Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 56Ek/1564/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124338802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Slaninová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124338802.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, XXX XX E. - F. G. D. E., právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom
Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114 proti povinnému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves,

IČO: 42 185 190, o vymoženie 23,46 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr.
Jaroslav Straka, Exekútorský úrad Bratislava, Račianska ul. 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX
720/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 eur, ktorý bude vymáhaný na základe vydaného
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súdpovinnémunároknanáhradutrovexekučnéhokonaniavočioprávnenémuvsúvislostisnávrhom
povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 21.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 23,46 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu – Uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10Er/883/2009 zo dňa 14.02.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
predložených príloh poveril dňa 17.07.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava

Straku, Exekútorský úrad Bratislava, Račianska ul. 66, 831 02 Bratislava (ďalej v texte len ako
„súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 275EX 720/24. Poverený súdny exekútor vydal
dňa 17.07.2024 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej
dátovej schránky dňa 01.08.2024. Dňa 14.08.2024 bol súdnemu exekútorovi doručený do elektronickej
dátovej schránky návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom právneho zástupcu
povinného. Poverený súdny exekútor dňa 18.09.2024 predložil súdu na rozhodnutie predmetný návrh

povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie.

3. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie citujúc ustanovenie §
61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) uviedol,

že vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú
všeobecné predpisy súkromného práva hmotného, pričom pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie,pokonávku a pod. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že pohľadávka
oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 23,46 eur zanikla v celom rozsahu dňa 09.08.2024,
kedy bolo oprávnenému doručené písomné započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom.

Povinný citujúc ustanovenie § 57 a ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ďalej uviedol, že
na základe citovaných ustanovení v celom rozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu
uplatnenej odmeny súdneho exekútora ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému
nevznikol žiaden nárok. Povinný s poukazom na ustanovenie § 199e Exekučného poriadku taktiež
namietavýškuuplatnenýchtrovprávnehozastúpeniavexekučnomkonaní,nakoľkokzánikupohľadávky

oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to, že náhrada
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom na vyššie uvedené
povinný žiada súd, aby exekučné konanie zastavil. Zároveň si povinný prostredníctvom návrhu na
zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenie povinného o zániku pohľadávky považuje za
nepravdivé, nakoľko oprávnenému nebolo zo strany povinného doručené povinným uvádzané písomné
započítanie pohľadávok. Oprávnený ďalej uviedol, že sa s predmetným započítaním pohľadávok
zo dňa 09.08.2024 oboznámil až z návrhu na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený predmetnú

pohľadávku povinného neuznáva v celom rozsahu a z dôvodu neexistencie pohľadávky spôsobilej na
započítanie má za to, že úkon započítania nie je platný a účinný. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
k zániku pohľadávky započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na
započítanie. Oprávnený citujúc ustanovenie § 61e Exekučného poriadku poukázal na to, že pohľadávka
povinného nie je priznaná exekučným titulom v zmysle § 61e Exekučného poriadku, nemožno ju

(ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne započítať. Oprávnený k povinným namietanej
oprávnenosti náhrady a výške trov právneho zastúpenia oprávneného uviedol, že keďže k zániku
pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy
právneho zastúpenia. Oprávnený si citujúc ustanovenie § 199a, § 199d a § 199e Exekučného poriadku
uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia v celkovej výške 26,44 eur. Zároveň

oprávnený uviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej
exekučnej pohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje,
aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol a zaviazal povinného na
náhradu trov konania.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.

9. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie

vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len ako „Občiansky zákonník“),
ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

16. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.

17. Podľa§581ods.2Občianskehozákonníka,započítaťnemožnopremlčanépohľadávky,pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

18. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

19. Podľa § 358 zákona č. 513/199 Zb. Obchodný zákonník (ďalej v texte len ako „Obchodný zákonník“),
na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak

je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na
započítanie.

20. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

21. Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,
že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

22. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek

vzájomné pohľadávky.

23. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizáciaexekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak
povinnýdobrovoľnenesplnilpovinnosťvyplývajúcumuzexekučnéhotitulu.Exekučnékonaniesazačína

dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd v štádiu
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje požadované náležitosti návrhu
na vykonanie exekúcie, priložený exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, skutočnosť, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule a taktiež všeobecné podmienky konania. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá
poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
sa začína exekúcia.

24. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej
obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a

povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je
zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný
má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä
o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti

každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda
v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva
prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, respektíve iného dôvodu
zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení
povinného.

25. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokumentov
predložených zo strany povereného súdneho exekútora konštatuje, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote v súlade s ustanovením § 61k ods. 2
Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.

26. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že povinný uvádza ako
dôvod pre zastavenie exekúcie skutočnosť, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo
výške 23,46 eur zanikla v celom rozsahu dňa 09.08.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné
započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom.

27. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za
splnenia všetkých podmienok v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. Obchodný zákonník má pre
započítanie pohľadávky osobitnú úpravu, ktorá má doplňujúci charakter k základnej právnej úprave
započítaniazakotvenúvustanoveniachObčianskehozákonníka.Inakpovedané,akObchodnýzákonník

nemá pre konkrétny prípad špeciálnu úpravu, uplatnia sa vtedy príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Zánik pohľadávky nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú
za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ
jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné,
aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je

súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú,
nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny
úkon niektorého, resp. oboch účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Je preto potrebné rozlišovať
medzi dvoma prípadmi zániku záväzku započítaním. Na jednej strane ide o započítanie jednostranným
právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa a na strane druhej, ide o započítanie dohodou. V prvom prípade

teda ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá
pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie
je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť
po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť

kumulatívne splnené aj nasledovné predpoklady - plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok
na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.28. Exekučný súd v súvislosti s jednostranným započítaním v rámci exekučného konania poukazuje
na znenie ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého po začatí exekúcie sa
neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže

je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené
ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky, avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak
povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky
voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak
k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda

okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd
na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným
titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatím exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné
započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti
započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú.

29. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 21.06.2024, kedy oprávnený doručil súdu
návrh na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa
exekúcia začala dňa 17.07.2024, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu
exekútorovi.

30. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) exekúciu zastaví, ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný sa návrhom
na zastavenie exekúcie domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného v celom
rozsahu zanikla dňa 09.08.2024 jednostranným započítaním na základe započítania zo dňa 09.08.2024
a teda ide o okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá spôsobila zánik vymáhaného

nároku. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že na započítací prejav
povinného zo dňa 09.08.2024 nemôže v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku prihliadať a
teda prihliadať na jednostranné započítanie zo strany povinného, keďže ide o započítanie nejudikovanej
pohľadávky povinného a k započítaciemu prejavu došlo po začatí exekúcie.

31. Pokiaľ povinný v návrhu namieta výšku uplatnených trov právneho zastúpenia oprávneného v
exekučnom konaní, exekučný súd za tejto procesnej situácie, keď návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že podľa § 61e Exekučného poriadku neprihliadol na
započítanie povinného jednostranným právnym úkonom, nemôže prijať iný právny záver než ten, že
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží náhrada trov

exekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t. j. trovy právneho
zastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj
námietky povinného týkajúce sa výšky uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho
exekútora a náhrady hotových výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových
výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého
nároku oprávneného, pričom po oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o
začatí exekúcie súd nezistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.

33.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

40. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

41. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

42. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

43. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách

exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny

výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov
ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V
zmysle ustanovenia § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený
súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na

zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v
exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorejkaždý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné
rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a

ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp.
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené
trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak
ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre

priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal
oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a zároveň
povinnému nárok na náhradu trov nepriznal.

44. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech
vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade bol neúspešným
účastníkom povinný, ako už bolo vyššie uvedené, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu zamietol. Súd oprávnenému priznal uplatňovaný nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 eur. Súd
v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku priznal oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby v celkovej výške 26,44 eur (jeden úkon právnej služby vo výške 8,30 eur + jeden režijný paušál

vo výške 13,73 eur + DPH vo výške 4,41 eur), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške
23,46 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.