Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724202459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6724202459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky: F. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., a otca: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XXX/XX, XXX XX J., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/109/2024-133 zo dňa 09. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/109/2024-133 zo dňa 09. júla 2024 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Otec
maloletého dieťaťa F. F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX
zvýšeným výživným vo výške 500,- EUR mesačne a to tak, že bežné výživné vo výške 400,- EUR
splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 100,- EUR splatné na mesiac dopredu je otec povinný
poukazovať na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech je matka povinná zriadiť a to vždy do 15.-

teho dňa v mesiaci vopred, všetko počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Zročné výživné za mesiac jún 2024 vo výške 177,- EUR súd povoľuje otcovi splácať v 17,- EUR
mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia celej dlžnej sumy pod následkom straty
výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/1/2015-75 zo dňa 07. 05.2015

v časti o výške výživného.“

2. Okresný súd s poukazom na § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 78 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2, 4, 5 ZoR, §
63 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 44 CMP a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Okresný súd zo súdneho registra zistil, že Okresný súd
Zvolen rozhodol rozsudkom č.k. 15P/1/2015-75 zo dňa 07.05.2015, ktorým schválil rodičovskú dohodu,

na základe ktorej bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie
výživného na mal. dieťa v sume 180 Eur mesačne a zároveň bol upravený styk mal. dieťaťa s otcom.
Podaným návrhom zo dňa 05.06.2024 matka žiadala zvýšenie výživného na mal. A. vo výške 700,00
Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.3. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne

nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých
preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní
svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča

k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje
vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
14CoP/26/2021-403 zo dňa 28.09.2021).

4. Okresný súd uviedol, že základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie
nákladov na mal. dieťa, preto skúmal, aké náklady na starostlivosť o mal. má matka. Matka vo svojom
podaní zo dňa 12.06.2024 (nachádzajúcom sa v súdnom spise na č.l. 33) uviedla, že mesačné náklady
na mal. A. sú spolu vo výške cca 700,00 Eur mesačne. Mesačné výdavky spojené s výchovou a

starostlivosťou o mal. A. pozostávajú z položiek akými sú strava v sume 200 Eur/mesačne; strava v
škole v sume 10 Eur/mesačne; poplatky v škole v sume 2,50 Eur/mesačne; pomôcky do školy v sume 15
Eur/mesačne; šetrenie v sume 90 Eur/mesačne; volejbal mesačný poplatok v sume 45 Eur a cestovné
na a z volejbalu v sume 30 Eur/mesačne; tanečná v sume 37 Eur/mesačne; poplatky za školské výlety
v sume 21Eur/mesačne; lieky a vitamíny v sume 40 Eur/mesačne; hygiena a pleťová kozmetika v sume

50 Eur/mesačne; kozmetička, kaderníčka, pedikérka v sume 230 Eur/ročne; voľný čas – kino, koncert,
návštevy spolužiakov v sume 30 Eur/mesačne; vreckové v sume 50 Eur/mesačne. Zo súdneho spisu,
konkrétne zo správ zo šetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR ako aj zo záznamu z prvého informatívneho
stretnutia rodičov zo dňa 04.07.2024 vyplýva, že otec zasiela matke výživné na mal. dieťa vo výške
250,00 Eur/mesačne a mal. A. hradí tanečný krúžok v sume 45 Eur/mesačne. Výdavky mal. dieťaťa

okresný súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre mal. dieťa sa v zmysle Zákona o
rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb
typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže
náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času s ohľadom aj na zdravotný stav mal. dieťaťa. S
poukazom na vyššie uvedené výdavky na mal. A., s poukazom na vek mal., záujmové aktivity - krúžky

pohybového charakteru (volejbal a tanečná) okresný súd vyhodnotil, že výška priemerných výdavkov
týkajúcich sa mal. dieťaťa je po odpočítaní príspevkov zo štátu (prídavok na dieťa v sume 60 Eur/
mesačne a daňového bonusu v sume 140 Eur/mesačne) v sume 500 Eur/ mesačne, ktorú by z titulu
výdavkov na mal. mali uhrádzať rodičia. Okresný súd zaviazal otca mal. dieťaťa na výživné v sume
500 Eur mesačne, z čoho určil, že sumu 400 Eur na bežné výživné a sumu 100 Eur na výživné formou

tvorby úspor, nakoľko v predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že je v schopnostiach a
možnostiach otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu takto súdom určenou sumou. Okresný súd
s poukazom na výplatné pásky otca z mesiacov marec 2024, apríl 2024, máj 2024 (nachádzajú sa v
súdnom spise na č.l. 108-110) zistil, že priemerný mesačný príjem otca je v sume 2 500 Eur. Okresný
súd mal za to, že po uhradení výživného na mal. dieťa mu zostane na živobytie 2 000 Eur, čo považoval

za dostatočnú sumu, z ktorej je otec schopný hradiť svoje náklady, ktoré spolu činia cca 1 800 Eur (súd
poukázal na výdavky otca nachádzajúce sa v súdnom spise na č.l. 94; náklady spojené s nájmom bytu
v sume 267,35 Eur/mesačne; hypotéku v sume 445,72 Eur; voda+plyn+elektrina spolu v sume 39,50
Eur/mesačne; úver na auto 417,44 Eur/mesačne; poistenie vozidla v sume 69,83 Eur/mesačne; paušál
Orange + internet v sume 35,50 Eur; PHM v sume 100 Eur/mesačne; strava v sume 250 Eur/mesačne;

hygiena+oblečenie+vitamíny+pedikúra v sume cca 160 Eur/mesačne).

