Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203660
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8322203660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
067 83 C. D. E. XX, právne zastúpenej: JUDr. Peter Jakubík - advokát, so sídlom Štefánikova 76,
071 01 Michalovce, IČO: 42248744, proti žalovanému: F. B., nar. X.XX.XXXX, 067 83 C. D. E. XX,
právne zastúpenému: JUDr. Július Buček - advokát, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné,
IČO: 42032954, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
5C/2/2022-74 zo dňa 7.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo iba „súd“) sa
žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v
okrese C., v k. ú. C. D. E., zapísané na LV. č. XXXX, a to pozemkov na parcelách KN-C č. 42/12, záhrady
o výmere 216 m2, č. 44/1 záhrady o výmere 106 m2, č. 44/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere
645 m2, vrátane na nej postavenej stavby - rodinného domu so súpisným číslom XX, č. 45/1 záhrady o
výmere 650 m2, č. 45/2 záhrady o výmere 1080 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/2 ako aj nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX, a to pozemky KN-C pare. reg. „C“ č. 42/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere
73 m2, č. 42/10 záhrady o výmere 418 m2, č. 43/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2 v
podiele 1/4 z celku. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj priznania náhrady trov konania voči žalovanému.
Žalobu odôvodnila tým, že spolu s nebohým manželom G. B. uzavreli so žalovaným, ktorý je ich synom,
darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice dňa 8.7.2002, na základe ktorej darovali žalovanému
vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Žalovaný sa mal následne voči žalobkyni správať takým spôsobom,
že týmto správaním hrubo porušil dobré mravy, ako aj jeho morálny záväzok voči nej. Zároveň porušil

aj zmluvný záväzok, vyplývajúci z čl. III darovacej zmluvy, že poskytne darcom primerané zaopatrenie
v prípade potreby, v čase choroby a v starobe. Žalobkyňa poukázala na to, že do augusta 2022 žila so
žalovaným v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, avšak v auguste 2022 sa jej zhoršil zdravotný
stav v dôsledku ochorenia COVID-19, pričom žalovaný sa o ňu odmietol starať a požiadal svoje sestry,
aby si pre matku prišli. Od toho momentu žalobkyňa žije u svojich dcér, momentálne u A. C.. V dôsledku
uvedené správania a porušenia povinností žalovaného, žalobkyňa doručila žalovanému list zo dňa
28.10.2022, ktorým uplatnila právo na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci takto:

„I. Žalobu zamieta.II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za ustálený skutkový stav, podľa
ktorého žalobkyňa so svojím, toho času už nebohým, manželom G. B., darovali žalovanému F. B. ako
obdarovanému na základe darovacej zmluvy, spísanej dňa 8.júla 2002 vo forme notárskej zápisnice
D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX na Notárskom úrade G. A. H., vyššie špecifikované nehnuteľnosti.

Predmetnou zmluvou došlo v čl. III aj k zriadeniu vecného bremena, a to práva doživotného bývania
v rodinnom dome a užívania rodinného domu, ako aj pozemkov a príslušenstva v prospech darcov.
Zároveň z predmetného zmluvného ustanovenia vyplýva aj to, že darcovia žiadali od obdarovaného
v prípade potreby, v čase choroby a staroby, zabezpečiť im primerané zaopatrenie. Obdarovaný s
podmienkou vecného bremena a s podmienkou zaopatrenia v čl. IV predmetnej zápisnice súhlasil. Z
uplatnenia práva na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka zo dňa 24.10.2022 súd prvej

inštancie ustálil, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru z dôvodu, že v auguste 2022 sa jej zhoršil
zdravotný stav a žalovaný sa o svoju matku odmietol starať s tým, že požiadal svoje sestry, aby si
pre žalobkyňu prišli, nakoľko žalovaný ju už v takomto stave v dome nechcel. Predmetná listina bola
žalovanému doručená dňa 3.11.2022. Vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu uplatnenia práva na
vrátenie daru mal súd prvej inštancie za preukázané (na základe zhodných tvrdení svedkov a sporových

strán), že žalobkyňa žila v dome žalovaného, ktorý mu darovala, pričom žalobkyňu v uvedenom dome
navštevovali aj jej ďalšie deti, a to najmä jej dcéry I. A. a A. C., ktoré okrem toho, že mamu navštevovali,
jej zabezpečovali aj obedy formou donášky, a to od momentu, čo žalovaný prerobil kuchyňu, v ktorej
žalobkyňa varila na kotolňu. Uvedené dve dcéry túto stravu aj hradili. Z výsluchu žalovaného, ako aj jeho
manželky a ich dvoch dcér vyplýva, že žalobkyňa odmietala jesť spolu so žalovaným a jeho rodinou,

vždy si varila sama, pričom najskôr varila aj svojmu manželovi a po jeho smrti varila už len pre seba, a to
až do času, kým jej bolo zabezpečené stravovanie formou donášky, ktoré zabezpečili sestry žalovaného.
Taktiež žalobkyňa odmietala si vziať od žalovaného a jeho rodiny čo i len koláč, ktorým ju ponúkali.
Iba výnimočne si žalobkyňa dala niečo z toho, čím ju rodina žalovaného ponúkla, napr. zemiakovou
kašou. Z výsluchu manželky a dcér žalovaného vyplýva, že žalobkyňa odmietala aj to, aby jej rodina

