Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Rastislav Kresl

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010269
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2316010269.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 2T/68/2016 – 398 zo dňa 17.04.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa

22.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Galanta č. 3Pv 340/15/2202 zo dňa 14.04.2016 pre zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)

zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) s poukazom na §
138 písm. a) TZ, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
včasepribližneo08:25hod.dňa27.05.2015prišielnaosobnommotorovomvozidleznačkyPeugeot307
SW evidenčného čísla C. do areálu spoločnosti FM Logistic, s.r.o. v meste Sereď, na ulici Poľnej, pristúpil
k tu odstavenému kamiónu značky DAF, evidenčného čísla Českej republiky XXXXXXX, začal búchať
na dvere vozidla, D. E. sediaci na sedadle vodiča mu tieto otvoril, A. B. mu začal ponúkať na predaj

rôzne výrobky, čo vodič odmietol, na to A. B. vystúpil na schodíky vozidla, vytiahol z vrecka nohavíc
britvu a povedal vodičovi, aby mu dal peniaze, inak ju použije a podreže ho, D. E. vybral z peňaženky
sumu vo výške 30,- eur, túto mu podal, následne mu A. B. vybral z peňaženky sumu vo výške 120,- eur
a z miesta odišiel, čím D. E. spôsobil škodu vo výške 150,- eur.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z výpovedí svedkov F. a B. vyplynulo, že s obžalovaným

nikdy podobný incident nezaznamenali a pri státí na schodíkoch kabíny kamióna sa potrebuje človek
pridržiavať oboma rukami, teda nemôže v jednej držať britvu, ktorá u obžalovaného ani nebola nájdená
a podľa vlastnej výpovede ju nenosil. Celú situáciu zachytáva prehratý videozáznam a to odlišne od
výpovede poškodeného. Nie je z neho preukázané žiadne búchanie na dvere kabíny a z daných záberov
súd nezaznamenal, že by sa obžalovaný chopil pravou rukou britvy z vrecka nohavíc, ani že by stál viac,
než len na prvom schodíku kabíny kamióna cca na úrovni bedier vodiča kamiónu. Pri stúpaní na schodík

sa obžalovaný pridržiaval. Na záberoch nevidno, že by poškodený vrátil akúkoľvek vec obžalovanému.
Po skončení interakcie obžalovaný nasadol do svojho auta a odišiel, pričom poškodený nezavrel dvere
kabíny hneď, ako sa obžalovaný mu otočil chrbtom, ale až po krátkej chvíli, kedy ešte poodchýlil
dvere kabíny, akoby chcel v nejakom rozsahu v interakcii on sám ešte pokračovať. I keď v priebehu
kamerou zachyteného deja evidentne nejaké krátke pasáže v rozsahu niekoľkých sekúnd chýbajú, s
kamerou zachyteného deja súd uzavrel, že obžalovaný nezačal búchať na dvere kamióna, poškodený

neodmietol obžalovaným ponúkaný tovar, nie je možné konštatovať vytiahnutie britvy obžalovaným z
vrecka nohavíc (pričom práve pravú stranu obžalovaného, kde mala byť britva podľa poškodeného,kamera stále zachytávala). Kamerový záznam zachytáva svojím spôsobom ničím nezvyčajnú interakciu
predajcu tovaru s kamionistom, ktorý nejaký tovar prevzal, pričom spolu niekoľko minút komunikujú a
následne sa rozídu. Nezrovnalosti s prehratým záznamom sa síce vyskytli i pri výpovedi obžalovaného,

záver o tom, že žalovaný skutok sa nestal podporujú aj zvyšné pred súdom vykonané a vyššie uvádzané
dôkazy – výsluchy svedkov F., B., G., výsledky osobnej prehliadky obžalovaného či prehliadky jeho
vozidla.Jedinýmdôkazompodporujúcimobžalobujetakvýpoveďpoškodeného,ktorúvšaknepodporujú
žiadne iné vykonané dôkazy. Svedkovia F., B., aj keď im práve poškodený o skutku krátko po ňom
rozprával, sami daný skutok nepotvrdili, resp. z ich výpovede možno vycítiť skepsu ohľadne toho, že by

sa skutok mohol vôbec stať. Paradoxne, na prospech obžalovaného sú v tomto prípade i jeho neskoršie
priestupkové záznamy spočívajúce v tom, že nasledujúce roky po tu žalovanom skutku pokračoval v
predaji tovaru rôznym osobám, vodiča nákladného vozidla nevynímajúc. Z vykonaného dokazovania
neplynul záver, že by sa obžalovaný takého konania dopustil skôr.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, pričom

obžalovaný sa práva na podanie odvolania vzdal.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným dňa 04.06.2024. Nestotožňuje sa so
skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a žiada o ich preskúmanie
odvolacím súdom. Prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu

