Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203085
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323203085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpený JUDr. Martina Čelková,
advokátka, IČO: 37938754, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné, proti žalovanej: A. F. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H., právne zastúpená Mgr. Radovan Muzika, advokátom,
IČO: 42 026 920, so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1240,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne

súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa03.10.2023,domáhal,abysúdzaviazalžalovanú
zaplatiť mu sumu 1240,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1240,- Eur od
25.3.2023 do zaplatenia a zároveň, aby súd zaviazal žalovanú na náhradou trov konania.

2. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že počas trvania partnerského vzťahu so žalovanou jej
poskytol na základe jej žiadosti finančné prostriedky, ktoré žalovaná použila pre svoju výlučnú potrebu
a uspokojenie svojich potrieb, a to sumu 500,-€ na absolvovanie skúšok na získanie vodičského

oprávnenia, sumu 380,-€ na financovanie oslavy jej 50. narodenín a 360,-€ na kúpu sieťok na okná
do bytu, v ktorom žije žalovaná. Následne žalobca uviedol, že žalovaná bez akéhokoľvek zdôvodnenia
ukončila partnerský vzťah so žalobcom, preto ju žalobca vyzval na vrátenie finančných prostriedkov,
avšak žalovaná tak neučinila a to ani na základe výzvy, ktorú prevzala dňa 21.03.2023. K žalobe žalobca
pripojil predžalobnú výzvu zo dňa 10.3.2023.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2023 navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na

náhradu trov konania. Čo sa týka veci samej, táto uviedla, že sumu 500,- Eur na vodičské oprávnenie
od žalobcu nežiadala, vodičský kurz nepotrebovala, nakoľko nemá osobné motorové vozidlo. Žalobca
ju na kurz prihlásil, keďže tvrdil, že jeho „ženička“ musí mať vodičák. Taktiež žalobca mal uviesť aj
to, že keď ju na kurz prihlásil, tak ho aj zaplatí a že to má brať ako darček od žalobcu. Uviedla
aj to, že finančné prostriedky vo výške 500,-€ si od žalobcu nepožičala. Vo vzťahu k sume 380,-
Eur na oslavu 50-tky žalovanej, táto uviedla, že si od žalobcu nevyžiadala poskytnutie finančných
prostriedkov a ani si u žalobcu neobjednala dodanie obložených mís, nakoľko v tom čase boli opatrenie

v súvislosti s pandémiou COVID– 19 a žalobkyňa nechcela oslavovať svoje životné jubileum. Žalobca z
vlastnej iniciatívy zabezpečil obložené misy pre žalovanú a tieto priniesol žalovanej do práce. Žalovanej
uviedol, že to je darček – pozornosť od žalobcu k 50.-tke. Ohľadom sumy 360,- Eur za sieťky na okná,
žalovaná uviedla, že si od žalobcu nevyžiadala poskytnutie finančných prostriedkov na nákup okennýchžalúzií v počte 2 ks a ani si u žalobcu neobjednala dodanie a montáž okenných žalúzií v počte 2 ks,
nakoľko žalovaná ani nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej táto má len prechodný pobyt. Žalovaná
taktiež poukázala na ustanovenie § 657 OZ, v zmysle ktorého je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou,

ktorou veriteľ reálne prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie,
prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. V danej veci však žalobca
neodovzdal žalovanej druhovo určené veci- finančné prostriedky vo výške 1240,- Eur, t.j. nedošlo k
reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov počas trvania partnerského vzťahu.