žalovaného prala alebo podávala lieky, mala uvádzať, že to spravia jej dcéry. Ani samotná žalobkyňa
vo svojom výsluchu neuvádzala, že by za nevhodné správanie, resp. za neposkytnutie starostlivosti,
považovala to, že rodina žalovaného jej neprala, nepodávala jej lieky, prípadne by jej nezabezpečili
stravu, ktorú potrebovala. Vo svojom výsluchu uviedla, že do momentu, kým nemala covid, bola schopná
sa sama o seba starať a nepotrebovala starostlivosť od žalovaného, až v súčasnosti túto starostlivosť

potrebuje, preto si ju zobrala jej dcéra k sebe do bytovky. Žalobkyňa vo svojom výsluchu poukazovala
iba na konflikt, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022 a na to, že sa jej od žalovaného nepáčilo, ak jej žalovaný
„hocijako“ povedal, pričom ona je jeho mama a nie jeho kamarátka. To, že žalovaný mal žalobkyni
povedať, že je „nalpa hlúpa“, „baba stará“ alebo obdobným spôsobom, bolo potvrdené aj výsluchmi
svedkov,atoA.C.,I.A.aF.A.,rovnakotakuvedenépotvrdzovaliajmanželkaadcéryžalovaného,avšak

uvedené odôvodňovali tým, že žalovaný takto povedal žalobkyni v prípadoch, ak sa v dôsledku niečoho,
čo urobila žalobkyňa, zľakol. Čo sa týka starostlivosti o žalovanú aj samotná svedkyňa C. potvrdzovala,
že v prípade, ak žalobkyňu nesprchovala ona, tak jej s osobnou hygienou pri sprchovaní pomohla dcéra
žalovaného, čo sa mohlo stať celkovo tak 2 až 3-krát, a taktiež uviedla aj to, že dcéry žalovaného občas
pomohližalobkynisupratanímizby,vktorejžalobkyňabývala,keďjejpovysávali.SvedkyňaC.vosvojom

výsluchu taktiež uviedla, že žalovaný mal žalobkyni vypínať televíziu z elektriny a taktiež vytáčal žiarovky
z lustra, k čomu žalovaný uviedol, že televíziu vypínal až v noci, keď žalobkyňa šla spať a vo vzťahu k
žiarovkám v lustri uviedol, že vždy na lustri bola žiarovka, ktorá svietila, vytočená bola iba jedna, a to na
žiadosť samotnej žalobkyne. Súd sa stotožnil s vysvetlením žalovaného, a to z dôvodu, že ani samotná
žalobkyňa uvedené skutočnosti neoznačila za konania, ktoré by sa jej priečilo, resp. ktoré považovala za

príkorie. Rovnako ani iné konania voči žalobkyni, ktoré žalovanému vyčítali jeho sestry, teda svedkyne
C. a A., žalobkyňa neoznačovala za konania, ktoré by sa jej dotkli. Žalobkyňa poukazovala iba na slová,
ktorými ju mal žalovaný označiť, na incident, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022 a na to, že žalovaný žiadal,
aby sa o mamu starali aj jeho sestry, teda dcéry žalobkyne, čo podľa tvrdení žalobkyne je porušením
zmluvnej povinnosti, ktorou bol žalovaný na základe darovacej zmluvy viazaný. Z výsluchov manželky

a dcér žalovaného vyplynulo, že tieto považovali ich starostlivosť, ako aj starostlivosť žalovaného za
dobrú a primeranú, a zároveň poukazovali aj na to, že so starkou, teda žalobkyňou sa snažili tráviť aj
voľný čas, a to najmä počas toho, keď boli vlny covidu a tiež počas toho, ako sa ďalší syn žalobkyne
rozvádzal, nakoľko sa ju snažili rozptýliť, preto so žalobkyňou sledovali televíziu, hrali šípky a dokoncausporiadali aj menšiu oslavu, o čom má existovať aj videozáznam. Taktiež svedkyňa J. B. uviedla aj
to, že v prípade potreby, ak babka povedala, že niečo potrebuje, tak žalovaný jej urobil nákup a taktiež
jej zabezpečovali aj výmenu modlitby ruženca, tzv. „výmena tajomstva“. Vo vzťahu k udalosti zo dňa

3.8.2022, kedy žalobkyňa odišla z domu žalovaného, súd na základe výsluchov jednotlivých svedkov
ustálil, že dňa 2.8.2022 sa žalobkyňa vrátila do C. D. E. po tom, čo bola u svojej dcéry v I., ku ktorej
odišla po tom, čo jedna z dcér žalovaného J. dostala COVID-19. Žalobkyňa po návrate k žalovanému
a jeho rodine sa necítila dobre, bola po covide a bola slabá, bolo jej nevoľno. Rodina žalovaného
chcela žalobkyni zavolať rýchlu zdravotnú pomoc, čo žalobkyňa odmietala, tak dcéra žalovaného K. B.

a manželka žalovaného sa o žalobkyňu starali. Žalovaný a jeho druhá dcéra J. B., boli v práci na nočnej.
Svedkyňa K. B., ktorá je zdravotnou sestrou, podala žalobkyni infúziu s vitamínmi, pričom uvedený
postup konzultovala s lekármi na oddelení, na ktorom pracuje. Následne sa stav žalobkyne zlepšil, táto
zaspala, a tak svedkyne J. B. a K. B. si tiež šli ľahnúť. Nad ránom počuli ako niečo buchlo a tak svedkyňa
K. B. šla zistiť, čo sa stalo. Našla žalobkyňu na zemi, pričom táto spadla na zem po tom, čo sa vracala z
toalety. Šla po svoju mamu, aby babku, teda žalobkyňu, zdvihli zo zeme. Podarilo sa im babku posadiť

na stoličku, ktorá bola v izbe, avšak svedkyni J. B., manželke žalovaného, prišlo zle v dôsledku panickej
poruchy a preľaknutia sa, následkom čoho jej svedkyňa K. B. dala tabletku pod jazyk a tabletku na
ukľudnenie. Potom sa uvedeným svedkyniam podarilo uložil žalobkyňu do postele a až tak si išli ľahnúť,
keďže svedkyňa K. B. vstávala ráno do práce a svedkyňa J. B. mala v sebe lieky. Ráno, keď prišiel
domov žalovaný, urobil žalobkyni raňajky, čo vyplýva z výpovede svedkyne I. A., ako aj z výpovede

manželky žalovaného. V tom čase svedkyňa I. A. volala žalobkyni, pričom telefón už zdvihol žalovaný,
ktorý tejto svedkyni uviedol, že ich mama mala v noci po ceste z toalety spadnúť. Uvedená svedkyňa
následne kontaktovala svoju mladšiu sestru A. C., ktorá jej uviedla, že pôjde okamžite k mame do C..
Medzitým si žalovaný po nočnej šiel ľahnúť a vstala svedkyňa J. B., manželka žalovaného, ktorá šla za
žalobkyňou. Po tom, čo sa jej spýtala, či je v poriadku a táto jej uviedla, že je v poriadku, šla sa svedkyňa

do kúpeľne umyť. Keď sa vrátila z kúpeľne, tak zistila, že žalobkyňa je pošpinená. Tejto poskytla utierky,
aby sa očistila. V tom čase došla do domu v Hažíne svedkyňa A. C., ktorá zobrala žalobkyňu do kúpeľne
a pomohla jej s osobnou hygienou. Medzitým došla do C. aj ďalšia dcéra žalobkyne a to svedkyňa I. A.,
ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že keď došla do izby svojej mamy, tak v tejto izbe ešte bolo špinavé
prádlo a vreckovky, s ktorými sa jej mama utierala, pričom švagriná tieto veci medzičasom neodpratala.

