Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 3, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203648
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2220203648.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., narodená
XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XX, H., Maďarsko, občianka Maďarska, právne zastúpená: JUDr. Tünde
Keszegh, Ph.D., advokátka, so sídlom Jókaiho 24, Dunajská Streda, proti žalovanej: I. J., K. F. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom C. G. XXX, H., Maďarsko, občianka Maďarska, právne zastúpená:

JUDr. Kvetoslava Živčáková, advokátka, so sídlom Bratislavská 61/68, Šamorín, o vydanie dedičstva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/32/2020-353 zo dňa
7. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok), žalovanej priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 463 ods. 1, § 464
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z uznesenia tamojšieho súdu č. k.
8D/8/2017-79 zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že žalovaná právom neb. I. J., zomr. XXXX, schválenou
dohodou dedičov prebrala v podiele 5/48 nehnuteľnosti a peňažné prostriedky, ako sú špecifikované
v žalobe. V znení tohto rozhodnutia je žalovaná aj evidovaná ako podielový spoluvlastník v katastri
nehnuteľností. Písomným podaním zo dňa 15.03.2021 navrhla žalobkyňa prerušenie konania do
skončenia súdneho konania o určenie okruhu dedičov neb. I. J., zomr. XXXX, vedenom na Krajskom

súde hlavného mesta v Maďarsku pod číslom 20.P.22.583/2020 s odôvodnením, že až rozhodnutie
vydané v predmetnom konaní určí, kto je dedičom neb. I. J.. Uvedený súd dňa 25.03.2021 v
predmetnom konaní vydal uznesenie, ktorým žalobu odmietol pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Následne žalobkyňa zahájila podaním žaloby dňa 21.12.2021 opäť na Krajskom súde hlavného
mesta konanie vo veci „určenia postavenia ako dediča“, v znení uznesenia súdu konanie (sp. zn.
20.P.22.984/2021) prebieha. Matka žalobkyne L. J. J. vydala dňa 03.02.2022 „vyhlásenie o odmietnutí

dedičstva v pobočnom rade“, v ktorom uviedla, že dedičstvo jej brata I. bolo odovzdané jeho bývalej
manželke, ktorá však nemôže dediť, ak pri otvorení dedičstva medzi manželmi manželské spolužitie
nejestvovalo a neboli žiadne vyhliadky na obnovenie spolužitia, po jej bratovi M. N. zákonnou dedičkou
bola jeho manželka. Jej súrodenci nemali potomkov a preto nastáva dedenie v pobočnom rade a
dedičkou v pobočnom rade po oboch je ona. Vyhlásila, že toto dedičstvo odmieta v záujme toho, aby
dedičstvo dostali jej deti - A. a I.. Sestra žalobkyne I. I. rovnako dňa 03.02.2022 vydala „vyhlásenie o

odmietnutí dedičstva“. Vyhlásila v ňom, že jej strýkovia I. a M. zomreli, ani jeden z nich nemal potomkov
a notár dedičstvo v oboch prípadoch odovzdal manželke, hoci na dedenie majetku v pobočnom rade jeoprávnená jej matka. Jej matka dedičstvo odmietla, preto ako potomkovia - zákonní dedičia sú dedičmi
ona a jej súrodenec. Prehlásila, že dedičstvo odmieta aj ona, v dôsledku čoho dedí jej súrodenec

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa nebola oprávnená v danom prípade na
podanie žaloby. Žalobkyňa sa domáhala vydania dedičstva z dôvodu, že jej matka, ktorej prislúcha
postavenie dediča po neb. I. J. ml., dedičstvo odmietla. Pokiaľ matka žalobkyne má za to, že má byť
dedičom, hoci do úvahy braná nebola, musí najprv postavenie dediča preukázať matka žalobkyne (až
následne môže dôjsť zo strany matky k odmietnutiu dedičstva). Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie

