Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 0T/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010115
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723010115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní 8. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v D. E.,
trvale bytom A., E. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

dňa 08.02.2023 o 22.56 hod. v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil predchádzajúcim požitím
alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia s evidenčným
číslom D., po ceste číslo X/XX v smere jazdy od mesta Svit na mesto Poprad, kde bol dňa 08.02.2023
o 22.57 hod. na ceste číslo 1/18 medzi mestom Svit a mestom Poprad, na odbočovanom pruhu v

smere na diaľničný výjazd zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Svit, pričom
počas následnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vykonanej dňa 08.02.2023
o 23.27 hod. bolo u neho zistené predchádzajúce požitie alkoholických nápojov, ktoré zvýšilo hladinu
etanolu v jeho krvi najmenej na 0,85 mg/l zistenú z vydychovaného vzduchu, pričom na motorovom
vozidle jazdil aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš sp. zn. ORPZ-LM-ODI2-P-436/2020 zo dňa 19.11.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2020, uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 30 mesiacov, t. j. do 22.06.2023,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona

a za to mu u k l a d á :Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a podľa
§ 54 Trestného zákona ú h r n n ý trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu zároveň
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu u k l a d á i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Prípravné konanie bolo vykonané v zmysle § 204 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako tzv. superrýchle
konanie, ktoré sudca pre prípravné konanie akceptoval a postupoval v zmysle § 348 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku, keď vo veci vydal trestný rozkaz, v ktorom uznal obvineného za vinného z vyššie
opísaného skutku a podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, §
37 písm. h), písm. m) Trestného zákona § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu zároveň uložil i trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov.
Doručený trestný rozkaz po doručení obvinený okamžite napadol odporom, a preto súd vykonal vo veci
hlavné pojednávanie.

Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného
poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
a) že je nevinný
b) že je vinný zo spáchania skutku

c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že
súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa
k spáchaniu skutku.

Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný.

Súdďalejpoučilobžalovanéhovzmysle§257ods.2Trestnéhoporiadkuonásledkochvyhláseniaovine,
najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods.
5 Trestného poriadku).

Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,
obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.

Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd
uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
azároveňvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutku,sanevykoná
a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Ich vykonaním zistil,
že obvinený v čase skutku viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v krvi najmenej 0,85
mg/l, čo je v prepočte 1,77 promile. Na základe právoplatného rozhodnutia o priestupku Okresného

riaditeľstva Policajného zboru okresného dopravného inšpektorátu Č.s.: ORPZ-LM-OD12-P-436/2020
z 19.11.2020 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného z priestupku, že viedol motorové vozidlo
aj napriek tomu, že nebol držiteľom príslušného vodičského oprávnenia. Za to mu bola uložená pokuta
vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov. Ďalej
boli na návrh obhajcu obžalovaného vykonané dôkazy súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom

o manželky obžalovaného E. B., ktorá poberá pomoc v hmotnej núdzi, potvrdenia zo základnej školy,
ktorú navštevujú deti obžalovaného, z ktorých je zrejmé, že o deti sa rodičia starajú, ako najlepšie vedia
a môžu.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného nemal pochybnosti o jeho vine, na základe právneho
posúdenia dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil v jednočinnom súbehu dvoch prečinov, a to

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a zároveň prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, keďže maril výkon rozhodnutia orgánu
verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze

činnosti.
Ustanovenie § 289 Trestného zákona chráni život a zdravie ľudí a majetok pred ich ohrozením výkonom
inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť takúto činnosť vykonávať, ktorý bol spôsobený vplyvom
návykovej látky. Ustanovenie § 348 ods. 1 Trestného zákona chráni záujem na riadnom výkone
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v zákonom vymedzených oblastiach. Týmto sa

charakterizuje protiprávnosť konania obžalovaného, ktorý konal v priamom úmysle.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 6-krát s účinkami zahladenia a jeden
rozsudok vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní 2T 25/2020 bol vo výroku o treste zrušený.
Zrušený bol na základe posledného odsúdenia na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 2T/76/2020 z 12.5.2021 v ktorom mu bol uložený podľa § 189 ods. 1, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42
ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby na
3 roky a 10 mesiacov. Skúšobná doba trvá od 13.5.2021 o po započítaní bol vyrátaný koniec skúšobnej
lehoty na deň 30.1.2024. V prejednávanej veci Okresného súdu Poprad 0T/37/2023 bol skutok spáchaný
dňa 8.2.2023, teda v rámci skúšobnej doby z odsúdenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci

2T/76/2020.
Voči menovanému sa v súčasnosti nevedie trestné stíhanie, vedie sa voči nemu priestupkové konanie,
ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne ukončené.

