Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203660
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8322203660.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

XXX XX C. D. E. XX, právne zast.: JUDr. Peter Jakubík – advokát, so sídlom Štefánikova 76, 071 01
Michalovce, proti žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. E. XX, právne zast.: JUDr. Július
Buček – advokát, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni

nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese C., v k.ú C. D. E., zapísané na LV. č. XXXX a to pozemkov
na parcelách KN-C č. XX/XX, záhrady o výmere XXX m2, č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vrátane na nej postavenej stavby- rodinného domu
so súpisným číslom XX, č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2
v spoluvlastníckom podiele 1/2 ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to pozemky KN-C pare.
reg. “C“ č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XX/XX záhrady o výmere XXX m2,
č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 1/4 z celku. Zároveň sa žalobkyňa

domáhala aj priznania náhrady trov konania voči žalovanému.

2. Žalobkyňa predmetnú žalobu odôvodnila tým, že spolu s nebohým manželom G. B. uzavreli so
žalovaným, ktorý je ich synom, darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice dňa 8.7.2002, na základe
ktorejdarovaližalovanémuvyššiešpecifikovanénehnuteľnosti,pričomžalovanýpodľatvrdenížalobkyne
sa mal voči nej správať takým spôsobom, že týmto správaním hrubo porušil dobré mravy a ako aj jeho
morálnyzáväzokazároveňporušilajzmluvnýzáväzok,vyplývajúcizčl.IIIdarovacejzmluvy,žeposkytne

darcom primerané zaopatrenie v prípade potreby, v čase choroby a v starobe. Žalobkyňa poukázala na
to, že do augusta 2022 žila so žalovaným v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, avšak v auguste
2022 sa jej zhoršil zdravotný stav v dôsledku ochorenia COVID-19, pričom žalovaný sa o ňu odmietol
starať a požiadal svoje sestry, aby si pre matku prišli. Od toho momentu žalobkyňa žije u svojich dcér,
momentálne u A. C.. V dôsledku uvedené správania a porušenia povinností žalovaného, žalobkyňa
doručila žalovanému list dňa 28.10.2022, ktorým uplatnila právo na vrátenie daru podľa § 630 OZ.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2022 uviedol, že nesúhlasí so žalobou o vrátenie
daru ani so skutočnosťami, ktoré v nej žalobkyňa uviedla. Poprel, aby sa k žalobkyni alebo k členom
rodiny správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy alebo aby nedodržal záväzok zabezpečiť
primerané zaopatrenie pre žalobkyňu. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že sa žalobkyni v auguste 2022zhoršil zdravotný stav v dôsledku ochorenia COVID-19, avšak nie je pravdou, aby sa o mamu nestaral
a aby žiadal svoje sestry, aby sa o ich mamu postarali. Uviedol, že o žalobkyňu sa spolu s manželkou
a dcérami intenzívne staral. Nedorozumenie podľa žalovaného malo vzniknúť, keď žalobkyňa dlhodobo

bezdôvodne odmietala asistenciu s hygienou nielen žalobcovi, ale aj jeho manželke a svojím vnučkám.
Taktiež uviedol, že dňa 03.08.2022 v skorých ranných hodinách mala žalobkyňa odmietnuť hygienickú
asistenciu manželke žalovaného, pričom v tom čase prišla do domu aj sestra žalovaného a to A.
C., ktorá obvinila žalovaného a jeho rodinu, že sa o žalobkyňu nestarajú. Ešte v ten istý deň zobrali
sestry žalovaného žalobkyňu z domu žalovaného a nasledujúcu sobotu prišli aj po jej osobné veci.

Žalovaný taktiež uviedol, že nie je pravdou, že by sa o žalobkyňu odmietol starať, nakoľko spolu
s manželkou a dcérami chce pokračovať v starostlivosti. Poukázal na to, že žalobkyňa má v dome
žalovaného k dispozícii vlastnú izbu, kde má aj patričné súkromie a zároveň jej žalovaný nikdy
neodmietal, ani nebráni v doživotnom bývaní a užívaní rodinného domu a ďalších nehnuteľností, ktoré
boli predmetom daru. Taktiež uviedol, že žalobkyňu navštevoval aj po jej odchode z domu a žiadal ju,
aby sa vrátila. Vo vyjadrení žalovaný uviedol aj to, že v čase, keď bola uzatvorená darovacia zmluva,

tak mu predmetné nehnuteľnosti boli darované s podmienkou, že žalovaný spolu s manželkou vyplatia
súrodencom žalovaného každému po 50 000,-Sk, teda celkovo sumu 250 000,-Sk. Záverom poukázal aj
na rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu k intenzite konania obdarovaného, ktoré je možné definovať ako
odporujúce dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd predmetnú
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 26.1.2023 uviedla, že so skutočnosťami, uvedenými žalovaným v
jeho vyjadrení sa žalovaná nestotožňuje, nakoľko sú zavádzajúce a nepravdivé. V prílohe vyjadrenia
predložila svoje písomne vyjadrenie, z ktorého majú vyplývať podstatné a rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce opodstatnenosť ňou uplatňovaného nároku. Žalobkyňa zotrvala na tom, že žalovaný sa

ako obdarovaný voči nej ako darcovi správal a správa v rozpore s dobrými mravmi, tieto hrubo porušil a
hrubo porušil aj svoj morálny záväzok voči darkyni, ku ktorému sa zaviazal v darovacej zmluvy vo forme
notárskej zápisnice zo dňa 8.7.2002. K predmetnej replike pripojila aj svoje vyjadrenie zo dňa 17.1.2023,
kde uviedla, že trvá na tom, že žalovaný s nevestou sa o ňu odmietli starať. Poukázala na to, že keď jej
vnučka H. dostala Covid, tak zavolali dcére žalobkyne I., že žalobkyňa je chorá a je potrebné, aby pre

