Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202494
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6424202494.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F., proti žalovaným: 1/ Všeobecná
úverovábanka,a.s.,sosídlomMlynskénivy1,82990Bratislava,IČO:31320155a2/U9,a.s.,sosídlom
Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI,

s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, o uloženie
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a
iné, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28Csp/61/2024 – 155 zo dňa 18. septembra 2024
ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a všetkých úkonov smerujúcich
krealizáciidobrovoľnejdražby,predmetomktorejsúnehnuteľnosti:rodinnýdomsúp.č.XXXXpostavený
na parcele CKN č. XXXX/X, parcela CKN č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 1917 m2, parcela
CKN č. XXXX/X – orná pôda o výmere 850 m2, parcela CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 96 m2, a parcela CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 454 m2, všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor pre
okres Žarnovica, obec C. F., katastrálne územie C. F. (ďalej aj „nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 22.08.2024 doručil žalobca súdu

prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáha voči žalovaným 1/ a 2/: I. uloženia povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva a všetkých úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti; II. určenia, že zmluvná podmienka týkajúca sa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 20.11.2018 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/
ako veriteľom je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti; III. určenia, že úver zo Zmluvy o poskytnutí úveru
na bývanie „G. B.“ registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.11.2018 je naďalej splatný

v anuitných mesačných splátkach vo výške a za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve; IV.
určenia, že právo žalovaného 1/ vykonať záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 07.01.2019 predajom zálohu –
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe pre pohľadávku 107 297,84 € neexistuje.

3. Spolu so žalobou vo veci samej podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sa domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva a všetkých úkonovsmerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

4. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom mal za osvedčené nasledovné
skutočnosti:

5. Dňa 20.11.2018 uzavreli žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ zmluvu o poskytnutí úveru
na bývanie „G. B.“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej aj „zmluva o úvere“ alebo „úverová

zmluva“), na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobcovi úver vo výške 125 600,- € na účel splatenia
(refinancovania)skôrposkytnutéhoúveru.Úrokovásadzbaboladojednanáakofixnána5rokovvovýške
1,29 % ročne. Zmluvné strany si dohodli splácanie formou splátok s celkovým počtom 252 splátok a
výškou mesačnej splátky 569,23 €, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 22.11.2018 a konečná
splatnosť úveru bola určená na 22.11.2039.

6. Dňa 07.01.2019 uzavreli žalobca ako záložca a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX za účelom zabezpečenia
zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „G. B.“
reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.11.2018.

7. Dňa 16.01.2020 uzavreli žalobca a žalovaný 1/ dodatok k zmluve o úvere, v ktorom sa dohodli na
zmene fixovaného obdobia a s tým spojenej novej výške úrokovej sadzby tak, že úroková sadzba bola
dojednaná ako fixná na 4 roky vo výške 0,79 % ročne.

8. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 25.09.2023 žalovaný 1/

oznámil žalobcovi, že nastal prípad porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle čl. 10.1 zmluvy o úvere -
omeškanie dlžníka so splácaním úveru o viac ako tri mesiace, a to napriek písomným upomienkam a
pokusu o zmier. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
o úvere a vyzval žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky vo výške 107 297,84 Eur do 15 dní od doručenia
výzvy.

9. Z oznámenia o dražbe zn. 113/2024 súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľom dražby je žalovaný
1/, dražobníkom je žalovaný 2/, dátum konania (prvej) dražby bol určený na 26.09.2024 o 10.00 hod.
v kongresovej a konferenčnej miestnosti H. I.***, J. J. H. XXXX, XXX XX H.. Predmetom dražby sú
nehnuteľnosti.

10. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. F. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností. V časti C: Ťarchy sú uvedené záložné práva k predmetných nehnuteľnostiam v prospech
troch rozdielnych záložných veriteľov, jedným z nich je aj žalovaný 1/. V poznámke je okrem iného
poznamenané oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom, ktorým je žalovaný 2/.

11. S poukazom na ustanovenie § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 329
ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) a
§ 3 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov

v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o DD“) mal súd prvej inštancie za to, že
sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov:

12. Po opísaní charakteru a účelu inštitútu neodkladného opatrenia, predpokladov pre jeho nariadenie
a prijatí záveru, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie videl potrebu neodkladnej úpravy pomerov v
odôvodnení žaloby vo veci samej žalobcom (keď namieta platnosť ustanovenia o predčasnej splatnosti
dojednaného v zmluve o úvere ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, podporne namieta splnenie
zákonných predpokladov pre zosplatnenie úveru a tým spochybňuje aj existenciu práva žalovaného 1/
vykonávaťzáložnéprávoformoudobrovoľnejdražbypráveprepohľadávkuvovýšketvrdenejžalovaným

1/) v spojení so správaním sa žalovaných 1/ a 2/ vykonávajúcich úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť
k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaný 1/ ako záložný veriteľ
inicioval dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, chce teda realizovať
záložné právo zriadené v jeho prospech dražbou predmetných nehnuteľností, pričom už bol stanovenýaj konkrétny termín dražby na 26.09.2024. Posúdenie námietok žalobcu, t.j. či ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva boli splnené zákonné podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby si
však vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré (vzhľadom na jeho rozsah) nie je možné pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci vykonať bez toho, aby to bolo na
úkor efektivity tohto procesného inštitútu, najmä s poukazom na dátum konania predmetnej dobrovoľnej
dražby. Súd prvej inštancie nemal možnosť overiť výšku aktuálne splatnej dlžnej sumy a v súvislosti s
tým existujúce pochybnosti, či žalovaní 1/ a 2/ sú v súčasnosti oprávnení realizovať výkon záložného
práva dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

