Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1113215001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Dúbravka,
spol. s r.o., Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 35 828 994, zast. JUDr. Ján Polák, advokát, Miletičova
64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: ASSYX, spol. s r.o., Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO:
36 388 807, zast. JUDr. Martina Mrázová, advokátka, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, o bezplatné
odstránenie vady diela a náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 33Cb/84/2013-270 zo dňa 21.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/84/2013-270 zo dňa

21.11.2022 potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2013 sa žalobca voči
žalovanému domáhal určenia povinnosti, aby žalovaný bezplatne odstránil vady diela, ktoré vykonal na
bytovom dome F. XX, F., na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom 21.09.2006, prejavujúce sa:
- Zatekaním dažďovej vody do stavebnej konštrukcie zateplenia na severnej štítovej strane bytového
domu, ako aj do interiérov bytov bytového domu orientovaných na sever;
- V korodujúcich plechoch a nosných konštrukciách zábradlí lodžií bytového domu;

- V štrukturálnych a farebných zmenách na vonkajšej omietke severnej steny domu
a zároveň sa domáhal zaviazať žalovaného nahradiť škodu na zateplení severnej steny domu
bezplatnou výmenou znehodnotenej tepelnej izolácie za tepelnú izoláciu nepoškodenú o minimálne
rovnakých stavebnofyzikálnych vlastnostiach, ako boli vlastnosti pôvodnej tepelnej izolácie.
Uvedeného sa domáhal z nasledujúcich dôvodov: Zmluvou o dielo zo dňa 21.09.2006 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 26.02.2007 sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo spočívajúce v odstránení
systémových porúch a zateplení panelového domu na F. G.. Č.. XX U. F. v dvoch etapách: 1. odstránenie

systémových porúch na štítových stenách zateplením, 2. odstránenie systémových porúch a zateplenie
priečelí. V záručnej dobe sa na diele vyskytovali vady rôzneho charakteru, ktoré žalovaný odstraňoval.
Naposledy uplatnil žalobca nárok na odstránenie vád listom zo dňa 13.12.2011. Jednalo sa o vady
spočívajúce v zatekaní dažďovej vody do bytov orientovaných na sever, v hrdzavejúcich plechoch akonštrukciizábradlílodžií,avštrukturálnychafarebnýchzmenáchnavonkajšejomietkesevernejštítovej
steny bytového domu. Žalobca oprel svoje zistenia aj o znalecký posudok. V dôsledku vád diela vznikla
škoda jednak na vnútorných omietkach bytov a jednak na tepelnej izolácii použitej pri zateplení severnej

štítovej steny bytového domu, u ktorej došlo opakovaným navlhnutím k postupnému výraznému zníženiu
tepelnoizolačných vlastností. Opakované rokovania so žalovaným neviedli k zjednaniu nápravy.

3. Podaním doručeným súdu 01.10.2013 sa vyjadril žalovaný: žalovaný sa listom zo dňa 02.04.2012
zaslaným žalobcovi vyjadril k uplatnenému nároku. Mal za to, že sa nepreukázalo naplnenie zákonných

predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za vady. Svoje tvrdenia opieral o Znalecký posudok
23/2012.Žalovanýtvrdil,ženiejezodpovednýzavadyuplatnenéžalobcom.Dielobolozhotovenériadne
avčas,nevykazujevadyspôsobenéžalovaným.Vadybolipodľažalovanéhospôsobenétretímiosobami,
ktoré osádzali okná po zateplení bytového domu, ďalej ich spôsobili nedostatky pôvodných drevených
okien a iné osoby zásahmi do diela, do fasády a zateplenia domu bez vedomia žalovaného. Žalovaný
žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 súd prvej inštancie v rámci svojho predbežného právneho
posúdenia uviedol, že zo strany žalobcu je potrebné preukázať, čím sú spôsobené vady diela.

5. Žalobca podaním doručeným súdu 26.10.2017 navrhol vykonanie výsluchu svedka T. F., vykonanie

obhliadky domu, vykonanie odborného vyjadrenia, resp. znaleckého dokazovania.
6. Výzvou zo dňa 21.11.2017 súd vyzval zástupcu žalobu, aby sa vyjadril, za akým účelom navrhuje
vypočutie svedka a za akým účelom navrhuje odborné vyjadrenie/ znalecké dokazovanie.

7. Zástupca žalobcu vo svojej odpovedi doručenej súdu 08.01.2018 uviedol, že svedok je vlastník bytu,

zúčastnil sa mimosúdnych rokovaní a venuje sa zatepľovaniu a systémom s tým spojeným. Čo sa týka
znaleckého dokazovania - existujú dva posudky s rôznymi závermi, je potrebné potvrdiť, ktorý záver je
správny.

8. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2019 súd uznesením zaviazal žalobcu doplniť v lehote 15 dní

žalobu tak, aby bolo zrejmé, čoho sa konkrétne domáha, keďže v žalobe nie sú špecifikované vady,
ktorých odstránenia sa domáha ani akým spôsobom majú byť odstránené. Rovnako nie je zrejmé, v
akom rozsahu žiada výmenu znehodnotenej tepelnej izolácie, a akým spôsobom. Zároveň súd poučil
zástupcov procesných strán, že v predložených znaleckých posudkoch absentuje doložka podľa § 209
odsek 2 CSP.

