Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8224010068.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2024 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/7/2024 zo dňa 21.02.2024.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 12T/7/2024 z 21.02.2024 podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku
v spojení s § 76 ods. 3 a § 72 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku, ponechal obvineného A. B. vo väzbe, nakoľko dôvody väzby trvajú naďalej. Súčasne
podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť obvineného A. B. o prepustenie z väzby zamietol, podľa § 80
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku neprijal písomný sľub obvineného a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku

nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia. V dodatočne
predložených dôvodoch sťažnosti predložených jeho obhajcom po rekapitulácii výrokov napadnutého
uznesenia vyslovil, že má za to, že ďalšie trvanie väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. poriadku nie je nevyhnutné, keďže neexistuje reálna obava, že bude pokračovať v páchaní

trestnej činnosti. Nemá takéto snahy pokračovať v trestnej činnosti a to aj s poukázaním na jeho
výpoveď z 20.06.2022 (zrejme nesprávne uvedený dátum v sťažnosti), kde svoju činnosť, ak sa
jej dopustil, ľutuje. Ľútosť vyjadril aj pri záverečnom preštudovaní spisu. Pri svojom výsluchu dňa
21.02.2024 sa vyjadril, že chce svojej rodine pomáhať a k alkoholu zaujal jednoznačne odmietavé
stanovisko. Oboznámil súd aj s ťažkou zdravotnou diagnózou jeho manželky, ktorá sa ako onkologický
pacient stará o dve maloleté deti, pričom majú sťažené podmienky bývania z dôvodu vykurovania ich

príbytku. Má za to, že keď je ochotný strpieť kontrolu technickými prostriedkami, mala by mu byť väzba
nahradená aj s ohľadom na rodinnú situáciu (starostlivosť o postihnuté dieťa). Je toho názoru, že pri
kontrole technickými prostriedkami nebude môcť pokračovať v trestnej činnosti, čo bolo dôvodom jeho
ponechania vo väzbe. Písomný sľub podľa jeho názoru je dostatočne spôsobilý prostriedok na to, aby
väzba bola uňho nahradená a bol prepustený na slobodu. Rovnako má za to, že väzbu uňho je možné
nahradiť aj dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko je ochotný podrobiť sa prípadným

obmedzeniam a povinnostiam, ktoré by mu boli uložené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prepustil ho z väzby na slobodu alebo väzbu nahradil dohľadom,
prípadne písomným sľubom.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský
súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto napadnutým výrokom, a zistil,
že sťažnosť nie je dôvodná.V prvom rade sťažnostný súd preskúmaval postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal napadnutému
uzneseniu, a zistil, že tento je v súlade s procesným predpisom.

Obž. A.. B. vykonáva preventívnu väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku na základe uznesenia
sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12Tp/11/2023 zo dňa 11.09.2023
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1Tpo/11/2023z10.10.2023,lehotaktorejzačala
plynúť dňa 09.09.2023 o 21,00 hod..

Z obsahu predloženého spisu plynie, že proti obž. A.. B. sa vedie na konajúcom súde trestné stíhanie
na podklade podanej obžaloby zo dňa 05.02.2024 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Tr. zákona a pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr.
zákona na skutkovom základe rozvedenom v dôvodoch napadnutého uznesenia, pričom skutok sa mal
stať dňa 09.09.2023.

Na základe týchto zistených skutočností možno konštatovať, že sedemmesačná základná lehota väzby
končí dňa 09.04.2024 a preto obžaloba podaná dňa 05.02.2024 bola podaná v lehote stanovenej v §
76 ods. 2 Tr. poriadku.

Po podaní obžaloby bolo o ďalšom trvaní väzby obvineného postupom podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku
rozhodnuté napadnutým uznesením po nariadení termínu výsluchu obvineného A.. B., na ktorom bolo
umožnené obvinenému predniesť argumentáciu k jeho prepusteniu na slobodu, ktorým postupom boli
dodržané podmienky ustanovené v § 72 ods. 3 Tr. poriadku pred rozhodnutím o väzbe. Výsluch sa
vykonal aj za účasti jeho obhajcu, ktorý v mene obvineného mohol predniesť dôvody na prepustenie

obvineného z väzby po jej nahradení zákonnými opatreniami.

