Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-48Er/1935/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209586
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7216209586.10

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného ŠK-PEXIM s.r.o., so
sídlom v Košiciach na Fejovej ulici č. 3, IČO: 36 169 579 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
LEGITY s.r.o. so sídlom v Košiciach na Žriedlovej ulici č. 3 konajúcej prostredníctvom JUDr. Richarda
Lukáča advokáta a konateľa, IČO: 53 063 040 proti povinnej v 3.)rade A. B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v C. D. E. F. G. XXXX/XX právne zastúpenej advokátom Ing. JUDr. Ľubomírom Niedelským so sídlom

advokátskej kancelárie v C. D. H. F. G. X vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so
sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Stráži č. 223, IČO: 42 009 766 o vymoženie pohľadávky vo
výške 365.133,10 Eur s prísl., pod Ex 20772/2016 takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Povoľuje odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod Ex 20772/2016

do právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 20.04.2016 domáhal u pôvodného súdneho exekútora JUDr.
Mgr. Andreja Dembického, ktorého nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný vykonania
exekúcie proti povinnému v 1.) - 3.) rade, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému
spoločne a nerozdielne istinu vo výške 365.133,10 € s prísl. na základe exekučného titulu, notárskej

zápisnice napísanej I. J. K., notárkou so sídlom v Košiciach, č.k.: N98/2007,Nz38726/2007, NCls
38442/2007 zo dňa 28.09.2007. Dňa 20.04.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 213417 dňa
24.05.2016.

2. Dňa 11.11.2019 Okresný súd Košice II, uznesením sp.zn. 48Er/1935/2016-165 rozhodol tak, že

výrokom č. I. nepovolil odklad exekúcie povinnej v 3.) rade a výrokom č. II. návrh povinnej v 3.) rade
na zastavenie exekúcie zamietol. Proti výroku č.II tohto uznesenia podala povinná v 3.) rade dňa
17.02.2020 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach, uznesením sp.zn.8CoEk/2/2024-289
zo dňa 04.03.2024 tak, že zrušil uznesenie v napadnutom výroku č.II. o zamietnutí návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie..

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom
konaní opätovne rozhodnúť o návrhu povinnej v 3. rade na zastavenie exekúcie, posúdiť a zaoberať sa
splnením materiálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako aj sa v novom rozhodnutí
vyporiada s tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní a vo vyjadreniach k odvolaniu, a svoje
rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodni.

4. Podľa § 243h ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené

a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

7. Súd preskúmaním obsahu súdneho spisu a konaním vo veci zistil, že dňa 07.02.2019 podala povinná
v 3.) rade návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku s odôvodnením, že exekučný
titul - notárska zápisnica trpí vo vzťahu k povinnej v 3.) rade právnou vadou. Povinná dôvodila tým, že

zmluva o poskytnutí pôžičky bola uzavretá v zmysle § 657 OZ, tak záväzkové vzťahy medzi veriteľom,
dlžníkom a ručiteľmi sa spravujú výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V bode 2.2 zmluvy o
poskytnutí pôžičky sa zmluvné strany dohodli, že ručitelia sa z titulu ručenia zaväzujú zaplatiť celú dlžnú
sumu za dlžníka v rovnakom termíne ako dlžník t. j. do 28.10.2007. Povinná v 3. rade poukázala na to,
že v danom prípade nemôže ísť o inštitút ručenia, keďže čas plnenia určený pre ručiteľov v notárskej

zápisnici do 28.10.2007 je nemožný, v ten deň mal plniť iba dlžník, v tom čase ešte záväzok ručiteľov
plniť nemohol byť splatný. Ručenie nevzniklo, pretože v zmysle § 546 OZ ručenie vzniká na základe
dohody účastníkov. V zmluve o poskytnutí pôžičky nie je uvedené komu ručitelia ručia, či veriteľovi
alebo inej tretej osobe, vyhlásenia ručiteľov sú neadresné. Vyhlásenie ručiteľov v notárskej zápisnici
sú bez právneho významu, keďže ide o ich jednostranný úkon bez prítomnosti veriteľa. Podľa povinnej

