Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623010408
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623010408.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 14. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., C. D. E. XXX,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. 3Pv 78/23/8810-38 zo dňa
27.6.2023 pre skutok, že dňa 16. februára 2023 v čase okolo 10.00 h, v obci C., okres F., v miestnej
rómskej osade v dome č. XXX, po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii požiadal svoju matku –
poškodenú G. B., nar. XX.X.XXXX, o ktorej zlom zdravotnom stave mal vedomosť, aby mu išla zobrať

telefón do mesta Gelnica alebo išla do mesta Krompachy do banky a zobrala pre neho finančnú pôžičku,
čo keď poškodená odmietla urobiť, ju obvinený začal nútiť takým spôsobom, že začal byť agresívny,
vulgárne jej nadával a kričal, že keď nezoberie pôžičku a nedá mu peniaze, tak ju zabije, čím obvinený
svojím násilným, agresívnym správaním a vyhrážkami zabitím, ako aj vzhľadom na predchádzajúce
správanie k poškodenej vzbudil u nej obavu, že by mohol vyslovenú hrozbu naplniť, v dôsledku čoho
utiekla zo svojho obydlia a zavolal políciu,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e), f) Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.6.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na
obvineného A. B. na tom skutkovom základe, že
dňa 16. februára 2023 v čase okolo 10.00 h, v obci C., okres F., v miestnej rómskej osade v dome č. XXX,
po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii požiadal svoju matku – poškodenú G. B., nar. XX.X.XXXX,
o ktorej zlom zdravotnom stave mal vedomosť, aby mu išla zobrať telefón do mesta Gelnica alebo
išla do mesta Krompachy do banky a zobrala pre neho finančnú pôžičku, čo keď poškodená odmietla

urobiť, ju obvinený začal nútiť takým spôsobom, že začal byť agresívny, vulgárne jej nadával a kričal,
že keď nezoberie pôžičku a nedá mu peniaze, tak ju zabije, čím obvinený svojím násilným, agresívnym
správaním a vyhrážkami zabitím, ako aj vzhľadom na predchádzajúce správanie k poškodenej vzbudil
u nej obavu, že by mohol vyslovenú hrozbu naplniť, v dôsledku čoho utiekla zo svojho obydlia a zavolal
políciu,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e), f) Tr. zákona.

Prvostupňový súd rozhodol dňa 4.10.2023 odsudzujúcim rozsudkom, pričom skutok upravil
a prekvalifikoval na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. V dôsledku podaného odvolania obžalovaným boltento rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/88/2023 zo dňa 26.12.2023 zrušený
v celom rozsahu, vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Odvolací súd v uznesení poukázal na to, že jediným priamym dôkazom v neprospech obžalovaného je
výpoveď poškodenej, ktorá však vo svojej podstate je zmätočná a nedáva úplne jasný obraz o vzniknutej
situácii. Na hlavnom pojednávaní poškodená odmietla vypovedať a v prípravnom konaní vypovedala
rozdielne, v rámci svojho monológu, vôbec nehovorila o tom, aby sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím.

Celkový výsluch zo strany vyšetrovateľa nebol vedený štandardným spôsobom. Poukázal na to, že sa
javíbyťpotrebnýmvypočuťajpríslušníkovpolície,ktorívykonávalizásah,ďalšíchsvedkov,ktorýchmôže
navrhnúť obhajoba. Tiež vypočuť znalkyňu z odboru psychológie, vysporiadať sa s tým, či poškodená
mala vzhľadom na svoj príjem, aby si mohla vybrať úver na kúpu mobilného telefónu, nábytku, či
vybrať časť peňazí, ktoré od nej vymáhal obžalovyný prípadne sa môže javiť vhodným aj psychologické
vyšetrenie obžalovaného A. B..

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. K skutku uviedol, že v ten deň vstal okolo 9.30 hod. Urobil si osobnú hygienu a išiel ku švagrovi
H. B., ktorý mu urobil kávu, rozprávali sa a zaregistroval, že cez osadu idú policajti. Išiel sa pozrieť von,

čo sa deje a povedali mu, že mama dala na neho trestné oznámenie, tak išiel s policajtmi na policajnú
stanicu. Tam odmietol vypovedať, lebo ani nevedel k čomu sa má vyjadrovať. Počul ako policajt robil
nátlak na mamu, že dáva trestné oznámenie, berie to späť a keď nebude vypovedať bude trestaná ona
za to, že stále volá policajtov. Volali aj sestre I. B., aby mali dôkaz na vznesenia obvinenia.

Na doplňujúce otázky uviedol, že žije sám. Má dom spoločný s mamou, on má samostatnú izbu
s vchodom, takisto mama. Ráno keď bol doma, aj mama bola u seba doma. Nevidel ju, až potom pri
policajnom aute. Mama má 71 rokov, lieči sa na cukrovku, bola na operácii s nohou, pomáhal jej. Kávu
ráno vypil u švagra. Sedeli pri stole a pozerali spolu televíziu. Mobilný telefón nemá a ani v deň skutku
nemal.Predtýmtelefónmal,alekeďmudošlipeniaze,ktorézarobilvNemecku,predalhoasitýždeňpred

skutkom. Nemal ani peniaze, pomáhala mu sestra J. a I., ktoré mu dali najesť, urobili kávu, dali cigaretu.
Keď potreboval mobil, požičal mu ho synovec alebo švagor. V minulosti sa nedopustil protiprávneho
konania vo vzťahu k matke, síce sa priznal k skutku, ale to preto, aby dostal čo najnižší trest. Teraz vie,
že urobil chybu. Vzťahy s poškodenou má zlé, odkedy zomrel otec a zabil jej bratranca. Robí mu všetko
napriek, rozhádala ho so ženou, zapríčinila, že zabil jej bratranca, lebo sa stále hádala. Poškodená

v minulosti podávala oznámenia na polícii, že chcel podpáliť dom, že ju mal okradnúť, v čase skutku však
nebol doma, ale v Českej republike. Ona potom stiahla oznámenie, dali to na priestupok. Tiež volala
políciu na priateľkinu rodinu, na sestru I. B., na jej deti, že jej ukradli peniaze a mama dostala pokutu
zato, že obvinila niekoho zato, čo sa nestalo. Je konfliktná osoba, chce robiť každému zle. Švagor H.
B. býva od neho cca 20 metrov.

