Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15T/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9514100101
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9514100101.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Pulmana, LL.M. a sudcov JUDr. Romana Púchovského a Mgr. Beaty Medveďovej, v trestnej veci
obvineného I.. J. D. za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
v čase spáchania činu, na neverejnom zasadnutí dňa 19.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora ÚŠP GP SR podanú na

podpísanom súde dňa 22.07.2014 na obvineného I.. J. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. P. U. XXXX/
XX, R. P. za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase
spáchania činu, ktorý mal spáchať tým, že
dňa 19.03.2013 v čase okolo 14.20 h v Dunajskej Strede, v budove Obvodného úradu životného
prostredia v Dunajskej Strede (ďalej tiež len „OUŽP DS“), na ulici Ádorská 5400, počas osobného
stretnutia s I.. T. W., ktorý si osobne prišiel prevziať písomné vyjadrenie OUŽP DS podľa § 16 zákona o

odpadoch vo veci žiadateľa F. B., po otázke I.. T. W., že „prečo odmieta podpísať žiadosť“, si od neho
vyžiadal jeho mobilný telefón s užívateľským číslom XXXX XXX XXX, ktorým zavolal na telefónne číslo
XXXX XXX XXX, kde sa mu ozval S. T., ktorý si s I.. T. W. dohodol stretnutie na deň 19.03.2013 v čase
okolo 15.00 h v Dunajskej Strede, Gabčíkovská cesta 5676/50, v reštaurácii Hotelu Legend, kde mu
počas rozhovoru slangom oznámil, že za bezproblémové vydávanie písomných vyjadrení v pôsobnosti

z OUŽP DS, bude musieť poskytnúť „jednorazový poplatok 2 plachty“, teda finančnú hotovosť vo výške
2.000,- Eur ako úplatok pre I.. J. D., pričom dňa 22.03.2013 v čase okolo 10.55 h v Dunajskej Strede,
Gabčíkovská cesta 5676/50, v reštaurácii Hotelu Legend, Zoltán Jakus časť požadovanej finančnej
hotovosti vo výške 500,- Eur od I.. T. W. ako sprostredkovateľ prijal, s úmyslom odovzdať ich následne
I.. J. D..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor ÚŠP GP SR podal na podpísanom súde dňa 22.07.2014 obžalobu na obvineného I.. J. D.

za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania
činu, ktorý mal tento spáchať tým, že
dňa 19.03.2013 v čase okolo 14.20 h v Dunajskej Strede, v budove Obvodného úradu životného
prostredia v Dunajskej Strede (ďalej tiež len „OUŽP DS“), na ulici Ádorská 5400, počas osobného
stretnutia s I.. T. W., ktorý si osobne prišiel prevziať písomné vyjadrenie OUŽP DS podľa § 16 zákona o
odpadoch vo veci žiadateľa F. B., po otázke I.. T. W., že „prečo odmieta podpísať žiadosť“, si od neho

vyžiadal jeho mobilný telefón s užívateľským číslom XXXX XXX XXX, ktorým zavolal na telefónne číslo
XXXX XXX XXX, kde sa mu ozval S. T., ktorý si s I.. T. W. dohodol stretnutie na deň 19.03.2013 v čase
okolo 15.00 h v Dunajskej Strede, Gabčíkovská cesta 5676/50, v reštaurácii Hotelu Legend, kde mu
počas rozhovoru slangom oznámil, že za bezproblémové vydávanie písomných vyjadrení v pôsobnosti
z OUŽP DS, bude musieť poskytnúť „jednorazový poplatok 2 plachty“, teda finančnú hotovosť vo výške
2.000,- Eur ako úplatok pre I.. J. D., pričom dňa 22.03.2013 v čase okolo 10.55 h v Dunajskej Strede,

Gabčíkovská cesta 5676/50, v reštaurácii Hotelu Legend, S. T.asť požadovanej finančnej hotovosti vo
výške 500,- Eur od I.. T. W. ako sprostredkovateľ prijal, s úmyslom odovzdať ich následne I.. J. D..Vec bola pomocou programových prostriedkov MS SR náhodným výberom pridelená pod sp. zn.
BB-3T/22/2014 senátu 3T podpísaného súdu, ktorý vo veci opakovane právoplatne rozhodol, naposledy
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 2021, sp. zn. 5To/9/2020.