ňu prišli. Následne po tom, čo sa po týždni vrátila domov do C., tak zo strany žalovaného a jeho rodiny
nedošlo k starostlivosti o žalobkyňu a táto bola odkázaná len sama na seba. Žalobkyňa v predmetnom
vyjadrení uviedla, že práve v tom čase z úst jej nevesty padali slová na adresu jej dcér, že nech si
žalobkyňu vezmú k sebe, keď sa im niečo nepáči. Dcéra žalobkyne A. kričala, že už je najvyšší čas, aby
sa o žalobkyňu začali starať, pričom jej nevesta kričala, že na striedačku. Keď dcéra A. uviedla, že starať

sa o žalobkyňu majú iba žalovaný a nevesta, tak nevesta spustila s krikom, že si žalobkyňu majú zobrať
do bytovky. Následne jej dcéra zbalila nevyhnutné veci a odviezla ju k ďalšej dcére žalobkyne a to k I..
Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sa jej vôbec nemal zastať, tak ako celý život. Napriek tomu, že
ju nevesta s vnučkou vyhodili z jej vlastného domu, tak žalovaný iba mlčal. Žalovaný mal za žalobkyňou
prísť až 7.8.2022, t.j. na piaty deň, pričom prehlásil, že žalobkyňa má právo v tom dome bývať, avšak

nikde nie je napísané, že žalovaný sa o ňu musí starať a dochovať ju. Taktiež žalovaný mal uviesť,
že je hanbou, že žalobkyňa mala štyri dcéry, pričom žalovaný jej má teraz „utierať zadok“. Žalobkyňa
taktiež uviedla, že to, čo žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení ku žalobe je klamstvom, nakoľko aj
v liste zo dňa 18.11.2022 navrhuje striedavú starostlivosť o žalobkyňu, keďže každý v rodine žalovaného
je zamestnaný. Taktiež poukázala na to, že žalovaného nevidela od augusta 2022, nakoľko prišiel za

žalobkyňou iba raz a to v čase, keď bola u dcéry I..

5. Žalovaný v duplike zo dňa 28.2.2023 uviedol, že naďalej nesúhlasí so žalobou o vrátenie daru ani so
skutočnosťami, ktoré v nej žalobkyňa uviedla. Konštatoval, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla vo
vyjadrení zo dňa 17.01.2023, sú len zosumarizovaním jej osobných pocitov, ktoré však nepredstavujú

žiadne objektívne dôvody, naplňujúce definíciu hrubého porušenia dobrým mravov, ktoré by zakladalo
jej nárok na vrátenie daru. Konštatoval, že o žalobkyňu sa spolu s manželkou a jeho dcérami počas
jej pobytu v ich rodinnom dome intenzívne staral, neodmietol sa o žalobkyňu starať a naďalej táto je
oprávnená sa do domu vrátiť. Poukázal na judikatúru súdov, v zmysle ktorej pre úspešné uplatnenia
práva darcu, nie je vyžadované akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nejaký nevďak,

ale len také, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať, ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Rozhodujúcim je hľadisko objektívne a nie subjektívny pocit darcu. Taktiež
poukázal na to, že na úspešné domáhanie sa vrátenia daru, sa vyžaduje, aby išlo o porušenie dobrých
mravov značnej intenzity alebo sústavné porušovanie dobrých mravov (R 88/1998), pričom vyžadujesa objektívne prejavenie uvedeného správania a nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu
(R 61/1997). S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v podanej žalobe a na skutočnosti uvedené
žalovaným, má žalovaný za to, že pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka v tomto prípade

nie sú splnené podmienky.

6. Súd vykonal v danej právnej veci dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dokladmi a to
podacím lístkom zo dňa 27.10.2022, uplatnením práva na vrátenie daru zo dňa 24.10.2022, vyjadrením
žalovaného k uplatneniu práva na vrátenie daru zo dňa 8.11.2022, doručenkou, notárskou zápisnicou

D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX zo dňa 8.7.2002, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXXX, výsluchom
žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov A. C.- dcéry žalobkyne, I. A.- dcéry žalobkyne, F. A.
žalobkyne, H. B. – manželky žalovaného, H. B.- dcéry žalovaného a J. B.- dcéry žalovaného, pričom na
základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

7. Súd má za preukázané, že žalobkyňa so svojím, toho času už nebohým, manželom G. B., darovali

žalovanému F. B. ako obdarovanému na základe darovacej zmluvy, spísanej dňa 8.júla 2002 vo forme
notárskej zápisnice D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX na Notárskom úrade G. A. K., nehnuteľnosti a to
rodinný dom so súpisným číslom XX v obci C. D. E., spolu s príslušenstvom, t.j. plotmi, prevádzkovými
a poľnohospodárskymi stavbami, vonkajšími úpravami a trvalými porastami každý z darcov jeho
spoluvlastnícky podiel vo výmere 1 a zároveň darovali žalovanému taktiež aj pozemky, zapísané na

