Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202304
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223202304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1/ A. B., nar. X. XXXX XXXX, a 2/ B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe trvale bytom C. XXXX/
X, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so
sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: E. F., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D.,

zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka so sídlom Hlavná 25, Šamorín,
a otca: G. H. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom E. XXX/X, C., o uloženie informačnej povinnosti,
o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/108/2023-95
z 9. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. r u š í
a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 15P/17/2020-2018 (správne malo byť „č.k. 15P/17/2021-218“ – pozn. odvolacieho súdu) z 1. júla
2021 vo výroku I., ktorým bola schválená rodičovská dohoda (výrok I.) tak, že uložil matke maloletých
detí A. a B. povinnosť informovať otca maloletých dvakrát do mesiaca vždy k 15. dňu v mesiaci a k
poslednému dňu v mesiaci o školských aktivitách maloletých, ktoré nie sú vedené na stránke EduPage

a o mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých a o ich zdravotnom stave (výrok II.); informovať otca
pravidelne o cestách, ktoré sa majú uskutočniť mimo domova v zahraničí, ako aj na území Slovenska s
uvedením miesta pobytu a rezortu (výrok III.) a informovať otca vopred o zdravotnom stave maloletých,
ako aj o uskutočnení lekárskych vyšetrení s tým súvisiacich u maloletých. V prípade neprítomnosti
otca pri vyšetrení maloletých zaslať lekársku správu o výsledkoch vyšetrenia otcovi mailom alebo SMS
správou, ak tieto nie sú známe z evidencii aplikácie zdravotnej poisťovne (výrok IV.). Súd prvej inštancie

zároveň návrh vo zvyšku zamietol (výrok V.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok VI.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 30 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že v záujme
vylúčenia rozporov v chápaní povinnosti poskytovať informácie rodičom, ktorému boli maloletí zverení
do osobnej starostlivosti, oproti predstavám otca, bolo potrebné ostatné rozhodnutie o informačnej
povinnosti upresniť vo vzťahu k pobytu maloletých mimo domova v čase, keď k tomu dochádza, aby

otec ako zákonný zástupca maloletých v prípade potreby poskytnutia pomoci maloletým vedel, kde
sa títo konkrétne nachádzajú. Rovnako tak, aby bol otec ako zákonný zástupca maloletých priebežne
informovaný o zdravotnom stave maloletých a o ich vyšetreniach, keďže napriek snahe matky, ktorá
vyplýva z e-mailovej komunikácie, nikdy nevedel o čase absolvovania vyšetrení maloletých, ktorých
by sa mohol aj on zúčastniť. Pokiaľ ide o informovanie otca o mimoškolských aktivitách, o výsledkoch
aprítomnostimaloletýchvškole,bolozrejméužzpredchádzajúcehorozhodnutia,žematkabolapovinná

informovaťotcalenvprípade,aktátoinformácianevyplynulazevidencieEduPage,čoboloponechanéaj
do budúcna. Inak súd prvej inštancie nevzhliadol za dôvodné vymedziť povinnosti matke, ktorá skutočneotca v stanovených termínoch (dvakrát do mesiaca) informovala o maloletých, kde pre otca chýbala
informovanosť v čase, keď k určitej rozhodnej udalosti došlo, čo si každý z rodičov inak vysvetľoval.
Keďže otec sa nemôže dlhšiu dobu s maloletými stretávať (čo je predmetom aj výkonu rozhodnutia),

nemá možnosť získať pre neho potrebné informácie, čo zároveň sťažuje aj postavenie matky. Podľa
súdu prvej inštancie je nevyhnutné, aby rodičia do budúcna vyriešili tento stav v prospech maloletých,
ktorí majú právo na oboch rodičov. Rodičia majú právo zúčastniť sa na živote maloletých aj potom,
čo už nezdieľajú spoločný život. Bolo by dobré, aby si to rodičia uvedomili a nepriťažovali maloletým
situáciu, ktorú maloletí nezapríčinili. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca vo zvyšku ako nedôvodný

poukazujúc na to, že otec má možnosť prístupu k daným informáciám ohľadom maloletých cez EduPage
a zdravotnú poisťovňu, a len v prípade, že tam potrebné informácie neboli uvedené. Zápisník zdravia
považoval súd prvej inštancie za osožnú vec s prihliadnutím na maloletých, ak si to ich zdravotný stav
vyžaduje. Vhodný by bol v čase, keď sú maloletí u otca, ktorý by tak mal prehľad o ich liečbe. V prípade,
ak by maloletí ochoreli počas styk s otcom, túto evidenciu by potom mala matka. Súd prvej inštancie
nezistil zatiaľ u maloletých nežiadúce náhle reakcie ochorení, preto ponechal na zvážení rodičov, či tento

postup do budúcna zavedú a informujú o tom aj deti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný
mimosporový poriadok“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku IV., podala odvolanie matka maloletých detí

