Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-33Csp/140/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121512945
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6121512945.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s.,

Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: AK Goliašová Gabriela s.
r. o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. D. XXX/X, E., právne zastúpenej: JUDr. Lukáš Kovanič, advokát, Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO:
42 320 704, v konaní o zaplatenie 4.580,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2.682,99 eur v mesačných splátkach po 50 eur splatných do 25.
dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť
tento rozsudok do zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 18. 10. 2021 (upomínacie konanie
pod sp. zn. 1Up/1212/2021) a postúpenou Okresnému súdu Košice II 30. 12. 2021 domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 4.580,84 Eur úrok 1.127,61 Eur úrok z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 4.580,84 Eur od 15. 9. 2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie uplatnenej pohľadávky uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom - spotrebiteľom dňa 1. 12. 2017 Úverovú zmluvu č. 6712001690 (ďalej len „ÚZ“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len „ÚZP“), ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie revolvingového
úveru s výškou úverového rámca 4.700 eur zo strany žalobcu žalovanému, tento úver žalovaná
čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalobca upriamuje pozornosť, že revolvingový úver je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho

priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné
prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a
následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver
jedinousplátkou(vtomtoodsekužalobcazhrnulhospodárskukauzutzv.otvorenéhozmluvnéhovzťahu).
Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového
účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného v listinnej forme informovaný o výške mesačnej splátky,
o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a

jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť spolu s
úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s ÚZ, ÚZP.3. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas
nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu
a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných

podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 30. 8. 2021 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru
avyzvalžalovanúksplateniuceléhozostatkuúveruadlžnýchsplátok.Žalobcaposkytolžalovanejlehotu
15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca
okremdlžnejsumyuplatňujevžalobeajzákonnéúrokyzomeškania.Sadzbaúrokuzomeškania,ktorúsi
žalobca uplatňuje vo výške 5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15. 9. 2021 navýšená o 5 percentuálnych
bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 17. 9. 2021 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej
sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a
teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
Prostredníctvom úverovej karty čerpala žalovaná poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 7,058,01
eur a žalobcovi uhradila čiastku 3.075,02 eur.

4. K svojmu podaniu žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil tieto listinné dôkazy: Úverová
zmluva, Úverové zmluvné podmienky a Sadzobník poplatkov, Výpis z účtu Clubcard kreditnej karty
(náhodne zvolený), Výzva k splateniu zostatku úveru a poštový podací hárok, Predžalobná výzva na
zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a poštový podací hárok, Špecifikácia

žalovanej sumy a Prehľad splátok a úhrad.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal na podklade tvrdení žalobcu dňa 3. 11. 2021 platobný rozkaz,
ktorým žalovanej uložil povinnosť do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi istiny vo výške 4.580,84
Eurúrok1.127,61Eurúrokzomeškania5,00%ročnezosumy4.580,84Eurod15.9.2021dozaplatenia

alebo v tej istej lehote podať odpor.

6. Žalovaná podala 7. 12. 2021 odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná uplatnený nárok žalobcu
neuznáva v celom rozsahu. Žalovanej nebola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku
a nárok nepovažuje za dôvodný. Žalobca si v zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu

uplatňuje v predmetnom konaní údajný nárok titulom formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu uzavretá dňa 1. 12. 2017. Akékoľvek skutkové aj právne
odôvodnenie a preukázanie žalobcových tvrdení nad rámec uvedeného v žalobe absentuje. Žalobca
žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia a nepreukázal platné uzatvorenie „Úverovej zmluvy č.
6712001690“. Príloha návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorá má byť podľa tvrdenia žalobcu

titulom, z ktorého odvodzuje svoj nárok nie je nikým podpísaná. V tomto smere je potrebné zvýrazniť aj
dojednanie v samotnej Úverovej zmluve predloženej žalobcom na strane 1, v zmysle ktorého „Svojím
podpisom zmluvy žiadate o čerpanie úveru vo výške 1.300,00 eur z dojednaného úverového rámca ....“
Splnenie týchto podmienok žalobca rovnako v podanej žalobe netvrdí ani nijako nepreukazuje. Už len
na základe uvedeného – absencie akéhokoľvek dôkazu z ktorého by uplatňovaný nárok mohol vyplývať

- mal byť podľa žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnutý v zmysle ust. § 6 ods. 1
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a platobný rozkaz
ani nemal byť vydaný. Žalobca totiž uzavretie Úverovej zmluvy ani žiadne iné okolnosti rozhodné a
preukazujúce ním uplatnený nárok nepreukázal.

