Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203648
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220203648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr.JozefMačejaMgr.MatúšStaríčekvprávnejvecižalobkyne:A.B.C.D.,narodenáX.X.XXXX,bytom
E. F. G. XX, H., B., občianka Maďarska, právne zastúpená: JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., advokátka, so
sídlom Jókaiho 24, Dunajská Streda, proti žalovanej: I. J., K. F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. G.
XXX, H., B., občianka Maďarska, právne zastúpená: JUDr. Kvetoslava Živčáková, advokátka, so sídlom
Bratislavská 61/68, Šamorín, o vydanie dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 12C/32/2020-503 zo dňa 11. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/32/2020-353 zo dňa 7. septembra 2022 žalobu zamietol (prvý
výrok), žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26Co/18/2023-408 zo dňa 3. júla 2023
v dôsledku podania odvolania žalobkyňou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 12C/32/2020-353 zo
dňa 7. septembra 2022 podľa ustanovenia § 389 ods.. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil

a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup vo veci, keď súd prvej
inštancie nerozhodol o návrhu žalobkyne na prerušenie konania a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o návrhu
žalobkyne na prerušenie konania a znova posúdiť žalobou uplatnený nárok na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých

na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/32/2020-503 zo dňa 11. marca 2024 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“) tak, že žalobu zamietol (prvý výrok), žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 463 ods. 1, § 464, §
469, § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa domáha vydania dedičstva od
žalovanej tvrdiac, že je oprávnený dedič po neb. I. J. B., zomr. XXXX, keď jej matka - jeho sestra a
tiež jej sestra - jeho ďalšia neter vyhlásili, že dedičstvo po ňom odmietajú, pričom poukazovala na to,

že podľa maďarského práva, ktoré sa vzťahuje na dedenie po uvedenom poručiteľovi, nemohla dediť
žalovaná ako pozostalá manželka, nakoľko sa jednalo o tzv. vetvový majetok. Z rozsudku Krajského
súdu hlavného mesta vyplynulo, že dedičské konanie po poručiteľovi I. J. ml. prebehlo v Maďarsku (sp.
zn. 11078/Ü/277/2017/18), dedičstvo bolo v plnom rozsahu odovzdané žalovanej ako dedičke podľa
dedičskej postupnosti dedenia zo zákona. V znení záverov z tohto dedičského konania bolo vystavené

notárske potvrdenie o tom, že žalovaná je dedičkou po I. J. ml. pre účely dedičského konania vedeného
na tamojšom súde po jeho strýkovi - poručiteľovi L. J.. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanej vydania
práve toho dedičstva, ktoré prevzala právom neb. I. J. ml. v dedičskom konaní vedenom po L. J..

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa svoje tvrdenie o svojom postavení
oprávneného dediča nijakým spôsobom nepreukázala. Majetok po neb. I. J. ml. zdedila žalovaná.

Žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že by sa ona, resp. jej matka domáhala vydania dedičstva
prevzatého žalovanou v označenom (prvotnom) dedičskom konaní, ktoré konečné rozhodnutie z tohto
sporu (majúceho prebehnúť pred maďarským súdom) by jednoznačne zodpovedalo otázku, kto je
oprávneným dedičom po neb. I. J. ml.. Keďže prevzatie dedičstva žalovanou v prvotnom dedičskom
konaní(t.j.poporučiteľoviI.J.ml.)neboložalobou(ovydaniededičstva)napadnuté,vdedičskomkonaní

vedenom tamojším súdom po poručiteľovi L. J. správne notár - súdny komisár rešpektoval postavenie
žalovanej ako právnej nástupkyne právom neb. I. J.. Žalobkyňa potom nebola oprávnená v danom
prípade na podanie žaloby, a to z dôvodu, že nie je nositeľom práva na vydanie dedičstva. Žalobkyňa
sa domáhala vydania dedičstva z dôvodu, že jej matka, ktorej má prislúchať postavenie dediča po neb.
I. J. ml., dedičstvo odmietla, ale súdu prvej inštancie nebolo preukázané ani postavenie matky ako

