Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200176
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3021200176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. Ľudovít Kulich, s miestom podnikania J. Bottu 1260/32, Partizánske, IČO: 11 741 180, právne
zastúpený: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100931234/2021 zo dňa 28.5.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oznámením o daňovej kontrole č. 102146016/2019 zo dňa 11.9.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka
Partizánske podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok) oznámil
kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2019 a začiatok daňovej
kontroly určil na deň 24.9.2019. Daňová kontrola bola ukončená dňa 5.11.2020 doručením protokolu z
daňovej kontroly č. 101650317/2020 zo dňa 30.10.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa §

46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných
dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 7552,16 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
jún 2019, nadmerný odpočet v sume 3183,05 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená
DPH v sume 4369,11 eur, pričom žalobca sa v lehote určenej správcom dane k protokolu nevyjadril,
o čom správca dane spísal podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku úradný záznam. Následne
rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102021256/2020 zo dňa 22.12.2020
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 7552,16 eur na DPH

za zdaňovacie obdobie jún 2019, nadmerný odpočet v sume 3183,05 eur nebol žalobcovi priznaný
a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 4369,11 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na
odpočet DPH úhrnom v sume 7552,16 eur z faktúr od dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s.,
nasledovne: - faktúra č. 20190205 zo dňa 10.6.2019, predmet: Thermogel 24 kartónov, DPH 1196,16
eur, - faktúra č. 20190207 zo dňa 14.6.2019, predmet: sušené mlieko Opočno, DPH 1485 eur, - faktúra
č. 20190208 zo dňa 14.6.2019, predmet: sušené mlieko Tatra, DPH 1280 eur, - faktúra č. 20190209 zo
dňa 14.6.2019, predmet: mlieko LACTAMOR, DPH 996 eur, - faktúra č. 20190210 zo dňa 14.6.2019,

predmet: múka hladká pšeničná, DPH 1680 eur, - faktúra č. 20190212 zo dňa 18.6.2019, predmet:
Naturium Alginat, PALMA NOVA Schokolade Kessko, Zmrzlinové vaničky, DPH 915 eur.
2. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 102021256/2020 zo dňa 22.12.2020 ustálil, že v
posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že dodávateľ a subdodávateľ žalobcupôsobili v umelo vytvorenom obchodnom reťazci ako nárazníkové spoločnosti, ktoré prostredníctvom
vystavených faktúr predstierali, že medzi sebou obchodujú takým spôsobom, že tovar uvedený na
faktúre nakúpili a s malým navýšením ceny ho predali ďalej s cieľom získania odpočítania DPH u

žalobcu, pričom subdodávateľ DPH do štátneho rozpočtu neuhradil a vznikol mu daňový nedoplatok.
Správca dane dodal, že ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca
si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú DPH a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko
takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a

primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. Správca dane dospel k
záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH je
súčasťou podvodného konania zo strany subdodávateľa a umelo vloženého dodávateľa dodávateľského
reťazca a žalobca mal a mohol prijať opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, prípadne jeho účasť
na takomto konaní.
3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č.

102021256/2020 zo dňa 22.12.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100931234/2021 zo dňa
28.5.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 102021256/2020
zo dňa 22.12.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie
správcu dane obsahuje v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku všetky zákonnom stanovené
náležitosti, správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a

vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zdôraznil, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivo konštatovať, že žalobca, jeho dodávateľ a subdodávateľ vzájomný obchodný vzťah bez
riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia,

na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený.
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že spornou otázkou nebola reálna
existencia tovaru a jeho použitie na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe. Nie je sporné, že
žalobca sa zaoberá výrobou a predajom zmrzlinových kornútov a komponentov do zmrzliny. Žalobca
má cca 8 zamestnancov, prevádzku aj skladové priestory, v majetku má strojné zariadenie, budovu aj

autá. Spornou otázkou bolo dodanie tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľského reťazca
tvoreného dodávateľom Energetické systémy Slovensko a.s. a subdodávateľom Energetické systémy
s.r.o. Správca dane zistil neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na konanie
žalobcu zakladajú dôvodné pochybnosti, že dodávateľ, subdodávateľ a žalobca deklarovali vzájomné
obchodné transakcie len pre daňové účely, pričom sporné plnenia žalobcovi reálne nedodal deklarovaný