4. Žalobca v podaní zo dňa 1.3.2024 uviedol, že čo sa zaplatenia vodičského preukazu, žalovaná výšku
úhrady ani samotnú úhradu nepoprela, a preto je nevyhnutné považovať tvrdenia žalobcu za nesporné.
Poukázal na tvrdenie žalovanej, že táto bola kontaktovaná majiteľom autoškoly na úhradu kurzu, pričom
v prípade, ak by žalobca prisľúbil žalovanej zaplatenie kurzu, tak by ju nekontaktoval majiteľ autoškoly
za účelom úhrady, ale kontaktoval by priamo žalobcu. Žalobca popiera tvrdenia žalovanej a trvá na
tom, že vodičský preukaz uhradil za žalovanú iba z dôvodu, že mali v tom čase partnerský vzťah

a považoval za gentlemanské pomôcť svojej priateľke pri danej úhrade. Žalovaná však partnerský
vzťah bez akéhokoľvek vysvetlenia ukončila. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 380,- Eur za občerstvenie
na 50-tku žalovanej, tak táto nepoprela dodanie občerstvenia ani výšku úhrady a ani samotnú úhradu
žalobcom. Žalobca poprel, že by sa jednalo o pozornosť žalobcu k jej narodeninám a poukázal pri
tom na to, že práve žalovaná mala žalobcovi uviesť, koľko mís potrebuje, do koľkých kabinetov je

občerstvenie potrebné. Žalobca uviedol, že toto občerstvenie zabezpečil v požadovanom množstve, na
základe pokynu žalovanej. Vo vzťahu k sumám za sieťky na okná, žalobca uviedol, že ani túto úhradu,
ani jej výšku, žalovaná nepoprela. Obrana žalovanej, že predmetný byt nevlastní, nie je podľa žalobcu
relevantná, nakoľko tieto sieťky sú prenosné a nie sú súčasťou bytu, boli namontované na typizované
okná kvôli komfortu žalovanej, preto žiada žalobe vyhovieť. Záverom uviedol, že žalovaná svoje tvrdenia

v jej vyjadrení nijako nepreukázala a tvrdenia žalobcu nevyvrátila.

5. Na pojednávaniach žalobca uviedol, že svoj nárok si uplatňuje titulom bezdôvodneného obohatenia,
nakoľko žalobca zaplatil za žalovanú jednotlivé plnenia na základe jej žiadosti. Tieto prostriedky za
žalovanú uhrádzal z dôvodu, že boli v partnerskom vzťahu. Podotkol, že zo žaloby ani zo žiadneho jeho

podania nevyplýva, že by si predmetný nárok uplatnil titulom pôžičky. V rámci záverečnej reči žalobca
uviedol, že bolo nesporné, že žalobca za žalovanú vykonal úhrady jej výdavkov v sume 1240,- Eur,
pričom nebolo preukázané, že by sa jednalo o dar. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že v konaní
bolo preukázané, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca zaplatil
za žalovanú to, čo táto mala plniť sama. Prostredníctvom žaloby sa žalobca teda domáhal vyrovnania

toho, čo z jeho majetkovej sféry ušlo v prospech žalovanej.

6. Žalovaná na pojednávaniach poukazovala na písomné podania žalobcu, z ktorých nevyplývalo, že
by si tento nárok voči žalovanej uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia. Taktiež zotrvala na svojich
záveroch o tom, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, teda k reálnemu

kontraktu, v rámci ktorého by žalobca odovzdal finančné prostriedky priamo žalovanej. Následne na
pojednávaní 28.3.2024 žalovaná zotrvala na ňou tvrdených skutočnostiach, že uvedené tovary a služby
jej boli žalobcom darované. V rámci záverečnej reči uviedla, že počas vzťahu so žalobcom nikdy ho
nežiadala o poskytnutie finančných prostriedkov, resp. o to, aby žalobca za ňu uhrádzal jej záväzky.
Z vykonaného dokazovania podľa jej názoru bolo dostatočne preukázané, že všetky prostriedky, ktoré

vynaložil žalobca boli z jeho vlastnej iniciatívy, pričom žalovanej boli prezentované ako dar. Na základe
uvedeného žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