13. Súd prvej inštancie mal za to, že nevyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, bez dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením žalobcovi hrozí bezprostredná ujma
(ťažko zvrátiteľný následok), ktorú by bolo možné napraviť len s veľkými ťažkosťami. Súd prvej
inštancie podotkol, že zo zákona nevyplýva, že existencia bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potreba
bezodkladnej úpravy pomerov musí byť jednoznačne preukázaná. Upravuje len určitú obavu, pričom

v zákone nie je vyjadrená miera tohto ohrozenia. Zopakoval, že takáto obava je v prejednávanej veci
daná tým, že prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľností, ktorých vlastníkom je
žalobca, v dražbe môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a teda k ťažko zvrátiteľnému stavu za
situácie, kedy žalobca spochybňuje oprávnenie žalovaného 1/ navrhnúť vykonanie dražby v súvislosti
s porušením právnych predpisov o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere.

Nariadením neodkladného opatrenia sa predíde prípadným ďalším sporom medzi stranami o neplatnosť
úkonu, ktorým by bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevádzané.

14. Zároveň bol súd prvej inštancie názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu
do práv a právom chránených záujmov žalovaných 1/ a 2/ nad nevyhnutnú mieru, uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ, preto tento zásah možno považovať za primeraný. Uspokojenie pohľadávky
žalovaného 1/ zo zmluvy o úvere v prípade neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej nie je žiadnym
spôsobom ohrozené, resp. žalovaný 1/ má aj iné zákonné možnosti, ako dospieť k vymoženiu svojej
pohľadávky (pokiaľ preukáže jej oprávnenosť), než vykonávanie dražby. Žalovaný 1/ je len v určitom
rozsahu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej obmedzený vo svojom práve na výkon

záložného práva, pričom takéto obmedzenie práva žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ neprevyšuje
zásah a ujmu, ktorá by bola žalobcovi spôsobená v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že obmedzenie vyplývajúce pre žalovaného 1/ a 2/ z nariadeného
neodkladného opatrenia musí žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/ v tomto spore strpieť.

15. Súd prvej inštancie dodal, že neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a
zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania
splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať
dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Poukázal tiež na možnosť
zakázať navrhovateľovi dražby (žalovanému 1/) alebo dražobníkovi (žalovanému 2/) nakladať s

predmetom dražby, a to i formou neodkladného opatrenia, vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. Vzhľadom na dočasný charakter nariadeného neodkladného opatrenia vyplývajúci
z potreby vyriešenia námietok žalobcu vo veci samej, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 330 ods.
1 CSP obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

16. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie nerozhodol s odôvodnením, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v tomto prípade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí, keďže návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej. S trovami konania sa preto
vysporiada v rozhodnutí vo veci samej.

17. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ (každý
samostatne).

18. Žalovaný 1/ považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolania za nesprávne z

dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.19. Žalovaný 1/ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že bez nariadenia neodkladného opatrenia
hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Žalovaný má o. i. možnosť domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona

č. 527/2002 Z.z., ktorou (v prípade potvrdenia, že jeho právne postavenie bolo nezákonnou dražbou
dotknuté) sa môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa
obnovuje spätne, t. j. k času pred vykonaním dražby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/117/2018 zo dňa 31.07.2018, podľa ktorého bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy, ako aj na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/7/2019 zo dňa 31.01.2019, kde sa uvádza, že v prípade, ak
boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a záložný dlžník si myslí, že bol dotknutý
na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

20. Žalovaný 1/ zdôraznil, že jeho oprávnenie speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby

vyplýva z uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva, pričom vystupuje ako zástupca záložcu.
Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka zálohu, ktorý dáva súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. V danom prípade si
žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy bol vedomý toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti
zo zmluvy o poskytnutí úveru, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež sa domáhať

uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu tak došlo k porušeniu ústavného práva žalovaného 1/, kedy napriek uzatvorenej zmluve mal
žalobca povinnosť riadne a včas uhrádzať splátky žalovanému 1/, si túto povinnosť nesplnil a žalovaný
1/ postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou, pričom na úhradu dlhu žalobcu sa snaží využiť záloh
ako zabezpečovací inštitút právneho poriadku.

21. Navyše žalovaný 1/ namietal, že nariadením neodkladného opatrenia došlo k nevyváženému zásahu
do vzťahov žalovaného 2/ - dražobníka, ktorý hoci sa nedopustil žiadneho porušenia zákona, má
zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť, nehovoriac o uviaznutých nákladoch na niekoľko rokov
trvania súdnych sporov a ich následné opätovné vymáhanie.

22. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
a zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol odvolanie žalovaného 1/ odmietnuť pre

absenciu vymedzenia odvolacích dôvodov, resp. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť.

24.Podľanázoružalobcuzodvolaniažalovaného1/niejezrejmé,nazákladeakýchodvolacíchdôvodov
žalovaný 1/ rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. S poukazom na § 363, § 365 ods. 1 a 3, odbornú

právnickú literatúru a uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 279/2010 z 11.01.2011 mal za to, že absencia
uvedenej náležitosti odvolania je v zmysle § 386 písm. d) CSP dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa
žalobcu nie je jeho úlohou, ale ani možnosťou a ani úlohou, či možnosťou súdu prvej inštancie, ani
odvolacieho súdu, aby namiesto žalovaného 1/ určili to, z akého odvolacieho dôvodu rozhodnutie súdu
prvej inštancie vlastne napadol a aby tým stanovili rozsah prieskumu napadnutého rozhodnutia ako

nevyhnutný predpoklad odvolacieho súdu odvolanie vôbec posúdiť inak ako tak, že by bolo odmietnuté.