Po návrate žalobkyne z kúpeľne, svedkyňa C. mala uviesť manželke žalovaného, že sa má už konečne
začať o žalobkyňu starať, pričom manželka žalovaného mala svedkyni uvádzať, že je potrebné sa o
žalobkyňu starať na striedačku. Svedkyňa K. B., ktorá v tom čase bola v práci, volala svojej mame, aby
zistila ako sa má babka, pričom jej mama jej mala uviesť, že čo sa u nich stalo a čo jej povedali dcéry
žalobkyne. Následne svedkyňa K. B., teda vnučka žalobkyne, volala svedkyni C. s tým, že ak svedkyňa

nie je spokojná, ako sa o žalobkyňu starajú, tak nech si túto vezme k sebe. Po tomto telefonáte došlo ku
slovnému konfliktu, na čo sa zobudil aj žalovaný a ich ďalšia dcéra J. B.. Aj manželka žalovaného mala
dcéram žalobkyne uviesť, že ak sa im nepáči starostlivosť, tak nech si žalobkyňu vezmú k sebe domov,
na čo svedkyňa C. mala uviesť, že si žalobkyňu k sebe zoberie, avšak žalovaný si má uvedomiť, že v
tom momente aj oni pôjdu bývať do bytovky. K uvedenému incidentu došlo v stredu, pričom v nedeľu

mal žalovaný prísť k svedkyni A. domov, kde v tom čase bývala žalobkyňa, aby vyriešil situáciu, pričom
pri tomto stretnutí mal uviesť, že je hanbou, že žalobkyňa mala štyri dcéry a on jej má zadok utierať. Pri
tomto stretnutí mal žalovaný tiež uviesť aj to, že síce žalobkyňa má právo dožiť v danom dome, avšak
on nemá povinnosť sa o ňu starať.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 Občianskeho
zákonníka.

5. Uviedol, že pri posudzovaní toho, či zo strany obdarovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých
mravov, prihliadal na okolností konkrétneho prípadu, pričom v danej právnej veci súd nevyhodnotil

správanie sa obdarovaného spočívajúce v tom, že tento vykrúcal jednu zo žiaroviek na lustri žalobkyne,
ako aj vypínanie televízie žalobkyne ako hrubo porušujúce dobré mravy, nakoľko žalobkyňa uvedené
skutočnosti neoznačila vo svojom výsluchu, ale ani vo svojich podaniach za také konanie žalovaného,
ktoré by považovala za príkorie, resp. ktoré by malo byť vykonávané žalovaným proti jej vôli. Čo sa
týka tej skutočnosti, že žalovaný a členovia jeho rodiny, t. j. jeho manželka a jeho dve dcéry žalobkyni

neprali a nepomáhali jej pri osobnej hygiene, tak ako to robili jej dcéry, prípadne, že tieto činnosti
nevykonávali v takom rozsahu ako dcéry žalobkyne, súd prvej inštancie uvedené skutočnosti vyhodnotil
tak, že žalobkyni bolo prirodzenejšie požiadať o poskytnutie týchto služieb jej dcéry, ako by o pomoc pri
osobnej hygiene mala žiadať žalovaného, prípadne svoju nevestu. Ani samotná žalobkyňa vo svojomvýsluchu netvrdila, že by jej žalovaný, resp. členovia jeho rodiny odmietli tieto služby poskytnúť po tom,
čo by ich ona o to požiadala, práve naopak z výsluchov svedkov bolo preukázané, že práve dcéra
žalovaného K. pomohla babke s osobnou hygienou, ak dcéry žalobkyne nemohli. Z uvedeného sa javí

pravdepodobným aj to, že žalobkyňa žalovaného ani len o poskytnutie týchto služieb nepožiadala, v
dôsledku čoho nemožno ich neposkytnutie pripisovať na vrub obdarovaného. Vo vzťahu k vyčítanému
nestravovaniusažalobkynesožalovanýmbolozostranyžalovanéhoajehorodinytvrdené,žežalobkyňa
sa s nimi stravovať nechcela, nakoľko najskôr si varila sama a následne jej stravu zabezpečovali
jej dcéry formou donášky, keďže kuchyňa, v ktorej varila, bola prerobená na kotolňu. Z uvedeného

je zrejmé, že žalobkyňa mala stravu zabezpečenú, a preto si zjavne nechcela vziať stravu, ktorú jej
rodina žalovaného ponúkala. V tejto súvislosti taktiež súd poukazuje na to, že žalobkyňa ani uvedenú
skutočnosť neoznačila za tú, ktorú by považovala za odporujúcu dobrým mravom. Taktiež zo strany
žalobkyne ani nebolo tvrdené, že by niekedy požiadala žalovaného o stravu, ktorú by jej tento, resp.
členovia jeho domácnosti odopreli. Práve naopak, aj z výsluchov svedkov vyplýva, že žalovaný aj dňa
3.8.2023 pripravil žalobkyni raňajky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade potreby, resp. ak by žalobkyňa

