Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124203788.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., právne zastúpená: JUDr.
Tibor Sanák, advokát, Námestie SNP 2, Trnava, a otca: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne

zastúpený: JUDr. Peter Reisz, advokát, Klincová 37, Bratislava-Ružinov, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky aj otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16. septembra 2024 č.k. 21P/61/2024-81,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod.
do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 10.00
hod. do 17.00 hod. a to tak, že v pracovných dňoch si maloletú v určenom čase prevezme v školskom
zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku maloletú v určenom čase odovzdá v mieste
aktuálneho bydliska matky, počas víkendu si otec v určenom čase maloletú prevezme a po skončení

styku v určenom čase odovzdá v mieste aktuálneho bydliska matky, čím sa mení výrok I. uznesenia
Okresného súdu Trnava č.k. 21P/61/2024-32 z 06.06.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na zrušenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že mení výrok I. uznesenia Okresného súdu Trnava č.k.
21P/61/2024-32 z 06.06.2024 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý kalendárny
týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 17.00

hod a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod do 17.00 hod za prítomnosti starej matky J. B. s tým, že
otec si maloletú prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá starej matke na verejnom priestranstve v
meste bydliska matky.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 363 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej CMP), ako aj § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že uznesením č.k.21P/61/2024-32 zo 06.06.2024 súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca stýkať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň
v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.
za prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste
bydliska matky. Dňa 13.06.2024 matka navrhla toto neodkladné opatrenie zrušiť. Súčasne podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol Okresný súd Trnava uznesením č.k.

107C/68/2024-30 z 09.07.2024 tak, že uložil otcovi nevstupovať do rodinného domu matky v F. zároveň
nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, uznesenie však zatiaľ nie je právoplatné.Súd sa oboznámil s obsahom predmetného spisu a že matka uvádza rovnakú argumentáciu ako
v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, popisujúc skutkové okolnosti z 11.06.2024, ktoré sú
obsahom trestného oznámenia z 12.06.2024. Pripojila záznam o udalosti z 20.06.2024, z ktorého

vyplýva, že otec sa v ten deň napriek neodkladnému opatreniu o úprave styku otca za prítomnosti matky
domáhal stretnutia s maloletou len za prítomnosti matky, matka privolala políciu a situáciu sa snažila
upokojiť matka matky J. B., ktorá po tom, čo otec vzal maloletú so sebou, išla za otcom a maloletou
do bytu na K. X, F., čakala v samostatnej izbe až do cca 17:30 hod. kedy po ukončení stretnutia vzala
maloletú na zmrzlinu a domov. Otec poprel skutkové tvrdenia matky majúc ich za absurdné, tendenčné

a vymyslené, v žiadnom podaní matka neuviedla akékoľvek vyhrážky otca či jeho násilnú povahu a
zlom nastal až po nariadení neodkladného opatrenia o dočasnej úpravy styku otca s maloletou, čím sa
matka snaží o revíziu daného rozhodnutia. Trestné oznámenie matky z 12.06.2024 podľa tvrdenia otca
obsahuje účelové vymyslené tvrdenia matky, proti ktorým sa otec aktívne bráni pred orgánmi činnými v
trestnom konaní. Otec poprel tvrdenia matky, že sa nevie o maloletú postarať, poprel aj tvrdenia matky
o užívaní zakázaných či psychotropných látok, doložil čestné vyhlásenie jeho partnerky o tom, že nikdy

nebolasvedkomjehonásilnéhočinevhodnéhosprávaniavočijehodeťomatiežčestnévyhláseniematky
staršieho syna otca G., že otec je plne spôsobilý postarať sa o syna, majú dobrý vzťah a nikdy nebol k
synovi agresívny. Otec poukázal na zmenu argumentácie matky, ktorá pôvodne navrhovala jej osobnú
prítomnosť pri styku otca s maloletou a po vydaní neodkladného opatrenia už argumentuje násilím zo
strany otca a obavou z neho. Matka v podaní z15.08.2024 uviedla, že sa dozvedela, že 02.08.2024 bola

na otca v byte na K. L. M. F. privolaná jeho partnerkou polícia s tým, že ju napadol, otec si privolal rýchlu
zdravotnú službu a nechal sa prijať na psychiatrické oddelenie vo FN v Trnave, že je pod vplyvom drog a
alkoholu a chcel si ublížiť na zdraví, na druhý deň bol na reverz prepustený. Z uznesenia OO PZ Trnava z
23.08.2024 č.k. ČVS:ORP-1276/TT-TT-2024 vyplynulo, že oznámenie matky o telefonickom vyhrážaní
otca bolo odovzdané príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, nakoľko výsledky preverovania

ukazujú, že nejde o trestný čin.