7. Predmetná nepodpísaná Úverová zmluva č. 6712001690 priložená k návrhu na vydanie platobného
rozkazu už na prvý pohľad podľa názoru žalovanej obsahuje viacero neprijateľných podmienok a najmä
nespĺňa základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZSÚ“)
v znení platnom a účinnom v čase údajného uzatvorenia zmluvy. Žalobca rovnako v podanej žalobe

nijako nepreukázal, že si splnil svoje predzmluvné povinnosti a nepreukázal, že žalovanej odovzdal
formulár so štandardnými európskymi informáciami. Uvedené náležitosti Úverová zmluva predložená
žalobcom nespĺňa. Žalobcom predložená zmluva nie je podpísaná a nemôže byť platne uzavretá.
Žalobca nijako nepreukázal ani splnenie povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi informácie pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ZSÚ. Úverová zmluva predložená žalobcom odhliadnuc od

vád jej formy neobsahuje vyššie uvedené náležitosti (resp. viaceré z nich), je v nej uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ročná úroková sadzba
takmer trojnásobne prekračuje priemernú úrokovú sadzbu tuzemských úverových inštitúcií pre takýto
typ spotrebiteľského úveru uvedenú na stránke F., etc., v dôsledku čoho by bol akýkoľvek prípadnýspotrebiteľský úver na jej základe poskytnutý bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. ZSÚ). V predmetnej
Úverovej zmluve je nesprávne a zavádzajúco uvedená RPMN vo výške 34,4 % a ročná úroková sadzba
vo výške 29,90 %. Ako však vyplýva z priloženého výpočtu, RPMN úveru so žalobcom uvedenými

parametrami je maximálne 32,74 % a úroková sadzba 16,19 %. V Úverovej zmluve je síce uvedené,
že: „Termín splatnosti splátok je 20. deň v mesiaci,“ avšak takéto uvedenie nemožno považovať za
dostačujúce pre jasné špecifikovanie splatnosti prvej splátky po poskytnutí úveru. V danom prípade,
totiž absentuje informácia o tom, kedy začína byť splatná prvá splátka po poskytnutí úveru. Z obsahu
Úverovej zmluvy totiž vyplýva iba to, že splátka je splatná v 20 deň, avšak nie je uvedený údaj v akom

časovom úseku mal byť spotrebiteľ povinný plniť (t. j. či nasledujúci mesiac po poskytnutí úveru, alebo
o tri mesiace alebo bol poskytnutý iný časový úsek na základe ktorého by mal spotrebiteľ začať splácať
splátky za poskytnutý úver). Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Úverovej zmluve prekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z. zverejnenú NBS na webovom sídle F., ktorá pre obdobie predchádzajúce žalobcom tvrdenému
uzavretiu Úverovej zmluvy (11/2017) bola v zmysle zverejnených údajov maximálne 9,04 % ročne.

RPMN uvedená v Úverovej zmluve predstavuje takmer štvornásobok tejto hodnoty, odplata uvedená v
Úverovej zmluve predstavuje viac ako trojnásobok tejto hodnoty. Zároveň je potrebné uviesť, že viaceré
dojednania v Úverovej zmluve sú neurčité, nejasné a neprimerané a jednoznačne stavajú spotrebiteľa
do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi, a to osobitne pokiaľ ide o právo žalobcu na zosplatnenie
úveru (strana 3 Úverovej zmluvy) vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, odstúpiť od zmluvy, a to i v prípade

menej závažného porušenia Úverovej zmluvy zo strany spotrebiteľa (viď strana 3 Úverovej zmluvy – o
práve žalobcu na zosplatnenie úveru „v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností“ bez ich bližšej
konkretizácie, etc.), ako i z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení zmluvnej povinnosti spotrebiteľa.
Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, Úverová zmluva obsahuje celý rad dojednaní, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú preto

neprijateľnými zmluvnými podmienkami a súčasne neobsahuje viacero náležitostí, ktoré v zmysle ZSÚ
znamenajú prinajmenšom bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. Zo žalobcom predložených dôkazov nijako nevyplýva ani skúmanie bonity žalobcom – teda posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou – ku ktorému celkom

zjavnenikdynedošlo.Žalobcanepreukázal,žebysodbornoustarostlivosťouzisťovalcelkovúmajetkovú
situáciu a zadlženosť žalovanej, a teda schopnosť platiť údajne poskytnutý úver. Žalobca pri údajnom
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so
zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť
inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je uzatvorená zmluva neplatná podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok
na zosplatnenie úveru a vznik práva požadovať celý úver v súlade so zákonom, rovnako v návrhu
nešpecifikoval aké splátky mali byť údajne nezaplatené, v akom omeškaní mal byť spotrebiteľ, etc. Z
vyššie uvedeného je nepochybné, že žalobca nemôže požadovať jednorazové splatenie úveru.