Poškodená G. B. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo
a odmietla vypovedať.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď poškodenej G. B. zo dňa 5.4.2023, kde k skutku uviedla,

že obžalovaný prišiel domov, urobil si kávu, vypil kávu a povedal jej: ,, mamo poď tu do Gelnici, zoberieš
mi telefón aj peniaze“. Že by mu zobrala pôžičku a viacej nič. A na toto mu povedala, že nie a on jej, že
je satan a také veci. Tak išla von, nepovedala mu nič a išla hore k dcére, ona nebola doma a Tatiana
ju zavolala a ona išla, sa bála.
Na otázku čoho sa bála, uviedla, že aby nešla do izby, lebo boli len dvaja. On aj ona sa vadila a nechala

kuracie nôžky a išla. Išla ku dcére, ale ona nebola doma. Ale vnučka dala telefón a jej povedala. Vnučka
jeK.L..VolalidoKrompáchnapolíciu.Naotázku,čotampovedala,uviedla,žetatak,akotoimpovedala.
Stalo sa to ráno, nevie kedy presne.
Na otázku, či keď pýtal peniaze a pôžičku, podmieňoval to niečím uviedla, že on nevedel, že išla hore
zavolať, ona nebola v izbe.

Na otázku čoho alebo koho sa bála, uviedla, že od neho, od nervoch.
Na otázku, či sa jej v ten deň vyhrážal, uviedla, že nie. Či počas toho ako pýtal pôžičku, uviedla, že nie,
nevyhrážal sa jej, len toto čo povedala, že je satan a išla von vtedy a viac nič.
Na otázku, či jej inak nadával, uviedla, že jej nadával, že je satan a viac nič.Na otázku, že pri predchádzajúcej výpovedi uviedla, že sa viackrát vyhrážal zabitím, uviedla, že to hej.
Toto ne, ne. Na otázku, čo nie, uviedla, že ako pýtal peniaze, že by mu zobrala pôžičku, tak mu povedala
na telefón, že je satan na toto jej povedal, že ju zabije. Na otázku, či jej vyslovene povedal, že ju zabije,

odpovedala áno. Na otázku, ako na ňu pôsobilo, čo jej povedal, uviedla, že išla hneď von, nevie, čo
urobil, sú dvaja doma.
Na otázku, aký vzťah mala so synom predtým, odpovedala, že škoda rozprávať, lebo ju zbil a mala
čierne. Nepovie už nič.
Na otázku, kde býva syn, uviedla, že doma pri nej, bo mala tri.. Nepovie už nič, bo jej ide do plaču.

Mala šesť detí a nikto taký nie je, len on. Nechodí k nej ani jedna dcéra, nevie prečo. Kvôli nemu, lebo
mu zobrala auto, štyridsaťtisíc. Ostatné deti ju nenapadli, len on. Syn nie je dobrý, nemá ho rada, ani
dcéry nie sú dobré.
Na otázku vyšetrovateľa, že keď chcel ten mobil aj tú pôžičku, vtedy boli tie vyhrážky alebo nie,
odpovedala, že keď nezoberie, tak nebude dobre. Či povie teraz, či kedy, to jedno. Čo jej pasuje rozpráva
a čo nepasuje, nezoberie do úvahy.

Ďalej uviedla, že sa o ňu nikto nestará, nemá dobré vzťahy. A. zobrala auto za 40.000 tisíc, ani korunu
jej nedal.
Na otázku, či klamala na niekoho, uviedla, že nie, len pravdu rozpráva, na deti by neklamala. Stalo sa,
že povedala, že deti jej ukradli peniaze, no nezobrali ich deti, ale tie iné jej zobrali 100 korún. Vyliala
moč na dcérinho syna. On zobral pampers a onačil do nej.

Keď odišla z domu k dcére, syn bol ešte v izbe, lebo pil kávu. Keď prišli policajti, bol v izbe. Ona odišla
k druhej dcére. Na otázku, že keď sa jej vyhrážal zabitím, či mala strach o svoj život a zdravie, žeby
jej niečo urobil, uviedla, že tak by nešla hore, keby sa nebála. Išla by hore do dcéry? A stadiaľ išla
ku žandárom.
Na otázku, či sa bála, že by jej niečo urobil alebo že by jej nadával, uviedla, že nevie povedať, nebola

v izbe, nevie. Na otázku, že keď ešte bola pri ňom, uviedla, že hovorila tak, ale nie ona, ale on. Zober
mi pôžičku a keď nie... Na otázku vyšetrovateľa tak čo? poškodená uviedla, že tak ju zabije.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že všetko čo vypovedala, je klamstvo, vymyslela si to, on bol
u švagra.

Svedkyňa A. L. využila svoje právo na hlavnom pojednávaní a odmietla vypovedať pre príbuzenský
pomer s obžalovaným.

Na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.3.2023, kde uviedla,

že G. a A. bývajú spolu, v rómskej osade v C. a ona býva od nich asi 200 až 300 metrov, teda pešo je
tam asi za tri minúty, bývajú dole kopcom. Asi pred mesiacom, nevie ktorý to bol deň, bola doma a okolo
10.00 hod. až 10.30 hod. prišla k ním G. B. a povedala jej, aby volala policajtov, lebo že ju A. obťažuje,
vyhráža sa jej, že ju pýta peniaze a aby si zobrala nejakú pôžičku, tiež ju mal pýtať mobil a peniaze na
nábytok. Akými slovami sa jej mal vyhrážať, to nepovedala, povedala iba to tak všeobecne, že sa jej

vyhráža. Ona jej vtedy uverila, lebo keď prišla, tak plakala a bola trochu nervózna a jej prišlo ľúto a si
domyslela, že sa bojí, ale ona to nepovedala. Preto zobrala svoj mobil, kde má svoje telefónne číslo
XXXX XXXXXX a vytočila číslo 158. Dala G. mobil, nepamätá si už čo vtedy policajtovi povedala, ale
potom jej dala do ruky mobil, aby ona povedala policajtovi, čo sa stalo. Ona iba zopakovala to, čo aj
povedala, ale povedala mu len to, čo jej G. predtým povedala a policajti mali prísť k ním. Ona ostala

doma. Potom išla von aj ona, ale už iba videla ako policajti zobrali A. do auta a odišli aj so G.. Policajti
potom prišli aj po ňu, aby išla vypovedať a povedala iba to, čo vie. Na otázku, aký má vzťah s obvineným
a poškodenou uviedla, že ona k ním nechodí vôbec, ani s nimi nerozpráva. Nechodí k nim ani jej mama.
Nechodia tam, lebo G. nie je dobrá, lebo hreší kvôli ničomu, nadáva. Ona nepije, ale berie tabletky na
srdce, lebo mala porážku. Ona s nimi nemala žiadne problémy. Keď prišla G., bola doma iba ona, ostatní

boli v meste alebo niekde inde. Neverí, že sa skutok stal, lebo pred týždňom prišla k ním Zdenka z ničoho
nič, bola doma iba ona, ostatní boli v meste alebo na brigáde či v škole a G. jej povedala, že to nie je
pravda, že to teraz ľutuje a A. zadarmo sedí. Ona jej na to povedala, aby stiahla papiere, keď je to jej
ľúto, ona na to povedala, že potom pôjde. Poškodenú nikto nenavštevuje, je sama doma a na každého
z ničoho nič hreší. Nikto s ňou dobre nevychádza, lebo nemá dobrý jazyk.