3. Súd návrh matky na zrušenie neodkladaného opatrenia posúdil ako predčasne podaný, a preto ho
zamietol,keďakoprioritnýdôvodprezrušenieneodkladnéhoopatreniaposudzovalobsahneodkladného
opatrenia č.k. 107C/68/2024-30. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že otec má neprávoplatným

uznesením uložený zákaz približovania sa k matke, nemôže byť dôvodom obmedzenia otca na jeho
rodičovských právach a na odopretie maloletej jej práva na pravidelný kontakt s otcom. Maloletá pri
pohovore procesnému opatrovníkovi uviedla, že otca má rada, chýba jej, teší sa na stretnutia s ním. Súd
preto nezistil takú zmenu pomerov zakladajúcu zákonný dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia
č.k. 21P/61/2024-32. Zistil však dôvody pre čiastočnú zmenu tohto neodkladného opatrenia v dôsledku

zmeny pomerov z úradnej povinnosti. Neodkladným opatrením č.k. 21P/6/2024-32 bolo upravené
preberanie a odovzdávanie maloletej v mieste bydliska matky, pričom stretávanie otca s maloletou malo
prebiehať za práva prítomnosti matky, určené dni a časy stretávania otca s maloletou nenamietali matka
ani otec. Je však zrejmé, že k odovzdávaniu maloletej na stretnutia s otcom nemôže dochádzať na
adrese E. X, F., pretože matka ani maloletá tam v súčasnosti nebývajú. Dôvodom priznania matke práva

prítomnosti pri stretnutiach bolo, že súd mal doloženými fotografiami osvedčené, že otec vo väčšom
množstve požíva steroidy a opiáty, ktoré ovplyvňujú jeho psychiku, čoho svedkom bola matka počas
ich spolužitia, a uvedené látky otcovi spôsobovali ospalosť, zvýšenú agresivitu, neprimerané reakcie,
čo vzhľadom na nízky vek maloletej súd vyhodnotil ako možné riziko, kým sa v konaní nepreukáže
opak. Otec sa síce vyjadril, že žiadne z matkou uvedených látok neužíva a ňou predložené fotografie

nemožno považovať za dôkaz, avšak sám na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nedoložil žiaden
dôkaz, preto, nakoľko v konaní dosiaľ nebol preukázaný opak, trvá osvedčenie potreby inej osoby pri
stretnutiach otca. Tomuto svedčí aj obsah podania matky z 15.08.2024 z konania sp. zn. 107C/68/2024,
v ktorom matka opísala priebeh udalosti zo dňa 02.08.2024. Právo matky byť prítomná na stretnutiach
otca s maloletou je v súčasnosti nevykonateľné v dôsledku uloženého zákazu otca približovať sa k matke

na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a tiež súd vzal do úvahy aj tvrdenia matky, že má z otca strach
a obavy. Súd za vhodnú osobu, ktorá by namiesto matky mala byť prítomná na stretnutiach, považoval
starú matku maloletej z matkinej strany J. B., ktorá je maloletej blízkou osobou, s ktorou aktuálne matka
s maloletou bývajú, a ktorá pri nezhodách rodičov pri styku otca s maloletou dňa 20.06.2024 maloletú
dobrovoľne sprevádzala na stretnutí s otcom. Tým by sa zároveň mohlo vyhnúť eskalovaniu konfliktu

medzi rodičmi pri stretávaniach otca s maloletou. Zároveň naďalej platí, že ide o právo a nie povinnosť
starej matky zúčastňovať sa na stretnutiach otca s maloletou. Vzhľadom na súčasný stav bolo zároveň
potrebné zmeniť miesto odovzdávania maloletej na verejné priestranstvo v meste bydliska maloletejtak, aby bolo možné realizovať ich styky za súčasného rešpektovania uznesenia č.k. 107C/68/2024-30.
Preto súd výrok I. uznesenia č.k. 21P/61/2024-32 z 06.06.2024 zmenil tak ako je uvedené vyššie.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolania obaja rodičia a to čo do výroku II. Matka
vytýkala súdu, že nesprávne prevzal dôležité veci zo spisu sp.zn. 107C/68/2024, matka doložila do
spisu záznam z 21.06.2024 z dôvodu, aby súdu ukázala, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutie
a domáhal sa styku s maloletou bez prítomnosti matky, z čoho potom vznikla konfliktná situácia, lebo
otec jej zobral maloletú A.. Túto situáciu pomáhali riešiť aj príslušníci polície, ktorí navrhli starej matke