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd bral pri určovaní výživného mal. A. do úvahy aj
výkon osobnej starostlivosti, nakoľko osobná starostlivosť, ktorú jej poskytuje matka, tvorí materiálne
hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča – otca, ktorý ich poskytuje v peniazoch. Záverom

okresný súd poukázal aj na odporúčanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci
projektu opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende,
Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, podľa ktorej by malo výživné na
mal.dieťanavštevujúcedruhýstupeňzákladnejškolypripríjmeotca2500Eur/mesačneaprizohľadnenífaktu, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, tvoriť 22% z jeho príjmu (t.j. 545 Eur), teda sumu,
ktorú určil súd vo výške 500 Eur/mesačne je nižšia o 45 Eur/mesačne. V prevyšujúcej časti 200 Eur
(pozn. súdu: matka v návrhu žiadala určiť výživné v sume 700 Eur, súd I. výrokom rozhodnutia určil

výživné v sume 500 Eur/mesačne) návrh matky zamietol.

6. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR okresný súd priznal zameškané výživné spolu v sume 177 Eur, teda odo
dňa podania návrhu 05.06.2024, nakoľko si otec do podania návrhu plnil vyživovaciu povinnosť v sume
295,00 Eur. Okresný súd zameškané výživné vypočítal tým spôsobom, že „keďže jún mal 30 dní sumu

zameškaného výživného vo výške 205 Eur vydelil počtom dní, pričom na jeden deň vychádzalo výživné v
sume 6,83 Eur, následne túto sumu súd vynásobil počtom dní 26 a preto je suma zmeškaného výživného
177 Eur (t.j. priznané výživné v sume 500 Eur – 295 Eur /výživné, ktoré otec už zaplatil/ = 205 Eur :
30 dní v mesiaci jún 2024 = 6,83 Eur/denne x 26 dní = 177 Eur), ktorú súd povolil otcovi splácať v 17
Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným.“ O trovách konania okresný súd rozhodol
podľa § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 Civilného sporového poriadku.
Otec nesúhlasil s okresným súdom, pretože tento podľa neho vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, skutkový stav nebol zo strany súdu dostatočne zistený, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy
a tiež nevykonal dôkazy, ktoré mali byť súčasťou podaného návrhu a vyjadrenie z oboch zúčastnených

strán. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný,
tj. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Tomu
musí zodpovedať štruktúra i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia preto nemá
obsahovať preberanie obsahov dôkazných prostriedkov (podaní účastníkov, listín, výpovedí a pod.)
ani obšírnu transpozíciu (prenesenie) textov z odôvodnenia iných súdnych rozhodnutí, či odbornej

právnickej literatúry.

8. V odvolaní otec namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, čomu zodpovedá aj „odôvodnenie
v bode 18. strana 4 ods. 3 a strana 5 ods. 1( citácia): ,,Zo súdneho spisu, konkrétne zo správ zo
šetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR ako aj zo záznamu z prvého informatívneho stretnutia rodičov zo

dňa 04.07.2024 vyplýva, že otec zasiela matke výživné na mal. dieťa vo výške 250.00 Eur/mesačne a
mal. A. hradí tanečný krúžok v sume 45 Eur/mesačne. Výdavky mal. dieťaťa súd vyhodnocoval v tých
súvislostiach, že výživným pre mal. dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie
všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj
výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie

voľného času s ohľadom aj na zdravotný stav mal. dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené výdavky na
mal. A., s poukazom na vek mal, záujmové aktivity - krúžky pohybového charakteru (volejbal a tanečná)
súd vyhodnotil, že výška priemerných výdavkov týkajúcich sa mal dieťaťa je po odpočítam príspevkov
zo štátu (prídavok na dieťa v sume 60 Eur/mesačne a daňového bonusu v sume 140 Eur/mesačne) v
sume 500 Eur/ mesačne, ktorú by z titulu výdavkov na mal. mali uhrádzať rodičia.“ Podľa otca okresný

súd považoval návrh za dôvodný, od počiatku, pretože v samotnom konaní nastali veci v krátkom slede
po sebe, čo nespĺňa ani zákonné lehoty na podanie vyjadrení, dôkazov a už vôbec nie prípravy na
pojednávanie.

9. V odvolaní otec uviedol, že kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Trenčín ho telefonicky kontaktovala

19.6.2024 vo veci prešetrenia rodinných pomerov, do toho dátumu nemal ani poňatia o podanom
návrhu. Až dňa 20.6.2024 mu bol návrh doručený poštou v mieste trvalého bydliska. V jednej obálke
sa nachádzal podaný návrh (bez poučenia zo súdu), termín informatívneho stretnutia na Okresnom
súde Zvolen (04.07.2024) aj termín súdneho pojednávania na Okresnom súde Zvolen (09.07.2024).
Dňa 21.06.2024 sa konalo osobné stretnutie na ÚPSVaR Trenčín ráno 8.00, kde uviedol svoje rodinné

a materiálne pomery a dňa 24.6.2024 odosielal doplnenie údajov Slovenskou poštou na Okresný
súd Zvolen - viď potvrdenka z pošty - dôkaz. Informatívne stretnutie zo dňa 04.07.2024 prebiehalo
za prítomnosti vyššej súdnej úradníčky F. K., navrhovateľky F. H. a kolíznej opatrovníčky DETVA F.
L.. Kolízna opatrovníčka F. L. bola s navrhovateľkou pred informatívnym stretnutím vo veľmi úzkejpriateľskej debate, tykali si a dohadovali sa ako si o rok požiada navrhovateľka o opätovné zvýšenie
výživného, nakoľko maloletá nastúpi na strednú školu. Dokonca počas stretnutia kolízna opatrovníčka
ho navádzala na porušenie zákona, keď navrhovala, že ak nemá dostatok finančných prostriedkov,