7. Súd na pojednávaniach dňa 4.3.2024 a dňa 28.3.2024 vykonal dokazovanie a to oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 10.3.2023, čestným prehlásením

zo dňa 25.3.2024, a zároveň vykonal výsluch žalobcu, žalobkyne ako aj svedka I. H., pričom dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaplatil finančné prostriedky
za absolvovanie kurzu na získanie vodičského oprávnenia žalovanou, za zabezpečenie občerstvenia

pre žalovanú pri príležitosti oslavy jej životného jubilea a za nákup a montáž sieťok na okná do bytu
žalovanej. Čo sa týka samotnej sumy, ktorú žalobca uhradil za tieto tovary a služby, súd konštatuje,
že žalobca od počiatku konzistentne tvrdil hodnotu jednotlivých plnení, ktoré mal za žalovanú uhradiť,
pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe uvedené skutočnosti, čo sa týka výšky finančných prostriedkov,nespochybňovala a až na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedla, že žalobca jednotlivé sumy, ktoré
od nej požaduje, menil v priebehu času a žalovanej uvádzal iné sumy ako uvádzal napr. jej synovi.
Vo vzťahu k týmto konkrétnym sumám však súd prvej inštancie uvádza, že napriek spochybneniu

samotnej výšky vynaložených prostriedkov žalovanou na poslednom pojednávaní, súd nepovažoval za
potrebné zaoberať sa týmito skutočnosťami a dokazovať uvedené skutočnosti, nakoľko tieto skutočnosti
vyhodnotilzanadbytočnéanehospodárneatospoukazomnavýsledkydokazovaniaohľadomprávneho
titulu, na základe ktorého žalobca tieto prostriedky jednotlivým dodávateľom vyplatil.

9. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsluch žalovanej ako aj na výsluch svedka I. H. a jeho čestné
prehlásenie, kde žalovaná ako aj svedok konzistentne uvádzali, že žalovaný mal tieto tovary a služby
žalovanej darovať. Čo sa týka zaplatenia kurzu na získanie vodičského oprávnenia žalovanou, tak
žalovaná ako aj svedok zhodne uviedli, že žalobca mal žalovanej oznámiť, že ju prihlásil na autoškolu,
dokonca túto skutočnosť jej oznámil v byte svedka, kde jej ukázal aj papiere z prihlásenia na kurz a čo
sa týka dôvodu, pre ktorý ju prihlásil na tento kurz, tak žalobca mal uviesť, že „jeho ženička“ (pozn.

súdu žalovaná- bývala partnerka žalobcu) musí mať vodičák, aby mohla za žalobcom chodiť do G..
Podľa vyjadrení týchto osôb, žalovaná nemala mať záujem o získanie tohto oprávnenia z dôvodu, že
nemá ani motorové vozidlo, taktiež žalovaná uviedla, že ani v súčasnej dobe toto oprávnenie nevyužíva,
nakoľko má strach šoférovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu, ktorý
uviedol, že žalovaná mu mala spomenúť, že by bolo dobré, aby mala vodičák, pričom žalobca jej mal

povedať, choď za tým a tým a ja ti to zaplatím. Ani z uvedeného výsluchu žalobcu nebolo zrejmé, že by
žalovaná žiadala žalovaného, aby uvedený kurz za žalovanú zaplatil, resp. aby medzi stranami sporu
došlo k dohode o tom, že žalovaná mu uvedené prostriedky vráti. Zároveň je nevyhnutné poukázať
na fakt, že výpoveď žalobcu bola spochybnená výpoveďou svedka a žalovanej, ktorí zhodne uviedli,
že žalobca už s papiermi, prostredníctvom ktorých žalovanú na vodičský kurz prihlásil, už prišiel za

žalovanou do bytu svedka. Z výsluchov strán sporu sa súdu javí, že žalobca vystatovačne prisľúbil
žalovanej každý z uvedených tovarov a služieb, pričom jej rovnako aj uviedol, že tieto tovary a služby
jej zabezpečí, zaplatí ich a je to darček pre žalovanú. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka ohľadom
povahy a správania sa žalobcu. Tieto súdom vyslovené skutkové závery potvrdzuje aj to, že žalovaná
nemala vedomosť o hodnote plnení za tieto tovary a služby, čo vyplýva z jej výsluchu, keď uvádzala,