Svedkyňa I. B. – sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
vypovedala, že ona v ten deň nebola doma, odišla do nemocnice na chirurgiu, ale doma bol manžel H.
B. a syn. Manžel so synom a bratom A. sedeli pri okne. Videli policajtov, mysleli, že prišli po suseda, alezobrali brata. Brat išiel sám pozrieť, že po koho prišli. Muž jej povedal, že zas muselo matke preskočiť.
Toto vedela len od manžela. S A. má dobrý vzťah, stále bol u nich aj u ďalšej sestry. S matkou má zlý
vzťah, bolo jej jej ľúto, keď bola v nemocnici. Je to matka, ale chodiť tam nechce. Jej netreba nič veriť,

volá bezdôvodne políciu na deti. K nej už nikto nechodí, synovi hodila plienku do tváre, na ďalšieho
syna zavolala políciu, že jej ukradol peniaze a nebola to pravda. Jediný, ktorý jej pomáhal bol A., kúpil
jej drevo, chodil do obchodu na nákupy. Oni boli radi, že sa o ňu stará. Brat pomáhal aj sestre J., keď
bola chorá.

Na doplňujúce otázku uviedla, že nevie čas, kedy prišiel A. k ním. Ona dávala obžalovanému jesť aj
sestra. Tiež si vedel sám navariť, cigarety si robil u nich. Chodil k ním na návštevu stále. Mal telefón,
kúpil si ho, keď bol s jej synom robiť v Nemecku. Keď sa vrátil z Nemecka mal aj peniaze, ale nevie
koľko. Kupoval si, čo potreboval.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že sestra rozprávala pravdu.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka H.
B. zo dňa 15.3.2023, kde uviedol, že G. a A. bývajú spolu, ale majú rozdelené vchody v rómskej osade
v C.. On s manželkou I. bývajú od nich asi 50 metrov, ale oni bývajú dole kopcom, teda pod ním. Ku
skutku nevie povedať nič, v ten deň, keď brali A. policajti bol doma, ráno pil kávu pri stole a pozeral

na televíziu, teda nič nevidel. Prišiel k nemu aj A., s ktorým sa rozprával. On si urobil cigaretu, on mu
ponúkol kávu, ale on mu na to povedal, že nechce, lebo už ráno jednu vypil so svojou matkou G.. Asi
10 až 15 minút po jeho príchode, mohlo byť okolo 10.30 hod., mu syn povedal, že v osade sú policajti,
ale myslel si, že prišli pre susedu A., lebo ona mala ísť do väzenia. Preto vyšiel von aj A., on ostal doma
a pozeral cez okno. A. išiel za policajtmi, že koho hľadajú, ale policajti zobrali A.. V ten deň poškodenú G.

nevidel, ani pri policajtoch. Na otázku o čom sa rozprávali, uviedol, že mal pustenú televíziu TA3 a dávali
vojnu na Ukrajine, tak sa rozprávali o tom, teda nič iné nepreberali. On bol v ten deň ráno sám doma
s deťmi, lebo manželka bola vtedy na chirurgii v nemocnici. Na otázku aké vzťahy má s poškodenou
a obvineným, uviedol, že s poškodenou nemá žiadne vzťahy, s ňou sa skoro nerozprávajú aj kvôli tomu,
že je svokra aj kvôli jej osobnosti, že hreší na ostatných a vymýšľa si na iných, dokonca aj na jeho syna,

ktorý jej pomáhal, tak zavolala na neho policajtov, že jej ukradol peňaženku aj keď sa našla a potom ju
skryla. S A. vychádza dobre, nemá s ním žiadne problémy. S poškodenou nemá dobrý vzťah, lebo hreší
na neho aj na každého, nemá dobrý vzťah so žiadnym zaťom. Raz sa aj stalo, že keď pomáhal jeho syn,
tak mu vyliala vedro s jej močom na jeho tvár, to sa aj riešilo a zaplatila za to pokutu 100,- eur. Z krádeže
obvinila miliónkrát každého, pre pár centov. Nikto ju nechodí navštevovať, každý ju nenávidí, aj susedia.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že si myslí, že v časti výpovede o tej káve, čo vypovedal švagor,
to vyšetrovateľ zmanipuloval a nesedia ani časy. O 9.30 hod. už bol u švagra.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok

PhDr. Ľubice Onderušovej č. 9/2023, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorá vyšetrila poškodenú G. B.. Podľa záverov
znaleckého posudku pamäťové schopnosti poškodenej sú celkovo defektné. Verbálno-logická pamäť
rozsahom slabá, so skresleniami, čo si nezapamätá má tendenciu dopĺňať na podklade vlastných
predpokladov či skúseností. Jej intelektové schopnosti sú celkovo defektné. Prítomné sú znaky

deteriorácie kognitívnych schopností na podklade alterácie CNS po prekonaných cievnych mozgových
príhodách. Tieto však nemajú vplyv na orientáciu v realite, jedná sa o narušenie vizumotorickej
koordinácie, priestorovej orientácie, prípadne na kapacitu pamäte či pružnosť pozornosti. Osobnosť
menovanej je jednoducho štruktúrovaná. Afektivita je odbrzdená, je impulzívna, irritabilná, na dianie
okolo reaguje za každých okolností. Je nekompromisná, so sklonom k jednoznačným riešeniam, do

úvahy berie iba vlastné hľadisko. Jej vzťahy sú emocionálne ploché, často konfliktné.

U menovanej neboli zistené poruchy vnímania, je orientovaná v realite. Pri reprodukcii dochádza ku
skresleniam, to, čo si nezapamätá, má sklon dopĺňať. Chápe jednoduché základné časové vzťahy.
O prežitých udalostiach si vytvára výrazne emocionálne podfarbený dojem, v posudzovaní je výrazne

subjektívna, takmer neschopná chápať hľadisko iných. Okolnosti vyšetrovaného skutku popisovala pri
vyšetrovaní podobne ako vo svojej výpovedi. V popredí bolo výrazné emocionálne zameranie, avšak
neboli prítomné zárazy, ktoré by svedčili pre zvažovanie odpovedí. Určité detaily skutku mohla zveličiť,
avšak nie je pravdepodobné, že by si udalosť ako celok vymyslela.K závažným zmenám v psychickom stave po škodnej nedošlo. Vážnejšia depresívna symptomatika,
flashbacky, sociálna utiahnutosť, ktoré by svedčili pre rozvoj podsttraumatickej stresovej poruchy neboli

preukázané.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy:
Podľa zápisnice o trestnom oznámení bolo oznámenie podané dňa 16.2.2023 poškodenou G. B..

