Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/253/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201604
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol.
sr.o.,sosídlomSkýcovská5,Bratislava,IČO:35774118,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaMARCEL
BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalska 31, Bratislava, IČO:36 868 221, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
januáražaugust2017.Daňovákontrolabolaužalobcuzačatápodľa§46ods.3zákonač.563/2009Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)
dňa 26.02.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/

Sip zo dňa 26.02.2018. V zdaňovacom období marec 2017 si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty
z faktúr č. 1703060, 1703068 a 1703073 od spoločnosti A., s.r.o., so sídlom B. 17, Bratislava, IČO:
XX XXX XXX za dodanie motorovej nafty v sume XX.XXX,XX eur.

2. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100356751/2019/9104405/Sip zo
dňa 04.02.2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole č. 100357387/2019/9104405/Sip zo dňa 04.02.2019 žalobcovi doručený dňa 13.02.2019.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100691779/2019 zo dňa 19.03.2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil správca dane tým, že obchody s tovarom (pohonné
hmoty – motorová nafta), deklarované vo faktúrach č. 1703060, 1703068 a 1703073 od dodávateľa A.,
s.r.o., neboli reálne uskutočnené v tuzemsku (Slovenská republika), a teda išlo o obchody, pri ktorých
nevznikla v tuzemsku dodávateľovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a nevzniklo ani právo žalobcu na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DPH.4. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

5. Žalobou zo dňa 22.11.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.11.2019, sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich

zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a vrátenia veci prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

6. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo a ani výrok, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, z akého
dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane. Podľa názoru žalobcu nebola zo

strany správcu dane v rámci odôvodnenia uvedená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by nárok
na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr akokoľvek zákonne spochybňovala, a ktorá by
preukázateľne spochybnila dodanie služieb žalobcovi v súlade so zákonom o DPH.

7. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly, že protokol neobsahuje

obligatórne náležitosti podľa Daňového poriadku a tiež viaceré procesné pochybenia správcu dane,
najmä porušenie § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 4 a § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku.
Správca dane podľa žalobcu odignoroval a vôbec sa nezaoberal rozsiahlymi dôkazmi, ktoré žalobca ku
každej obchodnej transakcii predložil a použil iba dôkazy, ktoré sú v neprospech žalobcu, a to aj napriek
skutočnosti, že počas výkonu daňovej kontroly vyšli najavo iné skutočnosti. Správca dane ako dôkaz

použil iba formálne znenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, pričom neprihliadal na Zmluvu o preprave
PHM zo dňa 02.05.2015 a ani Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, ktorým bola Kúpna
zmluva zo dňa 20.04.2012 zrušená. Z postupu správcu dane vyplýva účelovosť a prevládajú subjektívne
hodnotenia správcu dane bez relevantného preukázania svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že predložil
dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto

zdaniteľné obchody reálne uskutočnené platiteľom dane s miestom dodania v tuzemsku za protihodnotu.
Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane a namieta iba formálne zistenia, ktoré správca dane zakladá
na neplatnej Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012.

8. Žalobca poukázal na to, že prepravu tovaru reálne fakturoval spoločnosti A., s.r.o., preprava bola teda

vykonaná v mene a následne fakturovaná na účet inej osoby. Žalobca má za to, že pohyblivá dodávka
nastala pred tým, ako žalobca v postavení kupujúceho nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Tým je nepopierateľné, že dodanie tovaru minimálne od spoločnosti A., s.r.o. bolo predmetom dane
v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Tovar bol žalobcovi riadne dodaný, čo potvrdzujú dodacie
listy.Tovardodaldodávateľ,ktorýbolvpostaveníplatiteľadane.Tovarboldodanývtuzemskuzaodplatu,

dodávateľom riadne vyfakturovaný a na to boli faktúry žalobcom riadne zaevidované v účtovníctve
a zaplatené v plnej sume. Spoločnosti A., s.r.o. tak vznikla daňová povinnosť z predmetnej dodávky.

9.Žalobcatiežnamietalnedostatočnezistenýskutkovýstavvovzťahukzáverom,žežalobcanepredložil
ani nedoručil žiadne relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy preukazujúce, že tovar mu bol

dodávateľom skutočne dodaný v tuzemsku. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami
adôkazmi,ktorépreukazovalizdaniteľnéplnenie,považuježalobcanapadnutérozhodnutiazaarbitrárne
a nepreskúmateľné. Žalobca namietal aj nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
a to z dôvodu, že protokol a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonnými dôkazmi. Poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.02.2020 uviedol, že žalobné body sú podobné ako odvolacie

námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Trval na záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí s tým, že sa v ňom so všetkými námietkami žalobcu riadne vysporiadal.11. Podľa názoru žalovaného bolo šetrením správcu dane v rámci daňovej kontroly preukázané,
že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH z faktúr
od spoločnosti A., s.r.o., pretože žalobca ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako

vlastník v tuzemsku (Slovenská republika) a spoločnosti A., s.r.o. ako predávajúcemu nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil
existenciu tovaru, ale preverovaním oprávnenosti vzniku nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr
od spoločnosti A., s.r.o. sa zistilo, že nárok na odpočet dane žalobcovi nevznikol a spoločnosť A., s.r.o.
nebola oprávnená fakturovať dodanie tovaru žalobcovi s daňou z pridanej hodnoty, nakoľko miesto

dodania tovaru nebolo na Slovensku. K dodaniu tovaru žalobcovi došlo v Rakúsku v sklade OMV
v Lobau, kde si ho žalobca prevzal (natankoval do svojej cisterny) a odtiaľ ho previezol na Slovensko.
Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť A., s.r.o. nemala vlastné prepravné
prostriedky a k naplneniu cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Žalovaný poukázal
na to, že aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 jednoznačne vyplýva, že miestom dodania tovaru bol
skladpohonnýchhmôtvLobauvRakúsku.Tovarsaponaplnenídocisternystalmajetkomžalobcu,ktorý

tak zodpovedal za prepravu a prípadné škody. Tovar si teda žalobca objednal u dodávateľa A., s.r.o.,
nakladal a prepravoval ho sám sebe, disponoval odberovými identifikačnými kódmi od jeho priameho
dodávateľa, a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava.

12. Pokiaľ žalobca poukázal na zrušenie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 a platnosť Zmluvy o preprave

pohonných hmôt zo dňa 02.05.2015, k tomuto žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na
okamžitom zrušení platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, o čom bol spísaný Dodatok č. 1 zo dňa
02.06.2012. Dodatok spolu s faktúrou č. 4170180 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za
marec 2017 a 3 ks prepravných dokladov (CMR) mali preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie
vlastníckehoprávaktovaružalobcomažnaúzemíSlovenskejrepubliky.Tentodokumentvšakpovažoval

žalovaný za účelový aj vzhľadom na to, že správca dane viackrát vyzýval žalobcu, aby predložil
dôkazy o preprave tovaru, ale žalobca v priebehu daňovej kontroly ani po výzvach žiaden Dodatok
č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012 a ani medzinárodné nákladné listy (CMR) správcovi dane
nepredložil. Žalovaný konštatoval, že ak by predmetný dodatok existoval, musela by mať o ňom
vedomosť aj konateľka spoločnosti A., s.r.o., ale ani ona žiaden Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo

dňa 20.04.2012 na ústnom pojednávaní nespomenula a ani ho na základe výziev na predloženie
dôkazov nepredložila. Žalovaný tiež poukázal na to, že ani CMR, predložené žalobcom, nie je možné
akceptovať ako vierohodné doklady, preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom od
spoločnosti A., s.r.o. ako vlastník v tuzemsku. Predmetné CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia
tovaru, údaj, kto tovar prevzal a ani podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená

spoločnosť C. D. D., ktorá nemohla byť odosielateľom tovaru, pretože žalobca ako kupujúci odobral
tovar do vlastnej autocisterny na území Rakúska, teda nie v tuzemsku. Ako príjemca v CMR dokladoch
je nesprávne uvedená spoločnosť A., s.r.o., pretože žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom od
tejtospoločnostiakovlastníkvtuzemsku,alesihoprepravilsámvovlastnejréžii,vlastnouautocisternou,
t. j. mal právo nakladať s ním ako vlastník už na území Rakúska.

13. Žalovaný považoval aj ostatné námietky žalobcu za nedôvodné, z ktorého dôvodu navrhol žalobu
podľa § 190 SSP zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

14. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2020 uviedol, že záver správcu dane resp. žalovaného o mieste
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nebol
priamym odberateľom OMV, pričom predmetná dodávka bola oslobodená od dane z pridanej hodnoty

so vznikom daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky. Správca dane
však nezisťoval, v ktorom kroku reťazových dodávok nastalo nadobudnutie tovaru z Rakúska na územie
Slovenskej republiky. Ak by sa správca dane touto otázkou zaoberal, nemohol by dospieť k záveru,
že žalobca tovar nadobudol na území Rakúska a následne tento tovar doviezol na územie Slovenskej
republiky. Žalobcovi by v takom prípade pri dovoze tovaru z iného členského štátu vznikla daňová

povinnosť na DPH, čo však v rámci daňovej kontroly zistené nebolo. Správca dane nezisťoval ani
podmienky dodania tovaru u pôvodcu tovaru (OMV).

15. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.V.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

17. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

18. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej
republiky.

21. Podľa § 8 ods.1 zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

22. Podľa § 13 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o DPH miestom dodania tovaru,

a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,
b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,
kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje,
d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskej
únie je miesto, kde sa osobná doprava začína.

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

24. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až
12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

27. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

6S/253/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn.
BA-6S/253/2019.

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 04.11.2024, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania

vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 18.09.2024 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle súdu.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. 102138889/2019 zo dňa 11.09.2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadkupotvrdilprvostupňovérozhodnutiesprávcudaneč.100691779/2019zodňa19.03.2019,ktorým

bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 15.692,02 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017. Správca dane založil svoje rozhodnutie na
tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že tovar (pohonné hmoty
– motorová nafta) od dodávateľa A., s.r.o., deklarovaný vo faktúrach č. 1703060, 1703068 a 1703073,
bol žalobcovi dodaný v tuzemsku. Správca dane vyhodnotil, že v preskúmavanej veci išlo o obchody, pri

ktorých nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane.

32. Pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj z administratívneho spisu, ktorý mu bolpredložený,azameralsanaskúmanietoho,čivykonanédôkazy,zktorýchdaňovéorgányvychádzali,sú
natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť záver, ku ktorému daňové orgány dospeli a zároveň
či daňové orgány vykonané dôkazy správne vyhodnotili, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,

a či prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Po preskúmaní predmetnej veci správny
súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorého
dospeli k správnemu právnemu záveru.

33. Správca dane u žalobcu zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Podstatou v prejednávanom prípade bolo posúdenie určenia
miesta dodania tovaru. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu jednoznačne
preukázané, že miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku. Správny súd poukazuje na
Kúpnu zmluvu zo dňa 20.04.2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou A., s.r.o.
ako predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval od spoločnosti A., s.r.o. pohonné hmoty (motorová
nafta). V bode 2. kúpnej zmluvy je ustanovená podmienka medzi predávajúcim (spoločnosť A., s.r.o.)

a kupujúcim (žalobca), že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do
autocisternykupujúceho(žalobcu),stávajehomajetkom,atakzodpovedázaprepravuaprípadnéškody.
Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť A., s.r.o. nemala vlastné prepravné
prostriedky a k naplneniu cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Z predmetnej kúpnej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau (Rakúsko).

K Zmluve o preprave PHM zo dňa 02.05.2015 správny súd uvádza, že žiadne ustanovenia tejto zmluvy
sa neodvolávajú na podmienky Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012 a ani ich nemenia. Žalobca a ani
spoločnosť A., s.r.o. počas daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy, že Kúpna zmluva
zo dňa 20.04.2012 bola nahradená inou zmluvou alebo že Zmluva o preprave PHM zo dňa 02.05.2015
nahrádza podmienky ustanovené v Kúpnej zmluve zo dňa 20.04.2012, týkajúce sa miesta dodania

tovaru a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru.

34. Správny súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona o DPH, na základe ktorého daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru, ktorým je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník,
pričom predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je dodanie tovaru za protihodnotu

v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Na základe
uvedeného a z vykonaného dokazovania má správny súd za to, že žalobca ako kupujúci nenadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku, resp. že spoločnosti A., s.r.o. nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože neuskutočnila v tuzemsku zdaniteľné obchody
v súlade s § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré boli predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH. To znamená, že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa §
49 ods. 1 zákona o DPH. Faktúry č. 1703060, 1703068 a 1703073, ktoré prijal žalobca od spoločnosti A.,
s.r.o., by boli dokladmi pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPHvnadväznostina§49ods.1a2zákonaoDPHibavtedy,akbyosvedčovaliuskutočnenézdaniteľné
obchody, ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru, ktoré bolo predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1

písm.a)zákonaoDPH.Vprípade,žesižalobcauplatnilnároknaodpočítaniedanezpredmetnýchfaktúr
od dodávateľa A., s.r.o., bolo jeho povinnosťou preukázať, že miesto dodania tovaru bolo v tuzemsku.
Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu. Žalobca si však túto svoju povinnosť nesplnil.

35. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu

správcudanepredložilDodatokč.1zodňa02.06.2012kuKúpnejzmluvezodňa20.04.2012,uzatvorený
medzi žalobcom a spoločnosťou A., s.r.o., ktorou sa zmluvné strany dohodli na okamžitom zrušení
platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2012, faktúru č. 4170180 za prepravu tovaru zo skladu Lobau
do Bratislavy za marec 2017 a 3 ks prepravných dokladov CMR, ktoré mali preukazovať prepravu
tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru žalobcom až na území Slovenskej republiky. Žalobca

uvedené dôkazy predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane o vyrubení
rozdielu dane, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 13.02.2019 doručením protokolu žalobcovi.
Správny súd uvádza, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť už počas daňovej kontroly,
avšak žalobca toto právo počas daňovej kontroly nevyužil. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že
dodatočné predloženie dôkazov vo vyrubovacom konaní nemá oporu v § 46 ods. 8 Daňového poriadku.

