Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1008200663
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1008200663.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B.. Y. L., narodená XX. N. XXXX,
Ú.B. X, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10,
813 63 Bratislava, o zrušenie rozhodnutia č. XXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného
dôchodku od 01. januára 1997, o zrušenie zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007 a ďalších
rozhodnutí, vydaných do 04. decembra 2014, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave č. k. 6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022 p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením z 28. novembra 2022, č. k.
6Sd/76/2008-177 postupom podľa § 250p zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
platnomvrozhodnomobdobí(ďalejlen„OSP“alebo„Občianskysúdnyporiadok“)odmietolnávrh,ktorým
sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí odporkyne vydaných pod č. XXXXXXXXX, konkrétne
zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997, o zrušenie zmenového

rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007 a ďalších rozhodnutí, vydaných do 04. decembra 2014. Dôvodom
odmietnutia bolo, že navrhovateľka podala svoj návrh oneskorene a voči rozhodnutiu v dôchodkovej
veci, ktoré je právoplatné.

2. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutia predovšetkým v intenciách
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č.

461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), ako aj podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že navrhovateľka svoj návrh podaný dňa 06. mája 2008 ako
opravný prostriedok na zrušenie rozhodnutí odporkyne č. XXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 o
priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997 a zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007
nepodala v zákonnej lehote, t.j. v lehote 30 dní od doručenia v zmysle ustanovenia § 212 ods. 7 zákona
o sociálnom poistení, ktorá uplynula dňa 24. mája 2007. Navrhovateľke bolo umožnené si citované

rozhodnutia prevziať priamo na ústredí Sociálnej poisťovne, keďže o vyhotovení rozhodnutia o priznaní
starobného dôchodku zo dňa 21. marca 2007 vedela, nakoľko dňa 14. marca 2007 bol v Sociálnej
poisťovni potvrdiť jej totožnosť jej syn, B.. A. L. a dňa 29. marca 2007 jej dcéra, G.. B. L..

3. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

II.4. Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie.

5. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že jej návrh podaný na krajský súd dňa 06. mája 2008
mal súd odmietnuť pred začatím konania vo veci samej. Avšak krajský súd ho na riadne konanie prijal,
a toto konanie aj prerušil. Po skončení prerušenia konania navrhovateľke zaslal vyjadrenie odporkyne
so žiadosťou o jej vyjadrenie k nemu, ktoré navrhovateľka súdu poskytla a bola toho názoru, že krajský
súd mal následne vytýčiť termín ústneho pojednávania v tejto veci. Navrhovateľka ďalej namietala,

že odporkyňa mala všetky potrebné doklady k prijatiu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku
navrhovateľke už v januári 1997 a nič jej teda nebránilo v tom, aby rozhodla včas a nie až v marci 2007.
Navrhovateľka zároveň priznala dohodu s odporkyňou o osobnom preberaní rozhodnutí u odporkyne,
avšak vysvetlila, že v predmetnom čase zo zdravotných dôvodov tak učiniť nemohla. Rozhodnutia jej
boli doručené až v roku 2009. Navrhovateľka vyjadrila svoj nesúhlas k postupu odporkyne, ktorá jej
predmetné rozhodnutia zaslala prostredníctvom pošty v roku 2007, ktoré ale vzhľadom na absenciu

občianskeho preukazu prevziať v tom čase nemohla. Podľa navrhovateľky, odporkyňa týmto konaním
hrubo porušila dobré mravy, ako aj príslušné články Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných
právaslobôd,keď12rokovnevyplácalanavrhovateľkestarobnýdôchodokvôbecazároveňnásledneho
vypočítala ešte aj nesprávne. Záverom navrhovateľka zopakovala pochybenie odporkyne pri doručovaní
rozhodnutí poštou v roku 2007. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby najvyšší správny súd napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sd/76/2008-177 z 28. novembra 2022 v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

III.

6. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky, ktoré jej bolo doručené 9. januára 2023, vyjadrila
podaním zo dňa 16. januára 2023, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania navrhovateľky považuje za
neopodstatnené. Súhlasila s názorom krajského súdu, že navrhovateľka svoj návrh nepodala včas, a to
v zákonnej 30-dňovej lehote v zmysle §250m ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 212 ods. 7 zákona o sociálnom
poistení. Podľa názoru odporkyne krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého

náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.
Odporkyňa ďalej uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojich skorších vyjadrení v predmetnej veci,
odoslaných krajskému súdu dňa 7. júla 2008, 14. októbra 2011, 3. júna 2014 a dňa 9. februára 2022, v
ktorých podrobne rozpísala skutkové a právne dôvody napadnutých rozhodnutí. Odporkyňa zopakovala,
že na vecnej správnosti jej rozhodnutí č. XXXXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 a zo dňa 18. apríla

2007 trvá a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako
vecne správne potvrdil.