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Poukázala
na to, že výrok IV. rozsudku je nezrozumiteľný a nevykonateľný. Uloženú povinnosť nie je schopná
splniť, keďže dopredu nevie o zdravotnom stave maloletých, ani o tom aké lekárske vyšetrenia budú
v prípade zhoršenia ich zdravotného stavu lekárom uskutočnené. Pri akútnych ochoreniach maloletých

(chrípka, angína, kašeľ a pod.) rieši prioritne návštevu pediatričky a následne informuje otca o chorobe
maloletých. Dopredu môže otca informovať len o plánovaných vyšetreniach alebo zdravotných úkonoch,
na ktoré sú maloletí objednaní a o ktorých dopredu vie (napr. kontrola zubného strojčeka). V súvislosti
s uloženou povinnosťou zaslať otcovi lekársku správu o výsledkoch vyšetrenia matka poukázala
na to, že pri návšteve lekára s bežnými ochoreniami maloletých nedostáva od pediatričky žiadnu

písomnú lekársku správu o výsledkoch vyšetrenia a tieto výsledky vyšetrení nie sú dostupné ani
v aplikácii zdravotnej poisťovne. Pediatričkou je ústne poučená podľa § 6 z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti môže byť udelený
aj ústne alebo konkludentne. Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje len v prípadoch

uvedených v § 6 ods. 5 predmetného zákona. Keď pri odborných vyšetreniach dostala lekársku správu,
túto vždy otcovi bezodkladne poslala. Matka v ďalšom uviedla, že v aplikácii zdravotnej poisťovne sú
uvedené dátum návštevy lekára, diagnóza a predpísané lieky, k čomu má prístup aj otec, ktorý má
zároveň právo osobne sa informovať u pediatričky na zdravotný stav a výsledky vyšetrení maloletých,
čo však nerealizuje ako sám potvrdil na pojednávaní. Podľa matky nezrozumiteľné a nevykonateľné

znenie výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie umožňuje otcovi, aby podával ďalšie návrhy na súd
(od roku 2019 podal otec cca. 45 návrhov vo veciach maloletých, napr. aj návrh na výkon rozhodnutia).
V neposlednom rade je potrebné prihliadať aj na to, že o povinnosti matky informovať otca o zdravotnom
stave maloletých a o mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých je rozhodnuté už výrokom II.
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol napadnutý odvolaním. Záverom odvolania matka navrhla, aby

odvolacísúdzrušilrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIV.anávrhvtejtočastizamietol.Alternatívne,
aby výrok IV. napadnutého rozsudku zmenil tak, že matka je povinná informovať otca o absolvovaných
vyšetreniach maloletých, pokiaľ tieto nie sú známe z evidencie v aplikácii zdravotnej poisťovne a zasielať
otcovi lekárske správy z absolvovaných vyšetrení, pokiaľ ich bude mať k dispozícii.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí s tým, že navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s tým, že by ho matka pravidelne
informovala. V evidencii zdravotnej poisťovne sa nachádzajú iba účty a predpísané lieky, avšak nie je

tam uvedená správa ošetrujúceho lekára. Potrebné informácie sa nemôže dozvedieť ani od maloletých,
ktorých mu matka viac ako rok a pol nechce odovzdať. Je teda odkázaný iba na informácie od nej. Podľa
otca je napadnutý výrok zrozumiteľný. Matka musí vedieť aspoň na základnej úrovni zhodnotiť zdravotný
stav maloletých a informovať ho. Čo sa týka oznámenia vyšetrenia, je úplne zrejmé, že sa jednáo informáciu, ktorú matke podá ošetrujúci lekár. Ako otec chce byť informovaný o tom, že maloletí sú
chorí a idú k lekárovi. Taktiež chce byť prítomný pri vyšetreniach maloletých, aby maloletí videli, že mu na
nichzáleží.Vsúvislostisinformovanýmsúhlasomprinávštevelekárasbežnýmiochoreniamimaloletých

otec uviedol, že lekár je povinný vytlačený dokument s textom informovaného súhlasu dať podpísať
zákonnému zástupcovi maloletého dieťaťa. Ak by sa mal po každom vyšetrení maloletých u pediatričky
informovať na ich zdravotný stav a výsledky ich vyšetrení, bola by to pre pracovne vyťaženú lekárku
strata času. Stačí, ak matka lekársku správu odfotografuje a túto mu pošle. Je v záujme maloletých
nastaviť si zrozumiteľné pravidlá, ktoré budú všetky strany rešpektovať. Vzhľadom na uvedené otec

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Matka v reakcii na podané vyjadrenia zotrvala na podanom odvolaní.