má si nájsť ďalšiu prácu. Ako profesionálny vojak odvolateľ nesmie mať inú prácu. Od počiatku sa F.
L. správala ako právny zástupca navrhovateľky, keďže mu navrhla, aby zaplatil navrhovateľke 700,-
eur výživné a o nič sa už nemusí starať, a pokiaľ bude mať dcéru u seba, že s ňou môže zájsť do
lesa, to vraj nič nestojí. Bolo to pre neho dosť ponižujúce, aby sa ku nemu správala pracovníčka
ÚPSVaRu takýmto neprofesionálnym spôsobom. Sám ako otec, ktorý riadne zabezpečuje potreby svojej

maloletej dcéry po všetkých stránkach a nevyhýba sa plneniu si vyživovacej povinnosti vie, čo jeho
dieťa potrebuje. Podľa otca bolo od začiatku stretnutia zrejmé, že účastníčky daného stretnutia F. L. a
navrhovateľka sa navzájom poznajú, pretože navrhovateľka F. H. je pracovníčkou na MINISTERSTVE
PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, v pracovnej pozícii hlavný štátny
radca na Oddelení: pracovisko inšpekcie v sociálnych veciach Banská Bystrica/Inšpekcia v sociálnych
veciach.

10. V odvolaní otec uviedol, že informatívne stretnutie sa konalo 04.07.2024, preto „konajúci sudca
nemohol mať žiadny čas na spracovanie ním zaslaných listinných dôkazov, ako i možnosť vypočuť a
spracovať zvukový záznam z informatívneho stretnutia, nakoľko 04.07.2024 bol štvrtok. Piatok bol štátny
sviatok, nasledoval víkend a 09.07.2024. dátum, na ktorý bolo vytýčené pojednávanie padol na utorok,

čiže za žiadnych okolností nemohla byť dodržaná 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie zo strany
konajúceho sudcu.“ Samotné súdne pojednávanie prebiehalo ako dopredu pripravené. Konajúci sudca
ešte pred zahájením pojednávania vyjadril svoju potrebu poukázať na metodickú príručku zverejnenú na
stránkach Ministerstva spravodlivosti, že sa prikláňa k určeniu výživného k percentám z tejto metodiky
(táto metodická príručka má mať iba informatívny charakter - výška výživného sa má odrážať od

príjmov a výdajov oboch strán v konaní). Nezaujímali ho vyjadrenia ani výdavky, vraj sú nerelevantné,
neskúmal možné vedľajšie príjmy navrhovateľky ako žiadal v jeho písomnom vyjadrení a to: z politickej
angažovanosti ako Okresnej predsedníčky za politické hnutie Sme rodina, rovnako na jeho žiadosť
neskúmal šetriaci účet v B. M. M., ktorý bol založený po krste dcéry a prispievala naň jeho rodina pri
dcériných sviatkoch a rôznych príležitostiach. Od posledného rozsudku č.k. 15P 1/2015-75 sa o dcéru

príkladne stará, o čom svedčí pravidelné platenie výživného. Sám podľa nárastu príjmu a dcériných
potrieb upravoval výšku výživného, nakoľko matka priebežne nežiadala súdnou cestou o jeho zvýšenie.
Platí nad rámec dieťaťu: záujmové krúžky každý rok, prispieva na školské výlety, v plnej výške uhrádza
od r. 2020 letný tábor, rovnako prispieval polovicou na šport, sústredenia. Do veku 12 rokov jej kupoval
obuv, sezónne oblečenie, veci na lyžiarsky výcvik, ktorý absolvovala 2 krát. Hradil maloletej všetky

zvýšené náklady na lieky, liečbu po zlomenine nohy, dokonca aj školské potreby (ZRPŠ) uhradil on vo
výške 30,- Eur, vitamíny a kúpa PC na dištančné vyučovanie išli tiež z jeho účtu. Boli to náklady na PC vo
výške 339 ,- Eur, bicykle 2ks podľa veku a vzrastu v sume 579,76 Eur. V roku 2023 absolvovala maloletá
sústredenie vo volejbale, na ktorý jej prispel polovicou 125,- Eur rovnako ako v roku 2024 sústredenie
volejbal vo výške 125,- Eur. Letný tábor N. M. v roku 2023 sumou 179,-Eur a letný tábor Smrekovica v

roku 2024 vo výške 162,- Eur. Každoročne tieto tábory hradil od roku 2020.

11. V odvolaní otec vyčítal, že okresný súd vôbec neprihliadal na výrazne zmenenú životnú situáciu
navrhovateľky k lepšiemu, oproti predchádzajúcemu zvýšeniu výživného (2015), kedy navrhovateľka
nepracovala, bola dlhodobo PN a tesne pred ukončením pracovného pomeru. Vtedy okresný súd určil

výživné vo výške 180,- Eur pre maloletú. Od vydania rozhodnutia v roku 2015 navrhovateľke výrazne
narástol príjem, ktorý nie celkom presne uvádzala, pričom na tento fakt ju upozornila aj vyššia súdna
úradníčka na Informatívnom stretnutí. Rovnako sa jej zdvihla životná úroveň. Taktiež sa počas rokov
upravili rodinné prídavky, a to z 30,- Eur na 60,- Eur a daňový bonus na 140,- Eur. Navrhovateľka vo
svojom návrhu uviedla, že jej príjem je iba z činnosti na ministerstve, neuviedla, že má aj iné príjmy