že žalobca jej mal po rozchode uviesť iné sumy, ktoré žiadal, aby mu žalovaná vrátila, pričom tieto
sumy sa líšili od tých, ktoré uvádzal iným osobám, napr. synovi žalovanej a taktiež až po rozchode jej
mal jednotlivé sumy preukazovať. Pravdivosť týchto tvrdení žalovanej potvrdzuje aj žalobca vo svojom
výsluchu, keď uvádza, že až po rozchode žiadal od žalovanej ním vynaložené finančné prostriedky.

10. Žalovaný vo svojom výsluchu síce uviedol, že za žalovanú tieto prostriedky uhradil z dôvodu, že jej
chcel pomôcť počas toho, ako boli v partnerskom vzťahu ale nešlo o dar, a preto momentom rozchodu
od žalovanej tieto prostriedky žiadal vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca
na otázku súdu ohľadom spôsobu, akým došlo k dohode medzi stranami sporu, že žalobca zaplatí
za žalovanú jednotlivé sumy, tento uviedol, že videl, ako sa žalovaná trápi a tak jej chcel dopriať.

Uvedené svedčí o tom, že žalobca vystupoval vo vzťahu k žalovanej tak, že z jeho správania bolo
zrejmé, že tieto tovary a služby, ktoré žalobca zabezpečil, odovzdával žalovanej titulom daru, čo vyplýva
aj z výsluchu svedka, ktorý popísal správanie sa žalobcu tak, že tento sa chválil, že žalovanej kúpi
jednotlivé tovary a služby. Taktiež z čestného vyjadrenia I. H. vyplýva, že vodičský kurz ako aj montáž
žalúzií žalovaný prezentoval ako dar pre jeho „ženičku“, pričom žalúzie mali byť darom k narodeninám

žalovanej. Taktiež aj zaobstaranie občerstvenia k narodeninám žalovanej súd vzhľadom na jednotlivé
dôkazyvyhodnotilakodarprežalovanú,pričomuvedenýzáverpodporujeajto,žeuvedenéobčerstvenie
žalobca zabezpečil na účel oslavy narodenín žalovanej v jej zamestnaní, pričom občerstvenie bolo
zabezpečované od dodávateľa, u ktorého žalobca pracoval, preto spôsob, akým to žalobca prezentoval
žalovanej, že sa o občerstvenie nemá starať a že je to jeho darček pre ňu, uvedený spôsob komunikácie

vyvodzuje záver o tom, že žalovaný odovzdal uvedené tovary a služby pre žalovanú titulom daru.

11. Žalovaná založila svoju procesnú obranu na tom, že žalobca jej jednotlivé vyššie uvedené tovary
a služby daroval, čo preukázala jednak svojím výsluchom, čestným prehlásením I. H. ako aj výpoveďou
tohto svedka v konaní. Žalobca svoje tvrdenia o úhradách platieb za žalovanú titulom bezdôvodného

obohatenia a nie titulom daru, však žiadnym spôsobom nepreukázal a to napriek účinnej a preukázanej
obrane žalovanej.12. Podľa čl. 8 Základných zásad zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 131 ods. 1, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

20. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21. Ako vyplýva zo súdom ustáleného skutkového stavu, v danej právnej veci žalobca objednal u
dodávateľa absolvovanie vodičského kurzu, teda objednal službu, ktorú daroval žalovanej. Taktiež aj
v prípade objednania mís a sieťok na okná, tieto objednával od dodávateľov žalobca, pričom jednotlivé

tovary, ktoré boli dodané žalobcovi (teda misy a sieťky na okná), tento odovzdal žalovanej ako dar. Ako
bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca v rámci kontraktačného
procesu uvádzal žalovanej, že o ceny týchto tovarov a služieb sa nemá starať, nakoľko sa jedná
o jeho dar pre ňu a to k narodeninám žalovanej, resp. ako pozornosť žalobcu pre žalovanú v rámci
partnerského vzťahu. Uvedené skutočnosti vyplývali z výpovede žalovanej ako aj svedka H. a jeho

čestného prehlásenia.

