Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216209586
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7216209586.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného
ŠK-PEXIM s.r.o. so sídlom v Košiciach na Fejovej ulici č. 3 IČO: 36 169 579 právne zastúpeného
CORVIN LEGAL s.r.o. Advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach na Thurzovej ulici č. 1524/6
IČO: 55 205 895 proti povinnej v 3. rade A. B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. F. G.

XXXX/XX právne zastúpenej Ing. JUDr. Ľubomírom Niedelským advokátom so sídlom v Košiciach
na Hviezdoslavovej ulici č. 7 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom
Exekútorského úradu vo Zvolene na Stráži č. 223 IČO: 42 009 766 pod sp.zn. EX 20772/2016 o
vymoženie 365.133,10 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu
Košice č.k. K2-48Er/1935/2016 – 322 zo dňa 15.4.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a povolil odklad exekúcie
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod Ex 20772/2016 do právoplatnosti tohto
uznesenia (výrok II).

2. Dôvodil tým, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 20.4.2016 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie proti povinnému v 1.) - 3.) rade, na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne istinu vo výške 365.133,10 Eur s prísl. na základe
exekučného titulu, notárskej zápisnice napísanej H. I. J., notárkou so sídlom v Košiciach, č.k.:
N98/2007,Nz38726/2007, NCls 38442/2007 zo dňa 28.9.2007. Dňa 20.4.2016 doručil súdny exekútor

súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil
poverenie č. 5803 213417 dňa 24.5.2016. Dňa 11.11.2019 Okresný súd Košice II, uznesením sp.zn.
48Er/1935/2016-165 rozhodol tak, že výrokom č. I. nepovolil odklad exekúcie povinnej v 3.) rade a
výrokom č. II. návrh povinnej v 3.) rade na zastavenie exekúcie zamietol. Proti výroku č. II tohto
uznesenia podala povinná v 3.) rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach, uznesením
sp.zn.8CoEk/2/2024-289 zo dňa 4.3.2024 tak, že zrušil uznesenie v napadnutom výroku č. II. o

zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že povinnosťou súdu prvého stupňa
budevďalšomkonaníopätovnerozhodnúťonávrhupovinnejv3.radenazastavenieexekúcie,posúdiťa
zaoberať sa splnením materiálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako aj sa v novom
rozhodnutí vyporiadať s tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní a vo vyjadreniach k odvolaniu, a
svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil

podľa § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c), § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku. Preskúmaním obsahu súdneho spisu a konaním vo veci súd zistil, že dňa 7.2.2019 podalapovinná v 3.) rade návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku s odôvodnením, že
exekučný titul - notárska zápisnica trpí vo vzťahu k povinnej v 3.) rade právnou vadou. Povinná dôvodila
tým, že zmluva o poskytnutí pôžičky bola uzavretá v zmysle § 657 OZ, tak záväzkové vzťahy medzi

veriteľom, dlžníkom a ručiteľmi sa spravujú výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V bode
2.2 zmluvy o poskytnutí pôžičky sa zmluvné strany dohodli, že ručitelia sa z titulu ručenia zaväzujú
zaplatiť celú dlžnú sumu za dlžníka v rovnakom termíne ako dlžník, t. j. do 28.10.2007. Povinná v 3.
rade poukázala na to, že v danom prípade nemôže ísť o inštitút ručenia, keďže čas plnenia určený pre
ručiteľov v notárskej zápisnici do 28.10.2007 je nemožný, v ten deň mal plniť iba dlžník, v tom čase

ešte záväzok ručiteľov plniť nemohol byť splatný. Ručenie nevzniklo, pretože v zmysle § 546 OZ ručenie
vzniká na základe dohody účastníkov. V zmluve o poskytnutí pôžičky nie je uvedené komu ručitelia
ručia, či veriteľovi alebo inej tretej osobe, vyhlásenia ručiteľov sú neadresné. Vyhlásenia ručiteľov v
notárskej zápisnici sú bez právneho významu, keďže ide o ich jednostranný úkon bez prítomnosti
veriteľa. Podľa povinnej v 3. rade najprv musí byť dohoda o ručení s veriteľom, a až potom mohlo
vzniknúť ručenie ručiteľov ich písomným vyhlásením, že na seba berú voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokoja, ak ju neuspokojí dlžník. Na základe toho je zrejmé, že vo vzťahu k ručiteľom
nie je naplnená materiálna stránka notárskej zápisnice, keďže právny dôvod jej spísania, na ktorý sa
odvoláva, vo vzťahu k ručiteľom neexistoval. Na základe uvedeného navrhla povinná v 3.) rade zastaviť
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a povoliť odklad exekúcie. Následne
dňa 7.3.2024 doručila povinná v 3.) rade návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného

poriadku. K vykonateľnosti notárskej zápisnice súd poukázal na to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice
nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúcej z notárskej zápisnice.
Pokiaľ ide o určenie času na splnenie povinnosti, tento musí byť priamo v notárskej zápisnici určený
jednoznačným a nepochybným spôsobom. Nie je vylúčené, že čas plnenia je určený aj odkazom na iný
právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom,

v presne špecifikovanom znení a zmluva, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne
spojená. V posudzovanom prípade, je čas plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi určený tak, že
ručiteľ sa zaviazal splniť pohľadávku veriteľa, ak dlžník - povinná osoba č. 1.) nesplní riadne a včas svoje
peňažné záväzky voči oprávnenej osobe. Presnejšie určená lehota na plnenie ručiteľovi nevyplýva ani
z notárskej zápisnice ani z ručiteľského vyhlásenia a ani zo zmluvy o pôžičke, ktorá je s ňou spojená.

