Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203021
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624203021.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne
zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., v
konaní o zaplatenie 1.989,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje sa konanie o zaplatenie riadneho zmluvného úroku prevyšujúceho sumu 733,91 Eur.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta.

III. Nepriznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.6.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1.989,51 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 17,99% ročne zo sumy 1.858,44 Eur od 21.1.2023
do 15.7.2026, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.858,44 Eur od 21.1.2023
do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.03.2024 medzi postupcom
E. F. F. G. D., so sídlom: E. H. X, XXX XX F., G., zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností
pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky E.
F. F. G. D., pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III,
so sídlom: I. X, XXX XX E., J.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči

postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle Zákona
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov dňa 17.7.2021 Zmluvu č. 42791051020002 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkáchpre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti
v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca ku dňu
20.01.2023 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 2.024,51 EUR, pričom pozostávala z neuhradenej istiny
úveru vo výške 1.858,44 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 118,57 EUR, z neuhradeného
poistenia splátok vo výške 12,50 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 35,00 EUR. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nevykonal do dňa spísania žaloby žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu

vo výške 1.989,51 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.858,44 EUR, z
neuhradeného riadneho úroku vo výške 118,57 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 12,50
EUR. Žalobca si zároveň vyčísľuje riadny úrok z istiny po zosplatnení do termínu konečnej splatnosti
úveru vo výške 17,99% ročne zo sumy 1.858,44 EUR od 21.1.2023 do 15.7.2026, a úrok z omeškania
po zosplatnení vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.858,44 Eur od 21.1.2023 do zaplatenia.

3. Žalovaný k žalobe nepodal žiadne písomné vyjadrenie, aj keď bol na to vyzvaný súdom uznesením sp.
zn. 16Csp/50/2024-60 zo dňa 5.9.2024 spolu so žalobou a jej prílohami. Žalovanému bola predmetná
zásielka doručená dňa 11.9.2024.

4. V nadväznosti na výzvu súdu uskutočnenú uznesením sp. zn. 16Csp/50/2024-68 zo dňa 5.9.2024
na písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe žalobca v písomnom
podaní zo dňa 31.10.2024 doručenom súdu dňa 4.11.2024 pokiaľ ide o skutočnosť kedy a akým
spôsobom bola Zmluva č. 262422959963165 zo strany žalovaného riadne podpísaná uviedol, že
k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a pôvodným veriteľom došlo dňa 17.7.2021 elektronicky

prostredníctvom SMS, ktorú klient obdržal na mobilný telefón. Citoval pritom ust. § 40 ods. 3 OZ a
poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sži 3/2010 zo dňa 20.1.2011. Uviedol, že údaj
potvrdzujúci dátum podpisu zmluvy je možné nájsť v časti - DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY A INÝCH
PRÍJMOV (I. Predmet Dohody - 1. Klient a Banka uzatvorili dňa 17.7.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere) Dňa 28.7.2021 boli finančné prostriedky z úveru zaslané predajcovi na účet, nakoľko poskytnutie

úveru bolo viazané na nákup tovaru.
K výpočtu hodnoty RPMN uviedol, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sa RPMN vypočítalo
podľavzorca pričompoprepočítanínapercentáapozaokrúhlenínadvedesatinnémiestabolavýsledná
RPMN 19,55%. Poistné do výpočtu celkových nákladov v tomto prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti
nevstupuje – nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť

aj bez dojednaného poistenia. Poistenie predstavuje voliteľnú doplnkovú službu, jeho uzatvorenie
nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani podmienkou získania úveru za
ponúkanýchpodmienok.Preodstráneniepochybnostíspotrebiteľačijepovinnýprezískanieúverualebo
získanie úveru za ponúkaných podmienok uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru,
stanovil zákonodarca exaktnú formu toho, ako a kde je veriteľ povinný túto informáciu spotrebiteľovi

poskytnúť. VzmysleZoSUmusíbyťtátoinformáciavyjadrenávbode3.formuláraŠtandardnéeurópske
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je prílohou č. 3ZoSU. Zo žiadneho ďalšieho ustanovenia
Zmluvy o psotrebiteľskom úvere, ani jeho celkového znenia fakultatívnosť alebo obligatórnosť poistenia
vyplývať nemusí. Na podporu svojho tvrdenia predložil formuláre Európske informácie o spotrebiteľskom
úvere k Zmluve v bode 3 ktorých je vyjadrené zákonom predpísaným spôsobom, že pre získanie

úverov alebo získanie úverov za ponúkaných podmienok nie je potrebné uzavrieť poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru a zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn.: 6CoCsp/61/2022 z 31.1.2023 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 7CoCsp/25/2022
z 8.6.2022 majúc za to, že v Zmluve o úvere je RPMN uvedená správne. K nákladom spojeným
s uplatnením pohľadávky a poplatkom žalobca poukázal na časť 3 bod 3,2 Zmluvy a citujúc ust. § 121

ods. 3 OZ uviedol, že v zmysle Sadzobníka poplatkov E. F. F. G. D. pobočka zahraničnej banky účinného
od 1.1.2023 sú podľa ostatných poplatkov uvedených na strane č. 2 náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky vo výške 35 EUR nákladmi uplatnenými v prípade omeškania klienta so splácaním úveru,
ktoré má banka právo uplatniť si zaúčtovať ako skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
V prípade omeškania klienta so splácaním úveru má banka právo uplatniť si zaúčtovať skutočné

náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Náklady, ktoré si uplatňuje žalobca sú ako poštovné,
administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady
spojenésozasielanímSMSspráv.Jednásaonáklady,ktoréžalobcavynaložil,abyupozornilžalovanéhona omeškania so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Žalobca si neuplatňuje náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky v sume 35 EUR.
K poisteniu poukázal na časť 3 ods. 1 bod 1.7. Zmluvy s tým, že riadne neuhrádzanie poplatku za

poistenie žalovaným spôsobilo zánik poistenia.
K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poukázal na časť 3 ods. 3 bod 3.1. písm. a) Zmluvy o úvere
a zastáva názor, že na platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu
je potrebné dodržať v zmysle ust. 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a teda je potrebné si dohodnúť možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, dlžník musí byť v omeškaní 3 mesiace so zaplatením splátky

a taktiež musí byť vyzvaný na úhradu omeškaných splátok pričom mu musí byť daná minimálne 15.
dňová lehota na dobrovoľné plnenie omeškaných splátok. Podporne poukázal na novelizáciu § 53 OZ
účinnú od 1.11.2024 pričom ani v zmysle uvedenej novelizácie nie je obligatórnou náležitosťou výzvy
uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia a postačujúcim údajom bude uvedenie sumy, s ktorou
je dlžník v omeškaní. Možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť bola dohodnutá so žalovaným v časti 3.
ods. 3 bod 3.1. písm. a) Zmluvy o úvere. Postupca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 1.12.2022 na

úhradu omeškaných splátok vo výške 184,13 EUR a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalovanému bola predmetná listina doručená dňa 7.12.2022, dňa 22.12.2022 uplynula
lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ a keďže žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa
23.1.2023, ktoré žalovaný prevzal dňa 26.1.2023, vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.
K skutočnosti akým spôsobom bola splnená povinnosť v zmysle § 565 OZ žalobca poukázal na

rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1Cdo 61/2022, sp. zn.: 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024 a má za tom že NS SR
pripúšťa omeškanie s viacerými splátkami, pričom právo na vyhlásenie sa pri každej novej neuhradenej
splátke obnovuje. Nestotožňuje sa s právnym názorom, že veriteľ si môže uplatniť právo podľa § 565
OZ tak, že toto právo je časovo obmedzené, a ktoré začína plynúť odoslaním výzvy pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti a končí splatnosťou najbližšej splátky. V posudzovanom prípade bol žalovaný

v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 23.1.2023) v omeškaní s plnením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol pôvodným veriteľom upozornený v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti všetkých splátok
jednorazovo. K naplneniu predpokladov v zmysle § 53 ods. 9 OZ došlo podaním zo dňa 1.12.2022.
Keďže žalovaný omeškané splátky neuhradil, postupca mal od doručenia upozornenia na možné

uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ, až do prípadného splnenia týchto omeškaných splátok splnené
podmienkynauplatnenieprávapodľa§565OZ–avšakžalobcazdôrazňuje,žeuplatnenieprávapodľa§
565OZjeprávom,niepovinnosťouveriteľa.Veriteľsamôžezasplneniapodmienokpodľa§53ods.9OZ
rozhodnúť, či toto právo uplatní a za splnených podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ toto právo môže využiť
aj kedykoľvek v budúcnosti. Nemožno sa preto stotožniť so závermi v zmysle ktorých je za splnenia

podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ právo veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti časovo obmedzené, po ktorom mal veriteľ podľa žalobcu zrejme opätovne upozorniť dlžníka
na možné uplatnenie tohto práva, a to napriek tomu, že podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali
zachované (platobná disciplína žalovaného ako dlžníka sa neobnovila). Uvedené závery sú zároveň
v priamom rozpore s odbornou literatúrou, ktorá zastáva opačný právny názor. Plnenie v splátkach je

spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako
tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je
ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo
môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k takému právnemu úkonu

pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná dohoda medzi veriteľom
a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. Žalobca v posudzovanom prípade
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku
neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Ust. §
53 ods. 9 OZ totiž pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi (v prípade

spotrebiteľskej zmluvy), t. j. upozornení veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok
podľa § 565 OZ, ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu
práva podľa § 565 OZ môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a
dlžník musí byť v celkovo omeškaní viac ako 3 mesiace. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením
podmieniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 565 OZ výzvou a upozornením, ktoré musia byť

vykonané v priebehu jedného mesiaca – t. j. len pre nezaplatenie tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie
ktorej došlo k upozorneniu na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, bolo by to v ustanovení § 53 ods. 9
OZ výslovne a jednoznačne uvedené. Z dikcie uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitomtrojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok môže
veriteľ v budúcnosti – v prípade ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok
podľa § 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods.

9 OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej
splátky úveru – pričom táto skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok
podľa § 53 ods. 9 OZ žiadny vplyv – a teda je bez právneho významu, že spotrebiteľ bol upozornený
na uplatnenie tohto práva o niekoľko mesiacov skôr, nakoľko podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, t. j.
upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa sú

naďalejzachované.Postupsúdu,ktorýmsisúd„upravil“zákonnéustanovenie§53ods.9OZ avrozpore
so zákonom upravil časovú viazanosť veriteľa na vykonanie úkonu, ktorú navyše veriteľ objektívne
ani nemôže splniť je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého
právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej).
K obsahovým náležitostiam zosplatnenia a výzvy podľa§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ odmietol existenciu
povinnosti, aby výzva musela obsahovať údaje o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu

mimoriadnejsplatnosti,keďžetakátonáležitosťnevyplýva zožiadnehozákonnéhoustanovenia.Účelom
sporného ustanovenia je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, ktorú realizuje cez - zákaz žiadať zaplatenie
celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa, - zakotvením povinného omeškania
trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru, - a tiež
cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru spotrebiteľa informovať, a

tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení je snaha zákonodarcu
poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť vyhnúť sa vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o snahu žalovaného, navodiť

dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade so zákonom, hoci tak
nepochybne konal. Taktiež pripomenul, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti vychádza zo zásady
bezformálnosti právnych úkonov pričom výnimku zo zásady bezformálnosti predstavujú osobitné
zákonné ustanovenia, ktoré pre niektoré právne úkony prikazujú dodržanie určitej formy a obsahových
náležitostí. Citované ustanovenia neukladajú veriteľovi v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný

uviesť pre neuhradenie, ktorej splátky tak učinil. Preto je potrebné uzavrieť, že takáto náležitosť
neexistuje. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023 atď.), ktorá jednoznačne určila, že vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť možno pre neuhradenie splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala
po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola, prihliadnuc na vyššie citované

rozhodnutia Najvyššieho súdu navyše nadbytočná – keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky – a teda
veriteľ si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Uvedené sa už napokon
pretavilo aj do judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024).

K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názore, že , že právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo

dňa 01.12.2022, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 Predžalobná
výzva zo dňa 23.01.2023. V predmetných výzvach postupca uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu
a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky za poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca má preto za
to, že na základe tejto výzvy bol nepochybne postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu.
Ďalej poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo

26/2017, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018,
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019. Z vyššie
citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné vyvodiť, že podmienkami pre
platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti:banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite
viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Žalobca má za
tom že uvedené podmienky splnil. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol

opakovane vyzývaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že
žalovaný po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom
nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu.
Pričom v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,naktorúpoukázal(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.1Cdo/154/2022z

27.02.2024, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023), je
listinu s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 Predžalobná
výzva“ zo dňa 23.01.2023 bez pochybností možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 9 ZoB. Ako
vyplýva z uvedeného, konštantná judikatúra Najvyššieho súdu je ustálená v názore, že oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB, a zároveň
uvedená listina nemusí obsahovať splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 v

spojení s § 565 OZ. Žalobca považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že
zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.
K splneniu podmienok podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ citujúc ust. § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 uviedol, v

danom prípade došlo k postúpenou pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia predčasne splatná na
subjekt, ktorý je od 5.8.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia rozsahu v zmysle
rozhodnutia Národnej banky Slovenska, a preto má za tom že je aktívne legitimovaný.
Pokiaľ ide o posúdenie bonity žalovaného žalobca citujúc § 7 ods. 17, 20 zák č. 129/2010 Z.z., § 2 ods.
1, 2, 3, 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v predmetnom vyjadrení predložil výstup

z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti
splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine
prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad
z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe
zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu.

Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi
o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil
nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ mal tri existujúci
úverové záväzky s celkovými splátkami vo výške 226,00 EUR. Výška splátky novo poskytovaného úveru
bola vo výške 45,22 EUR. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 271,22 EUR.

Spotrebiteľ deklaroval v dokumente s názvom Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich
bankové tajomstvo, ktorý predkladáme v prílohe tohto podania čistý príjem vo výške XXX,XX EUR
u zamestnávateľa J. F. K. od 2021. Príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne
zo dňa 17.07.2021. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške XXX,XX EUR. V
rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum

spotrebiteľa v celkovej sume XXX,XX EUR, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované dieťa a
rodinnýstavženatý/vydatá.OpätovnepoukázalnapriloženúodpoveďNárodnejbankySlovenskazodňa
14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na
stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu

spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 % - teda XXX,XX EUR ((810 EUR - 218,06 EUR) * 40%). Celková
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 454,84
EUR.HodnotaDSTIbola0,76,atedaneprekročilahodnotu1,apretobolaschopnosťsplácaťposkytnutý
úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU.

V závere vyjadrenia v súvislosti s nárokom na uplatnený riadny úrok poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 5/2021 a na ktoré nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr.
sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020,
7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor

ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. V
prejednávanom prípade by žalovaný za podmienok riadneho plnenia povinností zo Zmluvy uhradil
celkovú čiastku vo výške 2.577,00 EUR, ktorá by pozostávala z istiny vo výške 1.691,72 EUR, riadneho
úroku vo výške 885,28 EUR. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR má žalobcav prejednávanom prípade nárok na riadny úrok vo výške 733,91 EUR (v zmluve dohodnutý riadny
úrok 885,28 EUR mínus 151,37 EUR uhradených na riadny úrok). Žalobca si z tohto úroku uplatňuje
neuhradený úrok vo výške 118,57 EUR a riadny úrok z istiny po zosplatnení do termínu konečnej

splatnostiúveruvovýške: 17,99%ročnezosumy1858,44EURod21.01.2023do15.07.2026. Zároveň
uviedol, že netrvá na riadnom úroku prevyšujúcom sumu vo výške 733,91 EUR.

5. Žalovaný sa k vyššie uvedenému písomnému podaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na ktorom rozhodol na deň 4.11.2024, ktorého
pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom právny zástupca ospravedlnil ako
svojuneúčasťtakajneúčasťžalobcu.Žalovanýsapojednávanianezúčastnil,svojuneúčasťospravedlnil
pričom súd mal vykázané doručenie predvolania riadnym spôsobom.