25. Pre prípad, že odvolací súd nebude vidieť dôvod na odmietnutie odvolania, žalobca podal
nasledovné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/:

26. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného 1/, že napadnutým rozhodnutím súd prvej
inštancie zakázal žalovanému 1/ realizáciu jeho zákonných oprávnení v priamom rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, nakoľko predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia
je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľnej právny stav, pričom žalobca sa môže
domáhať právnej ochrany prostredníctvom osobitne konštruovanej žaloby - žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby, ktorou v prípade jej úspechu sa môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany
svojho právneho postavenia, obnovenia právneho stavu spätne k času pred vykonaním dražby.27. Žalobca poukázal na ust. § 325 ods. 1 CSP, § 3 ods. 2 a § 19 ods. 1 písm. b) zákona o DD, z ktorých
jednoznačne vyplýva možnosť nariadenia ním požadovaného neodkladného opatrenia. S poukazom
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.04.2013, ako

aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 mal
za to, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa zakazuje výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností je aj prevencia, aby nebol priestor na vykonanie úkonu, ktorý
by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľných stav, ktorý by mal za následok zhoršenie pozície
žalobcu. Uvedené neodkladné opatrenie je zákonný a riadny prostriedok, ktorý určite nie je v priamom

rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Z odvolania žalovaného 1/ nevyplýva, že by spochybňoval
rozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,čioprávneniesúduneodkladnýmopatrením
strane uložiť, aby sa niečoho zdržala. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 14Co/228/2019 zo dňa 08.01.2020, podľa ktorého: „Pokiaľ nezávislý súd poskytne právnu
ochranu vlastníckemu právu a právu na domovú slobodu a nedotknuteľnosť obydlia žalobcov (v prípade
úspešnosti žaloby), nemožno mať za to, že by súd zasiahol nad nevyhnutnú mieru a bez relevantného

dôvodu do práva žalovaného v 1. rade na výkon práva vyplývajúceho mu zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam“. Žalobca zdôraznil, že pri právnej úprave (§ 3 ods. 2 a § 19 ods. 1 písm. b)
zákona o DD) nemožnosti vykonania dražby a upustenia od dražby (ešte pred jej začatím) na základe
nariadeného neodkladného opatrenia je nepochybne zrejmé, že sa jedná o zákonom stanovený postup
a prostriedok, ktorý nie je vylúčený, či dotknutý žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Mal

za to, že ak by sa nedomáhal ochrany prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a čakal by na vykonanie dražby nehnuteľností v jeho vlastníctve, vydražiteľ by sa mohol domáhať
vypratania týchto nehnuteľností, on ako žalobca by stratil svoje obydlie. Uvedená situácia je hraničná,
ohrozujúca naplnenie základných životných potrieb žalobcu spočívajúcich v práve na bývanie a v práve
na rodinný život a v možnosti vykonávať povolanie či zamestnanie, ktorá by v prípade, ak by stratil

obydlie bola značne sťažená, ak nie nemožná vzhľadom na jeho vek 54 rokov. Je síce pravdou, že
napravenie následku po udelení príklepu a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný podaním
žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, prípadne žaloby o určenie vlastníckeho práva, to by však mohlo
vyvolať ďalšie konanie o náhradu škody medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a ďalšie
konanie o náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a vydražiteľom,

čo by spôsobovalo ďalšie trovy a výdavky. Navyše do času, kým by súd rozhodol v týchto súdnych
konaniach, by žalobca nemal kde bývať. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30.04. 2013, kde sa uvádza: „Je nesporné, že výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou môže dôjsť v dôsledku ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o zmene o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov k
prechodu založených nehnuteľností na tretiu osobu (vydražiteľa), pričom rozsah prostriedkov nápravy
je obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 citovaného zákona).
Tým by sa ale prípadná obrana žalobkyne proti ňou tvrdeným neprijateľným podmienkam v zmluve o
úvere a záložnej zmluve a proti podľa nej neprípustnému výkonu záložného práva, ktorej sa domáha

práve v prerokúvanej veci, podstatne sťažila.“ Žalobca podotkol, že aj v tomto prípade tvrdí a namieta
neprijateľné podmienky v zmluve o úvere presadenej žalovaným 1/. Taktiež podľa uznesenia Ústavného
súduSRzn.PL.ÚS23/2014zodňa24.09.2014:„Sťaženienáslednejsúdnejkontrolydobrovoľnejdražby
by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby
orgánom verejnej moci.“ S uvedenými závermi sa stotožnil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení

sp. zn. 15Co/79/2020 z 28.10.2020, pričom dodal: „Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
je efektívnejšie sporom predchádzať, sporné okolnosti vyriešiť ešte pred dobrovoľnou dražbou, pretože
pokiaľ by táto prebehla, navrátenie do predošlého stavu za určitých okolností môže byť stratené, a v
prípade, že by to aj bolo možné, môže to vyvolať tiež zbytočne vysoké finančné náklady.“.

28. K argumentácii žalovaného 1/, že jeho oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu resp. realizovať
záložné právo touto formou vyplýva z uzavretej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy so žalobcom žalobca
uviedol, že práve v dôsledku toho sa musel domáhať právnej ochrany svojho vlastníckeho práva
navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko žalovaný 1/ konanie dražby odvodzuje od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, pričom právo úver predčasne zosplatniť odvodzuje práve od úverovej

dokumentácie. Žalobca poukázal na to, že vo veci samej sa domáha určenia zmluvné podmienky
upravujúcej právo žalovaného 1/ na zosplatnenie úveru ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda
neplatnej a tiež namieta splnenie zákonných podmienok na zosplatnenie úveru, spôsob zosplatneniaúveru zo strany žalovaného 1/. Preto neobstojí argumentácia žalovaného 1/, že postupoval v súlade s
uzatvorenou úverovou zmluvou a záložnou zmluvou.

29. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dôsledne skúmal, v akom rozsahu môže dôjsť k narušeniu
práv účastníkov sporu a bral zreteľ aj na to, či by nevyhovením návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemohlo dôjsť k ťažko zvrátiteľnej situácii. V tejto súvislosti poukázal na body 18. a 19.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

30. Žalobca podotkol, že ním uvádzané skutočnosti a argumentácia spochybňujúce možnosť
žalovaného 1/ úver predčasne zosplatniť neboli odvolaním žalovaného 1/ nijakým spôsobom dotknuté.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom
trvalo neobmedzí žalovaného 1/, dočasný zákaz výkonu záložného práva nezakladá obavu, že by
žalovanému 1/ mohla vzniknúť škoda, žalovaný 1/ svoje právo k výkonu záložného práva nestráca, bude
len dočasne v tomto oprávnení obmedzený.

31. Žalobca opätovne poukázal na preventívnu funkciu nariadeného neodkladného opatrenia a na to,
že žalovaný 1/ v odvolaní nijakým spôsobom netvrdí a nepreukazuje, že by sa dočasná nerealizácia
jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej akokoľvek odrazila
na jeho ekonomickej situácii. Poukázal na body 14. a 15. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoCsp/14/2024 zo dňa 04.06.2024 riešiace obdobnú situáciu: „Žalobca už
v žalobe uviedol, že nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva
mu poskytujú obydlie. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom netvrdil,
že by sa nerealizácia jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
akokoľvek odrazila na jeho ekonomickej situácii. Naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, tento by stratil svoje obydlie a prišiel by o základnú životnú potrebu.
Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby
o určenie vlastníckeho práva, čo by spôsobovalo ďalšie trovy a výdavky, navyše do času, kým by súd
rozhodol vo veci samej o určení vlastníckeho práva, by žalobca aj tak nemal kde bývať. Nariadenie
neodkladného opatrenia je preto jediný možný spôsob, ako sa brániť pred realizáciou záložného

práva, a teda stratou svojho obydlia dočasne, teda do rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU zo dňa 10. septembra 2014 vo veci C
34/13 S.H. proti SMART Capital, a. s.. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu je osvedčená
už samotnou existenciou samotného sporu o zdržanie sa výkonu záložného práva v nadväznosti na
uzatvorené zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu

medzi stranami sporu. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovaného
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že realizácii tohto záložného práva
nemôže žalobca inak zabrániť a jeho realizáciou by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobcu
na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa rozhodne vo veci samej, v
rámci ktorého konania bude posudzovaná aj platnosť a samotná existencia záložného práva. Je teda

dôvodnépoukázaťnato,žestratabývaniajejednýmznajvážnejšíchzásahovdoprávanarešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto
opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo č. 19009/04, §
50 Európsky súd pre ľudské práva 2008, a Rousk vs. Švédsko č. 27183/04, § 137).“.

32. Žalobca poukázal tiež na odbornú literatúru: „V praxi môže nastať aj situácia, že navrhovateľ dražby
požaduje od dlžníka zaplatenie vyššej sumy, než je skutočná výška pohľadávky s príslušenstvom. Ak
dlžník alebo vlastník predmetu dražby so sumou požadovanou navrhovateľom dražby nesúhlasí, ale
chce dosiahnuť upustenie od dražby, môže sa dlžník na súde domáhať určenia výšky pohľadávky a jej
príslušenstva a zároveň navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže navrhovateľovi

dražby nakladať s predmetom dražby (§ 19 ods. 1 písm. g) ZoDD).“ (Valová, K. a kol. Zákon o
dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 277 - 278.)

33. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil ani
v žalobe namietané skutočnosti ohľadne nesplnenia podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru, ohľadne nesprávnej, resp. neznámej výšky pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ohľadne nesplnenia podmienok pre začatie výkonu záložného
práva na nehnuteľnostiach žalobcu.34. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10Co/117/2018 zo dňa 31.07.2018, žalobca mal za to, že toto súdne rozhodnutie s prejednávanou vecou
nesúvisí.Navyšepodľaodôvodneniatohtorozhodnutiarozhodnutiesúduprvejinštancievprejednávanej

veci nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Preto odvolací súd
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný 1/
vosvojomodvolaníprotinapadnutémurozhodnutiunedostatkyvjehoodôvodnenínetvrdí.Podľažalobcu
s prejednávanou vecou nesúvisí ani rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/7/2019 zo
dňa 31.01.2019. V danom prípade žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov

účastníkov, neosvedčil, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ dochádza k takému správaniu, ktoré vyžaduje
nevyhnutnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. V tomto konaní takéto skutočnosti v odvolaní
žalovaným 1/ ani namietané neboli.