Existencia času plnenia (ktorý v hmotnoprávnom zmysle zakladá vo všeobecnosti splatnosť záväzku)
je však nevyhnutným predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Už vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je možné konštatovať, že do dňa podania návrhu na
vykonanie exekúcie, povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna povinnosť plniť záväzok voči
oprávnenému ako veriteľovi z titulu ručenia a tak súd konštatoval, že nie je možné považovať predloženú

notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul vo vzťahu k povinnej ako k ručiteľovi. Po
preskúmaní notárskej zápisnice, vrátane ručiteľského vyhlásenia v notárskej zápisnici, súd konštatoval,
že jednoznačné a určité stanovenie času plnenia vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi sa v predloženej
notárskej zápisnici ako exekučnom titule nenachádza, nakoľko z ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, že
presné označenie a definovanie momentu nástupu plnenia ručiteľa. Podľa názoru súdu nezodpovedá

zákonnej požiadavke na nepochybné a určité stanovenie času plnenia pre ručiteľa. Čas, do akej lehoty je
povinný ako ručiteľ predmet plnenia plniť oprávnenému, za predpokladu, že svoj záväzok nesplní dlžník,
tak nie je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule jednoznačne a nepochybne vymedzený.
Na určenie času plnenia nepostačuje vyhlásenie povinného v notárskej zápisnici, že splní záväzok
dlžníka voči oprávnenému, ak dlžník nesplní splatný záväzok. Z obsahových náležitostí exekučnej

notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, tieto musia byť určené presným a nepochybným
spôsobom priamo v notárskej zápisnici. Predložená notárska zápisnica, tak neobsahuje vo vzťahu k
povinnému všetky zákonom predpísané a vyžadované obligatórne náležitosti. Čas plnenia ručiteľa nie
je v predmetnej notárskej zápisnici ako exekučnom titule riadne vymedzený. Nie je tak zrejmé, kedy
notárska zápisnica nadobúda vo vzťahu k ručiteľovi vykonateľnosť, ktorá vlastnosť je nevyhnutnou

podmienkou spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom na výkon exekúcie. V notárskej
zápisnici je síce uvedené, že v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok oprávnenej osobe, splní ho
ručiteľ. Z notárskej zápisnice ale nie je zrejmé, v akej konkrétnej lehote po tomto požiadaní je ručiteľ
povinný dlh zaplatiť. Tento čas na plnenie záväzku ručiteľa odkazuje v čl. II ods. 3 notárskej zápisnice
na splatnosť podľa Zmluvy o poskytnutí pôžičky. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí pôžičky čl. II. splatnosť

pôžičky vyplýva, že cit. „Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade ak dlžník nevráti celú dlžnú
sumu v dohodnutom termíne, ručia za vrátenie poskytnutej pôžičky ručitelia- fyzické osoby :1.) H. B.,
nar. X.X.XXXX, E. XX, XXX XX C., 2.) J. K., nar. XX.X.XXXX, E. XX, XXX XX G., 3.) B. B., nar.
XX.X.XXXX, F. XX, XXX XX C., ktorí sa zaväzujú zaplatiť celú dlžnú sumu za dlžníka v rovnakomtermíne, t.j. do 28.10.2007.“ V zmysle uvedeného znenia Zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorá tvorí
právny základ Notárskej zápisnice je zjavné, že ručiteľský záväzok nevznikol ako aj nevznikol hlavný
záväzok, keďže notárska zápisnica na uznanie dlhu je spísaná v rovnaký deň ako došlo k uzatvoreniu

zmluvy o poskytnutí pôžičky (R 14/1999 ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky
akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.). Súd dal do pozornosti
rozhodovaciu prax súdov a judikatúru v uvedenej právnej otázke jednotnú, napr. uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/15/2015 z 27.1.2016 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 653/2016 z 14.2.2017 s ním súvisiaci. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

16CoE/15/2015 z 27.1.2016, vyplýva, že: “Čas plnenia musí byť pritom podľa názoru odvolacieho súdu
v súlade so zákonným ustanovením §41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (pozn. v súčasnosti
§ 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) a právnym názorom súdu prvého stupňa jednoznačným
spôsobom vymedzený už v znení samotnej notárskej zápisnice, nemožno ho určiť dodatočne.“, ku
ktorému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 653/2016 z 14.2.2017, pokiaľ
ide o určenie času plnenia v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ústavný súd uviedol, že: „Záver

krajského súdu, že čas plnenia nie je jednoznačne určený, resp. že nie je určený nepochybne a určito vo
vzťahu k ručiteľom, teda povinnému v 3. a 4. rade, je v okolnostiach prípadu riadne odôvodnený, pričom
ústavný súd nezistil, že interpretácia na vec vzťahujúcich sa noriem platného práva v rozhodnom čase
by v okolnostiach prípadu nezodpovedala rozhodným okolnostiam prípadu.“ Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok, za ktorých je

možné považovať notársku zápisnicu za exekučný titul a to, nebol v nej určený čas plnenia záväzku
ručiteľa titulom jeho ručenia. Preto, keďže v predmetnej notárskej zápisnici nie je zákonným spôsobom
určený čas plnenia pre povinného ako ručiteľa (určenie času plnenia absentuje), predloženú notársku
zápisnicu nemôže súd považovať vo vzťahu k povinnému ako ručiteľovi za spôsobilý exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného

exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia až do ukončenia exekučného konania, čo v
posudzovanom prípade nebolo splnené. Na základe uvedeného je zrejmé, že v čase podania návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 20.4.2016) notárska zápisnica vo vzťahu k povinnému ako
ručiteľovi, nebola vykonateľnou (Nález Ústavného súdu SR- III. ÚS 653/2016). K právnej otázke uznania
dlhu z časového hľadiska vo vzťahu k existencii dlhu, ako nevyhnutnému predpokladu materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu (nakoľko vzhľadom na zistenie materiálnej
nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu z iného dôvodu, nebola už táto právna
otázka pre rozhodnutie súdu zásadná), pre úplnosť uviedol, že v súlade s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 136/2017 zo dňa 1.3.2017, ktorý judikoval, že: „...ak má mať
notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byt' splnená

požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom" a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej
vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka
nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z
materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny
dlh neexistoval.“ Predmetom konania pred Ústavným súdom SR, bolo v danej veci rozhodovanie o

sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
4CoE 63/2014 z 11.3.2015, ktorý v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že: „Uznanie dlhu
ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla
dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka

požadovať, t.j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie
dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v
notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo
rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória
ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane

kategóriou „dlhu", ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému
subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie... Samotný záväzok vrátiť poskytnutý
úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu
(okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal
dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať

dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec
vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti.
Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica,
ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťounotárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý
exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ Vo vzťahu k podstate zmluvy o
úvere krajský súd uviedol, že: „Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou,

zktorejuždohodouzmluvnýchstránojejobsahuvznikajúprávaapovinnostianajejvzniksanevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru dlžníkom). Uzatvorením
zmluvyoúveresaveriteľzaväzujenapožiadaniedlžníkaposkytnúťvjehoprospechpeňažnéprostriedky
(záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z
úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o

úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak
peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník
zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť.“ K vyššie uvedenej právnej argumentácii krajského súdu,
Ústavný súd SR uviedol, že „Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu je
primeraným spôsobom odôvodnené a nesignalizuje svojvoľný zásah do základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu

nemožno skutkové a právne závery krajského súdu vyslovené v napadnutom uznesení považovať
za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. “Ústavný
súd taktiež uviedol , že: „K rovnakému záveru dospel aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
(II.ÚS667/2014, I.ÚS 261/2015, I.ÚS 349/2016) o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených
na takmer identických dôvodoch (aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne
neopodstatnené.“ Súd z obsahu súdneho spisu ani listinných dôkazov založených v ňom nezistil, že
by oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného formou zápisnice predložil dôkaz o tom, že
skutočne po splatnosti úveru, avšak pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, požiadal
povinného ako ručiteľa, aby plnil dlh v určitej sume za dlžníka, čo je bola podmienka vykonateľnosti

notárskej zápisnice vo vzťahu k povinnému a ostatným ručiteľom priamo ustanovená v notárskej
zápisnici. Na základe uvedeného je zrejmé, že v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie(dňa20.4.2016)notárskazápisnicavovzťahukpovinnémuakoručiteľovi,nebolavykonateľnou
(Nález Ústavného súdu SR- III. ÚS 653/2016). So zreteľom na vyššie uvedené, po preskúmaní notárskej
zápisnice a zmluvy o poskytnutí pôžičky súd poukázal na to, že v posudzovanom prípade, bez ohľadu na

čas, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech dlžníka, bolo možné spísať notársku
zápisnicu ako exekučný titul až po uzavretí zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže notárska
zápisnica a zmluva o poskytnutí pôžičky boli uzavreté v rovnaký deň, t.j. 28.9.2007 a súd má za to,
že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu,
pretože dlh v čase jej podpísania neexistoval ako aj povinnému celkom jednoznačne nevznikla žiadna

povinnosť plniť záväzok voči oprávnenému ako veriteľovi z titulu ručenia a tak súd konštatoval, že
nie je možné považovať predloženú notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul a
nakoľko predpokladom vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie
nemožno exekúciu vykonať, tak po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že notárska zápisnica na
základe, ktorej prebieha dané exekučné konanie nespĺňa zákonné náležitosti a tak exekúciu zastavil

v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V danej veci súd exekúciu zastavil a povolil
odkladexekúcievzmysle§56ods.2ExekučnéhoporiadkuvedenejsúdnymexekútoromJUDr.Stachom
Chladným pod č. EX 20772/2016 do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd si vymienil rozhodnúť o
náhrade trov exekúcie samostatným uznesením, po následnom predložení vyúčtovania trov exekúcie
súdnym exekútorom.

3. Proti výrokom I. a II. predmetného uznesenia podal odvolanie oprávnený. Argumentoval tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Úvodom si dovoľujeme dať do pozornosti

§ 383 CSP, v zmysle ktorého je jasne a zreteľne predikovaná viazanosť súdu skutkovým stavom,
pričom odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Prihliadnuc na uvedené dal do pozornosti, že skutkový stav i
samotné podmienky vedenia exekučného konania odvolací (exekučný) súd už viacnásobne riadne i
komplexne skúmal, a to pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej jednak v zmysle Uznesenia Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2017, sp. zn. 7CoE/86/2017-78, či totožne v zmysle Uznesenia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2017, sp. zn. 8CoEk/2/2024-289. Už uskutočnený prieskum vo veci
samej odvolacími (exekučnými) súdmi v minulosti mal podľa názoru oprávneného byť v celom rozsahu
aprobovaný aj toho času na vec samú, a preto je v rozpore s princípmi právneho štátu či právnej istotyi predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ak nekonzistentne a odlišne toho času sa Mestský súd Košice
vyporiadal s meritom veci či návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý s odstupom približne 8
rokov odo dňa vedeného exekučného konania „revolučne“ pristupuje k prieskumu splnenia či nesplnenia

podmienok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vo svetle uvedeného dal do pozornosti najmä
bod29.zUzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachzodňa29.6.2017,sp.zn.7CoE/86/2017-78:„Vzhľadom
navyššieuvedenésaodvolacísúdstotožňujesprávnymnázoromsúduprvejinštancie,žeoprávnenému
ako veriteľovi nič nebráni domáhať sa uspokojenia svojho práva od ručiteľov dlžníka t. j. povinných
v 1. až 3. rade ... Keďže v danom prípade odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mala