LV č. XXXX v kat. území C. D. E., na parcelách KN-C, č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, č. XX/XX, záhrady o výmere XXX m2, č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, č. XX/X záhrady
o výmere XXX m2, č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2 každý z darcov daroval žalovanému jeho
spoluvlastnícky podiel vo výmere 1 k celku. Taktiež žalovanému darcovia darovali aj pozemky, zapísané
na LV č. XXX v kat. území C. D. E. na parcelách KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX

m2, č. XX/XX záhrady o výmere XXX m2, č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v ich
spoluvlastníckych podieloch vo výmere 1/4 z celku. Predmetnou zmluvou došlo v čl. III aj k zriadeniu
vecného bremena a to práva doživotného bývania v rodinnom dome a užívania rodinného domu ako aj
pozemkov a príslušenstva v prospech darcov. Zároveň z predmetného zmluvného ustanovenia vyplýva
aj to, že darcovia žiadali od obdarovaného v prípade potreby, v čase choroby a staroby, zabezpečiť im

primerané zaopatrenie. Obdarovaný s podmienkou vecného bremena a s podmienkou zaopatrenia v čl.
IV predmetnej zápisnice súhlasil. Z výpisu z LV č. XXX a LV č. XXXX v kat. území C. D. E. je zrejmé, že
žalovaný je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností, uvedených na predmetných LV s tým, že
žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe nadobúdacieho titulu, ktorým bola darovacia zmluva
zo dňa 8.7.2022.

8. Z uplatnenia práva na vrátenie daru podľa § 630 OZ zo dňa 24.10.2022 je zrejmé, že žalobkyňa sa
domáhala vrátenia daru z dôvodu, že v auguste 2022 sa jej zhoršil zdravotný stav a žalovaný sa o svoju
matku odmietol starať s tým, že požiadal svoje sestry, aby si pre žalobkyňu prišli, nakoľko žalovaný ju
už v takomto stave v dome nechcel. Predmetná listina bola žalovanému doručená dňa 3.11.2022, čo

vyplýva z doručenky, pripojenej k žalobe. Žalovaný v listine zo dňa 8.11.2022, adresovanej advokátovi
JUDr. Petrovi Jakubíkovi, ktorý zaslal žalovanému v mene žalobkyne uplatnenie práva na vrátenie
daru, čestne vyhlásil, že hrubé mravy nikdy voči svojich rodičom ani súrodencom neporušil, pričom
v ďalšom texte predmetnej listiny uviedol, že jeho mame sa naozaj v auguste 2022 zhoršil zdravotný
stav, v dôsledku čoho sa žalovaný, jeho manželka a jeho dve dcéry intenzívne starali o žalobkyňu.

K nedorozumeniu malo dôjsť keď žalobkyňa dlhodobo odmietala asistenciu pri hygiene, pričom aj dňa
3.8.2022 v ranných hodinách medzi 7 až 8-mou, malo dôjsť k odmietnutiu asistencie pri hygiene, v čom
prišla do domu sestra žalovaného A. a táto obvinila žalovaného a jeho rodinu, že sa o žalobkyňu nestará.
Žalovaný taktiež uviedol, že namiesto toho, aby sa jeho sestra snažila situáciu upokojiť, podnecovala
konflikt a poštvala voči žalovanému a jeho rodine ich mamu ako aj jeho ďalších súrodencov. Ešte v ten

deň, t.j.3.8.2022 jeho sestry zobrali žalobkyňu z domu a následne prišli aj pre jej osobné veci. Žalovaný
taktiežvyhlásil,žesaosvojumamuneodmietolpostaraťaspolusmanželkouadcéramichcúpokračovať
v starostlivosti o ich mamu. Mamu aj po tom, čo bola odsťahovaná, navštevoval u sestry I. A. J. D. E.
a žiadal ju, aby sa vrátila domov, potom však mamu presťahovali k druhej sestre žalovaného a to k A. do
bytu, pričom žalovaný chcel navštíviť svoju mamu, avšak do bytu sa nedostal a ich mama nemala kľúč

od bytu, aby mu mohla otvoriť. Taktiež poukázal na to, že jeho sestry žiadali, aby žalovaný dal výpoveď
v zamestnaní a staral sa o mamu 24 hodín denne, pričom žalovaný odmietol dať výpoveď a navrhol
striedavú starostlivosť v súčinnosti so svojimi súrodencami. Poukázal aj na to, že po podpise darovacej
zmluvy v roku 2002, do konca tohto roku, vyplatil všetkých svojich súrodencov po 50.000,- Sk, tedacelkovo zaplatil za dom sumu 250.000,-Sk. Záverom vyslovil, že nikdy neporušil dobré mravy a preto
odmieta vrátiť požadované dary.