mal poškodený krivo obviniť obžalovaného, keď nebol preukázaný žiadny motív poškodeného na takéto
konanie ani žiadny osobitný vzťah medzi poškodeným a obžalovaným. Súd neuviedol, prečo považoval
konanie poškodeného, ktorý mal obžalovanému dať dve 50 € bankovky za hodinky a ďalekohľad
a predtým za strojček a hodinky spolu 25 €, keď obžalovaný ako cenu uviedol „aby mu a to voľačo dal“,
za pravdepodobnejšie ako skutočnosť, že obžalovaný mal tieto prostriedky získať od poškodeného pod

hrozbou násilia. Súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo neuveril verzii poškodeného, ktorý vypovedal
pod prísahou a ktorému z jeho výpovede nehrozili v podstate žiadne negatívne ani pozitívne právne
následky, ale uveril verzii obžalovaného , ktorý podľa zákona nie je povinný vypovedať pravdivo
a z priznania trestného činu mu hrozil trest. Súd sa nevysporiadal s vyjadrením poškodeného, že
od obžalovaného žiaden tovar nekúpil a nie je logicky pochopiteľné, prečo by poškodený dobrovoľne

kupoval od obžalovaného „šmejdy“ za 125 €, keď cena bola určená ako „voľačo“. Ak si poškodený
takého konanie vymyslel v snahe zvrátiť nevýhodný obchod, prečo potom nežiadal náhradu škody?
Súd nezisťoval, či bol poškodený v nejakej finančnej tiesni, či má sklon k fabuláciam a prečo celý čas
tvrdí, že bol olúpený, keď z kamerového záznamu podľa súdu nič také nevyplynulo. Súd nekonfrontoval
poškodeného s kamerovým záznamom. Konštatoval, že záznam nie je úplný a je akoby zostrihaný, ale

neskúmal, či je skutočne zostrihaný, prípadne či sa chýbajúce dáta nedajú obnoviť. Súd presvedčivo
nezdôvodnil, že kamerový záznam použitie hrozby násilia s istotou vylúčil. V predmetnej veci bolo preto
potrebné, ak mal súd pochybnosti o súlade kamerového záznamu s výpoveďou poškodeného, tohto
kpodstatnýmrozporomvypočuť,najmäkotázkepoužitianásilia.Zároveňmalsúdvprípadepochybností
o hodnovernosti výpovede poškodeného učinenej pod prísahou zabezpečiť znalecké dokazovanie

k všeobecnej a špecifickej vierohodnosti a k jeho psychickému stavu. Súd mohol zabezpečiť správy od
zamestnávateľov poškodeného v čase skutku a po skutku k dôvodom skončenia pracovného pomeru,
k miestam služobných ciest či k množstvu hotovosti, ktorým mal v čase skutku disponovať. Na základe
uvedeného má prokurátor za to, že pre neúplnosť skutkových zistení a pre pochybnosti o ich správnosti
bude potrebné opakovať dôkazy a vykonať ďalšie dôkazy a preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť

a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní, obžalovaný a obhajca navrhli
odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázali na neúčelnosť doplňovať dokazovanie po 8 rokoch od
skutku, keď už zo záznamu vyplýva, že skutok sa nestal

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 TP ani pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmalzákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine a o treste napadnutého rozsudku v rozsahu vytýkanom
odvolaniami, ako aj v rozsahu chýb ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s TP, na hlavnom pojednávaní vykonal
zákonným spôsobom všetky stranami navrhnuté dôkazy. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné
ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 TP vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným
dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 TP
jasne uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi
úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdy vystupujú v kontradiktórnom trestnom konaní ako
arbiter medzi dvoma rovnoprávnymi stranami (§ 2 ods. 14 TP). Súd nie je orgánom činným v trestnom
konaní, nevykonáva vyšetrovanie, ale vyhodnocuje vykonané dôkazy, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.
Zisťovanie skutkového stavu veci je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, pričom právo obstarávať
dôkazy majú aj strany (§ 2 ods. 10 TP). Súd síce môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2

ods. 11 TP), toto ustanovenie však nemožno vykladať izolovanie od uvedených zásad kontradiktórnosti
a rovnosti strán, a týka sa zásadne okolností iných od zisťovania skutkového stavu. Obstaraním dôkazov
súdom v prospech niektorej zo strán by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán, pretože by tým súd
aktívne napomáhal jednej zo strán k dosiahnutiu pre ňu prospešnému výsledku.

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že v konaní boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté
obžalobou a prokurátor pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania nemal žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania. Nemožno sa preto stotožniť s tou časťou podaného odvolania,
kde prokurátor vyčíta súdu prvého stupňa nevykonanie nenavrhnutých dôkazov konfrontácie
poškodeného s kamerovým záznamom, skúmaním pravosti kamerového záznamu, znaleckého

skúmania vierohodnosti poškodeného, či vyžiadaním správ od zamestnávateľa poškodeného.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu na základe vykonaného dokazovania sa odvolaciemu súdu
javia jasné a správne. Jediný usvedčujúcu dôkaz v konaní predstavovala výpoveď poškodeného E.
z hlavného pojednávania zo dňa 20.09.2016, kedy bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania

zo dňa 29.05.2015, ktorú poškodený potvrdil. Napriek tomu, že výpoveď z prípravného konania bola
učinená len 2 dni po stíhanom skutku, obsahuje podstatné rozpory s priebehom deja, ako ho zachytil
kamerový záznam z parkoviska. Tento záznam vôbec nepreukazuje tvrdenia poškodeného o tom, že
obžalovaný mu mal búchať na dvere kabínky, že od obžalovaného nezobral žiaden tovar, že poškodený
vystúpilnadruhýschodíkkabínyanižebysaobžalovanýnepridržiaval,keďstálnaschodíku.Postavenie

poškodeného zachytené na kamerovom zázname vylučuje tvrdenie poškodeného, že obžalovaný stál
nad poškodeným a mohol mu takto ukázať britvu vo vrecku nohavíc, keď počas celého deja zachyteného
kamerovým záznamom sa obžalovaný nenachádzal v takej výške nad poškodeným, aby mu tento mohol
vidieť k vreckám nohavíc, pričom sa rukami pridržiava madla.

Zatejtosituácierovnakoajodvolacísúdpovažujevýpoveďpoškodenéhozavyvrátenúaskutoknemohol
prebehnúť tak, ako vypovedal poškodený. Za nepodložené považuje aj tvrdenie prokurátora o možnej
manipulácii so záznamom. Jedná sa predsa o dôkaz predložený samotnou obžalobou, ktorý bol vydaný
policajtovi už 27.05.2015 o 11.00 hod., teda ani nie 3 hodiny od spáchania stíhaného skutku. Záznam
sám o sebe je zlej kvality, ale podstatný priebeh deja ako bol opísaný súdom prvého stupňa je na ňom

rozpoznateľný.

Okresný súd sa teda dostatočne vysporiadal s tým, prečo neuveril verzii poškodeného. Neprípustné
je hodnotenie výpovedí z hľadiska procesného postavenia strán, ako uviedla obžaloba v odvolaní,a dávať väčšiu váhu výpovedi svedka iba z toho dôvodu, že vypovedá po zložení prísahy, a menšiu váhu
výpovedi obžalovaného, lebo nie je povinný vypovedať pravdu. Toto postavenie bolo predsa stranám
priznané trestným konaním, bez ich súhlasu, a takouto úvahou by došlo k praktickému odňatiu práva na

obhajobu. Realita je predsa taká, že svedok môže neuvádzať pravdu aj po zložení prísahy, a obžalovaný
môže vypovedať pravdivo, aj keď to nie je jeho povinnosť. Hodnovernosť či pravdivosť takéhoto dôkazu
sa preto posudzuje ako u iných dôkazov tým, ako je v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi a či
spolu vytvárajú logický a presvedčivý skutkový dej. V tomto prípade je v podstate v zhode s kamerovým
záznamom výpoveď obžalovaného, podľa ktorej poškodenému ponúkal tovar, vyšiel najviac na prvý

schodík a nemal pri sebe ani nevyťahoval žiaden nožík ani sa nevyhrážal. Výpoveď poškodeného je
s týmto záznamom v rozpore čo sa týka iniciácie deja, následného priebehu skutku ako i postavenia
obžalovaného voči poškodenému v kabíne. Takéto markantné rozdiely vo výpovedi učinenej len dva
dni po skutku a kamerovom zázname vzbudzujú pochybnosti o jej pravdivosti, nehľadiac na to, že
z postavenia obžalovaného zachyteného na kamerovom zázname nemohol tento skutok vôbec spáchať
spôsobom, ako opisuje poškodený.

Keď už spáchanie skutku podľa výpovede poškodeného bolo vyvrátené kamerovým záznamom,
nepredstavujú zisťovanie motívu poškodeného takto vypovedať ani hodnotenie uveriteľnosti obchodnej
výmeny medzi obžalovaným a poškodeným okolnosti významné pre rozhodnutie, ktoré by mohli niečo
zmeniť na skutkových zisteniach. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že priebeh kúpy, pri ktorej

predávajúci nechá na kupujúceho, aby navrhol cenu, za ktorú chce tovar kúpiť, nie je taký nezvyčajný,
aby spravil celú situáciu neuveriteľnou.

V súhrne odvolacie námietky prokurátora svojim obsahom nenaplnili žiadny odvolací dôvod podľa § 321
TP. Skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania, ako ich ustálil okresný súd, nepreukazujú

jednoznačne spáchanie stíhaného skutku. Obžalovaný bol zo spáchania skutku usvedčovaný jediným
priamym dôkazov, a to výpoveďou poškodeného, a nepriamo aj výpoveďou svedka F., ktorému
poškodený o skutku povedal. Uvedený priamy dôkaz bol však vyvrátený ďalším priamym dôkazom, a to
kamerovým záznamom z miesta činu, ktorý výpoveď poškodeného a ani spáchanie skutku nepreukázal.
Okresný súd potom správne rozhodol, že obžalovaného je nutné spod obžaloby oslobodiť podľa § 285

písm. a) TP.

Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 TP zamietol.

Rozsudok bol vo všetkých výrokoch prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.