na strane žalobkyne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že poručiteľ neb. M. J.
zomrel dňa XX.XX.XXXX, posledný pobyt mal v Slovenskej republike a bol štátnym občanom Slovenskej
republiky. Vo veci prejednania dedičstva poručiteľa neb. M. J. rozhodoval Okresný súd Dunajská Streda
vkonanívedenompodsp.zn.8D/8/2017aokruhdedičovpoporučiteľoviustálilpodľaprávnehoporiadku
Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že v čase prejednania dedičstva po poručiteľovi niektorí dedičia

poručiteľa už nežili, notár konal namiesto zomretých dedičov s ich dedičmi. Z tohto dôvodu notár konal
namiesto zomretého dediča, neb. I. J. st. s jeho dedičmi, ktorými sú jeho deti: J. L. J., dnes už nebohý
I. J. ml., dnes už nebohý M. N. J.. Vzhľadom na to, že v čase prejednania dedičstva po poručiteľovi
zomrel aj I. J. ml., t. j. dedič dediča, namiesto neho notár konal s tými, o ktorých sa domnieval, že
sú dedičmi zomretého I. J. ml., pričom notár pri určení okruhu dedičov po neb. I. J. ml. vychádzal z

potvrdenia o okruhu dedičov, vydaného notárom v Maďarsku: O. P. O. C. A. so sídlom v H. pod č. 11078/
Ü/277/2017/14. Podľa uvedeného potvrdenia o okruhu dedičov vydaného maďarským notárom jediným
zákonným dedičom neb. I. J. ml. je jeho manželka – žalovaná. Žalobkyňa však s týmto záverom notára
nesúhlasí,keďžepodľaplatnéhoaúčinnéhomaďarskéhozákonamalvšetokmajetokneb.I.J.ml.zdediť
jeho jediný žijúci súrodenec, sestra J. L. J., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko žalovaná by podľa maďarského

dedičského práva vypadla zo zákonného dedenia úplne. Predmetom tohto súdneho konania je taký
majetok, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností vetvovým majetkom neb. I. J. ml., ide o majetok zdedený
po otcovi. Nakoľko J. L. J. odmietla dedičstvo po neb. I. J. B., vypadla z dedenia a na jej miesto vstupujú
jej 2 deti: I. I., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa. Nakoľko však I. I. tiež odmietla dedičstvo po neb. I. J.
B., jediným zákonným dedičom neb. I. J. ml. je žalobkyňa. Žalobkyňa je oprávnenou dedičkou a preto

v zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívna vecne legitimovaná na podanie predmetnej
žaloby. Súd prvej inštancie však nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie práve tej dôležitej
skutočnosti, že žalobkyňa je oprávneným dedičom. Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhla súdu prerušiť toto
konanieaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhopredmaďarskýmsúdom,keďžerozhodnutím
vydaným maďarským súdom by vedela preukázať, že oprávneným dedičom majetku tvoriaceho predmet

tohto konania je žalobkyňa. Súd prvej inštancie však tomuto návrhu nevyhovel. Žalobkyňa navrhla
určiť okruh dedičov vykonaním ňou navrhnutých dôkazov (predloženými listinami, vypočutím žalobkyne
prítomnej na pojednávaní, oboznámením sa maďarským hmotným dedičským právom, atď.), súd prvej
inštancie však nevykonal navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že celý tento spor je
umelo a účelovo vykonštruovaný, nakoľko je vedený len kvôli tomu, aby sa žalobkyňa vyhla trestnému
stíhaniu kvôli sprenevere finančných prostriedkov, ktoré v deň smrti manžela žalovanej vybrala z jeho
účtu, išlo o sumu cca 142.000 eur. Súd Hlavného mesta Budapešť ako aj prvostupňový súd jednoznačne

nároky žalobkyne odmietli z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Na nedostatok aktívnej legitimácie
od začiatku poukazovala aj žalovaná. Žalobkyňa sa opiera v tomto konaní o ustanovenia maďarského
dedičského práva, avšak opomenula uviesť, že v čase podania tohto odvolania už dňa 11.10.2022 súd
HlavnéhomestaBudapešťrozsudkom63.P.20.950/2022/15uložilžalobkynipovinnosťzaplatiťžalovanej
sumu 56.982.003 HUF (cca 142.000 eur) spolu s úrokmi s omeškania od 14.04.2017, súdne trovy vo