9. Na pojednávaní bol vypočutý svedok K.. T. F., T.., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, F. W. F.,
ktorý uviedol, že sa do domu nasťahoval až po zateplení domu. S ohľadom na sťažnosti susedov sa bol
pozrieť na streche a zistil, že dielo nie je vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou. Zástupca
žalovaného prisľúbil nápravu, ale vady boli odstránené len čiastočne.

10. V podaní doručenom súdu 02.07.2019 zástupca žalobcu uviedol, že zo žaloby je zrejmé, čoho
sa žalobca domáha, petit je zrozumiteľný a vykonateľný. V tomto štádiu konania ho ani nie je možné
upresniť.

11. Následne súd prvej inštancie vykonal úkony smerujúce k ustanoveniu znalca do konania. Viacerí
znalci uviedli, že zadanie úloh (podľa návrhu procesných strán) je neurčité, výsledok znaleckého
dokazovania by bol neistý, naformulované otázky by nemuseli prispieť k objasneniu veci.

12. Zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 16.01.2020 oznámil súdu, že nechá vypracovať

súkromný znalecký posudok.

13. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 zástupca žalobcu uviedol, že je komplikované zabezpečiť
znalecký posudok, potrebuje lehotu cca 4 mesiace.

14. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2022 zástupca žalobcu navrhol uzavrieť mimosúdnu dohodu.

15. Na pojednávaní konanom dňa 10.03.2022 zástupca žalobcu trval na vykonaní znaleckého
dokazovania súdom.16. Súd po osobnej konzultácii so znalcom Ing. Uhlárom a po zhodnotení celého obsahu spisu,
doterajšieho priebehu konania dospel k záveru, že nenariadi vykonanie znaleckého dokazovania, avšak

termín pojednávania nariadi tak, aby žalobca mal priestor pre zabezpečenie znaleckého posudku.

17. Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2022 zástupca žalobcu trval na vykonaní znaleckého posudku a
obhliadky bytového domu. Súd prvej inštancie uznesením predmetné návrhy na vykonanie dokazovania
zamietol. Čo sa týka vykonania znaleckého posudku uviedol, že je zrejmé, že v spise sa nenachádzajú

doklady potrebné pre vykonanie znaleckého dokazovania (najmä projektová dokumentácia), je zrejmé,
že vykonanie posudku by bolo spojené s veľkými finančnými nákladmi (je potrebné zabezpečiť plošinu
za účelom vykonania sond do fasády budovy), je potrebné nové termovízne skúmanie (bolo vykonané
v nevhodných poveternostných podmienkach). S ohľadom na časový odstup (viac ako 10 rokov) nie
je možné určiť, ktoré vady boli spôsobené nesprávnym postupom žalovaného, ktoré boli spôsobené
následne (napríklad výmenou okien, zásahmi do fasády). Čo sa týka obhliadky domu uviedol, že nie

je v odborných kapacitách sudcu posúdiť obhliadkou bytového domu rozsah vád diela, rovnako ani
posúdiť, ktoré vady boli spôsobené nesprávnym postupom žalovaného, určiť rozsah prác potrebných
na odstránenie vád.

18. Z dokladov priložených k žalobe a k následným vyjadreniam procesných strán, ako i z nesporných

tvrdení strán sporu súd prvej inštancie zistil skutkový stav nasledovne: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
21.09.2006 zmluvu o dielo (v znení dodatku č. 1), na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal
vykonať stavebné práce odstránenie systémových porúch a zateplenie panelového domu na F. G. XX U.
F.. Po odovzdaní diela žalovaným si žalobca u žalovaného uplatnil nároky z vád diela, ktoré spočívali v
zatekaní do bytov a do tepelnej izolácie. Žalovaný mal za to, že dielo odovzdal riadne a včas, zatekanie

podľa neho spôsobuje nekvalitná výmena okien a parapetov, ako i zásah tretích osôb.

19. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 554
ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 561, § 562 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 15 ods. 1, 2, § 191, § 129 ods. 1, 2, 3, § 209 ods. 2, § 255, § 262 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

20. Súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na svoje uznesenie zo dňa 17.06.2019. Uvedené
uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, súd vydal, nakoľko dospel k záveru, že žaloba
je neúplná, nie je jasne a zrozumiteľne špecifikované, odstránenia akých vád sa žalobca domáha.

Obsahom uznesenia bola výzva žalobcovi, aby podanie opravil/doplnil. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie
o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy, rovnako aj poučenie o následkoch neopravenia alebo nedoplnenia
podania v súdom určenej lehote. Žalobca na výzvu súdu nedostatky žaloby (formulovaného petitu)
neodstránil, nedošlo k spresneniu žalobného petitu, čo žalobca odôvodnil tým, že podľa neho je petit
jasný a zrozumiteľný a v tejto fáze konania ho nemožno presnejšie špecifikovať. Súd následne zvážil

svoj ďalší postup a dospel k záveru, že konanie nezastaví. Aby došlo k zastaveniu konania, musia byť
súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. správna výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej
lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver
o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Súd prvej inštancie zotrval na svojom
závere, že navrhovaný výrok rozhodnutia nie je presný, určitý a zrozumiteľný, avšak dospel k záveru, že

v konaní možno pokračovať a že v prípade doplnenia dokazovania bude možné petit dodatočne upresniť
v súlade so zákonnými požiadavkami na formulovaný petit.

21. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď
nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný:

predovšetkým súd konštatoval, že žalobca nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že vady na diele
(zatekanie vody do stavebnej konštrukcie, korodujúce plechy a nosné konštrukcie zábradlí lodžií,
štrukturálne a farebné zmeny na omietke) sú spôsobené výlučne neodborným prevedením diela zo
strany žalovaného. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné a žiadnym vykonaným dôkazom ich
súd nemal zo strany žalobcu za preukázané.

22. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
19.12.2006, z ktorého je zrejmé, že odovzdávania diela sa zúčastnil aj zástupca vlastníkov bytov,
ktorý prevzal dielo s drobnými nedorobkami (potreba očistenia chodníkov a zelene, uzemnenie dvochbleskozvodov, poškriabané okná, vyčistenie prezliekarne a odvoz obalov od materiálu). Žiadne väčšie
nedostatky zo strany preberajúceho žalovanému vytknuté neboli. Z listinných dôkazov založených
v spise označených ako Znalecký posudok 6/2011 a 23/2012 je zrejmé, že dochádza k zatekaniu

do bytov, do tepelnej izolácie. Záverom ZP 6/2011 je, že dielo nebolo realizované podľa schválenej
projektovejdokumentácieavsúladesovšeobecnezáväznýmprávnympredpisom.ZáveromZP23/2012
je, že zistené nedostatky nie sú spôsobené výlučne žalovaným, v značnej miere sú spôsobené tretími
osobami, ktoré osádzali okná po zateplení bytového domu, nedostatkami pôvodných drevených okien.
Došlo síce k inému vyhotoveniu diela, ako bolo určené podľa projektovej dokumentácie, „náhradné

riešenie“ je však postačujúce.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdený nárok dôkazmi založenými v
spise. Na preukázanie rozsahu vád diela spôsobených žalovaným je potrebné vykonanie znaleckého
dokazovania. V spise sa však nenachádza projektová dokumentácia potrebná pre vykonanie
kvalifikovaného znaleckého dokazovania tak, aby bolo možné špecifikovať a) vady diela spôsobené

konaním žalovaného a b) potrebné opravy. Súd žalobcovi poskytol čas pre vyhotovenie súkromného
znaleckého posudku, akceptoval tempo a priebeh konania „udávané“ žalobcom (zohľadňoval napr.
obmedzenia súvisiace s kovidom, problémy so zabezpečením znalca), napriek tomu sa žalobcovi
nepodarilo posudok zabezpečiť. Následne žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania súdom.
Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe listinných dôkazov založených v spise súd nevedel zadať

vykonanie znaleckého posudku v takom rozsahu, aby znalecký posudok kvalifikovane zodpovedal na
všetky otázky potrebné pre špecifikovanie nároku žalobcu a pre posúdenie uplatneného nároku. Súd
vykonal maximálne úsilie pre zabezpečenie znaleckého posudku, ktorý by kvalifikovane zodpovedal
otázky potrebné pre rozhodnutie. Súd konštatoval, že v snahe zabezpečiť znalecký posudok dokonca
priorizoval vlastnú aktivitu pred aktivitou procesných strán, hoci tie sú zásadne povinné tvrdiť

rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

24. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by k zatekaniu omietky a tepelnej izolácie
došlo výlučne neodborným vykonaním diela zo strany žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a preto žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

26. Žalobca považoval zamietnutie znaleckého dokazovania súdom za nedôvodné. Uviedol, že súd

strany na predloženie dokladov potrebných pre znalecké dokazovanie nevyzýval. Ak by súd znalca
ustanovil, uloží súčasne stranám v zmysle § 210 CSP splniť edičnú povinnosť a povinnosť poskytnúť
znalcovipotrebnúsúčinnosť.Tátopovinnosťvyplývastranámajzustanovenia§2ods.8písm.b)zákona
o znalcoch. Súd celkom zjavne nevzal v úvahu aplikáciu citovaných zákonných ustanovení, čo viedlo k
nesprávnemu záveru pri jeho rozhodovaní o navrhovanom dôkaznom prostriedku.

27. Rovnako zmietnutie dokazovania obhliadkou, považoval žalobca za nedôvodné a dôvody, ktoré súd
k takémuto rozhodnutiu viedli, za nesprávne. Účelom obhliadky je totiž preukázať existenciu, miesto
a rozsah tých vád diela, ktoré sú viditeľné, ako napr. farebné zmeny na vonkajšej omietke severnej
steny domu, korodujúce plechy a nosné konštrukcie zábradlí a lodžií domu... Ak je obhliadka podkladom

pre utvorenie správnych poznatkov o obhliadanej veci, obhliadka sa vykoná za prítomnosti znalca a
preto argument o absentujúcich odborných kapacitách súdu nemôže odôvodňovať zamietnutie návrhu
na tento dôkazný prostriedok.

