávku, nedostavil

sa na úrad lebo bol PN, odvolanie voči rozhodnutiu nepodal. Chodí k rodičom, lebo majú zdravotné
problémy, otec s prostatou a matka má problémy s nohami, tak in navarí, povysáva. Chodí k ním 3krát do
týždňa, 4 dni je potom doma, vtedy si porobí okolo domu, niekedy vypomáha susedovi, ten mu dáva za
prácu cigarety alebo najesť. Pomáhal mu s plotom, betónovými prácami, sused má jednopodlažný dom,
preto nebolo použité lešenie, on však podával len polystyrén. Má problémy s tlakom aj s očami, nemôže

už pracovať v lese lebo sa mu môže niečo stať, nosí okuliare, ale nemá ich teraz nasadené, lebo ich
nechal v aute. Jeho obvodná lekárka mu zakázala chodiť do lesa. Nemôže už ani robiť klampiarčinu,
nemôže robiť vo výškach lebo sa mu točí hlava. S aktivačnými prácami aj s príspevkom na bývanie si vie
zarobiť 200,- Eur. Keď príde Košičan do Prakoviec tak mu ide s niečím pomôcť, sám ho príde vyhľadať.
Pomáha mu s miešaním lepidla, podáva mu polystyrén. On z Prakoviec nemôže ísť nikde. Uviedol, že

alkoholické nápoje neužíva rok a pol. Avšak na otázku kolízneho opatrovníka, že keď ho kontaktovali
13.09.2024 a jeho matku o ňom povedala, že pije alkohol, tiež na informatívnom stretnutí rodičov uviedol,
že na alkohol minie 10-12,- Eur mesačne, tak otec priznal, že naposledy pil v septembri. Alkohol popíjal
s kamarátmi. Fajčí, denne vyfajčí asi 3-4 ks, keď si zarobí peniaze, tak si kúpi tabak. Nepresieva finančne
deťom, keď sú deti na návšteve u jeho matky. Záverom uviedol, že o synov zdravotný stav sa zaujíma,

tiež uviedol, že síce syna keď bol hospitalizovaný v Michalovciach nenavštívil, avšak mu volal.

10. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P/69/2016-29 zo dňa 29.06.2016,
právoplatným dňa 22.07.2016, súd schválil dohodu rodičov o výške výživného tak, že došlo k zvýšeniuvýživného zo strany otca na maloletých A. a A. zo sumy po 25 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne,
počnúc dňom 01.06.2016 splatné k 25. dňu v mesiaci.

11. Z potvrdenia o príjme matky za obdobie od septembra 2023 do augusta 2024 vyplynulo, že jej čistý
priemerný mesačný príjem za dané obdobie predstavuje sumu vo výške 1.200,10 Eur, vrátane daňového
bonusu.

12. Otec súdu predložil uznesenie súdu sp.zn. 9P/2/2009 z 17.02.2009, ktorým súd konanie o návrhu

matky zastavil, nakoľko matka zobrala podaný návrh späť. Má z neho vplývať, že platil výživné 60
Eur ktoré malo byť týmto uznesením znížené na 50 Eur, ktorá suma výživného mala byť hradená tým
spôsobom, že poberané dávky otca v sume 50 Eur mali byť hradené priamo na účet matky.

13. Z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 uzavretej medzi prenajímateľom I. B., ktorá ja
matka otca maloletých deti a otcom B. B. vyplýva, že predmetom zmluvy je nájom rodinného domu s.č.

XXX J. F.. Výška mesačného nájomného je 60 Eur a 60 Eur sú poplatky spojené s užívaním domu.

14. Z platobného dokladu SIPO II., ktorý do konania predložil otec, za mesiac júl 2024 mal súd za
preukázané, že výška mesačných úhrad zálohu je za elektrinu 10,49 Eur, vodu 5 Eur a plyn 74,59 Eur,
spolu k úhrade 90,08 Eur.

15. Z listiny Leteckej vojenskej nemocnice, psychiatrické oddelenie zo dňa 16.08.2000 vyplývam že
u otca bola zistená fobicko-úzkostná porucha – agorafóbia – u emočne nezrelej osobnosti so zníženým
intelektom.

16. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 22.08.2024 vyplýva,
že týmto rozhodnutím úradu znížil u otca B. B. pomoc v hmotnej núdzi na sumu 95 Eur, počnúc od
01.08.2024. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom pre takéto rozhodnutia je, že otec mal
v lehote 5 dní od doručenia výzvy, doručiť osobne do kancelárie aktivačných prác formulár „Ponuka“,
ktorý bol prílohou výzvy. Otec v určenej lehote uvedený formulár nedoručil, čo sa považuje za prejav

nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností, čo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 84,90
Eur mesačne.