7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s Oznámením

o postúpení pohľadávky - úver č. XXXXXXXXXXXXXX, s prehľadom úhrad vedeným pod číslom
úverovéhoprípaduč.XXXXXXXXXXXXXX,sprípisomoznačenýmako„Pokusozmier“zodňa6.5.2024,
a podacím hárkom k nemu prináležiacim, so Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov
zo dňa 01.03.2024 a Prílohou k nej, s prípisom zo dňa 23.1.2023 označeným ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ a doručenkou k nemu

prináležiacou, s formulárom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262422959963165 zo dňa 17.07.2021,
s Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb platné a účinné dňom 01.01.2021, so
Sadzobníkom poplatkov E. F. F. G. D., pobočka zahraničnej banky platným od 01.12.2019, s prípisom
označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.12.2022 a podacím hárkom
a výstupom z aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ k nemu prináležiacim, s formulárom

Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, s formulárom Spracovanie osobných údajov a informácií
tvoriacich bankové tajomstvo, so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere,
s dokladom -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“, s prípisom Národnej banky Slovenska č.
NBS1-000-096-061 zo dňa 14.03.2024 označeným ako „Odpoveď na žiadosť“, ako aj oboznámiac sa
s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle§ 185 ods. 2 a § 295 Civilného

sporového poriadku, a síce s výstupmi z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri
tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 31.3.2021 aj
s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaje, kedy boli zverejnené, so

Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k
31.3.2021 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie, so Zoznamom registrov údajov
o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na ich základe zistil tento skutkový

stav:

8. Dňa 17.07.2021 mal byť vypracovaný formulár Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262422959963165
(ďalej len ako „formulár zmluvy“), ktorá mala byť uzavretá medzi E. F. F. G. D. ako bankou (ďalej
len ako „E. F. F. G. D.“) a žalovaným ako dlžníkom, príp. klientom. V príslušnej kolónke určenej na

podpis zmluvných strán, je v uvedenom formulári zmluvy pri oboch zmluvných stranách len poznámka
„podpísané elektronicky“ a na formulári absentuje dátum jeho vypracovania , resp. jeho opatrenia vyššie
uvedenou poznámkou „podpísané elektronicky“.

9. Zároveň mal byť vypracovaný aj formulár Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala

byť uzavretá medzi E. F. F. G. D. ako bankou a žalovaným ako klientom, v ktorej v príslušnej kolónke
určenej na podpis zmluvných strán je v uvedenom formulári tejto dohody pri oboch zmluvných stranách
len poznámka „podpísané elektronicky“ a na formulári absentuje dátum jeho vypracovania, resp. jeho
opatrenia vyššie uvedenou poznámkou „podpísané elektronicky“. Zároveň v článku I „ Predmet Dohody“
v ods. 1 tohto formulára dohody je uvedené, že klient (t.j. - žalovaný - poznámka súdu) a banka

(t.j. E. F. F. G. D. - poznámka súdu) uzatvorili dňa 17.07.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX.10. Na základe uvedeného formulára zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver s výškou
1.691,72 EUR s celkovou čiastkou k zaplateniu v sume 2.577,-- EUR. Zároveň tiež bola uvedená
aj Cena tovaru a služby sumou 1.691,72 EUR. Spôsob čerpania úveru bol stanovený jednorázovo

bezhotovostne. Výška mesačnej splátky bola 42,95 Eur (bez poistenia) 45,22 Eur s poistením, splatnosť
prvej mesačnej splátky bola stanovená na 15.8.2021 a splatnosť mesačnej splátky bola stanovená
na 15-tý deň. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.7.2026, zvolený balík poistenia:
komplexný balík poistenia. Počet mesačných splátok bol 60. Poplatok za poistenie bol určený vo výške
5,29 %.

11. Podľa zmluvy čerpanie spotrebiteľského úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby, pričom
tovar v predmetnej zmluve bol opísaný ako hromadný nákup čiernej techniky. Výška úveru bola
stanovená sumou: 1.691,72 EUR a cena tovaru alebo služby sumou: 1.691,72 EUR. Priama platba
predajcovi bola určená sumou: 0 EUR.

12. Podľa uvedeného formulára zmluvy výška úrokovej sadzby bola uvedená vo výške 17,99 % p.a., a
bola uvedená ako fixná, a hodnota odplaty bola uvádzaná 17,99 % p.a..

13. V predmetnom formulári zmluvy bol tiež uvedený údaj o RPMN, a to hodnotou 19,55 %.

14. Vyššie uvedená zmluvná hodnota RPMN nezodpovedala hodnote RPMN určenej podľa kalkulačky
na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, u ktorej pri zadaní parametrov
uvedených pre jej výpočet priamo v predmetnom formulári zmluvy, a síce „dátum pôžičky“: 17.7.2021, /
t.j. dátum uzavretia zmluvy uvedený v žalobe/ resp. „dátum pôžičky“: 17.7.2021 /t.j. dátum uvedený
v dohode o zrážkach zo mzdy/„výška pôžičky“: 1.691,72 EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne, „Počet

splátok“: 60, „Deň splátky“: 15-tý deň, „Dátum prvej splátky“: 15.8.2021 pri zohľadnený splátky 45,22
EUR s poistením, predstavuje hodnotu 22,48 % s celkovou čiastkou na splatenie tohto úveru v sume
2.713,20 EUR. Pri zohľadnený tých istých parametrov avšak s hodnotou splátky 42,95 EUR ( t.j. bez
poistenia), predstavuje RPMN podľa uvedeného výpočtu hodnotu 19,58 % s celkovou čiastkou na
splatenie tohto úveru v sume 2.577 EUR. Uvedený údaj o RPMN tak korešpondoval s reálnym stavom

pokiaľideovýškucelkovejčiastkyurčenejvuvedenomformulárizmluvy kzaplateniu,ktorémalžalovaný
na daný úver vykonať. Rozdiel vo vypočítanej hodnote RPMN za týchto podmienok bol zanedbateľný
(len 0,03% p.a.).

15. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a

pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre ostatné spotrebiteľské úvery pre
1. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 31.3.2021 bola 20,98 % p.a.. Najvyššia prípustná výška
odplaty tak podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ku dňu vyhotovenia
formulára zmluvy predstavovala hodnotu 20,98 % p.a. t.j. 2 x 10,49 % p.a.), pričom RPMN vypočítaná

súdom podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu pre úver bez
poistenia neprekračovala túto hodnotu maximálnej výšky odplaty.

16. Z Výpisu z úverového účtu žalovaného pod číslom úverového prípadu: XXXXXXXXXXXXXX, VS:
XXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovanému bol predmetný spotrebiteľský úver vyplatený dňa 28.07.2021

vo výške 1.691,72 EUR, a to tým spôsobom, že bol poukázaný priamo predajcovi.

17. Ďalej z tohto prehľadu úhrad vedeného na žalovaného vyplynulo, že tento na predmetný úverový
vzťah zrealizoval do 20.01.2023 /t.j. do dňa, kedy podľa tvrdenia E. F. F. G. D. mal tento zosplatniť
predmetný úver/ úhrady v celkovej čiastke 180,88 EUR. Iné úhrady už nerealizoval.

18. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením splátok,
ktoré boli uvádzané pôvodne vo výške 45,22 Eur mesačne a to splátky za mesiac december 2021
(splátka splatná dňa 15.12.2021),u ktorej došlo k „ANULÁCII OMEŠKANIA“ dňa 17.01.2022, a tiež
postupných splátok za mesiace január 2022 až august 2022 (t.j. splatných v dňoch 15.01.2022,

15.02.2022, 15.03.2022, 15.04.2022, 15.05.2022, 15.06.2022,15.07.2022 a 15.08.2022), u ktorých a to
u každej z nich dochádzalo k ich „ANULÁCII OMEŠKANIA“. Následne sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením splátok, ktoré boli uvádzané vo výške 49,71 Eur mesačne za mesiace september 2022
(splátka splatná dňa 15.09.2022), za mesiace október 2022 (splátka splatná dňa 15.10.2022), november2022 (splátka splatná dňa 15.11.2022), december 2022 (splátka splatná dňa 15.12.2022) a január 2023
(splátka splatná dňa 15.01.2023). K dátumu 19.01.2023 už E. F. F. G. D. účtoval podľa uvedeného
prehľadu sumu 2.024,51 EUR ako „dlžná čiastka “, pričom poplatok „Náklady spojené s upl.pohl.b“

vo výške 35,--EUR začal voči žalovanému uplatňovať už dňa 03.10.2022, t.j. po omeškaní s úhradou
splátky za mesiac september 2022.