22. Čo sa týka splnenia podmienok pre darovanie, tunajší súd poukazuje na znenie ustanovenia §
628 OZ, v zmysle ktorého pojmovými znakmi darovania sú vôľa darcu obohatiť obdarovaného, teda
poskytnúť plnenie obdarovanému bez toho, aby darca mal právnu povinnosť poskytnúť takéto plnenie,

v dôsledku čoho dôjde k zmenšeniu majetku darcu a zväčšeniu majetkovej sféry obdarovaného, pričom
k tomuto dochádza bezodplatne. Pri výklade prejavu vôle je nutné prihliadať na vôľu a konanie toho, kto
právny úkon urobil a chrániť dobromyseľnosť osoby, ktorej bol právny úkon určený. (pozri. JURČOVÁ,
Monika. § 628 [Darovacia zmluva - základné ustanovenie]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,
BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky

zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2332, marg. č. 2.)

23. V danej právnej veci žalobca deklaroval svoju vôľu zabezpečiť vyššie špecifikované tovary a služby
bezodplatneprežalovanú,pričomsvojuvôľuprejaviljednakpredžalovanoualezároveňajpredsvedkom
H.. K uzatvoreniu jednotlivých darovacích zmlúv došlo momentom odovzdania týchto tovarov a služieb

žalovanej, kedy žalobca odovzdal žalovanej tieto tovary a služby, pričom pri ich odovzdaní deklaroval
svoju vôľu bezodplatne tieto tovary a služby darovať žalovanej. Ako bolo vyššie konštatované, uvedené
závery o vôli žalobcu bezodplatne odovzdať tieto veci žalovanej svedčí aj fakt, že žalobca žalovanú
neinformoval o výške úhrad, ktoré vynaložil na zabezpečenie týchto vecí, čo potvrdzuje aj samotnýžalobca, keď uvádza, že tieto prostriedky žiadal od žalovanej až po tom, čo sa skončil ich partnerský
vzťahu. Taktiež z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaná žiadala
žalobcu, aby tieto veci pre ňu zabezpečil. Práve naopak z výsluchu svedka ale aj samotného žalobcu

je zrejmé, že to bol práve žalobca, kto iniciatívne navrhol obstaranie jednotlivých vecí a ich odovzdanie
žalovanej, nakoľko ako uviedol, chcel jej pomôcť, keďže boli v partnerskom vzťahu. Na inom mieste
žalobca vo svojej výpovedi taktiež udáva, že mal žalovanej povedať, aby išla za konkrétnou osobou
a žalobca jej ten kurz zaplatí, taktiež, že jej zabezpečí misy. (pozn. súdu: na ďalšiu otázku žalobca
uviedol, že chcel žalovanej dopriať, lebo videl, ako sa táto trápi).

24. Tunajší súd poukazuje na závery, vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
33Obo/515/2001 z 30.1.2002, kde tento súd vyslovil: „K darovaniu (donatio) dochádza zmluvou
uzatvorenou medzi darcom a obdarovaným. Darca bezplatne poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť
obdarovanému určitý majetkový prospech, bez toho, aby mal k tomu právnu povinnosť a obdarovaný
tento dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva je teda dvojstranný právny úkon, ku ktorého pojmovým

znakom patrí predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, teda
prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným s odovzdaním a prijatím daru (predmetu darovania).
Prejav vôle môže byť pritom vyjadrený i inak ako slovami, konkludentne, ak taký konkludentný spôsob
nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. Vnútorné presvedčenie (úmysel) sa
zisťuje skutočnosťami vnútorného sveta, ktorých prostredníctvom sa navonok prejavuje. Ak žalobca

odovzdal žalovanej (postupne v troch platbách) finančnú hotovosť v celkovej výške 333.000,- Kč, bez
toho, aby pritom dal akokoľvek najavo úmysel požadovať tieto peniaze späť, a učinil tak s vedomosťou,
že žalovaná peniaze tejto hodnoty použije na úhradu svojho dlhu a že mu nie je ich schopná vrátiť, resp.
túto skutočnosť akceptoval, a žalovaná peniaze za rovnakých okolností prijala, potom je možné takto
zistený skutkový dej podriadiť ustanoveniu § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, teda odvodzovať,