35. Žalovaný 2/ označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. a), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Žalovaný 2/ mal za to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil princípom
proporcionality zásahu do práv osoby z neodkladného opatrenia zaviazanej, považoval nariadenie

neodkladného opatrenia vo vzťahu k nemu ako dražobníkovi za neprimerané a nadbytočné. Upozornil
na to, že ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu odvodzuje výlučne od oprávnenia
žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať
záložné právo zanikne dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) alebo trvalo (právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia vo veci samej), má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik

oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. Žalovaný 2/ s odkazom na § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 zákona o DD
totiž vykonáva dražbu na základe návrhu žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Preto s poukazom na
ust. § 19 ods. 1 písm. b) a h) zákona o DD považoval za postačujúce, ak je neodkladným opatrením
nariadené žalovanému 1/ ako navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva. Žalovaný
2/ oznámil, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia upustil od plánovanej dražby a v

súčasnosti voči žalobcovi nevykonáva žiadne ďalšie úkony, pričom úplne rovnako by postupoval, ak
by boli neodkladným opatrením uložené povinnosti iba žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi a
navrhovateľovi dražby. Žalovaný 2/ nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy, ani záložnej zmluvy,
a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho
výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/, ako záložného

veriteľa, realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný 2/
mal preto za to, že mu neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Na podporu svojej
argumentácie žalovaný 2/ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018-101
zo dňa 18.12.2018: „Žalovaný v 2/ rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Na
rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor o nedôvodnosti nariadenia neodkladného

opatrenia vo vzťahu k dražobníkovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách dražobník organizuje dražby a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť
navrhovateľ dražby (§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle
§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z
uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom

dražby – záložným veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151 m Občianskeho zákonníka však o
výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len
organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Obč. zák.). Dražobník
je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom,
nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo o sebe podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje aktívnu

legitimáciuvlastníkapredmetudražbydomáhaťsazákazuvýkonudobrovoľnejdražbyvočidražobníkovi.
Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dražby
odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi
a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie.“, na uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/180/2018-98 zo dňa 22.08.2018: „...je potrebné poukázať na to, že
nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ, a preto nemá opodstatnenie ukladať
resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v
zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, .... V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 19 ods.1 písm. b) a h) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vychádzajúc z ktorých sú dané zákonné
dôvody zakladajúce povinnosť dražobníka upustiť od dražby, k naplneniu ktorých v dôsledku nariadenia
neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi, dochádza aj v posudzovanej veci“, a napokon na

uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/27/2020 zo dňa 14.10.2020: „V prípade žalovanej
2/ nebolo ani formálne možné uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré obmedzenie
možno uložiť v odôvodnených prípadoch záložnému veriteľovi, ktorým žalovaná 2/ nie je.“

37. Svoju účasť v konaní považoval žalovaný 2/ za neopodstatnenú aj z dôvodu, že v záložnej zmluve

nie je určený konkrétny dražobník oprávnený na vykonávanie dražby. Žalovaný 1/ tak má v zmysle
zákona a záložnej zmluvy možnosť realizovať výkon dražby prostredníctvom ktoréhokoľvek subjektu
zapísaného v zozname dražobníkov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Podotkol, že aj keby
nikdy stranou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol, na právnom postavení žalobcu by
sa nič nezmenilo.

38. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň si voči
žalobcovi uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

39. Žalobca aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 2 zákona o DD
a komentár k nemu: „Ak sa výrokom súdneho rozhodnutia zakáže alebo obmedzí právo navrhovateľa
dražby alebo dražobníka nakladať s vecou, ktorá je totožná s predmetom dražby, nebude možné tento
predmet dražiť... V civilnom sporovom konaní žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného

alebo ohrozeného práva podaním žaloby, ktorou sa môže domáhať, aby sa rozhodlo o splnení právnej
povinnosti. Žalobca tak podaním žaloby môže žiadať, aby súd uložil žalovanému povinnosť niečo
konať alebo niečo strpieť...Súd môže súdnym rozhodnutím uložiť povinnosť iba sporovej strane. Preto
subjekt, voči ktorému sa žalobca domáha uloženia povinnosti, musí byť za žalovaného označený v
žalobe, čím nadobúda procesné postavenie, s ktorým sú spojené procesné práva a povinnosti.“...Ak

by vykonateľným rozhodnutím bola obmedzená v nakladaní s predmetom dražby iná osoba ako
navrhovateľ dražby alebo dražobník, konanie dražby v zmysle ZoDD nie je vylúčené. Rovnako ani
prebiehajúce súdne konanie o zákaze nakladať s predmetom dražby samo osebe nie je dôvodom
na upustenie od dražby, pretože predpokladaný následok predpokladá existenciu vykonateľného
rozhodnutia súdu obsahujúceho zákaz nakladať s predmetom dražby, uloženú dražobníkovi alebo

navrhovateľovi dražby.“ (Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie.
Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 52 a 53).

40. Žalobca ďalej poukázal na znenie ust. § 19 ods. 1 písm. h) zákona o DD a komentár k nemu:
„Tento dôvod upustenia od dražby priamo korešponduje zákonnej výluke dražiť taký predmet dražby,

pri ktorom bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi úradne zakázané s nim nakladať (§ 3 ods.
2 ZoDD). Dražobník je preto povinný od dražby upustiť aj v prípade, ak nadobudlo vykonateľnosť
súdne alebo administratívne rozhodnutie, ktorým sa zakazuje s predmetom dražby nakladať. Výrok
vykonateľného rozhodnutia musí obsahovať buď výslovný zákaz nakladať s konkrétnym predmetom
dražby alebo tento zákaz musí byť vo výroku rozhodnutia dostatočne jasne vyvoditeľný, napríklad vo

vzťahu k dražobníkovi zákazom uskutočniť dražbu konkrétnej veci. Výrok rozhodnutia musí smerovať
protidražobníkovialebonavrhovateľovidražby,prípadneprotiobomtýmtosubjektom.Vkaždomprípade
platí, že výrok rozhodnutia zaväzuje iba účastníkov konania. Ak sa rozhodnutím zakazuje nakladať
s predmetom dražby inej osobe, nevzniká povinnosť dražobníka upustiť od dražby. V prípade, keď
sa vykonateľným rozhodnutím zakazuje nakladať s predmetom dražby vlastníkovi draženej veci, ale