byť exekúcia zastavená podľa ust. § 57 Exekučného poriadku, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu povinných v 1. až 3. rade na zastavenie exekúcie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.“ Žalovaný bol toho názoru, že príslušne konajúce súdy
vždy v rámci prieskumu splnenia podmienok pre samotné vedenie exekúcie ex lege zaujali i judikovali
rozhodné stanovisko, ktoré bolo konzistentné, odôvodnené i aprobovateľné najmä čo do hmotnoprávnej
preskúmateľnosti podmienok spôsobilých pre vedenie exekučného konania. O tomto konzistentnom

fakte svedčí aj samotné odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 11.11.2019, pod sp.
zn. 48Er/1935/2016, kde s prihliadnutím aj na body 10. i 11. odôvodnenia bolo v bode 16. relevantne i
verifikovateľne viacnásobne skonštatované s prienikom na zákonné konanie, pri ktorom exekučný súd
už dospel k záverom, že v rámci predmetného exekučného konania nie a neboli sú splnené podmienky
prerozhodnutie,abysúdvyhlásilexekúciuzaneprípustnú,pretožebyvrámcikonaniamalbyťinýdôvod,

pre ktorý exekúciu by nebolo možné vykonať, naviac súd judikovane nezistil, aby po vzniku exekučného
titulu nastali v rámci konania okolností spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho
vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie v celom rozsahu priznanom oprávnenému
exekučným titulom (a preto pri týchto záveroch mal i naďalej má oprávnený za to, že v tomto rozsahu
ide o res iudicata, ktorá už bola podrobovaná prieskumu exekučným súdom, avšak uznesenie v

tomto rozsahu má vadu, ktorá mohla i spôsobila nesprávne rozhodnutie). V závislosti od uvedeného
považuje oprávnený za vyriešené, ak súd viacnásobne a opakovane v rámci konania konštatoval
zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie (aj už po uskutočnenom prieskume tejto problematiky).
Exekučná notárska zápisnica ako solemnizačná notárska zápisnica v zmysle § 46 Zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je notárskou zápisnicou obsahujúcou právny

úkon, ktorý formuloval notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal nespornej prejavenej vôli
účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Exekučná notárska zápisnica
je zároveň verejnou listinou, pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 CSP. Skutočnosť, že
notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov
daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti,

t. j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, pričom nikdy v rámci konania zo strany
povinných či povinnej nedošlo k takémuto kvalifikovanému i verifikovateľnému rozporovaniu. Exekučný
súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul

vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný
a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V priebehu vedeného
(či počas) exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku
exekučného titulu, t. j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný
titul vydal. Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať, čo

možno vnímať na ťarchu uznesenia v rovine autoritatívneho nesprávneho právneho posúdenia veci. V
rámci exekučného konania je preto príslušne konajúci súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne
predpoklady exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o rozhodnutie súdu alebo
notársku zápisnicu) nemôže a ex lege ani nemá byť exekučným súdom posúdené ako rozporné
so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení, tak ako tomu je v napádanom uznesení. Tento

záver platí všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane exekučnej notárskej zápisnice.
Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej notárskej zápisnice ako procesného úkonu.
Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s
vykonateľnosťounotárskejzápisnice,ktorývovecisamejje/boldaný.Výlučnevdôsledkutohtoprávneho
úkonu aj povinnej sa z notárskej zápisnice stal exekučný titul. Preto nie je náležité po približne 8

rokoch vedeného exekučného konania, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu bol
posudzovaný súdom v rámci uznesenia podľa hmotného práva, nakoľko jeho posúdenie možno urobiť
iba podľa predpisov procesného práva obsiahnutých v Notárskom poriadku a Exekučnom poriadku.
Vzhľadom na uvedené, opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR a závery právnej teórie, mal za to,že exekučný súd je povinný sa pri skúmaní notárskych zápisníc a ich súladu so zákonom obmedziť na
to, či tieto verejné listiny spĺňajú predpoklady ich vykonateľnosti stanovené v Notárskom a Exekučnom
poriadku, bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy občianskeho a obchodného práva. Prekročenie

prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého bolo
zastavenie exekučného konania či odklad exekúcie znamená odmietnutie spravodlivosti, t. j. porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Totožne aj podľa Nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 13.7.2000, sp.zn. I. ÚS 5/2000, sa výkon exekučného titulu nepochybne
považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odborná literatúra

odôvodňuje tento záver tým, že ak zákonodarca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu, nie
je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom – znamenalo by to prekročenie
tenkej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekučného súdu. Osobitným argumentom je
nespochybniteľne vo veci samej aj to, že notárska zápisnica má a vždy aj mala povahu verejnej listiny,
ktorádisponujeprezumpciousprávnostisvojhoobsahu.Krovnakémuzáverudospelvosvojomuznesení
Najvyšší súd SR zo dňa 3.12.2013, sp. zn. 7ECdo/241/2013 (resp. 7CoE/78/2013). V uznesení súd

skúmal extenzívne exekučný titul z pohľadu hmotného práva, pričom toto konanie možno definovať
ako výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho je zastavenie exekúcie nezákonné v súvislosti so
samotnýmodkladomexekúcie.Týmtopostupomdošlokdeformácii(znefunkčneniu)exekučnejnotárskej
zápisnice, ktorá mala predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov. Pri posudzovaní
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa

príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria, a preto záver o ich splnení
alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru,
ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je preto
možné uznať aj s prihliadnutím na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.2.2015, sp. zn. 8
Co 5/2014, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s

posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako
exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho
vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu,
avšak predmetná právna skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom
konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k „štandardnému“ vykonateľnému súdnemu

rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy
oprávnenej a povinnej osoby. Skutkovo možná okolnosť, že dlh povinnej nebol splatný osobou povinnou
v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice či neexistoval vo vzťahu k povinnej (ako tvrdí
v uznesení súd), nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo znamená, že
splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argument,

podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, kedy pohľadávka ešte nie je splatná či
dokonca „nie vzniklá“ (ako hmotnoprávne posudzuje súd v uznesení), neobstojí. Uznesenie je navyše
nesprávne aj z hľadiska prieskumu potenciálnej povahy zmluvy o pôžičke ako právneho dôvodu záväzku
obsiahnutého v exekučnej notárskej zápisnici s prienikom na samotný moment možnosti vyhotovenia
exekučnej notárskej zápisnice. Zmluva o pôžičke je konsenzuálno-reálnym kontraktom, ktorý vzniká

prenechanímpeňazí.Vovzťahukuvedenémujepotrebnérozlišovaťvznikasplatnosťzáväzku.Vznikom
záväzku (pôžičky) sa rozumie samotná dohoda a prenechanie peňazí. Splatnosť záväzku (pohľadávky)
predstavuje časový moment, v ktorom je dlžník povinný najneskoršie splniť svoj dlh, ktorý vznikol z titulu
pôžičky. Pri exekučnej notárskej zápisnici splatnosť splýva s jej vykonateľnosťou. Spísanie exekučnej
notárskej zápisnice v rovnaký deň ako je uzavretie zmluvy o pôžičke nepredstavuje žiadnu prekážku,

aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom. Navyše z rozhodovacej praxe (hoci
skúmanie hmotnoprávnej podmienky požičania peňazí je mimo prieskumnú právomoc exekučného
súdu) nevyplýva, aby sa exekučný súd zaoberal skúmaním otázky poskytnutia peňažných prostriedkov
dlžníkovi (či s presahom na právne konsekvencie ručiteľa – povinnú). Na doplnenie možno uviesť, že
pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy i hotovostne v mene a na účet dlžníka

(podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia i dokonania zmluvy o pôžičke). Uskutočnením
odovzdania i prevzatia predmetu pôžičky v zhode so zachytenými prejavmi vôle všetkých zmluvných
strán či formuláciami v samotnej zmluve o pôžičke bola splnená podmienka odovzdania predmetu
pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka, čo v konečnom dôsledku len podporuje a
konzistentne ozrejmuje vzťah medzi oprávneným a povinnou (v pozícii ručiteľa) či samotnou exekučnou

notárskou zápisnicou vo svetle všetkých v konaní zrejmých skutkových okolností a dôkazov. Žalovaný
poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.10.2000, sp. zn. 21 Cdo
267/2000, v ktorom dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa notárskeho zápisu „so
zvolením k vykonateľnosti“ je – podobne ako u iných titulov – podstatné, či obsahuje všetky náležitostistanovené pre jeho vykonateľnosť, a nie to, či zodpovedá skutočným hmotnoprávnym vzťahom medzi
účastníkmi, vecnou správnosťou sa súd pri nariadení výkonu rozhodnutia nemôže zaoberať ani v
prípade výkonu notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“. Exekučný súd pri posudzovaní

vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice má posudzovať iba to, či sú dané formálne a materiálne
predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych
a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že
vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve – s odkazom na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.1.2018, sp. zn. III. ÚS 8/2018. Totožný záver

predikuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13.12.2018
(v zhode aj s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 8/2018 zo dňa 23.1.2018),
v zmysle ktorého: „notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov
súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností,
ktorá má prispievať k právnej istote, a preto aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody
súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna. Notárska zápisnica je preto exekučným titulom a

požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. ... V danom prípade
formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47, a materiálna
stránka spočíva v dodržaní Notárskeho poriadku tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku ... Ústavný súd požiadal výzvou z 26.9.2018 o vyjadrenie aj Notársku
komoru Slovenskej republiky, ktorej prezident odpovedal ústavnému súdu prípisom č. PR/01685/2018

z 26.10.2018. Notárska komora zdôraznila, že podľa jej názoru „notársku zápisnicu ako exekučný titul
nemôže z hmotnoprávneho hľadiska preskúmavať exekučný súd“. Na podporu tohto názoru poukázala
na rozhodovaciu prax ústavného súdu (I. ÚS 5/2000, IV. ÚS 20/06), z ktorej vyplýva, že ústavný súd
„jednoznačne a veľmi reštriktívne na pomerne dlhú dobu nastavil rámec možnosti exekučného súdu
preskúmavať notársku zápisnicu ako exekučného titulu iba na prípady porušenia takých ústavných

princípov, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať“. Notárska komora zhrnula i závery právnej
teórie, v zmysle ktorej jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je i „výslovné
vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí, pričom podmienky formálnej a
materiálnej vykonateľnosti musí skúmať exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie,
avšak bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica obsahuje (čo obdobne vyhodnotil aj

