Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Csr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206657
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622206657.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,sudcaJUDr.MatejOkály,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytom

C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou so sídlom
Palkovičova 16, Bratislava proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, IČO:
53 255 739, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, vydaný dňa 31. Augusta 2021, pod spisovou značkou:
SRSAspA 00695/21, v celom rozsahu.

II. Súd určuje, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX, uzavretá medzi
žalovaným a veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 9.2.2018 je neplatná.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú sumu 100% náhradu trov konania, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.12.2022 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok sp.

zn. SRSAspA 00695/21 zo dňa 31.8.2021 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava (ďalej len ako „Stály rozhodcovský súd“) v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy konania v plnom rozsahu.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SRSAspA 00695/21, ktorým vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti žalovanému A. B., o
zaplatenie 1.713,40 EUR s príslušenstvom, vo výroku rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 1.713,40 EUR, úrok z omeškania vo výške 279,61 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 865,33 EUR od 22.10.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 119,58 EUR a trov právneho zastúpenia žalobcu vo
výške 331,92 EUR, to všetko do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Dňa 1.12.2022 vydal súdny
exekútor JUDr. Barbora Hovanová Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 289EX 959/22 - 8,
na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitrážzodňa31.8.2021sp.zn.:SRSAspA00695/21
aPovereniaOkresnéhosúduBanskáBystricanavykonanieexekúciezodňa14.11.2022č.6122438234,
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.713,40 EUR, jej príslušenstva vo výške = 731,40
EUR, úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 22.10.2016 zo sumy = 865,33 EUR do zaplateniaa trov exekúcie. S predmetným rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom a s predmetnou
exekúciou v celom rozsahu nesúhlasí. V zmysle poučenia uvedeného v Upovedomení o začatí exekúcie,
podal v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Pohľadávku žalovaného

namieta v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.
Namietal, že Stály rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať v predmetnej veci samej, a že
predmetný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu nespĺňa náležitosti podľa osobitného
predpisu, nie je vykonateľný a tiež nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného

rozhodcovského rozsudku, ako aj to, že spotrebiteľské zmluvy Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX,
sú neplatné.
Namietal, že Stály rozhodcovský súd akceptoval neurčitú, nezrozumiteľnú, neúplnú žalobu žalovaného.
Žalovaný ako žalobca v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odôvodnil právny základ žalobného
nároku v listine „ŽALOBA o zaplatenie 1.713,40 EUR s prísl. “ zn. 2.788.417, datovanej 14. júna

2021 takto, cit. úplný text (strana 2 článok II žaloby): „Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 25.6.2004
Zmluvu č. 1501421, (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu (ďalej len „ VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky’.
Podmienkyčerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienky’splácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Dôkaz: Zmluva,

Všeobecné obchodné podmienky. Uvedené všeobecné neurčité odôvodnenie žaloby, v ktorej nie je
uvedený ani názov zmluvy, nie je špecifikovaný ani len typ zmluvy, na základe ktorej mala vzniknúť
sporná pohľadávka, ani názov a druh obchodných podmienok, nemožno akceptovať, keďže takáto
žaloba je neurčitá, nezrozumiteľná, riadne neodôvodnená, neúplná. Žalovaný v žalobe uviedol, že
podmienky sú upravené v Zmluve a vo VOP, pričom namieta, že ani z obsahu žaloby a ani z listinných

dôkazov predložených žalovaným, sa nedajú zistiť ani len základné náležitosti zmluvy o poskytnutí
peňažných prostriedkov (úverovej zmluvy), keďže sa nedá zistiť ani dátum, kedy mala vzniknúť osobitná
dvojstranná písomná zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov (úverová zmluva), ani základné
vzájomne dohodnuté zmluvné podmienky, ani výška poskytnutej sumy, ani dátum prvej splatnosti
poskytnutej sumy, ani presná výška úrokovej sadzby, ani výška ročnej percentuálnej miery nákladov, a

teda namieta, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol preukázaný vznik, zmluvné podmienky
a existencia platnej úverovej zmluvy. V žalobe uvedený návrh výroku rozhodcovského rozsudku,
neobsahuje vymedzenie nároku na peňažné plnenie s rozdelením požadovanej sumy vo výške 1.713,40
EUR na istinu a na príslušenstvo, teda predmetná žaloba je neurčitá, zmätočná. Vzhľadom na uvedené
namieta, že Stály rozhodcovský súd akceptoval neurčitú, nezrozumiteľnú, neúplnú žalobu žalovaného,

ktorá bola v rozpore s ust. § 25 ods. 1 písm. b), d) zákona o SRK, keďže žaloba žalovaného
neobsahovala ani pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a neobsahovala ani úplné označenie
právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva.
Namietal označenie predmetu konania „o zaplatenie 1.713,40 EUR s príslušenstvom“ ktoré je
nesprávne.Vzmluvnejdokumentáciiavspornejžalobe,ktorévspotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,

Stálemu rozhodcovskému súdu predložil žalovaný, je ako dlžná istina označená suma vo výške 865,33
EUR. Ani výrok, ani odôvodnenie predmetného rozhodcovského rozsudku, neobsahuje text, zistenie
alebo záver Stáleho rozhodcovského súdu, že údajne suma vo výške 1.713,40 EUR, by mala byť istina,
naopak v texte predmetného rozhodcovského rozsudku, je ako dlžná istina označená suma vo výške
865,33 EUR. V dôsledku uvedenia nesprávnej vyššej výšky sumy predmetu konania v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, bola nesprávne určená aj výška hodnoty veci na účel výpočtu tarifnej odmeny
advokáta, pričom Stály rozhodcovský súd nesprávne priznal žalovanému právo na náhradu trov odmeny
advokáta vo výške, ktorá bola nesprávne vypočítaná zo sumy 1.713,40 EUR, tzn. spolu zo sumy
istiny vo výške 865,33 EUR aj zo sumy príslušenstva istiny. Vo výroku predmetného rozhodcovského
rozsudku absentuje vymedzenie nároku na peňažné plnenie s rozdelením na istinu, namieta, že

predmetný rozhodcovský rozsudok je neurčitý, zmätočný a z hľadiska základného § 60 ods. 1, ods.
2 Exekučného poriadku, ktoré stanovuje prioritu uspokojenia vymáhaných nárokov, je nevykonateľný.
Uviedol,žežalovanýnepreukázal,žeplatnenadobudolprávaveriteľakukonkrétnejspornejpohľadávke,
pričom preukazoval svoje právne nástupníctvo, listinou Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 7.
júna 2013, ktorú žalovaný uzavrel ako postupník so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.

ako postupcom, pričom v samotnom texte zmluvy nie sú identifikované postupované pohľadávky, a to
ani označením dlžníka, ani názvom zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá v samotnom texte
alebo v neoddeliteľnej podpísanej prílohe, neobsahuje presnú identifikáciu postupovanej pohľadávky,
je z dôvodu neurčitosti, nemožnosti plnenia a rozporu so zákonom, neplatná aj v zmysle § 37 ods. 1,ods. 2, v spojení s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený predložil ako dôkaz postúpenia
spornej pohľadávky, samostatný nedatovaný, nepodpísaný dokument s názvom .Príloha k Zmluve o
postúpení pohľadávok EOS – CFH zo dňa 6.6.2013 Kreditné karty“. Príloha odkazuje na inú zmluvu,

a to na zmluvu medzi EOS a CFH zo dňa 6. júna 2013, preto namieta, že predmetná Príloha nie je
riadnym listinným dôkazom o postúpení konkrétnej pohľadávky v danej veci. Príloha, ktorou žalovaný
preukazoval postúpenie a nadobudnutie spornej pohľadávky, je samostatný dokument, na ktorom
absentuje dátum a podpis osôb konajúcich za zmluvné strany, a teda predmetná Príloha ani nebola
urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, preto namietam, že predmetná Príloha je neplatná aj v zmysle

§ 40 ods. 1, ods. 3, v spojení s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepredložil listiny
preukazujúce splnenie povinnosti pôvodného veriteľa, oznámiť spotrebiteľovi postúpenie pohľadávky, v
zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri vymáhaní spornej pohľadávky, žalovaný nedodržal povinnosti stanovené na ochranu spotrebiteľa.
Vo februári 2018, priamo až do bytu na C., prišiel pán, ktorého meno si nepamätá, a ktorý sa
predstavilakozástupcaspoločnostižalovaného.ZtohtostretnutiamámpredmetnúDohoduapredmetnú

Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Týmto postupom pri vymáhaní predmetnej pohľadávky, žalovaný
nerešpektoval zákonný zákaz stanovený § 9a ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase.
Namietal, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, nespĺňa

podmienky podľa osobitných predpisov, je neplatná. Z obsahu predmetnej Dohody je zrejmé, že sa
jedná o tzv. formulárovú vopred vypracovanú spotrebiteľskú zmluvu. Podpis žalovaného na predmetnej
Dohode je datovaný skôr, a teda je zrejmé, že zmluvné ustanovenia predmetnej Dohody neboli
individuálne dojednané, a že spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah a rozsah dojednaných
zmluvných ustanovení. Podľa predmetnej Dohody, bod 2.1. Uznanie záväzku: „Osoby ... uznávajú čo do

právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka:
XXXXXXX, zo dňa 25.06.2004 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., správca za
VUB, a.s. (ďalej len „Zmluva“). Dlžná suma pozostáva z Istiny vo výške 865,33 EUR, z Ostatného
príslušenstva podľa Zmluvy 848,07 EUR a z Úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 971,97 EUR za
dobu od 02.06.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody... Z obchodného registra

vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ICO: 35923130, bola založená dňa 25.1.2005 a
do príslušného obchodného registra bola zapísaná, tzn. vznikla dňa 25.2.2005. Je zrejmé, že uzavretie
akejkoľvek zmluvy v roku 2004 s právnickou osobou, ktorá vznikla až v roku 2005, je vylúčené, nemožné.
Uznať dlh z neexistujúcej zmluvy, je nemožné, a preto namieta, že predmetná Dohoda, je absolútne
neplatný právny úkon aj v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda predmetné uznanie

záväzku je neurčité, keďže neobsahuje ani špecifikáciu typu zmluvy, ani názov zmluvy (tzn. absentuje
riadna identifikácia právneho dôvodu), nie je uvedený ani dátum, kedy mala nastať splatnosť spornej
dlžnej istiny, nie je špecifikované, a teda nie je určité z čoho pozostáva „Ostatné príslušenstvo podľa
Zmluvy“; úrok z omeškania vo výške 9 % je nesprávny, nie je uvedený ani počet splátok, ani termín
poslednej splátky, a ani nie je uvedené, na ktorú časť pohľadávky sa majú jednotlivé splátky prednostne

započítavať, jedná sa o záväzok na tzv. nekonečné splátky, pričom nie je uvedená ani identifikácia
majiteľa účtu, na ktorý sa má platiť. Namieta, že predmetná Dohoda, uznanie záväzku, dlhu, je aj z
dôvodu neurčitosti, absolútne neplatný právny úkon aj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predmetná Dohoda, neobsahuje vyhlásenie spotrebiteľa, že v danom čase mal vedomosť o premlčaní
práv zo spornej pohľadávky. Zároveň súdu oznámil, že uplatnenia námietky premlčania práv sa nevzdal,

nevzdáva sa, a zároveň týmto uplatňuje námietku premlčania práv žalovaného. Za stavu, kedy nevedel
ani o premlčaní dlhu, predmetné uznanie dlhu je pre rozpor s § 558 Občianskeho zákonníka, absolútne
neplatný právny úkon aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Ďalej namietal, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX, nespĺňa podmienky
podľa osobitných predpisov, je neplatná. Z obsahu predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je

zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú vopred vypracovanú spotrebiteľskú zmluvu. Podpis žalovaného
na predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je datovaný skôr, a teda je zrejmé, že zmluvné
ustanovenia predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané, a že
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah a rozsah dojednaných zmluvných ustanovení. Podľa
predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, Článok II - Predmet zmluvy. „ Všetky spory, ktoré

vzniknú z Dohody o zmene splatnosti záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 08.01.2018 (ďalej len Dohoda),....
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút
a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stálehorozhodcovského súdu.“ To znamená, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa vzťahuje na
spory, ktoré vzniknú z Dohody „o zmene splatnosti záväzku“ „podpísanej veriteľom dňa 8.1.2018“, a teda
predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nevzťahuje na spory, ktoré vzniknú z predmetnej

Dohody „o uznaní záväzku“, ktorou žalovaný odôvodnil a preukazoval uplatňovanie a vymáhanie spornej
pohľadávky v rozhodcovskom konaní a exekučnom konaní. Preto záver Stáleho rozhodcovského súdu
je v rozpore s obsahom predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Predmetná Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva odkazuje na Dohodu o zmene splatnosti záväzku a o úhrade pohľadávky’ v
splátkach podpísanú veriteľom dňa 8.1.2018, ktorá však neexistuje, pričom je nemožné, aby vznikli

spory z neexistujúcej zmluvy, preto namietam, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, je
absolútne neplatný právny úkon aj v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže predmetná
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva Článok II - Predmet zmluvy, obsahuje iba konštatovanie, že:
„spory ... budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom“, namietam, že predmetná Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o SRK, keďže predmetná Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje podmienku stanovenú zákonom o SRK, a to výslovnú dohodu

zmluvných strán o tom, že spory „rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály
rozhodcovský súd..". Podľa predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, Článok I - Základné
ustanovenie, bod 1.: „...Zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu, Záujmové združenie právnických
osôb Asociácia pre arbitráž... „Jeho členmi sú Slovenská arbitrážna, s. r. o. ICO: 47 245 484 a Slovenské
centrum právnej asistencie n.o., IČO: 457 41 344.". Z evidencie príslušného obchodného registra

vyplýva, že spoločnosť Slovenská arbitrážna, s.r.o. IČO: 47245484, bola odo dňa 25.11.2015 zrušená a
dňa1.1.2016bolavymazanázobchodnéhoregistra.Ateda,jedenzdvochoznačenýchčlenovzdruženia
zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, uvedený v predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve, bol v čase podpisu predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v roku 2018 už vyše 2
roky zrušený, neexistoval. Je nemožné, aby jedným z dvoch členov združenia ako zriaďovateľa Stáleho

rozhodcovského súdu bola neexistujúca spoločnosť, preto namietam, že predmetná Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, ktorá odkazuje na neexistujúci subjekt Slovenská arbitrážna, s.r.o., je absolútne
neplatný právny úkon aj v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, spotrebiteľ
ani nemal možnosť voľby rozhodovania sporu všeobecným súdom, ani možnosť výberu konkrétneho
subjekturozhodcovskéhosúdu,apretonamietam,žepredmetnáSpotrebiteľskározhodcovskázmluvaje

neprijateľná, neplatná. Podmienky uvedené v predmetnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, neboli
individuálne dojednané, sú neprijateľné, a teda predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, je pre
rozpor s § 53 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatný právny úkon aj v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že opodstatnenosť námietok k neplatnosti spotrebiteľský ch zmlúv Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo

spisu: XXXXXXX, potvrdzuje aj judikatúra. Ako príklad uviedol rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn.:
15Csr/l/2019 zo dňa 25.11.2020.
V konaní nebol preukázaný vznik, zmluvné podmienky a existencia platnej úverovej zmluvy. Žalovaný
predložilnapreukázaniepohľadávky,tietodokumenty:1/ZMLUVAOVYDANÍAPOUŽÍVANÍ"Pôžičkovej
karty Quatro PREMIUM" - kreditnej platobnej karty’ VUB, a.s. vydávanej v spolupráci sSKK, číslo

zmluvy: XXXXXXXXXX, datovaná 21. júna 2004 a 25. júna 2004 a 2/ Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., účinné od 21. júna 2004. Predmetná
Zmluva o vydaní a používaní platobnej kary, tzn. zmluva o vydaní a používaní technického platobného
prostriedku, nie je úverovou zmluvou, a preto namieta, že v konaní nebol riadne preukázaný vznik,

zmluvné podmienky a existencia a platnej úverovej zmluvy. Ustanovenia predmetných Obchodných
podmienok, sú uvedené drobným písmom o veľkosti menej ako 1,9 milimetra, a teda veľkosť písma
zmluvných podmienok, je v rozpore so spotrebiteľský mi právami. Predmetná spotrebiteľská zmluva -
Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, nebola individuálne dojednaná, sa jedná o tzv. formulárovú
vopred vypracovanú spotrebiteľskú zmluvu, podpis druhej zmluvnej strany na predmetných listinách je

datovanýskôr,atedaspotrebiteľnemoholindividuálneovplyvniťobsaharozsahdojednanýchzmluvných
ustanovení, obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky, v prevažnej miere nesledujú záujmy spotrebiteľa.
Stály rozhodcovský súd sa vecou samou zaoberal iba formálne, bez toho, aby riadne preskúmal

a vyhodnotil zjavné hmotnoprávne a procesnoprávne vady žaloby a listinných dôkazov. Stály
rozhodcovský súd opomenul v danej veci aplikovať § 30 ods. 1 zákona o SRK, na základe ktorého
mal z dôvodu absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci samej, predmetné
spotrebiteľskérozhodcovskékonanieožalobežalovaného,zastaviť.Predmetnýrozhodcovskýrozsudokmožno kvalifikovať ako tzv. šablónovité rozhodnutie, v danom prípade Stály rozhodcovský súd si
riadne nesplnil svoje zákonné povinnosti. V predmetnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd
nepostupovalriadnepodľa§28ods.6a§35ods.4zákonaoSRK.Súdrozhodolovecisamejaotrovách

konania v rozpore s § 39 ods. 2 zákona o SRK. Namieta, že tým, že ako základ pre výpočet odmeny
advokáta, Stály rozhodcovský súd namiesto sumy istiny vo výške 865,33 EUR, akceptoval vyššiu sumu
vo výške 1.713,40 EUR, Stály rozhodcovský súd rozhodol o trovách konania v rozpore s § 37 ods. 4
zákona o SRK. Tiež namieta, že z obsahu predmetného rozhodcovského rozsudku sa nedá zistiť, ako
sa Stály rozhodcovský súd vysporiadal s aplikovaním § 37 ods. 5 zákona o SRK, a to s existenciou

dôvodov hodných osobitného zreteľa a s hodnotou sporu, ktorá bez príslušenstva neprevyšuje 2.000
EUR. S poukazom na § 40 ods. 4 zákona o SRK. podľa ktorého Stály rozhodcovský súd je povinný v
odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku uviesť osobitne právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil, namietam, že Stály rozhodcovský súd nepostupoval riadne
podľa § 28 ods. 6 zákona o SRK. keďže Stály rozhodcovský súd opomenul posúdiť vec aj podľa
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozsudok je v rozpore aj so základnou zásadou posudzovania spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z
Potvrdenia o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 2.12.2021, ktoré v exekučnom
konaní predložil žalovaný, vyplýva, že spoločnosť žalovaného vystupovala ako žalobca najmenej v 75
sporoch. Vzhľadom množstvo sporov možno predpokladať, že rozhodca, ktorý rozhodoval predmetnú

vec, rozhodoval aj ďalšie obdobné veci žalovaného, a preto namieta predpojatosť, zaujatosť rozhodcu
G. H. D. pre jeho pomer k veci a jeho pomer k žalobcovi.
Z dôvodu absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci, predmetný
rozhodcovský rozsudok je nevyhnutné kvalifikovať ako nezákonný akt, tzv. paakt, od samého začiatku
(ex tunc) neplatný, z právneho hľadiska rozhodnutie neexistuje, nemôže zakladať práva a povinnosti,

nemožno z neho platne vyvodzovať právnu záväznosť ani vykonateľnosť, nie sú riadne splnené zákonné
podmienky na administratívny úkon vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda ani
predmetnýrozhodcovskýrozsudoknemôžebyťprávoplatnýmavykonateľnýmrozhodnutím(exekučným
titulom). Na základe nespôsobilého exekučného titulu, nie je možné začať a viesť exekúciu, výkon
exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku, by bol v rozpore s verejným poriadkom