(Okresná predsedníčka SME RODINA), neuviedla, že poberá daňový bonus ako i prídavky na maloletú.
Ďalej uviedla, že sa podieľa na úhradách za športové aktivity maloletej, tanečné krúžky, lieky, výživové
doplnky, zvýšené náklady na rehabilitácie po zlomenine nohy, zvýšené náklady na nástup do školy
(ZRPŠ) ako i iné náklady. Avšak z návrhu ani z priebehu pojednávania sa okresný súd takýmito dôkazmi
nezaoberal, pretože sa žiadne nenachádzajú v spise. Okresný súd ani nevyzval navrhovateľku, aby

náklady, ktoré uviedla v návrhu aj preukázala. Matka sa po rodičovskej dovolenke riadne zamestnala,
čím sa jej podľa otca nepopierateľné zdvihla životná úroveň, ktorá sa odzrkadlila na dovolenkách a
relaxačných pobytoch. Pravidelne s maloletou navštevovala Vysoké Tatry (leto-zima), Nízke Tatry počas
letných prázdnin. Pravidelne cestovala s maloletou do Chorvátska (od roku 2015 3x pobyt pri mori), lx krát Tunis v júli 2022, Dovolenka v Taliansku 17.11.2024. Pobyt určite nie najlacnejší vo Vysokých
Tatrách počas nového roku 2024 a Egypt rok 2024 na 15 dní. Navrhovateľka býva v byte matky bez
hypotéky s mesačnými výdavkami 221,- Eur, dcéra dochádza do školy a na všetky krúžky peši v mieste

bydliska, čiže na cestovanie nepotrebuje žiadne finančné prostriedky. Navrhovateľka okresnému súdu k
svojmu návrhu, nepriložila žiadne doklady, dôkazy, účty alebo bločky, ktorými by preukázala oprávnené,
alebo mimoriadne navýšené výdavky na maloletú.

12. Otec v odvolaní uviedol, že navrhovateľka využila svoje pracovné postavenie na MINISTERSTVE

PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, v pracovnej pozícii hlavný štátny
radcavosvojprospech.Užpočasinformatívnehostretnutia,kdekolíznaopatrovníčkabolablízkaznáma,
alebo súdneho pojednávania, sa sudca nevenoval žiadnym dôkazom (nakoľko navrhovateľka žiadne
ani nepredložila) a ani podrobnejšie prípadu. O tomto svedčí priložená hlasová nahrávka. Domnieva
sa, že samotný proces, bol od prvej chvíle plánovaný vyhovieť navrhovateľke, bez dodržiavania zákona,
neskúmania dôkazov navrhovaných jeho osobou a v čo najkratšom čase.

13. Otec v odvolaní uviedol, že apeluje na prešetrenie úpravy styku s maloletou dcérou, nakoľko
navrhovateľka neustále porušuje dohodu. Dieťa od odlúčenia v roku 2015, pravidelne podrobuje
psychickému nátlaku. Rozpráva o jeho osobe pred ňou ako o zlodejovi, podvodníkovi, otcovi, ktorý sa
venuje iným deťom a nie jej. Svoju nenávisť a opovrhovanie pred dcérou netají. Dcéra trpí „syndrómom

zavrhnutého rodiča“. Napriek tomu sa snaží dieťa brávať pravidelne k nemu, na výlety, alebo dovolenky,
ak finančná situácia dovolí a rozumne s ňou komunikovať, aby zmiernil dopady na jej psychiku. Počas
Veľkonočných sviatkov tohto roku (2024), došlo ku úplnému zákazu stretávania sa s jeho osobou a
inými rodinnými príslušníkmi z jeho strany, matka nepripravila dcéru k stretnutiu za účelom návštevy
rodičov v H., aj keď dcéra chcela veľmi ísť, nepustila ju. „Porušila tiež úpravu styku, počas letných

prázdnin, a to od 1.7.24 - 14.7. 2024 a 1.8-14.8.2024 hoci bola vopred informovaná. Ako zámienku
prerušenia, uviedla odchod na dovolenku 13.7.2024, avšak podľa skutočných údajov na dovolenku
odchádzali až od 16.7.2024 odlet 0:15H (súhlas o pobyte dcéry v Egypte - dôkaz č. 3).“ Dcére hneď
po skončení pojednávania navrhovateľka 09.07.2024, volala do letného tábora na Smrekovici, ktorý jej
zaplatil. Dieťa vystresovala, že otec sa o ňu ako jedinú nestará, že bude nútená ubrať z výdavkov na ňu,

nakoľko 400,- Eur podľa rozsudku z 09.07.2024 nebude stačiť. Následne jej povedala, aby 10.7.2024
po ukončení tábora na Smrekovici išla hneď domov. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že zakúpila
dovolenku v Egypte. Navrhovateľka maloletej povedala, že odchádzajú už v sobotu 13.7.2024, aj napriek
skutočnosti,žemalaprísťknemudo14.7.2024.Dcérupočascestyztáboramuselupokojovaťavysvetliť
jej, že takýmto situáciám by nemala byť vystavovaná a už vôbec nie ich riešiť. V písomnej dokumentácii

samotná navrhovateľka do návrhu uviedla čerpanie dovolenky od 20.7.2024-29.7.2024, ale skutočnosť
je úplne iná, čím klamala pred súdom. Dohodnutý termín v auguste riadne navrhovateľke oznámil,
maloletá dcéra mala byť u neho od 1.8.2024-14.8.2024. Podľa správ jej už matka naplánovala od
5.8.2024 týždenný pobyt u krstnej mamy, pričom uvádzala, že „nech sa dieťa rozhodne“. Navrhovateľka
sa špekulatívne rozhodla pre podanie o zvýšenie výživného až v čase, keď si zobrala spotrebný úver

z J. L., pričom uvádzala prvú splátku už na mesiac júl 2024 vo výške 203,- Eur. Samotný úver nie je
predmetomzvýšenýchnákladovnamaloletú.Maloletábudevškolskomroku2024/2025žiačkaII.stupňa
ZŠ, pričom podľa jeho informácií bude navštevovať volejbalový krúžok s mesačným poplatkom 45,- Eur
a stravovať sa v školskej jedálni s mesačnými nákladmi 10,- Eur (poberanie dotácie na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa). Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku I.