žalovaného požiadala o pomoc, resp. o stravu, tento by jej patričnú pomoc poskytol. Na základe
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného, resp. od jednotlivých členov
rodiny žalovaného bolo žalobkyni odopreté uspokojovanie jej základných životných potrieb. Vo vzťahu
k ďalším konaniam, ktoré boli žalovanému vyčítané zo strany jeho sestier, nakoľko žalobkyňa tieto vo
svojej výpovedi neuvádzala, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný výslovne

odmietol žalobkyni poskytnúť akúkoľvek pomoc, resp. zabezpečenie potrieb, ktoré od neho žalobkyňa
žiadala. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že je prirodzené, že žalobkyňa ako žena
požadovala od svojich dcér, s ktorými má blízky a dobrý vzťah, aby jej pomohli s osobnou hygienou,
praním jej oblečenia, prípadne, aby s ňou šli k lekárovi, keďže sa jedná o intímne služby. Čo sa týka
vyššie uvedených, žalovanému vyčítaných konaní, tieto nemožno podľa súdu prvej inštancie kvalifikovať

ako hrubé porušenie spoločenských pravidiel, ktoré by intenzitou dosahovali hrubé porušenie dobrých
mravov. Čo sa týka žalobkyňou namietaných vyjadrení žalovaného na jej adresu, súd prvej inštancie
konštatoval, že uvedené by bolo za istých okolností možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov, avšak v predmetnom konaní nebolo preukázané ako často k takémuto konaniu dochádzalo,
ako uvedené označenia vplývali na psychiku, resp. na zdravie žalobkyne, ako často k takýmto excesom

dochádzaloazaakýchokolností.Súdpoukázalnato,žeprispolužitíviacerýchosôbpodjednoustrechou
je nevyhnutné si uvedomiť, že sporadicky dochádza k vzájomným nezhodám medzi jednotlivými členmi
rodiny, avšak uvedené sa nemôže vymykať bežným generačným výmenám názorov s určitou dávkou
rešpektu medzi rodinnými príslušníkmi. Ako však už bolo konštatované v predmetnom spore nebolo
preukázané, že by zo strany žalovaného dochádzalo k sústavným, expresívnym vyjadreniam na adresu

žalobkyne. Vyjadrenia žalobkyne boli vyslovené len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych okolností.
Ani svedkovia netvrdili, že by išlo o sústavné nadávanie žalovaného žalobkyni, resp. že by sa žalovaný
hrubo správal voči žalobkyni. Ak by sa jednalo len o výnimočné verbálne zlyhania žalovaného, ktoré boli
vyslovené pod vplyvom konkrétnych okolností, tieto emocionálne zlyhania nemožno taktiež kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. K incidentu, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022, súd prvej inštancie

konštatoval, že konflikt sa netýkal samotnej žalobkyne, išlo o slovnú výmenu názorov medzi rodinou
žalovaného a dcérami žalobkyne, pričom aj samotné vyjadrenie, ktoré sa žalobkyne dotklo, a ktoré bolo
vyslovené zo strany K. B., vnučky žalobkyne k A. C., dcére žalobkyne, že v prípade, ak sa tejto nepáči
starostlivosť rodiny žalovaného voči žalobkyni, tak nech si starú mamu vezme k sebe jej dcéra, nemožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko uvedené slová boli vyslovené jednak v hádke,

ktorá nesmerovala voči samotnej žalobkyni, ale taktiež týmito slovami rodina žalovaného nebránila
samotnej žalobkyni užívať rodinný dom v C. D. E.. Dokonca tieto slová neboli adresované ani samotnej
žalobkyni. Aj následná návšteva žalovaného u jeho sestry I. A., kde tento navrhol svojim sestrám
striedavú starostlivosť o svoju mamu, a kde mal uviesť, že nie len on má povinnosť sa o mamu starať,
neodporuje etickým pravidlám spoločenského správania sa, teda dobrým mravom, nakoľko uvedené

vyjadrenia žalovaného vyplývajú okrem morálnej povinnosti každého dieťaťa pomáhať v starobe svojim
rodičom, tak aj zo zákonnej úpravy, v zmysle ktorej každé dieťa je povinné zabezpečiť svojim rodičom,
ktorí nie sú schopní sami sa živiť primeranú výživu, čím sa rozumie aj primeranú starostlivosť o týchto
rodičov. Ak sa takéto vyjadrenie aj dotklo žalobkyne, uvedené nie je konaním, ktoré by porušovalo dobré
mravy. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobkyňa sa môže do domu kedykoľvek vrátiť, uvedené

právo jej neodoprel, len čo sa týka starostlivosti, na tejto sa chcel so svojimi sestrami dohodnúť, nakoľko
nie je schopný poskytovať časovo neobmedzenú starostlivosť žalobkyni, keďže je zamestnaný a taktiež
sú zamestnaní aj všetci členovia jeho rodiny. Napokon súd prvej inštancie vyslovil záver, že všetky
deti by sa mali podieľať na starostlivosti o žalobkyňu, lebo napriek tomu, že žalovaného viaže zmluvnápovinnosť poskytovať žalobkyni primerané zaopatrenie, je vecou morálnej povinnosti ale taktiež aj
zákonnejpovinnostiostatnýchdetížalobkyne,naktorúužsúdvyššiepoukázal,abyajtietojejposkytovali
starostlivosť a túto nepresúvali len výlučne na žalovaného z dôvodu, že tento sa zmluvne zaviazal na

poskytovanie primeraného zabezpečenia žalobkyni. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie
poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných prípadoch (rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 13Co/59/2022 z 18.1.2023, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/32/2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/1996, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 5Co/11/2022, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/104/2017). Na

základe vykonaného právneho posúdenia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa vo svojom výsluchu
neuvádzalažiadnekonkrétneskutočnosti,ktorésamaliudiaťpočastoho,akobývalaužalovaného,ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Aj samotný incident, ktorý sa mal udiať
dňa3.8.2022,t.j.vdeň,kedyžalobkyňaopustiladomžalovaného,nemožnoposúdiťakohrubéporušenie
dobrých mravov, nakoľko z výpovedi svedkov je zrejmé, že žalovaný a jeho rodina, keď našli žalobkyňu
na zemi, túto následne umiestnili do postele, ráno jej poskytli stranu a následne v čase, kedy ju našli

pošpinenú, tak jej poskytli základné potreby na to, aby sa mohla aspoň čiastočne očistiť a kontaktovali
dcéry žalobkyne, čo sa stalo, ktoré následne prišli a pomohli žalobkyni s osobnou hygienou. Ani samotná
žalobkyňa netvrdila, že by na ňu rodina žalovaného kričala, resp. že by ju urážala za to, čo sa stalo.
Taktiež z výsluchov svedkov nebolo preukázané, že by sa odohral nejaký incident, resp. že by došlo k
stavu,kedybyžalobkyninebolaposkytnutástarostlivosť,resp.žebytátobolatýraná,prípadnebyjejbola