9. Súd na základe vykonaných dôkazov, najmä z výsluchov strán sporu ako aj z výsluchov svedkov mal
za preukázané, že žalobkyňa žila v dome žalovaného, ktorý mu darovala, pričom žalobkyňu v uvedenom
dome navštevovali aj jej ďalšie deti a to najmä jej dcéry I. A. a A. C., ktoré okrem toho, že mamu
navštevovali,jejzabezpečovaliajobedyformoudonáškyatoodmomentu,čožalovanýprerobilkuchyňu,
v ktorej žalobkyňa varila na kotolňu. Uvedené dve dcéry túto stravu aj hradili. Z výsluchu žalovaného

ako aj jeho manželky a ich dvoch dcér vyplýva, že žalobkyňa odmietala jesť spolu so žalovaným a jeho
rodinou, vždy si varila sama, pričom najskôr varila aj svojmu manželovi a po jeho smrti varila už len pre
seba a to až do času, kým jej bolo zabezpečené stravovanie formou donášky, ktoré zabezpečili sestry
žalovaného. Taktiež žalobkyňa odmietala si vziať od žalovaného a jeho rodiny čo i len koláč, ktorým
ju ponúkali. Iba výnimočne si žalobkyňa dala niečo z toho, čím ju rodina žalovaného ponúkla, napr.
zemiakovou kašou. Z výsluchu manželky a dcér žalovaného vyplýva, že žalobkyňa odmietala aj to, aby

jej rodina žalovaného prala alebo podávala lieky, mala uvádzať, že to spravia jej dcéry. Ani samotná
žalobkyňa vo svojom výsluchu neuvádzala, že by za nevhodné správanie, resp. za neposkytnutie
starostlivosti, považovala to, že rodina žalovaného jej neprala, nepodávala jej lieky, prípadne by jej
nezabezpečilistravu,ktorúpotrebovala.Vosvojomvýsluchuuviedla,žedomomentu,kýmnemalacovid,
bola schopná sa sama o seba starať a nepotrebovala starostlivosť od žalovaného, až v súčasnosti túto

starostlivosť potrebuje, preto si ju zobrala jej dcéra k sebe do bytovky. Žalobkyňa vo svojom výsluchu
poukazovala iba na konflikt, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022 a na to, že sa jej od žalovaného nepáčilo,
ak jej žalovaný „hocijako“ povedal, pričom ona je jeho mama a nie jeho kamarátka. To, že žalovaný
mal žalobkyni povedať, že je „nalpa hlúpa“, „baba stará“ alebo obdobným spôsobom, bolo potvrdené
aj výsluchmi svedkov a to A. C., I. A. a F. A., rovnako tak uvedené potvrdzovali aj manželka a dcéry

žalovaného, avšak uvedené odôvodňovali tým, že žalovaný takto povedal žalobkyni v prípadoch, ak
sa v dôsledku niečoho, čo urobila žalobkyňa, zľakol. Čo sa týka starostlivosti o žalovanú aj samotná
svedkyňa C. potvrdzovala, že v prípade, ak žalobkyňu nesprchovala ona, tak jej s osobnou hygienou
pri sprchovaní pomohla dcéra žalovaného, čo sa mohlo stať celkovo tak 2 až 3-krát a taktiež uviedla aj
to, že dcéry žalovaného občas pomohli žalobkyni s uprataním izby, v ktorej žalobkyňa bývala, keď jej

povysávali. Svedkyňa C. vo svojom výsluchu taktiež uviedla, že žalovaný mal žalobkyni vypínať televíziu
z elektriny a taktiež vytáčal žiarovky z lustra, k čomu žalovaný uviedol, že televíziu vypínal až v noci, keď
žalobkyňa šla spať a vo vzťahu k žiarovkám v lustri uviedol, že vždy na lustri bola žiarovka, ktorá svietila,
vytočená bola iba jedna a to na žiadosť samotnej žalobkyne. Súd sa stotožnil s vysvetlením žalovaného
a to z dôvodu, že ani samotná žalobkyňa uvedené skutočnosti neoznačila za konania, ktoré by sa jej

priečilo, resp. ktoré považovala za príkorie. Rovnako ani iné konania voči žalobkyni, ktoré žalovanému
vyčítali jeho sestry, teda svedkyne C. a A., žalobkyňa neoznačovala za konania, ktoré by sa jej dotkli.
Žalobkyňa poukazovala iba na slová, ktorými ju mal žalovaný označiť, na incident, ktorý sa odohral dňa
3.8.2022 a na to, že žalovaný žiadal, aby sa o mamu starali aj jeho sestry, teda dcéry žalobkyne, čo
podľa tvrdení žalobkyne je porušením zmluvnej povinnosti, ktorou bol žalovaný na základe darovacej

zmluvy viazaný. Z výsluchov manželky a dcér žalovaného vyplýva, že tieto považovali ich starostlivosť
ako aj starostlivosť žalovaného za dobrú a primeranú, a zároveň poukazovali aj na to, že so starkou,
teda žalobkyňou sa snažili tráviť aj voľný čas a to najmä počas toho, keď boli vlny covidu a tiež počas
toho, ako sa ďalší syn žalobkyne rozvádzal, nakoľko sa ju snažili rozptýliť, preto so žalobkyňou sledovali
televíziu,hrališípkyadokoncausporiadaliajmenšiuoslavu,očommáexistovaťajvideozáznam.Taktiež

svedkyňa H. B. uviedla aj to, že v prípade potreby, ak babka povedala, že niečo potrebuje, tak žalovaný
jej urobil nákup a taktiež jej zabezpečovali aj výmenu modlitby ruženca, tzv. „výmena tajomstva“.