9. Podaný návrh na vydanie platobného rozkazu je navyše zmätočný a údaje v ňom uvedené o čerpaní
úveru a úhradách na úver absolútne nekorešpondujú a nezodpovedajú údajom vyplývajúcim z príloh
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Keďže je akýkoľvek prípadný úver v zmysle Úverovej zmluvy
s ohľadom na vyššie uvedené zjavne bezúročný a bezpoplatkový (ak nie priamo neplatný), žalovaná
vznáša aj námietku premlčania nároku žalobcu. K svojmu podaniu žalovaná priložila ako listinný dôkaz

výpočet RPMN.

10. K podanému odporu žalovanej doručil žalobca 28. 12. 2021 vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol,
že ako veriteľ - dodávateľ uzatvoril so žalovanou – spotrebiteľom ako dlžníkom dňa 1.12.2017 -
Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 6712001690 prostredníctvom elektronickej

komunikácie na diaľku, ktorú žalovaný „podpísal“ pomocou „virtuálneho podpisu“ a to SMS – kódu
žalovaného. Zmluva o spotrebiteľskom úvere z ktorej nároky sú transformované do žalobného návrhu
bola uzatvorená medzi účastníkmi sporu prostredníctvom internetovej aplikácie Správca financií (ďalej
len ako „SF“) v niekoľkých krokoch na diaľku s využitím Overeného mobilu žalovaného a podpísaná
Virtuálnym podpisom – SMS kód , takto uzatvorená zmluva má písomnú formu, keďže bola uzatvorená

prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na
trvanlivom médiu, jeho nezmeniteľnosť a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila v zmysle ust. § 40
ods. 4) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojitosti s ust. § 9 ods. 1) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v nadväznosti na ust. § 5 ods. 2) zákona č. 22/2004 Z. z. oelektronickom obchode. Žalovaná prejavila záujem o uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tým
že prostredníctvom aplikácie SF požiadal žalobcu o vypracovanie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na základe nej uvedených údajov o výške požadovaného úveru, dobe splatnosti úveru a údajov

o bonite žiadateľa o úver zaslaním potrebných listín v elektronickej podobe. Žalobca overil a posúdil na
základe údajov poskytnutých žalovanou jej schopnosti splácať požadovaný úver a zaslal žalovanému
do dátovej schránky aplikácie SF návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná prejavila vôľu byť
viazaná týmto návrhom, keď ho akceptovala zadaním SMS – podpisu v aplikácii SF, (ako postupnosti
číslic - kód, ktoré boli zaslané na Overený mobil žalovanej, t. č. XXXXXXXXXX ako určitej osoby zo

strany žalobcu – č. 787330 a 505998), takto akceptovaný návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uložil
v Digitálnom archíve aplikácie SF. O dodržaní písomnej formy predmetného právneho úkonu v zmysle
ust. § 40 ods. 4) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník svedči samotný fakt, že žalobca k žalobe
pripojil listinnú podobu predmetnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tak, že z trvanlivého
média, ktorý zachytil jej obsah (Digitálny archív aplikácie SF) tento obsah reprodukoval v nezmenenej
materiálnej podobe pre účely tohto súdneho sporu. Žalobca ešte dodal, že žalovaná vykonala úhrady v

sume 3.311,98 eur z predmetného zmluvného vzťahu v mesačných splátkach, a teda žalovaná si bola
vedomá existencie svojho záväzku voči žalobcovi.

11. Žalobca pre výpočet RPMN použil elektronický program aprobovaný Národnou bankou Slovenska,
ktorý zohľadňuje všetky ustanovenia ohľadne výpočtu RPMN, tak ako sú uvedené v prílohe č. 2 zákona

č. 129 /2010 Z. z. Žalobca uvádza, že predmetný výpočet na uvedenej internetovej stránke má len
orientačný charakter a zásadný nedostatok, ktorý spôsobuje rozdiel vo výpočtoch je ten, že v uvedenej
„kalkulačke“ nie je možné uviesť dátum splatnosti splátok ku 20. dňu v mesiaci, ale len „mesačne“,
a teda uvedené tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde, lebo vo výpočte nezohľadnila zmluvné
dojednania, ale vychádzala zo zjednodušeného príkladu.

12. Žalobca k právnemu názoru žalovanej o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku)
s dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho
poriadku SR. maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou
(2x 21,82 =43,64%) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v revolvingovej

úverovej zmluve (32,74 %), a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi.

13. Žalobca poukazuje na ustanovenia úverovej zmluve bod 10. až 25., kde sú uvedené požadované
informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca taktiež upriamuje pozornosť na
skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením

zo dňa 30.08.2021 bola žalovaná na túto možnosť upozornená.

14. Žalobca k svojmu podaniu pripojil ako listinné dôkazy: Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok
2017, Interný dokument o posúdení bonity, Úverová správa z registrov dlžníkov Výzva na zaplatenie

dlžnej sumy z 12. 7. 2021 a Podací hárok.