Na základe dovolania obvineného NS SR rozsudkom sp. zn. 2TdoV/8/2022 z 15.05.2024 rozhodol, že
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 15. apríla 2021, sp. zn. 5To/9/2020, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v
ustanoveniach § 168 ods. 1, § 2 ods. 4 a § 31 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného I.. J.
D. a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.

apríla 2021, sp. zn. 5To/9/2020 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 19. januára 2016, sp. zn.
BB-3T/22/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a taktiež aj chybné konanie, ktoré zrušovaným
rozhodnutiampredchádzaloasúčasneprikázalŠpecializovanémutrestnémusúdu,abyvecvpotrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a nariadil tomuto súdu, aby ju rozhodol v inom zložení senátu.
Na základe tohto rozhodnutia dovolacieho súdu bola vec zapísaná pod novou spisovou značkou

15T/5/2024 v senáte 15T.
Nakoľko dôvodom nariadenia dovolacieho súdu, aby Špecializovaný trestný súd vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu, boli skutočnosti uvedené v § 31 ods. 1
Trestného poriadku, teda dôvody vylúčenia sudcov, predseda senátu s poukazom na ustanovenie §
31 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý stanovuje, že úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť

podkladomnarozhodnutievtrestnomkonanísvýnimkouneodkladnéhoaleboneopakovateľnéhoúkonu,
nariadil opakovane doručiť obžalobu a výzvu na uvedenie dôkazov obvinenému a obhajcovi.
Obvinený prostredníctvom obhajcu v lehote 5 pracovných dní od doručenia obžaloby dňa 22.07.2024
namietol vady prípravného konania a domáha sa, aby súd obžalobu podľa § 244 ods. 1 písm. h)
Trestného poriadku odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Z námietok vyplýva, že obvinený namieta nezákonnosť ustanovenia za agenta I.. T. W. a nekompletnosť
spisu.
K nezákonnosti ustanovenia agenta obhajoba uviedla, že v zmysle metodológie vygenerovanej
judikatúrou ESĽP (napr. Rozsudok ESĽP Matanovič proti Chorvátsku, spis. č. 2742/12 zo dňa
04.04.2017, body 121-135) sa súd pri posudzovaní najprv zameriava na to, či sa prima facie jedná o

prípad tzv. “entrapment cases” (vo voľnom preklade “prípady pasca”) a v prípade, že áno, tak vykoná
tzv. vecný test “navádzania” (v anglickom znení: “the substantive test of incitement”). V prípade, ak
súd v dôsledku nedostatočných informácií alebo rôzneho podania relevantných skutkových okolností
sporovými stranami neustáli konformnosť použitia “agenta” v súlade so zásadou spravodlivého súdneho
konania garantovaného čl. 6 Dohovoru, tak pristúpi k tzv. procedurálnemu testu “navádzania” (v

anglickom znení: “the procedural test of incitement”). S poukazom na metodológiu ESĽP možno
jednoznačne preukázať, že v prejednávanej veci sa jedná prima facie o prípad “tzv. entrapment case”.
Obhajoba je toho názoru, že najprv by sa malo v tejto veci posúdiť, či postup orgánov činných v trestnom
konaní bol v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a teda či sa jednalo o oprávnené nasadenie agenta alebo tzv.
agenta provokatéra, ktorého činnosť je nezlučiteľná s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ sa jedná o tzv. vecný

test, tak sa žiada poznamenať, že obvinený pred nasadením agenta nemal žiadnu kriminálnu minulosť a
zo spisového materiálu nič nenasvedčuje tomu, že by bol v minulosti podozrivý zo spáchania korupčnej
(či inej) trestnej činnosti (napr. Rozsudok ESĽP Teixeira de Castro proti Portugalsku z 09.06.1998, bod
38, Zbierka rozhodnutí a rozsudkov 1998-IV). Rovnako relevantné je to, že v konaní sa nepreukázalo,
že by sa obvinený v sledovanom období dopúšťal inej korupčnej trestnej činnosti mimo činnosti agenta;