v 3. rade najprv musí byť dohoda o ručení s veriteľom, a až potom mohlo vzniknúť ručenie ručiteľov
ich písomným vyhlásením, že na seba berú voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokoja, ak ju
neuspokojí dlžník. Na základe toho je zrejmé, že vo vzťahu k ručiteľom nie je naplnená materiálna
stránkanotárskejzápisnice,keďžeprávnydôvodjejspísania,naktorýsaodvoláva,vovzťahukručiteľom
neexistoval. Na základe uvedeného navrhla povinná v 3. rade zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku a povoliť odklad exekúcie. Následne dňa 07.03.2024 doručila povinná
v 3.) rade návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
9. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať na
základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym

záväzkom môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku. Vykonateľnosť notárskej
zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté
v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená

v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí,
ktoré predpisuje § 41 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku. Aj v prípade obsahových náležitostí
notárskej zápisnice, ako exekučného titulu platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú
individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný

rozsah a obsah plnenia, atď. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným formou zápisnice,
domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - Notárska zápisnica napísaná I. J. K.,
notárkou so sídlom v Košiciach, č.k.: N98/2007,Nz38726/2007, NCls 38442/2007 dňa 28.09.2007
na základe právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2007, uzavretou medzi oprávneným a
dlžníkom-povinnou osobou 1). Obsahom zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo

strany oprávneného - dlžníkovi-povinnej osobe 1.) vo výške 365.133,10 EUR, ktoré sa tento zaviazal
najneskôr do 28.10.2007 vrátiť. Povinný, ako ručiteľ-povinná osoba 2,) ako ručiteľ-povinná osoba 3),
ako ručiteľ- povinná osoba 4), v zmysle článku II. ods. 3. Notárskej zápisnice vyhlásil, že ručí za včasné
a riadne uspokojenie pohľadávok oprávnenej osoby ako veriteľa voči dlžníkovi – povinnej osoby č. 1),ak dlžník – povinná osoba č. 1) nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči veriteľovi- oprávnenej
osobe, vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke so splatnosťou podľa uvedenej zmluvy o poskytnutí pôžičky.

10. Ku skúmaniu notárskej zápisnice ako exekučného titulu exekučným súdom, súd uvádza, že
základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c), ods. 3 Exekučného
poriadku. Exekučný súd tak preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice
vyplývajúcezustanovenia§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadku,najmä,čiobsahujeprávnyzáväzok

(konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá
zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie),
či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s
jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z
notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu.

11. K vykonateľnosti notárskej zápisnice súd poukazuje na to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice
nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej zápisnice.
Pokiaľ ide o určenie času na splnenie povinnosti, tento musí byť priamo v notárskej zápisnici určený
jednoznačným a nepochybným spôsobom. Nie je vylúčené, že čas plnenia je určený aj odkazom na iný

právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom,
v presne špecifikovanom znení a zmluva, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne
spojená. V posudzovanom prípade, je čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi určený tak, že
ručiteľ sa zaviazal splniť pohľadávku veriteľa, ak dlžník – povinná osoba č. 1.) nesplní riadne a včas
svoje peňažné záväzky voči oprávnenej osobe. Presnejšie určená lehota na plnenie ručiteľovi nevyplýva

ani z notárskej zápisnice ani z ručiteľského vyhlásenia a ani zo zmluvy o pôžičke, ktorá je s ňou spojená.
Existencia času plnenia (ktorý v hmotnoprávnom zmysle zakladá vo všeobecnosti splatnosť záväzku) je
však nevyhnutným predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Už vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je možné konštatovať, že do dňa podania návrhu na vykonanie
exekúcie, povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna povinnosť plniť záväzok voči oprávnenému

ako veriteľovi z titulu ručenia a tak súd konštatuje, že nie je možné považovať predloženú notársku
zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul vo vzťahu k povinnej ako k ručiteľovi.

12. Po preskúmaní notárskej zápisnice, vrátane ručiteľského vyhlásenia v notárskej zápisnici, súd
konštatuje, že jednoznačné a určité stanovenie času plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi sa

v predloženej notárskej zápisnici ako exekučnom titule nenachádza, nakoľko z ručiteľského vyhlásenia
nevyplýva, že presné označenie a definovanie momentu nástupu plnenia ručiteľa. Podľa názoru súdu
nezodpovedá zákonnej požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia pre ručiteľa. Čas,
do akej lehoty je povinný ako ručiteľ predmet plnenia plniť oprávnenému, za predpokladu, že svoj
záväzok nesplní dlžník, tak nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule jednoznačne

a nepochybne vymedzený. Na určenie času plnenia nepostačuje vyhlásenie povinného v notárskej
zápisnici, že splní záväzok dlžníka voči oprávnenému, ak dlžník nesplní splatný záväzok. Z obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom priamo v notárskej zápisnici. Predložená notárska zápisnica, tak
neobsahuje vo vzťahu k povinnému všetky zákonom predpísané a vyžadované obligatórne náležitosti.