odopieraná strava, teplo, zdravotná starostlivosť, prípadne zo strany žalovaného by jej boli vykonávané
naschvály, tento by ju hrubo urážal a pod. Vzhľadom na to, že v danom konaní nebolo preukázané, že
by zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
630 Občianskeho zákonníka, pričom povinnosť preukázať tieto skutočnosti zaťažovala žalobkyňu, ktorá
toto dôkazné bremeno neuniesla. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalovanému,

ktorý mal vo veci plný úspech. Súd skúmal aj možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP. V tejto súvislosti
poukázal na to, že aj po tom, čo v rámci predbežného právneho posúdenia veci bolo konštatované,
že zo strany žalobkyne neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik jej práva na
vrátenie daru, táto ani následne v spore neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia, resp. ani nežiadala, aby súd podľa tohto ustanovenia rozhodol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP. Poukázala na to, že spolu s nebohým manželom od žalovaného
ako od svojho syna požiadali v prípade potreby, v čase choroby a v starobe zabezpečiť primerané
zaopatrenie. Žalovaný v čl. IV. darovacej zmluvy ako obdarovaný s poďakovaním dar prijal a súhlasil aj

s podmienkou zaopatrenia. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, konaním žalovaného nepochybne
došlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, z jeho strany došlo
ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný tieto hrubo porušil, a taktiež hrubo porušil aj svoj
morálny záväzok ku ktorému sa zaviazal v darovacej zmluve zo dňa 8.7.2002. Z dokazovania vyplynulo,
že žalovaný sa vyjadril, že on nemá povinnosť sa o žalobkyňu postarať a nie je povinný „mame utierať

zadok“, čo žalobkyňu veľmi zasiahlo. Už roky pred incidentom, ktorý sa odohral 3.8.2022, sa žalovaný
nezaujímal o potreby žalobkyne, nezaujímal sa o jej zdravotný stav a správal sa k nej nanajvýš neúctivo.
Samotná žalobkyňa uviedla, že pomoc neposkytoval ani jej nebohému manželovi, otcovi žalovaného
keď ju potreboval. Taktiež základné a pomerné jednoduché záležitosti ako je pranie a zabezpečenie
stravy vykonávali dcéry žalobkyne. Ak žalovaný uvádza, že žalobkyňa odmietala stravu či pranie od

jeho manželky, je otázkou, či tak robila z tvrdohlavosti alebo z osobnej skúsenosti, po ktorej radšej od
žalovaného a jeho rodiny nič nežiadala. Ak mala žalobkyňa odmietať akúkoľvek pomoc od žalovaného
a jeho rodiny, ako je potom možné, že od svojich vnučiek 2- 3 krát neodmietla pomoc s kúpaním, ak
žalobkyňu nemohla prísť okúpať jej dcéra A.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zdravotné, či iné
problémy a potreby žalobkyne vždy museli riešiť dcéry žalobkyne, aj napriek tomu, že žalovaný má

už asi 7 rokov auto , pričom on uvádzal, že mamu po lekároch voziť nemohol, nakoľko nemal auto,
a preto to museli robiť sestry. Z výpovedí žalobkyne a ďalších svedkov s výnimkou žalovaného bolo
ďalej preukázané, že žalovaný svojej mame necitlivo a vulgárne nadával, čo sa nestalo raz ani dvakrát,
ale pravidelne. Tvrdenie súdu, že nebolo preukázané ako často nadával matke a ako to vplývalo na jej
psychiku označila odvolateľka za alibistické. O nedôstojných podmienkach života žalobkyne svedčí aj

izba bez okien, v ktorej musela žiť, a kde jej navyše žalovaný vykrúcal žiarovky.

7. Prílohou k odvolaniu právny zástupca žalobkyne predložil súdu aj rukou písané vyjadrenie žalobkyne
zo dňa 25.10.2023. Žalobkyňa v ňom uviedla, že dňa 3.8.2023 sa celý jej život zmenil a otočil. Stala safakticky bezdomovcom a jej syn (žalovaný) pánom. Z jeho úst si vypočula slová, že on nemá povinnosť
sa o žalobkyňu starať, mám len v dome právo dožiť. Hoci to darovacia zmluva obsahuje, nikdy ju
nedodržiaval. Nikdy ho nezaujímal zdravotný stav manžela žalobkyne ani žalobkyne. Starala sa o seba

sama pokiaľ mohla, keď začala potrebovať pomoc od syna a nevesty, tak ju nedostala. Oni nikdy
nechceli vidieť, že slabne, je chorá, nohy jej neslúžia a nevládze. Synovi bola dobrá iba pokiaľ mu
vládala pomáhať. Žalovaný od nej iba stále bral: na inkaso, na drevo na zimu, za zemiaky, ktoré vyrástli
v jej záhrade, nič nedostala zadarmo. Chce zomrieť v dome, ktorý postavili vlastnými rukami spolu s
manželom, chce mať pri sebe všetky deti, ktoré s láskou vychovala, ale žalovaný odkázal sestrám po

synovi I., že ani jedna z nich neprekročí prah rodičovského domu. Nie je pravda, že žalobkyňu volal
domov,chceljuzobraťibapočassvadbyvnučkyMárienadvadni,ajtokeďbolotrebaurobiťodmlčalsaa
prestal komunikovať s rodinou. Žalovanému a jeho manželke pomáhala s deťmi, od kedy sa nasťahovali
k nej a manželovi. Vodila deti do škôlky a J. rok každé ráno do školy autobusom do susednej dediny. Oni
chodili do zamestnania a ona som sa starala. Nevesta nikdy neprijala celú jej rodinu a už na začiatku
potrebovalavyvolávaťkonflikty.Všetcimlčalilebochcelimaťodnejpokoj.Terazkrivovypovedala,ževraj

jej moje dcéry nadávali, pričom ponižoval ju a nadával jej iba žalovaný. Radšej mu vo všetkom prikývla,
len aby bol pokoj v rodine. Hrešenie je preňho súčasťou života. Stále jej nadával do hlúpych, starých
báb, nálp a ešte niekedy aj horšie. Tak nadával aj manželke a dcéram. Nevesta tiež dovolila dcéram,
aby uverejňovali videá ako žalobkyňa hrá šípky, ešte po internete kolovalo video, kde jej dali šiltovku
na hlavu, na ktorej mala šatku a zverejňovali ho na internete. Ona o tom vôbec nevedela. Lakomstvu