J. B., aby namiesto matky išla s maloletou na byt k otcovi a stará matka situáciu takto zachraňovala.
Uvedené nemení nič na tom, že došlo k hrubému porušeniu uznesenia súdu o neodkladnom opatrení
zo dňa 06.06.2024, ktorým rozhodol o úprave styku otca s maloletou len za prítomnosti matky a to z viny
otca, ktorý odmietol rozhodnutie rešpektovať, otec tiež porušil aj zákaz priblíženia sa k nej i k jej domu,
uložený mu neodkladným opatrením a matka preto nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, považuje ho
za predčasné. Nesúhlasí tiež s tým, aby sa styk uskutočňoval v utorky a štvrtky v čase od 15.00 hod.

do 18.00 hod., pretože o 14.45 hod. máva ešte dcéra olovrant a končí v škôlke po 15.00 hod. Matka pre
ňu prichádza do škôlky cca o 15.35 hod. až 15.40 hod., keďže o 15.30 hod. jej končí pracovná doba.
Rovnako aj otcovi končí o 15.30 hod. v Senci pracovná doba, takže objektívne môže po maloletú prísť
najskôr o 16.00 hod. a matka nechce, aby otec opúšťal pracovisko skôr ako mu končí pracovná doba
a tiež nechce, aby sa po diaľnici do F. ponáhľal. Preto matka navrhuje upraviť styk otca s maloletou na

každý kalendárny utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 14.00 hod.
do 18.00 hod. práve kvôli poobedňajšiemu spánku maloletej A. a to za prítomnosti matky. Úpravu styku
aj v nepárnu nedeľu považuje matka za nadbytočnú, neúmerne zaťažujúcu maloletú aj matku, keďže
obvykle v nedeľu chodievajú na rodinné spoločenské akcie a maloletá sa potrebuje pripraviť na ďalší
týždeň. Súd rozhodol nesprávne aj z dôvodu, že nezisťoval súhlas starej matky s jej prítomnosťou na

stretnutiach otca s maloletou, a takáto úprava je aktuálne aj nereálna, keďže stará matka sa nachádza
v zahraničí a navyše rodičia matky sa chystajú natrvalo žiť v Španielsku, zároveň matka nikomu inému
nedôveruje. Ohľadom udalosti zo dňa 02.08.2024 matka navrhuje ako dôkaz vyžiadať si lekársku správu
týkajúcu sa otca, aby súd mohol zvážiť jeho spôsobilosť vychovávať dieťa a jeho možnú nebezpečnosť
pre okolie. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že otec

je oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00
hod. a každú nepárnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletej s tým, že otec
si maloletú prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá matke v jej aktuálnom bydlisku.

5. Otec v podanom odvolaní opísal chronologicky genézu predmetného ako aj súvisiaceho súdneho

konania, pričom upriamil pozornosť súdu na neustálu zmenu argumentácie matky a jej protirečenie si
v jednotlivých podaniach (napr. na jednej strane chce byť prítomná pri styku otca s maloletou a v druhom
konaní argumentuje, že je potrebné zakázať priblíženie sa otca k matke z dôvodu jej údajnej obavy
o život a zdravie). Matka súd zavádza, vytvára účelové fabulácie a používa argumenty podľa toho, ako
sa jej to práve hodí, bez ohľadu na ich pravdivosť a relevantnosť a taktiež bez ohľadu na najlepší záujem

maloletého dieťaťa, ide o formu jej osobnej pomsty otcovi. V žiadnom konaní sa nepreukázalo a ani
preukázať nemohlo akékoľvek ohrozenie maloletej zo strany otca. Naopak, z listinných dôkazov vyplýva
jednoznačný záver o tom, že ich vzťah s dcérou je zdravý a vrúcny, dcéra ho má rada a chce s ním tráviť
čas, pričom otec poukazuje na jednotlivé správy ÚPSVaR a to konkrétne vo vyjadrení ÚPSVaR zo dňa
20.05.2024 sa uvádza „s navrhovaným stykom otca matka súhlasí (poznámka: bez prítomnosti matky),

