Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121502591
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6121502591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Branislava Brezu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., o zaplatenie 12.589,73 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Csp/21/2022-175 zo dňa
11.1.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanejzaplateniaistiny12.589,73eurspríslušenstvom.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, §

565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

4. Súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú. V konaní nebolo preukázané riadne
zosplatnenie spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo riadne doručené žalovanej. Navyše, Slovenská sporiteľň,a
a.s. bola oprávnená postúpiť pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. len za splnenia
zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Jednou z podmienok je písomná

výzvabankyklientovi,abyplnil,pritomvzmyslerozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRpredpokladá
ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchvýlučnúasamostatnúpísomnúvýzvubanky,ktorejdoručenie
žalovanej v konaní žalobca nepreukázal. Vzhľadom na uvedené porušenie ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu
neplatná. Žalobcovi chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, preto ju súd v celom rozsahu
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262, § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanej
akoúspešnejprocesnejstranenáhradutrovkonanianepriznal,keďžesiichnáhraduneuplatnilaažiadne
trovy konania jej ani nevznikli. Žalobca bol v konaní neúspešný.6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, namietajúc nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci.

7. Uviedol, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého
žalobca nepreukázal riadne doručenie oznámenia o zosplatnení zo dňa 2.12.2020, a to len z toho
dôvodu, že žalobca v konaní predložil doručenku, z ktorej vyplynulo, že žalovaná si písomnosť
neprevzala. Žalovaná mala však objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom podania, písomnosť bola
doručená do jeho dispozičnej sféry. Uvedená písomnosť preto nadobudla účinnosť a došlo k platnému

zosplatneniu úveru.

8. Poukázal tiež na skutočnosť, že v konaní bolo celkom jasne preukázané, že postupca pred
postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 2 Zákona
o bankách. Za relevantnú výzvu postupcu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať nielen
výzvu zo dňa 30.10.2020, ale aj výzvu zo dňa 2.12.2020. Poukázal pritom na vybranú rozhodovaciu

Najvyššieho súdu SR i iných všeobecných súdov. Nie je ani zrejmé, prečo súd neprihliadol na výzvu zo
dňa 17.12.2020, ktorá je samostatnou výzvou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a jej
jediným účelom bolo upozornenie žalovanej pred postúpením pohľadávky. Závery súdu o neplatnosti
postúpenia a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzajú preto z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd zároveň znemožnil žalobcovi, aby vykonával jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Rozhodnutie súdu o nesplnení povinnosti veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou považuje
žalobca za nepreskúmateľné, keďže súd svoje myšlienkové procesy nijakým spôsobom nerozviedol.
Následkom je nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť rozhodnutia.

10. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, respektíve, napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

13. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu
z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. V konaní mal súd preukázané, že žalobca
odvodzuje svoje veriteľské oprávnenie od uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je však podľa

napadnutého rozhodnutia neplatná. Dôvody jej neplatnosti pritom spočívajú v porušení povinností zo
strany postupcu, ktorý predčasne zosplatnil úver v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a pred postúpením bankovej pohľadávky súčasne nepreukázal upozornenie spotrebiteľa na
možnosť postúpenia jeho dlhu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

14. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Cdo205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie

len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.“

15. V konkrétnostiach je potrebné uviesť, že žalobca v konaní pred súdom predložil na preukázanie
splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oznámenie o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti zo dňa 2.12.2020 (č.l. 21 spisu). Predmetné podanie bolo doručované žalovanej, s výsledkom
vrátenia zásielky odosielateľovi dňa 29.12.2020 z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote.
Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca fotokópiu obálky (č.l. 22 spisu). Napriek takto

zistenému skutkovému stavu však súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal doručenie
oznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnosti,sčímsavšakodvolacísúdnestotožnil.Svojerozhodnutie
argumentuje odvolací súd nasledovne.

16. Vo vyššie naznačenej súvislosti vecne správne argumentoval žalobca, že písomnosť sa dostala do

dispozičnejsféryžalovanej.Zásielkaboladoručovanánaadresupobytužalovanej,pričomnáslednebolo
vecou jej vlastnej zodpovednosti, ako s uloženou zásielkou na pošte naloží. Márne uplynutie odbernej
lehoty a vrátenie nedoručenej zásielky odosielateľovi má však rovnaké právne účinky ako doručenie
písomnosti. Odvolací súd pritom poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď jej dôjde. Uvedenému zodpovedá
aj rozhodovacia činnosť súdov, napríklad v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 32Odo 442/2003 zo dňa 15.1.2004, cit.: „Z povahy adresovaných právnych úkonov vyplýva, že
k ich perfektnosti (vzniku) vyžadujú, aby boli poznateľné tými osobami, ktorým sú určené (uplatňuje
sa tzv. teória dôjdenia)... Z použití teórie dôjdenia vyplýva i záver, že od okamihu dôjdenia prejavu
vôle do sféry adresáta je právny úkon pro konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne
odvolať. Nie je pritom potrebné, aby sa adresát oboznámil s obsahom právneho úkonu, postačuje,