Formálne podmienky k rozhodnutiu o väzbe podľa názoru sťažnostného súdu boli splnené, pritom
konajúci súd konal o väzbe obvineného prednostne a urýchlene.

Podľa názoru konajúceho súdu sú dané materiálne podmienky väzby, pretože dôvodnosť trestného
stíhania a preventívny dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku naďalej trvajú. Účelom
preventívnej väzby je zabrániť obvinenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, v dokonaní trestného
činu, o ktorý sa pokúsil, alebo vo vykonaní trestného činu, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Konajúci súd zistil, že z doposiaľ získaných dôkazov je dostatočne odôvodnený záver, že skutok, pre
ktorý bolo začaté trestné stíhanie, má znaky zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 354 ods. 1 písm. a ),
ods. 2 písm. b) Tr. zákona, a že tento skutok mal spáchať obž. A.. B., pre ktorý mu aj bolo vznesené
obvinenie. Z jeho spáchania ho usvedčujú najmä výpovede poškodeného C. D., ako aj svedkov B. D.,

E. F., či G. H., ktorí v podstate zhodne vypovedali, že videli, ako sa obvinený išiel nožom zahnať na
poškodeného, no tento útok odvrátil G. H.. To potvrdzuje aj kamerový záznam z miesta činu.

S vysloveným záverom konajúceho súdu sa sťažnostný súd stotožnil, pretože z doteraz zabezpečených
dôkazov možno naďalej vyvodzovať dôvodné podozrenie o spáchaní skutku uvedenom v obžalobe,

ktorý vykazuje znaky žalovaných trestných činov. Konajúci súd správne z výpovedi poškodeného a tam
prítomných svedkov usúdil, že obvinený po fyzickom a slovnom konflikte s poškodeným pred barom
Ponorka s nožom v ruke chcel napadnúť poškodeného, avšak tomuto útoku zabránil rýchlou reakciou
na vzniknutú situáciu svedok G. H.. Z kamerového záznamu je vidieť iba časti osôb nachádzajúcich
sa v bare, avšak možno tiež z neho usudzovať, že útok po vstupe do priestorov baru bol rýchly

a tomu zodpovedalo aj odvrátenie tohto útoku menovaným svedkom. Poškodený bol v relatívne krátkej
vzdialenosti od obžalovaného, ktorý išiel za ním. Obvinený nebol doma pre nôž, ako to tvrdí, pretože
po tom, čo vstal so zeme na terase pred barom, išiel do baru a v priestore pred ním už mal v ruke nôž.
Z uvedeného tiež možno usudzovať na úmysel obvineného napadnúť poškodeného s nožom v ruke za
predchádzajúci konflikt. Preto sťažnostný súd uzavrel, že opodstatnenosť trestného stíhania aj za zločin

ublíženia na zdraví v štádiu pokusu je nateraz daná.

Podľa názoru konajúceho súdu dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva najmä z
hodnotenia osoby obžalovaného a z charakteru skutku, ktorý mal obžalovaný spáchať. Obžalovaný boldoposiaľ 7-krát súdne trestaný najmä za majetkovú trestnú činnosť, no aj za trestnú činnosť, kde použil
násilie, či hrozbu bezprostredného násilia, čo je zrejmé z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn.
2T/92/2004 z 26.10.2004, ktorým bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona č.