Právo žalobcu predkladať a navrhovať dôkazy počas daňovej kontroly bolo dodržané, čo vyplýva aj
z administratívneho spisu. Navyše správny súd uvádza, že predložený Dodatok č. 1 zo dňa 02.06.2012
považuje za zjavne účelový, pretože keby uvedený dodatok existoval v čase daňovej kontroly, tak by
ho žalobca predložil. Správca dane žalobcu vyzýval na predloženie dôkazov, ktoré má k dispozícií, napotvrdenie pravdivosti svojich tvrdení, ale žalobca uvedený Dodatok č. 1 zo dňa 02.06.2012, nielenže
v rámci daňovej kontroly nepredložil, ale ani nespomenul, že bol taký dodatok uzatvorený. O existencií
uvedenéhododatkusanezmienilaanikonateľkaspoločnostiA.,s.r.o.naústnompojednávaníaanihona

základe výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila. K predloženým CMR dokladom má
správny súd za potrebné uviesť, že tieto nepreukazujú právo žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník
v tuzemsku od spoločnosti A., s.r.o. CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar
prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť RAFF LAGER
LOBAU a nie priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť A., s.r.o. a ako príjemca v CMR dokladoch je

uvedená spoločnosť A., s.r.o., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu a konateľky spoločnosti A., s.r.o.,
pretože dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť A., s.r.o. a príjemcom tovaru žalobca.

36. K námietke týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny súd uvádza, že
správca dane sa v protokole odvolal na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/
Sip zo dňa 26.02.2018, kde je uvedené ustanovenie § 46 ods. 3 Daňového poriadku, pretože existovalo

dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.
Správca dane pristúpil k začatiu vykonávania daňovej kontroly u žalobcu v súvislosti s preverovaním
obchodnej spolupráce so spoločnosťou ANNIMEX, s.r.o., kedy daňový subjekt nepredložil správcovi
dane ani po opakovanej výzve požadované doklady, čo bolo dôvodom na začatie daňovej kontroly.
Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

37. K námietke nepreverenia dôvodu neprevzatia výzvy správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip
zo dňa 03.12.2018 žalobcom zo strany žalovaného správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Žalovaný
nemá povinnosť preverovať dôvod neprevzatia zásielky, vyznačený poštou na obálke. Zásielka bola
zaslaná na správnu adresu sídla žalobcu, úložná lehota je presne stanovená a pokiaľ si adresát zásielku

v úložnej lehote nevyzdvihne, považuje sa táto zásielka v zmysle Daňového poriadku za doručenú.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s judikatúrou kasačného
súdu alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že predmetom judikatúry
zo strany žalobcu nebola problematika miesta dodania tovaru ako v prejednávanom prípade, ale táto

judikatúra sa týkala iných skutkových okolností, a preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

39. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že
orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné

dokazovanie. Nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania
dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že postupom
orgánov verejnej správy nebola žalobcovi ako účastníkovi daňového konania odňatá možnosť konať
pred týmito orgánmi. O uvedenom svedčí aj výzva správcu dane č. 102424472/2018/9104405/Sip zo
dňa 03.12.2018 a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100332920/2019/9104405/Sip zo dňa 30.01.2019.

Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu a navrhovať
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup
správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane
dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t. j.
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími
námietkamižalobcu.Podľa§63ods.5Daňovéhoporiadkusavodôvodnenírozhodnutiaorgánuverejnej
správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí

žalovaného, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tieto náležitosti neabsentujú.

40. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu
chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené

rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v
konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia
vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli
právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnejsprávy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajú
právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bolo riadne

odôvodnené, a preto mu nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje
túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

41. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich
nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky z Ústavy Slovenskej republiky ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo
dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa

09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo
dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku
bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho
chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú
založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemožno vykladať v zmysle, že je potrebné vysporiadať

sa s každým argumentom.

42. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správca dane postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 19.03.2019 vyrubil rozdiel v sume 15.692,02
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 a správne postupoval aj žalovaný,

keď rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, pričom svoje rozhodnutie
aj riadne odôvodnil. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili
skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo
svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov,

ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa
ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol
žiadnym spôsobom ukrátený.

43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

44. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní

nevznikli.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.