Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Pc/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200670
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5120200670.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľky : A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. B., zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO : 36 436 640 proti odporcovi : G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, I. J. XXX, XXXX K., J. t.č. na neznámom mieste, o určenie
manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 8.700 eur titulom manželského výživného za
obdobie od 14.01.2020 do 27.05.2022, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2.232,78 eur, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 14.01.2020 domáhala,
aby súd určil výživné na jej osobu ako manželku vo výške 300 eur mesačne.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na J., B. K.. Manželstvo
je zapísané v knihe Manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – osobitná
matrika L., vo zväzku M. N. XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Ďalej v návrhu na začatie

konania uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili z lásky, po čase však začali vznikať medzi nimi
názorové rozdiely vo veci spoločného života, začala sa prejavovať rozdielnosť pováh, prestali spolu
komunikovať. Odporca tiež po svadbe začal holdovať alkoholu v nadmernej miere a tiež po svadbe
sa navrhovateľka dozvedela, že odporca má dlhy. Následne došlo k hlbokému rozvratu manželstva
a navrhovateľka už nevidela zmysel spolužitia a rozhodla sa teda odporcu opustiť.

3. Ďalej v návrhu na začatie konania uviedla, že do dňa 12.08.2018 bola nezamestnaná, pričom poberala

iba rodičovský príspevok v sume 214,70 eur a od septembra 2018 tento príspevok v sume 280 eur. Od
13.08.2018 bola zamestnaná v spoločnosti Final – CD Peugeot O. na pracovnú dobu 6 hodín pričom
jej hrubý príjem – mzda dosahuje sumu 770 eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo,
ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Pokiaľ ide o majetkové príjmy odporcu tieto boli vydokladované
v inom súdnom konaní, kde sám odporca uviedol, že jeho čistá mzda presahuje sumu 1.900 eur v čistom,
pričom okrem tejto mzdy má ešte bočný príjem ako sprepitné v sume 300 až 350 eur mesačne a tiež má
príjem z nájmu jeho bytu na J. v sume 450 eur mesačne. Z týchto údajov vyplýva, že príjem odporcu je

minimálne 2.450 eur mesačne. Z hľadiska právneho posúdenia veci návrh odvodzovala od ustanovenia
§ 71 ods. 1 Zákona o rodine.4. Následne v priebehu konania bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu právoplatne rozvedené,
a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/208/2018-709 zo dňa 19.04.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.05.2022. V dôsledku právoplatného rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu

navrhovateľka upravila návrh tak, že sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 8.700 eur titulom
manželskéhovýživnéhozaobdobieodpodanianávrhut.j.od14.01.2020dodňaprávoplatnostirozsudku
o rozvode t.j. do 27.05.2022 v sume 300 eur mesačne čo predstavuje 29 mesiacov, a teda spolu výživné
za 29 mesiacov v sume 300 eur mesačne predstavuje sumu 8.700 eur. O maloletú dcéru B. B., nar. dňa
XX.XX.XXXX, pochádzajúcu z manželstva s odporcom sa stará sama.

5. Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

6. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná
na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na
vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zo zásady
rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je
to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.

Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie
výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

7. V konaní nebolo sporné, že v čase rozhodovania súdu navrhovateľka a odporca už nie sú manželia,
ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/208/2018-709
zo dňa 19.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2022. Navrhovateľke teda patrí výživné
od podania návrhu až do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

8. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľky
a odporcu, že navrhovateľka a odporca počas trvania manželstva nemali rovnakú životnú úroveň.
Navrhovateľka do dňa 12.08.2018 bola nezamestnaná, pričom poberala iba rodičovský príspevok v
sume 214,70 eur a od septembra 2018 tento príspevok v sume 280 eur. Od 13.08.2018 bola zamestnaná

v spoločnosti Final – CD Peugeot O. na pracovnú dobu 6 hodín pričom jej hrubý príjem – mzda dosahuje
sumu 770 eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo, ani hnuteľný majetok vyššej
hodnoty. Majetkové príjmy odporcu tieto boli vydokladované v inom súdnom konaní, kde sám odporca
uviedol, že jeho čistá mzda presahuje sumu 1.900 eur v čistom, pričom okrem tejto mzdy má ešte bočný
príjem ako sprepitné v sume 300 až 350 eur mesačne a tiež má príjem z nájmu jeho bytu na Cypre

v sume 450 eur mesačne. Z týchto údajov vyplýva, že príjem odporcu je minimálne 2.450 eur mesačne.

9. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výživné v sume 300
eur mesačne je primerané jednak vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky ako oprávnenej
ako aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako povinného. Vychádzajúc

z uvedených skutočností návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.

10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri
rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na
spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho
prístupu k výkonu súdnictva.

12.Odporcasidlhodoboneplnísvojezákonnépovinnostitakvovzťahuknavrhovateľke,akoikmaloletej
dcére. Svojim postojom a správaním, ktoré je evidentne v rozpore so zákonom, aj dobrými mravmi, dáva
príčinu nato, aby sa navrhovateľka musela všetkých svojich práv domáhať súdnou cestou. Preto súdpovažovalzaspravodlivé,priznaťnavrhovateľkenáhradutrovkonania.Vyčíslenétrovykonaniaprávnym
zástupcom navrhovateľky súd preskúmal a konštatuje, že tieto sú vyčíslené v súlade s Vyhláškou
o odmenách advokátov, ide o trovy konania, ktoré spočívajú v nasledovných úkonoch právnej služby :

prevzatie a príprava zastúpenia v hodnote úkonu 253,94 eur + režijný paušál 9,21 eur, podanie vo
veci samej – návrh na začatie konania v hodnote úkonu 253,94 eur + režijný paušál 10,62 eur, porada
s klientom hodnota úkonu 253,94 eur + režijný paušál 11,63 eur, ďalšie podanie vo veci samej – úprava
návrhu v hodnote úkonu 253,94 eur + režijný paušál 11,63 eur, ďalej porada s klientom jeden úkon
v hodnote 253,94 eur + režijný paušál 12,52 eur, ďalšia porada s klientom hodnota úkonu 253,94 eur +

režijný paušál v sume 13,73 eur a účasť na pojednávaní dňa 03.10.2024 v hodnote úkonu 253,94 eur +
režijný paušál v sume 13,73 eur. Spolu teda bez DPH 1.860,65 eur + DPH vo výške 372,13 eur, celkom
teda 2.232,78 eur. Súd konštatuje, že vykonanie jednotlivých úkonov právny zástupca riadne preukázal
a rovnako tak preukázal aj to, že je platiteľom DPH, preto priznal navrhovateľke náhradu trov konania
v celkovej výške 2.232,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).