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 25. 10. 2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009)“.Odhliadnuc od aktivity
súdu pri „nájdení“ iného dôvodu smerujúceho k zastaveniu exekúcie (keď súd odlišne podľa § 57 ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pričom povinná navrhovala výlučne zastaviť exekúciu
v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) súd autonómne nad rámec zákona pristupuje aj k
vysporiadaniu sa s odkladom exekúcie – čo do presahu na neočakávaný II. výrok uznesenia. Uznesenie

v sebe nekonzistentne inkorporuje arbitrárnosť pri problematike odkladu exekúcie, keď v uznesení súd
len okrajovo zmieňuje, že povinná navrhla povoliť odklad exekúcie, pričom nad rámec toho možno v
uznesení rovnako nájsť aj strohú zmienku o tom, že dňa 7.3.2024 doručila povinná návrh na odklad
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V bode 22. uznesenia možno nájsť rovnako odkaz
na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku k odkladu exekúcie, v zmysle ktorého ex lege je zrejmé, že aj

bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Na
základe tejto vágnosti a nerozvinutia odôvodnenia k návrhu na vyhovenie odkladu exekúcie v uznesení
v prospech povinnej, súd aj pri odklade exekúcie postupuje arbitrárne, nesprávne právne posudzuje
túto problematiku a odporujúc zásadám logiky bez akékoľvek odôvodnenia či prepojenia v rámci opisu
skutkového stavu v zmysle uznesenia aplikuje súd na vec samú napádaný výrok o odklade. Záver

tejto nedokonalosti („nepredvídateľnosti“) súdneho rozhodnutia možno bádať aj v strohej formulácii II.
výroku uznesenia s prepojením na bod 23. uznesenia, kde súd výlučne bez skutkového či právne
vyabstrahovateľného záveru v odôvodnení skonštatoval, že povolil odklad exekúcie v zmysle § 56 ods.
2 Exekučného poriadku vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, pod č. EX 20772/2016,
do právoplatnosti tohto rozhodnutia. A preto aj čo do II. výroku uznesenia možno považovať rozhodnutie

súdu za nesprávne právne posúdené s presahom na stav, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie o odklade exekúcie. Oprávnený vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti trval na tom, že samotný návrh povinného ako aj skutočnosti tvrdené povinnou
v rámci konania nemajú žiadnu právnu relevanciu, sú vyslovene účelové a smerujúce k predlžovaniu
a odďaľovaniu riadneho vykonania exekúcie s potenciálom nezákonného zastavenia exekúcie, a preto

oprávnený pri rešpektovaní § 381 CSP navrhol odvolaciemu (exekučnému) súdu, aby sám vo veci
rozhodol (nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, pričom vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), a to tak, že uznesenie zmení, a teda návrh na
zastavenie exekúcie povinnej v III. rade zamietne, pričom súsledne v celom rozsahu zruší uznesenie vnapadnutom výroku II. o odklade exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod
Ex 20772/2016, do právoplatnosti napadnutého uznesenia a v rozsahu zrušenia vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom oprávnený si totožne pre prípad úspechu dovolil

požiadať súd aj o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, pričom o výške
náhrady trov (odvolacieho) konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že oprávnený v odvolaní opätovne poukazuje na existenciu

prekážky res iudicata v podobe predošlých rozhodnutí súdu o návrhoch povinných na zastavenie
predmetnej exekúcie, v ktorých súd nemal pochybnosti o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
- notárskej zápisnice N 98/2007, Nz38726/2007, Ncls 38442/2007, napísanej dňa 28.9.2007 notárkou
JUDr. Zuzanou Lancošovou. Touto námietkou oprávneného sa vysporiadal Krajský súd v Košiciach
v uznesení sp.zn. 8CoEk/2/2024 zo dňa 4.4.2024 (v bodoch 15.až 20.), ktorým vo výroku II. zrušil
uznesenieMestskéhosúduKošice.Povinnáv3.radesaktejtonámietketaktiežvyjadrilavpodanízodňa

19.11.2023 a svojho stanoviska sa pridržiava. Citovala bod 14. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 8CoEk/2/2024 zo dňa 4.4.2024. Takisto citovala bod 11. odôvodnenia napadnutého
uznesenia Mestského súdu Košice. Mala za to, že súd postupoval správne keď vo výroku II. povolil
odklad exekúcie, keďže v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, súd môže povoliť odklad exekúcie,
ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Keďže súd vo výroku I. zastavil exekúciu, logicky

povolil aj jej odklad. Mohol tak urobiť na návrh povinnej, ako aj z vlastnej vôle. Záverom navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Oprávnený v odvolacej replike uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s tvrdeniami povinnej,
ktorými táto označuje oprávneným uplatňovanú/namietanú prekážku res iudicata vo vzťahu k skúmaniu

podmienok vedenia predmetného exekučného konania Mestským súdom Košice, za nedôvodnú.
Povinná bez akejkoľvek skutkovej či právnej aplikácie vo svojom vyjadrení len stroho konštatuje, resp.
replikuje výlučne jej zrejme hodiace sa, resp. potenciálne svedčiace v jej prospech vybrané závery.
Oprávnený mal zato, že sa plne vyčerpávajúco, kvalifikovane a vecne čo do obsahu i rozsahu už
vyjadril k danosti prekážky res iudicata v predmetnom exekučnom konaní, a to tak v rámci odvolania

voči uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 15.4.2024, sp. zn. K2-48Er/1935/2016, ako aj v rámci
svojich predchádzajúcich podaní a vyjadrení učinených v predmetnom exekučnom konaní, a preto na
tomto mieste nepovažuje za účelné či hospodárne opakovať svoju argumentáciu. V ďalšom uviedol,
že v žiadnej časti uznesenia Krajského súdu Košice zo dňa 4.3.2024, sp. zn. 8 CoEk/2/2024, Krajský
súd Košice neuviedol, že by Notárska zápisnica spísaná JUDr. Zuzanou Láncošovou, notárkou so

sídlom v Košiciach č.k.: N98/2007, Nz38726/2007, NCls 38442/2007 zo dňa 28.9.2007, bola po
materiálnej stránke nevykonateľná. Vágne závery či ničím kvalifikovane nepodležená argumentácia s
odkazom na konkrétny bod uznesenia Krajského súdu neobstojí a nemôže byť aplikovateľná výlučne
podľa domnelej prezentácie povinnej. Krajský súd Košice sa materiálnou vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa názoru oprávneného v skutočnosti ani akýmkoľvek relevantným a kvalifikovaným