Slovenskej republiky.
Žalobca spolu s podanou žalobou súdu predložil aj Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00695/21
zo dňa 31.8.2021 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Dodatočne dňa 18.1.2023 predložil súdu kópiu „doručenky 289EX
959/22-8 Up. o z.“ Na preukázanie, že Upovedomenie o začatí exekúcie vydané v súvisiacej exekučnej

veci, súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou, mu bolo doručené dňa 15.12.2022.
3. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 21.2.2023 k žalobe žalobcu vyjadril a k oneskorenému
podaniu žaloby zo strany žalobcu uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza dátum, kedy mu bolo
upovedomenie o začatí exekúcie doručené, avšak s ohľadom na skutočnosť, že uvedené upovedomenie
bolo vydané dňa 1.12.2022 (žalovanému doručené 1.12.2022), pričom žaloba na jeho zrušenie bola

podaná na príslušnom súde 20.12.2022, sa možno domnievať, že žaloba mohla byť žalobcom podaná
po uplynutí lehoty na jej podanie, a to 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie- v dôsledku
čoho by bolo potrebné podanú žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s ohľadom na uvedené úvodom navrhuje súdu, aby preskúmal
včasnosť podania žaloby zo strany žalobcu, nakoľko uplynutie 15 dňovej prekluzívnej lehoty na jej

podanie by automaticky znamenalo potrebu žalobu zamietnuť. Zároveň poukázal na rozhodnutia -
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoSr/2/2021 z 29.9.2021 a rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7CoSr/1/2022 z 24.8.2022.
K žalobcom uvádzaným skutkovým tvrdeniam v žalobe uviedol, že odhliadnuc od možného
oneskorenéhopodaniažalobyzostranyžalobcusižalovanýďalejdovoľujekveciuviesť,žepopostúpení

pohľadávky viedol žalovaný (veriteľ) s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia
nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu predmetnú
pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach
pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o
trovy súdneho, prípadne exekučného konania, poskytol žalovaný žalobcovi na základe ich vzájomnej

dohody možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a zaslal mu preto na podpis
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX (ďalej len „Dohoda“)
spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“). Obsah Dohody
i Rozhodcovskej zmluvy bol žalovaným vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničímvýnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných
strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval.
Žalovaný je toho názoru, že Rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom, neobsahovala

žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského
konania, a poučovala o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním a
dala možnosť výberu žalobcovi Rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný má za to,
že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom. Podpisom Rozhodcovskej zmluvy

zmluvnými stranami (t. j. žalobcom ako dlžníkom a žalovaným) došlo k založeniu právomoci Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
IČO: 45 744 971 vo veci konať a rozhodnúť. Žalovaný má za to, že v predmetnom prípade mal
žalobca možnosť Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodou podpísať, resp. nepodpísať. Žalobca uvedené
dokumenty nepodpísal, tak by nedošlo v predmetnom prípade k založeniu právomoci Rozhodcovského
súdu, čím by vec musela byť prejednaná a následné rozhodnutá na všeobecnom súde. Žalobca však

Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodou podpísal, čím vyslovil súhlas, aby sa všetky spory vzniknuté z
Dohody prejednávali a rozhodovali pred Rozhodcovským súdom. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal
možnosť a rovnako aj priestor sa pred podpisom Rozhodcovskej zmluvy spolu s Dohodou (v prípade,
ak niektorej časti Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nerozumel) obrátiť na samotného žalovaného,
prípadnepožiadaťopomocCentrumprávnejpomocialebozdruženienaochranuspotrebiteľa.Uzavretie

Dohody a Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda podľa názoru žalovaného mal
žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, riadne sa s nimi oboznámil a podľa svojej
vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí a následne ich zaslal žalovanému.
Žalobca navyše jednotlivé dokumenty podpisoval doma a mal tiež možnosť poradiť sa o ich obsahu
v prípade, ak niektorej časti predkladaného textu nerozumel. V predmetnom prípade žalobca tak

neučinil a Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodou podpísal, čím vyslovil súhlas, aby sa všetky spory
vzniknuté z Dohody prejednávali pred Rozhodcovským súdom a teda došlo k založeniu právomoci
Rozhodcovského súdu. Žalovaný v tomto kontexte poukazuje aj na zásadu „Vigilantibus iura scripta
sunt“ (práva patria bdelým) a preto má žalovaný za to, že nemôže byť na jeho ťarchu skutočnosť,
že žalobca pozorne nečítal Rozhodcovskú zmluvu s Dohodou, resp. niektorej časti z uvedených

dokumentov nerozumel a nepožiadal o bližšie vysvetlenie. Nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal,
že bol nútený predmetnú Rozhodcovskú zmluvu podpísať, má žalovaný za to, že Rozhodcovská
zmluva je platná a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samotná Rozhodcovská zmluva
ani Dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom v Dohode
upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka (žalobcu) tak náročný

úkon. Žalobca mal možnosť výberu podpisu vyššie uvedených dokumentov a nebol ničím nútený,
pričom podpis Dohody alebo Rozhodcovskej zmluvy nebol podmienený podpisom iných dokladov,
napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Podpis jednotlivých dokumentov teda
nebol podmienený, každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom, ktorý
ozrejmuje obsah tohto dokumentu. Žalovaný jednoznačne zastáva názor, že žalobca mal možnosť výber

Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodu podpísať resp. nepodpísať. Pre žalovaného je nepochopiteľné
tvrdenie žalobcu, že v predmetnom prípade Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a
rozhodnúť, keď sám žalovaný podpisom Rozhodcovskej zmluvy spolu s Dohodou vyjadril súhlas, aby sa
všetky spory vzniknuté z Dohody prejednávali a rozhodovali pred Rozhodcovským súdom. Na základe
uvedeného nemožno Rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala

neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto možno námietku žalobcu v tejto časti považovať za účelovú.
Tiež poukázal na rozhodnutia iných súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.1.2018, sp.
zn. 20 Cdo 4022/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoSr/1/2021 z 16.6.2021,
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.1.2016 (spisová značka 9CoE/265/2015), rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013-38 zo dňa 10.12.2013), rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.1.2014), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41CoSr/4/2017-190 zo dňa 29.11.2017. Rozhodcovská zmluva nebola viazaná na poskytnutie
úveru, mala podobu osobitného dokumentu, teda nie doložky, jej uzavretie bolo na slobodnej vôli
žalobcu,pričomuzavretiezmluvyneboloničímpodmienenéažalobcamalmožnosťnapr.Rozhodcovskú
zmluvu vôbec nepodpísať. V danom prípade nemožno mať pochybnosti o platnosti Rozhodcovskej

zmluvy. Taktiež nie je možné mať pochybnosť o jej súlade s dobrými mravmi, a preto sa žalovaný
v žiadnom bode nestotožňuje s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo
sa oboznámil s obsahom Dohody a Rozhodcovskej zmluvy, svojím podpisom svoj existujúci záväzok
uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Poukazuje aj na to, že i ústupky vočidlžníkovi (žalobcovi) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky
neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade, ak dlžník prejaví snahu uhradiť
svoj dlh, ktorý záväzne uzná a následne Dohodu poruší. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní

zmluvnýchzáväzkov,ichneplnení,následnejnečinnostipočasveriteľovejsnahyomimosúdneurovnanie
veci, považuje žalovaný za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky
žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobca začal namietať samotné uzatvorenie
a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobcovi predsa boli
poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej Zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj

uhradil. Žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovský súd, ktorý vydal žalobcom napádaný rozhodcovský
rozsudok, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodcovský
rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že
v danom prípade Rozhodcovský súd priznal žalovanému nárok, ktorý je premlčaný, čo je podľa názoru
žalobcu v rozpore so zákonom. Z dikcie zákonného ustanovenia je zrejmé, že v prípade ak dlžník uzná
svoj dlh čo do dôvodu a výšky, tak právo na vymáhanie takto uznaného dlhu sa premlčuje za desať

rokov. Žalovaný za to, že konal v prísnom súlade so zákonom, a v danom prípade si neuplatnil na
Rozhodcovskom súde premlčané právo vzhľadom na skutočnosť, že dlžník (žalobca) svoj dlh uznal,
čím došlo k predĺženiu premlčacej doby na desať rokov. Žalobca v podanej žalobe neuviedol všetky
podstatné náležitosti v zmysle § 132 ods. 1 CSP, konkrétne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, čím si podľa názoru žalobcu nesplnil povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku včas