oprávneného dediča a odmietnutie dedičstva z jej strany tak nebolo relevantné. Z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie na strane žalobkyne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. Súd prvej inštancie žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko bola
úspešná strana sporu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že žalobkyňa je oprávnenou
dedičkou neb. I. J. ml., pokiaľ ide o dedičstvo majúce charakter vetvového majetku. Žalobkyňa právom
neb. I. J. ml. je oprávnenou dedičkou aj neb. L. J. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 8D/8/2017.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je náležite odôvodnené. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa tvrdenie o svojom
postavení oprávneného dediča nijakým spôsobom nepreukázala, avšak neuviedol, na základe čoho
dospel k tomuto záveru. Súd prvej inštancie nevykonal všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy a ani
nepodal vysvetlenie, prečo obsah týchto dôkazov nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci.

Notárske potvrdenie o tom, že žalovaná je dedičkou po I. J. ml. pre účely dedičského konania vedeného
po neb. L. J., bolo síce vyžiadané na účely dedičského konania vedeného pred Okresným súdom
Dunajská Streda pod sp. zn. 8D/8/2017, avšak notár v Maďarsku v potvrdení neurčil, kto je dedičom v
prípade dedičského konania vedeného po neb. L. J., keďže notár nebol oboznámený so skutočnosťou,
že majetok, ktorý je predmetom dedičského konania po neb. L. J., má charakter vetvového majetku. Na

záver základného dedičského konania po neb. I. J. ml. bolo vydané právoplatné dedičské rozhodnutie,
na základe ktorého nadobudol dedič dedičstvo nachádzajúce v Maďarsku. Keby notár v Maďarsku bol
oboznámený s touto skutočnosťou, určil by v potvrdení aj to, kto je vetvovým dedičom tak, ako to
učinil napr. notár v prípade neb. L. M. J. pri vystavení osvedčenia o dedičstve po ňom. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v rozpore s Nariadením

EÚ č. 650/2012 na otázku určenia okruhu dedičov neb. I. J. ml. a na otázku riešenia odmietnutia
dedičstva neaplikoval maďarské hmotné právo, dokonca v prípade odmietnutia dedičstva aplikoval
slovenské hmotné právo. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, kto je oprávneným
dedičom neb. I. J. ml. podľa maďarského hmotného práva, nezisťoval cudzie maďarské právo, ani ho
neaplikoval v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa nie

jeaktívnevecnelegitimovanouosobounapodaniepredmetnejžaloby.Žalobkyňadostatočnepreukázala
skutočnosti v predmetnom konaní. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobe žalobkyne vyhovie v plnom rozsahu.9. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že argumentáciu žalobkyne,
aj jej právne posúdenie, odmieta ako celok, nakoľko žalobkyňa interpretuje všetky použité zákonné
ustanovenia vo svoj prospech, pričom ignoruje účel jednotlivých právnych predpisov, účelovo vytvára

právne a skutkové konštrukcie tak, aby tieto vyvolávali zdanie oprávnenosti jej nároku, pričom Súd
Hlavného mesta Budapešť a aj prvostupňový súd jednoznačne jej nároky odmietli z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie. Na nedostatok aktívnej legitimácie od začiatku poukazovala aj žalovaná. Keďže išlo
o majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, nemôže ísť o vetvový majetok, ani o vetvové
dedenie, nakoľko by súd rozhodoval podľa obsoletných právnych ustanovení, ktoré už neplatili ani v

čase, kedy bolo vydané dedičské osvedčenie v tejto veci. Žalobkyňa svoju žalobu niekoľkokrát doplnila
a menila, pričom momentálne sa snaží presvedčiť súd, že majetok, ktorý bol predmetom dedenia je tzv.
vetvový majetok. V danom prípade ani maďarský súd pri svojom rozhodovaní neaplikoval ustanovenia
o vetvovom dedení a konštatoval, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalovaná
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a

že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

11. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na vydanie dedičstva po poručiteľovi L. J., K. J.,
narodenom X.XX.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, naposledy bytom N., a to spoluvlastníckeho podielu

vo veľkosti 5/48-ín vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXX pre
katastrálne územie O. P. ako parcely registra „E“ číslo 145/1 – orná pôda, vo výmere 57068 m2, číslo
145/11 – orná pôda, vo výmere 1964 m2 a peňažných prostriedkov v sume 14.676,69 eur. Žalobkyňa si
uplatnila požiadavku na vydanie dedičstva od žalovanej ako nepravého dediča ako právna nástupkyňa
oprávneného dediča – jej matky J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď

dospel k záveru, že žalobkyňa nie je v súdenom spore aktívne vecne legitimovaná.

12. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie výslovne z dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Žiada sa uviesť, že i keď
žalobkyňa v odvolaní výslovne neuviedla, že odvolanie podáva i z dôvodu podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalobkyňa
(mimo iného) namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, čo bez pochyby
zakladá i uvedený odvolací dôvod posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť

v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Ako prvé žalobkyňa namietala, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný z dôvodu
zmätočného, nepresvedčivého a nezrozumiteľného odôvodnenia.

16. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalobkyňou namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvejinštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

19. Ďalej žalobkyňa namietala, že napadnutý rozsudok trpí skutkovými vadami, nakoľko súd prvej
inštancie sa neoboznámil s ňou predloženými listinnými dôkazmi, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam z vykonaných dôkazov a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec aj nesprávne právne
posúdil.

20. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

21. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

22. „Na skutočnosti, ktoré žalovaný doložil súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nebol
odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal povinnosť vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvod, pre
ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/25/2016,
sp. zn. 3Obdo/22/2016).“

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v odvolacom konaní podaním zo dňa
22.11.2024 (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) doplnila odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie a k uvedenému doplneniu odvolania priložila Osvedčenie o dedičstve zo dňa 10. októbra 2024
v spolu s uznesením o stanovení jeho právoplatnosti. Koncepcia kontradiktórneho civilného sporového

konania predpokladá, že skutkový stav veci musí byť riadne zistený už súdom prvej inštancie a je to
tiež súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov potrebných na rozhodnutie
vo veci vykoná. Pokiaľ žalobkyňa uskutočnila nové skutkové tvrdenia a predložila nové listinné dôkazy
v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nie je odvolací súd oprávnený na ne
prihliadať.

24. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, konkrétne Osvedčenie o dedičstve vydané notárkou Dr. Katalin
Szilvia Fortágh dňa 27.9.2023 pod č. 11067/N/341/2023/3, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie
je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je
predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom

konaní povinnosťou strán, ktorá je všeobecne uložená v ustanoveniach § 132 ods. 1 v spojení s §
185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia

tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch,
kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť

strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jejexistencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

26. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie ako prílohu k jej Podaniu
zo dňa 27.10.2023 priložila Osvedčenie o dedičstve vydané notárkou Dr. Katalin Szilvia Fortágh dňa
27.9.2023 pod č. 11067/N/341/2023/3, pričom v uvedenom podaní neuviedla žiadnu zmienku o tom,
prečo uvedené osvedčenie prikladá ako prílohu, resp. neoznačila uvedené osvedčenie ako dôkaz a ani
výslovne nenavrhla vykonať dôkaz touto listinou. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa

11.3.2024, na ktorom pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok, na výslovný dopyt
súdu prvej inštancie právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nemá návrhy na doplnenie odkazovania.
Z uvedeného je zjavné, že žalobkyňa neuskutočnila návrh na vykonanie dôkazu – oboznámenie
sa s uvedeným osvedčením. Odvolací súd má za to, že vyhlásenie strany o tom, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je jednoznačným prejavom strany
o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade už predtým uplatnených

návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie
dokazovania strana netrvá. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom prvej inštancie nemožno
považovať za vylúčenie žalobkyne z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré jej procesný
predpis priznáva. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté
dôkazy je tak neopodstatnená.

27. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

29. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne

pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

30. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil
rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd
ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo

vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou

úvahou súdu prvej inštancie.