dražbu navrhoval záložný veriteľ, nevzniká dražobníkovi povinnosť upustiť od dražby. Ak dražobník nie
je sporovou stranou v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zákaze nakladať s predmetom dražby,
musí sa vykonateľné rozhodnutie dostať do jeho dispozičnej sféry, dražobník sa teda musí o existencii
vykonateľného rozhodnutia dozvedieť. Aby bola naplnená hypotéza komentovanej právnej normy, musí
v takomto prípade rozhodnutie smerovať proti navrhovateľovi dražby. Dražobník sa o rozhodnutí dozvie

spravidla od osoby, ktorá sa bráni proti vykonaniu dražby a ktorá za týmto účelom aj iniciovala súdne
konanie.Zákaznakladaťspredmetomdražbymôžebyťnariadenýajvýrokomuzneseniaoneodkladnom
opatrení. Aj v takomto prípade platí, že ak má byť zákaz nakladať účinný voči navrhovateľovi dražby
alebo dražobníkovi, musia byt' tieto subjekty z pohľadu procesného práva viazané výrokom rozhodnutiao neodkladnom opatrení. Znamená to, že navrhovateľ dražby, resp. dražobník musí byt' procesnou
stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň vykonateľným výrokom súdneho
rozhodnutia mu je uložená povinnosť zdržať sa vykonania presne špecifikovanej dražby, resp. mu je

zakázané dražiť konkrétne označený predmet dražby. Takéto rozhodnutie musí byť sporovej strane
doručené.“ (Valová, K. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H.
Beck, 2022, s. 275 - 276.).

41. Z uvedených ustanovení zákona o DD a komentára k nim žalobca vyvodil, že nakoľko žalovaný

2/ je výlučne tou osobou, ktorá má v tomto prípade realizovať dražbu, sa musel a mohol domáhať
nariadenianeodkladnéhoopatreniaajvočižalovanému2/akostranesporu.Tomupodľažalobcunebráni
ani skutočnosť namietaná žalovaným 2/, že nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy, ani záložnej
zmluvy, v ktorej nie je o ňom ani zmienka, nakoľko táto skutočnosť s ohľadom na znenie CSP a zákona
oDDniejerelevantná,tietozákonynepodmieňujúnariadenieneodkladnéhoopatreniavočidražobníkovi
tým, že by dražobník musel byť zmluvnou stranou úverovej zmluvy, alebo záložnej zmluvy, alebo by v

nej musela byť aspoň zmienka o ňom.

42. Poukaz žalovaného 2/ v jeho odvolaní na niektoré súdne rozhodnutia na podporu jeho odvolacej
argumentácie považoval žalobca za nenáležitý. Mal za to, že z ich obsahu nevyplýva totožnosť situácie
v daných konaniach so situáciou v tomto konaní. Navyše tieto súdne rozhodnutia nie sú pre toto

konanie záväzné. Z ich citácie žalovaným 2/ navyše vôbec nevyplýva, že by žalobcovia v uvedených
konaniach argumentovali obdobne, ako to robí žalobca v tomto konaní, tieto rozhodnutia nezohľadňujú
argumentáciu žalobcu v tomto konaní a sú preto pre toto konanie nepoužiteľné.

43. Naproti tomu na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/79/2020 zo dňa 28.10.2020 (žalobca mal zrejme na mysli uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/228/2019 zo dňa 08.01.2020, na ktoré poukázal v inej
súvislosti vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/, nakoľko nižšie citovaná pasáž sa v odôvodnení
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/79/2020 zo dňa 28.10.2020 (ani v jeho bode
23.) nenachádza, nachádza sa však v bode 23. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 14Co/228/2019 zo dňa 08.01.2020 – poznámka odvolacieho súdu) ktoré sa vysporiadalo
s totožnými odvolacími námietkami žalovaného 2/ (v danom konaní ešte používajúceho obchodné
meno Dražobná spoločnosť, a.s., v súčasnosti U9, a.s.) nasledovne: „Rovnako odvolací súd nepovažuje
za dôvodnú námietku absencie pasívnej vecne legitimácie žalovaného 2/ v predmetnom konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ žalovaný 2/ namieta, že jeho oprávnenia vykonávať

dobrovoľnú dražbu ako dražobníka sú odvodené priamo od oprávnenia žalovaného 1/, ako záložného
veriteľa, realizovať záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd považuje za opodstatnené a dôvodné najmä
vzhľadom na skutočnosť, že je to práve konkrétny dražobník, označený ako žalovaný 2/, ktorý už v
čase podania návrhu, ako aj rozhodovania súdu, uskutočňoval konkrétne právne kroky smerujúce k

vykonaniu dobrovoľnej dražby predmetného bytu a preto bolo namieste aj vo vzťahu k nemu dočasne
upraviť pomery a uložiť mu povinnosť dočasne zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby predmetnej
nehnuteľnosti do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Ani odvolacia námietka žalovaného 2/,
že nebol účastníkom pôvodného záväzného vzťahu, nemá právnu relevanciu a vplyv na možnosť súdu
neodkladným opatrením uložiť mu určitú povinnosť, respektíve obmedzenie.“.

44. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podané neboli.

45. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalovaného 1/ a 2/ podľa § 34 ods.
1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia

neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods.
1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

46. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

47. Odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie sú dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie
námietky žalovaných ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok ust. § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c) a d) CSP na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčení dôvodnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť dočasná ochrana a osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, v tomto smere si
osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na
tieto v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný
(§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaniach
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z
hľadiska,čidošlokvadám,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok(§380ods.2CSP),ktorévadynezistil.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací
súd uvádza nasledovné:

48. K odvolaniu žalovaného 1/:

49. V prvom rade k žalobcom tvrdenej procesnej vade odvolania brániacej jeho vecnému prejednaniu
odvolací súd uvádza, že je viazaný v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi. Zároveň v zmysle
§ 124 ods. 1 CSP platí, že súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ako už odvolací súd
uviedol v bode 18. odôvodnenia tohto rozhodnutia, z obsahu odvolania (jeho odôvodnenia) zistil, že
žalovaný 1/ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365

ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, aj keď výslovne tento odvolací dôvod v odvolaní necitoval znením zákonného
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ani naň neodkázal. Pokiaľ ide o vymedzenie odvolacích dôvodov,
podstatné pre ich účinné uplatnenie nie je totiž ich formálne označenie, ale vymedzenie konkrétnymi
na daný prípad sa vzťahujúcimi okolnosťami. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára

k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je
potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Z obsahu

odvolania je zjavné, že žalovaný 1/ nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne potreby bezodkladnej úpravy pomerov a s právnym záverom, že bez nariadenia žalobcom
požadovaného neodkladného opatrenia by v dôsledku prípadného výkonu záložného práva (neplatnou)
dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu mohla nastať situácia, resp. stav, ktorý by bol len ťažko
zvrátiteľný. Žalovaný 1/ proti tomuto právnemu posúdeniu veci argumentuje existenciou právneho

inštitútu, resp. nástroja – žaloby o neplatnosť dražby majúc za to, že touto žalobou (v prípade potvrdenia,
že právne postavenie žalobcu bolo nezákonnou dražbou dotknuté) sa žalobca môže bez väčšej právnej
zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne, t. j. k času pred
vykonaním dražby. Odmietnutie odvolania len z formálneho dôvodu – neoznačenia odvolacieho dôvodu
znením konkrétneho zákonného ustanovenia, resp. odkazom naň, hoci tento odvolací dôvod vyplýva

z obsahu odvolania, by viedlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý súdny proces.

50. K samotnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP – rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza nasledovné:

51. Zhodne so žalobcom a súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že za týchto konkrétnych
okolností prípadu (vzhľadom na predmet a odôvodnenie žaloby), kroky vykonané žalovaným 1/
a žalovaným 2/ do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinné dôkazy
predložené žalobcom je daná (osvedčená) potreba bezodkladnej potreby pomerov, potreba poskytnutia
dočasnej ochrany nároku žalobcu (vlastníckemu právu, právu na nedotknuteľnosť obydlia a právu

na súkromný a rodinný život) do právoplatného vyriešenia otázok nastolených žalobcom v žalobe
(vyžadujúcich prípadné dokazovanie vo veci samej presahujúce rámec konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Navyše je hospodárnejšie nežiadúcim následkom spôsobeným prípadnou
neplatnou dobrovoľnou dražbou predchádzať (zbytočné trovy žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby,či žalovaného 2/ ako dražobníka potrebné vynaložiť už v procese realizácie dražby napr. na znalecký
posudok ohľadne ohodnotenia predmetu dražby, na zabezpečenie miestnosti, kde sa má realizovať
dražba, trovy účastníkov dražby – dražiteľov spočívajúce v zložení zábezpeky a vo výdavkov na

dostavenie sa do miesta konania dražby, trovy vydražiteľa, ktorý musí zaplatiť najvyššie podanie, ktoré
by sa potom muselo vracať a pod., či prípadne trovy ďalších konaní vyvolaných neplatnosťou dražby,
či prípadnou nepravdivosťou vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosť pohľadávky,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o DD v spojení s § 33 ods.
2 zákona o DD, ktorých predmetom by mohli byť prípadné nároky na náhradu škody. Zhodne so

žalobcomasúdomprvejinštanciepretoodvolacísúdpoukazujeajnapreventívnycharakternariadeného
neodkladného opatrenia a na to, že následné procesy potrebné na vyslovenie prípadnej neplatnosti
dražby s tým spojené predstavujú zvrátenie stavu nastoleného neplatnou dražbou nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu len s nepomernými, veľkými ťažkosťami. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR, či tohto krajského súdu citovanú žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného 1/ uvedenú v bodoch 27. a 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj na citáciu z odbornej

literatúry uvedenú v bode 32. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

52. K odvolaniu žalovaného 2/ odvolací súd uvádza nasledovné:

53. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ v odvolaní nešpecifikoval, konkrétnymi

okolnosťami, aké procesné podmienky neboli splnené pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú totožné so zákonnými podmienkami potrebnými na
kladné rozhodnutie o návrhu, t.j. vyhovenie návrhu. Inak povedané, procesné podmienky konania
musia byť dané, aby súd mohol vôbec o návrhu rozhodnúť, či už negatívne (zamietnuť návrh) alebo

pozitívne (nariadiť neodkladné opatrenie). Preto má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. a) CSP v skutočnosti v odvolaní nebol daný. Žalovaný 2/ taktiež v odvolaní
neuviedol okolnosti, v ktorých má spočívať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j.
k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Námietka ohľadne nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj

v spore ako takom) s poukazom na zákonné ustanovenia a rozhodnutia niektorých krajských súdov,
námietka ohľadne neprimeraností zásahu neodkladným opatrením do práv a právom chránených
záujmov žalovaného 2/, či nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie ohľadne ťažko zvrátiteľného, či
nenapraviteľného stavu v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia sú právnymi námietkami, resp.
argumentáciou. Aj v tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na názor z Veľkého komentára

k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je
potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Taktiež v zmysle

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie
všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní
rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov.

54. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza nasledovné:

55. Vzhľadom na znenie ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona o DD (dražobník je povinný upustiť
od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že

navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu,
postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené) možno súhlasiť s názorom
žalovaného 2/, že pre dosiahnutie upustenia od dražby postačuje domáhať sa nariadenia a nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva
len voči navrhovateľovi dražby, nie je teda nevyhnutné požadovať nariadenie takéhoto neodkladného

opatrenia aj voči dražobníkovi. Ani z odbornej literatúry citovanej žalobcom a uvedenej v bodoch
39. a 40. odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva názor žalobcu, že za účelom ochrany svojich
práv a zabránenia realizácie dražby sa musel domáhať nariadenia neodkladného opatrenia aj voči
dražobníkovi ako strane sporu (žalovanému 2/).56. Na druhej strane z ust. § 3 ods. 2 zákona o DD (podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby,
s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu

alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby
vylučuje osobitný predpis) a § 19 ods. 1 písm. h) zákona o DD (dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím
súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať)
vyplýva možnosť domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia zakazujúceho dražobníkovi nakladať

s predmetom dražby. Preto žalobca správne poukazuje na to, že sa nariadenia neodkladného opatrenia
mohol domáhať aj voči dražobníkovi. Navyše z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je mu známe,
že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy sa navrhovateľ neodkladného opatrenia spočívajúceho
v nenakladaní s predmetom dražby, resp. v zdržaní sa výkonu záložného práva domáhal len voči
navrhovateľovi dražby (záložnému veriteľovi) a uspokojil sa s nariadením neodkladného opatrenia,
pričom však nedošlo k preukázaniu nariadenia neodkladného opatrenia dražobníkovi (či už zo strany

navrhovateľa neodkladného opatrenia alebo navrhovateľa dražby, ktorý na tom nemal záujem), v
dôsledku čoho v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách dražobník nebol povinný
upustiť od dražby a dražba sa konala (keďže o nariadení neodkladného opatrenia nemal vedomosť).
Keďže dražobník neporušil toto ustanovenie zákona o DD, nemohol sa žalobca následne s úspechom
domáhať žalobou určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že sa dražba konala v rozpore s nariadeným

neodkladným opatrením, ktoré ukladalo povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dražbou len
navrhovateľovi dražby (záložnému veriteľovi). Zrejme v záujme predchádzania vzniku uvedenej situácie
zákonodarca zakotvil do zákona o DD aj možnosť domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia
spočívajúceho v nenakladaní s predmetom dražby, resp. v zdržaní sa výkonu záložného práva dražbou
aj voči dražobníkovi. Keďže takáto možnosť je daná navrhovateľovi neodkladného opatrenia zákonom,

je na ňom, či sa bude neodkladného opatrenia domáhať len voči navrhovateľovi dražby, len voči
dražobníkovi, alebo voči obom. Preto nemožno uznať za dôvodnú argumentáciu žalovaného 2/, že
mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
žalobca domáha uloženia povinnosti aj dražobníkovi zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Posudzovanie otázky, či nenariadením neodkladného opatrenia môže

dôjsť k nenapraviteľnému, resp. ťažko zvrátiteľnému stavu sa vzťahuje v tomto prípade k prípadným
následkom vykonania neplatnej dražby ako takej (bez ohľadu na to, že dražobník odvodzuje právo
realizovať dražbu od zmluvy s navrhovateľom dražby a že nebolo nevyhnutné domáhať sa nariadenia
neodkladného opatrenia aj voči dražobníkovi). Napokon nemožno hovoriť ani o neprimeranom zásahu
do práv a právom chránených záujmov dražobníka, ak ako aj sám uvádza, aj v prípade nariadenia

neodkladného opatrenia len voči navrhovateľovi dražby a jeho preukázania dražobníkovi by tento aj
tak musel upustiť od konania dražby. Dražobníkovi sa nariadeným neodkladným opatrením nezakazuje,
nepozastavuje výkon podnikateľskej činnosti (organizovanie a realizácia dražobných procesov) ako
takej, nemôže len (zatiaľ) pokračovať vo výkone dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu vymedzené v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

57. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou uvedenou v uznesení
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/228/2019 zo dňa 08.01.2020 citovanou žalobcom vo
vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ a uvedenou v bode 43. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Navyše
podotýka, že z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že voči žalovanému 2/ sa žalobca domáha vo veci

samej len vydania rozsudku, ktorým by súd uložil tak žalovanému 1/, ako aj žalovanému 2/ povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva a všetkých úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby
(I. výrok). Ostatnými časťami žalobného návrhu sa žalobca domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky upravujúcej právo žalovaného 1/ požadovať predčasnú splatnosť úveru (II. výrok), určenia,
že úver je naďalej splatný v splátkach (III. výrok) a určenia neexistencie práva vykonať záložné právo

na základe záložnej zmluvy v spojení so zmluvou úvere (IV. výrok) len voči žalovanému 1/, čo vyplýva
aj z toho, že žalobca si náhradu trov konania voči žalovanému 2/ uplatňuje len vo vzťahu k I. výroku
(žalobného návrhu, resp. rozsudku). Preto aj z tohto dôvodu nie je dôvodná námietka žalovaného 2/, že
nebol účastníkom pôvodného záväzného vzťahu, resp. že v týchto zmluvách nie je o ňom zmienka.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že sú
splnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d) CSP v
spojení s § 326 CSP.59. Z rovnakého dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie nerozhodol v napadnutom uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania spojených
s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nerozhodol odvolací súd o nároku strán

sporu na náhradu trov odvolacieho konania, t.j. z dôvodu, že predmetom prieskumu v odvolacom konaní
nebolo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ale rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v priebehu konania vo veci samej (§ 369 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario).

60. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).