že mal objektívne možnosť poznať jeho obsah.“ V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd
za preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020. Odvolací
dôvod o nesprávnych skutkových záverov súdu prvej inštancie bol preto zo strany žalobcu dôvodne
uplatnený.

17. V ďalšom rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval absenciu
vyzvania spotrebiteľa na plnenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca právne posúdenie súdu
prvej inštancie o potrebe osobitnej výzvy rozporuje, nad rámec toho poukázal najmä na podania zo dňa
30.10.2020, 2.12.2020 a 17.12.2020, ktorými jasne a zrozumiteľne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy.Odvolacísúdsavtejtosúvislostistotožnilsprávnymnázoromsúduprvejinštancie,žeustanovenie

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje samostatnú výzvu, pridržiavajúc sa pritom záverov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vyslovených vo veci sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, keď nezaslal dlžníkovi výzvu. Podľa názoru odvolacieho súdu výzva v zmysle ustanovenia

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné
obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená
postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca nepreukázal, že by

jeho právny predchodca skutočne dlžníkovi zaslal výzvu v zmysle označeného ustanovenia Zákona o
bankách, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanej) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením
bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná
spotrebiteľovi (žalovanej) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa, či bude alebo nebude banke plniť.
Tým, že banka výzvu žalovanej nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v konaní

preukázaná, neposkytla ej dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom
zotrvania s ňou vo vzťahu.

19. Ak teda žalobca v súvislosti s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách poukázal na svoje podania
zo dňa 30.10.2020, 2.12.2020 a 17.12.2020, odvolací súd uvádza, že len podanie zo dňa 17.12.2020

by obsahovo zodpovedalo požiadavkám zákonodarcu, keďže ako jediné upozornilo žalovanú, dlžníka,
na možnosť postúpenia pohľadávky. Ostatné podania sú z dôvodu uvedeného nedostatku upozornenia
irelevantné v kontexte aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Po oboznámení sa so
všetkými rozhodnými okolnosťami preskúmavanej veci nepovažuje odvolací súd ani podanie žalobcu
zo dňa 17.12.2020 za súladné so zákonom. V podrobnostiach sa žiada uviesť, že žalobca vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru oznámením zo dňa 2.12.2020. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetné
podanie bolo doručené žalovanej fikciou doručenia, s vrátením nedoručenej zásielky žalobcovi dňa
29.12.2020. Najskôr tohto dňa žalobca získal relevantnú informáciu o doručení zásielky zo dňa
2.12.2020 a splnení zákonných predpokladov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V procesedoručenia oznámenia v období od 2.12.2020 do 29.12.2020 však účinky platného predčasného
zosplatnenia ešte nenastali. Bez vykázaného doručenia oznámenia o predčasnom zosplatnení bolo bez
účinkov upozornenie spotrebiteľa na možnosť postúpenia pohľadávky, keďže táto zákonná možnosť

žalobcu v tom čase odporovala ustanoveniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V nadväznosti na to
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, že žalobca v konaní
nepreukázal súdu splnenie zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.
8 Zákona o bankách, v dôsledku čoho nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby. Aj
právne posúdenie veci bolo zo strany súdu prvej inštancie správne.

20. Odvolací súd zároveň nenašiel dôvod konštatovať, že by vyššie uvedeným právnym posúdením
(ne)doručenia výzvy žalovanej pred postúpením pohľadávky, došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako namietal v odvolaní. Za odňatie
možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať
to, ak súd prvej inštancie neodôvodní a právne neposúdi svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa pritom rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva. Uvedené odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu
nevzhliadol.

21. Ak žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
žalobu zamietol. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim

z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, keďže napadnutý rozsudok bol
potvrdený ako vecne správny. S ohľadom na procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní by jej preto

patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisu je však
zrejmé, že v priebehu odvolacieho konania sa žalovaná k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, pritom
iné preukázané trovy odvolacieho konania jej nevznikli. Vychádzajúc z Čl. 17 základných princípov CSP,
súd za daného stavu náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).