v zmysle § 153 CSP. Žalobca má s poukazom na uvedené za to, že žalobca neoznačil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, t.j. neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností a preto
má žalovaný za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24.6.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď včas
nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalovaný poukazuje na to, že aj ak by

predmetné písomnosti žalobca v konaní predložil, (čo však neurobil) nemožno Rozhodcovskú zmluvu
považovať za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto možno
námietku žalobcu v tejto časti považovať za účelovú. V neposlednom rade poukazuje žalovaný na
skutočnosť, že žalobca mohol tieto svoje námietky uplatniť už v rozhodcovskom konaní, čo však neurobil
a ostal pasívny, a až po viac ako roku od ukončenia rozhodcovského konania podal žalobu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, kde uvádzal námietky, ktoré podľa názoru žalovaného mohol uplatniť už
v rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd doručoval žalobcovi žalobu žalovaného spolu s
výzvou na predloženie vyjadrenia v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému. Táto výzva
bola žalobcovi riadne doručená dňa 20.7.2021, no napriek tomu žalobca vyjadrenie nezaslal a ostal
pasívny. Žalovaný má s ohľadom na uvedené za to, že: 1/ žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku

bola žalobcom pravdepodobne podaná oneskorene, t. j. po zákonom stanovenej lehote na jej podanie,
2/ žalobca neodôvodnil a dostatočne nepreukázal ním tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a rovnako tak neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy,
3/ žalobca mohol svoje námietky uplatniť už v rozhodcovskom konaní. Preto navrhuje (aj v prípade,

ak by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas), aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.3.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s jeho obsahom
nesúhlasí a argumentáciu žalovaného v celom rozsahu popieram. Potvrdzuje, že v celom rozsahu trvá
na mojej argumentácii uvedenej v žalobe. S vyjadreniami žalovaného, ktorými spochybňuje včasnosť

podania žaloby v tomto konaní, nesúhlasí, pričom poukazujem na ustanovenia zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o SRK“). Konštatuje, že z listinného dôkazu „DORUČENKA 289EX 959/22 - 8 Up.oz.“, je zrejmé,
že Upovedomenie o začatí exekúcie vydané v súvisiacej exekučnej veci, súdnym exekútorom JUDr.
Barbora Hovanová, so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, pod sp. zn.: 289EX 959/22 -

8, dňa 1.12.2022, mu bolo doručené dňa 15.12.2022. Jeho právo spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyplývajúce z ustanovení zákona o SRK bolo uplatnené riadne, v lehote
do 15 dní od doručenia upovedomeniu o začali exekúcie, a teda žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podal riadne a včas. Namieta, že vyjadrenia žalovaného týkajúce sa postupu pri uzatváraní
sporných spotrebiteľských zmlúv, sú zavádzajúce. V danom prípade sa neviedli osobitné mimosúdne

rokovania ohľadom uspokojenia spornej pohľadávky. Listiny sporných spotrebiteľských zmlúv (Dohoda o
uznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,Spotrebiteľskározhodcovskázmluva),munapodpis
predložil zástupca žalovaného, ktorý prišiel priamo až do bytu, v ktorom býval. Na základe postupu
zástupcu žalovaného, ktorý podpisu sporných spotrebiteľských zmlúv (Dohoda o uznaní záväzku ao úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva), predchádzal namietam, že
zástupca žalovaného, pri vymáhaní sporných pohľadávok nedodržal povinnosti a zákonné zákazy
stanovené na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný v predmetnom Vyjadrení rozsiahlo poukazoval na

súdne rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré však boli vydané v iných veciach a
týkalisaprávnychvzťahovvzniknutýchpodľapredchádzajúcehozák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní, namieta, že vzhľadom na zmeny právnej úpravy, takéto rozhodnutia označené žalovaným,
nemožno v tomto konaní aplikovať. V súvislosti s posudzovaním spotrebiteľských zmlúv (Dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva) poukázal

aj na ustanovenie § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie žalovaného neobsahuje
žiadne také existujúce skutkové, procesné alebo právne argumenty, ktoré by relevantne spochybnili
opodstatnenosť žaloby.
5. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 30.5.2023 uviedol, že zotrváva na svojich predošlých
vyjadreniach a v tejto súvislosti opakovane uvádza, že po postúpení pohľadávky viedol s dlžníkom
(žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Žalovaný viedol

so žalobcom, okrem iného, aj telefonický kontakt dňa 24.6.2016, keď žalobca uviedol, že dlžnú
sumu uhradí v splátkach po 60,00 EUR s prvou splátkou do 23.7.2016, na čo mu žalovaný v
rovnaký deň zaslal údaje potrebné na vykonanie platby. Dňa 21.7.2016 žalovaný zaslal žalobcovi
pripomenutie splátky. K uhradeniu dohodnutej splátky zo strany žalobcu nedošlo, avšak dňa 2.8.2016
došlo opakovane k telefonickému kontaktu, kde žalobca uviedol, že do 10.8.2016 sa pokúsi predmetnú

platbu uhradiť. Následne medzi žalobcom a žalovaným prebehol opakovane telefonický kontakt za
účelom mimosúdneho urovnania. Dňa 9.2.2018 žalovaný prostredníctvom kuriéra zaslal žalobcovi na
podpis Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky č.
XXXXXXX spolu so sprievodným listom, kde boli žalobcovi vysvetlené všetky okolnosti podpísania,
resp. nepodpísania predmetných dokumentov. Žalobca sa rozhodol predmetné dokumenty podpísať,

na podklade čoho došlo k dohode o úhrade záväzku v splátkach po 15,00 EUR, a to vždy k 25.
dňu v mesiaci. Žalobca oba tieto dokumenty vyplnil a vlastnoručne podpísal. Zároveň žalobca spolu
s tým vyplnil a vlastnoručne podpísal návratku č. XXXXXXX, prostredníctvom ktorej prejavil záujem
o asistenciu kuriéra pri vypĺňaní predmetných dokumentov. Na podklade uvedeného má žalovaný
za to, že žiadnym spôsobom neporušil pri vymáhaní pohľadávky povinnosti a zákonné ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa, nakoľko žalovaný osobne nenavštívil žalobcu ale využil služby kuriéra,
ktorý doručil žalobcovi predmetné dokumenty na podpis. Žalobca si mohol zvoliť, či chce asistenciu
kuriéra (čo aj urobil), resp. či dokumenty vyplní a podpíše bez asistencie a zároveň ich podpísané
odošle späť kuriérom alebo ich vyplní neskôr a zašle späť na svoje náklady, prípadne sa mohol
rozhodnúť predmetné dokumenty neprevziať alebo nepodpísať. Žalobca teda mal na výber aj neprevziať

dokumenty, ako aj ich prevziať, prečítať, prípadne sa poradiť s advokátom a následne ich podpísať,
resp. nepodpísať, a teda podpísanie predmetných dokumentov a ich odoslanie späť kuriérom nemožno
pripisovať na ťarchu žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že samotný žalobca ho prostredníctvom
písomnej zásielky označenej ako Žiadosť o súčinnosť zo dňa 20.5.2022 požiadal o vyhotovenie a
zaslanie úplného zoznamu jeho všetkých pohľadávok, ku ktorým žalovaný nadobudol práva veriteľa,

konkrétne právny dôvod vzniku pohľadávky, dátum vzniku pohľadávky, dátum prvého dňa omeškania,
výšku pohľadávky a stav uplatňovania pohľadávky. Dňa 3.6.2022 žalovaný zaslal žalobcovi požadované
údaje a dokumentáciu spolu s údajmi potrebnými na úhradu, ako aj oznámením, že v prípade záujmu
o mimosúdne vyriešenie predmetnej veci môže žalobca kontaktovať žalovaného. Z takéhoto konania
žalobcu je zrejmé, že jeho popretie žalovaným uvádzané skutočnosti nie je pravdivé - žalovaný sa

opakovane snažil so žalobcom mimosúdne dohodnúť, na čo žalobca opakovane prisľuboval úhradu v
splátkach. Rovnako je zrejmé, že konaním žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení zákona
o ochrane spotrebiteľa, či k nekalým obchodným praktikám alebo klamlivému konaniu. Žalovaný má
vzhľadom na uvedené, ako aj o ohľadom na uvedené vo vyjadrení zo dňa 21.2.2023 za to, že žalobca
neodôvodnil a dostatočne nepreukázal ním tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a

rovnako tak neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a že
žalobca mohol svoje námietky uplatniť už v rozhodcovskom konaní.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.7.2023 uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí
a namieta, že tvrdenia žalovaného k uzatváraniu sporných spotrebiteľských zmlúv sú zavádzajúce.

Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na údajný vzájomný telefonický kontakt v roku 2016, na údajnú
telefonickú komunikáciu so žalovaným o tejto konkrétnej spornej pohľadávke, si nespomína. Pritom však
poukazuje aj na to, že vo všeobecnosti, telefonické urgencie resp. telefonické vymáhanie pohľadávok,
nemožno kvalifikovať ako riadne, právne záväzné mimosúdne rokovania, a teda argumentáciažalovaného v tomto smere, je bezpredmetná. Potvrdil, že trvá na vyjadrení, že pred doručením sporných
spotrebiteľských zmlúv, zástupcom žalovaného priamo až do bytu, v ktorom býval, sa neviedli osobitné
mimosúdne rokovania ohľadom predmetnej spornej pohľadávky. Tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce,

keďže uvedené listiny nevypĺňal. Potvrdzuje, že vzhľadom na postup žalovaného týkajúci sa sporných
spotrebiteľských zmlúv, trvá na vyjadrení, že zástupca žalovaného, pri vymáhaní sporných pohľadávok,
nedodržal povinnosti a zákonné zákazy stanovené na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na písomnú Žiadosť o súčinnosť zo dňa 20.5.2022 a následnú písomnú odpoveď žalovaného datovanú
3.0.2022, ani z tejto písomnej odpovede žalovaného sa nedajú zistiť vyžiadané základné údaje o spornej

pohľadávke, ktoré sú podstatné pre posudzovanie dôvodu a výšky uplatňovanej pohľadávky, a to:
názov a dátum uzavretia všetkých zmlúv a dohôd týkajúcich sa pohľadávky, dátum vzniku splatnosti
pohľadávky, dátum prvého dňa omeškania so zaplatením pohľadávky, percentuálna sadzba úrokov z
omeškania, iných úrokov, zmluvných pokút, poplatkov, a teda žalovaný opomenul uviesť, že žalovaný
ani doposiaľ neposkytol riadnu vyžiadanú súčinnosť. Navrhol súdu uložiť žalovanému predložiť listinné
dôkazy a oznámiť identifikačné údaje fyzických osôb a druh ich vzťahu so žalovaným v čase január

a február 2018, a to osoby, ktorá vyhotovila listinu Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach č. XXXXXXX a listinu Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX a
osoby, ktorú žalovaný v predmetnom vyjadrení označuje ako “kuriér“. V závere potvrdil, že naďalej v
celom rozsahu trvá na mojej argumentácii a na vykonaní dôkazov uvedených v doterajších písomných
podaniach.

7. Žalovaný podaním zo dňa 18.10.2023 doplnil svoje vyjadrenie a uviedol, že zotrváva na svojich
predošlých vyjadreniach dňa 21.2.2023 a dňa 29.5.2023 a v tejto súvislosti opakovane uvádza, že
po postúpení pohľadávky viedol s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia
nadobudnutej pohľadávky. Dňa 9.2.2018 žalovaný prostredníctvom kuriéra zaslal žalobcovi na podpis
Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky č. XXXXXXX

spolu so sprievodným listom, kde boli žalobcovi vysvetlené všetky okolnosti podpísania, resp.
nepodpísania predmetných dokumentov. Žalobca sa rozhodol predmetné dokumenty podpísať, na
podklade čoho došlo k dohode o úhrade záväzku v splátkach po 15,00 EUR, a to vždy k 25. dňu
v mesiaci. Žalobca oba tieto dokumenty vyplnil a vlastnoručne podpísal. Zároveň žalobca spolu s
tým vyplnil a vlastnoručne podpísal návratku č. XXXXXXX, prostredníctvom ktorej prejavil záujem

o asistenciu kuriéra pri vypĺňaní predmetných dokumentov. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská
zmluva bola samostatným dokumentom, neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky,
štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania, a poučovala o všetkých právach
a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním a dala možnosť výberu žalobcovi Rozhodcovskú
zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou

o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred
rozhodcovským súdom. Na podklade uvedeného má žalovaný za to, že žiadnym spôsobom neporušil
pri vymáhaní pohľadávky povinnosti a zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný ďalej k
návrhu žalobcu na uloženie povinnosti predložiť súdu originálne vyhotovenie listinných dôkazov uvádza,
že aj s ohľadom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít zastáva názor, že na zasielanie

originálov dôkazov nie je žiadny zákonný dôvod. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7 Cdo 16/2013. Vo zvyšku žalovaný odkazuje na svoje predošlé vyjadrenia a naďalej navrhuje žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Žalovaný na výzvu súdu o oznámenie identifikačných údajov označených fyzických osôb uviedol,
že po nahliadnutí do rozhodcovského spisu je zrejmé, že dňa 30.6.2021 bol Rozhodcovskému súdu

doručený návrh na začatie rozhodcovského konania spolu s prílohami, ktorý bol zaslaný žalovanému (v
tomto konaní žalobca) spolu s výzvou na žalobnú odpoveď. Predmetná zásielka bola riadne doručená
na adrese C. XX, D. E. F., pričom žalovaný (v tomto konaní žalobca) nevyužil svoje právo na
podanie žalovanej odpovede, a tak ustanovený rozhodca po márnom uplynutí lehoty vo veci rozhodol
Rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok bol zaslaný žalovanému (v tomto konaní žalobca)

na adresu C. XX, D. E. F., pričom zásielka sa vrátila dňa 8.10.2021 s poznámkou neprevzatá v odbernej
lehote. Rozhodcovský súd sa pokúsil uvedený rozsudok doručovať na ďalšie dve adresy, a to B. E. X,
D. E. F. a D. XXXX/XX, D. E. F. - E. I., odkiaľ sa obe zásielky vrátili s poznámkou neprevzatá v odbernej
lehote. S ohľadom na vyššie citované ustanovenie je zrejme, že predmetný Rozhodcovský rozsudok bol
žalovanému (v tomto konaní žalobca) doručený dňa 30.11.2021. Po dátume doručenia rozhodcovského

rozsudku (30.11.2021) začala plynúť zákonná trojmesačná (prekluzívna) lehota na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom táto márne uplynula dňa 28.2.2022. Žalobca doručil súdu
žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku až dňa 19.12.2022,
teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Nakoľko nie je splnený základný zákonnýpredpoklad nevyhnutný k tomu, aby konanie o predmetnom Rozhodcovskom rozsudku mohlo prebiehať,
žalovaný má za to, že žaloba je ako celok nedôvodná, nakoľko bola podaná oneskorene a je potrebné ju
zamietnuť. Súd prihliadne na oneskorené podanie ex offo. Na podklade napadnutého Rozhodcovského

rozsudku prebieha exekučné konanie vedené JUDr. Barbora Hovanová, súdna exekútorka, Exekútorský
úrad so sídlom Gorkého, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 959/2022, na základe poverenia
na vykonanie exekúcie číslo 6122438234 zo dňa 14.11.2022, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica.
Ani argumentácia žalobcu smerujúca k tomu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
podaná v zmysle § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nie je dôvodná, nakoľko

§ 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je v aktuálnej právnej úprave obsolentné.
Hoci označené zákonné ustanovenie aj v čase doručenia žaloby na súd bolo súčasťou právneho
poriadku, pretože nebolo derogované, počnúc od 1.4.2017 sa nepoužíva v spojitosti s ustanovením
§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, kedy označené ustanovenie Exekučného
poriadku bolo zrušené. Pritom ustanovenie § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní nemožno aplikovať v spojitosti so žiadnym iným ustanovením Exekučného poriadku, ktoré by

umožňovalo povinnému v exekúcii podať v osobitne určenej lehote žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Žalobca po 1.4.2017 nemohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na
podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Podľa žalovaného nie je možné odvodzovať
obnovenie počiatku plynutia lehoty na základe podmienok osobitného predpisu, keď Exekučný poriadok
po 1.4.2017 toto v žiadnom ustanovení neumožňuje. Hmotnoprávna lehota na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku má prekluzívny charakter a je zachovaná iba vtedy, keď žaloba je v lehote
doručená súdu, čo sa však nestalo, nakoľko táto lehota v prejednávanej veci márne uplynula 28.2.2022.
Vo vzťahu k výzve súdu na poskytnutie identifikačných údajov označených fyzických osôb žalovaný
uviedol, že aj s ohľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku žalovaný nevidí dôvod na poskytovanie takýchto údajov. Zároveň uviedol, že predmetné

dokumenty boli vypracované a doručované v januári 2018 (od uvedeného času prešlo viac ako 6
rokov), a teda ani z objektívnych dôvodov nie je možné identifikovať tieto osoby a poskytnúť ich údaje.
Na uvedenom základe žalovaný súdu navrhol žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
zamietnuť, pretože nebola podaná včas.
9. Žalobca v podaní zo dňa 5.2.2024 uviedol, že s vyjadreniami žalovaného, ktorými spochybňuje

včasnosť podania žaloby v tomto konaní, nesúhlasí. Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok mu
nebol doručený, Stály rozhodcovský súd aplikoval fikciu doručenia, o existencii rozhodcovského
rozsudku sa dozvedel až dodatočne. Namietal, že Stály rozhodcovský súd, nepreskúmam doručovanie
rozhodcovského rozsudku na adresu trvalého pobytu C. XXXX/XX, D. E. F.. Zaslanie rozhodcovského
rozsudku poštou na iné adresy D. XXXX/XX, D. E. F. (20.10.2021) a B. E. X, D. E. F. (20.10.2021),

pričom v čase doručovania rozhodcovského rozsudku ani na jednej z týchto adries nemal evidovaný
ani trvalý pobyt, ani prechodný pobyt, ani sa tam nezdržiaval a ani som na týchto adresách nemal
zriadenú poštovú schránku alebo poštový priečinok, je bez právneho významu a nemôže mať právne
účinky voči mojej osobe. Zároveň upozornil súd aj na rozdielny postup Stáleho rozhodcovského súdu pri
doručovaní rozhodcovského rozsudku. Stály rozhodcovský súd, rozhodcovský rozsudok nedoručoval

naraz a rovnakým spôsobom obom účastníkom konania, keďže jemu ako žalovanému spotrebiteľovi
bol rozhodcovský rozsudok zasielaný poštou (9.9.2021), pričom žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok
doručovaný osobne (2.12.2021), tzn. až s odstupom takmer celých 3 mesiacov. Trvá na námietke voči
nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ žalovaný, spochybňuje
včasnosť doručenia žaloby súdu, z dôvodu zániku § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. má zato, že takáto