IV.

7. Napadnuté uznesenie bolo vydané v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti
(§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku 6. mája 2008, teda pred 1. júlom
2016. Podľa § 492 ods. 1 SSP zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom v
rozhodnom období (ďalej len „SSP“) sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“)
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
podanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP),odvolanieprejednalbez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu
nemožno vyhovieť.

9. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
odvolací súd primárne v medziach podaného odvolania preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktorévytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. S týmito sa odvolací
súd stotožňuje v celom rozsahu.

10. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Podľa § 493c písm. b) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd.

13. Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

14. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak,
použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

15. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bolo uznesenie krajského súdu č. k. 6Sd/76/2008-177
z 28. novembra 2022, ktorým súd postupom podľa § 250p OSP odmietol návrh (z dôvodu, že
navrhovateľka podala svoj návrh oneskorene a voči rozhodnutiu v dôchodkovej veci, ktoré je
právoplatné), ktorým sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí odporkyne vydaných pod č.
XXXXXXXXX, konkrétne zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného dôchodku od 01. januára 1997,

o zrušenie zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007 a ďalších rozhodnutí, vydaných do 04.
decembra 2014.

16. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

17. Podľa § 250m ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

18. Podľa § 250m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote

tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný
včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do
šiestich mesiacov od jeho doručenia.

19. Podľa § 250m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní
na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Odvolanie je podané včas
aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym
poučenímsúduolehotenapodanieodvolania.Akrozhodnutieneobsahujepoučenieolehotenapodanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať

odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

20. Podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku, ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá
ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo
ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu

návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

21. Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať.

22. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení platnom v rozhodnom období,
správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.23. Podľa § 212 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie
je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako
nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka

konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie
prijať.

24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis,
preukázané, že návrhom zo dňa 6. mája 2008, doplneným na výzvu súdu dňa 13. júna 2008, sa

navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí odporkyne:
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007, ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 01.
januára 1997 v sume 2320 Sk mesačne,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007, ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona o sociálnom

zabezpečení a podľa § 112 ods. 1 a 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok
od 28. februára 2007 na sumu 6825 Sk mesačne,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. apríla 2007, ktorým sa zmenilo rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku zo dňa 21. marca 2007 a ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona o sociálnom
zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 01.

januára 1997 v sume 2094 Sk mesačne,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. apríla 2007, ktorým sa zmenilo rozhodnutie o zvýšení starobného
dôchodku zo dňa 21. marca 2007 a ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona o sociálnom
zabezpečení a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný
dôchodok od 28. februára 2007 na sumu 5872 Sk mesačne.

Dôvodom zmeny rozhodnutí odporkyne zo dňa 21. marca 2007 o priznaní a zvýšení starobného
dôchodku bolo doplnenie doby zamestnania a sumy hrubého zárobku navrhovateľky, získané od 1.
októbra 1989 do 30. apríla 1990. Po vykonaní doplnenia uvedenej doby zamestnania nastalo zníženie
sumy starobného dôchodku. Rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. marca 2007 a 18. apríla 2007, všetky
podč.XXXXXXXXXX,boliodporkynidoručovanédovlastnýchrúknaadresujejtrvaléhobydliskaapodľa

oznámenia pošty z 23. apríla 2007 a 22. mája 2007 neboli do rúk odporkyne doručené. Vrátili sa späť
s vyznačením „Adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“ a dopísaním textu na obálku: „Zásielka je
nedoručiteľná, adresát nemá platný OP (občiansky preukaz) ani iný doklad totožnosti. Zásielku vraciame
späť.“ Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení uznesením č. k.
6Sd/76/2008-177zodňa28.novembra2022postupompodľa§250pOSPnávrhnavrhovateľkyodmietol

s odôvodnením, že navrhovateľka podala svoj návrh oneskorene a voči rozhodnutiu v dôchodkovej veci,
ktoré je už právoplatné.

25. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne
správne a odvolaniu nemožno vyhovieť.