avšak nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou“. Vo vyjadrení ÚPSVaR zo dňa 12.06.2024 sa
uvádza, že „z vykonaného šetrenia možno konštatovať, že otec má v domácnosti vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o maloletú“. Vo vyjadrení zo dňa 07.08.2024 ÚPSVaR uvádza „v čase
šetreniasavdomácnostinachádzalamaloletáA.,sktoroubolvykonanýosobnýpohovorbezprítomnosti
matky. Počas rozhovoru sa v izbe maloletej nachádzali obrázky, ktoré maloletá priniesla zo škôlky. Na

jednom bola postava muža s dieťaťom ako sa objímajú, maloletej sa pracovníci ÚPSVaR opýtali kto je na
obrázku a maloletá uviedla, že to je ona s tatinom. Tatino jej chýba a ľúbi ho. Keď jej tatino povie, že idú
k nemu, tak sa teší a chce tam ísť. Je jej u tatina dobre, aj u nej doma, aj u babky“. Je teda zrejmé, že zo
strany otca maloletej nehrozí absolútne žiadne nebezpečenstvo a požiadavka matky na jej prítomnosť
pri ich stretnutiach je fabuláciou. Aj priebeh udalosti zo dňa 20.06.2024 je zo strany matky účelovo

prekrútený s cieľom vyobraziť otca pred súdom ako agresora, pričom otec podrobne opísal ako sa
situácia odohrala. Pokiaľ ide o incident zo dňa 02.08.2024 otec potvrdzuje, že došlo ku konfliktom medzi
ním a jeho bývalou priateľkou z dôvodu, že matka mu oznámila, že ho jeho priateľka podvádza, čo sa po
verbálnej konfrontácii otca s priateľkou potvrdilo a on na ňu zvýšil hlas, v dôsledku čoho zavolala políciu.Privolaní policajti skonštatovali, že nedošlo k žiadnemu ublíženiu na zdraví, ani ničomu podobnému.
Tvrdenie matky, že otec si privolal RZP je nepravdivé, túto zavolali policajti, nakoľko otec skolaboval
z tejto stresovej situácie vyplývajúcej z toho, že sa mu zosypal celý život, je mu bránené v styku s dcérou

a prišiel o partnerku, ktorú si mal brať za manželku dňa 05.10.2024. Z dôvodu tohto psychického
kolapsu sa dal otec dobrovoľne po komunikácii s policajtmi odviezť na psychiatrické oddelenie. Tvrdenie
matky o tom, že si chcel ublížiť na zdraví nie je pravdivé. Po príchode do nemocnice bolo otcovi
okrem iného robené aj toxikologické vyšetrenie, ktoré vyšlo s negatívnym výsledkom, tiež bolo vykonané
psychologické vyšetrenie, kde mu boli predpísané lieky na depresiu z dôvodu dlhodobého psychického

tlaku zo strany matky maloletej. Následne otec začal navštevovať aj psychológa a jeho stav sa zlepšil,
zmenil prístup k celej situácii a pochopil, že zo strany matky ide o psychické týranie a vydieranie.
Otec opakovane zdôrazňuje, že sú nepravdivé tvrdenia matky o údajnom požívaní psychotropných
látok a steroidov zo strany otca, otec žiadnu z matkou uvedených látok neužíva a ňou predložené
fotografie nepredstavujú dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť absurdný záver, že otec takéto
látky užíva. Otec si je vedomý dôkaznej situácie a skutočnosti, že voči absurdným a nepravdivým

tvrdeniam sa bráni len protiargumentáciou, ktorou užívanie psychotropných látok a steroidov opakovane
popiera a rovnako namieta autenticitu fotiek predložených matkou a ich akýkoľvek súvis s jeho osobou,
avšak keď sa proaktívne snažil podrobiť vyšetreniu na eventuálnu prítomnosť steroidov, alebo iných
zakázaných látok v tele, ktoré by jednoznačne preukázalo, že takéto látky neužíva, nebolo mu to zo
strany kompetentného orgánu umožnené, o čom dokladá komunikáciu s antidopingovou agentúrou SR