argumentácia žalovaného je nesprávna, neakceptovateľná. Zánik ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1.1.2015 do dňa 31.3.2017, tzn. zánik osobitnej poučovacej povinnosti
súdneho exekútora, nemá za následok zánik akýchkoľvek práv spotrebiteľa vymedzených v zákone
o SRK. Pokiaľ žalovaný v písomnom podaní namieta návrh na predloženie originálneho vyhotovenia
listinných dôkazov, upozornil súd, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského

rozsudku, na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 52Ek/2747/2022, žalovaný v zastúpení
spoločnosti Remedium Legal, s.r.o., predložil exekučnému súdu ako dôkazy pozmenené listiny: Dohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky’ v splátkach č. XXXXXXX, Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, číslo, spisu: XXXXXXX, na ktorých namiesto pôvodného, tlačiarenským písmom napísaného
dátumu podpisu údajného veriteľa dňa „12.01.2018“, je uvedený iný, pozmenený, dodatočne ručným

písmom napísaný (prepísaný) dátum podpisu údajného veriteľa dňa „08. 01. 2018“ . Tiež uviedol,
že v doručenej mi kópii spisu Stáleho rozhodcovského súdu v predmetnej veci, sa nenachádzajú
listiny preukazujúce vyrúbeme a zaplatenie poplatku za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to
ani výzva Stáleho rozhodcovského súdu na zaplatenie poplatku a ani doklad o zaplatení poplatku.Vzhľadom na uvedené namietal, že tým, že Stály rozhodcovský súd namiesto sumy údajnej pohľadávky
istiny 865.33 EUR ako základ pre výpočet poplatku za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, použil
navýšenú sumu 1.993,01 EUR a pripočítal 20% DPH. a následne v rámci náhrady trov konania,

namiesto náhrady poplatku vo výške 51,50 EUR, priznal náhradu poplatku vo výške 119,58 EUR s DPH,
Stály rozhodcovský súd rozhodol o trovách konania v rozpore s § 37 ods. 4 zákona o SRK, a teda
rozhodcovský rozsudok je v rozpore s mojimi právami na súdnu ochranu, je nezákonný.
10. Žalovaný na výzvu súdu v podaní zo dňa 26.3.2024 uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
všetkých svojich doterajších vyjadrení a odkazuje na tieto podania. Zotrváva na tom, že nakoľko nie je

splnený základný zákonný predpoklad nevyhnutný k tomu, aby konanie o predmetnom Rozhodcovskom
rozsudku mohlo prebiehať, žalovaný má za to, že žaloba je ako celok nedôvodná, nakoľko bola podaná
oneskorene a je potrebné ju zamietnuť. Súd prihliadne na oneskorené podanie ex offo. Žalovaný má
zato, že rozsudok bol riadne doručený a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom žalobcovi
po dátume doručenia rozhodcovského rozsudku (30.11.2021) začala plynúť zákonná trojmesačná
(prekluzívna) lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom táto márne

uplynula dňa 28.02.2022. Žalobca doručil súdu žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku až dňa 19.12.2022, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie.
Tomuto záveru podporuje aj tá skutočnosť, že žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) bolo riadne
doručené Uznesenie (Výzva na žalobnú odpoveď), ktorým Rozhodcovský súd rozhodol, že nariaďuje
písomné konanie vo veci, zasiela žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) žalobu spolu s prílohami a

vyzýva žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia predložil písomnú žalobnú
odpoveď. Uvedené uznesenie bolo žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) dňa 20.7.2021 doručené,
čo preukazuje žalobcom vlastnoručne podpísaná doručenka, ktorá je spolu s uznesením súčasťou
pripojeného rozhodcovského spisu. Žalovaný (v tomto konaní žalobca) nevyužil svoje právo vyjadriť sa
k žalobnému návrhu. Žalovaný teda na podklade uvedeného poukazuje na to, že bežnému občanovi

musí byť zrejmé, že v prípade ak sa začalo (akékoľvek) konanie, tak musí prísť k vydaniu rozhodnutia,
a to bez ohľadu na to, či sa bude jednať o vyhovenie alebo zamietnutie žaloby, príp. iné formy
rozhodnutia. Žalovaný si neprevzal rozsudok, nevyjadril sa, neinformoval sa na rozhodcovskom súde,
či je vec, ktorá sa ho týka rozhodnutá, teda bol úplne pasívny a až po viac ako roku od vydania
rozsudku a jeho doručenia podal žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského

rozsudku. Námietku ohľadom rozdielneho doručovania rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi
a žalovanému považuje žalovaný za úplne irelevantnú, ktorá má vplyv iba na dátum nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Vo vzťahu k poukázaniu na obsah, motív vyjadrenia žalovaného v kontexte
s úkonmi žalovaného v zastúpení spoločnosti Remedium Legal, s.r.o. v súvisiacom exekučnom konaní,
a teda podľa žalobcu predkladania pozmenených listín žalovaný poukazuje na § 5 ods. 3 Advokátskeho

poriadku Slovenskej advokátskej komory, ktorý hovorí: „Advokát nie je oprávnený bez súhlasu klienta
overovať pravdivosť alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom. Ak má o ich pravdivosti
alebo úplnosti dôvodné pochybnosti, poučí klienta o možných právnych dôsledkoch takto získanej
informácie; možnosť odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie je tým dotknutá.“ Právny
zástupca žalovaného aj s ohľadom na uvedené, nie je oprávnený overovať si pravdivosť alebo úplnosť

skutkových informácii, a za tým účelom predložených dôkazov, nakoľko advokát by sa týmto konaním
mohol vystavovať negatívnym dôsledkom. V tomto prípade absolútne popiera, že by sa jednalo o
pozamieňanie dokumentov. V uvedenom prípade sa čisto jednalo o chybu v písaní, čomu nasvedčuje
aj samotný čl. II Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorý odkazuje na dátum podpisu 8.1.2018. Pri
podávaní návrhu na exekúciu si administratívny pracovník všimol túto zjavnú chybu v písaní, a preto

uvedené opravil. Nejedná sa teda o žiaden zásah do obsahu uvedených dokumentov, ale iba čisto
formálnu chybu v písaní. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam žalobcu uvádza žalovaný, že sú pre toto konanie
irelevantné a nevidí dôvod sa k ním vyjadrovať.
11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.10.2024 doplnil žalobný návrh výroku rozsudku a uviedol,
že záujme zabezpečenia spravodlivej a účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov, uplatňuje

právo vyplývajúce zo zákona NRSR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom
akožalobcavočižalovanémunavrhujem,abysúd vyhlásilajnasledovnývýrokrozsudku:„Súdurčuje,že
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX, uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom dňa 9. februára 2018, je neplatná.“ Predmetná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva skutkovo priamo súvisí so sporným rozhodcovským rozsudkom, že rozhodujúce skutočnosti,

skutkové okolnosti, dôkazy na ich preukázanie, procesné strany a príslušný všeobecný súd, sú v danom
prípadetotožné.Navrholsúdupripustiťdoplneniežalobnéhonávrhuvýrokurozsudkuvuvedenomznení.
12. Uznesením č.k. 14Csr/2/2022-166 zo dňa 28.10.2024 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle rozšírenia
žalobného petitu tak, že doplnil pôvodný návrh o ďalší výrok nasledovne: II. Súd určuje, že spotrebiteľskározhodcovská zmluva, číslo spisu: XXXXXXX, uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom dňa 9.2.2018 je neplatná.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.11.2024, na ktoré riadne predvolal sporové strany,

u ktorých predvolanie doručenia mal súd riadne vykázané. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný,
ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) pojednával v jeho neprítomnosti.
14. Právny zástupcu žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch na pojednávaní
uviedli, že žalobca i žalovaný sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich rozsiahlych predchádzajúcich

písomných vyjadrení.

15. Súd v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje súd za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Uviedol,
že nesporné v predmetnom spore je, že bol rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským
súdom, v súvislosti s okolnosťou, že bol uzavretý pôvodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným,

kde došlo k predloženiu dohody o uznaní záväzku na základe pohľadávky v splátkach, zároveň
v dohode o rozhodcovskej zmluve, na základe ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského
súdu. Nesporné je, že žalobca doručil žalobný návrh súdu, na základe ktorého sa vedie toto konanie
a ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, následne žalobca doručil podanie o rozšírenie
žaloby o neplatnosť zmluvy, ktorému súd vzhľadom na obsah zabezpečených dôkazov, ktoré môžu byť

podklad pre rozhodnutie vo veci samej vyhovel. Následne súd uviedol predbežné právne posúdenie
veci v zmysle § 181 ods. 4 CSP. Na výzvu súdu, aby sporové strany zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa
k dokazovaniu aj k právnej stránke veci uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
16. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že žalobca sa v celom rozsahu sa
pridržiava doterajších vyjadrení. Má za to, že žalobca preukázal včasnosť podania žaloby s poukazom

na listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, na obsah poučenia, ktorý sa mal dôvodne spravovať.
Má za to, že všetky predmetné úkony zo strany Stáleho rozhodcovského súdu nemožno akceptovať,
nemožno akceptovať právne následky doručenia predmetného rozsudku, keďže sa jedná o fakt, že
bol vydaný bez právomoci s ohľadom na obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a s prihliadnutím
na obsah dokladov, ktoré predchádzali k uzavretiu rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy. Má za to, že

aj z tohto hľadiska v zmysle dohovoru aj v zmysle nadväzujúcich ustanovení v článku 6 CSP, kedy
súd má prirodzene vyvažovať nerovnovážne postavenie strán a má prihliadať na skutočnosti, ktoré
ako spotrebiteľ má postavenie vo vzťahu k žalovanému nerovnovážne toto postavenie. Navrhol žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

17. Právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese uviedol, že žalovaný sa v celom rozsahu
pridržiava svojich doterajších vyjadrení a má za to, že ostalo sporné iba preukázanie doručenia
rozhodcovského rozsudku a teda včasnosť podania predmetnej žaloby. Z uskutočneného pojednávania
vyplynulo,žetakakožalobcasaopakovanesnažilspochybniťdoručenienaadresujehobydliskavedenú
v registri obyvateľov, a to absenciou pečiatky na poštovej obálke zo súdom zadováženého dôkazu,

ktorý je použiteľný vyplýva a podporuje logický záver o tom, že rozhodcovský súd sa v konkrétnom
prípade pokúšal opakovane o doručenie rozhodcovského rozsudku, naviac v prípade zaslania poštovej
zásielky na adresu C., sa toto podľa záznamu z elektronického podacieho hárku uskutočnilo opakovane.
Preto akékoľvek pochybnosti k doručeniu poštovej zásielky neboli zo strany žalobcu preukázané, a teda
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene. Žalovaný nepopiera vo

všeobecnosti práva spotrebiteľov ako také, a ani ich povahu slabšej strany. Naopak tieto v plnej miere
rešpektuje a v korelácii s nimi postupuje pri svojej obchodnej činnosti. Avšak má za to, že žalobca
sa v tomto konkrétnom prípade snaží vpasovať do pozície spotrebiteľa neúnosným spôsobom a to
tak, že toto svoje postavenie vyslovene zneužíva na úkor žalovaného. Z predloženého vyhlásenia
žalobcu vyplýva, že žalovaným napokon bola doručená výzva na žalobnú odpoveď, pretože v samotnom

vyhlásení spochybňuje doručenie zmluvy o postúpení pohľadávky a plnomocenstvo a zároveň v tom
vyhlásení žalobca uvádza, že na konkrétnu výzvu rozhodcovského súdu nevedel reagovať, paradoxne
však v priebehu celého konania žalobca spochybňuje doručenie poštovej zásielky rozhodcovským
súdom. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nielenže nepreukázal nedoručenie rozhodcovského
rozsudku resp. zásielky z rozhodcovského súdu, naopak sám vyhlásením dosvedčil, že táto úradná

zásielka mu doručená skutočne aj bola. S ohľadom na uvedené pridržiavajúc sa svojich doterajších
vyjadrení navrhuje súdu žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov v plnom rozsahu.
18. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu,
výsluchom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä žalobou,rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.8.2021, ako aj celým obsahom spisu Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00695/21, t.j. žalobou žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o. (v tomto konaní žalovaný), Zmluvou o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro

PREMIUM zo dňa 25.6.2004, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.6.2013 a Prílohou k tejto
zmluve, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 9.2.2018,
Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, č. spisu: XXXXXXX, Pokusom o zmier zo dňa 7.6.2021,
Ustanovením rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej zo dňa 30.6.2021, Uznesením (výzvou na žalobnú
odpoveď) zo dňa 30.6.2021 a doručenku preukazujúcu doručenie A. B. dňa 20.7.2021, rozhodcovským

rozsudkom + kópie nedoručených zásielok adresovaných A. B. na adresy: 1/ D. E. F., C. XX, X/ D. E.
F., B. E. X, X/ D. E. F., D. XXXX/XX, potvrdením o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu
adresované Remedium Legal, s.r.o. zo dňa 2.12.2021, žiadosťou A. B. o súčinnosť zo dňa 2.12.2022
a odpoveďou Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 9.12.2022, zistil nasledovný stav veci:
19. Dňa 7. 6. 2013 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k

postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi z postupcu na žalovaného v celkovej výške 1.820,04 EUR, pričom
výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia a pozostávala z istiny vo výške 971,97
EUR a príslušenstva pohľadávky v celkovej výške 848,07 EUR. Dňa 25.6.2004 bola medzi postupcom, v
zastúpení spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
36493783 a žalobcom uzatvorená Zmluva č. XXXXXXX, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté

finančné prostriedky zo strany spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31320155, pričom žalobca porušil zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a
bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, v ktorej žalobca uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo
Zmluvy. Žalobca sa zaviazal tento uznaný záväzok uhradiť v súlade s dohodnutými podmienkami s tým,

že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas, sa stáva celá pohľadávka splatnou.
20. Dňa 9.2.2018 bola medzi veriteľom spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. a dlžníkom – A. B. bola
uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, kde b bode 2.
Uznanie záväzku, dlžník podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. týmto uznáva, čo do právneho dôvodu
a výšky, záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo : XXXXXXX J. dňa 25.6.2004 s

pôvodným veriteľom. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 865,33 EUR, z ostatného príslušenstva
podľa Zmluvy 848,07 EUR a z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 971,97 EUR za dobu od 2.6.2013
do dňa splatnosti poslednej splátky.
21. Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, č spisu: XXXXXXX zo dňa 9.2.2018, z ktorej v článku II - Predmet zmluvy je uvedené,

že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 12.1.2018
a dlžníkom dňa 9.2.2018, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo spory, ktoré
vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to

jedným rozhodcov ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa
článku III - Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi, v bode 1. je
uvedené, že súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby prípadné spory z Vašich
zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval Stály rozhodcovský súd zriadený súkromným subjektom,
ktorý má povolenie udelené MS SR postupom podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V bode 2 je uvedené, že ak
podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu , v prípade, že druhá strana podá proti Vám žalobu,
spor rozhodne Stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené MS SR. To znamená, že Váš
spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, aj v tomto prípade máte však právo dovolávať sa na
všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy Stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť
v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný
prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.22. Z rozhodcovského rozsudku č. SRSAspA 00695/21 zo dňa 31.8.2021 súd zistil, že zo strany
žalovaného voči žalobcovi na rozhodcovskom súde bola podaná dňa 30.6.2021 žaloba o zaplatenie
sumy 1.713,40 EUR, známeho príslušenstva (úrok z omeškania) vo výške 279,61 EUR, úroku z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 865,33 EUR od 22.10.2016 do zaplatenia, poplatku za
rozhodcovské konanie a trov právneho zastúpenia vo výške 331,92 EUR. Podľa rozhodcovského
rozsudku, stály rozhodcovský súd zaslal žalobcovi výzvu na predloženie žalobnej odpovede. Výzva bola
žalobcovi riadne doručená dňa 20.7.2021 a písomné vyjadrenie žalobcu ku skutočnostiam uvedeným
v žalobe sa rozhodcovskému súdu ku dňu vydania rozhodnutia nepodarilo získať. Stály rozhodcovský

súd mal za preukázané, že dňa 25.6.2004 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k
uzatvoreniu zmluvy označenej ako „Zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ -
kreditnej platobnej karty F., K. vydávanej v spolupráci s SKK“ v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky vo forme úverového rámca na kreditnej karte, ktoré mal žalovaný vrátiť spolu s
celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Stály rozhodcovský súd
mal za to, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z predmetnej Zmluvy neplnil riadne a

včas. Mal tiež za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 9.2.2018 dohodu označenú ako
„Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, predmetom ktorej bolo uznanie dlhu zo
stranyžalovanéhoadohodasožalobcomnajehoúhrade.Stályrozhodcovskýsúdmalzato,žežalovaný
riadne uznal svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo Zmluvy, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa
ho žalobcovi uhradiť. Stály rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu podania

žaloby sumu v celkovej výške 106,64 EUR, pričom úhrada bola zo strany žalovaného realizovaná
pred uzatvorením Dohody. Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh
pozostávajúci z istiny vo výške 865,33 EUR, známeho príslušenstva vo výške 848,07 EUR vyčísleného
v zmysle uzatvorenej Zmluvy, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,97 EUR od 2.6.2013
do zaplatenia. Stály rozhodcovský súd k samotnému uznaniu dlhu dlžníkom uviedol, že uznanie dlhu

je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pričom ide o samostatný zabezpečovací
inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu
v čase jeho uznania. K platnému uznaniu dlhu je, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony, potrebné uvedenie dôvodu vzniku dlhu, výšky a akom sa dlh uznáva a
vyjadrenieprísľubudlžníkadlhzaplatiť,pričomdoba,kedybudedlhsplnený,nemusíbyťvôbecuvedená.

V rozhodcovskom rozsudku bol žalobca poučený o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, a to v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkom konania.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od

1.1.2015 (ďalej len ako „ZoSRK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane
sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení
podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.
24. Podľa § 2 ods. 1 ZoSRK, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory
môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť
právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
25. Podľa § 33 ods. 2 ZoSRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných

rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom
najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený
požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej
republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených

adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky
stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.
26. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
28. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
časeuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ods. 1 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určenýstály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy ods. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne
oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu
zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ods. 3 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa
a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho
rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu
pre elektronickú komunikáciu a
e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

36. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ods. ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak
zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

37. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
- obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
- meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

- identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
- celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru,
- ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
- výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
- oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
- upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
- práva spotrebiteľa podľa § 7,- spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

38. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
39. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je

neplatný.
40. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení každého dôkazu uvedeného vyššie zvlášť, ako aj
vo vzájomnej súvislosti riešiac otázku spravodlivého rozhodnutia sporu, od ktorej posúdenia závisel
vývoj a možnosť súdu tzv. preskúmavať a posudzovať platnosť právneho úkonu, dojednaní a i., t.j. či

žalobca – spotrebiteľ (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovaný) uplatnil svoje právo žalobou včas
alebo po uplynutí prekluzívnej lehoty, resp. či zákonná úprava poskytuje spotrebiteľovi dve alternatívy,
ako aj samostatné lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku s dvomi rôznymi
dĺžkami samostatne plynúcich lehôt (3 mesiace a 15 dní) s rôznym začiatkom plynutia, t.j. aj s hľadaním
odpovede, či aj v prípade márneho uplynutia tzv. prvej lehoty viažucej sa na rozhodcovské konanie

a rozsudok je možné, aby došlo k tzv. novému vzniku, resp. k opätovnému obnoveniu práva, t.j. možnosti
podať žalobu v lehote 15 dní, počnúc od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
42. Vyššie nastolenú právnu otázku, resp. otázky súd aj v kontexte znenia obsahu listinných dôkazov –
t.j. poučení, ktoré sú v listinách uvedené a smerujú, resp. sú/boli adresované a určené pre spotrebiteľa,
v tomto konaní žalobcu, ako aj s poukazom na skutočnosť, že hoc zákonná úprava uvedená v § 46 ods.