výške 1.486.967 HUF (cca 3.705 eur), ďalej jej uložil povinnosť zaplatiť 1.290.000 HUF (cca 3.200 eur) v
prospech štátu. Žalobkyňa bola maďarským súdom odsúdená pre spreneveru peňažných prostriedkov
patriacich I. J., manželovi žalovanej. Trestný súd vo veci rozhodol dňa 22.03.2022 a žalobkyňu uznal za
vinnú. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka na vydanie dedičstva po poručiteľovi M. J., K. J., narodenom
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., a to spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
5/48-ín vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne

územie R. S. ako parcely registra „E“ číslo 145/1 – orná pôda, vo výmere 57068 m2, číslo 145/11
– orná pôda, vo výmere 1964 m2 a peňažných prostriedkov v sume 14.676,69 eur. Žalobkyňa si
uplatnila požiadavku na vydanie dedičstva od žalovanej ako nepravého dediča ako právna nástupkyňa
oprávneného dediča – jej matky J. L. J.. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že
žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná.

10. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku.

11. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je

pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

12. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

14. Niet pochybností, že v súdenom spore sa jedná o žalobu oprávneného dediča proti nepravému
dedičovi (hereditas petitio) o vydanie dedičstva. Ochrana oprávneného (pravého) dediča je inštitútom
dedičského práva, pomocou ktorého má byť dojednaná náprava, ak sa zistí až po prejednaní dedičstva,
že oprávneným (pravým) dedičom poručiteľa je niekto iný, než komu bolo dedičstvo potvrdené alebo

podľa výsledku prejednania dedičstva inak nadobudol. Preto sa ochrana oprávneného (pravého dediča)
riadi právnou úpravou, ktorá bola určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi. Žaloba oprávneného
dediča ako inštitút Občianskeho zákonníka je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený
dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva; závisí len od vôle oprávneného dediča, či
bude požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi alebo nie. Úspešnosť dedičskej žaloby je

podmienená nasledovnými skutočnosťami: žalobu je oprávnený podať iba ten, kto nebol účastníkom
konania o dedičstve, hoci ním mal byť; žalobu možno podať iba za podmienky, že dedičské konanie,
v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi, bolo právoplatne skončené; žaloba môžesmerovať iba proti nepravému dedičovi, nie proti osobám, ktoré síce z dedičstva niečo nadobudli, avšak
nie ako dedičia; žalobca musí v konaní preukázať, že má lepšie právo ako nepravý dedič.

15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

16. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybne označenie

vykonaných dôkazov len paušálnym odkazom na predložené listinné dôkazy (odsek 3. rozsudku súdu
prvej inštancie), keďže z obsahu napadnutého rozsudku nie je potom vôbec identifikovateľné, aké
konkrétne dôkazy boli vykonané a ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. V odôvodnení
rozsudku nie sú ďalej uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré
by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave.

Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu sa súd prvej inštancie obmedzil len na uvedenie čiastočného
obsahu uznesenia tamojšieho súdu č. k. 8D/8/2017-79 zo dňa 23.10.2017 (ods. 4. rozsudku súdu prvej
inštancie), obsahu podania žalobkyne zo dňa 15.03.2021 (ods. 5. rozsudku súdu prvej inštancie), obsah
vyhlásení L. J. J. zo dňa 03.02.2022 a I. I. zo dňa 03.02.2022. (ods. 6. rozsudku súdu prvej inštancie).
Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými

slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť
zisťovaniaskutkovéhostavu,návrhystránnadoplneniedokazovania,čovodôvodnenípreskúmavaného
rozsudku absentuje. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu
relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nebola
aktívne legitimovaná na podanie žaloby s odôvodnením, že najprv musí postavenie dediča preukázať

matka žalobkyne. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej
inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia
vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorámá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku
zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému
odôvodneniu spôsobu jeho rozhodnutia, čo v preskúmavanom prípade absentuje. Len dodržiavanie

povinnostiodôvodniťrozhodnutiemôžezaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosťrozhodovaniasúdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa
ústavnékritériavyplývajúcepreňzÚstavySRaDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.

19. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa

dňa 02.09.2022 doručila súdu prvej inštancie podanie zo dňa 02.09.2022 spolu s listinnými dôkazmi,
avšak z obsahu zápisnice zo dňa 06.09.2022 nevyplýva, že by súd dôkaz týmito listinami vykonal a
v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.

20. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
(§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a nie strán sporu. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok neúplnosť skutkových zistení, vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.
Rozhodnutieozamietnutínávrhunadokazovaniemácharakterrozhodnutia,ktorýmsaupravujevedenie
konania a nemusí obsahovať odôvodnenie. Povinnosťou súdu je (mimo iného) tiež v odôvodnení
rozsudku uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Týmto sa však súd prvej inštancie
dôsledne neriadil, keď vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkaznej situácie je nepostačujúco zahrnutý len obsah

niektorých vykonaných listinných dôkazu, a to uznesenia tamojšieho súdu č. k. 8D/8/2017-79 zo dňa
23.10.2017 (ods. 4. rozsudku súdu prvej inštancie), vyhlásení L. J. J. zo dňa 03.02.2022 a I. I. zo
dňa 03.02.2022 (ods. 6. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom nie je v preskúmavanom rozsudku
vyčerpávajúco uvedené, ktoré z navrhovaných dôkazov neboli vykonané a nevykonanie týchto dôkazu
nebolo ani žiadnym spôsobom odôvodnené, dokonca ani rozhodnutie o nevykonaní dôkazov listinami

predloženými žalobkyňou sa v žiadnej zápisnici o pojednávaní ani len nenachádza. O tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo
na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Hoci žalobkyňa okrem dôkazov uvedených v odsekoch 4.,
6. preskúmavaného rozsudku počas konania navrhla vykonať i ďalšie dôkazy, súd prvej inštancie ich
ignoroval a vôbec o nich nerozhodol, čím nepochybne došlo k porušeniu procesných práv dotknutej

strany, t. j. žalobkyne a jej odvolacia námietka v tomto smere je dôvodná.

21. Postačujúcim pre rozhodnutie totiž nie je rozsiahle opisovanie písomných podaní strán (ods. 1.,
2., 5., 10. rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa v rozsudku nezaoberal všetkými
listinnýmidôkazmi,ktorépredložilistranysporu, resp.vodôvodnenípreskúmavanéhorozsudkunepodal

vysvetlenie, prečo obsah určitých dôkazov nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Ak
súd vykonal navrhované dokazovanie na skutkové zistenia, ktoré nemajú bezprostredný dopad na
rozhodnutie v spore, aj to je potrebné v odôvodnení uviesť.

22. Za zvlášť závažné pochybenie považuje odvolací súd aj nedostatky v právnom posúdení nároku

žalobkyne na vydanie dedičstva, keďže súd prvej inštancie neuviedol príslušné zákonné ustanovenie,
na základe ktorého posudzoval žalobu v prejednávanej veci. Pritom práve konkrétna norma hmotného
práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané),
ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie dôkaznej povinnosti možno práve iba v kontexte
konkrétneho predpisu hmotného práva, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku nevykonal. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku tiež nevyplýva žiadne
právne posúdenie žaloby oprávneného dediča proti nepravému dedičovi, hoci súd prvej inštancie
dospel k záveru o jeho neopodstatnenosti. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie
odcitoval len právne normy o spôsobe odmietnutia dedičstva (§ 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a o vyhlásení o odmietnutí dedičstva (§ 464 Občianskeho zákonníka), bez toho, aby uviedol právne

aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu relevantných skutkových zistení pod citované právne
normy. Príslušnú právnu normu, ktorá sa vzťahuje na vydanie dedičstva (a z ktorej aj vyplýva aktívna
vecná legitimácia na vydanie dedičstva), súd prvej inštancie úplne opomenul aplikovať.23. Za týchto okolností je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
jehoodôvodnenienezodpovedápožiadavkámuvedenýmvustanovení§220ods.2Civilnéhosporového

poriadku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal tak
stranám možnosť konať pred súdom, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).

24. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v
opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku). Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,

čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Rovnako nemôže
byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom
smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

26. Nad rámec dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné
ešte vysporiadať sa s niektorými odvolacími námietkami žalobkyne týkajúce sa procesného postupu
súdu prvej inštancie.

27. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že navrhovala prerušiť konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného pred maďarským súdom, avšak súd prvej inštancie jej návrhu nevyhovel. Podaním
zo dňa 15.03.2021 žalobkyňa navrhla konanie prerušiť podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a)
Civilného sporového poriadku až do skončenia súdneho konania vedeného pred súdom v Maďarsku
s názvom Fövárosi Törvényszék pod č. 20.P.22.583/2020. Tiež podaním urobeným ústne do zápisnice
o pojednávaní dňa 15.06.2022 žalobkyňa navrhla konanie prerušiť vzhľadom na prebiehajúce konanie

v Maďarsku o určenie dedičov. Súd prvej inštancie o týchto návrhoch nerozhodol a v odôvodnení
napadnutého rozsudku len uviedol, že nebol dôvod na prerušenie konania (ods. 11. rozsudku súdu prvej
inštancie).

28. V súdenom spore žalobkyňa navrhla prerušenie konania. Je vždy povinnosťou súdu o návrhu na

prerušenie konania rozhodnúť, inak konanie zaťaží vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Proti uzneseniu, ktorým súd preruší konanie, je odvolanie prípustné (§ 357 písm.
n) Civilného sporového poriadku). Pokiaľ súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietne,
nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia (§ 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

V preskúmavanom prípade na pojednávaní konanom dňa 06.09.2022 právna zástupkyňa žalobkyne
v rámci prednesu navrhla, aby si súd prejudiciálne určil okruh dedičov, aby nebolo potrebné vyčkať na
právoplatné rozhodnutie maďarského súdu, teda z obsahu jej prednesu je zjavné, že žalobkyňa ustúpila
zo svojej požiadavky na prerušenie konania v súdenom spore. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že
žalobkyňa sama predložila rozsudok Krajského súdu hlavného mesta č. 20.P.22.984/2021/16 z 1. júla

2022, ktorým bola jej žaloba o určenie postavenia dediča zamietnutá, pretože sa nejedná o prípustnú
žalobu, teda Krajský súd hlavného mesta sa nezaoberal meritom veci. Odvolacia námietka žalobkyne,
že len rozhodnutím maďarského súdu by vedela hodnoverne preukázať v prípade žalobkyne postavenie
dediča, nie je opodstatnená.

29. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz
oboznámením sa s maďarským hmotným dedičským právom, nie je náležitá. K uvedenej odvolacej
námietke odvolací súd uvádza, že Slovenská republika patrí ku krajinám, ktoré považujú právny predpis
za právo a nie za skutočnosť, ktorú by bolo potrebné dokazovať, justičné orgány preto pristupujú kzisťovaniu právneho predpisu ex offo, a to spôsobom podľa ustanovenia § 53 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

30. Žiada sa dodať vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalobkyne o nesprávnych skutkových
zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno
hodnotiť správnosť relevantných skutkových a právnych otázok, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť
aotvoriťsúduprvejinštancieprocesnýpriestorprevydanienovéhorozhodnutia,ktorénebudepostihnuté
zmieneným deficitom.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec prejednať za stavu
dodržania postupu opísaného vyššie, posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo
základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov

Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky (vrátane opätovného posúdenia vecnej legitimácie v spore), tieto
posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť.Vodôvodnení rozhodnutiajetiežnevyhnutnéuviesťajcitáciuaplikovanýchprávnychnoriem,
vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú

argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporého poriadku odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).