31. Niet pochybností, že v súdenom spore sa jedná o žalobu oprávneného dediča proti nepravému
dedičovi (hereditas petitio) o vydanie dedičstva. Ochrana oprávneného (pravého) dediča je inštitútomdedičského práva, pomocou ktorého má byť dojednaná náprava, ak sa zistí až po prejednaní dedičstva,
že oprávneným (pravým) dedičom poručiteľa je niekto iný, než komu bolo dedičstvo potvrdené alebo
podľa výsledku prejednania dedičstva inak nadobudol. Preto sa ochrana oprávneného (pravého dediča)

riadi právnou úpravou, ktorá bola určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi. Žaloba oprávneného
dediča ako inštitút Občianskeho zákonníka je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený
dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva; závisí len od vôle oprávneného dediča, či
bude požadovať vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi alebo nie. Úspešnosť dedičskej žaloby je
podmienená nasledovnými skutočnosťami: žalobu je oprávnený podať iba ten, kto nebol účastníkom

konania o dedičstve, hoci ním mal byť; žalobu možno podať iba za podmienky, že dedičské konanie,
v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi, bolo právoplatne skončené; žaloba môže
smerovať iba proti nepravému dedičovi, nie proti osobám, ktoré síce z dedičstva niečo nadobudli, avšak
nie ako dedičia; žalobca musí v konaní preukázať, že má lepšie právo ako nepravý dedič.

32. Dôvodom pre zamietnutie žaloby v prejednávanej veci bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe je súd vždy povinný skúmať
existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj, ak ju v konaní nikto nenamieta. Aktívna
vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného
práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na
súdetentohmotnoprávnynárok.Žalobcamápovinnosťuniesťvsúvislostisaktívnouvecnoulegitimáciou

bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní
na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť tieto
svoje tvrdenia v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, ktorý z tohto tvrdenia vyvodzujú pre seba
priaznivé právne následky.

33. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1.7.2008).“

34. „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010 )“.

35. Pred rozhodnutím o uplatnenom nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
právo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa predovšetkým zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku.

36. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne zaoberal
vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
Žalobkyňa nesúhlasila s týmo záverom súdu prvej inštancie, v konaní pred súdom prvej inštancie i v
odvolaní namietala, že je oprávnenou dedičkou L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, právom I. J.
B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, keďže majetok, ktprý nadobudla žalovaná v dedičskom konaní

vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod spisovou značkou 8D/8/2017 má charakter tzv.
vetvového majteku podľa maďarského práva. Žalobkyňa podala žalobu v súdenom spore ako právna
nástupkyňa oprávnenej dedičky – jej matky J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dedičstvo po I. J. B., nar.
XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, odmietla.37. V zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,

ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

38. „Žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa § 485 OZ môže úspešne podať len ten, kto nebol
účastníkom konania o dedičstve. Takto legitimovaný však nie je ten dedič, ktorý v konaní o dedičstve

nebol opomenutý, ktorý bol k tomuto konaniu riadne pribratý a ktorý teda bol účastníkom tohto konania,
a tak aj s ním bolo konané (R 44/1986)“.

39. V súdenom spore niet pochýb o tom, že konania o prejednaní dedičstva vedenom na Okresnom
súde Dunajská Streda pod spisovou značkou 8D/8/2017 po poručiteľovi L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX, sa zúčastnila matka žalobkyne J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX. Uvedené dedičské konanie

bolo skončené uznesením o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva zo dňa 23.10.2017,
právoplatným dňa 23.10.2017. J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX (matka žalobkyne) a jej dcéra I. I., nar.
X.X.XXXX (sestra žalobkyne), písomnými vyhláseniami zo dňa 21.11.2018 odmietli dedičstvo po I. J.
B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, písomnými vyhláseniami zo dňa 3.2.2022 odmietli dedičstvo po
L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX a tiež znova po I. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