Z prepisu volania na linku 158 vyplynulo, že osoba, ktorá sa predstavila ako G. B. oznámila, že ju syn
chcel zabiť. Pýtal peniaze, chcel aby išla mu kúpiť...., kričal, aby zobrala pôžičku. Následne hovorí druhá
osoba, že hovorí za babku, ktorá nemôže dobre rozprávať a oznamuje, že vraj od nej pýta peniaze, jej
syn A. B.. Obťažuje ju, pýtal ju peniaze, že by zobrala pôžičku, nedá jej pokoj, vyhráža sa jej.

Z informácie o vyslaní hliadky na miesto vyplynulo, že udalosť bola nahlásená 16.2.2023 o 10.22 hod.,

a o 10.38 hod. boli na mieste.

Z uznesenia povereného príslušníka OR PZ Spišská Nová Ves, OO PZ B., ČVS: ORP-94/KR-SN-2020
zo dňa 28.1.2020, právoplatného dňa 27.2.2020 vyplynulo, že vo veci nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, ku ktorému malo dôjsť 26.1.2020 tak, že A. B. sa vyhrážal zabitím

a podpálením domu svojej matke, bolo zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie. Poškodená G. B. využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať a nepodarilo
sa zadovážiť iný dôkaz.

Uznesením povereného príslušníka OR PZ Spišská Nová Ves, OO PZ Krompachy, ČVS: ORP-556/KR-

SN-2022 zo dňa 6.7.2022 vyplynulo, že vo veci nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b) Tr. zákona, ku ktorému malo dôjsť 6.6.2022 tak, že mal prísť k svojej matke G. B. a sa mal vyhrážal
podpálením domu bolo odmietnuté, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa
§ 197 ods. 2 Tr. poriadku, pretože poškodená uviedla, že si to vymyslela.

Podľa registra priestupkov poškodená G. B. v ňom nemá záznam.

Z charakteristiky z miesta trvalého bydliska vyplynulo, že obžalovaný A. B. nebol obcou riešený
v priestupkovom konaní. Z Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice vyplynulo, že
obžalovaný sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, plní úlohy a nariadenia, dodržiava

režim dňa. Nebola mu uložená disciplinárna odmena ani trest.

V evidencii priestupkov má obžalovaný jeden záznam o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 20.8.2019 voči svojej matke
G. B. nadávkami a jedným udretím rukami do oblasti uší a jej sotením. Bolo mu uložené pokarhanie.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že doposiaľ (od roku 2008) bol štyrikrát súdne trestaný pre rôznu
úmyselnú trestnú činnosť. Prvé odsúdenie bolo za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.
zákona, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/10/2010 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa
8.6.2010, právoplatným dňa 8.6.2010 bol uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 1.10.2016.

Obžalovaný sa vyjadril, že mu je ľúto, že spáchal zabitie. Na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že
bol nevinný.

Následne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. 7T/61/2014 rozsudkom
zo dňa 25.2.2015, právoplatným dňa 27.2.2015 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.

2 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/95/2020 zo dňa
2.12.2020, právoplatným dňa 2.12.2020 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), b) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov a 15 dní so zaradením na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Poškodenou v predmetnom trestnom
konaní bola jeho matka G. B..

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vykonané
nasledovné dôkazy:

Bol vypočutý svedok M. N. I., príslušník PZ na Obvodnom oddelení v Krompachoch, ktorý uviedol, že
v súvislosti s preverením oznámenia G. B. zo dňa 16.2.2023 s konaním jej syna A. B. si pamätá, že pani
volala, v tom význame, že keď nedá obžalovanému telefón, že ju zabije. Uviedli to v úradnom zázname,
viac si pre odstup času nepamätá.

Na ďalšie doplňujúce otázky, či bol v ten deň aj v osobnom kontakte s obžalovaným, uviedol, že asi
ho obmedzovali na osobnej slobode. Poškodená bola vypočúvaná kolegom. Mal z nej pocit, že je fakt
poškodená. K oznamovaniu protiprávnej činnosti zo strany poškodenej prichádzalo zrejme opakovane,
často chodili k obžalovanému. O tom, aby oznamovala iné osoby, nevie. Nevie, ako boli vybavené iné
oznámenia poškodenej. Poškodená bola utiahnutá, mal pocit, že sa bojí poškodeného, plakala. Trestné

oznámenie spisoval kolega, nebol pri jeho spisovaní. Pri komunikácii, poškodená najprv rozprávala
sama, potom na položené otázky, asi trpela komunikačnou vadou, nebola až taká iniciatívna, bola
utiahnutá.

Po predložení zápisnice o trestnom oznámení a úradného záznamu o obmedzení slobody, na otázku, či

si spomína na osobu poškodenej ako pôsobila, uviedlo, že vôbec nie. Na otázku, keď vypovedal o tom,
ako sa navonok javila poškodená z čoho vychádzal, uviedol, že nevie si vybaviť tvár poškodenej, pamätá
si iba útržkovito, vybavilo sa mu iba to, že plakala a bola taká utiahnutá. Kde bol zadržaný obžalovaný
sa nevie sa vyjadriť.

Obžalovaný kvýpovedisvedkauviedol,svedokvypovedal,žebolitamviackrát,mamapodávalananeho
trestné oznámenie aj keď nebol doma, ale v Českej republike, potom papiere sťahovala. Po zadržaní
bol v miestnosti na polícii, mama sedela oproti nemu, vôbec neplakala, ešte sa smiala, že mu ukáže.
Možno plakala pri vyšetrovateľovi, ale kým sedela pri ňom, tak neplakala.

Svedok práp. O. L. P., príslušník PZ na Obvodnom oddelení v B. uviedol, že v súvislosti s preverením
oznámenia G. B. zo dňa 16.2.2023 s konaním jej syna A. B., si nespomína o ktorý konkrétny prípad sa
jedná, nakoľko bol už viackrát v osobnom kontakte s obžalovaným. Takmer výlučne išlo o oznámenia
poškodenej G. B.. Minimálne dvakrát prijímal trestné oznámenia, ako skončili nevie. Jednalo sa
o nebezpečné vyhrážanie.

Svedkovi bola predložená zápisnica o trestnom oznámení, potvrdenie z č.l. 2 a úradný záznam z čl. 3,
po nahliadnutí ktorých svedok uviedol, že si pamätá osobu poškodenej v súvislosti s týmto zákrokom.
Poškodená je osobu vyššieho veku, pohybovo obmedzená, nevie čítať a písať, komunikácia s ňou je
veľmi ťažká. Už v minulosti viackrát oznamovala protiprávne konanie syna, bolo cítiť, že má strach
zo syna, vychádza z toho, že ušla z domu, niekoľkokrát sa rozplakala, hovorila, že sa ho bojí, je

mladší, fyzicky zdatný. V rámci monológu sa vyjadrovala veľmi ťažko, skôr na otázky. Čo v zápisnici
uviedla v rámci monológu a čo odpovedala, nevie uviesť. V rámci monológu síce zbežne, ale popísala
skutok. Rozprávala po slovensky, bolo jej rozumieť, ale veľmi ťažko, ako uviedla poškodená, je po troch
porážkach, rozprávala ťažko, extra súvislé vety sú ťažké z jej strany. Či pri komunikácii bola iniciatívna
alebo utiahnutá si nespomína. Myslí si, že nechcela veľmi uškodiť synovi, ale skutok popísala a mala

zo syna strach.