že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy; znalosť potrieb i pomerov
žalovanej bola motiváciou k poskytnutiu finančného daru. “ Napriek tej skutočnosti, že rozhodnutia
cudzích súdov nie sú pre súdy SR záväzné, uvedené právne závery boli vyslovené za rovnakej právnej
úpravy, akú má toho času aj Slovenská republika, a teda podporne tunajší súd na tieto závery odkazuje,
nakoľkosúplneaplikovateľnéajnadanúprávnuvec.Vtejtosúvislostitunajšísúdpoukazuje,ževdanom

spore sú dané obdobné skutkové závery aké boli konštatované vo vyššie citovanom rozhodnutí, keďže
samotný žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že zabezpečil tieto tovary a služby pre žalovanú, nakoľko
videl, ako sa trápi, tak jej chcel dopriať. Aj z tohto vyjadrenia žalobcu je možné dospieť k záveru,
že v čase, kedy došlo k uzatvoreniu jednotlivých darovacích zmlúv, žalobca deklaroval svoju vôľu
bezodplatne tieto tovary a služby žalovanej darovať bez toho, aby očakával, že žalovaná mu platby

za tieto tovary a služby v budúcnosti uhradí. V čase uzatvorenia týchto zmlúv, teda žalobca uzatváral
so žalovanou darovacie zmluvy, nakoľko jeho vôľou bolo bezodplatne odovzdať tieto veci žalovanej
bez toho, aby očakával, resp. aby došlo medzi stranami sporu k dohode, že žalovaná tieto veci, resp.
finančné prostriedky za zabezpečenie týchto tovarov a služieb žalobcovi vráti. Na uvedenom závere
nemeníničanitáskutočnosť,ženáslednedošlokskončeniupartnerskéhovzťahumedzistranamisporu,

nakoľko charakter právneho vzťahu nemožno dodatočne meniť, ak sa v budúcnosti zmenia okolností
medzizmluvnýmistranami,uvedenébytotižodporovalozákladnejzásadeprávnehoštátuatoujeprávna
istota v uzatvorených právnych vzťahoch.

25. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, je nevyhnutné konštatovať, že v predmetnej právnej veci nebolo

preukázané, že by zo strany žalovanej došlo k bezdôvodného obohateniu, keďže súd má za to, že
žalovaná uniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie darovacích zmlúv na jednotlivé tovary a služby,
ktoréjejžalobcamaldarovať.Napriekúčinnejobranežalovanejohľadomexistenciedarovacíchzmlúvvo
vzťahu k jednotlivým tovarom a službám, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených
skutočností, že sa nejednalo o dar pre žalovanú. Žalobca okrem svojho výsluchu nenavrhol žiaden

dôkaz, ktorým by preukazoval charakter právnych vzťahov medzi stranami sporu, na základe ktorých
odovzdal žalovanej jednotlivé tovary (ním zabezpečené sieťky na okná a misy) a služby (zaplatený
vodičský kurz).

26. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nemožnosti pripustenia dôkazu výsluchom svedka I. H.,

nakoľko sa jedná o manžela sestry žalovanej, tunajší súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil, nakoľko
uvedeného svedka poučil o trestnoprávnych následkoch trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, teda ak by tento ako svedok v konaní pred
súdom uviedol nepravdu o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Svedok popoučení uviedol, že poučeniu porozumel a vo veci bude vypovedať. Taktiež je nemenej významnou
skutočnosťou aj fakt, že v rámci konania nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by vyvrátil svedkom
tvrdené skutočnosti, a pre existenciu ktorého by súd na výpoveď svedka neprihliadal. Vzhľadom na

uvedené, súd mal za to, že svedok pravdivo uviedol skutočností, relevantné pre predmetné konania
a z týchto skutočností pri ustálení skutkového stavu vychádzal.

27. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na postup jednotlivých strán sporu a na
zásady, na ktorých je postavený civilný proces, je nevyhnutné konštatovať, že civilné sporové konanie sa

riadi zásadou kontradiktórnosti, s ktorou úzko súvisí aj princíp formálnej pravdy. Súd teda rozhoduje len
na základe dôkazov, ktoré boli stranami sporu navrhnuté a na pojednávaní vykonané, resp. vychádza
zo skutočnosti, ktoré sú uvedené v podaniach jednotlivých strán sporu a ktoré neboli protistranou
spochybnené.

28. Poukazujúc na uvedený princíp, súd sa nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, keďže o spore

rozhoduje len na základe toho, čo mu vyplýva z dôkazov, ktoré boli v rámci konania vykonané a to
na základe návrhov strán sporu a taktiež z toho, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, a preto na
preukázanietýchtoskutočnostínebolopotrebnévykonaťdokazovanie.Dôrazvcivilnomkonanísakladie
na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť

strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani

o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa
28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí.

29. V predmetnom spore žalovaná tvrdila, že jednotlivé tovary a služby nadobudla od žalobcu na základe
darovania, čo aj preukázala svojim výsluchom a výsluchom svedka H., ktorý korešpondoval s obsahom
čestného prehlásenia tohto svedka. Žalobca jeho vôľu darovať predmetné tovary a služby žalovanej
spochybnil, nakoľko uviedol, že tieto tovary a služby za žalovanú zaplatil, avšak uvedené nebolo
z dôvodu darovania, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal. Aj samotný výsluch

žalobcu a žalobcom uvádzané tvrdenia ohľadom jeho správania sa voči žalovanej pri zabezpečovaní
jednotlivých tovarov a služieb, ktoré jej žalobca následne odovzdal, súd vyhodnotil ako darovanie,
nakoľko samotný žalobca uvádzal, že chcel žalovanej pomôcť, táto si tieto veci nemohla dovoliť,
a preto ich zabezpečoval žalobca, robil tak počas existencie partnerského vzťahu medzi stranami sporu,
z čoho vyplýva, že v čase darovania jednotlivých vecí neočakával od žalovanej vrátenie týchto vecí,

resp. poskytnutia náhrad za tieto veci. V tejto súvislosti súd opakovane konštatuje, že po uzatvorení
právneho vzťahu už nemožno dodatočne meniť charakter právneho vzťahu, a to ani v prípade, ak dôjde
k skončeniu partnerského vzťahu medzi zmluvnými stranami.

30.Vzhľadomnauvedené,tunajšísúdkonštatuje,žezožiadnehopredloženéhodôkazunevyplývasúdu,

že by bolo možné vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa
§ 451 a nasl. OZ na strane žalovanej, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
tovary a služby na základe darovacej zmluvy, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočnosti o existencii
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Neunesenie dôkazného bremena žalobcu má za

následok jeho procesný neúspech a stratu sporu v neprospech žalobcu.

31. Čo sa týka rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému
žalobcovi. Súd taktiež posudzoval, či v predmetnej právnej veci nie sú splnené podmienky podľa § 257

CSP,tedačineexistujúokolnostíhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébysúdúspešnejstranesporunárok
na náhradu trov konania nepriznal, avšak strany sporu takéto skutočnosti v rámci ich procesnej aktivity
netvrdili a súd v jednotlivých vyjadreniach strán sporu žiadne takéto okolnosti nevzhliadol. O výšketrov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 1 CSP, teda rozhodne o nich súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.