a II. a aby vo veci sám rozhodol. Navrhol výživné 300,-Eur k rukám matky do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 50,- Eur. Sporenie z dôvodu nedôvery navrhovateľke
dcére založí on. Šetrenie bude použité na zvýšené výdavky maloletej súvisiace s ďalším štúdiom na
strednej prípadne vysokej škole.

14. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že ho v celom rozsahu považuje
za neopodstatnené. Charakter odvolania, jeho rozsiahlosť, rozsah vytýkajúcich pochybení okresného
súdu, útoky na sudcu prvostupňového súdu JUDr. Petra Banského, kolíznu opatrovníčku F. L., ako aj
sústavnéútokynajejosobu,jejnedajúkvecisapodrobnejšievyjadriť.Ikeďvodvolacomkonanínievždy
je cieľom zaoberať sa povahovými črtami účastníka konania, obsahom a účelom odvolania povinného

je vytvoriť dojem o jeho jedinečnosti, neomylnosti. Pravdou však je, že ide o jedinca, ktorý neznesie, ak
hocikto iný mal iný právny názor ako on. Už len vyslovenie náznaku fyzického násilia na matku maloletej,
poukazuje na skutočný charakter jeho osobnosti, ako i na to, že je to on, kto spôsobuje traumu dieťaťu,
takýmto vystupovaním a nie matka tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní. Maloletá A. z jej úst nikdynepočula nevhodné výroky na pedagógov a po celý život ju vedie k úcte a slušnosti voči pedagógom.
Zo strany povinného to považuje za zákernosť a hlavne z pozície jeho povolania by mu prináležalo
neklamaťanezavádzaťsúd,čoonrobí,lenabydosiaholsvojprospech.Samotnýnezáujemzjehostrany

ohľadom vzdelávania maloletej, keďže napr. o rodičovské združenie nemá absolútne žiadny záujem,
v jeho ponímaní je starostlivosť' len zavolať maloletej, z čoho dostala zlú známku, alebo poznámku,
a v malej miere keď sa jej aj venoval s učením, musela ho informovať a dodať všetky materiály, v
čom má dcére pomôcť pri vzdelávaní. Po návšteve starej mamy v obci J., prišla vystresovaná, pretože
neprimeraným spôsobom mal F. F. B. fyzicky napadnúť maloletú dcéru jeho terajšej partnerky, čo jej

osobne potvrdila i jeho matka, že k takémuto útoku skutočne došlo. A. sa s týmto stresujúcim zážitkom
nevedela dlhú dobu vysporiadať a často sa jej pýtala, čo by urobila, keby to urobil jej, ako aj celú
situáciu vyrozprávala rodine (brat, stará mama, krstní rodičia). Bližšie podrobnosti o fyzickom útoku
na maloletú dcéru jeho momentálnej partnerky, nebude rozvádzať, už i z dôvodu obavy o maloletú. K
styku s maloletou A. uviedla, že je členkou volejbalového klubu TJ TU M. E. staršie žiačky, takže počas
víkendov sa zúčastňuje zápasov, ako aj turnajov, na ktoré je potrebné maloletú odviezť aj doviezť a

z tohto dôvodu, mu maloletá mnohokrát musela oznámiť, že ku nemu určený víkend nemôže ísť. Čo
sa týka styku počas víkendov s povinným, nikdy neprejavil záujem, žeby dcéru išiel podporiť, ako aj
odviezť a doviezť na tieto zápasy a turnaje, ktoré prebiehajú v rámci BBSK (Levice, Brusno, Krupina,
Žiar nad Hronom, Detva...). Matka by privítala, keby v čase víkendov, keď má určený styk s maloletou
sa neustále nevyhováral, že sa mu nedá a niečo má, ale jej pomohol a naplno sa tieto víkendy venoval

dcére, ako aj jej záujmom. Žiadosť o zvýšenie podala po dlhých 9 rokoch od určenia výživného, pretože
bolo to pod jej úroveň, aby sa s dcérkou museli neustále doprosovať o každé euro, ktoré aj tak vo
väčšej miere nedostali a keď aj na veľké prosenie dcéry súhlasil, tak s odpoveďou, že on dá polovicu
a ona má dať druhú polovicu. /väčšinou na drahšie lieky, výlety zo školy, sústredenia../. Maloletá A.
bola 2x hospitalizovaná v nemocnici, kde ju povinný ani raz neprišiel navštíviť, nikdy sa nespýtal, či jej

netreba prísť s niečím pomôcť, prispieť na liečbu a pod., stále to bolo len o prosení sa mu aspoň o
minimálnu finančnú pomoc, za čo si on aj vyžadoval patričnú vďaku zo strany dcéry. Veľa krát jej musela
pomôcť mama, syn, či priatelia. Z obsahu odvolania, vidieť jeho absolútnu nespokojnosť so všetkými,
čo odporuje jeho mysleniu, je tým akože nesprávnosť súdneho rozhodnutia, zaujatosť sudcu, kolíznej
opatrovníčky, interakcia zamestnania matky a kolíznej opatrovníčky, dovolenka oprávnenej s dcérou