19. Podľa článku 3 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, časť 3. predmetného formulára
zmluvy, v prípade, ak žalovaný ako klient, nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol

banke nepravdivé údaj, ak bolo na majetok klienta alebo na manžela/ku klienta začaté exekučné
konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom je banka
oprávnená okrem iného podľa písm. a/ uvedeného článku vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.
požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú právny
predchodca žalobcu určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

20. Zároveň podľa bodu 3.2 predmetného článku bol žalobca tiež oprávnený v prípade porušenia
povinností žalovaného ako klienta splácať poskytnutý úver, požadovať od neho zaplatenie úrokov z
omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu
žalovaného ako klienta, so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako klient, bol povinný úroky z omeškania a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

21. Prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.12.2021 E. F.
F. G. D. oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX vo výške 184,13 Eur vrátane príslušenstva. Zároveň upozornil žalovaného, že

pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, žalobca bude požadovať splatenie
celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Podľa podacieho hárka uvedená výzva bola daná
na poštovú prepravu dňa 5.12.2022 ako poštová zásielka č. L., pričom podľa aplikácie Slovenskej pošty
„Sledovanie zásielok“ uvedená výzva bola dňa 7.12.2022 doručená žalovanému.

22. Písomným prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ žalobca oznámil žalovanému, že sa ku dňu
20.01.2023 stal jeho záväzok z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 2.024,51 EUR splatným
v celom rozsahu a zároveň vyzval žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy zloženej z úverovej istiny vo
výške 1.858,44 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 131,07 Eur a nákladov spojených s

uplatňovaním pohľadávky vo výške 35 EUR. Uvedený prípis žalovanému podľa doručenky bol doručený
dňa 26.01.2023.

23. Podľa žalobcom predložených dokladov -„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ - v súvislosti
s poskytnutím predmetného úveru E. F. F. G. D. vykonal šetrenie, resp. posúdenie o majetkových

pomeroch žalovaného dňa 28.7.2021 (kolónka „ DATUM_FIN“).

24. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska
ku dňu 17.7.2021, t.j. ku dňu kedy mal byť vypracovaný formulár zmluvy boli v prevádzke Spoločný
register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal
vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register
spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov
o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a od 10.07.2017 začal

vykonávať činnosť aj EURI (Európsky register informácií). E. F. F. G. D. a ani žalobca neosvedčil , že
by bol nahliadol do niektorého z uvedených registrov.

25. Dňa 01.03.2024 uzavrel E. F. F. G. D. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci Zmluvu o postúpení
pohľadávok z nesplácaných úverov. Podľa Prílohy k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok z

nesplácaných úverov pod označením číslo zákazníka : XXXXXXXXXXXXXX, mala byť aj pohľadávka
vo výške istiny 2.024,51 EUR identifikovaná aj cez meno a priezvisko žalovaného, jeho rodné číslo a
miesto jeho bydliska.26. Prípisom označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky- úver č. 42791051020002“ zo dňa
01.03.2024 mal E. F. F. G. D. žalovanému oznámiť vyššie uvedené postúpenie pohľadávky evidovanej
po úverovým účtom č. 42791051020002 terajšiemu žalobcovi. Súdu nebolo preukázané, kedy uvedený

prípis bol odoslaný a ani prípadne kedy bol žalovanému doručený.

27. Prípisom č. 13549109 označeným ako „Pokusu o zmier“ zo dňa 06.05.2024 žalobca cestou svojho
právneho zástupcu mal požiadať žalovaného o úhradu dlžnej sumy: 2.452,61 EUR, pozostávajúcej: z
riadneho úroku: 118,57 EUR, úroku za neuhradený úver: 176,04 EUR, neuhradeného úveru : 1.858,44

EUR a nákladov právneho zastúpenia: 252,06 EUR. Zároveň žalovaného mal vyzvať na úhradu dlhu
v lehote 10 dní od doručenia pokusu o zmier. Uvedený prípis bol odoslaný podľa podacieho hárka
ako poštová zásielka č. L. dňa 07.05.2024, pričom súdu nebolo preukázané, kedy bol uvedený prípis
žalovanému doručený.

28. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

30. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to tým spôsobom,

že netrvá na riadnom úroku prevyšujúcom sumu vo výške 733,91 Eur, a preto súd konanie v uvedenej
časti v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil. Postupoval tak bez
ohľadu na súhlasné či nesúhlasné stanovisko žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo
ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani pojednávanie o tomto
spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.

34. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964Zb, Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom k 17.7.2021, teda ku dňu vyhotovenia formulára Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
262422959963165 (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.36.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 266 ods.5 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k
17.7.2021, teda ku dňu vyhotovenia formulára Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262422959963165

(ďalej len ako „ Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach
o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa
použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §

273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

39. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

40. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

41. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred
znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

42. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

43. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

44. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

45. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom k 17.7.2021, teda ku dňu vyhotovenia formulára Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
262422959963165 (ďalej len ako „ zákon č. 129/2010 Z.z.“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené
inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) anezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

46. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania5a),
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

47. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

48. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

49. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené

podmienky podľa odsekov 16 a 17.

50. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného
povolenia v tomto rozsahu:

a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

51. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

52. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

53. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

54. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

55. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

56. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

57. Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20
kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

58. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

59. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety.

60. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
g./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

61. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

62. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľskéhoúverupodľa§15 aleboposkytnutiespotrebiteľskéhoúverubezhotovostnenasplatenieiného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu, 18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

63. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

64. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

65. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady

na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu

o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

66. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ
a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

67. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

68. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

69. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa §10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.71. Podľa §10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.
máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata

obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo
pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje
odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na
webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho
štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie

aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi.

72. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

73. Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za

podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

74. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

75. Podľa §1 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch
prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,

vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

76. Podľa §1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

77. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

78. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

79. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
znení zákona č. 438/2015 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nichvzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli,
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 33b).

80. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

81. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

82. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku

dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, Ustanovenie odseku 1
neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a)
upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a
ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods.
16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky

Slovenska.

83. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ
je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo

dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením
povinností podľa osobitného predpisu.8)

84. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne

informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

85. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

86. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.

87. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák. č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a
účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

88.Podľa§39Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnom kudňu,kedymalodôjsťkpostúpeniu
pohľadávky,ktorájepredmetomtohtosporu,pôvodnýveriteľjepovinnýpísomneinformovaťspotrebiteľa
o postúpení pohľadávky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

89. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

90. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah medzi E. F. F. G. D. ako bankou (ktorá má byť právnym
predchodcom žalobcu) a žalovaným ako klientom a dlžníkom, ktorého existenciu má potvrdzovať

formulár Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262422959963165 (ďalej len ako „formulár zmluvy“) je
vzťahom spotrebiteľskoprávnym, a teda že zmluva, ktorá takýto vzťah zakladá, resp. má založiť musí
spĺňať predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy, a to jednak v zmysle zákonných
definícii § 52 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák. č.
129/2010 Z.z.“). Z predloženého formulára Zmluvy nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej
zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti
preto uvedený vzťahy medzi žalobcom (resp. pôvodne medzi E. F. F. G. D.) a žalovaným je potrebné
hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

91. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa súd prvotne zoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu. Vychádzal predovšetkým z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa
ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.

Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa
27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej

alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR
vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa
12.12.2017).

92. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existenciatvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný
ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

93. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 60/2018).

94. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o
bankách relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto pohľadávky zo spotrebiteľského

úveru z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia

veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho
porušeniu (porovnaj bod 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).

95. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného

ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 01.03.2024, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento
záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

96. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovom
vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil
svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

97. V nadväznosti na to súd tiež poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
právnej vete uverejnenej pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2023- Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych/), podľa ktorého „ V sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských
veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej
strane z ustanovení zákona (§ 295 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s
ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku).“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia ustanovenie § 295
CSP ukladá súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné

nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou stranou, ale tiež vtedy,
ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou., kedy toto právo súdu nie
je zákonom časovo obmedzené, a zároveň že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať
nielenkposúdeniuneprijateľnostiustanoveníspotrebiteľskejzmluvyaleboinýchzmluvnýchdokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by

smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj
bod 7 a 10 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/233/2021 zo dňa 25.05.2022 ,zverejneného pod číslom 83/2023 v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych č. 6/2023).

98. Súd preto pristúpil k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska
naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom
všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovaného skúmal a posudzoval
ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie
citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX ako aj č. 4/2021.

99. Nadväzne na to súd po vykonanom dokazovaní a po preskúmaní listinných dôkazov, dospel k
záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia na vedení tohto sporu.

100. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom zákon o bankách celkom jednoznačne
definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa

v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj
subjektu, ktorý nie je bankou.. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

101. Z obsahu prípisu zo dňa 23.01.2023 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42791051020002 -Predžalobnávýzva“ sícesekundárnevyplýva, žežalovanýjev omeškanísúhradou
záväzku z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 2.024,51 EUR, ktorú žiada uhradiť, avšak
primárne je predmetom tohto prípisu predčasné zosplatnenie uvedeného úveru.

102. Podľa judikatúry NS SR obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj bod
27 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022).

103. Uvedená otázka bola pritom podľa uvedeného rozhodnutia Najvyšším súdom riešená ako
otázka, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23
odôvodneniaRozsudkuNSSRsp.zn.2Cdo/266/2020zodňa31.03.2022,anaňuodkazujúceuznesenie
NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ).

104. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského
vzťahu predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky
bankyvyžadujesúčasnésplneniedvochpodmienokvzmysleustanovenia§92ods.8Zákonaobankách
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve

banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia
stanovuje priamo Zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany
bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie
14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO,

v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia
pohľadávky.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto

záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej nadpis znie
„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom „a

contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Súd v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto
výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanoveniav rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore

s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo
26/2017 zo dňa 16.07.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným
dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je
v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že

podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

105. Z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického

výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, vyplýva, že
pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a
samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným
uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie
a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia §

92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke,
môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ
tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v tom zmysle, že po upozornení na

možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na základe vyčíslenia konkrétnej
výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a to tým, že
svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom poskytuje dostatočný
informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný právny následok, akým
jepostúpeniepohľadávkybankovéhosubjektunanebankovýsubjekt.Uvedenývýkladzodpovedáokrem

iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

106. Vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, skrz

spotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereazdôvodu,abyochranaklientabolanielenfiktívna,aleskutočne
reálne zabezpečená, vo všeobecnosti neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ za výzvu banky v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v súlade s názorom vyjadreným v rozhodnutiach
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa

27. októbra 2022, okrajovo aj R 60/2018). Súd v nadväznosti na prezentovanú úvahu, ktorá má svoj
právny základ v odkazovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu dodáva, že v určitých situáciách je však
dôvodné uvažovať o odklone od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú výzvu banky v zmysle
názoru najvyššieho súdu prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020.
O takej situácii možno hovoriť napr. v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu

obsiahnutá napr. vo výzve pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, v sebe obsahovala jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby
v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V takomto prípade možno, cez spektrum teleologického
výkladu, prihliadnuť na sledovaný účel výzvy banky, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v
dostatočnom poučení dlžníka o tom, že ak vyčíslený dlh neuhradí, hrozí postúpenie pohľadávky banky

natretísubjekt.(porovnajnpr.rozsudokKSBanskáBystricasp.zn.14CoCsp/9/2024zodňa31.07.2024).

107. Žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo
dňa 01.12.2022, ktorá bola žalovanému doručená dňa 7.12.2022 a ktorá má mať charakter výzvy v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ doručeného žalovanému dňa 26.1.2023 žiadnu inú
písomnú výzvu od E. F. F. G. D., ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo
dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 01.03.2024, a ktorá
by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.108. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah, aplikujúc na skutkový stav, ktorý bol súdom
zistený, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle ust.

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách obsiahnutú vo „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ ktorej obsah by zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku
postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

109. Žalobca podľa názoru sudu tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru E.

F. F. G. D., od ktorého mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupoval v súlade s
§ 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie
uvedený subjekt realizoval.

110. E. F. F. G. D. vo vzťahu k žalovanému mal zosplatniť úver vyplývajúci z tohto úverového vzťahu
podľa tvrdení žalobcu dňom 20.01.2023, a to prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným ako „Oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“.

111. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, platného
a účinného v čase , kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku
zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

112. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby E. F. F. G. D. ako veriteľ mohol
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné, aby mu toto právo
vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím.

113. V danom spore je zrejmé, že E. F. F. G. D. si uvedené oprávnenie vyvodzoval z článku 3 „Následky

porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, písm. a/ formulára Zmluvy.

114. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka k predčasnému zosplatneniu môže dôjsť len za predpokladu,
že to medzi stranami bolo dohodnuté. Forma uvedenej dohody v danom ustanovení nie je dohodnutá,
a teda nie ja výslovne uvedené, že musí byť písomná.

115.Ztohtohľadiskapretosúdakceptovaluvedenéujednanievčlánku3„Následkyporušeniapovinností
klienta“, bodu 3.1, písm. a/ formulára Zmluvy ako dohodu strán sporu o predčasnom zosplatnení úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, aj keď podľa názoru súdu žalobca jednoznačne nepreukázal, že
medzi E. F. F. G. D. a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262422959963165

v písomnej forme.

116. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že formulár Zmluvy nie je opatrený žiadnym podpisom
jej zmluvných strán. V uvedenom formulári zmluvy pri oboch zmluvných stranách je len poznámka
„podpísané elektronicky“.

117. K tomu súd poznamenáva, že písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti (spočíva v tom, že obsah
právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v
tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). / Fekete , I. : Občiansky

zákonník . 1.zväzok (Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokodex 2015, str. 373/. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu . Písomný prejav
platí až od podpisu. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium, t.j. za
neplatný (neúplný) právny úkon. / Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok (Všeobecná časť) Veľký
komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015, str. 379/.

118. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje , aby sa právny úkon urobil
prostredníctvom modernej komunikačnej techniky. Výslovne sa uvádza telegraf, ďalekopis a iné
elektronicképrostriedky(napr.fax,internet,email,mobilnýtelefón).Právnyúkonurobenýtakoutoformouzákon považuje za právny úkon v písomnej forme , ak sú súčasne splnené dve podmienky a to a./
musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a b./ musí byť identifikovaná
osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon. /Fekete , I. : Občiansky zákonník . 1.zväzok

(Všeobecná časť) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokodex 2015,
str. 387/.

119. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami. ktorý má byť
písomný, musí byť podpísaný elektronicky podľa osobitného zákona, alebo či prípadne stačí všeobecná

požiadavka určiteľnosti obsahu a osoby, ktorá právny úkon uskutočnila. Súd je v danom prípade
toho názoru že k tomu, aby bola naplnená požiadavka písomnosti je nutné elektronicky dokument
podpísať elektronicky podľa osobitných predpisov so všeobecnou výnimkou nahradenia tohto podpisu
mechanickými prostriedkami (alebo ich elektronickou podobou ) tam, kde je to obvyklé ( § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Nie je možné konštituovať písomnosť právneho úkonu len na možnosti
určenia konajúcej osoby v konkrétnom jednotlivom prípade použitia elektronického dokumentu napr.

v dôsledku predchádzajúceho styku alebo e-mailovej adresy či telefónneho čísla (e-mail, chat, ICQ),
pokiaľ dokument nie je elektronicky podpísaný. Vychádza sa z toho, že pokiaľ nejde v zásade o písomný
právnyúkonulistiny,kuktorejjepripojenénastrojinapísanémenoapriezviskoalebopripojenápečiatka,
nemalo by to platiť všeobecne ani v prípade elektronických prostriedkov. Napojenie na konkrétnu osobu
by preto malo byť silnejšie než formálne označenie subjektu a miesta či zdroja odoslania. Pokiaľ má mať

právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami písomnú formu , mal by byť podpísaný podľa
zákona o elektronickom podpise. /Švestka, J., Spáčil,J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákoník I. § 1až 459 Komentář. 2. Vydání. Praha C.H.Beck, 2009, str. 371/.

120. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, akým spôsobom bol predovšetkým zo strany žalovaného

zabezpečený jeho elektronický podpis, ktorý by ho jednoznačne identifikoval. Podľa jeho tvrdenia k
uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a E. F. F. G. D. došlo dňa 17.7.2021 elektronicky prostredníctvom
SMS, ktorú žalovaný ako klient obdržal na mobilný telefón. Avšak ani toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nedokladoval.

121.Pritompodľa§40ods.4 Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomzakladaniezmluvného
vzťahu medzi E. F. F. G. D. a žalovaným jednou z podmienok pre zachovanie písomnej formy právneho
úkonu bola aj požiadavka , aby pri použití príslušného elektronického prostriedku bolo možné aj určiť
osobu, ktorá takýto právny úkon urobila. V danom prípade za formulára predmetnej Zmluvy takéto
určenie nie je možné.

122. Súd je preto toho názoru, že uvedená zmluva nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá v riadnej
písomnej forme (§ 9 ods. 1 zák.č.129/2010 Z.z.). Uvedená skutočnosť z hľadiska toho úverového vzťahu
však v konečnom dôsledku nemala vplyv na platnosť tejto zmluvy, ale spôsobila, že predmetný úver
podľa§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomaúčinnom

v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, resp. vyhotovenia jej formulára sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V žiadnom prípade sa však daná okolnosť nedotkla platnosti dohody zmluvných strán o
predčasnom zosplatnení tohto úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže požiadavka písomnej
formy tejto dohody nevyplynula zo zákona a je zrejmé , že predmetný úverový vzťah sa obsahom
formulára Zmluvy riadil a tým aj ujedaním o predčasnom zosplatnení úveru. Súd tak ustálil, že strany

sporu mali platné ujednanie o možnosti predčasného zosplatnenia predmetného úveru.

123. Ďalej je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to
upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka

a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo vyplýva z
právneho názoru prezentovaného najvyšším súdom v bode 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod
č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v
ktorom najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu , ktorým sa v danom

prípade zosplatňovala celá postupovaná pohľadávky naraz a predčasne jednoznačne konštatoval, že
veriteľ nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565
Občianskeho zákonníka. I z toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyšedruhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná
o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu.

124. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť
súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže

tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v
omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva
po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa
by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka

ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších
splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30.
novembra 2022).

125. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vyššie uvedený právny názor o povinnosti vykonania

predčasného zosplatnenia úveru do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky je prekonaný najnovšou
judikatúrou Najvyššieho súdu pretože ani z ním uvádzaných rozhodnutí a síce sp. zn. 1 Cdo/61/5022,
respektíve sp.zn. 1 Cdo/123/2022 nevyplýva takýto ním uvádzaný záver. To, že Najvyšší súd pripúšťa
omeškanie s viacerými splátkami ešte neznamená, že pri omeškaní tej- ktorej zo splátok môže veriteľ
uplatniť svoje právo na predčasnú splatnosť úveru bez toho, aby splnil podmienky, ktoré predpisuje § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre takéto zosplatnenie. Aj z týchto rozhodnutí jasne vyplýva,
že pokiaľ chce predmetný úver zosplatniť je potrebné, aby vo vzťahu k tej splátke na základe, ktorej chce
zosplatnenie uskutočniť, naplnil podmienky predpísané zákonom a síce, aby od takejto splátky uplynula
trojmesačná lehota od jej splatnosti v rámci, ktorej je v omeškaní s touto splátkou dlžník a zároveň aby
bol upozornený lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia celého zvyšku úveru, pričom

tieto podmienky vždy musia byť splnené do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej potom, čo tento
proces k príslušnej splátke započal. Jedine tak možno naplniť druhú vetu § 565 Občianskeho zákonníka
o tom, že to môže učiniť do splatnosti najbližšej splátky. Žiadne z vyššie ním uvádzaných rozhodnutí
NS SR totiž neuvádza, že sa na toto zosplatnenie ust. § 565 Občianskeho zákonníka , resp. prípadne
len niektorá jeho časť nemá aplikovať. Zároveň je takýmto výkladom je naplnená aj požiadavka

všetkých doterajších rozhodnutí NS SR , ktoré sa zaoberali plynutím premlčacej doby u spotrebiteľských
úveroch, aby plynutie premlčacej doby nebolo výlučne len na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže
jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu
plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. V odôvodneniach všetkých týchto
rozhodnutí sa pritom zdôrazňuje, že toto právo veriteľa sa tomu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej

nezaplatenejsplátke,ktorásadostanedoomeškaniaviacakotrimesiaceaprikaždejsplátkejepotrebné
po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne
zosplatnený dlh. Aj z tohto právneho názoru vyplýva logicky záver , že nepostačuje žalobcovi splniť si
podmienky predpísané v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka u jednej z omeškaných splátok
a následne vykonať zosplatnenie pre ktorúkoľvek inú a to prípadne aj nasledujúcu splátku, vo vzťahu ku

ktorej požiadavka zákona (t.j. uplynutie 3 mesiacov od splatnosti konkrétnej omeškanej splátky, výzva
na jej úhradu najmenej 15 dní pred vykonaním zosplatnenia na jej základe a vykonanie zosplatnenia do
najbližšej splátky, do ktorej sú obe predchádzajúce podmienky naplnené). Práve akékoľvek posúvanie
možnosti realizácie zosplatnenia za takúto najbližšiu splatnú splátku, nasledujúcu po prvotnom naplnení
predpokladov predvídaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka by napĺňalo postup, ktorý

rozhodnutia NS SR zavrhujú, a síce že plynutie premlčacej doby by bolo výlučne len na vôli veriteľa.
Ak by sa totiž nerešpektovala požiadavka vykonania zosplatnenia do najbližšej splátky, „posúvaním“
úkonov zosplatnenia na obdobie po takejto najbližšie splatnej splátke, bol by to práve samotný veriteľ,
ktorý by si sám stanovil začiatok plynutia premlčacej doby pri zosplatnení. V prípade posudzovania
otázky prípadného premlčania takéhoto predčasne zosplatneného úveru, by teda súd buď pristúpil na

túto„hru“veriteľaoposúvanisplátky,alebobymuselučiťvlastnýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorý
by korešpondoval so zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ, čo by však vyvolalo potrebu
posúdiť otázku predčasného zosplatenia uvedeného úveru inak ako to vykonal veriteľ.126. To je evidentné aj v danom predmetnom sporovom prípade. Prípisom „Výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru“ zo dňa 01.12.2022 E. F. F. G. D. žiadal žalovaného o úhradu sumy výške 184,13
EUR, pričom žiadnym spôsobom túto sumu nekonkretizoval, a teda bližšie neuviedol, čo túto sumu

predstavuje. Z listinného dôkazu - prehľadu č.: 42791051020002 je možné vyvodiť, že ju tvorí omeškaná
splátka vo výške 49,71 EUR splatná dňa 14.09.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní
2 mesiace a 16 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 35 EUR uplatňované od
3.10.2022, omeškaná splátka vo výške 49,71 EUR splatná dňa 14.10.2022, u ktorej bol žalovaný v čase
výzvy v omeškaní 1 mesiac a 16 dní a omeškaná splátka vo výške 49,71 EUR splatná dňa 14.11.2022,

u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 16 dní.

127. Na tomto mieste je potrebné tiež podotknúť, že žalobca vôbec nepreukázal kedy a za akých
okolností došlo medzi E. F. F. G. D. a žalovaným k dohode o zmene výšky splátky zo sumy 45,22 EUR
mesačne (uvádzanej vo formulári zmluvy) na sumu 49,71 EUR mesačne a akým spôsobom sa táto
zmena premietla do ostatných obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a predovšetkým akým

spôsobom boli tieto nové obligatórne náležitosti žalovanému ako spotrebiteľovi oznámené a tento s nimi
prejavil prípadný súhlas.