17. Z odpovede Sociálnej poisťovne na dožiadanie súdu, doručenej na tunajší súd dňa 09.10.2024
vyplýva, že matka ani otec neboli za obdobie od 01.07.2023 doposiaľ poberateľmi nemocenských dávok,

dávok v nezamestnanosti ani žiadneho druhu dôchodku.

18. Z odpovede Úradu práce, soc. veci a rodiny Spišská Nová Ves na dožiadanie súdu, doručenej na
tunajší súd dňa 14.10.2024 vyplýva, že matka nie je evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie
od 15.12.2022 z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Je poberateľkou prídavku na dieťa od 01.01.2007,

od 01.07.2023 v sume 120 Eur mesačne. Otec bol od 19.02.2020 do 02.06.2024 evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, dňa 03.06.2024 bol vyradený z evidencie z dôvodu nedostavenia sa na
úrad. Je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01.12.2019 doposiaľ, v roku 2024 od januára do júla
po 180 Eur mesačne, od augusta doposiaľ 95 Eur.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).23. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

24. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2024 predstavuje čiastku 37,53 Eur

na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

28. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

29. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.35. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

36. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom

základe s ostatnými účastníkmi konania.

37. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého.

38. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

39. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä s
prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj s ohľadom na ich odôvodnené potreby.

40. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania
k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového
poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť,

ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti
súdnychrozhodnutí,ktorásmerujekprávnejistote,savyžaduje,abykvydaniunovéhorozhodnutiadošlo
lenvtedy,akideozmenuzávažnejšiehocharakteru.Nieježiaduceaaniprípustnéreparovaťprávoplatné
súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti
doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených

potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči
samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží
preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle
záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom

pre zmenu výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už
vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného.

41. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti

uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.
Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa,
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie

vecných plnení, napr. bývania, ošatenia. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup
ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd alebo na základe vzájomnej

dohody rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,
je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základnébežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti
a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí

prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera
životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška
mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška
tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. alkohol, cigarety, úvery, životné poistky, náklady
na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných

nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa
nedosahuje ani jeho mesačné náklady na alkohol, cigarety, platenie úverov, poistiek, či telefónneho
paušálu. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať
plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

42. Súd teda pri preskúmaní existencie zmeny pomerov dospel k záveru, že zmenu pomerov možno
konštatovať tak u maloletých detí ako aj u rodičov. V prípade oboch maloletých deti došlo od poslednej

úpravy výšky výživného, kedy navštevovali prvý stupeň základnej školy k nástupu na strednú školu.
Mal. A. navštevuje 3. ročník Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, mal. A. navštevuje 2.
ročník Spojenej súkromnej škole EDURAM, odbor mechanik, elektrotechnik. Je nespochybniteľné, že s
nástupom na ďalší stupeň vzdelávania u maloletých detí sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady
na takéto deti. Pokiaľ sa maloleté dieťa dostáva na vyšší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického,

rastie, menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského
vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, napr. sa zvyšujú nároky na
starostlivosť o zovňajšok, čo so sebou prináša zvýšené náklady ktoré doposiaľ spravidla neexistovali.
Náklady na maloleté deti tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky
na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom

rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ ich vek blízky dospelosti. Vo vzťahu k maloletému A.
súd zvlášť prihliadal na zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Súd však vo vzťahu
k zvýšeniu výživného u maloletých pristúpil aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3
Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa
je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo

dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné
náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (rok 2016) pre maloleté
deti stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nejedná sa o spornú skutočnosť, súdu
všeobecne známu, že od poslednej úpravy výživného v roku 2016 došlo k markantnému navýšeniu
životných nákladov, náklady na bežný každodenný život výrazne vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia,

obuvi a hlavne potravín. Ako to aj vyplýva z webového sídla štatistického úradu Slovenskej republiky,
kým primerané ročné náklady na jedného člena domácnosti v roku 2016 boli na stravu 824 Eur a na
bývanie 793 Eur, v roku 2022 to už predstavovalo sumu 1133 Eur na stravu a 1037 Eur na bývanie. Pri
zohľadneníinflácieprerok2023,kedypriemernáinfláciazacelýrok2023dosiahlaúroveň10,5%taktáto
suma predstavuje sumu nákladov na stravu 1251,97 Eur pre rok 2023, čo predstavuje nárast nákladov