Na otázku, či si pamätá na okolnosti obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, uviedol, že si nie je
úplne istý, ale asi to bolo pred domom G. B.. Vôbec si nepamätá, aký obžalovaný bol. Vie, že napríklad
raz bol opitý, ale nevie, či to bolo toto obmedzenie, pretože ho obmedzoval na osobnej slobode viackrát.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že na niektoré otázky odpovedal svedok nejasne, na niektoré
nevedel odpovedať a na tie ktoré nevedel odpovedať, myslí si, že si to domyslel, vymyslel.Ďalej súd na hlavnom pojednávaní dopočul znalkyňu PhDr. Ľubicu Onderušovú k znaleckému posudku
č. 9/2023, ktorý podala na osobu poškodenej G. B..
K priebehu výsluchu poškodenej G. B. uviedla, že žiadny tlak zo strany vyšetrovateľa na ňu nebol

kladený, menovaná celkovo ťažšie chápe hovorenú reč, pretože je po opakovaných mozgových
príhodách, čiže aj jej vyjadrovanie je ťažšie, je veľmi impulzívna. Celkovo ten výsluch bolo veľmi ťažké
usmerniť zo strany vyšetrovateľa. Určite nemá schopnosť mentálnu, intelektovú rozpoznať, že otázka
je sugestívna otázka.
K osobe poškodenej v súvislosti s tým, že svedkovia vypovedali o tom, že poškodená bezdôvodne

udáva ľudí, volá políciu, majú k nej negatívny vzťah, uviedla, že poškodená je veľmi impulzívna a
veľmi rýchlo u nej dochádza k vzbĺknutiu afektov aj k hnevu a môže konať veľmi nekompromisne aj
agresívne. Je veľmi konfliktná a aj tie jej vzťahy sú veľmi často konfliktné práve pre jej nekompromisnosť
a afektívnu odbrzdenosť. Čo sa týka neochoty vypovedať v následnom konaní, možno to pripísať aj
tomu, že akonáhle u nej afekty odznejú, opäť sa vracia akoby do stabilnej polohy, vzťahy sa akoby
znova z jej strany upokojili, neberie do úvahy hľadisko iných, čiže aj toto môže byť dôvod prečo ona tie

výpovede môže opakovane meniť. Svojou odbrzdenosťou môže často povedať viac ako videla, počula,
zažila. Mnohé z tých okolností popisovaných skutkov môžu byť skreslené, ale udalosti ako také ona vo
všeobecnosti nemá tendenciu si vymýšľať. Nejaká časť z jej popisovanej udalosti môže byť pravdivá, ale
veľaztohomôžebyťskresleného.Zaobjektívnumožnopovažovaťtakúpodstatuudalosti,ajprivýpovedi
v podstate popisovala tú udalosť podobne ako potom pri znaleckom vyšetrení. Ak by si vymyslela všetko,

tak s určitým časovým odstupom by už nebola schopná zopakovať ani podstatu udalosti. Do úvahy treba
brať aj časové hľadisko, čiže čím väčší odstup je od konkrétnej udalosti, tak tým menej detailov si ona
v pamätí uchová. Premorbídne jej pamäť nebola nejaká excelentná, a samozrejme, že aj poškodenia
centrálnej nervovej sústavy mali na to vplyv. Jej následné vyjadrenia, že nie je pravda, to čo spravila
obžalovanému, ľutuje, že zadarmo sedí zapadá do štruktúry jej osobnosti. Impulzivita a rýchle vzbĺknutie

afektov, kedy môže mať snahu udalosť riešiť, a následne ako udalosť odzneje, odzneje afekt, situácia
sa upokojí, začne možno aj racionálne uvažovať a začne uvažovať nad dôsledkami, ktoré udalosť môže
mať pre druhú stranu. Práve to, že ona neberie v tom afektívnom oblúku do úvahy absolútne hľadisko
iných, tak ako povie, je to ovplyvnené aj tou afektivitou, čiže môže povedať viac, je to ako keby tými
emóciami zveličené. A akonáhle to odzneje, začne aj trošku uvažovať. Aj pocit akoby krivdy a ublíženia

sa zrazu zmenší a akonáhle si aj možno uvedomí výšku trestu, ktorá dotyčnému človeku môže hroziť,
tak vtedy má tendenciu to potom už bagatelizovať.

Vyšetrenie poškodenej prebehlo v priestoroch kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi, zhruba okolo
hodiny a pol. Poškodená rozprávala kombinovane sama aj odpovedala na položené otázky, bolo

potrebné udržiavať hranice vyšetrenia, pretože menovaná začala zabiehavať, akoby sa vyjadrovať k
mnohým ďalším veciam, a tam treba už dávať konkrétne otázky. Ale je schopná rozprávať aj spontánne.
Na otázku, či poškodená rozumie obsahu otázok, ktoré sú jej adresované uviedla, že vzhľadom na
mentálnu kapacitu, ale aj na to poškodenie CNS je potrebné otázky klásť veľmi jednoducho, dávať
skôr jednoduché vety ako súvetia, pretože jej pozornosť nie je taká, aby bola schopná zaregistrovať

si otázku a zapamätať si ju. Poškodená pri znaleckom vyšetrení uviedla, že so synom má zlý vzťah,
nemalapocitžebysasnažilanejakosynaobhajovať.Malapocit,žerozprávaprimeranetomu,čohovorila
aj pri výpovedi. Nevie sa vyjadriť, či iný spôsob výsluchu poškodenej by viedol k iným odpovediam.
Zaznamenanie výpovede, kladenie otázok bolo veľmi zložité. Výpoveď komplikovalo hlavne to, ako
zabeháva, keď začne rozprávať, je veľký problém sa dostať k podstate veci a treba ju v rámci výpovede

usmerňovať. Či je usmerňovanie chápané ako sugestívne otázky alebo len snaha, aby sa vyjadrila
k tomu, čo sa vyšetruje, to už je druhá vec. Poškodená čo sa týka vnímania je orientovaná v realite,
chápe, čo sa deje okolo nej napriek tomu, že poškodenie centrálnej nervovej sústavy tam objektívne
je. Netrpí halucináciami. Čo sa týka pamäti, kapacita je slabá a dokáže si zapamätať podstatu toho, čo
prežije alebo toho, čo sa jej hovorí. Pokiaľ sa jej dá napr. zreprodukovať nejaký text, tak ten má problém

si zapamätať, sústredí sa na niekoľko detailov, ktoré je schopná zreprodukovať, ale podstata jej unikne.
Pri prežitých udalostiach tým, že to prežije, tak je schopná si zapamätať aspoň podstatu tej udalosti,
ale detaily jednak skreslí vplyvom afektívnej lability alebo afektívnej odbrzdenosti, ale aj vplyvom nízkej
kapacity pamäti, čo je typické pre ľudí, ktorí majú poškodenú centrálnu nervovú sústavu, že veľakrát to,
čo si nezapamätajú, tak doplnia buď na základe niečoho, čo už v minulosti prežili, alebo čo si myslia,