Čas plnenia ručiteľa nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule riadne vymedzený. Nie
je tak zrejmé, kedy notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k ručiteľovi vykonateľnosť, ktorá vlastnosť
je nevyhnutnou podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom na výkon exekúcie.

13. V zmysle § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Obchodný zákonník“), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

14. V zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na

to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.15.Vnotárskejzápisnicijesíceuvedené,ževprípade,akdlžníknesplnísvojzáväzokoprávnenejosobe,
splní ho ručiteľ. Z notárskej zápisnice ale nie je zrejmé, v akej konkrétnej lehote po tomto požiadaní
je ručiteľ povinný dlh zaplatiť. Tento čas na plnenie záväzku ručiteľa odkazuje v čl.II ods. 3 notárskej

zápisnice na splatnosť podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí pôžičky čl. II.
splatnosť pôžičky vyplýva, že cit. „ Zmluvné strany sa ďalej dohodli , že v prípade ak dlžník nevráti celú
dlžnú sumu v dohodnutom termíne, ručia za vrátenie poskytnutej pôžičky ručitelia- fyzické osoby :1.)
I. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX C., 2.) K. L., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX G., 3.) B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX C., ktorí sa zaväzujú zaplatiť celú dlžnú sumu za dlžníka v rovnakom

termíne, t.j. do 28.10.2007.“ V zmysle uvedeného znenia Zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorá tvorí
právny základ Notárskej zápisnice je zjavné, že ručiteľský záväzok nevznikol ako aj nevznikol hlavý
záväzok , keďže notárska zápisnica na uznanie dlhu je spísaná v rovnaký deň ako došlo k uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí pôžičky. (R 14/1999 ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky
akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.).

16. Súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax súdov a judikatúra je v uvedenej právnej otázke jednotná.
napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 653/2016 z 14.2.2017 s ním súvisiaci. Z uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016, vyplýva, že: “Čas plnenia musí byť pritom podľa
názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonným ustanovením §41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku

(pozn. v súčasnosti § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) a právnym názorom súdu prvého
stupňa jednoznačným spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice, nemožno ho
určiť dodatočne.“, ku ktorému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 653/2016
z 14.2.2017, pokiaľ ide o určenie času plnenia v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ústavný súd
uviedol, že: „Záver krajského súdu, že čas plnenia nie je jednoznačne určený, resp. že nie je určený

nepochybne a určito vo vzťahu k ručiteľom, teda povinnému v 3. a 4. rade, je v okolnostiach prípadu
riadne odôvodnený, pričom ústavný súd nezistil, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem platného
práva v rozhodnom čase by v okolnostiach prípadu nezodpovedala rozhodným okolnostiam prípadu.“

17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebola splnená jedna zo základných zákonných

podmienok, za ktorých je možné považovať notársku zápisnicu za exekučný titul a to, nebol v nej
určený čas plnenia záväzku ručiteľa titulom jeho ručenia. Preto, keďže v predmetnej notárskej zápisnici
nie je zákonným spôsobom určený čas plnenia pre povinného ako ručiteľa (určenie času plnenia
absentuje), predloženú notársku zápisnicu nemôže súd považovať vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi
za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)Exekučného poriadku. Exekúciu možno viesť iba

na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia až do ukončenia
exekučného konania, čo v posudzovanom prípade nebolo splnené. Na základe uvedeného je zrejmé,
že v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 20.04.2016) notárska zápisnica vo
vzťahu k povinnému ako ručiteľovi, nebola vykonateľnou (Nález Ústavného súdu SR- III. ÚS 653/2016).