a to i napriek tomu, že bol monitorovaný, a to odpočúvaním (m.m. Rozsudok ESĽP vo veci Grba voči
Chorvátsku, spis. č. 47074/12 zo dňa 23.11.2018, ECLI:CE:ECHR:2017:1123JUD004707412, body 110
a 116).
Nekompletnosť spisu obhajoba vidí v tom, že súčasťou spisu nie sú predložené všetky písomnosti
týkajúce sa agenta, a to s poukazom na ustanovenie § 117 ods. 8 Trestného poriadku: “Písomnosti

týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie
dôkazu skutočnosťami zistenými agentom”. V tejto súvislosti obhajoba namietla, že súčasťou spisu nie
sú žiadne inštrukcie policajného orgánu týkajúce sa činnosti agenta a súčasne poukazuje na obsah
výpovede agenta, ale nie na jeho výsluch v prípravnom konaní, ale na hlavnom pojednávaní 14.
a 15.10.2014, z ktorej výpovede má vyplývať, že mal dostávať od policajných orgánov inštrukcie a

tieto inštrukcie sa v spise nenachádzajú. Obhajoba ďalej namietla, že súčasť spisu netvoria všetky
záznamy telekomunikačnej prevádzky, na ktorú boli vydané príkazy sudcom pre prípravné konanie
a to aj s poukazom na povinnosti prokurátora obstarávať dôkazy aj v prospech obvineného, pričom
okrem zákonnej úpravy poukázala na povinnosť predložiť všetky získané odposluchy vyplývajúcu zRozhodnutia ESĽP zo 4. apríla 2017, č. 2742/12 - Matanovič proti Chorvátsku s tým, že obhajoba
má nárok na oboznámenie so všetkými kategóriami dôkazov. V tomto smere potom poukázala aj na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie NS SR, spis. zn. zo 16. apríla 2018, sp. zn.

5 To 6/2017), ako aj judikatúru ESĽP (napr. Rozhodnutie ESĽP, Edwards proti Spojenému kráľovstvu zo
dňa 16. decembra 1992, § 36 Séria A, č. 247-B), tiež vo veci Leas proti Estónsku č. 59577/08 zo dňa 06.
marca 2012, §78, aby obhajoba bola oboznámená so všetkými dôkazmi zhromaždenými prokurátorom
v prípravnom konaní).
O námietkach obhajoby o vadách prípravného konania bolo povinnosťou súdu rozhodnúť v zmysle

ustanovenia § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku o prijatí obžaloby spolu s odôvodnením
nesplnenia podmienok pre postup podľa písmena h) Trestného poriadku (teda nesplnenia podmienok
na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi).
Súd v súhrne považuje za potrebné uviesť, že tu ide o špecifickú situáciu, pretože vec obvineného I..
J. D. sa v súčasnej dobe nachádza v štádiu po podaní obžaloby tak, ako to už súd vyššie uviedol, hoci
obžaloba bola podaná už v roku 2014. Pri skúmaní námietok vád prípravného konania má súd za to, že

nemôže prihliadať na tie, ktoré poukazujú na judikatúru, ktorá v čase, keď prebiehalo prípravné konanie
ešte neexistovala. Rovnako súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vyšetrovacieho
spisu, ale boli zistené v rámci dokazovania na hlavných pojednávaniach, navyše pred vylúčeným
senátom.
K námietkam obvineného o nezákonnosti ustanovenia agenta súd uvádza, že tieto námietky vychádzajú

takmer výlučne z judikatúry ESĽP, ktorá bola prijatá viac rokov po tom, ako v tejto veci bola podaná
obžaloba. Nad tento rámec však súd dodáva, že v postupe, pri ustanovení agenta v tejto veci nezistil
žiadny rozpor s v tom čase platnou právnou úpravou a judikatúrou. Pokiaľ ide o vec Teixeira de Castro
proti Portugalsku, na ktorú obhajoba tiež odkázala, súd uvádza, že tu ide o rozhodnutie ESĽP, ktoré rieši
inú situáciu, než aká je v prípade obvineného I.. D., konkrétne činnosť agenta „provokatéra“. Z podanej