dodávateľ, pretože žalobca pri sporných obchodných transakciách sám konal priamo s dodávateľmi
tovaru z iných členských štátov EÚ.
5. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, dodávateľ žalobcu síce
potvrdil spoluprácu so žalobcom a taktiež potvrdil i dodanie tovaru v zmysle sporných faktúr. K
okolnostiam prepravy a k skladovaniu tovaru sa však dodávateľ žalobcu vyjadril len všeobecne a

nekonkrétne a taktiež sa nevedel vyjadriť k spôsobu prepravy od subdodávateľa. Ani deklarovaný
subdodávateľ, ktorý formálne potvrdil spoluprácu s dodávateľom, nevedel poskytnúť žiadne konkrétne
informácie o preprave tovaru a jeho skladovaní. Bolo zistené, že deklarovaný subdodávateľ Energetické
systémy s.r.o. je nekontaktným subjektom, faktúry vystavené dodávateľmi tovaru z iných členských
štátov EÚ pre subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. uhrádzal deklarovaný dodávateľ Energetické

systémy Slovensko a.s., pričom s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ nejednal
subdodávateľ Energetické systémy s.r.o., ale obchody dojednával deklarovaný dodávateľ Energetické
systémy Slovensko a.s., alebo priamo žalobca. Skutočnosť, že za tovar platil priamo dodávateľ, ktorý
za subdodávateľa aj konal spoločne so žalobcom je neobvyklá a neštandardná a to s poukázaním na
to, že nekontaktný subdodávateľ súvisiacu DPH do štátneho rozpočtu nezaplatil. Uvedené skutočnosti

zakladajú dôvodné podozrenie, že deklarovaný obchodný reťazec v tuzemsku bol vytvorený účelovo,
bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom získania daňového zvýhodnenia v podobe uplatnenia
práva na odpočet DPH, na ktorý by inak nebol žalobca oprávnený. V prípade, ak by žalobca nadobudol
tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna, pretože by
bol uplatnený prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu DPH priznal a zároveň by si

daň odpočítal, ale účelovým zapojením tuzemského dodávateľa a subdodávateľa, avšak bez riadneho
podnikateľského dôvodu a bez zaplatenia DPH bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobca získal daňovú
výhodu v podobe odpočítania DPH, na ktorú by inak nedosiahol.6. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia ustálil, že správca dane dôvodne vyjadril pochybnosti
o dodaní tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s. a
subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. Zo zistení nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca

prijal bolo spojené s podvodným konaním, pričom DPH, ktorú si žalobca odpočítal na vstupe, nebola
do štátneho rozpočtu odvedená. Subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. reálne nevykonával žiadnu
ekonomickú činnosť, jeho úlohou bolo faktúry vystaviť a vykázať v daňovom priznaní s cieľom navodiť
dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do
štátneho rozpočtu nezaplatil. To, že subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. nebol ekonomicky činným

subjektom je zrejmé i z toho, že za zdaňovacie obdobie rok 2019 nepodal daňové priznanie k dani z
príjmov a konateľom je Pavel Sedlák, ktorý je pre správcu dane známy, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá je štatutárom mnohých nekontaktných obchodných spoločností. Dodanie tovaru prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa bolo predstierané len pre daňové účely a žalobca, ktorému
predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci zabezpečilo daňovú
výhodu o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere a to najmä s poukázaním na skutočnosť,

že žalobca pri obchodných transakciách sám konal s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ,
pričom realizoval objednávky tovaru a taktiež jeho prepravu z čoho vyplýva, že vedomostná stránka
žalobcu o nezákonnom alebo podvodnom konaní iného subjektu je zrejmá.
7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 16.6.2021 sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví tohto
rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100931234/2021 zo dňa 28.5.2021. Žalobca v správnej