o 152 % oproti roku 2016 a 1145,89 Eur na bývanie, čo predstavuje nárast nákladov oproti roku 2016
o 145 %. Čo sa matky týka, navýšil sa jej príjem z dovtedy dosahovaného 450 Eur na 1.200 Eur. U otca
nastala zmena pomerov v tom, že obýval byt spoločne so svojimi rodičmi, v súčasnej dobe as odťahoval,
čím mu vznikli náklady na bývanie, ktoré údajne musí uhrádzať svojej matke. Rovnako tak dosahoval
príjempozostávajúcizdávkyvhmotnejnúdzivsume117,40Eur,nazákladedohodyopracovnejčinnosti

vykonával práce v DSS Idea v Prakovciach v rozsahu 32 hodín. V súčasnej dobe nepracuje, má zníženú
dávku z dôvodu nespolupráce s úradom. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.

43. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú

odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, posudzované u každého dieťaťa individuálne, ako aj
schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také
materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v
harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samouspotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad
hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča.
Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom

mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom.

44. Matka maloletých pracuje v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice na trvalý pracovný pomer.
V období od septembra 2023 až augusta 2024 bol matkin mesačný priemerný príjem 1200,10 Eur. Matka
poberá prídavky na dve maloleté deti 120 Eur mesačne. Obýva spoločne s dcérou, ku ktorým pravidelne

dochádza aj syn 2izbový byt, mesačne uhrádza na poplatky spojené s užívaním bytu 200,- Eur, 45,- Eur
inkaso, TV a internet 25,- Eur.

45. Ďalšie mesačne náklady matka uviedla: strava do domácnosti 300,- Eur, cestovné 100 Eur, mesačne
si zakupuje topánky do sumy 30,- Eur, dobíja si telefóny kredit 10,- Eur.

46. Otec maloletých detí je nezamestnaný, nie je ani evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie,
vyradený z evidencie bol z dôvodu spolupráce. Je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, od 01.08.2024
vo výške 84,90 Eur, dovtedy v sume 180 Eur. Pomoc bola znížená z prejaveného nesúhlasu zúčastniť sa
výkonu ponúkaných činností. V účastníckej výpovedi uviedol, že trpí zdravotnými problémami fóbicko-
úskostnou poruchou – agorafóbiou, nemôže nikde cestovať, nemôže vykonávať prácu v lese, nie je

schopný si nájsť prácu v mieste bydliska. Svoje mesačne náklady otec uviedol nájomné 60 Eur a úhrad
spojených s užívaním domu 60 Eur, podľa vyjadrenia 85 Eur, ktoré by mal uhrádzať svojej matke.

47. Výživné na deti neuhrádza osobne, hrádza ho jeho matka, spolu 60 Eur na obe maloleté deti.
Nepodieľa sa na žiadnej starostlivosti o maloleté deti, neuhrádza žiadne ich potreby nad rámec

výživného.

48. Maloletá A. je žiačkou 3. ročníka Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Matka vyčíslila
náklady na maloletú A. : strava 100 Eur, cestovné MHD cca 25 Eur, vreckové asi 50 Eur na mesiac,
kredit na mobilný telefón 10 Eur mesačne, poplatok za stužkovú 20 Eur a 6 Eur mesačné školné (60

Eur ročné). Vrámci voľnočasových aktivít navštevuje krúžok sebaobrany s mesačnou úhradou 100 Eur.
Náklady na ošatenie a obuv matka uvádzala v priemer po 100 Eur za oblečenie a 50 Eur obuv za obdobie
trochmesiacov,čopredstavujesumu50Eurmesačne.Súdpovažovaltietopravidelnémesačnévýdavky
dôvodné a oprávnené, zodpovedajúce veku maloletej, jej záujmom ale predovšetkým životnej úrovni
matky, vo výške 361 Eur.

49.MaloletýA.ježiakom2.ročníkaSpojenejsúkromnejškolyEDURAM,odbormechanik,elektrotechnik
v Krompachoch. Na maloletého A. matka vyčíslila náklady: ročný poplatok ZRPŠ 10,- Eur, cestovné
10,- Eur mesačne (znížené z dôvodu vlastnenia ZŤP preukazu), strava cca 250,- Eur, oblečenie cca
100,- Eur mesačne, obuv cca 10,- Eur mesačne (zakupované spravidla každé 3 mesiace v sume cca 30

Eur). Matka zakúpila synovi okuliare v hodnote 240,- Eur, z ktorým poisťovňa preplatila 50,- Eur, teda
v sume 190 Eur/15,83 Eur mesačne. Syn A. trpí OCD chorobou a aspergerovým syndrómom, dyslexiou
a dysgrafiou, užíva lieky, ktoré matka zakupuje v hodnote cca 20,- Eur mesačne. Výška odôvodnených
mesačných výdavkov maloletého sú tak vo výške 415,83 Eur bez započítaných nákladov na bývanie.