15. Žalovaná doručila k vyjadreniu žalobcu súdu 26. 1. 2022 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobca
si v zmysle žaloby uplatňuje v predmetnom konaní údajný nárok titulom formulárovej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu uzavretá dňa 1. 12. 2017. Akékoľvek

skutkové aj právne odôvodnenie a preukázanie žalobcových tvrdení nad rámec uvedeného v žalobe
absentuje. Vo vyjadrení k odporu žalobca uvádza nové skutkové a právne okolnosti z ktorých odvodzuje
svoj nárok, avšak bez toho, aby ich akokoľvek preukázal. Žalovaná preto navrhuje, aby konajúci súd
na tieto skutočnosti neprihliadal a zotrváva v celom rozsahu na tom, že žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil svoje tvrdenia a nepreukázal platné uzatvorenie „Úverovej zmluvy č. 6712001690“ dňa 1.

12. 2017.

16. Rozpornosť, neúplnosť a zmätočnosť podanej žaloby v otázke právneho titulu, z ktorého žalobca
odvodzujesvojnárokavotázkevýškyúdajnéhonárokuvystihujeajskutočnosť,žekýmvpodanejžalobe
žalobca tvrdil, že žalovaná mala uhradiť žalobcovi sumu 3.075,02 eur, vo Vyjadrení k odporu už uvádza,

že žalovaná mala vykonať úhrady vo výške 3.311,98 eur. Túto zmenu však žalobca vo vzťahu k ním
uplatňovanej výške žalovanej sumy nijako nezohľadnil.17. Žalovaná rovnako namieta, že žalobca nepreukázal, že si splnil svoje predzmluvné povinnosti
a nepreukázal, že žalovanej odovzdal formulár so štandardnými európskymi informáciami. Žalobca
zároveň žiadnym spôsobom neuviedol a nešpecifikoval vlastné skutkové tvrdenia o tom, ako dospel

k ním uvedenej výške RPMN a úrokovej sadzby v Úverovej zmluve. Žalobkyňa ako spotrebiteľ preto
poukazuje na zásadný rozpor údajov o RPMN a úrokovej sadzbe uvedených v Úverovej zmluve s údajmi
o výpočte RPMN a úrokovej sadzby predloženými v podanom odpore. V predmetnej Úverovej zmluve
je nesprávne a zavádzajúco uvedená RPMN vo výške 34,4 % a ročná úroková sadzba vo výške 29,90
%. Ako však vyplýva z priloženého výpočtu v prílohe odporu, RPMN úveru so žalobcom uvedenými

parametrami je maximálne 32,74 % a úroková sadzba 16,19 %.

18. Žalovaná v celom rozsahu rozporuje tvrdenia žalobcu o tom, že maximálna výška odplaty nebola
prekročená. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Úverovej zmluve prekračuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty v zmysle § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
Táto skutočnosť dokonca vyplýva aj priamo zo žalobcom priloženého dôkazu – „Súhrnné informácie o

údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.
štvrťrok 2017“, ktorej obsah žalobca nesprávne a zavádzajúco interpretuje tým, že pri svojich prepočtoch
aplikuje priemernú RPMN vo výške 21,82 %, ktorá je však priemernou RPMN pre Kreditné karty
poskytované bankami, čo v žiadnom prípade nezodpovedá produktu, ktorý mal byť v zmysle Úverovej
zmluvy poskytnutý.V danom prípade totiž nešlo o úver, ktorý mal byť poskytnutý čerpaním kreditnou

kartou. Spotrebiteľský úver v zmysle Úverovej zmluvy mal byť podľa časti „Potvrdenie transakcie“ a
bodu 39 na strane 1 Úverovej zmluvy poskytnutý prevodom na tam označený účet klienta v tvare IBAN.
Vzhľadom na to bolo povinnosťou žalobcu, aby v súlade s predloženým dôkazom „Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.
štvrťrok 2017“ daný úver spadajúci do typu „Ostatné spotrebiteľské úvery“ nad 6 do 12 mesiacov vrátane

zodpovedal priemernej hodnote RPMN pre tento typ úveru, t. j. 13,28 %. V zmysle § 1a ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. platí, že: „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“ RPMN uvedená v Úverovej zmluve
(34,4%) a dokonca aj ročná úroková sadzba (29,90 %) dvojnásobok priemernej RPMN pre tento typ
úveru (2x13,28, t. j. 26,56 %) vysoko prekračuje, v dôsledku čoho je úver v zmysle Úverovej zmluvy
celkom nepochybne bezúročný a bez poplatkov.

19. Zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva ani skúmanie bonity žalobcom – teda posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou – ku ktorému celkom
zjavne nikdy nedošlo. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na body 10. až 25. Úverovej zmluvy a
údaje tam uvedené. Žalobca však tieto údaje nijako nepreveroval, nemá ich nijako zdokladované
a ani ich nijako neposudzoval. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložený dokument o údajnom

skúmaní bonity, z ktorého je zrejmé, že žalobca neverifikoval klienta (žalovanú), zamestnávateľa klienta,
nevyžadoval a neboli mu predložené žiadne dokumenty k posúdeniu, etc. Takéto „posúdenie“ bonity
celkom zaiste nie je posúdením s odbornou starostlivosťou. Naopak, je hrubým porušením povinností
veriteľa, ktorý postupoval bez akýchkoľvek dokladov, ktoré od klienta ani nepožadoval a žiadnym
spôsobom nepreveroval. Žalobca pri údajnom uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou

odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

20. Hoci je podľa názoru žalovanej zrejmé, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pre úplnosť žalovaná zvýrazňuje, že žalobca nepreukázal
ani splnenie podmienok na zosplatnenie úveru a vznik práva požadovať celý úver v súlade so zákonom

v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

21. Súd v predmetnej právnej veci nariadil 30. 5. 2023 pojednávanie, ktoré bolo na základe zhodného
návrhu strán pred jeho otvorením odročené z dôvodu poskytnutia lehoty stranám sporu na zmierlivé
vyriešenie.

22. Podaním doručeným súdu 27. 6. 2023 žalobca súdu oznámil, že k uzavretiu zmieru medzi
stranami nedošlo. Žalobca súdu ozrejmil, že trvá na podanej žalobe a k procesnej obrane žalovaného
uvádza, že žalovaný prostredníctvom úverového rámca čerpal výšku istiny úveru 5.994,97 eur a uhradilsumu 3.311,98 eur. Žalobca nesprávne v žalobnom návrhu uviedol „že čerpal žalovaný poskytnutý
revolvingový úver spolu vo výške 7.058,01 eur a žalobcovi uhradil čiastku 3.075,02 eur. Žalobca ďalej
uvádza, že dňa 17.12.2019 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu Dodatku k úverovej zmluve

č. 6712001690, s tým že došlo k zmene úverového rámca na sumu 4.700,00 eur. Žalobca dáva do
pozornosti aj skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.311,98 eur, a teda bonita žalovaného
na začiatku zmluvného vzťahu bolo v poriadku. Zároveň žalobca súd upozornil na niekoľko rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. K svojmu podaniu žalobca priložil komunikáciu medzi právnymi zástupcami,
Dodatok k úverovej zmluve č. 6712001690, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 12. 7. 2021, Podací hárok

č. EPH245482011 a potvrdenie o doručení doporučeného listu č. RF356783046SK.

23. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na 27. 6. 2023, na ktorom strany predniesli, že zotrvávajú na svojich
doterajších stanoviskách obsiahnutých v ich predchádzajúcich podaniach. Žalovaná zároveň uviedla,
že pokiaľ ide o posledné podanie žalobcu, súd by naň z dôvodu ustanovení o koncentrácii konania
nemal prihliadať. Taktiež poukázala na ustanovenie § 140 ods. 1 a ods. 2 CSP, v zmysle, ktorého za

zmenu žaloby a považuje i rozšírenie nároku, resp. doplnenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
uplatneného nároku. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, kde na žalovanej
strane je spotrebiteľ v zmysle ustanovenia § 294 CSP je zmena žaloby v takýchto sporoch neprípustná.

24. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že týmto podaním len chcel doplniť, poopraviť svoje tvrdenia,

ktoré boli nesprávne uvedené v žalobe a išlo len o pisársku chybu, že bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 7.058 eur a z toho žalovaná uhradila 3.075,02 eur.

25. Na otázku súdu, či v prípade rozhodnutia súdu žiada žalobca splácanie v splátkach, žalobca uviedol,
že žiada o splácanie v mesačných splátkach vo výške 50 eur.

26. Súd pojednávanie odročil na deň 18. 7. 2023 z dôvodu verejného vyhlásenia rozhodnutia.

27. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou a zistil tento
skutkový stav:

28. Žalobca uzavrel 1. 12. 2017 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č.
6712001690 (ďalej ako „Zmluva o úvere“), na základe ktorej mu poskytol bezúčelový revolvingový úver
vo výške úverového rámca (kreditného limitu) 1.300 eur pri RPMN 34,4 % a ročnej úrokovej sadzbe
29,90 %. Priemerná hodnota RPMN bola podľa Zmluvy 23,19 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom

bola dohodnutá na sumu 1.510,55 eur a termín splatnosti splátok bol dohodnutý na 20. deň v mesiaci.
Zmluva a zmluva o platobných službách bola uzatvorená na dobu neurčitú.

29. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
ďalej v odôvodnení ako „OP“.

30. Podľa Hlavy 2. §2 OP sa zmluva stáva platnou a účinnou podpisom druhej zmluvnej strany.

31. Podľa Hlavy 2. §3 OP po uzatvorení zmluvy bude zriadený úverový účet pre čerpanie poskytnutého
úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom budú

evidované pohľadávky voči žalovanej a jej záväzky zo zmluvy. Tento účet bude vedený počas trvania
zmluvy alebo kým nebudú neuhradené všetky záväzky. Po uvedenú dobu musia byť hradené všetky
poplatky a odmeny, ktoré s úverovým účtom súvisia. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem
úveru, ktorý je oprávnená žalovaná čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená
v zmluve alebo stanovená za podmienok uvedených v § 8 či 9 Hlavy 3 úverových podmienok.

32.PodľaHlavy3.§1OPnazákladezmluvymohlažalovanápoodsúhlaseníčerpaťpeňažnéprostriedky
prostredníctvom karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú.

33. Podľa Hlavy 3. §2 OP sa dohodlo, že prvé čerpanie úveru vo výške uvedenej v zmluve (maximálne

vo výške dohodnutého úverového rámca) môže byť uskutočnené prevodom na bežný účet žalovanej,
ktorý ona uviedla v zmluve. Takéto čerpanie nebude uskutočnené prostredníctvom karty, ale na základe
potvrdenia transakcie v zmluve.34. Podľa Hlavy 4. §6 OP Právo používať kartu žalovanej alebo držiteľovi karty zaniká: a) posledným
dňom mesiaca/roku platnosti karty, b) ak žalobcovi kartu vráti, c) výpoveďou zmluvy, d) ak dôjde
k predčasnej splatnosti úveru (k zosplatneniu), e) ak žalobca oznámi, že sme zrušil právo kartu používať.

35. Podľa Hlavy 6. §2 OP ak sú splácané riadne a včas všetky zmluvy, ktoré súspoločne uzavreté,
žiadosti o jednorazové bezplatné odloženie splátky bude vyhovené. O odloženie splátky je treba
požiadať ešte pred termínom jej splatnosti. O odloženie splátky je možné požiadať opakovane. Prvýkrát
po 3 riadne a včas uhradených splátkach a následne vždy po 12 riadne zaplatených splátkach od

posledného odloženia. Odložiť je možné vždy len jednu splátku.

36. Podľa Hlavy 7. §2 OP v prípade, že by sa žalovaná: a) oneskorila s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorila s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, b) uviedla v návrhu nepravdivé
údaje, v prípade, ak sa jedná o údaje, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie schopnosti splácať
úver, c) bolo začaté dedičské konanie na jej majetok, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť

(tzv. zosplatnenie úveru). Pre prípad dedičského konania na majetok žalovanej je žalobca oprávnený
úver zosplatniť ku dňu jej úmrtia. V takom prípade neúčtuje sankcie ani zmluvný obchodný úrok od
dátumu zosplatnenia. Ak to stanovený dedič navrhne, umožní mu splácanie úveru v splátkach vo výške
dohodnutej ku dňu úmrtia žalovanej. Pre účely konkurzu sa pohľadávka vyhlásením konkurzu považuje
za splatnú.

37. Z interného výpisu žalobcu – výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zrejmé, že žalovaná v období
od 1. 12. 2017 do 20. 12. 2020 úver v rôznych výškach čerpala tak, že do dátumu posledného výberu/
čerpania 20. 12. 2020 vyčerpala spolu 5.994,97 eur.

38. Z interného výpisu žalobcu – výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zrejmé, že žalovaná realizovala
postupné úhrady vo výške spolu 3.311,98 eur v období medzi 20. 1. 2018 – 14. 12. 2020.

39. Žalovaná čerpala istinu úveru vo výške 5.994,97 eur, pričom žalobcovi uhradila sumu 3.311,98 eur.

40.Vzhľadomnato,žesažalovanádostaladoomeškaniasozaplatenímnezaplatenýchúrokovvovýške
263,12 eur zo 76. a 77. splátky a zmluvnej pokuty vo výške 5,00 eur ju žalobca listom z 12. 7. 2021 vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň ju upozornil na skutočnosť, že ak do 15 dní od doručenia výzvy
dlžnú sumu nezaplatí, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane
úrokov, nákladov a sankcií.