28. Trval na tom, že zo žaloby vyplýva presne, čoho sa žalobca domáha, pre potreby zrozumiteľnosti

a vykonateľnosti žalobného návrhu nie je potrebné, a v danom štádiu konania ani možné, uvádzať inú
špecifikáciu vád diela ako tú, z ktorej vyplýva, v čom sa vady diela prejavujú, rovnako tak nie je potrebné
uvádzať,akomajúbyťvadydielaodstránené,pretožetátoskutočnosťvyplývazpodstatynárokužalobcu
a povahy záväzku žalovaného, ktorý má pôvod v zmluve o dielo, v časti nároku na náhradu škody jezrejmé, že požadovaná výmena sa týka celej znehodnotenej časti tepelnej izolácie na severnej štítovej
stene bytového domu na F. XX U. F., pričom skutočnosť, že izolácia je znehodnotená, vyplýva o.i. z
termovízie predloženej dňa 17.06.2019 a presný rozsah bude možné zistiť až pri samotnej výmene

izolácie o.i aj preto, že táto postupným vplyvom zatekajúcej dažďovej vody neustále degraduje.

29. Vo vzťahu k výzve súdu zo dňa 17.06.2019, obsiahnutej v uznesení vydanom na pojednávaní,
žalobca uviedol, že súd nepostupoval striktne v zmysle § 219 CSP, pretože zrozumiteľne neuviedol ako
treba podanie doplniť alebo opraviť, ak ho súd považoval za nezrozumiteľné alebo neúplné.

30. Tvrdenie súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom v prejednávanej veci považoval za
nesprávne, pretože žalobca predložil vlastný posudok a navrhol aj znalecké dokazovanie, kde sa
domáhal zodpovedania bližšie špecifikovaných otázok.

31. Žalobca upozornil, že zhotoviteľ diela zodpovedá v zmysle § 560 Obchodného zákonníka tak za

vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ako aj za vady vzniknuté po odovzdaní diela ak ide o vady
na ktoré sa vzťahuje záruka. Žalobca vady oznámil v záručnej dobe hneď, ako sa prejavili a ako ich
zistil (opak nebol preukázaný) a žalovaný sa nezbavil svojej zodpovednosti tak ako to má na mysli § 561
Obchodného zákonníka. Z listinného dôkazu ZP 23/2012, ktorý predložil sám žalovaný, naopak vyplýva,
že dielo nebolo vyhotovené podľa projektovej dokumentácie, vady na diele existujú, ibaže údajne nie sú

spôsobené výlučne žalovaným, údajne sú v značnej miere spôsobené tretími osobami, ktoré osádzali
okná po zateplení bytového domu ako aj nedostatkami pôvodných drevených okien. Skutočnosť, že
príčinou zatekania do fasády domu ale nie sú okná, žalobca preukázal o.i. termovíziou, z ktorej vyplýva,
že degradácia fasády začína už nad oknami pod strechou.

32. Ak by aj bolo správne zistenie súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by k
zatekaniu omietky a tepelnej izolácie došlo výlučne neodborným vykonaním diela zo strany žalovaného,
žalobcamalzato,žetakétozistenieniejedôvodomnazamietnutiežalobyakocelku.Vprvomradepreto,
že ak nezodpovedá za vzniknutú škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha, výlučne žalovaný, potom
v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka rozhodne súd o pomernej náhrade, čo znamená, že zaviaže

žalovaného k náhrade škody nie bezplatnou výmenou poškodenej tepelnej izolácie za nepoškodenú,
ale výmenou na náklady žalovaného len v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere zavinenia. Po druhé
preto, že žalobca sa nedomáhal žalobou len náhrady škody výmenou izolácie, ale aj odstránenia vád
prejavujúcich sa: i) zatekaním dažďovej vody za tepelnú izoláciu a do tepelnej izolácie na severnej stene
bytového domu F. XX U. F. ako aj do interiérov bytov bytového domu F. XX U. F. orientovaných na

severnú stranu, ii) v korodujúcich plechoch a konštrukciách zábradlí lodžií bytového domu F. XX U. F.,
iii) v štrukturálnych a farebných zmenách na vonkajšej omietke severnej steny domu F. XX U. F.. Na
základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil aj po eventuánom
ďalšom dokazovaní tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom
I. aj II. inštancie v plnom rozsahu.

33. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.03.2023. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny, odvolateľ žiadnym spôsobom nepoukázal naplnenie odvolacieho
dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Žalovaný uviedol, že z pomerne rozsiahleho spisu, listín v ňom založených,

ako aj opakovaných výziev konajúceho súdu nepochybne vyplýva, že súd: i) vykonal množstvo
procesných úkonov, dokonca opakovaných, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v
súlade s ust. § 132 a nasl. CSP doložiť a náležite, úplne a vecne správne formulovať petit (elementárna
náležitosť žalobného návrhu), ako aj pripojiť dôkazy na preukázanie žalobného návrhu, ii) súd prvej
inštancie opakovane vyzýval na splnenie týchto elementárnych náležitostí žalobného návrhu (petit

žaloby), čo žalovaný akceptoval, hoci mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre odmietnutie
takejto žaloby pre zmätočnosť (žalobca bol zastúpený advokátom), iii) súd v priebehu dokazovania
(vyplýva z obsahu spisu) opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich ním
tvrdené skutočnosti, iv) súd v priebehu dokazovania (vyplýva z obsahu spisu) opakovane predlžoval
lehotu pre žalobcu, aby predložil žalobcom avizovaný znalecký posudok, ktorým preukáže ním tvrdené

skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe (odhadnúc od nevykonateľného petitu), v) z konania pred súdom
prvej inštancie, preto vyplynuli tieto závery:
- žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, ktoré zakladajú dôvodnosť
zamietnutia žaloby na tom skutkovom základe, aký vyplýva z obsahu napadnutého rozsudku,- v konaní naopak žalovaný predložil ZP č. 23/2012 vypracovaný znaleckým ústavom Ústav stavebnej
ekonomiky, s.r.o., Čatková 2, Bratislava, a to na základe objednávky zo dňa 19.01.2012, ktorého
súčasťou je aj vyhotovená fotodokumentácia a záznamy, ktoré boli vykonané zo strany žalovaného, o

čom bol žalobca upovedomený (ohliadka jednotlivých bytových jednotiek a vyhotovenie príloh k tomuto
ZP bola výlučne na podnet a iniciatívu žalovaného),
- z predmetného listinného dôkazu založeného žalovaným - na úrovni ZP č. 23/2012 vyhotovenom
dňa 13.03.2012, boli položené otázky, na ktoré znalci odpovedali, pričom sa zaoberali aj otázkou
odborného posúdenia porúch na zateplení severnej steny bytového domu F. XX, F. na základe ZP

č. 6/2011 - Ing. Štefan Senko - znalec, zo dňa 18.11.2011, ktorý predložil žalobca. ZP č. 23/2012
zo dňa 13.03.2012, na otázku vyššie uvedené (str. 10 posudku) vyslovil záver, že ak sú zistené
nedostatky na zatepľovacom systéme, nie sú spôsobované výlučne žalovaným, v značnej miere sú
dané nedostatky spôsobené firmami, ktoré osádzali okná po zateplení bytového domu a nedostatkami
pôvodných drevených okien, kde bolo zistené gro zásekov (odpoveď č. 1). Projektová dokumentácia
ETIS, stomix, THERMMALTA ,,STX.THERM ALFA“ spĺňa podmienky pre ETICS a ESS - vyhlásenie

zhody ETA - 09/0091 (odpoveď 2.),
- ZP č. 23/2012, ktorý sa zaoberal posúdením a formuláciou záverov ZP č. 6/2011 bol založený do spisu
v rozhodnom období, žalobca ho mal k dispozícii - nič neurobil,
- nie je možné vyčítať, či dokonca pričítať na ťarchu súdu, aby on sám vykonával dokazovanie, ak je
povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdené, ako aj predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť a vecnú

správnosť a úplnosť ním uvedených tvrdení. Navyše ak je žalobca zastúpený advokátom, a ak žalobcovi
bola zo strany súdu opakovane predlžovaná lehota na predloženie dôkazov, vrátane ním avizovaného
znaleckého posudku,
- zamietnutie znaleckého dokazovania súdom, preto je legitímny spôsob, ktorý súd vecne správne
aplikoval na daný prípad,

- v konaní preto každá zo strán využila ust. § 209 CSP, a predložila súkromný znalecký posudok. Žalobca
napriek tejto skutočnosti (vedomosť o obsahu, listinách v ZP č. 23/2012) až do vynesenia rozsudku
nevykonal žiadne úkony smerujúce k dokazovaniu, hoci bol na to súdom opakovane upovedomený s
predlžením lehoty, a to aj opakovane,
- za zarážajúce žalovaný považoval poukázanie na ust. § 210 CSP (súčinnosť strán a tretích osôb), na

ktorú sa odvoláva žalobca. Naopak žalobca si nesplnil základné povinnosti preukázania ním tvrdených
skutočností. Ust. § 189 CSP (upravuje edičnú povinnosť) - nie ust. § 210 CSP, ako uvádza odvolateľ.
V danom prípade sa podľa názoru žalovaného nemožno dovolávať ani na § 210 CSP a už vôbec nie
na § 189 CSP.
Žalovaný považoval vytknutie pochybenia na strane súdu prvej inštancie, ktoré má spočívať v tom, že

súd bol povinný vykonať obhliadku, za absurdný už svojou samotnou podstatou, obsahom, a preto ani
nie je potrebné k tomuto osobitné vyjadrenie.

34. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa ust. § 129 a nasl. CSP bol žalobca povinný jasne,
zrozumiteľne formulovať, čoho sa v žalobe domáha. Súdom prvej inštancie bol na túto skutočnosť

opakovane vyzvaný, aj pod následkom zamietnutia žaloby práve na tomto základe. V odvolaní žalobca
nepreukázal, že jasne, určite, zrozumiteľne a hlavne vykonateľným spôsobom formuloval petit žaloby.
Táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá zamietnutie žaloby, súd prvej inštancie však trpezlivo nakladal so
stranou žalobcu a vytváral priestor na upresnenie petitu, smerovanie dokazovania, vytvorenia priestoru
na predloženie dôkazov, opakované vytvorenie lehoty a jej predlžovania, pričom záver súdu prvej

inštancie o zamietnutí žaloby na skutkových dôvodoch, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, je preto vecne správny postup súdu prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal dôvodnosť a ani
hodnovernosť, či zákonnosť ním tvrdených skutočností, ktoré sú obsahom odvolania. Rovnaký záver
žalovaný uviedol nielen vo vzťahu petitu v časti opísaných tvrdených závad, ale najmä v časti, v ktorej
žiadal zaviazať žalovaného k náhrade škody (túto vôbec nešpecifikoval, nevyčíslil, neuviedol na základe

akýchprávnychskutočnostísúnaplnenévšetky3predpokladypreúspešnédomáhaniesatohtonároku).
Zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, nejasnosť, nevykonateľnosť petitu žaloby preto zakladá bez ďalšieho
zamietnutie žaloby, ako aj na základe nepreukázania tvrdených skutočností vyplývajúcich z obsahu
žaloby. Tieto nevyvrátil žalobca ani v podanom odvolaní. K tvrdeniu, že mal úkony vykonať súd prvej
inštancie, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nie je povinný nahrádzať dôkaznú povinnosť, ktorá

prináleží výlučne žalobcovi. K tvrdeniu, že bolo povinnosťou súdu v prípade jeho tvrdenia (škoda), aby
rozhodol o jej náhrade podľa pomeru zavinenia, žalovaný uviedol, že žalobca je povinný preukázať, že
v prípade škody (vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť) je za ňu zodpovedný
žalovanýajepovinnýškoduriadnevyčísliť.Žalobcavšakpredmetnýnároknielenžeprávnenezdôvodnil,ale ani nepreukázal zavinenie na strane žalovaného, ktoré by zakladalo akúkoľvek mieru právnej
zodpovednosti a doteraz, a to ani v odvolaní, nebol schopný tieto náklady (nároky - položky) vyčísliť.
Žalobca bol nečinný v tejto časti ním uplatneného nároku od podania žaloby až do vynesenia rozsudku,

čo nemožno pričítať ako pochybenie na strane súdu prvej inštancie. Odvolanie nie je podľa názoru
žalovaného dôvodné ani čo do obsahu tvrdených skutočností, ani právnej argumentácie. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom
rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

35. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.04.2023. Uviedol, že
žalovaný vo svojom vyjadrení ignoruje fakty, z ktorých žalobca v odvolaní vychádza, alebo ich účelovo
dezinterpretuje, a to neudržateľným spôsobom.

36.Kvyjadreniužalobcusavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa28.04.2023,vktoromzotrval
na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

37. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

38. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 33Cb/84/2013-270 zo dňa 21.11.2022 je
potrebné potvrdiť ako vecne správny.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/84/2013-270 zo dňa 21.11.2022, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali

za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

42. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému bezplatného odstránenia vád diela a náhrady
škody. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ním
tvrdené skutočnosti, preto žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 100 % trov konania.
Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.

43. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo
vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom

zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

44. Čo sa týka argumentácie odvolateľa vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 17.06.2019
(ktorým zaviazal žalobcu doplniť v lehote 15 dní žalobu tak, aby bolo zrejmé, čoho sa konkrétne

domáha, nakoľko v petite žaloby nie sú špecifikované vady, ktorých odstránenia sa domáha, ani akým
spôsobom majú byť odstránené), keď trval na tom, že zo žaloby vyplýva presne, čoho sa žalobca
domáha, túto odvolací súd považoval za nedôvodnú, nakoľko po neodstránení vytknutých nedostatkov
žaloby žalobcom v stanovenej lehote, nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k zastaveniu konania.Naopak, súd prvej inštancie po zvážení ďalšieho postupu, v konaní pokračoval, majúc za to, že i
keď navrhovaný výrok rozhodnutia nie je presný, určitý a zrozumiteľný, v konaní možno pokračovať
a v prípade doplnenia dokazovania bude možné petit dodatočne upresniť v súlade so zákonnými

požiadavkami na formulovaný petit. Súd prvej inštancie následne žalobu meritórne prejednal a vo veci
samej rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
Uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie nebol žalobca žiadnym spôsobom dotknutý na
svojichprocesnýchprávach,keďžesúdnaprieknedostatkomžalobyvkonanípokračovalavecmeritórne
prejednal, a preto odvolacia argumentácia žalobcu v tomto ohľade neobstojí.

45. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal určenia povinnosti, aby žalovaný bezplatne
odstránil vady diela, ktoré vykonal na bytovom dome F. XX, F., na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so
žalobcom 21.09.2006 a zároveň sa domáhal zaviazať žalovaného nahradiť škodu na zateplení severnej
steny domu bezplatnou výmenou znehodnotenej tepelnej izolácie za tepelnú izoláciu nepoškodenú o
minimálne rovnakých stavebnofyzikálnych vlastnostiach, ako boli vlastnosti pôvodnej tepelnej izolácie.

Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nárok žalobcu poprel a tvrdil, že nie je zodpovedný za vady
uplatnené žalobcom, bol žalobca pre úspech v spore povinný uviesť relevantné skutkové tvrdenia a
uniesť dôkazné bremeno dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, čo sa mu však nepodarilo.

46. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

47. Hoci žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena v prejednávanej veci, v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
správnosť uvedeného záveru konajúceho súdu spochybnili. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním

súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v konaní nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že vady
na diele (zatekanie vody do stavebnej konštrukcie, korodujúce plechy a nosné konštrukcie zábradlí
lodžií, štrukturálne a farebné zmeny na omietke) sú spôsobené výlučne neodborným prevedením diela
zo strany žalovaného. Ako uviedol súd prvej inštancie, tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné a
žiadnym vykonaným dôkazom ich súd nemal zo strany žalobcu za preukázané.

48. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že tak žalobcom predložený Znalecký
posudok č. 6/2011, ako ani Znalecký posudok č. 23/2012 predložený do konania žalovaným (pozn.
Znalecký posudok č. 23/2012 však pri predložení veci odvolaciemu súdu nebol súčasťou súdneho
spisu), neobsahovali znaleckú doložku podľa § 209 CSP, vzhľadom na čo ich bolo možné považovať

len za listinné dôkazy. Konajúci súd pritom konštatoval, že „Z listinných dôkazov založených v spise
označených ako Znalecký posudok 6/2011 a 23/2012 je zrejmé, že dochádza k zatekaniu do bytov,
do tepelnej izolácie. Záverom ZP 6/2011 je, že dielo nebolo realizované podľa schválenej projektovej
dokumentácie a v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. Záverom ZP 23/2012 je,
že zistené nedostatky nie sú spôsobené výlučne žalovaným, v značnej miere sú spôsobené tretími

osobami, ktoré osádzali okná po zateplení bytového domu, nedostatkami pôvodných drevených okien.
Došlo síce k inému vyhotoveniu diela, ako bolo určené podľa projektovej dokumentácie, „náhradné
riešenie“ je však postačujúce. Keďže medzi stranami bolo sporné, či vady na diele sú spôsobené výlučne
neodborným prevedením diela zo strany žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že na preukázanie
rozsahu vád diela spôsobených žalovaným je potrebné vykonanie znaleckého dokazovania.

49. Žalobca v odvolaní v tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď zamietol znalecké dokazovanie a navrhovanú
obhliadku domu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoréz navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované
dôkazy, zároveň je však potrebné, aby v súlade s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku vysvetlil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedenú povinnosť si súd prvej inštancie splnil, keď v

bode 15. napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého
dokazovania a obhliadkou dotknutého bytového domu.

50. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.10.2017
žiadal, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie alebo nariadil znalecké dokazovanie. Výzvou zo dňa

21.11.2017 súd vyzval žalobcu na špecifikáciou účelu odborného vyjadrenia, resp. znaleckého
dokazovania, ktoré navrhuje. Dňa 21.03.2019 súd vyzval na zaslanie otázok na znalca. V podaní zo
dňa 14.06.2019 žalobca špecifikoval otázky, ktorých zodpovedanie znalcovi navrhuje uložiť. Zo súdneho
spisu (č.l. 193 - 198) ďalej vyplýva, že súd vykonal dopyt na viacerých znalcov, pričom z ich odpovedí je
zrejmé, že nie sú schopní zodpovedať na všetky zadané otázky a vykonanie znaleckého dokazovania
nemusí prispieť k objasneniu veci, o čom súd žalobcu dňa 05.12.2019 oboznámil (č.l. 199 - 202).

Podaním doručeným súdu 15.01.2020 žalobca súdu oznámil, že trvá na znaleckom dokazovaní, avšak s
ohľadom na situáciu so znalcami sa rozhodol predložiť súkromný znalecký posudok, ktorý zabezpečí do
konca mája 2020. Urgenciou zo dňa 04.06.2020 (č.l. 221) súd informoval žalobcu, že doposiaľ neobdržal
znalecký posudok ani iné podanie, preto žalobcu požiadal o doručenie znaleckého posudku obratom,
prípadne oznámenie, aby súd mohol vytýčiť termín pojednávania. Na pojednávaní dňa 11.10.2021