(SADA) ako odborným garantom na testovanie steroidov a iných zakázaných látok. Podrobil sa však
v nemocnici toxikologickému vyšetreniu, ktoré jednoznačne preukázalo, že neužíva žiadne omamné či
psychotropnélátky,akoúčelovotvrdímatka.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdnariadené
neodkladné opatrenie zmenil tak, že mu umožní stýkať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň
v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.

a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení
stretnutia odovzdá matke maloletej na verejnom priestranstve v meste bydliska matky a zároveň uloží
matke aj povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podaným odvolaniam poukázal na to, že z dôvodu návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala nevstupovať do jej rodinného domu a nepribližovať
sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel, sa
nerealizovalo otcovo stretávanie s maloletou A. cca 3 mesiace, pričom odvolacím súdom bol napokon
návrh matky zamietnutý. Kolízny opatrovník je toho názoru, že je potrebné zachovať vzťah otca
s maloletou a odporúča odvolaciemu súdu vyhovieť odvolaniu otca. Pokiaľ ide o odvolanie matky v časti

stretávania sa otca s maloletou za jej prítomnosti, toto navrhol kolízny opatrovník zamietnuť, zároveň je
toho názoru, že v danom konaní je nevyhnutné uskutočniť znalecké dokazovanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zmeniť.

8. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletej A. – o úprave styku otca s
maloletou na čas do rozhodnutia vo veci samej. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II zmenil predchádzajúcu neodkladnú úpravu
stykuotcasmaloletouaupravilstykotcasmaloletoukaždýkalendárnytýždeňvutorokaštvrtokod15.00
hod. do 18.00 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 17.00 hod a každú nepárnu nedeľu od 10.00

hod do 17.00 hod za prítomnosti starej matky J. B. s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení
stretnutia odovzdá starej matke na verejnom priestranstve v meste bydliska matky. K záveru o potrebe
takejto čiastočnej zmeny dospel z dôvodu, že mal osvedčenú zmenu pomerov v rodine maloletej, z ktorej
vyplýva, že predchádzajúca úprava styku otca s maloletou (v rovnakom rozsahu a termínoch ale za
prítomnosti matky s odovzdávaním a preberaním v mieste bydliska matky) nie je vyhovujúca, nakoľko

právo matky byť prítomná na stretnutiach otca s maloletou v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia je
nevykonateľné v dôsledku súdom uloženého zákazu otcovi približovať sa k matke na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov a tiež súd vzal do úvahy aj tvrdenia matky, že má z otca strach a obavy. Považujúc starú
matku maloletej J. B. za vhodnú osobu, súd prvej inštancie oprávnil menovanú, aby namiesto matkybola prítomná na stretnutiach otca s maloletou, zároveň za miesto preberania a odovzdávania maloletej
určil verejné priestranstvo v meste bydliska matky.

9. Matka podala odvolanie z dôvodu, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, to že ju stará matka raz
nahradila pri stretnutí otca s dcérou neznamená, že ide o osobu vhodnú zastupovať v tomto matku a to
jednak z dôvodu, že stará matka nedala k tomu súhlas a okrem toho ani nie je možné, aby sa styku otca
s maloletou zúčastňovala z dôvodu jej dlhodobej neprítomnosti na území SR. Matka pritom nedôveruje
žiadnej inej osobe a zároveň trvá na tom, aby ona sama bola na stretnutiach otca s maloletou prítomná

považujúc otca za nespôsobilého vychovávať dieťa a nebezpečného pre maloletú.

10. Dôvodom podaného odvolania zo strany otca je tvrdenie, že v danom prípade neexistuje dôvod na
prítomnosť matky na jeho stretnutiach s maloletou, maloletej zo strany otca nehrozí absolútne žiadne
nebezpečenstvo a požiadavka matky je nepodložená a jej dôvodnosť ničím nepreukázaná.

11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená, v mimosporových konaniach je umožnené súdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,

efektívnej ale zásadne len dočasnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Dočasnosť opatrenia spočíva v
tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej,
pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z

tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával
dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku), ale je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.

17. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré sú nenávrhovými konaniami, môže súd

nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu ( § 360 ods. 1 CMP), pričom vec vždy posudzuje z hľadiska
záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť
vyplýva aj z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.18. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie síce správne zistil potrebu zmeny doterajšej neodkladnej úpravy, avšak odvolací súd
po preskúmaní veci berúc do úvahy aj nové skutkové tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi po

vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (§ 63 CMP) považoval za potrebné napadnuté rozhodnutie
korigovať.

19. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej od apríla 2023 nežijú v spoločnej
domácnosti a maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky. Aj otec má eminentný záujem podieľať sa

na starostlivosti o svoju dcéru v čo najširšom rozsahu, ale zo strany matky maloletej je mu v tom bránené,
matka ho v styku s dcérou obmedzuje a určuje si pravidlá ich stretávania. Otec podal dňa 13.05.2024
na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom sa domáha
zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zároveň podal návrh na úpravu
jeho styku s maloletou neodkladným opatrením, ktorému súd vyhovel uznesením č.k. 21P/61/2024-32
zo dňa 06.06.2024 avšak s tým, že styk otca upravil za prítomnosti matky majúc tvrdeniami matky

a ňou doloženými fotografiami osvedčené, že otec vo väčšom množstve užíva opiáty a steroidy, ktoré
ovplyvňujú jeho psychiku, čo súd vyhodnotil ako možné riziko pre maloletú. Matka si následne podala
dňa 12.06.2024 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ a h/
CSP, ktorému prvoinštančný súd vyhovel uznesením č. k. 107 C/68/2024-30 zo dňa 09.06.2024, a uložil
otcovi maloletej povinnosť nevstupovať do jej rodinného domu na ulici D. E. X M. F. so súvisiacimi

pozemkami a to po dobu 12 mesiacov a taktiež mu uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, toto rozhodnutie ale následne bolo zmenené uznesením odvolacieho
súdu zo dňa 26.09.2024, ktorý návrh matky zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že zo
strany navrhovateľky nebola osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov
medzi stranami, keď žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že povinný svojím konaním narušuje telesnú

a duševnú integritu navrhovateľky a tobôž ich maloletej dcéry A..

20. Matka dňa 12.06.2024 podala na súd zároveň návrh na zrušenie neodkladného opatrenia č.k.
21P/61/2024-32 zo dňa 06.06.2024 o úprave styku otca s maloletou a to z totožných dôvodov, ktoré
uvádzala v návrhu požadujúcom uloženie otcovi maloletej nevstupovať do jej rodinného domu a

nepribližovať sa k nej i k maloletej A., jej návrh na zrušenie existujúceho neodkladného opatrenia však
súd výrokom I. napadnutého uznesenia zamietol ako nedôvodný a v tejto časti uznesenie nadobudlo
právoplatnosť, keďže nebolo proti nemu podané odvolanie. Zároveň však prvoinštančný súd považoval
za potrebné, s ohľadom na obsah spisového materiálu vo veci č. k. 107 C/68/2024 a v tom čase
nariadený zákaz otcovi maloletej približovania sa matke maloletej, zmeniť dovtedy platné neodkladné

opatrenie o úprave styku otca s maloletou a to tak, že prítomná pri styku otca s maloletou nebude
matka dieťaťa ale stará matka J. B.. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd nepovažuje toto
rozhodnutie za správne, keď treba dať za pravdu matke, ktorá v odvolaní vytýkala súdu, že si nezisťoval
ani objektívnu vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, ani súhlas starej matky s tým, aby sa zúčastňovala
styku otca s maloletou vnučkou. Bez zistenia týchto skutočností bolo nariadenie neodkladného opatrenia

v zmenenej podobe predčasné a nesprávne. Zároveň však i odvolací súd videl potrebu zmeny pôvodnej
neodkladnej úpravy styku otca s maloletou, ale z dôvodu, že v konaní medzičasom vyšli najavo nové
skutočnostiodôvodňujúcezáveroneopodstatnenostiprítomnostimatkypristretnutiachotcasmaloletou.