žalobe tvrdil, že on svoje dôkazné bremeno uniesol, keď disponuje faktúrou a reálnym tovarom.
Tým žalobca splnil podmienky svojho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Za najrôznejšie
nedostatky v prostredí dodávateľa a subdodávateľa nezodpovedá, preto tieto nedostatky nemôžu
byť dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH u žalobcu ako odberateľa. Pokiaľ tak správca dane a
žalovaný učinili, nezákonne preniesli na žalobcu zodpovednosť jeho dodávateľa a subdodávateľa za

neplnenie si ich povinností, pričom so subdodávateľom nebol žalobca ani v žiadnom obchodnom
vzťahu. Navyše, žalobca nezískal žiadnu daňovú výhodu, nakoľko predmetný potravinársky tovar by pre
svoju výrobu musel zabezpečiť od iného dodávateľa, pričom by mu rovnako vzniklo právo na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH, ako je to v tomto prípade. Skutkové zistenia správcu dane a žalovaného
tak považoval žalobca za nedostatočné, neúplné a nesprávne vyhodnotené. Zároveň bol žalobca toho

názoru, že správca dane a žalovaný vychádzali z nesprávneho výkladu rozloženia dôkazného bremena,
keďže dôkazné bremeno žalobcu nie je možné vnímať ako absolútne. Podľa žalobcu až absurdne
vyznieva právny názor správcu dane, že by malo ísť o podvodné konanie žalobcu za účelom získania
nadmerného odpočtu DPH. Žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za svojich dodávateľov,
resp. subdodávateľov a úplne nelogicky vyznieva tvrdenie správcu dane, že práve konaním svojich

dodávateľov, resp. subdodávateľov vznikne výhoda v podobe nadmerného odpočtu DPH subjektu, ktorý
okremobchodnéhovzťahunemáabsolútneničspoločnésosvojimdodávateľom,resp.subdodávateľom.
Taktiež uviedol, že ak aj došlo k podvodnému konaniu, resp. že žalobca o ňom vedel alebo mohol
vedieť, žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe akých v daňovom konaní vykonaných
dôkazov mohol/mal žalobca mať vedomosť o prípadnom protiprávnom konaní jeho dodávateľa, resp.

subdodávateľa hoci odpoveď práve na tento argument je kľúčová. Okrem uvedeného dal do pozornosti
nutnosť dodržiavania zásad daňového konania, či zákonnú požiadavku zachovania lehoty na vykonanie
daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu vyslovenú
v napadnutom rozhodnutí a dodal, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH

podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH”).
9. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.13S/57/2021-79 zo dňa 11.11.2021 rozhodol o žalobe žalobcu
tak, že ju ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku

(ďalej len ,,S.s.p.”) zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný rozsudkom sp.zn.5Sfk/11/2022 zo dňa
31.1.2024 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že
úlohou správneho súdu bude aj s poukazom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vec opätovne
posúdiť a to hlavne v otázke dôvodov, pre ktoré nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane.

Zároveň zo strany správneho súdu bude potrebné posúdiť i realizáciu tzv. Axell Kittel testu správcom
dane a žalovaným a to v rozsahu príslušného žalobného bodu žalobcu.
11. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 zkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne
vyhláseným dňa 31.10.2024.

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. 100931234/2021 zo dňa 28.5.2021,
ktorým žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č.
102021256/2020 zo dňa 22.12.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Uvedeným
rozhodnutím správcu dane bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v
sume 7552,16 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, nadmerný odpočet v sume 3183,05 eur
nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 4369,11 eur, keď správca dane neuznal

žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 7552,16 eur z faktúr od dodávateľa Energetické
systémy Slovensko a.s.
14. Správny súd primárne poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná
osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu

alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to, aj pri dôkaznom bremene je
v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými/odlišnými situáciami: 1. preukazovaním
materiálnych podmienok odpočtu DPH a 2. preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pokiaľ sa týka preukazovania materiálnych podmienok

odpočtu DPH, v tomto prípade primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu už leží na správcovi dane.
15. Z vyššie označeného rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že primárnym dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane žalobcovi nebolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane,alepodstatourozhodnutífinančnýchorgánovboloodopretienárokunaodpočítaniedanežalobcovi

z dôvodu tvrdeného daňového podvodu a vedomosti žalobcu o ňom.
16. V súvislosti s posúdením skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na
účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel
test, ktorý je vyvodením/vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-
439/04) s tým, že aj odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v

oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá premieta do štyroch
otázok, ktorých zodpovedanie je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného
konania relevantné, a ktoré osvojil už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok
sp.zn.6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový
únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani

dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto
konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
17. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia podmienky chýbajúcej dane – daňového úniku, správny súd
zastáva názor, že v predmetnej veci bolo splnenie tejto podmienky zo strany finančných orgánov

preukázané, keď k daňovému úniku došlo. Finančné orgány z informačného systému finančnej správy
zistili, že za kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. jún 2019 priamy dodávateľ žalobcu – Energetické
systémy Slovensko a.s. síce podal daňové priznanie, avšak vlastnú daňovú povinnosť neuhradil.
V prípade subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie nedošlo ani
k podaniu daňového priznania. Zo strany dodávateľa, resp. subdodávateľa žalobcu ako účastníka

zdaniteľného obchodu tak nedošlo k odvedeniu dane s tým, že žalobca si následne uplatnil odpočítanie
dane. Z rozhodnutí finančných orgánov pritom možno vyvodiť, že došlo k narušeniu daňovej neutrality,
teda že nebola odvedená daň zatiaľ čo iný subjekt si daň odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia.
Zo zistení finančných orgánov tak podľa názoru správneho súdu vyplynulo, že plnenie, ktoré žalobca
prijal bolo spojené s podvodným konaním, s tým, že daň ktorú si odpočítal nebola do štátneho rozpočtu

uhradená. Ďalej je potrebné uviesť, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali skutočnosti
svedčiace o vytvorení tzv. nárazníkových spoločností, ktoré iba predstierali, že medzi sebou navzájom
obchodujú a to takým spôsobom, že tovar uvedený na faktúre nakúpili a s malým navýšením ceny ho
predali ďalej a to s cieľom získania odpočtu dane u posledného daňového subjektu v reťazci – žalobca.Neodvedenie dane deklarovaným priamym dodávateľom žalobcu Energetické systémy Slovensko a.s.,
resp. aj subdodávateľom Energetické systémy, s.r.o. a následne uplatnené odpočítanie dane viedlo
k daňovému zvýhodneniu, odporujúcemu daňovému právu Európskej únie, keďže takéto operácie

nezodpovedajú požiadavke primeranej obozretnosti a tento daňový únik je dôsledkom podvodného
konania.
18. Správny súd ďalej poukazuje na to, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie bol reálne dodaný
od viacerých zahraničných dodávateľov z Nemecka, Rakúska, Talianska a Českej republiky. Finančné
orgány vo svojich rozhodnutiach popísali viacero zistení, ktoré poukazovali na umelý charakter, resp.

podvodné pôsobenie spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. a Energetické systémy, s.r.o.
vnimizistenomapopísanomobchodnomreťazci.Vsúvislostisovsunutímmedzičlánkovdoobchodného
reťazca bolo zistených viacero podozrivých skutočnosti, napr. okrem iného aj to, že k úhrade faktúr
došlo za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o. priamym dodávateľom žalobcu - Energetické
systémy Slovensko a.s., a teda ide o vzájomne prepojené, organizované subjekty, ktoré sú v pozícii
nárazníkových spoločností. Subdodávateľ žalobcu, t.j. spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. pritom

reálne nevykonával ani žiadnu ekonomickú činnosť, keď za zdaňovacie obdobie jún 2019, či rok 2019
nepodal daňové priznanie k DPH, resp. k dani z príjmov, pričom jej štatutárny zástupca vystupoval ako
konateľ mnohých nekontaktných spoločností. O umelom charaktere spoločnosti svedčí napr. aj výpoveď
samotného štatutárneho zástupcu priameho dodávateľa žalobcu Energetické systémy Slovensko, a.s.
p. Ing. Jozefa Jankoviča, ktorý správcovi dane uviedol, že spoločnosť Energetické systémy Slovensko

a.s. zabezpečovala iba dohľad, aby obchod prebehol bez komplikácii. Nevedel pritom konkrétne uviesť
s kým konkrétne za dodávateľa spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s. komunikovala a
neozrejmil ani otázku prepravy fakturovaného tovaru, pričom tovar spoločnosť neskladovala.
19. Ďalšie zistenia finančných orgánov vychádzali z podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, keď dňa 22.6.2020 bola doručená správcovi dane odpoveď z nemeckej finančnej správy,