v cudzine vo Vysokých Tatrách a podobne. Povinný vo svojom odvolaní rozvádza a vytýka, ešte aj
dovolenky, ktoré sa snaží s maloletou A. plánovať počas letných prázdnin, nakoľko má diagnostikovanú
alergiu a lekárom odporúčané návštevy hôr a oblastí pri mori. Pri príležitosti okrúhleho životného jubilea
dostala od zamestnávateľa mimoriadnu odmenu vyplývajúcu z KZ, z ktorej túto dovolenku v Egypte
financovala. S maloletou A. každoročne chodievali na rekreácie do Vysokých Tatier, kde išlo o rekreácie

poskytované zamestnávateľom v RÚZ, pričom využívali aj rekreačné poukazy. Takúto možnosť má aj
povinný, no nikdy ju nevyužil, „veď to sa treba postarať o dieťa“. Taktiež povinný dostával v priebehu
9 rokov mimoriadne odmeny, no nikdy sa neponúkol, že chce za tieto finančné prostriedky A. niekde
zobrať, ale na súde nezabudol pripomenúť, že on si môže dovoliť chodiť na dovolenky, len za vyplatené
poistenie z úrazových poistiek. „bez ďalšieho komentára z mojej strany“. Absolútne nesúhlasí s názorom

povinného F. F. B., ktorý vo svojom odvolaní (strana 2, posledný odsek), akoby navádzal odvolací
súd zaujať stanovisko o prípadnej zaujatosti súdu I. stupňa, kde doslova uráža sudcu JUDr. Petra
Bánskeho za vopred rozhodnutý proces, za to, že údajne nemal čas k 5 dňovej príprave na pojednávanie
danej veci. Je absurdné takto znehodnocovať prácu sudcu o tom, ako a kedy bude vytyčovať termín
pojednávania. Obdobné konšpirácie je vidieť i v úvahách F. F. B. o zaujatosti kolíznej opatrovníčky

F. L., vzhľadom na akúsi vzájomnú spojitosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ kolíznej opatrovníčky je
ÚPSVaR. F. F. B., ako podstatu svojho odvolania považuje nedostatočné zistenie skutočného stavu
veci. Pri bližšom pohľade na povahu dokladov, ktoré však v prílohe predložil je zrejmé, že týmito k
doplneniu skutkového stavu neprispel. Doklady ním predložené sú zväčša doklady bežné, dokonca sú
v nich zahrnuté i bežné dary celej rodiny k Vianociam, ako bol napríklad notebook, na kúpu ktorého

dokonca vyžadoval príspevky od viacerých členov jeho rodiny. Žalostný nedostatok dokladov naopak
nasvedčuje jeho nedostatočnému záujmu o maloletú A.. Vo svojich výdavkoch predložených súdu I.
stupňa špecifikuje len náklady na jeho novú harmonickú rodinu, lízing jeho osobného auta, žiaľ na
maloletú A. akosi zabúda. Nedá sa jej nevyjadriť ľútosť nad opovrhovaním a znevažovaním práce pani
F. L., kolíznej opatrovníčky, ktorá si plnila svoje povinnosti v celom konaní tak, ako jej to prikazuje zákon.

Osobne na svoju česť a svedomie môže potvrdiť, že s pani L. sa nepoznali, netýkajú si. Osočovanie
všetkých svedčí o znevažovaní práce všetkých, ktorých sa konanie o výživnom týka. K veci členstva v
politickej strane Sme rodina čestne prehlásila, že v minulosti a ani v súčasnosti z tejto strany nepoberala
a neprijala žiadny finančný príjem a neprijala ani žiadny iný finančný prostriedok. Uvedenú vec, ako ajuvedené a nijak nepodložené klamlivé tvrdenie F. F. B., preto nebude riešiť v tomto konaní. Maloletá
A. potrebuje zvýšené výživné už i preto, že o chvíľu nastupuje na strednú školu. Mal by dobre chápať
i to, že od roku 2025 budú podstatne zvýšené životné náklady v dôsledku inflácie, a nárastu cien a

energií. Obdobné platí i pre záujmové krúžky, ktorých mesačné poplatky od nového školského roku
podstatne narástli. Sám sa však domáha len zohľadnenia jeho tzv. novej situácie pretože „on“ si buduje
harmonickú rodinu tak, ako to proklamoval na pojednávaní. Na to, že maloletá A. nie je súčasťou
jeho životných nákladov, alebo je súčasťou iba v nepatrnej miere, akosi zabudol, no nezabudol však
tvrdokritizovaťprácusudcu,opovrhovaťmetodickoutabuľkouvydanouMinisterstvomspravodlivostiSR,

kolíznu opatrovníčku maloletej F. L. za výkon jej práce, štátne orgány, ako aj jej osobu. F. B. neuznáva
žiadne metodické usmernenie ministerstva spravodlivosti, o určovaní výživného. Na pojednávaní sa
priam pohŕdavo vyjadril o „akomsi metodickom usmernení“ určovania výživného. Hoci v rozsudku súdu
prvého stupňa bolo sudcom poukázané na to, že určené výživné je o 50 eur mesačne nižšie, ako to
doporučuje metodické usmernenie, našiel odvahu odvolať sa. Nepriložil k odvolaniu žiadne špecifické
dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu úvah súdu o určení nižšieho výživného, namiesto toho však

urážkami, fikciami, konšpiráciami, fabuláciami, len jemu po celý život príznačnými útočí iba na jej osobu,
akoby predmetom súdneho konania, nebola maloletá A., ale bol to spor ich dvoch. Ustanovenie § 62 ods.
2 Zákona o rodine jednoznačne uvádza, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Povinný nehľadí ani na ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Toto ustanovenie chráni dieťa. Teda úplne zbytočnou sa stáva

