Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200262
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2017200262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v
právnej veci žalobkyne: L.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26550-3/2017-BA zo dňa 03.07.2017, o
kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/22/2022-144 zo dňa
12.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/22/2022-144 zo dňa 12.08.2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/22/2022-144
zo dňa 12.08.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 26550-3/2017-BA zo dňa 03.07.2017 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, resp. „pobočka
žalovanej“) č. 700-0600000317-GC09/17 zo dňa 04.01.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len SZČO“)
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj ako „povinné
poistenie“, resp. „sociálne poistenie“) dňa 28.02.2006.

3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že je v zmysle § 469 SSP
viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu, vysloveným v odôvodnení rozsudku sp. zn.
9Sžsk/8/2019 zo dňa 27.06.2022, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok správneho súdu a
ktorým kasačný súd zaujal stanovisko k otázke charakteru licencie L1A a statusu SZČO, ako aj k
otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobkyni správny orgán pochybil a porušil práva
účastníčky konania.

4. V nadväznosti na to správny súd skonštatoval, že kasačný súd nezaujal stanovisko k nedostatku
rozhodnutia správneho orgánu konštatovanému v odôvodnení zrušeného rozsudku - k prekvapivosti
rozhodnutia správneho orgánu, t. j. k jeho nepredvídateľnosti, nevyplývajúcej v tomto prípade z rozporurozhodnutia s doterajšou rozhodovacou praxou správneho orgánu, ale zo skutočnosti, že rozhodnutie
bolo vydané po uplynutí takmer 11 rokov po podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky (ďalej
tiež len „odhláška“) z poistenia a pri bezproblémovosti právneho vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou

a žalobkyňou počas tohto obdobia.

5. Z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je podľa správneho súdu zrejmé, či za existencie
určitých skutkových okolností cit. „bolo zákonnou povinnosťou rozhodnutie vo veci zániku vydať alebo
ide o iniciatívu poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu určitého legitímneho cieľa (akého?), prípadne či

išlo o formu opravy pochybenia v evidencii poisťovne, ktorá na základe odhlášky žalobkyne ukončenie
jej poistenia zaevidovala, či má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie poistného alebo pre
niečo iné. Bez tohto vysvetlenia nie je možné posudzovať, či rozhodnutie o nezániku (bez stanovenia
podľa názoru žalovaného správneho dátumu jeho zániku) vôbec splnilo svoj účel a nie je iba výsledkom
svojvôle správneho orgánu.“

6. Absencia tejto okolnosti spôsobuje podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov, ktorá nie je iba formálneho charakteru, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje
základné právo účastníka správneho konania na spravodlivý proces, zahŕňajúce aj právo na
odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.

7. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako
„sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a i) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľka uviedla, že správny súd tým, že preskúmavané rozhodnutie opätovne zrušil a vrátil

späť žalovanej na ďalšie konanie, porušil viazanosť právnym názorom kasačného súdu vysloveným v
zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 zo dňa 29.06.2022, upravenú v § 469 SSP.

9. Sťažovateľka s poukazom na bod 36 odôvodnenia rozsudku kasačného súdu zo dňa 29.06.2022
dospela k záveru, že princíp predvídateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo vydané takmer 11 rokov po podaní

odhláškyzpovinnéhopoistenia,nepovažovalkasačnýsúdzaporušený,resp.tútookolnosťnepovažoval
za významnú z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd teda nepovažoval za
významné z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia dôvody procesného charakteru, pre
ktoré správny súd v predchádzajúcom správnom súdnom konaní preskúmavané rozhodnutie zrušil a
ktoré boli tiež dôvodom podania predchádzajúcej kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka zastáva názor, že

kasačný súd považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné nie len z hľadiska hmotnoprávneho, ale
aj z hľadiska procesnoprávneho.

10. S poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má sťažovateľka za to, že zrušiť možno
len také rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom
bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na
rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/33/2019, sp.zn. 7Sžsk/21/2019 a rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Ads 27/2003. Sťažovateľka má za to, že z preskúmavaného
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím jednoznačne vyplýva, že bolo rozhodnuté o

povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení žalobkyne ako SZČO tak, že žalobkyni
toto povinné poistenie nezaniklo ku dňu 28.02.2006 z dôvodu, že bola po zrušení povolenia
Trnavským samosprávnym krajom držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu a v rozhodujúcom
období dosiahla príjem relevantný na vznik povinného poistenia. Skutkové zistenia a právne závery
vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným rozhodnutím odôvodňujú výrok

preskúmavaného rozhodnutia, pričom sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnila nielen
skutkový, ale aj právny stav predmetnej veci, zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými
podstatnými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v odvolaní. Sťažovateľka zastáva právny názor, že
nedošlo k porušenia základného práva žalobkyne na spravodlivý proces.