50. Výdavky súvisiace s bývaním matky a maloletých predstavujú spolu 570 Eur (200 Eur poplatky
súvisiace s bývaním + 45 Eur inkaso + 25 Eur TV a internet a 300 Eur strava do domácnosti) delené
dvaja členovia domácnosti (matka, a dcéra) = 285 Eur na jedného člena domácnosti.

51. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí,

z mesačného príjmu matky, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním,
hygienickými potrebami a nákladmi na lieky. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že rodič,
ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť že v čase, keď nastane aktuálna potreba,
takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu tohto nákladu, naakumulovaných,
či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z mesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj

prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky nemôže byť argumentom na neúmerné výživné pretože
táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie s pravidla jedného roka. Na druhej strane súd
nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie
časové obdobie.52. Súd teda pri určení výšky výživného zo strany otca na jednej strane zohľadnil tú skutočnosť, že
matka dlhodobo rádovo obdobie rokov zabezpečuje celkovú a úplnú starostlivosť o obe maloleté deti

sama, vrátane nákupu ošatenia, zabezpečovania bývania a stravy a prihliadal na rozsah a dôvody
nestretávania sa otca s maloletými deťmi, kde sa dá konštatovať, že dlhodobo starostlivosť o deti
neprebieha vôbec. Prihliadal tiež na to, že otcom hradené výživné dosahuje symbolickú sumu
a nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Aj keď bolo síce preukázané, že otec s deťmi
je kontakte, tieto občasne navštevujú starých rodičov, do domácnosti otca nechodia. Pri príjmových

pomerov otca súd poukazuje a vychádza z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri
posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič
berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Tu treba mať na zreteli
celkové pasívne správanie otca, ktorý sa nachádza vo finančnej situácií, že je takmer bez relevantného
príjmu. Otec svojím benevolentným prístupom prenáša zodpovednosť na ďalšie osoby, čo sa týka

výchovy a výživy detí v úplnej miere na matku. Aj keď v rámci súdneho konania opakoval, že svojím
deťom je ochotný dať všetko, ostáva to len v rovine neuskutočnených slov, nakoľko druhým dychom
dodáva, že nie je schopný dosahovať žiadnej príjem, preto trvá na tom, aby aj naďalej hradil výživné
po 30 Eur mesačne, čo dokonca nedosahuje ani sumu minimálneho zákonného výživného v sume
rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené

dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
aktuálne vo výške 37,53 Eur. Tento podľa jeho tvrdenia za skutkových okolností, keď výživné v sume
60 Eur za neho uhrádza jeho matka, ktorej má on mesačne uhrádza sumu 60 Eur nájomné a 85 Eur
poplatky spojené s užívaním bytu, napriek tomu, že jeho tvrdený príjem ani nedosahuje takúto sumu.
Naopak otec vlastným pričinením stratil značnú časť svojho príjmu - pomoci v hmotnej núdzi, bol totiž

vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce pričom dávka mu bola znížená
zo sumy 180 Eur na sumu 84,90 Eur. Závažným je tiež takt, že otec taktiež tvrdí že dlhodobo trpí
zdravotným problémom – agorafóbiu (poukazuje na lekársku správu z 16.08.2000), nepožiadal napriek
tomu o kompenzovanie svojho tvrdeného zníženia zdravotnej spôsobilosti formou pravidelnej mesačnej
dávky, nie je poberateľom invalidného dôchodku. To že otec je spôsobilý pracovať len potvrdzuje aj

jeho predchádzajúce pracovné činnosti. Sám uviedol, že 6 rokov pracoval v Košiciach ako klampiar
pokrývač a pracoval v oceliarni v Prakovciach, taktiež 4 roky pracoval v lese, stále vlastní aj motorovú
pílu. Dokonca pracoval aj ako pomocný školník vrámci VPP 4 hodiny denne. Taktiež je nemenej dôležitý
fakt, že otec pravidelne požíva alkoholické nápoje. Aj keď v účastníckej výpovedi popieral, že alkohol už
nepožíva rok a pol, nakoniec aj pripustil, že mesačne minie na alkohol 10-12 Eur mesačne (vyjadrenie