argumentácia povinného o jeho akýchsi zvýšených nákladoch na lízing jeho nového auta a jeho výdaje
spojené s vytvorením novej harmonickej rodiny tak, ako to takmer s hrdosťou uvádzal na pojednávaní
súdu prvého stupňa. O právnej neznalosti povinného svedčí i jeho časť návrhu, v ktorom žiada, aby
ho súd určil za zriaďovateľa sporiaceho účtu, pretože jej nedôveruje. Zabúda však na to, že dieťa je v
jej starostlivosti, že dieťa má z jej strany uzatvorené tri sporenia na meno maloletej A., ktoré boli súdu

predložené, pričom povinný predložil až jedno s vkladmi za 9 rokov, ktoré by sa hanbila predložiť a čo
je podstatné, že na sporiacom účte je uvedené len meno povinného.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto mu nemôže dať za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.18. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, napriek
námietkam otca, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil

rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a
presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho
súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

19. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

20. Otec v odvolaní namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku, mal zato, že okresný súd považoval

návrh za dôvodný, od počiatku, pretože podľa otca v samotnom konaní nastali veci v krátkom slede
po sebe, čo nespĺňa ani zákonné lehoty na podanie vyjadrení, dôkazov a už vôbec nie prípravy na
pojednávanie. Otec v odvolaní uviedol, že „sa informatívne stretnutie konalo 04.07.2024 ako bolo
už vyššie spomenuté tak konajúci sudca nemohol mať žiadny čas na spracovanie mojich zaslaných
listinných dôkazov, ako i možnosť vypočuť a spracovať zvukový záznam z informatívneho stretnutia,

nakoľko 04.07.2024 bol štvrtok. Piatok bol štátny sviatok, nasledoval víkend a 09.07.2024. dátum, na
ktorý bolo vytýčené pojednávanie padol na utorok, čiže za žiadnych okolností nemohla byť dodržaná 5-
dňová lehota na prípravu na pojednávanie zo strany konajúceho sudcu.“

21. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

22. Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

23. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na

potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

24. Odvolací súd teda podľa obsahu spisového materiálu, po vykonaní odvolacieho
prieskumu konštatuje, že odvolateľom vznesená námietka voči vykonanému pojednávaniu dňa

09.07.2024 okresným súdom nebola dôvodná, keďže z doručenky na č.l. 26 rub spisu vyplýva,
že otcovi bolo predvolanie na termín pojednávania 9.7.2024 riadne doručené dňa 20.06.2024, teda
zákonná 5-dňová lehota na prípravu bola dodržaná. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na
zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 09.07.2024 (čl. 131 spisu), v ktorej je konštatované, že
bola zachovaná lehota (§ 178 ods. 2 CSP) na prípravu 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie

konať. Pre odstránenie prípadných pochybností, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že účastník,
ktorý oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať, pričom
dôkazné bremeno spočíva na ňom. K úplnosti krajský súd dodáva, že voči uvedenej zápisnici námietky
vznesené neboli, pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu Zápisnice o pojednávaní boli
vznesené a boli by vyhodnotené ako opodstatnené (vznesené neboli, a to ani v odvolaní), bez ďalšieho

by nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto
prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by
mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo odvolateľom
tvrdené a ani preukázané (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo252/2014 zo dňa 10. decembra 2014). Dokazovanie teda predstavuje procesný postup založený na
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v
rámci civilného konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Súd pritom nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strany sporu konania a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky
tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu
(sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajský súd na ďalší záver
vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004,
podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným
a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijatévzrejmomomylekonajúcichsúdov,ktorýbypoprelzmysela
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

25. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že matka vo svojom podaní zo dňa 12.06.2024

( č.l. 33 spisu) uviedla, že mesačné náklady na mal. A. sú spolu vo výške cca 700,00 Eur mesačne.
Mesačné výdavky spojené s výchovou a starostlivosťou o mal. A. pozostávajú z položiek akými sú
strava v sume 200 Eur/mesačne; strava v škole v sume 10 Eur/mesačne; poplatky v škole v sume 2,50
Eur/mesačne; pomôcky do školy v sume 15 Eur/mesačne; šetrenie v sume 90 Eur/mesačne; volejbal
mesačný poplatok v sume 45 Eur a cestovné na a z volejbalu v sume 30 Eur/mesačne; tanečná v sume

37 Eur/mesačne; poplatky za školské výlety v sume 21Eur/mesačne; lieky a vitamíny v sume 40 Eur/
mesačne; hygiena a pleťová kozmetika v sume 50 Eur/mesačne; kozmetička, kaderníčka, pedikérka
v sume 230 Eur/ročne; voľný čas – kino, koncert, návštevy spolužiakov v sume 30 Eur/mesačne;
vreckovévsume50Eur/mesačne.Zosúdnehospisu,konkrétnezosprávzošetreniarodinnýchpomerov
ÚPSVaR ako aj zo záznamu z prvého informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 04.07.2024 vyplýva,

že otec zasiela matke výživné na mal. dieťa vo výške 250,00 Eur/mesačne a mal. A. hradí tanečný
krúžok v sume 45 Eur/mesačne. Výdavky mal. dieťaťa okresný súd vyhodnocoval v tých súvislostiach,
že výživným pre mal. dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho
životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného

času s ohľadom aj na zdravotný stav mal. dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené výdavky na mal.
A. a na vek mal., záujmové aktivity - krúžky pohybového charakteru (volejbal a tanečná) okresný súd
vyhodnotil, že výška priemerných výdavkov týkajúcich sa mal. dieťaťa je po odpočítaní príspevkov zo
štátu (prídavok na dieťa v sume 60 Eur/mesačne a daňového bonusu v sume 140 Eur/mesačne) v sume
500 Eur/ mesačne, ktorú by z titulu výdavkov na mal. mali uhrádzať rodičia. Okresný súd zaviazal otca

mal. dieťaťa na výživné v sume 500 Eur mesačne, z čoho určil, že sumu 400 Eur na bežné výživné
a sumu 100 Eur na výživné formou tvorby úspor, nakoľko v predmetnom konaní bolo jednoznačne
preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu takto
súdom určenou sumou. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu vecne správne, s poukazom na výplatné
páskyotcazmesiacovmarec2024,apríl2024,máj2024(č.l.108-110spisu)zistil,žepriemernýmesačný

príjem otca je v sume 2 500 Eur, po uhradení výživného na mal. dieťa mu zostane na živobytie 2 000 Eur,
čo považoval za dostatočnú sumu, z ktorej je otec schopný hradiť svoje náklady, ktoré spolu činia cca 1
800 Eur (súd poukázal na výdavky otca nachádzajúce sa v súdnom spise na č.l. 94; náklady spojené s
nájmom bytu v sume 267,35 Eur/mesačne; hypotéku v sume 445,72 Eur; voda + plyn +elektrina spoluv sume 39,50 Eur/mesačne; úver na auto 417,44 Eur/mesačne; poistenie vozidla v sume 69,83 Eur/
mesačne; paušál Orange + internet v sume 35,50 Eur; PHM v sume 100 Eur/mesačne; strava v sume
250 Eur/mesačne; hygiena +oblečenie + vitamíny + pedikúra v sume cca 160 Eur/mesačne). Odvolací

súd vo vyvolanom odvolacom konaní potom konštatuje, že tieto závery okresného súdu zodpovedajú
obsahu spisového materiálu a vykonanému dokazovaniu, pričom odvolací súd nemal dôvod sa od týchto
záverov na základe odvolacích dôvodov otca odkloniť. Otec v prvostupňovom konaní a ani vo vyvolanom
odvolacom konaní neprodukoval tvrdenia a dôkazy, ktoré by závery okresného súdu spochybnili.

26. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť
rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Ako vyplýva z § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové, nenávrhové

konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle § 78 Zákona o rodine,
v spojení s § 121 CMP, predstavuje práve zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa
týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Zmena pomerov (ako
hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) musí byť tak závažná (kvalifikovaná),
aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie v časti určeného výživného pre maloletú pri takto
zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie, ale aj všetky ostatné

okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania, ktoré postuláty boli
v rozhodnutí rozhodne okresného súdu premietnuté.

29. Odvolateľ teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil
s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého

prvoinštančného konania mal otec vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov
v prospech jeho návrhu. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom ako
otec, nie je možné interpretovať ako porušenie práva otca na spravodlivý súdny proces.

30.Natomtomiestevovzťahukodvolacímnámietkamotcavovzťahukokresnýmsúdomvyhodnoteným

pomerom matky odvolací súd pripomína, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní
predovšetkým finančným plnením (výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou. Osobná
starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý
ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého
rodiča. „Výška príjmu "druhého" rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti - v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej
osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo“ (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 30.4.2019, sp.
zn. 10CoP/22/2019).

31. V odvolaní otec namietal, že „...Konajúci sudca ešte pred zahájením pojednávania vyjadril svoju

potrebu poukázať na metodickú príručku zverejnenú na stránkach Ministerstva spravodlivosti, že sa
prikláňa k určeniu výživného k percentám z tejto metodiky (táto metodická príručka má mať iba
informatívny charakter - výška výživného sa má odrážať od príjmov a výdajov oboch strán v konaní).“
Na základe postupu konania pred okresným súdom bolo preukázané, že okresný súd vykonával dôkazy
nielen produkované matkou, ale aj dôkazy označené otcom, ktoré boli produkované v priebehu konania.

Nebolo zistené, že by sa zasahovalo do výkonu práv otca spôsobom, ktorý by porušil jeho právo na
spravodlivý súdny proces, preto bolo nevyhnutné vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania
uskutočneného okresným súdom ako z relevantného základu pre posúdenie nároku na zvýšenie
výživného. Na to, aby vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd posúdil odvolacie dôvody otca,nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Okresný súd sa vyjadril k podstatným okolnostiam
prejednávanej veci, k podstatným dôkazom, a preto nebol zistený dôvod na zmenu rozsudku okresného
súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie.

Nebolo zistené odvolacím súdom, žeby sa okresný súd pri posudzovaní veci obmedzil iba na metodickú
príručku zverejnenú na stránkach Ministerstva spravodlivosti, v rovine tohto záveru sa odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

32. Otec v podanom odvolaní uviedol námietky vo vzťahu k zákonnému sudcovi, ktorý vec prejednával,

ktoré námietky sa týkali procesného postupu sudcu v konaní. Odvolací súd po preskúmaní veci vo
väzbe na tieto odvolacie námietky otca poukazuje na § 49 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, dôvodom na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti. V rozsahu námietok otca nezistil reálnu existenciu okolností, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o zaujatosti a tiež nebolo otcom v rovine tvrdení a dôkazov preukázané (výhradne pre
rozhodnutieoodvolacejnámietkezaujatosti),žebyzákonnýsudcamalvzťahkveci,kúčastníkom,alebo

zástupcom, ktorý by mal charakter a intenzitu, pre ktoré by nemohol rozhodovať „sine ira et studio“, teda
nezávisle a nestranne.

33. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

34. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

35. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

37. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďženezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

38.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).