10. Čo sa týka dňa 3.8.2022, kedy žalobkyňa odišla z domu žalovaného, súd na základe výsluchov
jednotlivých svedkov ustálil, že dňa 2.8.2022 sa žalobkyňa vrátila do C. D. E. po tom, čo bola u svojej

dcéry v I., ku ktorej odišla po tom, čo jedna z dcér žalovaného H. dostala covid. Žalobkyňa po návrate
k žalovanému a jeho rodine sa necítila dobre, bola po covide a bola slabá, bolo jej nevoľno. Rodina
žalovaného chcela žalobkyni zavolať rýchlu zdravotnú pomoc, čo žalobkyňa odmietala, tak dcéra
žalovaného J. B. a manželka žalovaného sa o žalobkyňu starali. Žalovaný a jeho druhá dcéra H. B., boli
v práci na nočnej. Svedkyňa J. B., ktorá je zdravotnou sestrou, podala žalobkyni infúziu s vitamínmi,

pričom uvedený postup konzultovala s lekármi na oddelení, na ktorom pracuje. Následne sa stav
žalobkyne zlepšil, táto zaspala a tak svedkyne H. B. a J. B. si tiež šli ľahnúť. Nad ránom počuli ako niečo
buchlo a tak svedkyňa J. B. šla zistiť, čo sa stalo. Našla babku na zemi, pričom táto spadla na zem po
tom, čo sa vracala z toalety. Šla po svoju mamu, aby babku, teda žalobkyňu, zdvihli zo zeme. Podarilosa im babku posadiť na stoličku, ktorá bola v izbe, avšak svedkyni H. B., manželke žalovaného, prišlo
zle v dôsledku panickej poruchy a preľaknutia sa, následkom čoho jej svedkyňa J. B. dala tabletku pod
jazyk a tabletku na ukľudnenie. Potom sa uvedeným svedkyniam podarilo uložil žalobkyňu do postele

a až tak si išli ľahnúť, keďže svedkyňa J. B. vstávala ráno do práce a svedkyňa H. B. mala v sebe lieky.
Ráno, keď prišiel domov žalovaný, urobil žalobkyni raňajky, čo vyplýva z výpovede svedkyne I. A. ako aj
z výpovede manželky žalovaného. V tom čase svedkyňa I. A. volala žalobkyni, pričom telefón už zdvihol
žalovaný, ktorý tejto svedkyni uviedol, že ich mama mala v noci po ceste z toalety spadnúť. Uvedená
svedkyňa následne kontaktovala svoju mladšiu sestru A. C., ktorá jej uviedla, že pôjde okamžite k mame

do C.. Medzitým si žalovaný po nočnej šiel ľahnúť a vstala svedkyňa H. B., manželka žalovaného,
ktorá šla za žalobkyňou. Po tom, čo sa jej spýtala, či je v poriadku a táto jej uviedla, že je v poriadku,
šla sa svedkyňa do kúpeľne umyť. Keď sa vrátila z kúpeľne, tak zistila, že žalobkyňa je pošpinená. Tejto
poskytla utierky, aby sa očistila. V tom čase došla do domu v C. svedkyňa A. C., ktorá zobrala žalobkyňu
do kúpeľne a pomohla jej s osobnou hygienou. Medzitým došla do C. aj ďalšia dcéra žalobkyne a to
svedkyňa I. A., ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že keď došla do izby svojej mamy, tak v tejto izbe ešte

bolo špinavé prádlo a vreckovky, s ktorými sa jej mama utierala, pričom švagriná tieto veci medzičasom
neodpratala. Po návrate žalobkyne z kúpeľne, svedkyňa C. mala uviesť manželke žalovaného, že sa
má už konečne začať o žalobkyňu starať, pričom manželka žalovaného mala svedkyni uvádzať, že je
potrebné sa o žalobkyňu starať na striedačku. Svedkyňa J. B., ktorá v tom čase bola v práci, volala
svojej mame, aby zistila ako sa má babka, pričom jej mama jej mala uviesť, že čo sa u nich stalo a čo

jej povedali dcéry žalobkyne. Následne svedkyňa J. B., teda vnučka žalobkyne, volala svedkyni C. s
tým, že ak svedkyňa nie je spokojná, ako sa o žalobkyňu starajú, tak nech si túto vezme k sebe. Po
tomto telefonáte došlo ku slovnému konfliktu, na čo sa zobudil aj žalovaný a ich ďalšia dcéra H. B..
Aj manželka žalovaného mala dcéram žalobkyne uviesť, že ak sa im nepáči starostlivosť, tak nech si
žalobkyňu vezmú k sebe domov, na čo svedkyňa C. mala uviesť, že si žalobkyňu k sebe zoberie, avšak

žalovaný si má uvedomiť, že v tom momente aj oni pôjdu bývať do bytovky. K uvedenému incidentu došlo
v stredu, pričom v nedeľu mal žalovaný prísť k svedkyni A. domov, kde v tom čase bývala žalobkyňa,
aby vyriešil situáciu, pričom pri tomto stretnutí mal uviesť, že je hanbou, že žalobkyňa mala štyri dcéry
a on jej má zadok utierať. Pri tomto stretnutí mal žalovaný tiež uviesť aj to, že síce žalobkyňa má právo
dožiť v danom dome, avšak on nemá povinnosť sa o ňu starať.

11. Tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej
súvislosti poukazuje na to, že výpovede jednotlivých svedkov ako aj strán sporu v podstatných
okolnostiach opisujú vyššie uvedené udalosti totožne a tak, ako ich súd vyššie ustálil. Žiadna z výpovedi
neodporuje výpovedi iných svedkov a tieto do seba navzájom zapadajú. Žalovaný a členovia jeho

rodiny neodporujú skutočnostiam, ktoré uvádza žalobkyňa a sestry žalovaného A. C. a I. A., avšak nimi
tvrdené skutočností vysvetľujú a odôvodňujú s poukazom na okolností konkrétneho prípadu a na vzťah
žalobkyne k svojim dcéram a k žalovanému ako synovi. Vzhľadom na uvedené súd ustálil skutkový stav
tak, ako je vyššie uvedený a na takto zistený skutkový stav aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

12. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ), darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenechá alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka upravuje zánik právneho vzťahu z darovania, pričom
v zmysle uvedeného ustanovenia sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade, ak obdarovaný
svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny hrubo porušuje dobré mravy. Pod pojmom
porušenie dobrých mravov je potrené rozumieť správanie sa, ktoré je v rozpore s etickými, všeobecne

zachovávanými a uznávanými zásadami, ktorých dodržiavania je častokrát zabezpečované aj právnymi
normami ale zároveň tieto zásady sú obsiahnuté aj v mimoprávnom súbore pravidiel správania sa,
ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Hrubým porušením dobrých mravov je také porušenie týchto

zásad, ktoré je značnej intenzity alebo ak dochádza k ich sústavnému porušovaniu zásad (R 88/1998).

15. Pri posudzovaní, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov správaním sa obdarovaného,
je potrebné objektívne posudzovať správanie sa obdarovaného voči darcovi, resp. voči členomjeho rodiny. Objektívny prvok, teda navonok prejavené správanie sa obdarovaného má prednosť
aj pred subjektívnym prvkom, teda pred tým ako správanie obdarovaného vníma samotný darca
(R 61/1997). Judikatúra súdov dospela k záverom, „že právo darcu domáhať sa vrátenia daru

nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno
považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti
sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999). Odborná verejnosť ako aj súdy vo viacerých svojich
rozhodnutiach (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/66/2019, rozsudok Krajského súdu

v Žiline sp.zn. 6Co/104/2017a iné) konštatovali, že znaky skutkovej podstaty vrátenia daru podľa
ust. § 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa nevďak, ojedinelý exces v správaní obdarovaného,
prípadne reakcie na nevhodné správanie darcu ale taktiež ani menej významné porušenie dobrých
mravov obdarovaným. Vzhľadom na uvedené v prípade žiadosti darcu o vrátenie daru musí ísť
o také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov

16. Pri posudzovaní toho, či zo strany obdarovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov je
potrebné prihliadať na okolností konkrétneho prípadu, pričom v danej právnej veci súd nevyhodnotil
správanie sa obdarovaného spočívajúce v tom, že tento vykrúcal jednu zo žiaroviek na lustri žalobkyne
ako aj vypínanie televízie žalobkyne ako hrubo porušujúce dobré mravy, nakoľko žalobkyňa uvedené

skutočnosti neoznačila vo svojom výsluchu ale ani vo svojich podaniach za také konanie žalovaného,
ktoré by považovala za príkorie, resp. ktoré by malo byť vykonávané žalovaným proti jej vôli. Čo sa týka
tej skutočnosti, že žalovaný a členovia jeho rodiny, t.j. jeho manželka a jeho dve dcéry žalobkyni neprali
a nepomáhali jej pri osobnej hygiene, tak ako to robili jej dcéry, prípadne, že tieto činnosti nevykonávali
v takom rozsahu ako dcéry žalobkyne, súd uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že žalobkyni bolo

prirodzenejšie požiadať o poskytnutie týchto služieb jej dcéry, s ktorými mala vytvorený dobrý a blízky
vzťahakobyopomocpriosobnejhygienemalažiadaťžalovaného,ktorýjepredsalenosobouopačného
pohlavia, prípadne svoju nevestu, ktorá nie je v tak blízkom osobnom vzťahu ako sú vlastné deti, teda
dcéry žalobkyne. Ani samotná žalobkyňa vo svojom výsluchu netvrdila, že by jej žalovaný, resp. členovia
jehorodinyodmietlitietoslužbyposkytnúťpotom,čobyichonaotopožiadala,právenaopakzvýsluchov

svedkov bolo preukázané, že práve dcéra žalovaného J. pomohla babke s osobnou hygienou, ak dcéry
žalobkyne nemohli. Z uvedeného sa javí pravdepodobným aj to, že žalobkyňa žalovaného ani len
o poskytnutie týchto služieb nepožiadala, v dôsledku čoho nemožno ich neposkytnutie pripisovať na
vrub obdarovaného. Vo vzťahu k vyčítanému nestravovaniu sa žalobkyne so žalovaným bolo zo strany
žalovaného a jeho rodiny tvrdené, že žalobkyňa sa s nimi stravovať nechcela, nakoľko najskôr si varila