žalobca uviedol, že je jeho snahou je zabezpečiť znalecké dokazovanie, no vzhľadom na situáciu je
to veľmi komplikované. Podaním doručeným súdu dňa 18.02.2022 žalobca súdu oznámil, že znalecký
posudok predložiť nevie, pretože sa nepodaril k danému dňu zabezpečiť. Súd na pojednávaní dňa
10.03.2022 uviedol, že vykoná opätovne úkony smerujúce k vykonaniu znaleckého dokazovania, pričom
ako je zrejmé zo súdneho spisu (č.l. 253 - 260) súd následne oslovil znalca, ktorý po naštudovaní

spisu uviedol, že vykonanie znaleckého posudku by bolo veľmi náročné - časovo aj finančne, keďže
by bolo potrebné zabezpečiť plošinu, aby sa mohli vykonať sondy na fasáde, je potrebné vykonanie
skúmania termovíziou (vykonané skúmanie termovíziou nebolo urobené pri vhodných poveternostných
podmienkach), zároveň absentuje v spise kompletná projektová dokumentácia, z ktorej by bolo možné
vychádzať pri posudzovaní vád. Zároveň uviedol, že s ohľadom na časový odstup nie je možné

zodpovedať na všetky zadané otázky. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie podaním
zo dňa 15.06.2022 žalobcovi oznámil, že vykonanie znaleckého dokazovania nenariadi s tým, že termín
ďalšieho pojednávania nariadi tak, aby mal žalobca priestor pre zabezpečenie súkromného znaleckého
posudku.

51. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal možnosť jednak v priebehu prvoinštančného
konania predložiť súkromný znalecký posudok s doložkou podľa § 209 CSP, alebo navrhnúť znalecké
dokazovanie s tým, že riadne špecifikuje otázky na znalca tak, aby ich bolo možné kvalifikovane
zodpovedať a aby ich zodpovedanie znalcom prispelo k objasneniu veci. Žalobca však, napriek viac
ako dostatočnému časovému priestoru poskytnutému zo strany konajúceho súdu súkromný znalecký

posudok obsahujúci doložku podľa § 209 ods. 2 CSP nepredložil, nakoľko tento sa mu zabezpečiť
nepodarilo. Následne žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania súdom. Z obsahu spisu je
však zrejmé, že na základe listinných dôkazov založených v spise súd prvej inštancie nevedel zadať
vykonanie znaleckého posudku v takom rozsahu, aby znalecký posudok kvalifikovane zodpovedal na
všetky otázky potrebné pre špecifikovanie nároku žalobcu a pre posúdenie uplatneného nároku. Ako

uviedol súd, v spise sa nenachádza projektová dokumentácia potrebná pre vykonanie kvalifikovaného
znaleckéhodokazovaniatak,abybolomožnéšpecifikovaťa)vadydielaspôsobenékonanímžalovaného
a b) potrebné opravy. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dôvodne konštatoval, že vykonal maximálne úsilie pre zabezpečenie znaleckého posudku, ktorý
by kvalifikovane zodpovedal otázky potrebné pre rozhodnutie. To sa však nepodarilo. Súd prvej

inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodne poukázal na to, že „je zrejmé, že
v spise sa nenachádzajú doklady potrebné pre vykonanie znaleckého dokazovania (najmä projektová
dokumentácia), je zrejmé, že vykonanie posudku by bolo spojené s veľkými finančnými nákladmi (je
potrebné zabezpečiť plošinu za účelom vykonania sond do fasády budovy), je potrebné nové termovízne
skúmanie (bolo vykonané v nevhodných poveternostných podmienkach). S ohľadom na časový odstup

(viac ako 10 rokov) nie je možné určiť, ktoré vady boli spôsobené nesprávnym postupom žalovaného,
ktoré boli spôsobené následne (napríklad výmenou okien, zásahmi do fasády).“ Čo sa týka žalobcom
navrhovanej obhliadky domu, súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dokazovania dôvodne
zamietol s racionálnym odôvodnením, že nie je v odborných kapacitách sudcu posúdiť obhliadkoubytového domu rozsah vád diela, rovnako ani posúdiť, ktoré vady boli spôsobené nesprávnym postupom
žalovaného, určiť rozsah prác potrebných na odstránenie vád. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto
postup nemožno súdu prvej inštancie vytýkať ako nesprávny, ale naopak, súladný so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania.

52. Žalobca poukazoval na to, že ak by aj bolo správne zistenie súdu, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by k zatekaniu omietky a tepelnej izolácie došlo výlučne neodborným vykonaním
diela zo strany žalovaného, nie je takéto zistenie dôvodom na zamietnutie žaloby ako celku. Tvrdil,

že súd mal rozhodnúť o pomernej náhrade, čo znamená, že zaviaže žalovaného k náhrade škody
nie bezplatnou výmenou poškodenej tepelnej izolácie za nepoškodenú, ale výmenou na náklady
žalovaného len v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere zavinenia. Zároveň, žalobca uviedol, že sa
nedomáhal žalobou len náhrady škody výmenou izolácie, ale aj odstránenia vád prejavujúcich sa bližšie
špecifikovaným spôsobom. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania
nebolo preukázané, že vady na diele, ktorých odstránenia sa žalobca domáhal, boli spôsobené výlučne

žalovaným, nebola preukázaná miera zavinenia žalovaného a nebolo tak možné uložiť žalovanému
povinnosť ich odstránenia ani rozhodnúť o pomernej náhrade škody, ako sa domáhal žalobca.

53. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by k zatekaniu omietky a tepelnej
izolácie došlo výlučne neodborným vykonaním diela zo strany žalovaného, odvolací súd považuje za

správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ním tvrdené
skutočnosti, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol.

54. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

55. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
33Cb/84/2013-270 zo dňa 21.11.2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

56. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).