Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110229274
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2110229274.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevexekučnejvecioprávnenej:Sociálnapoisťovňa,IČO30807484,sosídlomUl.29.
augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D., E. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Polák, so
sídlom Exekútorského úradu Myjava, Hurbanova 643/22, pod sp. zn. EX 1942/10, o vymoženie 178,31
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava

č. k. 8Er/977/2010-13 zo dňa 9. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal

súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57
ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 167f ods. 1, 2, § 166a ods. 1,

2, § 166b ods. 1, 2, § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) a § 262 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v priebehu konania zistil, že na majetok povinného
bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Odk/241/2018 vyhlásený konkurz, preto exekúciu

zastavil. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
o nároku na súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods.
3 exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, tak že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi

voči oprávnenému neprizná. Mal za to, že náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepatrí, nakoľko
§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku v čase začatia exekúcie nebol v platnosti a pri vyčísľovaní trov
exekučného konania je potrebné postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení platnom v čase začatia exekúcie, teda dňom 15.12.2010. Oprávnený poukázal na to, že nemohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie

Ústavného súdu SR č. III. ÚS 432/08-06 zo dňa 16.12.2008. Samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (II. ÚS 272/08
z 22.10.2008). Oprávnený mal za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov konania,

nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy v každom prípade aj reálne vymôže.

5. Podľa § 9a Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1.7.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového konania, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám
účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), postupujúc podľa § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred vecným preskúmaním napadnutého uznesenia zisťoval, či
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom –
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods.

1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017),
či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku). Odvolací
súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť

ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý
v ustanovení § 357 Civilného sporového poriadku. Ďalšie uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým

je odvolanie prípustné ustanovuje Exekučný poriadok pri jednotlivých inštitútoch v exekučnom konaní.

12. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné
podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14.Podľa§48vetaprvázákonaokonkurze,namajetokpodliehajúcikonkurzunemožnopočaskonkurzu

začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

15. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti rozhodnutiam podľa §
57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

16. Pri posudzovaní prípustnosti odvolania podaného proti zastaveniu exekúcie je nutné vychádzať s
citovaných ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.3.2017 v spojení s ustanovením § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žiadne ustanovenie
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu

exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
48 zákona o konkurze. Z uvedeného potom vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu Exekučný poriadok
odvolanie nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zastavení exekúcie nemožno vyvodiť
ani z § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku, pretože nejde o zastavenie konania v zmysleustanovení Civilného sporového poriadku, ale o zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku,
pričom aj dôvody zastavenia exekúcie sú upravené v ustanoveniach Exekučného poriadku v spojení
s osobitným zákonom (zákonom o konkurze), preto aj prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zastavení

exekúcie treba posudzovať podľa ustanovení Exekučného poriadku. Civilný sporový poriadok nie je
možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 má ísť o primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (ako lex generalis) je
vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá

vlastnéustanovenia.Rozhodnutieozastaveníexekúcienemožnoprešpecifikátohtoosobitnéhoinštitútu
subsumovať pod rozhodnutie o zastavení konania podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

18. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1.11.2013) proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

19. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vydané dňa 9. augusta 2019.
Uznesenie súdu prvej inštancie obsahovalo nesprávne poučenie o tom, že proti výroku o náhrade trov

konania je odvolanie prípustné.

20. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.3.2017). Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo,

avšak novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli

medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne
aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Novela Exekučného
poriadku účinná od 1.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) teda zrušila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Pokiaľ by zákonodarca

chcel novou procesnou úpravou účinnou od 1.7.2016 pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej
inštancie o trovách exekúcie, ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.6.2016 prípustné nebolo, bol by to
vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní spôsobom, ktorý
by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.“
do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania

alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 Civilného sporového poriadku ako výnimky zo zásady
neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je možné
aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o
primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje.
Použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda

je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno pre špecifiká tohto osobitného inštitútu subsumovať pod
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie

nebolo prípustné odvolanie (ani proti výroku o zastavení exekúcie ani proti výroku o trovách exekúcie)
a to aj napriek tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie obsahovalo nesprávne poučenie o tom, že
odvolanie prípustné je. Nesprávne poučenie súdu nezakladá právo na podanie odvolania, ak zákon toto
právo nepriznáva.

22. Odvolaciemu súdu teda nezostalo iné než neprípustné odvolanie oprávneného podľa § 386 písm.
c) Civilného sporového poriadku odmietol.23. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s § 396 ods.
1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a Čl. 4 Základných pravidiel Civilného sporového poriadku
tak, že analogicky aplikoval § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dôvodom takéhoto postupu

je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o náhrade trov
odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade
trov odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje problematiku
svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez
toho, aby odvolací súd rozhodoval vecne, a to v dôsledku procesného zavinenia toho účastníka konania,

ktorý nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodoltak,žepovinnémuasúdnemuexekútorovinepriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavsúlade
s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018) z dôvodu,
že im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).