z ktorej v súvislosti s dodávkami od zahraničného dodávateľa Naschwerk Eiskreationen, Nemecko,
vyplynulo, že tovar nebol doručený, ale bol prevzatý priamo žalobcom a to vo vlastnom mene
a na vlastný účet. Zároveň bola zistená personálna prepojenosť medzi žalobcom a spoločnosťou
Naschwerk Eiskreationen, v ktorej vystupuje dcéra žalobcu (Jana Diewald). V súvislosti s preverovaním
nadobudnutia tovaru spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a.s. od dodávateľa z Nemecka bolo

v systéme VIES zistené, že spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s za zdaňovacie obdobie 2.
štvrťrok 2019 boli dodané tovary dodávateľom z Nemecka Naschwerk Eiskreationen v sume 4475 eur
a za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2019 boli dodané tovary dodávateľom Naschwerk Eiskreationen
v sume 1450 eur, čo predstavuje rozdiel oproti doručeným faktúram od Naschwerk Eiskreationen v sume
3740 eur, pričom riadna faktúra č. 201920 zo dňa 13.6.2019 nebola uvedená v systéme VIES ako

nadobudnutie tovaru spoločnosťou Energetické systémy Slovensko a.s. od dodávateľa z Nemecka
v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2019.
20. Okrem uvedeného dňa 3.7.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z rakúskej finančnej správy,
ktorá sa týkala spoločnosti Haberfellner Mühle GmbH, z ktorej vyplynulo, že táto spoločnosť bola
v kontakte výlučne s p. A. B., ktorá zadala objednávky, pričom so spoločnosťou Energetické systémy

Slovensko a.s. nemá uzatvorené žiadne zmluvy. Konateľa Energetické systémy Slovensko a.s. ani
konateľa Energetické systémy, s.r.o. nepoznal. Tovar bol prevzatý v spoločnosti Haberfellner Mühle
GmbH. Za spoločnosť Energetické systémy Slovensko, a.s. tak vystupovala p. A. B., B. C., ktorá sa
spojila so zahraničným dodávateľom Haberfellner Mühle GmbH.
21. Obdobne dňa 26.8.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z talianskej finančnej správy a to

v súvislosti so spoločnosťou ERREMME S.R.L., z ktorej vyplynulo, že tovar mal byť objednaný B. C.
p. A. B., pričom prepravu tovaru mala zabezpečovať spoločnosť JAROTTATRANS SLOVAKIA, s.r.o a
objednala a zaplatila ju spoločnosť Energetické systémy Slovensko a.s.. V danom prípade pritom došlo
k porušeniu deklarovaného obchodného reťazca uvedeného p. Jankovičom – štatutárnym zástupcom
Energetické systémy Slovensko, a.s. a p. Kačkovičom, štatutárnym zástupcom Energetické systémy

s.r.o., keď nákup z EÚ mal prebiehať iba prostredníctvom spoločnosti Energetické systémy Slovensko,
a.s. a nie subdodávateľsky t.j. Energetické systémy, s.r.o. Zároveň bolo zistené, že priamy dodávateľ
žalobcu Energetické systémy Slovensko a.s. uhrádza faktúry za subdodávateľa Energetické systémy,
s.r.o., čo svedčilo o ich prepojenosti a organizovanosti.
22. Napokon dňa 7.4.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď z Českej finančnej správy, z ktorej

vyplynulo, že pri objednávke tovaru dňa 6.3.2019 za spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. vystupoval
p. Ing. Jankovič – neoprávnená osoba (predseda predstavenstva Energetické systémy Slovensko, a.s.,
ktorý nebol konateľom Energetické systémy s.r.o.). Z odpovede taktiež vyplynulo, že dopyt zaslal dňa
14.12.2019 žalobca. Aj v tomto prípade bolo zistené, že priamy dodávateľ žalobcu Energetické systémySlovensko a.s. uhrádza faktúry za subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o., čo nasvedčovalo ich
prepojenosti a organizovanosti.
23. Správny súd poukazuje na to, že v prípade niektorých objednávok tovaru došlo k ich realizácii