sama a následne jej stravu zabezpečovali jej dcéry formou donášky, keďže kuchyňa, v ktorej varila, bola
prerobená na kotolňu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala stravu zabezpečenú, a preto si zjavne
nechcela vziať stravu, ktorú jej rodina žalovaného ponúkala. V tejto súvislosti taktiež súd poukazuje na
to, že žalobkyňa ani uvedenú skutočnosť neoznačila za tú, ktorú by považovala za odporujúcu dobrým
mravom. Taktiež zo strany žalobkyne ani nebolo tvrdené, že by niekedy požiadala žalovaného o stravu,

ktorú by jej tento, resp. členovia jeho domácnosti odopreli. Práve naopak aj z výsluchov svedkov vyplýva,
že žalovaný aj dňa 3.8.2023 pripravil žalobkyni raňajky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade potreby, resp.
ak by žalobkyňa žalovaného požiadala o pomoc, resp. o stravu, tento by jej patričnú pomoc poskytol. Na
základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného, resp. od jednotlivých
členov rodiny žalovaného bolo žalobkyni odopreté uspokojovanie jej základných životných potrieb. Vo

vzťahu k ďalším konaniam, ktoré boli žalovanému vyčítané zo strany jeho sestier, nakoľko žalobkyňa
tieto vo svojej výpovedi neuvádzala, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
výslovne odmietol žalobkyni poskytnúť akúkoľvek pomoc, resp. zabezpečenie potrieb, ktoré od neho
žalobkyňa žiadala. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že je prirodzené, že žalobkyňa
ako žena požadovala od svojich dcér, s ktorými má blízky a dobrý vzťah, aby jej pomohli s osobnou

hygienou, praním jej oblečenia, prípadne, aby s ňou šli k lekárovi, keďže sa jedná o intímne služby. Čo sa
týka vyššie uvedených, žalovanému vyčítaných konaní, tieto nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie
spoločenských pravidiel, ktoré by intenzitou dosahovali hrubé porušenie dobrých mravov.

17. Čo sa týka žalobkyňou namietaných vyjadrení žalovaného na jej adresu, súd konštatuje, že

uvedené by bolo za istých okolností možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, avšak
v predmetnom konaní nebolo preukázané ako často k takémuto konaniu dochádzalo, ako uvedené
označenia vplývali na psychiku, resp. na zdravie žalobkyne, ako často k takýmto excesom dochádzalo
a za akých okolností. V prípade spolužitia viacerých osôb pod jednou strechou je nevyhnutné siuvedomiť, že sporadicky dochádza k vzájomným nezhodám medzi jednotlivými členmi rodiny, avšak
uvedené sa nemôže vymykať bežným generačným výmenám názorov s určitou dávkou rešpektu medzi
rodinnými príslušníkmi. Ako však už bolo konštatované v predmetnom spore nebolo preukázané, že

by zo strany žalovaného dochádzalo k sústavným, expresívnym vyjadreniam na adresu žalobkyne.
Vyjadrenia žalobkyne boli vyslovené len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych okolností. Ani svedkovia
netvrdili, že by išlo o sústavné nadávanie žalovaného žalobkyni, resp. že by sa žalovaný hrubo správal
voči žalobkyni. Ak by sa jednalo len o výnimočné verbálne zlyhania žalovaného, ktoré boli vyslovené
pod vplyvom konkrétnych okolností, tieto emocionálne zlyhania nemožno taktiež kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov.

18. Vo vzťahu k incidentu, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022, tunajší súd konštatuje, že tento konflikt
sa netýkal samotnej žalobkyne, išlo o slovnú výmenu názorov medzi rodinou žalovaného a dcérami
žalobkyne, pričom aj samotné vyjadrenie, ktoré sa žalobkyne dotklo a ktoré bolo vyslovené zo strany
J. B., vnučky žalobkyne k A. C., dcére žalobkyne, že v prípade, ak sa tejto nepáči starostlivosť

rodiny žalovaného voči žalobkyni, tak nech si starú mamu vezme k sebe jej dcéra, uvedené nemožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko uvedené slová boli vyslovené jednak v hádke,
ktorá nesmerovala voči samotnej žalobkyni ale taktiež týmito slovami rodina žalovaného nebránila
samotnej žalobkyni užívať rodinný dom v C. D. E.. Dokonca tieto slová neboli adresované ani samotnej
žalobkyni. Aj následná návšteva žalovaného u jeho sestry I. A., kde tento navrhol svojim sestrám

striedavú starostlivosť o svoju mamu a kde mal uviesť, že nie len on má povinnosť sa o mamu starať,
neodporuje etickým pravidlám spoločenského správania sa, teda dobrým mravom, nakoľko uvedené
vyjadrenia žalovaného vyplývajú okrem morálnej povinnosti každého dieťaťa pomáhať v starobe svojim
rodičom, tak aj zo zákonnej úpravy, v zmysle ktorej každé dieťa je povinné zabezpečiť svojim rodičom,
ktorí nie sú schopní sami sa živiť primeranú výživu, čím sa rozumie aj primeranú starostlivosť o týchto