140/1961 Zb.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/110/2014 z 31.10.2014 bol obžalovaný
odsúdený okrem iného aj za prečin výtržníctva a za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona, teda z rovnakých trestných činov,
z akých je obvinený aj v tomto konaní, a za ktoré bola naňho podaná obžaloba. Obžalovaný bol celkom
odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 6-krát a ostatný trest odňatia slobody vykonal

dňa 13.03.2023, t. j. ani nie pol roka pred skutkom, ktorý je predmetom tohto konania. V ďalšom konajúci
súd poukázal aj na páchanie protiprávneho konania menšej závažnosti, keďže v evidencii priestupkov
má celkom14 záznamov, pritom sú medzi nimi aj priestupky, ktorých podstata spočíva v nerešpektovaní
výzvy verejného činiteľa. Tri mesiace pred žalovaným skutkom obžalovaný spáchal priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, keďže bezdôvodne vulgárne vynadal inej osobe, na ktorú sa následne
rozohnal a vyhrážal sa jej zabitím.

Tvrdeniu obžalovaného, že sa chce liečiť zo závislosti od alkoholu, pod vplyvom ktorého sa mal
dopustiť skutku, a že prehodnotil svoj život, konajúci súd neuveril poukazujúc pritom na hospitalizáciu
obžalovaného v mesiaci august 2023, v rámci ktorej mu bola nasadená lieková liečba a na túto požíval
alkohol, k čomu sám vypovedal. Okrem toho zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie

vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu a jeho úplná neschopnosť abstinovať
v ambulantných podmienkach, preto navrhli ústavnú protialkoholickú liečbu.

Sťažnostný súd po preskúmaní predložených dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní sa stotožnil
so záverom konajúceho súdu, že dôvody preventívnej väzby pretrvávajú i naďalej vzhľadom na osobu

obžalovaného a jeho doterajší spôsob života. Sťažnostný súd si osvojil argumentáciu konajúceho súdu,
že pokiaľ obžalovaný je závislým od alkoholu, pod vplyvom ktorého pácha závažnejšiu trestnú činnosť
(ublíženie na zdraví s následkom ťažkej ujmy určite medzi ňu patrí, i keď v štádiu pokusu), a doposiaľ bol
viackrát súdne trestaný, je tu reálna možnosť, že v prípade jeho prepustenia z výkonu väzby opätovne
bude požívať alkoholické nápoje, ktoré zvyšujú riziko páchania násilnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 23.03.2023, ktorý mu bol síce uložený za trestný čin
krádeže, avšak dňa 02.06.2023 v potravinách bezdôvodne vulgárne nadával inej osobe a mal sa jej
vyhrážať, že ju zabije. Vo výkone trestu bol aj za pokus ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy
a trestný čin lúpeže, ktoré sú vo svojej podstate násilnými trestnými činmi voči fyzickej integrite iného.
Práve tieto zistenia spolu s pokusom o samovraždu v mesiaci august 2023 pod vplyvom alkoholu sú

tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú preventívny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku. Intenzita dôvodu preventívnej väzby u obžalovaného sa plynutím času neznížila, keďže
páchanie protiprávnej činnosti v minulosti deklaruje porušovanie právnych noriem a požívanie alkoholu
u obžalovaného je diagnostikované s neschopnosťou abstinovať v ambulantných podmienkach, pritom
požívanie alkoholu negatívnym spôsobom ovplyvňuje správanie sa obžalovaného. So zreteľom na tieto

skutočnosti a úvahy z nich plynúce sťažnostný súd považuje existenciu preventívneho dôvodu väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku za zákonu zodpovedajúcu.

Konajúci súd sa zaoberal aj zásadou primeranosti a proporcionality väzby. Skúmal, či väzbu
obžalovaného nie je možné nahradiť navrhovanými inštitútmi. Písomný sľub obžalovaného vyhodnotil

ako nedostatočný a dohľad probačného a mediačného úradníka nie je spôsobilý účinne minimalizovať
hrozbu konania obžalovaného zakladajúcu väzobný dôvod na takú únosnú mieru, aby bolo možné
túto formu nahradenia väzby považovať za dostatočnú aj s poukazom na to, že takýto dohľad nie je
vykonávaný nepretržite a reálne nemôže minimalizovať možnosti prípadného páchania trestnej činnosti
obžalovaným. Obžalovaný sa mal dopustiť násilnej trestnej činnosti so zbraňou, pričom v prípade

dokonania útoku hrozil ťažko napraviteľný alebo dokonca nenapraviteľný následok. Nešlo pritom o prvé
takéto konanie obžalovaného, keďže v minulosti obžalovaný už bol za obdobné konanie právoplatne
odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov 4 mesiace, no ani to neviedlo k náprave.
Nahradenie väzby tak nie je dostatočným opatrením pre dosiahnutie účelu väzby a to zabráneniu
v páchaní trestnej činnosti.