obžaloby a ani zo žiadneho úkonu z prípravného konania pritom nevyplýva, že by zo strany agenta
dochádzalo k provokácii vo vzťahu k obvinenému I.. D., alebo S. T.. Takýto záver nie je možné prijať ani z
obstaraného obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia I.. T. W. so S. T. 19.03.2013. V prípade, že by k
takejto situácii došlo, že takéto konanie bude preukázané v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní,
potom bude samozrejme povinnosťou súdu vysporiadať sa s týmito zisteniami aj z hľadiska zákonnosti

činnosti agenta a ním zistených skutočností.
Pokiaľ ide o namietnutú nekompletnosť vyšetrovacieho spisu ako dôvod na odmietnutie obžaloby a
vrátenie veci prokurátorovi, tak ani s týmto sa súd nestotožnil. Je síce možné prisvedčiť obhajobe, že je
možné dôvodné predpokladať, že ustanovený agent bol v nejakej miere riadený a usmerňovaný OČTK.
To, že bol usmerňovaný a riadený však z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplýva. Sama obhajoba svoje

závery o riadení a usmerňovaní činnosti agenta zo strany OČTK odvodzuje z obsahu jeho výpovede
na hlavnom pojednávaní. Na obsah tejto výpovede však nie je možné prihliadať z dôvodu, že bola
urobená pred vylúčenými sudcami. Okrem toho vo výpovedi v prípravnom konaní agent tieto skutočnosti
neuviedol a súd vychádzal, už z vyššie uvedených dôvodov, z obsahu výpovede agenta v prípravnom
konaní,

Súd má na rozdiel od obhajoby za to, že súčasť spisu tvoria v súlade s ustanovením § 117 ods. 8
Trestného poriadku písomnosti týkajúce sa použitia agenta, konkrétne ustanovenie agenta, návrh na
vydanie príkazu na použitie agenta a príkaz na použitie agenta, s ktorými obhajoba oboznámená bola.
Ak o činnosti agenta existujú aj iné písomnosti a súd bude považovať za potrebné túto skutočnosť zistiť,
je možné tieto v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vyžiadať formou dožiadania od OČTK.

Prípadne môžu byť tieto skutočnosti, ak to bude súd považovať za potrebné na zistenie skutkového
stavu veci, zisťované výsluchmi svedkov, ktorých vykonania sa inak obhajoba vo vyjadrení k výzve na
uvedeniedôkazovajdomáha.Vtomtoštádiukonania,tedavštádiupopodaníobžalobyzvyšetrovacieho
spisu však nie je zistiteľný žiadny dôkaz o tom, že okrem písomností, ktoré už súd uviedol, existujú,
resp. existovali aj iné písomnosti týkajúce sa použitia agenta.

Pokiaľ obhajoba namietla že súčasť spisu netvoria všetky záznamy telekomunikačnej prevádzky,
na ktoré boli vydané príkazy sudcom pre prípravné konanie a to aj s poukazom na povinnosti
prokurátora obstarávať dôkazy aj v prospech obvineného, pričom okrem zákonnej úpravy poukázala na
povinnosť predložiť všetky získané odposluchy odkazujúc na judikatúru ESĽP v prípade Matanovič proti
Chorvátsku zo 04.04.2017 a na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie NS SR, spis.

zn. zo 16. apríla 2018, sp. zn. 5 To 6/2017), súd opakuje, že ide o rozhodnutia, ktoré boli vyhlásené až po
podaní obžaloby v tejto veci a ich aplikácia retroaktívne na posúdenie zákonnosti prípravného konania
v rokoch 2013 - 2014 by bola vo vzťahu k prokurátorovi šikanózna. Z tohto titulu súd nevidí dôvod, žeby tu boli splnené podmienky na odmietnutie obžaloby, na strane druhej ale platí, že pri rozhodovaní vo
veci samej sa súd samozrejme aj s touto novou judikatúrou bude musieť vysporiadať.
Ďalšie rozhodnutia, na ktoré obhajoba poukázala a ktoré existovali v čase vedenia prípravného konania