Po uznaní viny, zhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho života je povinnosťou súdu rozhodnúť

o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2,
3, 4 a 6 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na

jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav
páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy.

Súd v konkrétnom prípade skúmal jednotlivé druhy trestov, ktoré by mohli byť obžalovanému uložené.
Pokiaľ by dospel k záveru, že je potrebné uložiť trest odňatia slobody, musel by byť uložený iba ako
nepodmienečný, a to s ohľadom na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona. Ukladať trest odňatia slobody nieje však nevyhnutné. V zmysle ust. § 34 ods. 6 Trestného zákon ani jeden so zbiehajúcich sa prečinov
nedosahuje hornú hranicu trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti zákona prevyšujúci päť
rokov.

Súd vykonal dokazovanie aj za účelom zistenia, či nie je možné obžalovanému uložiť niektorý z iných
druhov trestu predpokladaných v ust. § 32 Trestného zákona.
Príslušný probačný a mediačný úradník na pokyn súdu skúmal v rámci predbežného šetrenia možnosť
uloženia trestu domáceho väzenia. Nakoľko boli zistené viaceré rizikové faktory, napr. možnosť
odstráneniastavby,vktorejobžalovanýsrodinoužije,nemožnosťzabezpečeniahygienickýchnáležitostí

a v súvislosti s tým odkázanosť na iných, prípadne komplikované vyslanie policajnej hliadky v prípade
riešenia možného bezpečnostného incidentu, súd od možnosti uloženia tohto druhu trestu upustil.
Alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe uloženia peňažného trestu do úvahy neprichádza.
Vzhľadom na majetkové pomery a príjmy obžalovaného a jeho rodiny by bol peňažný trest zrejme
nevymožiteľný.
Pokiaľ súd neuložil trest odňatia slobody, ktorý by štandardne v obdobných prípadoch uložený bol, javí

sa byť najvhodnejším druhom trestu trest povinnej práce. V súlade so zásadou depenalizácie umožňuje
vykonať trest najmä odsúdeným, u ktorých by uloženie iného trestu predstavovalo neprimeraný zásah
do práv v porovnaní so závažnosťou spáchaného trestného činu. Tým, že odsúdený je povinný tento
druh trestu vykonať vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu, má trest povinnej práce
charakterrepresívnehoopatrenia,ktorémábyťpredovšetkýmujmounakonkrétnychprávachpáchateľa.

Odsúdený musí počas výkonu trestu viesť riadny život, inak môže súd rozhodnúť o premene trestu na
trest odňatia slobody (za každé dve hodiny nevykonanej práce súd nariadi jeden deň nepodmienečného
trestu odňatia slobody). Z uvedeného vyplýva, že počas výkonu trestu, ktorý musí vykonať do jedného
roka od nariadenia výkonu trestu. Obžalovaný pre uloženie trestu splnil aj ďalšie predpoklady, nakoľko
sa zistilo, že je práceschopný a k uloženiu tohto druhu trestu dal zo zákona potrebný súhlas.

Vsúladespoužitýmustanovením§38ods.2,ods.4bolastanovenáajvýškatrestu,atoprihornejhranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje

sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade bola zistená
jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l), keďže sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu
priznal a dve priťažujúce okolnosti, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný
čin odsúdený. Počas doby výkonu trestu povinnej práce bude musieť obžalovaný rešpektovať aj súdom
uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Nesplnenie uloženého

obmedzenia môže mať taktiež za následok premenu trestu povinnej práce na nepodmienečný trest
odňatia slobody. Ako je zrejmé, hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade nesplnenia
alebo porušenia stanovených podmienok výkonu trestu povinnej práce je dosť vysoká.

Uloženie trestu zákazu činnosti pre skutok, ktorý obžalovaný spáchal je obligatórne. Výmera uloženého

trestu je vysoká, obžalovaný opakovane nerešpektuje dopravné predpisy, ktoré zakazujú viesť motorové
vozidlá pod vplyvom návykových látok.

Na záver súd uvádza, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v danom prípade
a s ohľadom na osobu obžalovaného neadekvátne. Obžalovaný sa preukázateľne stará o svoje maloleté

deti, o svoju manželku, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav. Nepodmienečný trest odňatia slobody
by u obžalovaného mal veľmi nepriaznivý dosah na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Konkrétne
hrozí, že by sa o jeho deti nemal kto postarať, nakoľko jeho manželka sa musí podrobiť závažnému
neurochirurgickému zákroku, čo si akiste vyžaduje čas a prípadnú následnú rehabilitáciu. Obžalovaný
preukázal motiváciu riadne sa o deti, ale aj sa o manželku postarať, má predpoklady poctivo pracovať

a žiť riadnym životom.
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine
vyhlásenou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a to do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.