rodičov. Ak sa takéto vyjadrenie aj dotklo žalobkyne, uvedené nie je konaním, ktoré by porušovalo
dobré mravy. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobkyňa sa môže do domu kedykoľvek vrátiť,
uvedené právo jej neodoprel, len čo sa týka starostlivosti, na tejto sa chcel so svojimi sestrami dohodnúť,
nakoľko nie je schopný poskytovať časovo neobmedzenú starostlivosť žalobkyni, keďže je zamestnaný
a taktiež sú zamestnaní aj všetci členovia jeho rodiny. Tunajší súd taktiež vyslovuje záver, že všetky

deti by sa mali podieľať na starostlivosti o žalobkyňu, lebo napriek tomu, že žalovaného viaže zmluvná
povinnosť poskytovať žalobkyni primerané zaopatrenie, je vecou morálnej povinnosti ale taktiež aj
zákonnejpovinnostiostatnýchdetížalobkyne,naktorúužsúdvyššiepoukázal,abyajtietojejposkytovali
starostlivosť a túto nepresúvali len výlučne na žalovaného z dôvodu, že tento sa zmluvne zaviazal na
poskytovanie primeraného zabezpečenia žalobkyni.

19. Na podporu vyššie uvedených záverov tunajšieho súdu je vhodné poukázať aj na rozhodnutia
iných súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach, pričom v týchto rozhodnutiach boli konštatované
nasledovné závery: „Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je preukázanie veľkého nevďaku
zo strany obdarovaného, ktorý sa prejavuje v jeho správaní kvalifikovanom ako hrubé porušenie dobrých

mravov, teda o porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavne tak, aby nadobudlo povahu
hrubého porušenia dobrých mravov. Judikatúra uvádza, že takýmto kvalifikovaným porušením dobrých
mravov je fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne.“ (pozri Krajský súd
v Prešove sp.zn.13Co/59/2022 z 18.1.2023) „Správny je záver okresného súdu o tom, že skutočnosť,
že žalovaná starej matke - darkyni neposkytovala pravidelnú starostlivosť, nie je možné považovať za

správanie, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho
zákonníka.“(pozri Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/32/2022, bod 11). „Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len
jeho samotná nevďačnosť ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/191/1996)„Jepravdou,žeajkeďpreduplatnenímodvolaniadarovania
zo strany žalobcu, mohlo správanie žalovanej vykazovať určité známky neposlušnosti- ignorancia,
nezáujem o otca a o jeho zdravotný stav, prípadne určité naprieky a naschvály, avšak problematickosť
tvrdení žalobcu súd vníma nielen v posúdení, či skutočnosti išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov
ale najmä v unesení dôkazného bremena tvrdených skutočností.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu

v Nitre sp.zn.5Co/11/2022, bod 17) „Ojedinelý exces obdarovaného, (vrátane fyzického či verbálneho
napadnutia bez vážnejších následkov), či jeho rodičovské zlyhanie v podobe kriku a neprimeranej
reakcie vo vypätej situácii, spôsobenej práve nerešpektovaním jeho pokynov deťmi, s ktorými má
pretrvávajúce výchovné problémy, nemožno s prihliadnutím ku všetkým zisteným okolnostiam prípadukvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
6Co/104/2017)

20. Záverom tunajší súd len stručne zhrňuje, že v danej právnej veci žalobkyňa vo svojom výsluchu
neuvádzalažiadnekonkrétneskutočnosti,ktorésamaliudiaťpočastoho,akobývalaužalovaného,ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Aj samotný incident, ktorý sa mal udiať
dňa3.8.2022,t.j.vdeň,kedyžalobkyňaopustiladomžalovaného,nemožnoposúdiťakohrubéporušenie
dobrých mravov, nakoľko z výpovedi svedkov je zrejmé, že žalovaný a jeho rodina, keď našli žalobkyňu

na zemi, túto následne umiestnili do postele, ráno jej poskytli stranu a následne v čase, kedy ju našli
pošpinenú, tak jej poskytli základné potreby na to, aby sa mohla aspoň čiastočne očistiť a kontaktovali
dcéry žalobkyne, čo sa stalo, ktoré následne prišli a pomohli žalobkyni s osobnou hygienou. Ani samotná
žalobkyňa netvrdila, že by na ňu rodina žalovaného kričala, resp. že by ju urážala za to, čo sa stalo.
Taktiež z výsluchov svedkov nebolo preukázané, že by sa odohral nejaký incident, resp. že by došlo
k stavu, kedy by žalobkyni nebola poskytnutá starostlivosť, resp. že by táto bola týraná, prípadne by

jej bola odopieraná strava, teplo, zdravotná starostlivosť, prípadne zo strany žalovaného by jej boli
vykonávané naschvály, tento by ju hrubo urážal a pod. Vzhľadom na to, že v danom konaní nebolo
preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 630 OZ, pričom povinnosť preukázať tieto skutočnosti zaťažovala žalobkyňu,
ktorá toto dôkazné bremeno neuniesla, preto súd nemal za splnené podmienky na vrátenie daru a žalobu

žalobkyne zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalobkyni s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd skúmal aj možnosť aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP, avšak zo strany žalobkyne aj po tom, čo v rámci predbežného právneho posúdenia veci bolo

konštatované, že zo strany žalobkyne neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik jej
práva na vrátenie daru, táto ani následne v spore neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu predmetného ustanovenia, resp. ani nežiadala, aby súd podľa tohto ustanovenia rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.