na informatívnom stretnutí rodičov dňa 16.09.2024. Potvrdené to bolo aj počas zisťovania pomerov
kolíznym opatrovníkom, ktorému stará matka počas telefonického pohovoru oznámila, že otec je opitý).
Sám otec tvrdil, že od januára nasledujúceho roku (2025), nie skôr, chce začať vykonávať aktivačné
práce.Konanieotcanemôžebyťvtomtosmereinakposudzovanéakotaké,žesabezdôležitéhodôvodu
vzdal a vzdáva svojho príjmu. Rovnako k zdravotnej spôsobilosti otca, podľa ktorej tvrdí že mu zdravotný

stav bráni sa riadne zamestnať súd dodáva, že kým otec na jednej strane poukazuje na rozsah svojich
zdravotných problémov, že nie je spôsobilý vykonávať prácu, na druhej strane má dlhodobé pracovné
skúsenosti.

53. Súd teda pri príjme otca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, má zato,

že otec konečne musí zaujať zodpovedný postoj k pneniu svojej vyživovacej povinnosti, nie prenášať
plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosť na svoju matku, ktorá za neho uhrádza výživné ale
hlavne na matku maloletých detí, ktorá napriek zdravotným problémom vykonáva absolútnu starostlivosť
o maloleté deti po stránke osobnej, ale hlavne materiálnej a u maloletého A. na starých rodičov. Pokiaľ
otec poukazoval tiež na to, že značná časť výdavkov na syna je hradená z poberaného príspevku

starej matky, súd naopak vyzdvihuje snahu matky, že dokázala takýto príjem si zabezpečiť, aby na
druhej strane mohla svojim deťom dopriať ďalšie potreby ktoré by sa im inak z dôvodu prístupu otca
nedostávalo. Za daných okolností teda je nutné prijať záver, že matkou navrhnutá suma výživného po
100 Eur na každé dieťa bude v schopnostiach a možnostiach otca, ak si tento upraví svoje pomery,
a teda je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby plnil vyživovaciu povinnosť na mal. A. v sume 100

Eur mesačne a na mal. A. v sume 100 Eur mesačne, pričom preukázaný príjem za takýchto okolností
môže predstavovať pomoc v hmotnej núdzi v predchádzajúcej výške (180 Eur) ako aj kompenzovanie
jeho tvrdenej zníženej zdravotnej spôsobilosti, ak tomu tak je, ako tvrdí otec. Rovnako tak uviedol, žesi je schopný privyrobiť až do 200 Eur. Chce to len zo strany otca vystúpiť z komfortnej zóny a zaujať
prístup rodičovskej zodpovednosti, tak ako to je v plnej miere zabezpečovane matkou.

54. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že
až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky
na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča.

55. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 19.08.2024 (t.j. od doručenia návrhu na súd), bolo
to z dôvodu, že zmena pomer už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto vznikol otcovi do
dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.08.2024 do 30.11.2024
na mal. A. vo výške 239,35 Eur rovnako na mal. A. vo výške 239,35 Eur, spolu na obe maloleté deti
478,70 Eur. Nedoplatok súd u detí vyčíslil za dané obdobie tak u maloletej A. ako aj A. ako súčin sumy

novourčeného zvýšeného výživného 100 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 30
Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom po 70 Eur
za mesiace september 2024 – november 2024, spolu 3 mesiace po 70 Eur na každého z maloletých a
pomernej časti novourčeného výživného za mesiac august 2024 zodpovedajúcej 13 dňom uvedeného
mesiaca (t.j. za obdobie od 19.08.2024 do 31.08.2024, čo predstavovalo u každého z maloletých detí

čiastku 2,26 Eur na deň (t.j. 70 Eur / 31 dní x 13 dni).

56. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP neurčil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach
spolu s bežným výživným, otec výslovne splácať dlh na výživnom hradiť v splátkach nežiadal, musel
si byť vedomý okolnosti, že k zvýšeniu výživného z objektívnych dôvodov dôjde, a preto ho zaviazal

uhradiť dlžné výživné do 3 dní, ktorá doba sa javí súdu ako odôvodnená v súlade so záujmom detí,
nakoľko otec dlhodobo uspokojoval potreby svojich detí len v minimálnej miere.

57. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
11P/69/2016-29 zo dňa 29.06.2016 vo výroku o určení výživného zo strany otca na maloleté detí A. a A..

58. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

59. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

60. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

61. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,
trovy právneho zastúpenia a pod.).

63. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa z prítomných
účastníkov matka ako aj kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.