Sťažnostný súd sa stotožnil aj so záverom konajúceho súdu, že nahradenie väzby obžalovaného ním
ponúknutým písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka nie je dostatočným
opatrením. Písomný sľub obžalovaného, že povedie riadny život a nedopustí sa trestnej činnosti, jespochybňovaný jeho doterajším spôsobom života, požívaním alkoholu a porušovaním právnych noriem.
Sťažnostný súd dáva do pozornosti, že pokiaľ na obžalovaného dostatočne nepôsobil výkon trestu
odňatia slobody dlhšieho trvania (7 rokov 4 mesiace) a obžalovaný aj napriek tomu spáchal trestné činy

a priestupky, je ťažko uveriteľné, aby obžalovaný rešpektoval právne normy len na základe písomného
sľubu. Je to neúčinné opatrenie na zabezpečenie účelu preventívnej väzby. Ani prostriedky probačného
dohľadu nie sú spôsobilé zabrániť obžalovanému požívať alkohol, pod vplyvom ktorého je agresívny.
Obžalovaný nie je schopný abstinencie z vlastnej vôle, alkohol teda bude vyhľadávať a požívať.
To je veľký rizikový faktor, ktorý znemožňuje, aby prostriedky dohľadu probačného a mediačného

úradníkabolomožnévyhodnotiťakodostatočnénanahradenieväzbyobžalovaného.Požívaniualkoholu
kontrola technickými prostriedkami nemôže zabrániť. Práve osoba obžalovaného a jeho správanie
sú dôvodom na hodnotenie, že zákonné opatrenia umožňujúce nahradiť väzbu, sú v posudzovanom
prípade neúčinné a nie sú spôsobilé zabezpečiť účel preventívnej väzby.

Z uvedených dôvodov preto i výroky napadnutého uznesenia, ktorými väzba nahradená nebola, sú

vecne správnymi.

V závere ešte sťažnostný súd konštatuje, že väzba obžalovaného je primeraná a proporcionálna.
Obžalovaný je vo väzbe necelých 6 mesiacov, pričom za žalovaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zákona je stanovená dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody na štyri roky.

K vyjadreniu obžalovaného, že chce byť doma a starať sa o svoju rodinu, keďže manželka trpí
onkologickým ochorením a jedno dieťa je zdravotne postihnuté, sťažnostný súd uvádza, že tieto
okolnosti hodnotiť nemohol vôbec, keďže neboli ničím podložené. Je potrebné si uvedomiť, že aj
rozhodovanie o väzbe vychádza zo skutkových zistení, ktoré ustáli súd na základe vykonaného

dokazovania. V tomto smere dôkazy absentujú. Napokon, ak by aj obžalovaný predložil dôkazy
o zdravotnom stave svojho dieťaťa a manželky, tieto okolnosti nemôžu ovplyvniť zásadným spôsobom
väzbu obžalovaného, pretože zo správania obžalovaného možno usudzovať, že starostlivosti o svoju
rodinu nevenoval veľkú pozornosť, keď chodil po krčmách požívajúc alkohol. Na okolnosti, že
obžalovaný má doma manželku a maloleté deti, o ktoré je potrebné sa starať, mal obžalovaný myslieť

pred tým, ako vôbec začal požívať v kritický deň alkohol.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd uzavrel, že ponechanie obžalovaného vo väzbe po
podaní obžaloby je naďalej dôvodné a jeho žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej konajúci súd nemusel
rozhodnúť, ak rozhodoval postupom podľa § 238 ods. Tr. poriadku, je neopodstatnená (R 10/2013).

S poukázaním na uvedené zistenia a prezentované úvahy sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť
obžalovaného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.