41. Listom z 30. 8. 2021 žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru.

42. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

43. Podľa ustanovenia § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

44. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako
„ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom

spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).45. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

46. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

47. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

48. Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 ObZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

49. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

50. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

51. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,

ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
52. Podľa ustanovenia § 54a OZ (platného od 5. 12. 2018) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

53. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
54. Podľa ustanovenia § 103 vety prvej OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
55. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
56. Podľa ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
57. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď žalobca vystupoval v tomto záväzkovom vzťahu ako dodávateľ v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaná do zmluvného vzťahu vstupovala ako fyzická osoba, ktoránekonala v rámci výkonu svojho podnikania, resp. povolania – uvedené nebolo žalobcom ani tvrdené
a nevyplynulo zo Zmluvy o úvere a ani z iných listinných dôkazov predložených žalobcom.
58. Hoci ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), spravuje

sa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a
zákonom o spotrebiteľských úveroch.
59. V konaní bolo sporné samotné uzatvorenie Úverovej zmluvy, ako aj zmluvné podmienky v nej
obsiahnuté, ktoré boli žalovanou posúdené ako neprijateľné, najmä pokiaľ ide o RPMN a skúmanie
bonity žalovanej. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania.

60. V konaní bolo nesporné čerpanie peňažných prostriedkov žalovanou.
61.Súdsanajskôrzaoberalnámietkoupremlčaniavznesenoužalovanou.Premlčacoudobousarozumie
časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100
Občianskehozákonníka.Premlčaciadobajeustanovenákonkrétnymčasovýmúsekom,ktorýmáurčený
začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka
upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

62. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a
začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je

konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník
k splneniu iba oprávnený.
63. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba

celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ

svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej
doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom
vyplývajúcim z § 101 veta druhá Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz.

64. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení

dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného

upozornenia je uplatnenie neúčinné.
65. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť
súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové

vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní
s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení
dlžníka.

66. Súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.67. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej

nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacej

doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
68. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné
vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch

by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v
neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa
zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do
rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu
právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch.

Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť
právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj
keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie
spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana

- spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale súd nevidí legitímny
dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana
vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.
69. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto

súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).
V tejto súvislosti súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva, že uvedené zákonné
ustanovenie (okrem iného) sleduje nie len dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa)
pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové plnenia (splátky),

ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch
mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr
do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil
spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi

(dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené,
je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch
mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).
70. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení, súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva
prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na
zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej

doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).
71. Súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok

v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacovod omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
72. Splatnosť jednotlivých splátok revolvingového úveru bola v úverových podmienkach upravená tak,

že dlžník bol povinný poskytnutý úver splácať vždy k 20. dňu v mesiaci; prvá splátka sa stala splatnou
k 20. dňu mesiaca, ktorý nasledoval po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu. Z platobnej histórie
bolo pritom zrejmé, že prvý výber realizovala žalovaná 1. 12. 2017. Prvá splátka revolvingového úveru
bola preto splatná k 20. 1. 2018 a každá ďalšia k 20. dňu kalendárneho mesiaca, ktorému predchádzalo
čerpanie peňažných prostriedkov poskytnutých jej žalobcom. Z platobnej histórie nepochybne vyplynulo,

že posledné čerpanie vo výške 23,15 eur realizovala žalovaná 12. 1. 2021. Súd uplatnený nárok
vzhľadom na dohodnutý termín splatnosti nepovažoval za premlčaný (§ 54a Občianskeho zákonníka),
keďže žalobca ho na súde uplatnil 18. 10. 2021. Všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie
zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti
splátky za mesiac máj 2021, t.j. dňa 21. 8. 2021 a nakoľko k uplatneniu práva došlo na súde dňa 18. 10.
2021, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, nedošlo v tomto prípade k premlčaniu nároku.

73. Z dôvodu, že žalovaná na svoju obranu namietala, že zmluva o revolvingovom úvere nebola
podpísaná ňou ako dlžníčkou, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere najmä dodržaním jej písomnej formy. Z listinných dôkazov predložených stranami
konania vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 1. 12. 2017 na diaľku
prostredníctvom sms - správ zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 67120016905000.

Pokiaľ ide o dodržanie písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, v tomto prípade vzhľadom na to, že ide o zmluvu uzatvorenú prostriedkami elektronickej
komunikácie - prostredníctvom sms správ, je potrebné ako lex specialis na daný prípad aplikovať
z.č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, v spojení s § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Aplikujúc tieto zákonné ustanovenia sa v danom prípade nevyžaduje, aby

zmluvamalacharakterlistinyopatrenejvlastnoručnýmipodpismizmluvnýchstrán,alestačí,akjezmluva
uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenia
osoby, ktorá právny úkon urobila, čo žalobca preukázal procesom uzatvorenia zmluvy, keď žalovaná
akceptovala návrh zmluvy zaslaním sms správy z jej overeného telefónneho čísla ako určitej osoby,
ktoré uviedla v zmluve o revolvingovom úvere. O zachovaní písomnej formy svedčí aj fakt, že obsah

zmluvy o revolvingovom úvere bol zachytený na trvale dostupnom médiu, a to vo forme textového
dokumentu, ktorú žalobca predložil spolu so žalobným návrhom. Za splnenia uvedených podmienok,
ktorým je zachytenie obsahu právneho úkonu a identifikácie osoby, ktorá právny úkon - zmluvu o
revolvingovom úvere uzavrela, má súd jednoznačne za to, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom
úvere bola zachovaná jej písomná forma.

74. Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť.
Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom musia

byťvyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa§19zákonač.129/2010
Z. z. a tak významnosť tohto údaju pre spotrebiteľa a tým aj dôraz na spotrebiteľa opoznateľné uvedenie
tohto údaju v zmluve vrátane predpokladov na jeho výpočet a spôsob jeho výpočtu, spočíva v tom,
že ročná percentuálna miera nákladov je základný porovnávací údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje
jednoduché porovnanie nákladov na úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na úvery, ktoré

ponúkajú iní poskytovatelia spotrebiteľských úverov. Jeho nesprávne uvedenie, či pre spotrebiteľa
neidentifikovateľný spôsob jeho výpočtu, či neidentifikovanie konkrétnych údajov, ktoré k výpočtu sú
použité, narušuje prístup spotrebiteľa k výkonu tohto jeho práva, prípadne jeho ekonomické správanie
tak, že tento môže bez dostatočnej informovanosti urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.
75. V posudzovanej spotrebiteľskej zmluve nie je správne uvedená RPMN, je uvedená len samotná

výška RPMN 34,4 %, pričom v zmluve nie sú vôbec uvedené predpoklady na výpočet RPMN, čo je
potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec. V súvislosti s týmto právnym
posúdením predmetnej neprijateľnej zmluvnej podmienky súd poukazuje na závery rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 448/17 F., vychádzajúc z ktorých rovnako, ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere,
sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý

nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, čo má rovnaké dôsledky, ako keby
RPMN v zmluve nebola uvedená vôbec. To nasvedčuje v prospech oprávnenosti požiadavky žalobcu,
že z hľadiska dotknutej náležitosti pre záver o jej danosti sa vyžaduje nielen uvedenie výslednej hodnotyRPMN, ale tiež jej matematický výpočet znázornený prostredníctvom nielen všeobecného vzorca pre jej
výpočet, ale priamo vzorca s doplnením konkrétnych údajov k výpočtu použitých.
76. Súd má zato, že RPMN má byť poskytovateľom úveru uvedená presne a určito, nakoľko táto

predstavuje celkové náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej
sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj,
keďžemuumožňujenajjednoduchšieporovnaniecenyjednotlivýchspotrebiteľskýchúverov.Vzhľadomk
tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je
možné rešpektovať. Súd zistil, že nesprávny výpočet RPMN žalovaným spočíval v tom, že nepostačuje

len uvedenie výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre
výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie
výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov.
77. Zákonodarca teda jednoznačne stanovil povinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský úver
uviesť v zmluve presný údaj o hodnote RPMN, pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane súdy SR
v rámci svojich rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v predmetnej

Zmluve absentuje správny údaj o hodnote RPMN, a preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v
zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
78. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne o ďalších dôvodoch, pokiaľ ide o skúmanie bonity, pre
ktoré je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, čo však s poukazom na vyššie uvedené
závery súdu nebolo prekážkou pre konštatovanie, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový.

79. V zmysle uzatvorenej Zmluvy je výška bezúročného a bezpoplatkového úveru 5.994,97 eur -
uvedená suma prestavuje istinu, ktorá bola žalovanou reálne čerpaná. Z Výpisu čerpania, splátok
a úhrad bolo zistené, že žalovaná uhradila z poskytnutého úveru sumu 3.311,98 eur. Keďže súd
konštatoval, že daný úver je bezpoplatkový a bezúročný súd uložil žalovanej uhradiť žalobcovi sumu
2.682,99 Eur po odpočítaní uhradenej sumy od istiny úveru (5.994,97 Eur – 3.311,98 Eur = 2.682,99

Eur). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
80. Vzhľadom na návrh žalovanej a súhlas žalobcu, súd povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach,
ako vyplýva z I. výroku rozsudku.
81. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku podľa, ktorého ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
82. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
83. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
84. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
85. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
86. Podľa uvedených zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi v súlade s ust. § 225 ods. 2
Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j.
17,16 %, čo predstavuje pomerný úspech žalobcu v spore, nakoľko zo žalovanej istiny vo výške 4.580,84

eur súd priznal žalobcovi len časť istiny vo výške 2.682,99 eur, ktorá skutočnosť predstavuje úspech
žalobcu 58,58% a jeho 41,42 % neúspech).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Košice (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.

1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).