spôsobom vo svojom Uznesení zo dňa 4.3.2024, sp. zn. 8CoEk/2/2024, nezaoberal. Materiálnu
vykonateľnosť síce Krajský súd Košice zmieňuje v bode 14. Uznesenia zo dňa 4.3.2024, sp. zn. 8
CoEk/2/2024, pričom však túto zmienku (prezentovanú povinnou vo vyjadrení) ďalej vecne nerozvádza,
iba v rámci uvedeného bodu nesprávne (podľa názoru oprávneného) konštatuje potrebu zaoberania
sa hmotnoprávnymi podmienkami notárskej zápisnice, na čo nadväzujúc konštatuje, že sa týmito

hmotnoprávnymi podmienkami Mestský súd Košice vo svojom uznesení zo dňa 11.11.2019, sp. zn.
K2-48Er/1935/2016-165, nezaoberal (podľa názoru oprávneného správne), a uvedeným dôvodom
následne podopiera zrušenie uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa zo dňa 11.11.2019, sp. zn.
K2-48Er/1935/2016-165. V bode 22. uznesenia zo dňa 4.3.2024, sp. zn. 8CoEk/2/2024 následne
Krajský súd Košice uložil prvostupňovému súdu, aby sa tento zaoberal a posúdil splnenie materiálnych

predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice (pravdepodobne opätovne v mylnej domnienke
zamieňajúc tieto s hmotnoprávnymi podmienkami ručiteľského záväzku). Z textácie zmienených bodov
však nepochybne vyplýva, že Krajský súd Košice nevyslovil v rámci ním vydaného uznesenia právny
názor na materiálnu vykonateľnosť či nevykonateľnosť notárskej zápisnice, a teda ani nezaviazal
takýmto svojim potenciálne možným, no nevyjadreným právnym názorom prvostupňový súd v rámci

ďalšieho konania. Nie je preto pravdou ako tvrdí povinná, že Mestský súd Košice v rámci napádaného
uznesenia zo dňa 15.4.2024, sp. zn. K2-48Er/1935/2016 v bode 11 postupoval v súlade s právnym
názorom Krajského súdu Košice o materiálnej vykonateľnosti/nevykonateľnosti notárskej zápisnice,
keďže takýto názor Krajským súdom nikdy vyslovený nebol, pričom práve Mestský súd Košicebol zaviazaný posúdením materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, bez ohľadu na to, či tým
Krajský súd Košice skutočne mienil vykonateľnosť notárskej zápisnice alebo splnenie hmotnoprávnych
podmienok. Na dôvažok uvedeného oprávnený dodáva, že podľa jeho názoru sa v spomínanom

bode 11 uznesenia zo dňa 15.4.2024, sp. zn. K2-48Er/1935/2016 Mestský súd Košice, okrem iného,
rovnako mylne ako Krajský súd Košice v skutočnosti nezaoberá materiálnou vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, ale ultra vires (rovnako ako Krajský súd Košice), no viazaný názorom Krajského súdu
Košice, posudzuje hmotnoprávne podmienky predmetnej notárskej zápisnice. Oprávnený nepopiera, že
exekučný súd má možnosť v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, povoliť odklad

exekúcie aj bez návrhu, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vo svojom odvolaní voči
uzneseniu zo dňa 15.4. 2024, sp. zn. K2-48Er/1935/2016, oprávnený nenapáda toto oprávnenie súdu
ako také, napáda však v kontexte uvedeného výroku o povolení odkladu exekúcie jeho arbitrárnosť.
Mestský súd Košice totižto, v napádanom uznesení iba okrajovo uvádza, že mu bol doručený návrh
na povolenie odkladu exekúcie zo strany povinnej, pričom rovnako uvádza/cituje zákonné znenie
ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré mu umožňuje odložiť exekúciu ex officio. V rámci

napádaného uznesenia však podľa názoru oprávneného neodôvodňuje dostatočne presvedčivo a jasne,
či a prečo tak urobil bez návrhu povinnej, resp. ako sa vysporiadal s návrhom na odloženie exekúcie
podaným povinnou, a teda nie je nepochybne zrejmé, či došlo k povoleniu odkladu exekúcie bez návrhu
alebo na základe návrhu alternatívne, kde a v čom príslušne konajúci súd vzhliadol také okolnosti
prípadu, že by bolo možné lege artis s prihliadnutím na skutkovo konzistentné i odôvodnené okolnosti

prípadu prejudikovať zastavenie exekúcie. Takéto rozhodnutie podľa názoru oprávneného nemôže
spĺňať kvalitatívne podmienky a náležitosti kladené v právnom štáte na obsah súdneho rozhodnutia,
najmä čo do jeho presvedčivosti. Oprávnený vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naďalej
trval na tom, že samotný návrh povinnej ako aj skutočnosti tvrdené povinnou v rámci konania
nemajú žiadnu právnu relevanciu, sú vyslovene účelové a smerujúce k predlžovaniu a odďaľovaniu

riadneho vykonania exekúcie s potenciálom nezákonného zastavenia exekúcie, a preto oprávnený
pri rešpektovaní § 381 CSP opätovne navrhol odvolaciemu (exekučnému) súdu, aby sám vo veci
rozhodol (nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, pričom vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie), a to tak, že uznesení zmení, a teda návrh na
zastavenie exekúcie povinnej v III. rade zamietne, pričom súsledne v celom rozsahu zruší uznesenie

v napadnutom výroku II. o odklade exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným
pod Ex 20772/2016, do právoplatnosti napadnutého uznesenia a v rozsahu zrušenia vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Záverom si oprávnený pre prípad úspechu dovolil
požiadaťkonajúcisúdajopriznanienárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške100%,pričom
o výške náhrady trov (odvolacieho) konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnom

skončení veci.