žalovaného môže ďakovať aj za problémy zo zrakom, nakoľko aj teraz v septembri opäť bola na operácii
očí. Celú starobu prežila v pivničnej kuchyni, ktorú prerobil syn na kotolňu na tuhé palivo a v spálni, ktorá
nemala okno s denným svetlom. Iba pre pokoj v rodine a zo strachu z nadávok syna radšej nechala
vykrútiť žiarovky z lustra a vytiahnuť kábel z televízora, aby zbytočne nemíňala elektrinu. Teraz u dcéry
mátelevíziupustenúcelýdeň,niktonanejnešetríaniktojejnenadáva,žemíňaelektrinuasvojdôchodok

trebárs na ortopéda, ktorému mesačne platí za injekcie, čo jej žalovaný vyčítal sústavne. V rozsudku je
uvedené, že jej vnučka 2.8.2022 podala infúziu. Ako je možné niečo také zo strany vnučky urobiť, veď
žiaden lekár jej infúziu doma nepredpísal a žiadna sestra nemá právo podávať doma infúzie. Teraz už
pochybujeajotom,čojejvlastnepodala,keďvnociskolabovala,ačitonebolopríčinoujejkolapsu.Môže
si teda myslieť že ide o úmyselné poškodenie jej zdravotného stavu, nakoľko žiadna dokumentácia k

podaniu infúzie v zdravotnej karte nie je. Dcéry ani nevedeli, že jej bola infúzia podaná. Nakoniec ju aj tak
žalovaný umiestni do domova pre seniorov, tak ako sľubuje jeho dcéra J. jemu. V dome nikdy nedožije
svoj život, nakoľko dcéry postarať sa o ňu do domu nepustí a jeho žena jej nepomôže, iba sa bude
pozerať. Čo bolo dohodnuté syn nesplnil, preto chce vrátiť dar a má za to, že od nich pomoc nedostane.
Nevesta na opatrovanie nemá žalúdok, ako uviedla vo výpovedi ona aj vnučka K.. Ona sa ani o vlastnú

mamu nemohla postarať. Prispela žalovanému a jeho rodine aj na byt, ktorý doposiaľ prenajímajú.

8.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilžalovaný.Poukázalnato,žesamotnážalobkyňaprisvojomvýsluchu
napojednávanídňa25.4.2023naotázky,akýmspôsobomjejsyn-žalovanýporušildobrémravyuviedla,
že hocikedy jej hocijako povedal, pritom ona je jeho mama a nie jeho kamarátka. Z uvedeného je

zrejmé, že skutočnosti uvádzané v podanej žalobe ani samotná žalobkyňa nepovažovala za konanie,
ktoré by žalovanému vyčítala, alebo by sa jej dotýkalo. Po vykonaní výsluchu svedkov, predovšetkým
sestier žalovaného, možno konštatovať, že skutočnosti uvedené v podanej žalobe zodpovedajú ich
subjektívnym pocitom a vyjadreným názorom. Vyjadrenie žalobkyne, ktoré je pripojené k podanému
odvolaniu považuje žalovaný za účelové vzhľadom na právne posúdenie veci konajúcim súdom v

odôvodnení rozsudku a zároveň je z neho zrejmé, že ide o subjektívne pocity žalobkyne, ktoré viac
menej zodpovedajú názorom a postojom jej dcér vo vzťahu k žalovanému, ale zároveň tiež nejde o
skutočnosti, ktoré by objektívne mohli byť spôsobilé naplniť požiadavky na vrátenie daru v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka a rozsiahlej judikatúre súdov v týchto veciach. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preto navrhol potvrdiť a navrhol tiež priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Sporové strany na svoje vyjadrenia vzájomne reagovali odvolacou replikou a duplikou, v ktorých
zotrvali na tvrdeniach prezentovaných už v odvolaní alebo vyjadrení k odvolaniu. Právny zástupca
žalobkyne k odvolacej replike pripojil aj ďalšie osobné vyjadrenie žalobkyne, v ktorom táto zaujíma
osobné stanovisko k dlhodobým vzťahom medzi ňou a žalovaným (jeho rodinou) v kontexte dôvodov

na vrátenie daru.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolaniepreskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej

5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako
vecne správne.

11. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,

vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

12.Podľa § 387 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (odsek 3).

13. Úvodom právneho posúdenia odvolacích námietok je potrebné v prvom rade konštatovať, že
žalobkyňa v odvolaní v zásade replikuje argumentáciu uplatnenú už v žalobe, resp. v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Poukazuje na obsah darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice
zo dňa 8.7.2002 žalobkyňou a jej manželom na notárskom úrade G. A. H. v C.. Z tejto vyplýva, že

žalobkyňa aj jej manžel žiadali v súvislosti s darovaním nehnuteľností žalovanému, aby im v prípade
potreby, v čase choroby a v starobe zabezpečil primerané zaopatrenie, s čím žalovaný súhlasil. Podľa
odvolateľky z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu ustanovenia §
630 Občianskeho zákonníka, keďže sa už roky pred incidentom zo dňa 3.8.2022 nezaujímal o potreby
žalobkyne, o jej zdravotný stav a správal sa k nej neúctivo, nadával jej, neriešil jej zdravotné problémy,

ubytoval ju v nevhodnej izbe. Nebolo to z dôvodu, že by žalobkyňa pomoc odmietala, pričom všetky jej
zdravotné problémy museli riešiť dcéry žalobkyne.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že považuje
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie

žalobkyňou tvrdeného nároku, za dostatočne zistený. Súd prvej inštancie vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd preto, súc viazaný takto zisteným skutkovým stavom
(§ 383 CSP), a pretože v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo veci, odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, ktorého
podstatné závery boli sumarizované aj v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.

15. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať nasledovné:

16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah
z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu
dochádza jednostranným právnym úkonom darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630
OZ (R 88/1998). Ak sú podmienky stanovené § 630 OZ splnené, momentom doručenia výzvy na

vrátenie daru povinnosť obdarovaného vrátiť dar vznikla (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/616/2015). K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti
je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých
mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Iba tak, pri súčasnom splnení zákonnýchpredpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného
hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc
- okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo

dňa 12.12.2002, sp. zn. 22Cdo 1620/2001). Označením (identifikáciou) závadného správania žalovanej
strany voči žalobcovi vo výzve alebo najneskôr v žalobe, je vymedzený okruh sporných skutočností,
ktoré sú následne predmetom dokazovania v konaní pred súdom. Tento by mal byť skutkovo vymedzený
dostatočne určito, konkrétne, jednoznačne a zrozumiteľne, aby bolo možné preskúmavané správanie
obdarovaného zo strany súdu vyhodnotiť z hľadiska jeho intenzity, ale tiež z hľadiska možného

premlčania uplatnenia práva na vrátenie daru, pokiaľ by takáto námietka bola v konaní vznesená.
Darca teda výzvou na vrátenie daru, ktorá sa v zmysle ustálenej judikatúry ktorý sa môže nachádzať
aj v texte žaloby, vymedzuje zároveň dôvody, ktoré považuje z hľadiska uplatnenia práva podľa §
630 Občianskeho zákonníka za relevantné, a súd takto vymedzené dôvody podrobí prieskumu. Keďže
účinky kvalifikovaného uplatnenia práva na vrátenie daru nastávajú doručením kvalifikovanej výzvy
obdarovanému, súd otázku, či tieto účinky nastali alebo nenastali skúma v rozsahu dôvodov uvedených

vo výzve na vrátenie daru (alebo v žalobe). Pokiaľ by z dokazovania vyplynuli aj iné skutkové tvrdenia
o správaní sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, avšak neboli vymedzené vo výzve
na vrátenie daru (žalobe), sú z hľadiska súdneho prieskumu účinkov uplatnenia práva podľa § 630
Občianskeho zákonníka irelevantné.

18. V danom prípade žalobkyňa ako dôvod, pre ktorý výzvou zo dňa 28.10.2022 uplatnila svoje právo na
vrátenie daru vymedzila to, že po zhoršení jej zdravotného stavu v auguste 2022 v dôsledku ochorenia
COVID-19 sa o ňu žalovaný odmietol starať a požiadal svoje sestry, aby si pre matku prišli. Od toho
momentu žalobkyňa žije u svojich dcér. V dôsledku uvedeného správania a porušenia povinností
žalovaného vyplývajúcich z čl. III darovacej zmluvy zo dňa 8.7.2002, žalobkyňa doručila žalovanému list

zo dňa 28.10.2022, ktorým uplatnila právo na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Tento
dôvod vymedzila tak vo výzve zo dňa 28.10.2022, ako aj v žalobe.

19. Odvolací súd podotýka, že ani vo výzve na vrátenie daru, ani v žalobe sa ako dôvod vrátenia daru
neobjavilo dostatočne zrozumiteľne a konkrétne vymedzené iné správanie žalovaného voči žalobkyni

alebo členom jej rodiny, ktoré by malo naplniť intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov v období
pred incidentom z 3.8.2022. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa až vo vyjadrení 26.1.2023
poukázala na správanie žalovaného, ktorý po incidente medzi dcérami žalobkyne a manželkou
žalovaného sa žalobkyne nezastal, navštívil ju u dcéry až na piaty deň po incidente, kde uviedol, že
žalobkyňa má v darovanej nehnuteľnosti právo bývať, avšak on nemá povinnosť sám sa o žalobkyňu

starať. Napokon až v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 25.4.2023 žalobkyňa uviedla
tvrdenia ku skutočnostiam týkajúcim sa správania žalovaného k nej v období pred 3.8.2022. Napriek
tomu, že tvrdenia o nevhodnom správaní sa žalovaného voči žalobkyni už v období predchádzajúcom
incidentu dňa 3.8.2022 neboli súčasťou výzvy na vrátenie daru ani žaloby, a v konaní boli uplatnené
až po skoncentrovaní konania a uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie,

súd prvej inštancie sa nimi vecne zaoberal, preto aj odvolací súd v ďalšom odôvodnení tohto rozhodnutia
považoval z hľadiska kritérií kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia za potrebné vyjadriť sa
k týmto tvrdeniam v rozsahu odvolacích námietok.

20. Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia

práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná
jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Citované ustanovenie umožňuje vyvodiť
zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných
a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno

považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto
morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného,
nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných
osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004).

21. Judikatúra najvyššieho súdu v minulosti formulovala isté všeobecné právne závery z hľadiska
posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny (viď
rozhodnutie z 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/218/2010). Podľa tohto rozhodnutia právo darcu navrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká
pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých
mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa

obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť
ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý
nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len

také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

22. Nad rámec správnych a úplných zistení a záverov súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd týmto
opätovne poukazuje (body 16 - 18 napadnutého rozsudku, bod 5. tohto rozsudku), pokiaľ ide o povinnosť
žalovaného vyjadrenú v čl. III. darovacej zmluvy odvolací súd konštatuje, že ani z tvrdení žalobkyne, ani

z vykonaného dokazovania nie je možné uzavrieť, že by sa žalovaný dlhodobo správal v rozpore s jeho
záväzkom vyjadreným v tomto zmluvnom dojednaní. Z použitej formulácie nevyplýva, že by sa žalovaný
zaviazal poskytnúť výlučné, osobné a plné zaopatrenie žalobkyne, bez potreby a možnosti akejkoľvek
formy súčinnosti zo strany ďalších detí žalobkyne, prípadne pomoci tretích osôb. Z dokazovania tiež
nevyplynulo, že by v čase pred tým, ako žalobkyňa ochorela na COVID 19 existovala potreba osobitného

zaopatrenia, alebo že by žalovaný kedykoľvek odoprel potrebnú formu starostlivosti žalobkyni, ak o ňu
bol požiadaný. Zmluvné strany nedohodli v darovacej zmluve spôsob a rozsah zabezpečenia, ktoré má
byť v prípade choroby a staroby poskytované, teda akú konkrétnu pomoc alebo služby má poskytovať
žalovaný žalobkyni, ktoré má prípadne poskytovať osobne, a ktoré len zabezpečiť alebo sprostredkovať
(strava, pranie, pomoc pri hygiene). Pri takto všeobecne a nie dostatočne určito formulovanom záväzku