21. Odvolací súd mal obsahom spisu dostatočne osvedčené, že medzi otcom a maloletou existujú silné

citové väzby, maloletá ho má rada a teší sa z ich stretnutí, je jej u tatina dobre a chýba jej. Zo správy
kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť o maloletú. Tvrdenia matky o tom, že by otec mal byť pre maloletú nebezpečný, zostali
v rovine neosvedčených tvrdení. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že
by matka osvedčila tvrdenie o tom, že otec dieťaťa vo väčšom množstve požíva steroidy a opiáty,

ktoré ovplyvňujú jeho psychiku, spôsobujú mu ospalosť, zvýšenú agresivitu a neprimerané reakcie.
Matkou predložené fotografie, ktoré obsahujú iba balenia rôznych liekov, pre ich všeobecný charakter a
neadresnosť (nedá sa zistiť kto, kde, ani kedy ich vyhotovil, nedá sa zistiť kto, kedy a v akom množstve
ich užíva/užíval a pod.) nemôžu postačovať súdu pre záver o užívaní, prípadne nadužívaní zobrazených
látok otcom a už vôbec nie o prípadnom ovplyvňovaní jeho psychiky v zmysle zvýšenej nebezpečnosti

pre svoje okolie, resp. pre maloletú. Záver prvoinštančného súdu o možnom riziku pre maloletú, ak
sa bude s otcom stýkať bez matkinej prítomnosti, založený len na uvedených fotografiách, ktoré by
mali podporiť matkine tvrdenia, treba považovať za neopodstatnený, keďže nebolo v konaní dostatočne
osvedčené ani užívanie týchto látok zo strany otca a ani neprimerané správanie otca pod ich vplyvom (akich vôbec otec užíva). Otec pritom uvedené tvrdenia matky dôrazne popiera považujúc ich za účelové.
Potvrdil, že vo vzťahu síce mali vážne nezhody, avšak nikdy sa voči matke maloletej nesprával násilnícky
ani jej neublížil, matka však skutočnosti účelovo prekrúca a všetky absurdné obvinenia si vymyslela

s cieľom zdiskreditovať ho v prebiehajúcom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Otec sa snažil vyvrátiť tvrdenia matky podrobením sa testovaniu na steroidy a obdobné látky, ale nebolo
mu to umožnené, ako vyplýva z predloženého dôkazu (komunikácia so slovenskou antidopingovou
agentúrou zo dňa 19.09.2024), podrobil sa však v nemocnici toxikologickému vyšetreniu a jeho
výsledkom otec osvedčil, že aktuálne neužíva žiadne omamné či psychotropné látky. To, že otec dňa

02.08.2024 v dôsledku silnej stresovej situácie psychicky skolaboval, nepredstavuje samé osebe takú
skutočnosť, ktorá by ho diskvalifikovala z role spôsobilého rodiča, zvlášť pokiaľ otec pristupuje k situácii
zodpovedne a svoj zdravotný stav bezodkladne zastabilizoval a aj naďalej adekvátne rieši za spolupráce
odborníkov. Z vykonaného skráteného dokazovania odvolací súd uzatvára, že násilné a agresívne
správanie otca, ktoré matka v konaní tvrdila, a na ktorom založila svoju požiadavku na jej prítomnosť pri
stretnutiach otca s maloletou, nebolo v predmetnom konaní ničím relevantným osvedčené a na strane

otca nebolo zistené také správanie, ktoré by súd mal vyhodnotiť ako nebezpečné pre jeho maloletú
dcéru.

22. Odvolací súd pripomína, že v zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia
rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne

osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo
styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť
o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s

odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01), a že dieťa má právo na to, aby
dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no.
36141/97). Bezdôvodná prítomnosť matky pri stretnutiach otca s maloletou predstavuje neprijateľné
obmedzovanie práv otca ako rovnocenného rodiča a zároveň i práv maloletého dieťaťa na starostlivosť

oboch rodičov a na rozvíjanie plnohodnotných vzťahov s odlúčeným rodičom slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

23. Žiada sa pripomenúť, že v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné
vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať

sa na jeho výchove, čomu korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.
Rozhodnutím súdu by dieťaťu preto malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol
postulátrovnakejrodičovskejstarostlivostičonajviacnaplnený.Takétousporiadanievzťahovjespravidla
vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu s tým, že konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento

záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

24. Vychádzajúc z uvedeného potom aj v prejednávanej veci musel mať súd na zreteli rešpektovanie
práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom v tomto prípade

odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by otec mal byť vylúčený z osobnej starostlivosti o svoje
dieťa, prípadne obmedzený v jeho právach prítomnosťou matky alebo inej osoby pri ich stretnutiach.
V konaní nebola osvedčená žiadna skutočnosť ohľadne akéhokoľvek nevhodného správania sa otca
voči maloletej dcére. Maloletá má k otcovi vybudované silné citové väzby a pokiaľ matka styk otca
s maloletou nepodporuje, ale naopak rôznymi formami obmedzuje, je nevyhnutná okamžitá ingerencia