3 stanovuje podmienku pre možnosť spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v prípade, že bol podaný návrh na začatie exekúcie (čo bolo v tomto prípade spojené) za podmienok
podľaosobitnéhopredpisuajvexekúcii,súdvyhodnotiltak,že žalobcabol/jeoprávnenýpodaťžalobupo
doručení upovedomenia o začatí exekúcie a toto jeho právo aj v rámci zachovania lehoty na súde uplatnil
a žalobu doručil včas. K tomuto záveru súd dodáva, že je síce pravdou, že zákonná úprava exekučného

poriadku uvedená v § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. síce po novele č. 2/2017 už tzv. novelizované
znenie takúto možnosť priamo neuvádza, t.j. pred účinnosťou tejto novely, t.j. pred 1.4.2017 existovala
povinnosť jednak poučenia o možnosti podať žalobu, ako aj s povinnosťou uvedenia vzoru žaloby.
Súčasná právna úprava hoc došlo k vypusteniu tejto poučovacej povinnosti zo znenia citovaného §
obsahuje v rámci prílohy č. 3 k zákonu č. 335/2014 vzor žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

súčasťou ktorého znenia vzoru je aj poučenie („Žaloba sa podáva na okresný súd v obvode Vášho
bydliska. Žaloba môže byť poslaná poštou, rozhodujúci je deň jej odoslania. Žaloba musí byť podaná na
okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku
alebo do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.“), ktoré zakladá právo a dáva možnosť
podať žalobu v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia. Súd má za to, že príloha k zákonu je súčasťou

jeho znenia. Skutočnosť, že zákonná úprava neuvádza priamo určenie 15-dňovej lehoty a existenciu
samotného práva na podanie žaloby, ale takéto znenie je uvedené len v rámci textu prílohy v citovanej
formulácii vyššie, podľa názoru súdu nemôže byť pri spravodlivom riešení sporu aplikujúc zásadu
poskytnutia ochrany slabšej strane (spotrebiteľovi – žalobcovi) vyhodnotená v neprospech žalobcu.
Okolnosť, že žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po doručení tohto rozsudku,

t.j. v lehote 3 mesiacov podľa názoru súdu nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech, nakoľko zákonná
úprava poskytuje spotrebiteľovi právo, nie povinnosť a v prípade nevyužitia práva neurčuje priame
sankcie za neuplatnenie práva. Je síce pravdou, že márnym uplynutí lehoty 3 mesiacov rozhodcovský
rozsudok po uplynutí tejto lehoty nie je možné viac preskúmať bez naplnenia ďalších podmienok, t.j.
v prípade, žeby nedošlo k nútenému výkonu rozhodnutia právo na preskúmanie všeobecným súdom po

uplynutí 3 mesiacov by už neexistovalo. Iná situácia je však v prípade, ak žalovaný v pôvodnom konaní
dobrovoľne nesplní povinnosti uložené mu právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom
a oprávnený pristúpi k realizácii svojho práva – nútenému výkonu rozhodnutia – exekúcii (táto situácia
bola v tomto konkrétnom prípade). Ak teda dôjde k začatiu exekučného konania súd zastáva názor, že
dôjde k samostatnému začatiu plynutia novej lehoty 15 dní a teda aj možnosti na podanie žaloby, t.j.

druhej možnosti domáhania sa zrušenie rozhodcovského rozsudku.

43. S prihliadnutím na túto konštrukciu a vyššie uvedený právny záver, ako aj na skutočnosť, že
z doručenky v rámci exekučného konania č.l. 19 je zrejmé, že upovedomenie o začatí exekúcie bolopovinnému – v pôvodnom konaní žalobcovi exekútorom doručené dňa 15.12.2022 a žaloba bola súdu
doručená dňa 20.12.2022, t.j. v rámci plynutia 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade opačného právneho názoru, t.j. že žalobca nedisponuje dvomi

samostatnými lehotami, t.j. len jednou trojmesačnou by bolo nutné konštatovať, že žaloba bola podaná
oneskorene. Okolnosť namietaná žalobcom cestou jeho právneho zástupcu ohľadom neopatrenia
predloženej kópie doručenky rozhodcovského rozsudku pri doručovaní na adresu žalobcu – C. L., t.j. bez
pečiatkydoručujúcejpoštyvobvodebydliskažalobcu-PoštaD.E.F.,podľanázorusúduniejespôsobilé
privodiť záver o neplatnom, resp. neúčinnom spôsobe doručovania, keďže rozhodcovský súd svoj

rozsudok doručoval cestou poštového doručovateľa, zásielku podal na prepravu na Pošte v Bratislave
a tento poštový úrad zásielku postúpil na doručenie a následne po márnych pokusoch a uplynutí lehoty
uloženia zásielky bola takáto zásielka vrátená odosielateľovi späť, ktorý podľa názoru súdu mal možnosť
zákonne pristúpiť k aplikácii zákonnej fikcie doručenia. V tejto súvislosti súd dodáva, že na predmetnej
doručenkesúzrejmeajpokusyoopätovnédoručovanie,ajuloženiezásielky,vierohodnosťtýchtoúdajov
si súd verifikoval aj v konfrontácii s elektronickou evidenciou zásielok na portáli M., t.j. súd oboznámením

predmetných údajov nepreukazoval doručenie zásielky, nakoľko je mu zrejmý právny názor vyšších
súdnych autorít o tom, že takýmto spôsobom, t.j. z elektronickej evidencie nie je možné preukázať
doručenie listiny, ale súd má za to, že dátumy zaevidované, či zapísané poštovým doručovateľom
na doručenke je možné ich správnosť overiť cestou elektronickej evidencie. K čomu súd dodáva, že
záznamy v elektronickom denníku a zápis dátumov na doručenke bol zhodný.

44. Vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie, súd preto následne pristúpil ku skúmaniu splnenia
zákonných podmienok pre rozhodcovské konanie, ako aj vzhľadom na rozšírenie petitu na určenie
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 9.2.2018 a dospel k zisteniam, t.j. že uznanie
dlhu v prípade spotrebiteľa má obsahovať, ak uznáva premlčaný dlh aj jeho vyhlásenie o vedomí
o takejto skutočnosti (podľa názoru súdu niet dôvodu, ako ani prípadný postup uznávania dlhu podľa

ustanovení Obchodného zákonníka v prípade spotrebiteľa nie je správny), ako aj, že veriteľ uvedený
v uznaní zo dňa 25.6.2004 je spoločnosť, ktorej vznik a zápis do obchodného registra spoločnosti bol
dňa 25.1.2005, t.j. cca pol roka až po realizovaní uznania dlhu. Zároveň, že postúpenie pohľadávky,
o ktorej nároku sa jednalo v rozhodcovskom konaní je datované dňom 7.6.2013, pričom však príloha,
ktorá sa má týkať žalovanej pohľadávky v rozhodcovskom konaní pojednáva, resp. označuje zmluvu

o postúpení pohľadávok EOS-CFH zo dňa 6.6.2013 a nie zmluvu zo dňa 7.6.2013, ktorá bola v konaní
predložená, t.j. žalobca v pôvodnom konaní predložil prílohu ku zmluve zo dňa 6.6.2013 a zmluvu
zo dňa 7.6.2013. Zároveň súd konštatuje, že dospel k záveru, že znenie rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 9.2.2018, na základe ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského rozsudku pre daný spor
a rozhodnúť o priznanom nároku, nezakladá/nezakladala právo na riešenie sporu z dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ale dávala možnosť a zakladá právomoc na rozhodovanie
o sporoch, ktoré vzniknú z dohody o zmene záväzku podpísanej veriteľom dňa 8.1.2018, tiež z dôvodu,
že znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v rozpore s podmienkou uvedenou v § 3 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preto súd vyhodnotil predmetnú rozhodcovskú zmluvu za
neplatnú, t.j. absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd s prihliadnutím na zistenú neplatnosť sa preto s ďalšími dôvodmi a otázkami neplatnosti už viac
nezaoberal, nakoľko nie je podstatné, či existovali aj iné dôvody neplatnosti, stačí ak je daný jeden
a právny úkon je neplatný a neúčinný (napr. formulárová podoba, nemožnosť individuálneho dojednania,
neexistencia druhého subjektu v združení zakladajúceho stály rozhodcovský súd pri asociácii pre
arbitráž a i.).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že boli naplnené zákonné dôvody pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne pre vyslovenie, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
je neplatná a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, t.j. v oboch výrokoch.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
48. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.49. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, úspech žalobcu predstavuje 100 % a úspech
žalovaného v konaní tak predstavuje 0 %. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi vo

vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
, pričom súd dodáva, že na strane žalovaného nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by hoc existujúc nárok na náhradu ako neúspešnej strany mal dôvod znížiť, či vôbec úspešnému
žalobcovi nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)