11. Sťažovateľka ďalej argumentovala tým, že opätovným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej
a vrátením veci na ďalšie konanie by správny súd zaťažil konanie prieťahmi, pričom zo skutkových
a právnych okolností prípadu je zrejmé, že nie je možné týmto postupom dosiahnuť pre žalobkyňupriaznivejšie rozhodnutie. V tomto kontexte odkázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 Sž 98-102/02 (R 6/2003), sp. zn. 7Sžsk/153/2018 a sp. zn. 7Sžsk/37/2018.

12. Keďže správny súd naďalej poukazuje na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním
Registračného listu - odhlášky z povinného poistenia, sťažovateľka uviedla, že v čase podania odhlášky
žalobkyňou ku dňu 28.02.2006 nemala vedomosť, že je držiteľkou licencie na výkon samostatnej
zdravotníckejpraxe.Žalobkyňatútoskutočnosťpripodaníodhláškyneoznámilanapriektomu,žepodľa§
227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na

vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Sťažovateľka tiež uviedla, že skutočnosť, že
jej pobočka rozhodla o nezániku poistenia po takmer 11 rokoch nebolo spôsobené jej nezáujmom vo veci
konať, ale z dôvodu, že pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán nemala vedomosť o relevantných
skutočnostiach spôsobujúci spornosť zániku sociálneho poistenia. Sťažovateľka poukázala v tejto
súvislosti tiež na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. jej neukladá lehotu, v ktorej má rozhodnúť o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V tejto súvislosti poukázala na

rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/157/2018 a sp. zn. 7Sžsk/61/2018.

13. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná
a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

15. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú
viazaní názorom kasačného súdu.

16. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.07.2017 (právoplatnosť

preskúmavanéhorozhodnutia)rozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovnesavydávapísomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

17. Podľa § 209 ods. 4 zákona cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. Najvyšší správny súd má z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu

žalovanej za preukázané:

19. Pobočka žalovanej na základe údajov zo Slovenskej lekárskej komory zo dňa 08.04.2016 zistila, že
žalobkyňa bola aj po 28.02.2006 držiteľkou licencie L1A a podľa údajov Finančnej správy Slovenskej
republikyboljejpríjemzpodnikaniavyššíakohranicastanovenázákonomosociálnompoisteníprevznik

povinného poistenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu pobočka žalovanej zistila, že dátum
zániku povinného poistenia, uvedený žalobkyňou v odhláške nie je správny. Preto jej zaslala výzvu zo
dňa 01.12.2016 (žalobkyni doručená dňa 07.12.2016), v ktorej ju s poukazom na zistený skutkový stav
vyzvala na splnenie ohlasovacej povinnosti (podanie odhlášky ku dňu 30.06.2008) v lehote do 5 dní odo
dňa doručenia výzvy.

20. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.12.2016 odmietla podať novú odhlášku k dátumu 30.06.2008 a
uviedla, že odhlášku ako SZČO podala dňa 07.03.2006 (pozn. súdu: z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že žalobkyňa doručila žalovanej odhlášku dňa 28.02.2006).

21. Pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím, s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom do 31.07.2006, § 21 ods. 1, 4 cit. zákona rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa 28.02.2006. V odôvodnení
uviedla, že z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou bolo zistené, že žalobkyňa je aj po
28.02.2006 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Dňom nadobudnutiaprávoplatnosti tejto licencie jej držiteľ, ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného
oprávnenia, nadobúda status SZČO. Keďže aj po tomto dátume bola žalobkyňa naďalej držiteľkou
licencienavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxeanazákladeúdajovDaňovéhoriaditeľstvaSlovenskej

republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) bol jej príjem z podnikania a inej
samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 vo výške 1 397 728 Sk (46 396,07 eur), teda vyšší ako
zákonom stanovená hranica 78 000 Sk (2589,13 eur), Sociálna poisťovňa mala za to, že žalobkyni dňa
28.02.2006 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo.

22. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná, ktorá poukázala na § 3 písm. a) a
§ 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010; § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení účinnom do 31.10.2010; § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods.
1 a § 138 ods. 10 cit. zákona účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007. Podľa údajov z Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného na základe iného
ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov za rok 2004 vo výške 1 397 728 Sk, t.

j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78 000 Sk). Pobočka žalovanej prijala dňa
28.02.2006 odhlášku, v ktorej žalobkyňa uviedla ako dátum zániku poistenia 28.02.2006. Trnavský
samosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2006/118 (právoplatné dňa 12.01.2006) zrušil ku dňu 28.02.2006
rozhodnutie Krajského úradu v Trnave č. j. 96/02123/LEK zo dňa TA/2005/2238 zo dňa 16.10.1996,
ktorým povolil žalobkyni poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v

odbore ortopédia. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu L1A/TT/0068/05 na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa 08.04.2005. Podľa právneho názoru žalovanej
v prípadoch, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na to, či ju aktívne využíva) a v
rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je
zákonom ustanovená hranica, SZČO - lekárovi povinné poistenie vzniká, resp. trvá. Žalobkyňa bola aj po

28.02.2006 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom ustanovené
podmienky pre vznik a trvanie povinného poistenia, t. j. mala právne postavenie SZČO (licencia L1A/
TT/0068/05) a za rok 2004 dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti, pričom nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia príjem za uvedený rok
dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

23. S poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení sťažovateľka
skonštatovala, že v prípade žalobkyne bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom
zániku poistenia 28.02.2006, na základe ktorého bola žalobkyňa registrovaná v registri poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná

osoba v období do 28.02.2006. Žalobkyňa ako SZČO však splnila aj v období od 01.03.2006 podmienky
pre trvanie povinného poistenia. Z dôvodu nesprávne vyplneného Registračného listu fyzickej osoby
- odhlášky s dátumom zániku poistenia 28.02.2006 pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím
rozhodla, že žalobcovi ako SZČO k uvedenému dátumu povinné poistenie nezaniklo.

24. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý v
poradí prvým rozsudkom č. k. 46Sa/23/2017-79 zo dňa 24.09.2018 zrušil preskúmavané rozhodnutie
žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov v §
191 ods. 1 písm. c) a g) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a podstatného porušenia
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia.

25. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
kasačný súd rozsudkom sp. zn. sp. zn. 9Sžsk/8/2019 zo dňa 29.06.2022 tak, že rozsudok správneho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo

stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a
posúdeniu splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti žalobkyne v relevantnom čase.

26. Následne správny súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12.08.2022 postupom podľa § 191
písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (absencia zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania
rozhodnutia, časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť rozhodnutia).27. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 zo dňa 29.06.2022 vyriešil
všetky podstatné hmotnoprávne a procesnoprávne otázky v tu prejednávanej veci a od tohto riešenia

nemá dôvod sa odchyľovať ani v tomto rozsudku. S odkazom na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4
písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle
§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je

lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje
príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy,
považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie
je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj
podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. V nadväznosti na uvedené kasačný súd v rozsudku

zo dňa 29.06.2022 konštatoval, že Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom
č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné
dôchodkové poistenie 28.02.2006.

28. Vo vzťahu k nedostatkom, ktoré žalovanej vytýka správny súd v tu preskúmavanom rozsudku zo dňa

12.08.2022, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej je síce stručné, ale obsahuje
všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobkyni nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2006 (držba licencie a príjem v
rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovni (§ 178 ods. 1 písm.

a/ bod prvý cit. zákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobkyne.
Napriek tomu, že žalobkyňa podala odhlášku ku dňu 28.02.2006, aj naďalej bola držiteľkou licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0068/05, o čom pobočka žalovanej nemala vedomosť.
Pobočka vlastným šetrením, na základe údajov Slovenskej lekárskej komory zo dňa 08.04.2016 a na
základe údajov Finančnej správy o príjmoch žalobkyne za rok 2004, dospela k záveru o spornosti

zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ku dňu 28.02.2006, t. j. ku dňu tvrdenom žalobkyňou v
podanejodhláškedoručenejSociálnejpoisťovnidňa28.02.2006.Nazákladetaktozistenéhoskutkového
stavu pobočka žalovanej ešte vyzvala žalobkyňu na splnenie ohlasovacej povinnosti a až po odmietnutí
zo strany žalobkyne vydala prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.01.2017. Keďže žalobkyňa v podanom
odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila skutkové zistenia pobočky žalovanej (držba licencie L1A

aj po 28.02.2006 a relevantná výška príjmu za rok 2004) a neuviedla ani iné relevantné pripomienky,
dospela žalovaná k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj
záver riadne odôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto
veci ako o spornej, dôvody pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikovala i
porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