súdu, aby nedošlo k ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, keďže neskôr je reparácia poškodených vzťahov
zložitá, niekedy dokonca nemožná a tomu je nutné v záujme maloletého dieťaťa predísť. Prítomnosť
matky pri styku otca s maloletou je v danom prípade nielen neopodstatnená, ale vzhľadom na konfliktný
vzťah medzi rodičmi dieťaťa i nevhodná, keďže by bezdôvodne obmedzovala práva otca a bránila
prirodzenému priebehu ich stretnutí, navyše by zbytočne poskytovala živnú pôdu pre eskalovanie

konfliktov medzi rodičmi, čo je v hrubom rozpore so záujmami maloletej. Odvolací súd pripomína, že pri
nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti oboch strán a pri jeho
nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané ohrozené alebo porušenéna úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do práv
toho, voči komu sa má nariadiť.

25. Preto odvolací súd zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 21P/61/2024-32 zo
dňa 06.06.2024 tak, že sa otec bude s maloletou stýkať naďalej v rovnakom čase ako doposiaľ ale
bez prítomnosti matky. Súd neprisvedčil matke v tom, že je nutné zúžiť rozsah ich stykov tak ako
matka navrhovala (v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vynechať stretnutia v nepárnu
nedeľu), keď nevidel na takéto opatrenie relevantný dôvod. Pokiaľ otec sám súdu navrhol počiatok

styku cez pracovný týždeň od 15.00 hod., je nepochybné, že mu takýto rozvrh jeho pracovné
povinnosti umožňujú, takže pokiaľ matka tvrdí opak, odvolací súd nemal dôvod na uvedené prihliadať.
Skutočnosť, že matke samotnej podľa jej vyjadrenia končí pracovná doba o 15.30 hod., nemá na
počiatok styku otca s maloletou žiadny vplyv, nakoľko súd upravil preberanie maloletej otcom priamo
z predškolského zariadenia (kde maloletá stihne aj olovrant), takže pracovné povinnosti matky nie sú
ničím ohrozené, matka nebude prítomná pri stretnutiach a po ukončení stretnutia otec maloletú odovzdá

matke v jej aktuálnom bydlisku, ktoré miesto odovzdávania sama matka súdu navrhuje. Ponecháva sa
doterajšia úprava aj pokiaľ ide o nepárne víkendy, teda otec sa bude stýkať s maloletou každú nepárnu
sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v rovnakom čase, opäť bez prítomnosti
matky a to tak, že maloletú si bude preberať aj odovzdávať v aktuálnom bydlisku matky. Odvolací
súd sa nestotožnil ani s požiadavkou matky vynechať nedeľňajšie stretnutia, ktoré matka považuje

za nadbytočné a neúmerne zaťažujúce ju aj maloletú. Súd nemohol akceptovať argumentáciu matky,
ktorou zdôvodňovala takéto opatrenie, pričom súd zdôrazňuje, že udržiavanie pravidelného a čo možno
najširšieho styku maloletej s jej otcom má nepochybne prednosť pred rodinnými spoločenskými akciami,
ktorých sa maloletá navyše môže s matkou zúčastňovať každý párny víkend.

26. Takto nastavená úprava styku neodkladným opatrením rešpektuje jednak charakter tohto inštitútu
ako nástroja na predbežnú, rýchlu i keď len dočasnú úpravu právnych pomerov účastníkov, zároveň je
primeraná a zodpovedajúca okolnostiam prípadu, rešpektuje nízky vek dieťaťa a jeho denný režim a
poskytne otcovi dočasne primeraný priestor na vykonávanie jeho rodičovských práv formou osobnej
starostlivosti až do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň takáto úprava pomerov zabezpečuje legitímny

cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa, je zárukou, že do skončenia konania vo veci samej nebude
narušené puto dieťaťa s otcom, maloleté dieťa nebude nijako ukrátené na svojom práve na starostlivosť
a výchovu zo strany oboch rodičov a zároveň takéto zastabilizovanie pomerov zabráni eskalovaniu
konfliktov medzi rodičmi dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom dokazovaní vo veci samej nerozhodne,
aký model starostlivosti o dieťa bude optimálny pre jeho zdravý vývoj.

27. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. §
388CSPtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.Otrováchkonaniaodvolacísúdnerozhodoval,
keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.