vo veci, konkrétne Rozhodnutie ESĽP vo veci Edwards proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16. decembra
1992, § 36 Séria A, č. 247-B, tiež vo veci Leas proti Estónsku č. 59577/08 zo dňa 06. marca 2012 sú
založené na inom skutkovom stave, pretože riešia situácie keď bol sťažovateľom zamietnutý prístup k
nezverejneným informáciám v dohľadovom spise. Vo vyšetrovacom spise I.. D. sa však žiadne takéto
nezverejnenéinformácie,kuktorýmbymubolzamietnutýprístupnenachádzajúatietorozhodnutiapreto

nie je možné na vec aplikovať (vrátane iných rozhodnutí ESĽP, ktoré na obhajobou uvedené rozhodnutie
nadväzujú a ho dopĺňajú, konkrétne vo veciach Edwards a Lewis proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť
č. 39647/98 z 27.10.2004, Jasper proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 27052/95 zo 16.2.2000,
najmä bod 56, Fitt proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 29777/96, zo 16.2.2000 a Rowe-Davis proti
Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 28901/95, zo 16. 2. 2000).
Obhajoba v podstate namieta skutočnosť, že súčasť dôkazného materiálu vo vyšetrovacom spise tvoria

výlučne záznamy z telekomunikačnej prevádzky, ktoré by mali byť v neprospech obvineného, resp. ktoré
ako v jeho neprospech vyhodnotili OČTK a žiadne ďalšie, ktoré OČTK zistili a mohli by byť v prospech
obvineného. Tieto dôkazy, ktoré by podľa obhajoby mohli byť v prospech obvineného však obhajoba
žiadnym spôsobom nešpecifikuje a ide o výlučne jej domnienku, že existovať môžu a túto domnienku
si týmto de facto chce overiť.

Súd považuje v tomto smere za potrebné uviesť, že ide o záznamy z telekomunikačnej prevádzky a
súvisiace listiny vo forme ich vyžiadania a zaslania vrátane priepisov na č. l. 197 - 204, ktoré v obžalobe
prokurátor navrhuje vykonať ich prehratím a prečítaním priepisov. Z dožiadaní vyšetrovateľa na č. l. 197
a 202 je zrejmé, že ide o výber zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky, ktorý výber urobil konajúci
vyšetrovateľ.

Súd však považuje za podstatné, že v spise sa v rozpore s ustanovením § 270 ods. 2 Trestného
poriadku nenachádza správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný a
preto tieto záznamy nie je možné na hlavnom pojednávaní vykonať. Prokurátor podaním obžaloby a
predložením vyšetrovacieho spisu bez predloženia správy v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku
na seba prevzal riziko, že vykonanie ním navrhnutých dôkazov na č.l. 197 - 204 vrátane zvukových

záznamov na cd nosičoch môže byť súdom odmietnuté, vrátane možnosti, že preto neunesie dôkazné
bremeno.Prípadnéodmietnutieobžalobyztohtodôvoduzostranysúdubyvšakboloporušenímprincípu
rovnosti zbraní strán v konaní (aj keď sa obhajoba domáhala odmietnutia obžaloby, ale z iného dôvodu)
a súd by takto pomáhal jednej strane v konaní (prokurátorovi), že by jej umožnil nápravu pochybenia na
úkor druhej strany (obvineného), čo by bolo neprípustným porušením práva obvineného na spravodlivý

súdny proces, najmä keď obvinený sa odmietnutia obžaloby z tohto dôvodu, či pochybenia nedomáhal.
Okrem toho, nedostatok predloženia všetkých záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli vo veci
vykonané, je možné, v prípade, že to bude súd považovať za potrebné, odstrániť ich vyžiadaním od
OČTK v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Z uvedených dôvodov súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa ustanovenia §

244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a preto pri súčasnom nariadení termínu hlavného pojednávania
a rozsahu dokazovania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch pracovných dní od jeho

oznámenia. Sťažnosť má odkladný účinok.