18. K právnej otázke uznania dlhu z časového hľadiska vo vzťahu k existencii dlhu, ako nevyhnutného
predpokladumateriálnejvykonateľnostinotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu(nakoľkovzhľadomna
zistenie materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu z iného dôvodu, nebola
už táto právna otázka pre rozhodnutie súdu zásadná), pre úplnosť uvádza, že v súlade s uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 136/2017 zo dňa 1.3.2017, ktorý judikoval, že:

„...ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí
byt' splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom" a zároveň vyjadrením súhlasu
„dlžníka" s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak
táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu
považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte

žiadny dlh neexistoval.“ Predmetom konania pred Ústavným súdom SR, bolo v danej veci rozhodovanie
o sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
4 CoE 63/2014 z 11.3.2015, ktorý v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že: „Uznanie dlhu
ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla

dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka
požadovať, t.j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie
dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v
notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovorozlišovať medzi „záväzkom", za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória
ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane
kategóriou „dlhu", ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému

subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie... Samotný záväzok vrátiť poskytnutý
úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu
(okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal
dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať
dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec

vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti.
Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica,
ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý
exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ Vo vzťahu k podstate zmluvy o
úvere krajský súd uviedol, že: „Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou,

zktorejuždohodouzmluvnýchstránojejobsahuvznikajúprávaapovinnostianajejvzniksanevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru dlžníkom). Uzatvorením
zmluvyoúveresaveriteľzaväzujenapožiadaniedlžníkaposkytnúťvjehoprospechpeňažnéprostriedky
(záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z
úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o

úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak
peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník
zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť.“ K vyššie uvedenej právnej argumentácii krajského súdu,
Ústavný súd SR uviedol, že „Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu je
primeraným spôsobom odôvodnené a nesignalizuje svojvoľný zásah do základného práva sťažovateľky

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu
nemožno skutkové a právne závery krajského súdu vyslovené v napadnutom uznesení považovať
za arbitrárne,zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. “Ústavný
súd taktiež uviedol , že: „K rovnakému záveru dospel aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
(II.ÚS667/2014, I.ÚS 261/2015, I.ÚS 349/2016) o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených

na takmer identických dôvodoch (aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne
neopodstatnené.“

19. Súd z obsahu súdneho spisu ani listinných dôkazov založených v ňom nezistil, že by oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného formou zápisnice predložil dôkaz o tom, že skutočne po
splatnostiúveru,avšakpredsamotnýmpodanímnávrhunavykonanieexekúcie,požiadalpovinnéhoako
ručiteľa, aby plnil dlh v určitej sume za dlžníka, čo je bola podmienka vykonateľnosti notárskej zápisnice
vo vzťahu k povinnému a ostatným ručiteľom priamo ustanovená v notárskej zápisnici. Na základe
uvedeného je zrejmé, že v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 20.04.2016)

notárska zápisnica vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi, nebola vykonateľnou (Nález Ústavného súdu
SR- III. ÚS 653/2016).

20. V zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto
navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo
nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je

tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu.

21. So zreteľom na vyššie uvedené, po preskúmaní notárskej zápisnice a zmluvy o poskytnutí pôžičky
súd poukazuje na to, že v posudzovanom prípade, bez ohľadu na čas, kedy došlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov v prospech dlžníka, bolo možné spísať notársku zápisnicu ako exekučnýtitul až po uzavretí zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže notárska zápisnica a zmluva
o poskytnutí pôžičky boli uzavreté v rovnaký deň t.j. 28.09.2007 a súd má za to, že predmetná
notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože dlh v čase

jej podpísania neexistoval ako aj povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna povinnosť plniť
záväzokvočioprávnenémuakoveriteľoviztituluručeniaataksúdkonštatuje,ženiejemožnépovažovať
predloženú notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul a nakoľko predpokladom
vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie nemožno exekúciu
vykonaťatakpopreskúmanívecisúddospelkzáveru,ženotárskazápisnicanazáklade,ktorejprebieha

dané exekučné konanie nespĺňa zákonné náležitosti a tak exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 1
písm.a) Exekučného poriadku.

22. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

23. V danej veci súd exekúciu zastavil a povolil odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2
Exekučného poriadku vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod č. EX 20772/2016
do právoplatnosti tohto rozhodnutia..

24. Súd rozhodne o náhrade trov exekúcie samostatným uznesením, po následnom predložení

vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku č. I. a výroku č. II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej

značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.