žeby tam asi mohlo byť. Učenie je pre ňu ťažké, takže z psychologického hľadiska je pravdepodobnejšie,
že bude schopná zreprodukovať nejakú udalosť, ktorú zažila ako niečo, čo jej niekto povie. Či je niečo
pravda alebo nie je pravda v rámci výpovede poškodenej nie je kompetentná posudzovať. Intelektové
schopnosti poškodenej sú defektné, v pásme zníženia pod hranicu, ktorá je ešte považovaná za priemer,sú defektné aj vplyvom poškodenia centrálnej nervovej sústavy, ale sú dostatočné na to, aby sa ona
orientovala v realite.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne uviedol, že opísala, že mama bola agresívna a veľa skresľuje. Aj
udávala veľa ľudí na polícii a potom sťahovala.

Na návrh obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok H. B., ktorý vypovedal, že nevie
z čoho je obžalovaný A. B., ale zbytočne ho odsúdili, bol v base, on to nespáchal. Toho dňa bol v

prítomnosti A. B.. Pri skutku, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a G. B. nebol, bol doma a švagor
(obžalovaný) došiel na kávu. On bol doma s vnukom, lebo žena bola u doktora na chirurgii a pil kávu.
Ponúkol ho, nech si spraví kávu, sadol si a spravil kávu a sa rozprávali. Pozeral TA3 správy, rozprávali
o vojne a pili kávu. Vnuk bol pri okne a zavolal, že sú tam policajti. Obžalovaný vstal a išiel von. Vtedy
susedka mala ísť do výkonu trestu, on si myslel, že ju hľadajú. On pozeral cez okno von a zobrali
obžalovaného. Nevedel kvôli čomu. Keby spáchal ten skutok tak sám by nešiel ku policajtom, ale on to

nespáchal, lebo bol u neho doma, pili sme kávu a rozprávali. Nevie odkedy bol A. u neho, ale približne
bol hodinu alebo hodinu a pol. S obžalovaným má normálny vzťah, pomáhajú si niekedy. Poškodená je
jeho svokra, ide ju pozrieť raz za čas, ako sa má.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 15.3.2023, kde uviedol, že prišiel k

nemu domov aj A., s ktorým sa rozprával, on si robil cigaretu, ponúkol mu kávu. On mu na to povedal,
že nechce, lebo už ráno jednu vypil so svojou matkou G..

K rozporu oproti výpovedi z hlavného pojednávanie, kde uviedol, že obžalovaný si urobil kávu, ktorú
pili, sa vyjadril, že predtým bol v strese ako ho brali a nechápal, kvôli čomu ho berú. Stres mal dosť dlho,

lebo nechápal, prečo ho obmedzili na slobode, keď je nevinný. Keby bola poškodená zbitá alebo čo,
no nenašli žiadne modriny na nej nič. Keď ho vypočúvali policajti bol trošku opitý. Zobrali ho, povedal,
že je opitý a povedali mu, že to nič. Nevedel, čo rozpráva a o tej káve urobil chybu, ale si nepamätá,
že či som mu ponúkol alebo nie, lebo on pil kávu. Obžalovaný prišiel, sadol si, začali sa baviť o vojne
a potom si spravil kávu. Teraz nie je pod vplyvom alkoholu.

K ďalšej prečítanej časti jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že asi 10 až 15 minút po jeho
príchode mohlo byť okolo 10:30 mu syn povedal, že v osade sú policajti, ale myslel si, že prišli po susedu
A., lebo ona mala ísť do väznia, pričom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že bol u neho hodinu až hodinu
a pol svedok uviedol, že čas nevníma, keď sedí človek u neho, tak nevie, či prejde pol hodina, 20 minút,

hodinu, keď sa človek baví o niečom, tak ten čas nevie presne. K tomu, prečo sa teda nevyjadril, že to
neviete a nevnímal čas, ale tvrdil, že to bolo hodinu až hodinu a pol, uviedol, že tak bol približne hodinu
alebo hodinu a pol. Človek nevypije za 15 minút kávu, on pije kávu hodinu, pomaly si ju vychutnáva.
Čas nevnímal.

K ďalšej prečítanej časti jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol na otázku, aké vzťahy
má s poškodenou a obvineným odpovedal, že s poškodenou nemá žiadne vzťahy, s ňou sa skôr ani
nerozpráva aj kvôli tomu, že je svokra a aj kvôli jej osobnosti, že hreší na ostatných, vymýšľa si na iných,
dokonca aj na jeho syna, ktorý jej pomáhal, tak zavolala na neho policajtov, že jej ukradol peňaženku
aj keď sa našla a potom ju skryla a na hlavnom pojednávaní uviedol, že majú neutrálny vzťah, svedok

zviedol, že niekedy idem tam, po dlhom čase aj mesiac prejde, ide sa pozrieť ako sa má svokra, či
potrebujú niečo. Má s ňou dobrý vzťah.

Na doplňujúce otázky uviedol, že na policajnej stanici nebol pod nátlakom. Povedali mu, že či má právo
vypovedať alebo nie. On sám povedal, že bude vypovedať.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že hovoril pravdu, vypili kávu, pozerali TA3 správy, bavili sa o
vojne. Potom zbadal políciu a zobrali ho.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná lekárska správa MUDr. Waresa Abdula, ktorý k poškodenej G.

B. uviedol, že pacientka sa nelieči u psychiatra, neužíva psychiatrické lieky. Občas užíva lieky na stres
Frontin alebo Neurol, podľa potreby.

Obžalovaný sa vyjadril, že Neurol je psychiatrický liek.Z lustrácie v bankách vyplynulo, že poškodená G. B. v roku 2023 mala na úveroch predpísané mesačné
splátky vo výške 82,64 eur a vo výške 12,11 eur.