samotným žalobcom (prípadne A. B. A. B.), ako aj na to, že k vykonaniu prepravy tovaru malo dôjsť
s využitím jeho automobilov a vodičov. Pokiaľ teda žalobca realizoval objednávky, či prepravu tovaru
do vlastných skladov od zahraničných dodávateľov, možno súhlasiť so závermi finančných orgánov,
že k uskutočneniu posudzovaných zdaniteľných obchodov, resp. k zabezpečeniu potravinárskeho
tovaru žalobca skutočne nepotreboval zapojenie sa dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s.,

či subdodávateľa Energetické systémy, s.r.o.. Vyššie uvedené zistenia správcu dane pritom mali oporu
okrem iného v zisteniach finančných správ z EÚ, t.j., že úhrady boli realizované priamym dodávateľom
žalobcu za jeho subdodávateľa, resp., že objednávky tovaru boli uskutočnené priamo žalobcom, či
prostredníctvom jeho dcéry. Uvedené vyplynulo napr. z odpovede finančnej správy z EÚ v spoločnosti
ERREMME S.R.L., pričom v odpovedi z finančnej správy z EÚ v spoločnosti Mlékarna Hlinsko, a.s,
bola uvedená informácia, že dopyt zaslal priamo žalobca. Na zabezpečenie dodávok (uskutočnených

zo zahraničia), resp. tovaru pre svoju výrobu tak ani podľa názoru správneho súdu žalobca (aj
napriek tomu, že to deklaroval) reálne nepotreboval spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s.
a Energetické systémy, s.r.o. (plniace iba úlohu tzv. nárazníkových spoločností), nakoľko sám poznal
svojich dodávateľov (čo potvrdili aj odpovede z finančnej správy z EÚ v spoločnosti ERREMME S.R.L., či
Mlékarna Hlinsko, a.s.). Správny súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ žalobca realizoval objednávky

tovaru, resp. uskutočnil jeho prepravu priamo od zahraničných dodávateľov, no zároveň deklaroval
nadobudnutie tovaru od dodávateľa Energetické systémy Slovensko, a.s. nekonal v dobrej viere, resp.
musel mať vedomosť o umelo vytvorenom reťazci a teda i vedomosť o nezákonnom/podvodnom konaní
iného subjektu. V nadväznosti na vyhodnotenie tzv. vedomostnej stránky finančné orgány vo svojich
rozhodnutiach uviedli i skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi

neprijal primerané opatrenia na to, aby sa uistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného
reťazca. Žalobca na otázku správcu dane prečo si vybral za obchodného partnera Energetické systémy
Slovensko, a.s. a aké informácie o ňom mal, resp. zisťoval uviedol, že si nepreveruje nič, on dal
zadanie čo potreboval, keď bol tovar na jeho dvore tak poslal p. Jankovič faktúru, ktorú mu uhradil.
Taktiež dodal, že nemá čas a vedomosti komunikovať a tak si to zabezpečil cez spoločnosť Energetické

systémy Slovensko, a.s.. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca nevenoval žiadnu pozornosť smerujúcu
k prijatiu akýchkoľvek opatrení, ktorými by sa podvodnému konaniu predišlo. Za tohto stavu i správny
súd musel konštatovať, že zo stany správcu dane boli predložené objektívne dôkazy, na základe
ktorých bolo možné uzavrieť, že žalobca mohol a mal vedieť, že posudzované plnenia sú súčasťou
podvodného konania, pričom neprijal žiadne opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie. Pokiaľ sa

týka argumentácie žalobcu smerujúcu k možným pochybeniam finančných orgánov týkajúcim sa k dĺžky
daňovejkontroly,čiporušeniazákladnýchzásaddaňovéhokonania,tútožalobcabližšienekonkretizoval,
keď sa v rámci nej iba obmedzil na citáciu príslušnej právnej úpravy, či judikatúry. Zároveň mal správny
súdzato,žefinančnéorgánysavosvojichrozhodnutiachvysporiadalisovšetkýminávrhmianámietkami
žalobcu, pričom boli odôvodnené spôsobom predpokladaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

24. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol.
25. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).