6. Otec vo vyjadrení z 27. septembra 2024 poukázal na nedostatočné poskytovanie informácii
ohľadom maloletých detí zo strany matky. Zdôraznil, že matka naďalej porušuje právoplatné rozhodnutia

týkajúcesaúpravyjehostykusmaloletýmiavýkonurozhodnutiavedenéhonaOkresnomsúdeDunajská
Streda pod sp. zn. 5Em/2/2022. Ako otec nemá možnosť sa s maloletými stretávať, telefonovať s nimi,
vychovávať ich, starať sa o nich, ani rozhodovať o ich smerovaní, záujmoch a krúžkoch.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového

poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku) a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca, ktorým sa domáhal

zmeny úpravy informačnej povinnosti matky ohľadom maloletých vo vzťahu k jeho osobe. Predmetom
odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie odvolaním napadnutým výrokom IV. rozsudku správne a v súlade so zákonom rozhodol
o uložení povinnosti matke informovať otca vopred o zdravotnom stave maloletých, ako aj o uskutočnení
lekárskych vyšetrení s tým súvisiacich u maloletých a v prípade neprítomnosti otca pri vyšetrení

maloletých zaslať otcovi mailom alebo SMS správou lekársku správu o výsledkoch vyšetrenia, ak tieto
nie sú známe z evidencie aplikácie zdravotnej poisťovne.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne záverynie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité

odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa
totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003). Ústavný súd vo
svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

13. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému
výroku IV. s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Vo
vzťahu k napadnutému výroku rozsudku súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku iba poukázal na potrebu priebežného informovania otca ako zákonného zástupcu maloletých
o zdravotnom stave maloletých a o ich vyšetreniach, keďže napriek snahe matky vyplývajúcej

z e-mailovej komunikácie, nikdy nevedel o čase absolvovania vyšetrení maloletých, ktorých by sa
mohol aj on zúčastniť. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku opisuje
čiastkové skutkové zistenia (odsek 4. – 6. rozsudku súdu prvej inštancie), nevytvára však vo vzťahu
k napadnutému výroku rozsudku ucelený záver o celkovom skutkovom deji. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v napadnutom výroku relevantné myšlienkové

postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Pokiaľ nie je
zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahuk napadnutému výroku, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené účastníkom
konania, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

14. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie

o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv
a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia

pomery.

17. Z ustanovenia § 24 ods. 6 Zákona o rodine vyplýva, že povinnosťou rodiča, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je poskytovanie informácii o tomto dieťati rodičovi,
ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Dôvodom je najmä rešpektovanie

práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale tiež právo a zároveň
povinnosť toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby si plnil
svoje rodičovské práva a povinnosti, ktorých nie je zbavený. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa
je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie
viacerých druhov informácii môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Preto by nemala byť táto

vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti dobrovoľne alebo v dostatočnom rozsahu neplní, mala by mu byť súdom uložená,
pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha a nemá možnosť si informácie sám obstarať. Pri nariaďovaní
informačnej povinnosti je nutné zohľadniť nielen povinnosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené
do starostlivosti, ale tiež skutočnosť, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do výkonu rodičovských práv

a povinností druhého rodiča. Rodičia sú (okrem prípadov, kedy je rodič na základe rozhodnutia súdu
pozbavený alebo obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinnosti, príp. je mu tento výkon
pozastavený) zákonnými zástupcami svojho dieťaťa, pričom ako zákonní zástupcovia sa môžu ohľadom
dieťaťa informovať v škole, u lekára a pod.. Práve na túto povinnosť rodiča nesmie súd pri rozhodovaní
o informačnej povinnosti zabúdať a nemôže zaviazať rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, povinnosťou informovať druhého rodiča o záležitostiach, ktoré si druhý rodič môže
(a má zo zákona povinnosť) obstarať sám.

18. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 Civilného
mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone
rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať
okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším

spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho
rozhodnutia. Súd si preto musí najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej
zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Zo skutočnosti, že
zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie, vyplýva, že súd je vždy povinný
zistiť a ustáliť v rozhodnutí všetky okolnosti, za ktorých k výroku rozsudku dospel.