Na hlavnom pojednávaní súd odmietol návrh obžalovaného A. B. na vypočutie svedkyne A. L., pretože
účelom dokazovania na hlavnom pojednávaní nie je opakovane vykonávať tie isté dôkazy, Svedkyňa A.
L. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa, pričom využila svoje zákonné právo a odmietla
vypovedať. Zákonným spôsobom bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Vzhľadom na takto

zákonne vykonaný dôkaz, nie je potrebné ju opätovne vypočúvať.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle §
2 ods. 12 Tr. poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný A. B. vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obranu uviedol, že poškodená G. B. si všetko

vymyslela, lebo on sa s ňou v ten deň ráno nevidel. Zo svojej časti domu išiel ku švagrovi H. B.
a s poškodenou neprišiel do kontaktu, videl ju prvýkrát až potom, čo prišli policajti.

Zo spáchania skutku usvedčovala obžalovaného poškodená G. B., ktorá v rámci monológovej časti
výpovede potvrdila, že obžalovaný A. B. prišiel k nej domov, urobil si kávu, vypil ju a povedal jej, aby

išla do Gelnice, zobrať mu telefón aj pôžičku. Ona to odmietla a on jej na to povedal, že je satan a také
veci. Išla hore k dcére a Tatiana zavolala políciu, bála sa. Následne uviedla, že sa bála, aby neboli len
oni dvaja, vadili sa, nechala tam kuracie nožky a išla. Zavolali políciu a im to povedala.

Súd považoval obranu obžalovaného v tom, že sa s matkou-poškodenou v rozhodnom čase nestretol,

lebo bol u švagra H. B., kde pil kávu, vyvrátenú vykonaným dokazovaním. Poškodená G. B. v rámci
monológovej časti výpovede uviedla, že obžalovaný prišiel k nej domov a vypil kávu. Keď odišla k dcére,
ešte bol v izbe, lebo pil kávu. Taktiež svedok H. B. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný ráno
prišiel k nemu domov ráno (býva od neho 20 – 50 metrov), ponúkol mu kávu, ktorú ale obžalovaný
odmietol s tým, že nechce, lebo už jednu vypil s matkou G.. Čiže aj tento svedok nepriamo potvrdil

skutočnosť, že obžalovaný bol bezprostredne predtým ako prišiel k nemu v kontakte s poškodenou.
Svedok H. B. síce na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď v tejto časti, keď uviedol, že keď prišiel
A. k nemu, spolu vypili kávu. Rozpor vo svojej výpovedi svedok odôvodnil tým, že pravdou je, že spolu
pili kávu a v prípravnom konaní vypovedal v strese z toho, že zobrali obžalovaného a bol trošku opitý.
Takto odôvodnenú zmenu výpovede súd vyhodnotil ako nevierohodnú, lebo svedok bol vypočutý po viac

ako mesiaci od toho, čo policajti ,,zobrali“ obžalovaného A. B., a nejednalo sa o takú udalosť, ktorá by ho
takto dlho traumatizovala. Tiež to, že bol trošku opitý nie je presvedčivé odôvodnenie zmeny výpovede
na hlavnom pojednávaní, pretože pri výsluchu bol prítomný aj obhajca, pričom nielen vyšetrovateľ ale
aj obhajca, ak by videli, že svedok je v stave nespôsobilom podať výpoveď, nevypočúvali by ho. Je
zrejmé, že svedok B. účelovo zmenil svoju výpoveď, pretože bol vypočutý potom, čo obžalovaný bol už

oboznámený s obsahom prvého, odsudzujúceho rozsudku, v ktorom súd poukazoval práve na výpoveď
svedka B. o tejto okolnosti, ktorú vyhodnotil v prospech tvrdenia poškodenej G. B. a v neprospech
výpovede obžalovaného. Obžalovaný už po prečítaní výpovede svedka H. B. uvádzal, že časť o pití
kávy musela byť zmanipulovaná vyšetrovateľom, čo je vylúčené, keďže výsluch svedka prebehol za
prítomnosti obhajcu. Je teda zrejmé, že navrhol výsluch tohto svedka, ktorý práve v tejto časti výpovede

účelovo zmenil svoje vyjadrenie o tom, že obžalovaný pil kávu u neho doma.

Výpoveď poškodenej G. B. bola jediným priamym dôkazom o udalosti, ktorá sa mala odohrať medzi ňou
a obžalovaným dňa 16.2.2023 okolo 10.00 h, nakoľko boli v obydlí sami. Po monológovej časti výpovede
poškodenej, v rámci ktorej uviedla, že obžalovaný prišiel domov, urobil si kávu, vypil ju a povedal jej,

aby išla do Gelnice, zobrať mu telefón aj peniaze, aby mu zobrala pôžičku a viac nič. A keď to odmietla,
povedal jej, že je satan, tak išla von, nepovedala mu nič a išla k dcére.

Následne už boli v rámci výsluchu poškodenej kladené otázky zo strany vyšetrovateľa, pričom
poškodená na otázku, či sa jej obžalovaný vyhrážal uviedla, že nie. Na opätovnú otázku uviedla, že nie,

nevyhrážal sa jej, len to, čo uviedla, že je satan a viac nič. Na otázku, či jej inak nadával, uviedla, že jej
nadával, že je satan a viac nič. Následne prišla otázka zo strany vyšetrovateľa, že pri predchádzajúcej
výpovedi uviedla, že sa viackrát vyhrážal zabitím, na čo svedkyňa uviedla, že to hej. Toto ne, ne. Na
otázku, čo nie, uviedla, že ako pýtal peniaze, že by mu zobrala pôžičku, tak mu povedala na telefón, žeje satan na toto jej povedal, že ju zabije. Na otázku, či jej vyslovene povedal, že ju zabije, odpovedala
áno. Čiže ohľadom vyhrážok poškodená poprela, aby sa jej obžalovaný nejak vyhrážal. Až potom, čo ju
vyšetrovateľ upozornil, že v predchádzajúcej výpovedi uviedla, že sa jej vyhrážal zabitím, už svedkyňa

iba potvrdila, že áno.

Celá výpoveď poškodenej bola dosť zmätočná a súd nespochybňuje ani náročnosť výsluchu
poškodenej, ale nemožno neprihliadať na to, že je boli pokladané výslovne sugestívne otázky, ktoré sú
v zmysle Trestného poriadku neprípustné, a to aj v prípade, keď je vypočúvaná osoba, ktorej výsluch

je náročný, či už v dôsledku veku, intelektu osoby alebo zdravotného stavu. Takto vykonaný výsluch
svedkyne musí súd vyhodnotiť ako vykonaný nezákonným spôsobom. Ak súd neprihliadne na odpovede
poškodenej, ktoré podala pod vplyvom sugestívne položených otázok, nemožno skonštatovať, že boli
výpoveďou poškodenej G. B. preukázané skutkové okolnosti v tom, že obžalovaný A. B. vyhrážkami
zabitím si podmieňoval to, aby mu poškodená zobrala mobil a pôžičku.