je iba ťažko možné spoľahlivo uzavrieť, že žalobca tento svoj záväzok hrubým spôsobom porušil, pokiaľ
sa k žalobkyni správal spôsobom, ktorý podrobne vo svojom rozhodnutí popísal a hodnotil už súd prvej
inštancie. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný kedykoľvek
odmietol poskytnúť žalobkyni pomoc, pričom aj v kritických momentoch popísaných v rámci incidentu
zo dňa 3.8.2022 neostala žalobkyňa bez nevyhnutnej pomoci zo strany žalovaného resp. členov jeho

rodiny, ktorí boli v tom čase prítomní v spoločne obývanom rodinnom dome.

23. Rovnaký záver je možné vyvodiť aj vo vzťahu k namietanému umiestneniu žalobkyne v nevhodnej
izbe s nedostatkom denného svetla. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa takéto ubytovanie
odmietala, že by žiadala o bývanie v inej izbe a že by žalovaný takéto jej žiadosti a výhrady

nerešpektoval. Napokon, ani po incidente dňa 3.8.2022 to nebol žalovaný, kto by trval na tom, že
žalobkyňu majú jej dcéry odviezť z jeho domácnosti. Z konfliktnej situácie dňa 3.8.2022, ako ju
v podstatných skutkových okolnostiach zhodne popisujú svedkovia a aj strany sporu, nevyplynulo, že
by žalobca trval na tom, že žalobkyňa má opustiť obydlie v dome žalovaného a nemá sa doň vrátiť.
Z výpovedí vyplýva, že dcéram žalobkyne bolo iba navrhnuté, aby si žalobkyňu odviezli, ak sa im

poskytovaná starostlivosť nezdá dostatočná, navyše, tento návrh neuviedol žalovaný ako obdarovaný,
a teda v zmysle už citovaných záverov judikatúry nie je možné toto správanie pripísať na ťarchu
žalovaného.

24. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa žalovaný na jej adresu vyjadroval hrubo, označoval ju za hlúpu babu,

nalpu aj horšie, čo potvrdzuje aj svedecká výpoveď svedkýň C., A. a svedka A., odvolací súd konštatuje,
že z výpovedí uvedených svedkov, ale ani z tvrdení žalobkyne (v žalobe, vo vyjadrení z 26.1.2023,
na pojednávaní dňa 25.4.2023) nevyplynuli dostatočne určito žiadne konkrétne okolnosti (čas, miesto,
dôvod, intenzita, častosť) takéhoto správania sa žalovaného voči žalobkyni, ani negatívne dopady
takéhoto správania žalobcu na psychický stav žalobkyne. Tento záver súdu prvej inštancie nie je možné

považovať za alibistický, ako to vo svojom odvolaní uviedla žalobkyňa. Z tvrdení žalobkyne v priebehu
konania na súde prvej inštancie, ani z tvrdení svedkov skutočne nevyplynulo, že by išlo o sústavné
a dlhodobé hrubo urážlivé výrazy používané na adresu žalobkyne. V danom prípade považuje odvolací
súd za významné aj to, že svedkovia, vrátane žalobkyne, v konaní uviedli, že hrubšie vyjadrovanie patrí
do štandardného slovníka žalovaného používaného aj v kontakte s inými ľuďmi, a teda bez náležitého

tvrdenia a preukázania konkrétnych okolností jeho použitia vo vzťahu k žalobkyni ako jeho matke nie
je možné konštatovať, že jeho intenzita v tomto smere objektívne dosiahla úroveň hrubého rozporu
s dobrými mravmi, a to napriek tomu, že to žalobkyňa subjektívne takto vnímať mohla.25. Tvrdenie, že žalobkyňa považuje hrubé výrazy zo strany žalovaného na jej adresu za jeden
z dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, a že tieto výrazy boli používané na jej
adresu sústavne, vyplynula jednoznačne až z jej písomného vyjadrenia, ktoré tvorilo prílohu odvolania

podaného právnym zástupcom žalobkyne. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Jednou z náležitosti
žaloby je opísanie rozhodujúcich skutočností. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k
podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku,

by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra považuje
za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe
ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,
teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

26. V sporovom civilnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je
daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu (v danej veci §

630 Občianskeho zákonníka). Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Odvolací súd
dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou
formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP),
avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne

tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také tvrdenia a dôkazy
a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je
úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil
úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho
logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.

27. Skutkové tvrdenia sú prostriedkami procesného útoku (§ 149), ktoré je strana povinná uplatniť
včas (§ 153 ods. 1 CSP), najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154
CSP). Odvolací súd v tejto súvislosti v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že podstatnú časť
skutkových okolností, o ktoré žalobkyňa v odvolaní opiera danosť svojho práva na vrátenie daru podľa §

630 Občianskeho zákonníka, neuviedla ani vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.10.2022, ani v žalobe,
ani ich dostatočne konkrétne nešpecifikovala a neoznačila výslovne za dôvod uplatnenia vrátenia daru
v priebehu konania na súde prvej inštancie (najmä čiastkové prejavy, z jej pohľadu neadekvátneho
správania sa žalobcu, spočívajúce vo vykrútení jednej zo žiaroviek z lustra, ubytovaní žalobkyne
v miestnosti bez denného svetla, vypínanie televízora, neposkytovanie domácej stravy, zdravotnej

starostlivosti či používanie hrubých výrazov žalovaným na jej adresu). Súd prvej inštancie sa napriek
tomu v potrebnom rozsahu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a prednesy svedkov týmito
skutočnosťami zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku a hodnotil ich aj z hľadiska možného
hrubého porušenia dobrých mravov. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ako aj na skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí uzatvára, že súd prvej inštancie sa

vysporiadal so všetkými pre veci významnými skutočnosťami a vec aj správne právne posúdil. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala v konaní naplnenie skutočností významných
z hľadiska uplatniteľnosti jej práva na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, preto jej
odvolanie nebolo dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobkyni.

29. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).