6. Povinná vo svojej odvolacej duplike zopakovala v konaní už skôr prezentované argumenty.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úplnými a vecne správnymi dôvodmi napadnutého
uznesenia, na ktoré v súlade s cit. ustanovením § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.

14. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania, a to tak na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Takýto záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2007 sp. zn. 3Cdo 164/1996, v
ktorom sa okrem iného uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálne a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý
tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená.“ Rovnaké stanovisko zaujal vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd SR,
napríklad nález I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000 a uznesenie sp. zn. IV. ÚS 183/2011. V tomto uznesení
konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže

bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného
hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

15. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Zároveň podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú
vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou (m. m. I. ÚS 5/00). Notárska zápisnica, ktorá nemá tieto náležitosti, nie je spôsobilá

byť vykonateľným exekučným titulom.

16. Pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti
rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá, a preto
záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od

záveru,ktorýbyprichádzaldoúvahy,akbyišloovykonateľnérozhodnutiesúduvrovnakejveci.Súčasne
všakmožnouznať,žeposudzovanievykonateľnostiexekučnejnotárskejzápisnicemôžebyťvporovnaní
s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako
exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho
vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Jednako

táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej
notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie
účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby (m. m.
I. ÚS 5/00, IV. ÚS 20/06).

17. Významným v tejto súvislosti je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 435/2020
z 11. októbra 2022, z ktorého je zrejmé, že pri vydávaní notárskej zápisnice ako exekučného
titulu notár nepreveruje okolnosti, ktoré môžu robiť právny úkon neplatným v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov spôsobom porovnateľným, ako je
to v súdnom nachádzacom konaní. Podstatným diferenciačným znakom medzi notárom a súdom pri

vydávaní exekučného titulu je skutočnosť, že notár nemá procesné nástroje na odhalenie niektorých
dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. podľa § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39a
Občianskeho zákonníka, príp. pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka), z
ktorého záväzok do notárskej zápisnice zahrnie. Pritom súd na niektoré z takých nedostatkov prihliada
ex offo, takže protiargumentom nemôže byť súhlasný formálny prejav vôle osôb (oprávneného a

povinného) žiadajúcich o spísanie notárskej zápisnice. Z tohto pohľadu sa potom nedá súhlasiť s
všeobecne formulovaným názorom krajského súdu, že vykonateľnou môže byť aj notárska zápisnica,
ktorá nemá základ v hmotnom práve. Notárska zápisnica o súhlase s vykonateľnosťou ako procesný
inštitút majúci význam pre exekúciu (exekučný titul) nemôže odrážať fikciu, absenciu hmotnoprávnejreality. Takému prístupu štát a jeho orgány chrániace základné práva a slobody nemôžu poskytnúť
právnu ani súdnu ochranu. Ústavný súd už v náleze č. k. III. ÚS 33/2020-34 z 27. mája 2021
konštatoval, že „predmetom exekučného konania nemôže byť výkon takého exekučného titulu, ktorý

svojou hmotnoprávnou podstatou právnemu poriadku odporuje..., a už vôbec nie iba s odvolaním sa
na procesné zakotvenie inštitútu exekučnej notárskej zápisnice. Keďže procesné právo plní funkciu
práva smerujúceho k presadeniu hmotného práva, zmyslom zakotvenia inštitútu exekučnej notárskej
zápisnice nemôže byť presadenie nepráva.“ Prirodzene, od notárov nemožno požadovať, aby pred
vydaním notárskej zápisnice vykonávali dokazovanie porovnateľné s dokazovaním v rámci súdneho

konania. Potom je ale nutné vyžadovať od exekučného súdu, aby sa v prípade, že povinní pochybnosti
viažuce sa na reálnosť hmotnoprávneho základu notárskej zápisnice nastolia, touto otázkou zaoberal,
a to vo svetle námietok povinných odrážajúcich okolnosti konkrétneho prípadu

18. Najvyšší súd už judikoval, že „notárska zápisnica uvedená v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku je síce verejná listina (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), nemá však pre účastníkov účinky

právoplatnosti a záväznosti, ktoré má napríklad rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní
(porovnaj § 159 O.s.p.). Takáto notárska zápisnica nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani
sa ňou nezakladá domnienka existencie dlhu v čase jej spísania. Skutočnosť, že dôvodom spísania
notárskej zápisnice uvedenej v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je dosiahnutie toho, aby na jej
podklade bolo možné v exekučnom konaní vynútiť splnenie záväzku vyplývajúceho z nejakého právneho

úkonu, nemení nič na tom, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku je tento právny úkon, nie notárska
zápisnica....Preudeleniepoverenianavykonanieexekúcieje–rovnakoakovprípadeinýchexekučných
titulov – podstatné, či obsahuje všetky náležitosti stanovené pre jej vykonateľnosť. Samozrejme,
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nemá nárok, treba považovať za neprípustné. Pokiaľ teda
poverený súdny exekútor vedie exekúciu na základe notárskej zápisnice, i keď oprávnený nemá na

vymáhané plnenie podľa hmotného práva nárok, je tým daný dôvod na zastavenie exekúcie“ (uznesenie
najvyššieho súdu č. k. 3ECdo/154/2013 z 26. mája 2015).

19. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej.

20. Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad
exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia
mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by
nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného,

ktorý je fyzickou osobou. Podľa odseku 2, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

21. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o povolení odkladu exekúcie do právoplatnosti
rozhodnutiaozastaveníexekúcie.Totorozhodnutiesúduumožňuje,abyaždoprávoplatnostikonečného

rozhodnutia nebola exekúcia vykonávaná a nedochádzalo tak k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane oprávneného. Odvolací súd považuje toto rozhodnutie za dôvodné, keďže povolením odkladu
prebiehajúcej exekúcie sa zabráni ďalšiemu priamemu výkonu exekúcie, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).