Pokiaľ tak žalobykňa tvrdí, že je oprávnenou dedičkou po poručiteľovi L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX, ako dedička jeho dedičov I. J. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (brat poručiteľa), I.
J. ml., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (syn I. J. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX), J. Q. J.,
nar. XX.XX.XXXX (sestra I. J. ml., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a matka žalobkyne), správne súd
prvej inštancie uzavrel, že nie je daná jej aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby v prejednávanej

veci. Bez pochybností možno konštatovať, že žalobkyňa nemá postavenie opomenutého dediča
v konaní o dedičstve po poručiteľovi L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, právom I. J. ml., nar.
XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, keďže jej právna predchodkyňa J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, sa uvedeného
dedičského konania zúčastnila, teda bola účastníčkou uvedeného dedičského konania a tak s ňou aj
bolo konané. Pokiaľ mala účastníčka dedičského konania vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda

pod spisovou značkou 8D/8/2017 J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, akékoľvek pochybnosti o určení okruhu
dedičov v tomto dedičskom konaní po I. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, resp. ak nesúhlasila
s rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní z dôvodu, že bola ukrátená na svojom dedičskom práve,
mala možnosť domáhať sa nápravy cestou riadnych opravných, prípadne mimoriadnych opravných
prostriedkov, čo však neurobila. Potom je bez právneho významu, že J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX

a I. I., nar. X.X.XXXX, písomnými vyhláseniami odmietli dedičstvo po L. J., nar. X.XX.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX, po I. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, keďže tak urobili po právoplatnosm skončení
dedičskéhokonania,ktoréhosaJ.Q.J.,nar.XX.XX.XXXX,zúčastnila.Žalobkyňasasnažíneprípustným
spôsobom dosiahnuť zmenu výsledkov dedičského konania o prejednaní dedičstva po poručiteľovi L.
J., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, argumentujúc, že súd pri určení okruhu dedičov I. J. ml., nar.

XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, neaplikoval maďarské hmotné právo, čo však mala možnosť namietať
účastníčka dedičského konania J. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, priamo v dedičskom konaní, prípadne využiť
opravné prostriedky v uvedenom dedičskom konaní, ako už odvolací súd konštatoval vyššie. Súd prvej
inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

40. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nebolo
potrebným, aby sa osobitne venoval vyhodnoteniu dôkazu listinou - Dar spísanou I. J., nar. XX.X.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, nakoľko uvedená listina by nemala žiaden bezprostredný dopad na rozhodnutie
v spore. Z rovnakého dôvodu nebolo ani dôvodným zaoberať sa podľa maďarského hmotného práva
určením okruhu dedičov I. J. ml., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a odmietnutím dedičstva po L. J., nar.

X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, po I. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Odvolací súd v súvislosti
týmito odvolacími argumentami žalobkyne opakovane uvádza, že žalobykňa nie je oprávnenou na
uplatenenie nárokov podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jej matka J.
Q. J., nar. XX.XX.XXXX, zúčastnila dedičského konania, a preto vykonávanie akéhokoľvek dokazovania
na splnenie zákonných predpokladov na vyvrátenie právnej domnienky subjektívneho dedičského práva

žalovanej by bolo nadbytočné v tomto spore.

41. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveruo nesplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v
spore. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru, sama o

sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Treba uviesť,
že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce
relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená. Súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil.

42. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie dedičstva. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom
dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal
na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového

stavu teda vyvodil správny právny záver o neopodstatnenosti žaloby žalobkyne v prejednávanej veci.

43. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkyne s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS

162/05, I. ÚS 140/2017). Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávnych skutkových a právnych
záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

44. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku uvádzané žalobkyňou nie sú naplnené.

45. Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie výslovne i z dôvodu podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému
odvolaciemu dôvodu však žalobkyňa neuviedla, aké pochybenia, resp. nedostatky súdu prvej inštancie
vytýka. Žiada sa uviesť, že nestačí v odvolaní formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale

je potrebné konkrétne identifikovať, v akom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu a
bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z úradnej moci -
vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie.

46. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobkyne zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne zdôvodnenie.
Odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci
samej za vecne správny, keď žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade
trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnila a ani

odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti.

48. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.49. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní

úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).