128. V čase E. F. F. G. D. vykonanej realizácie „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“, bol žalovaný so splátkou vo výške 49,71 EUR splatnou dňa

15.9.2022 v omeškaní 4 mesiace a 8 dní, so splátkou vo výške 49,71 EUR splatnou dňa 15.10.2022
v omeškaní 3 mesiace 8 dní a so splátkou vo výške 49,71 EUR splatnou dňa 15.11.2022 v omeškaní 2
mesiace 8 dní. Je tak zrejmé, že ku dňu vykonania tohto oznámenia formálne spĺňajú požiadavku § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka byť v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň upozornenie na možnosť
zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vykonaním zosplatnenia ako splátka splatná dňa

15.09.2022 (omeškanie 4 mesiace a 8 dní) tak aj splátka splatná dňa 15.10.2022 (omeškanie 3 mesiace
a 8 dní). Inými slovami E. F. F. G. D. si môže podľa výkladu žalobcu „vybrať“, pre ktorú z týchto splátok
úver zosplatnil, keďže nemusí podľa jeho názoru rešpektovať požiadavku, že to má byť do splatnosti
najbližšej splátky. Tým pádom ale takýto výklad ide proti požiadavke , ktorú zdôrazňuje aj najvyšší súd vo
svojich rozhodnutiach, aby začiatok plynutia premlčacej doby pri týchto spotrebiteľských úveroch nebol

závislý od takéhoto jednostranného právneho úkonu veriteľa, ktorý môže vyvolať možnosť uplatniť jeho
nárok na súde.

129. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti právny názor NS SR, podľa ktorého „Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti

dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k
čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené
podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením
na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej

asymetrie môže byť poškodený.“ (pozri bod 12.3. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.06.2024). Vo vzťahu k vyššie uvedenému argumentu žalobcu , že špecifikácia splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu by bola, nadbytočná – keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdujasnevyplýva,ževždymôžeísťlenosplneniejednejkonkrétnejvymedzenejsplátky–atedaveriteľ
si nemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje poukazujúc pri tom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024), súd dáva do pozornosti, že súdom vyššie
prezentovaný právny názor je najnovší ( rozhodnutie je z 26.06.2024) a navyše naň NS SR už odkazuje
aj vo svojom ďalšom novšom a teda aktuálnom rozhodnutí (viď rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024).

130. Súd ďalej poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že E. F. F. G. D. začal vykonávať
predčasného zosplatnenie tohto úveru práve pre splátku vo výške 49,71 EUR splatnú dňa 10.09.2022.

131. Výzvou vykonanou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v
čase realizácie predčasného zosplatnenia predmetného úveru bol v danom prípade prípis „Výzva na

zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.12.2022, ktorá žalovanému v zmysle teória dôjdenia bola
doručená dňom 07.12.2022.132. Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu E. F. F. G. D. evidoval u žalovaného
aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 184,13 EUR vrátane príslušenstva, ktorú sumu
po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového

prípadu: 42791051020002 ako už súd vyššie uviedol predstavovala omeškaná splátka vo výške 49,71
EUR splatná dňa 15.9.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 16 dní, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 35 EUR uplatňované od 3.10.2022, omeškaná splátka vo
výške 49,71 EUR splatná dňa 15.10.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a
16 dní a omeškaná splátka vo výške 49,71 EUR splatná dňa 15.11.2022, u ktorej bol žalovaný v čase

výzvy v omeškaní 16 dní (t.j. 49,71 EUR x 3 + 35 EUR = 184,13 EUR).

133. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal E. F. F. G. D. pristúpiť prípisom zo dňa
23.01.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002
- Predžalobná výzva“, ktorý bol žalovanému doručený podľa doručenky dňa 26.1.2023.

134. V tejto súvislosti súd uvádza, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie
oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok
stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa
zaniklo.( porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia
uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022).

135. Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa

01.12.2022 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového prípadu:
42791051020002 je zrejmé, že E. F. F. G. D. začal proces predčasného zosplatnenia predmetného
úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky vo výške 49,71 EUR splatnej dňa 15.09.2022, u
ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 16 dní, keďže v nadväznosti na ňu a ešte pred
splatnosťou každej ďalšej z nasledujúcich splátok začal si voči žalovanému uplatňovať dňa 03.10.2022

položku - náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 35 EUR. Ak si teda E. F. F. G. D. začal
uplatňovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku, vo vzťahu
ku ktorej bol žalovaný v omeškaní, a teda je logické, že práve na túto splátku mohol cieliť svoj zámer
v prípade jej neuhradenia v lehote troch mesiacov prípadne zosplatniť predčasne celý svoj dlh. Takýto
výklad uvedeného úkonu tohto veriteľa je súladný aj s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. s

§ 266 ods.5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

136. Ten výklad nie je rozporný ani s rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, nakoľko

podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať z princípu racionálneho
správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na
ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len za
predpokladu , že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto sporovom prípade je

tento opak preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
35 EUR, ku uplatneniu ktorých došlo dňom 3.10.2022, je zrejmé, že proces predčasného zosplatnenia
uvedenej pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 15.09.2022, ktorá v čase uplatnenia
uvedených nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania. Zároveň tento
výklad nie je rozporný ani s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024,

pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval situáciu, kedy z vykonaného dokazovania
nevychádzalo nič iné.

137. V danom prípade tak právny úkon zosplatnenia mohol E. F. F. G. D. realizovať do splatnosti
najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú

pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, čo v danom prípade mohla byť len splátka splatná dňa
15.11.2022. Akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú z ďalších nasledujúcich
splátok je nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu, za ktorý si E. F. F. G. D. vo vzťahuk žalovanému účtoval poplatok 35 EUR uplatnený dňa 3.10.2022 s označením „náklady spojené s
uplatnením pohľadávky“.

138. Aj keby prípadne sa argumentovalo tým, že medzi prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.12.2022 (ktorý bol žalovanému doručený dňa 07.12.2022) a splatnosťou
súdom hore uvedenej splátky splatnej dňa 15.11.2022, do ktorej si žalobca podľa súdu mal uplatniť
svoje právo na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka, neuplynula ešte minimálna lehota
15 dní podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a tak limitujúcou splátkou na uplatnenie tohto

práva mala byť až ďalšia nasledujúca splátka, u ktorej by bola splnená ako podmienka, že je najbližšou
splátkou nasledujúcou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu
predmetného úveru, a zároveň u ktorej je preukázané , že nasleduje po splnení požiadavky na výzvu
podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka realizovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením
tohto práva, jednalo by sa v danom prípade o splátku splatnú dňa 15.12.2022, do splatnosti ktorej si
však E. F. F. G. D. rovnako svoje právo na predčasné zosplatnenie neuplatnil, keďže ho realizoval až

po tomto dátume , a to prípisom zo dňa 23.01.2023 označeným „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42791051020002- Predžalobná výzva“.

139. E. F. F. G. D. pristúpil k zosplatneniu až dňa 23.01.2023, teda až po uplynutí splatnosti splátky, do
splatnosti ktorej toto svoje právo mohol využiť, a preto zosplatnenie vykonané prípisom „Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023
súd považoval za neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore so zákonom. V nadväznosti na to sa tak
uvedený úver nestal predčasne splatným a žalovaný bol oprávnený ale i povinný ho naďalej splácať
v zmysle splátkového kalendára, na ktorom sa zmluvné strany v úverovej zmluve dohodli (t.j. vždy 15-
tého dňa toho-ktorého mesiaca vo výške dohodnutej splátky).

140. Zároveň keďže vyššie uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42791051020002- Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 predstavoval neplatný právny úkon, nemohol
byť ani výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalovanému ako spotrebiteľovi oznamoval
informáciu, ktorá bola nepravdivá (zavádzajúca)- uvádzal nesprávnu výšku jeho dlhu ( podstatne vyššiu)

v danom momente , čo je treba hodnotiť cez ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

141. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že jeho povinnosťou nie je uviesť v
prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný konkrétnu splátku, pre neuhradenie ktorej k takémuto
predčasnému splateniu pristupuje.

142. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v
jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024 , resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo
dňa 31.07.2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého „Ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný

úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.“ Túto požiadavku zhora uvedený prípis „ Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa

02.11.2022 nespĺňa, keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú by chcel E. F. F. G.
D. zosplatnenie vykonať, a teda je neurčitým právnym úkonom a tým aj neplatným úkonom.

143. Navyše podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn.
5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024,„Vprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasne

splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (porovnaj bod 14.2 posledná veta uvedeného
rozhodnutia). Túto požiadavku zhora uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ zo dňa 23.01.2023 nespĺňa , keďže v ňom výslovne

nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, a teda je neurčitým právnym úkonom
a tým aj neplatným úkonom.144. Judikát sp.zn. 1Cdo/123/2022, na ktorý žalobca v tejto súvislosti poukazuje je prekonaný
práve vyššie uvedeným rozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024, resp. sp.zn.
5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024.

145. Súd dáva do pozornosti tiež právny názor NS SR vyslovený už v jeho rozsudku NS SR sp.zn.
2Cdo/149/2021zodňa06.09.2023,podľaktoréhovrozhodnutiach,asíceuzneseníz29.novembra2022
sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení
z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022

a uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia
premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je
tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565
OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ. (porovnaj bod 14.2 odôvodnenia
rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023) .

146. Súd zároveň podrobil tento spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovaného zo strany
E. F. F. G. D..

147. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že E. F. F. G. D. ako zahraničná banka bol podľa § 7 ods.4

zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

148. Podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol E. F. F. G. D. ako veriteľ povinný posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol

E. F. F. G. D. ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

149. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení
sp.zn. 16Csp/50/2024-68 zo dňa 5.09.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že
pri posudzovaní bonity žalovaného E. F. F. G. D. postupoval v súlade s § 7 ods. 16 a 17 citovaného

zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu
riadne zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených povinností.

150. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ku dňu 17.07.2021, t.j. ku dňu, ku ktorému mal
byť formulár Zmluvy vyhotovený, boli v prevádzke štyri takéto databázy, a síce Spoločný register

bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať
činnosť od 01.10.2015 a vo vzťahu ku ktorému E. F. F. G. D. vystupoval ako veriteľ poskytujúci údaje do
neho,Nebankovýregisterklientskychinformácií"NRKI"-časťRegisterspotrebiteľskýchúverovvzmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal
vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť
od 10.07.2017.

151. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal E. F. F. G. D. vykonať na základe

informácii,ktorémumalžalovanýnajehožiadosťposkytnúť,avšakžalobcasúdunepreložilžiadendôkaz
o tom, na základe akých podkladov, ktoré mal žalovaný poskytnúť E. F. F. G. D. tento subjekt hodnotenie
tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie
o žalovanom z príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil.

152. Nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej
odbornej starostlivosti zo strany E. F. F. G. D. pri posudzovaní úverovej bonity žalovaného je preto
potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti
žalobcu,resp.E.F.F.G.D.akobanky podľa§7ods.1 citovanéhozákonaapretojepotrebnépredmetnýúver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň za dôvod,
ktorý neumožňoval E. F. F. G. D. vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru (§
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

153. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ -
vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovaného až dňa 28.7.2021, (dátum
uvedenýakodátum pri údaji„DATUMFIN“vrámciuvedenéhodokladu)t.j.ažpovypracovaníformulára,
ku ktorému došlo dňa 17.7.2021.

154. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal E. F. F. G. D. vykonať na
základe informácii, ktoré mu mal žalovaný na jeho žiadosť poskytnúť, avšak žalobca súdu nepreložil
žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mu mal žalovaný poskytnúť, hodnotenie tejto
jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie
o žalovanom z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu

vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXXX“ predstavuje
len výstup z vnútorného systému E. F. F. G. D. a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. To
napokon potvrdil aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o výstup z interných aplikácií postupcu,
ktoré zaslal žalobcovi. Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha
vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú

napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Z dokladu -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXXX“
vyplýva , že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného
RKI_DATUM_ODPOVEDIbližšienešpecifikovanáinformáciadoručenádňa19.07.2021včaseo0:00:00
hod. (udaj vedený v tvare „2021-07-19 0:00:00“) , čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko samotný

formulár zmluvy sa určite žalovanému nevyhotovoval v čase o 0:00 hod. (t.j. o polnoci) a navyše podľa
tvrdení žalobcu samotná zmluva , ktorej existenciu osvedčuje jej formulár, mala byť uzavretá už dňa
17.07.2021, teda ešte pred tým, ako E. F. F. G. D. mal vôbec aj podľa tohto dokladu získať uvedené
údaje, na základe ktorých posudzoval bonitu žalovaného . V prípade výstupu údajov zo Sociálnej
poisťovne figuruje dátumom 17.07.2021 a čas 11:01:46 hod (viď riadky „SP_DATUM _DOPYTU“

a „SP_CAS_DOPYTU“). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom
jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti,
teda aj na bežné životné potreby, pričom súdu nebolo preukázané, že by ich E. F. F. G. D. vôbec
skúmal a žalovaného ako spotrebiteľa sa na ne prípadne dopytoval. Naopak, z uvedeného dokladu
-„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXXX“ vyplýva, že samotné šetrenie pomerov žalovaného mimo

ním uvedených údajov sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal E. F. F. G. D. získať až po uzavretí
spotrebiteľskej zmluvy.

155. Pokiaľ sa žalobca odoláva na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci
NBS-000-096-061, ani toto žalobcom prezentované opatrenie E. F. F. G. D. nezbavovalo povinnosti

vykonať posúdenie schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver na
podkladeurčitýchexternýchdokladov,ktorévšaksúdužalobcaanineprezentoval.(npr.§5predmetného
opatrenia). Navyše povinnosť hodnoverného preukázania posúdenia schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, je povinnosťou, ktorá je žalobcovi, resp. E. F. F. G. D. uložená zákonom, a

ani opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z. ako podzákonným akt predsa nemôže tieto
subjekty uvedenej povinnosti zbaviť.

156. Súd preto ustálil, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania
vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany E. F. F. G. D. pri posudzovaní úverovej bonity

žalovaného je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé
porušenie povinnosti žalobcu, resp. E. F. F. G. D. ako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a
preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy považovať nie len za bezúročný a bez poplatkov, a
zároveň je to tiež dôvod, ktorý neumožňoval E. F. F. G. D. vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie
predmetného úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

157. Z tohto hľadiska preto opätovne súd zdôrazňuje, že prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42791051020002 - Predžalobná výzva“ v žiadnom prípade nemohol predstavovať
výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže predstavoval neplatný právny úkon (bol v rozpore aj s§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý E. F. F. G. D. neumožňoval vyhlásiť predčasnú splatnosť tohto
úveru) a zároveň podával nepravdivú informáciu žalovanému o výške jeho dlhu na uvedenom úverovom
vzťahu v uvedenom momente tak ako to súd už vyššie uviedol.

158. Keďže z vyššie uvedených dôvodov nebolo pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
ako platného právneho úkonu preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z E. F. F.
G. D. na žalobcu podľa zákona o bankách, súd preto ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je
daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, keďže platne na základe ním prezentovaného

postúpenia nenadobudol ním uplatňovanú pohľadávku voči žalovanému, a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

159. Vzhľadom na uvedené sa tak súd ďalej nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre
posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom
uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v

obmedzenom rozsahu.

160. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

161. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

162. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

163. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

164. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

165. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

166. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

167. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

168. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných
princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana
v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

169. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania čo do
sumy úrokov nad sumu 733,91 EUR z dôvodu späťvzatia žaloby v uvedenej časti uvádza, že
je jeho povinnosťou skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V danej veci

žalobca svoje späťvzatie žaloby v uvedenej časti ničím relevantným neodôvodnil, takže súd ustálil , že
zastavenie konania v uvedenej časti zavinil samotný žalobca. V prevyšujúcej žalobou uplatnenej časti
súd žalobou zamietol. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu
trov konania. V danom spore si však žalovaný trovy konania neuplatnil.170. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP

aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o
náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie

postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším
rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bola úspešný v
spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

171. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.