Priebehu skutku sa nedal overiť z ďalších priamych dôkazov, pretože obžalovaný a poškodená boli
v domácnosti sami.

Pochybnosti o tom, či sa skutok stal na základe výpovede poškodenej G. B. mal súd tak v súvislosti
s tým, že poškodená o protiprávnom konaní resp. o konaní obžalovaného, ktorým by naplnil

skutkovú podstatu zločinu vydierania alebo prečinu nebezpečného vyhrážania (tak ako to ustálil súd
v prvom odsudzujúcom rozsudku) vypovedala až na základe sugestívnych otázok vyšetrovateľa (otázky
vyšetrovateľa obsahovali skutočnosti, ktoré sa mali zistiť resp. vyplynúť z výpovede poškodenej), čo
urobilo jej výsluch nezákonný a na jej odpovede, na takto položené otázky, súd nemôže prihliadať. Každý
dôkaz musí byť vykonaný zákonným spôsobom a ak Trestný poriadok výslovne zakazuje sugestívne

a kapciózne otázky v rámci výsluchu svedka, nemožno takto prevedený výsluch považovať za vykonaný
zákonným spôsobom. To platí aj pri vypočúvaní osôb, ktoré sa vypočúvajú ťažko či už vzhľadom na vek,
intelekt alebo zdravotné problémy.

Ďalej je nutné zohľadniť zistenia znalkyne PhDr. Onderušovej ohľadne osoby poškodenej, ktorá si síce

dokáže zapamätať podstatu prežitých udalostí, avšak môže často povedať viac ako videla, počula,
zažila. Mnohé z okolností popisovaných skutkov môžu byť skreslené, nejaká časť ňou popisovanej
udalosti môže byť pravdivá, ale veľa z toho môže byť skresleného. Je schopná zapamätať si podstatu
udalosti, ale detaily jednak skreslí vplyvom afektívnej lability, afektívnej odbrzdenosti, ale aj vplyvom
nízkej kapacity pamäti, čo je typické pre ľudí, ktorí majú poškodenú centrálnu nervovú sústavu, že

veľakrát to, čo si nezapamätajú, tak doplnia buď na základe niečoho, čo už v minulosti prežili, alebo čo
si myslia, žeby tam asi mohlo byť. Svojou odbrzdenosťou môže často povedať viac ako videla, počula,
zažila. Pritom je známe, že obžalovaný A. B. už bol v minulosti odsúdený, už sa v minulosti voči nej
dopustil protiprávneho konania, a to vo forme priestupku ale aj trestného činu nebezpečného vyhrážania,
zároveň poškodená má vedomosť o tom, že bol v minulosti odsúdený za zabitie. Poškodená pritom na

obžalovaného podávala viaceré trestné oznámenia, ktoré ale ani neboli skončené jeho odsúdením.

Taktiež rodinní príslušníci, a to najbližšia rodina popisujú poškodenú ako osobu, ktorá má tendenciu
klamať, krivo obviňovať ľudí, čo súvisí s jej osobnosťou v tom, že je veľmi impulzívna a veľmi konfliktná.
Rýchlo u nej dochádza k vzbĺknutiu afektov aj k hnevu a môže konať veľmi nekompromisne aj agresívne.

Jej vzťahy sú veľmi často konfliktné práve pre jej nekompromisnosť a afektívnu odbrzdenosť.

Svedkyňa A. L. (vnučka poškodenej) síce potvrdila, že poškodená prišla a uviedla, že A. sa jej vyhráža,
ale nepovedala ako. Svedkyňa potvrdila, že jej vtedy uverila, lebo plakala a bola trochu nervózna a jej
prišlo ľúto a si domyslela, že sa bojí, ale poškodená to nepovedala. Zároveň ale svedkyňa uviedla, že

neverí, že sa skutok stal, lebo následne poškodená prišla a povedala, že to nie je pravda, že to teraz
ľutuje a A. zadarmo sedí. Aj toto správanie poškodenej je vysvetliteľné na základe jej psychologického
profilu,ktorývysvetlilaznalkyňapodrobne,sčímsúvisíjejnáslednázmenavýpovedíapostojakudalosti,
ktorú prežila.

Podstatou ale ostáva, že pri výpovedi poškodenej vykonanej spôsobom, ktorý vylučuje Trestný poriadok
a posúdenia jej hodnovernosti psychologičkou, ktorá je podstatne znížená ako to vyplýva z vyššie
uvedených skutočností a neexistencii uceleného súhrnu dôkazov, ktoré by výpoveď poškodenej
podporovali a ničím nespochybňovali, tak súd nemôže jednoznačne a bez dôvodných pochybností prijaťzáver o tom, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, stal. Na preukázanie viny obžalovaným
musí existovať súhrn priamych i nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré v spojitosti spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného

skutku tak, že je súčasne vylúčený akýkoľvek iný právny záver.

Za nepriamy dôkaz podporujúci výpoveď poškodenej G. B. súd nemohol vyhodnotiť výpoveď svedka I.
o tom, že pri kontakte s poškodenou mal pocit, že sa bojí poškodeného, plakala alebo výpoveď svedka
P., ktorý si najprv nespomenul na konkrétny prípad a po predložení zápisnice o trestnom oznámení, si

spomenul na osobu poškodenej, ktorá už v minulosti viackrát oznamovala protiprávne konanie syna, a
bolo cítiť, že má strach zo syna, vychádza z toho, že ušla z domu, niekoľkokrát sa rozplakala, hovorila,
že sa ho bojí, je mladší, fyzicky zdatný. Uvedená výpoveď svedka nestačí na to, aby objektivizovala
výpoveďpoškodenej,naktorúzväčšejčastianisúdnemôžeprihliadaťanapocitesvedkovzpoškodenej
nemožno ustáliť, k akému konaniu zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej reálne došlo. Aj
svedok P. popísal komunikáciu s poškodenou ako ťažkú, ktorá sa v rámci monológu vyjadrovala veľmi

ťažko, skôr odpovedala na otázky. Čo ale je uvedené v zápisnici na základe toho, čo sama uviedla a čo
uviedla na otázky, nevedel uviesť. Teda sa nedá vyhodnotiť, čo poškodená uviedla sama, bez možných
nedovolených otázok (pretože otázky policajta nie sú zaznamenávané a zápisnica je spísaná, akoby
poškodená vypovedala bez otázok) a čo uviedla spontánne.

Na základe zistenia dôvodných pochybností o spáchaní skutku, tieto súd riešil v zmysle zásady
v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného A. B. spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Po doplnení dokazovania v zmysle pokynu krajského súdu, sa nejavilo potrebné psychologické
vyšetrenie obžalovaného, ktorým by sa neobjasnil skutkový stav.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.