19.Zobsahuspisujezrejmé,žeinformačnápovinnosťmatkyohľadommaloletýchbolaostatneupravená
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15P/17/2021-218 z 1. júla 2021. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku nie je možné zistiť, či v danejveci nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu informačnej povinnosti matky.
Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v napadnutom výroku nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti
a presvedčivosti. Závery prijaté súdom prvej inštancie dostatočne nevyplývajú z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia.

20. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví
súd vo výroku rozsudku.

21. Výrok rozsudku je základnou obsahovou časťou rozsudku. Ide o konečné vyjadrenie úsudku
konajúceho súdu o prejednávanej veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou, ktorá
ako jediná nadobúda právoplatnosť a po jej nadobudnutí zaväzuje účastníkov konania. Výrok rozsudku
musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku
zahŕňa okrem iného potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo. Preto
je nevyhnutné, aby bol výrok formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne.

22. Odvolací súd v preskúmavanej veci zároveň dospel k záveru, že výrok IV. rozsudku súdu prvej
inštancie nezodpovedá vyššie citovanému ustanoveniu § 218 Civilného sporového poriadku. Zo znenia
napadnutého výroku nie je jednoznačne zrejmé, v akých časových intervaloch má matka uloženú
informačnú povinnosť vrátane zaslania lekárskej správy o výsledkoch vyšetrenia maloletých plniť.

Súdom prvej inštancie použitý výraz „vopred“ činí daný výrok nejasný, neurčitý a nevykonateľný.
Rovnako tak je neurčitá a nevykonateľná aj súdom prvej inštancie uložená povinnosť matke informovať
otca o uskutočnení lekárskych vyšetrení maloletých, nakoľko nie je zrejmé, či je matka povinná
informovať o plánovaných a/alebo absolvovaných lekárskych vyšetreniach maloletých. V prípade
uloženia informačnej povinnosti týkajúcej sa lekárskych vyšetrení je potrebné pri formulácii výroku

zohľadniťto,žepovinnýrodičmôžeposkytnúťlentakéinformácie,ktorýmisámdisponuje,resp.oktorých
má vedomosť. Obdobne to platí aj v prípade uloženia povinnosti zasielať lekárske správy o výsledkoch
vyšetrenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nevyhnutnou náležitosťou výroku rozsudku musí byť
určitosť, výstižnosť a zrozumiteľnosť ním uloženej povinnosti, pretože od nej sa odvíja vykonateľnosť
rozhodnutia. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie uložil matke informačnú

povinnosť týkajúcu sa zdravotného stavu maloletých taktiež výrokom II. rozsudku, v zmysle ktorého je
matka o. i. povinná informovať otca o zdravotnom stave maloletých dvakrát do mesiaca vždy k 15. dňu
a k poslednému dňu v mesiaci.

23. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení

súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Navyše u nepreskúmateľného rozhodnutia
nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto
bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný
priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

24. Keďže napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie je neurčitý, nejasný, nevykonateľný
a odôvodnenie tohto rozhodnutia vo vzťahu k predmetnému výroku je nepreskúmateľné, pretože
neobsahuje žiadne relevantné vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie, čím zároveň znemožňuje účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu iné,
než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. o náhrade trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa § 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať, vykonané
dokazovanie vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, následne vec
posúdiť z hľadiska všetkých na ňu vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých

preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť. Pri písomnom vyhotovení súdneho
rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku. V prípade uloženia povinnosti bude pri formulácii znenia výroku dbať na to, aby výrok
rozhodnutia bol jasný, určitý a zrozumiteľný. Taktiež sa bude musieť vysporiadať so skutočnosť, žeprávoplatným výrokom II. rozsudku už bola matke uložená povinnosť informovať otca o zdravotnom
stave maloletých. Súd prvej inštancie zároveň preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a
právnezávery,nazákladektorýchvecvzrušenomrozsahuposúdilarozhodol,zrozumiteľnýmspôsobom

objasní úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, pričom účastníkom dá odpoveď na všetky podstatné a
relevantné argumenty, vrátane argumentov predostretých v odvolacom konaní a to tak, aby rozhodnutie
zodpovedalo požiadavke presvedčivosti.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

27. Súd prvej inštancie postupom podľa § 224 Civilného sporového poriadku v spojení § 2
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku vydaním opravného uznesenia vykoná opravu výroku I.
napadnutého rozsudku obsahujúcu chybu v písaní, ktorá spočíva v nesprávnom uvedení čísla konania
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. júla 2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).