29.Kasačnýsúdkonštatuje,že§228ods.3zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnomdo31.10.2010
ukladal SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do ôsmich dní od vzniku
týchto poistení a odhlásiť sa z nich do ôsmich dní od ich zániku. Len samotné podanie prihlášky či
odhlášky nemožno chápať ako vydanie rozhodnutia o skutočnostiach v nej uvedených, ani na základe

jej podania nevzniká povinnosť žalovanej vydať rozhodnutie vyznačením v spise. Prihláška a odhláška
boli teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu
- podľa jeho názoru - vzniklo alebo zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v nich akceptovať,
to však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o vzniku či zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná
považovala údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, mohla v nedávkovom

konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného
poistenia inak, než v nich bolo uvedené. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že
by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní prihlášky alebo odhlášky.
Kasačný súd dodáva, že žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 28.02.2006 (a ani dodatočne) nesplnila
svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 227 ods. 2 písm. a) cit. zákona preukázať skutočnosti rozhodujúce

pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia a teda sama prispela k tomu, že
Sociálna poisťovňa vo veci jej povinného poistenia ako SZČO mohla rozhodnúť až so značným časovým
odstupom.30. Z obsahu odôvodnení rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a sťažovateľky kasačný
súd vyvodil záver, že obe rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci,
ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi

poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Slovenská lekárska komora), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Je nutné zároveň dodať, že
preskúmavané rozhodnutie žalovanej postačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti
a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok a z hľadiska jeho
komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

31. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej
poisťovne, i rozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je
to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej
teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom

takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný
celok (obdobne rozsudok sp. zn. 9Sžsk/117/2018). V predmetnej veci boli stručné argumenty pobočky
postačujúco rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a spolu tieto rozhodnutia tvoria
dostatočný podklad na konštatovanie o ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti.
S prihliadnutím na tento záver je potom potrebné nazerať aj na nedostatky vytýkané sťažovateľke

správnym súdom. Sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí ozrejmila všetky podstatné skutočnosti a
vyjadrila sa k podstatným odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce.

32. Okrem toho kasačný súd zdôrazňuje, že vada nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) SSP znamená, že preskúmavané rozhodnutie nie je možné podrobiť meritórnemu prieskumu práve

vzhľadom na to, že súdy sa nemajú čoho „zachytiť“, keďže podstatné dôvody v ňom absentujú. V
danom prípade však kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku meritórne vyhodnotil odôvodnenie
preskúmaného rozhodnutia a podrobne vysvetlil právny názor vo veci samej vzťahujúci sa na
zistený skutkový stav. Už len samotná táto skutočnosť mala viesť správny súd k úsudku, že
odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia netrpí vadami tohto druhu a je riadne preskúmateľné. Pokiaľ

správnemusúduvodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiachýbalovysvetlenie,prečodošlokvydaniu
rozhodnutia až po viac ako 10 rokoch od odhlášky, odpoveď na túto otázku v ňom bola uvedená. Pokiaľ
správnemu súdu chýbali odpovede na ďalšie (podružné) otázky, napr. hľadanie „skutočného“ dôvodu
jeho vydania, tieto neboli pre právne posúdenie veci nosné a preto nedošlo k porušeniu zákona, keď
neboli zo strany žalovanej vyhodnotené. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nie je povinnosťou

súdu ani správneho orgánu odpovedať na všetky nastolené otázky, ale je jeho povinnosťou odpovedať
na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené.

33. Napadnutý rozsudok správneho súdu je preto potrebné zrušiť a vec vrátiť príslušnému správnemu
súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d/
SSP na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo
nezodpovedalo stavu veci.

34. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom

kasačného súdu uvedeným v tomto aj v predchádzajúcom rozsudku podľa § 469 SSP, správne aplikovať
dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe.

35. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods.
3 SSP).

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.