26. Najvyšší správny súd k námietke navrhovateľky ohľadom nesprávneho postupu krajského súdu,
ktorý mal konanie odmietnuť pred začatím konania vo veci samej, čo súd neurobil, iba stručne uvádza
nasledovné. Správne súdne konanie, bez ohľadu na optiku Občianskeho súdneho poriadku platného
v tu prejednávanej veci v rozhodnom období, či v súčasnosti platného Správneho súdneho poriadku,

sa začína doručením návrhu súdu. To znamená, že je bezvýnimočne ovládané dispozičnou zásadou a
môže sa začať jedine na základe podaného návrhu. Okamihom začatia konania je moment doručenia
návrhu súdu. Správny súd preto ani fakticky nemôže prijať nijaké rozhodnutie o odmietnutí návrhu
o začatí konania predtým, ako mu je samotný návrh doručený. Správny súd v správnom súdnom
konaní nepozná nijaké štádium pred začatím konania, či obdobne predsúdne konanie, ako je tomu

v trestnom konaní. Zároveň platí, že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Uvedené procesné podmienky predstavujú základné
procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ by aj
splnené procesné podmienky neboli, nemožno tvrdiť, že by konanie nevzniklo (nezačalo sa), a že teda
nedostatok procesných podmienok bráni vzniku procesného právneho pomeru. Procesné podmienky

sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania.
Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v
ďalších veciach ustanovených SSP/predtým OSP. Na základe uvedeného, je najvyšší správny súd tohonázoru, že krajský súd vo veci postupoval správne, keď v tu prejednávanej veci vzhľadom na podaný
návrh navrhovateľky preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne a postup predchádzajúci ich vydaniu
a vzhľadom na zistené skutočnosti (množstvo iných navrhovateľkou iniciovaných sporových súdnych

konaní nevynímajúc, ktoré v skutočnosti priebeh konania v tu prejednávanej veci predlžovali) návrh
navrhovateľky z dôvodu podania opravného prostriedku oneskorene a voči právoplatnému rozhodnutiu,
odmietol.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka požiadala pobočku odporkyne o priznanie starobného

dôchodku dňa 30. januára 1997. Žiadosť bola odstúpená odporkyni dňa 8. apríla 1997, nakoľko
navrhovateľka nepredložila všetky požadované doklady a zároveň pri preverovaní totožnosti jej osoby,
oznámila, že nemá občiansky preukaz ani iný identifikačný doklad totožnosti. Odporkyňa preto
požiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III o informáciu o vydaní a dobe platnosti
občianskeho preukazu navrhovateľky. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave III vo svojej
odpovedi oznámilo, že občiansky preukaz navrhovateľky bol odňatý v roku 1990 z dôvodu jeho

neplatnostianapriekpredvolávaniam,sinavrhovateľkanepodalažiadosťovydanienovéhoobčianskeho
preukazu. Odporkyňa opakovane vo svojich odpovediach na početné listy navrhovateľky, ju v záujme
včasného posúdenia jej žiadosti vyzývala na vybavenie občianskeho preukazu. Vzhľadom na uvedené a
na následné zistenie odporkyne, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod č. konania 8C/21/02
súdne konanie o určenie neplatnosti zápisu údaju o priezvisku navrhovateľky, odporkyňa rozhodnutím č.

XXX XXX XXXX zo dňa 4. marca 1998 v spojení s rozhodnutím z 25. januára 1999 konanie o priznanie
starobného dôchodku podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platnom v
rozhodnom období (ďalej len „Správny poriadok“) prerušila až do právoplatného skončenia o predbežnej
otázke vo veci osobného stavu navrhovateľky. Vzhľadom na prieťahy vo vyššie uvedenom konaní, a
na početné urgencie navrhovateľky vo veci vybavenia jej žiadosti o priznanie starobného dôchodku,

ústretovo vyzvala odporkyňa navrhovateľku listom zo dňa 2. marca 2005, aby sa dostavila osobne
spolu s ďalšími dvomi príbuznými (dcéra a syn) na adresu ústredia odporkyne dňa 14. marca 2005
za účelom potvrdenia jej totožnosti ako účastníka konania o priznaní starobného dôchodku. Na výzvu
navrhovateľka nezareagovala, rovnako ani na obdobné pozvanie odporkyne listom zo dňa 9. februára
2007 na osobné stretnutie vytýčené na deň 14. február 2007. Do ústredia Sociálnej poisťovne sa syn

navrhovateľky B.. A. L. dostavil dňa 14. marca 2007 a dcéra navrhovateľky, G.. B. L. dňa 29. marca
2007, ktorí potvrdili totožnosť osoby navrhovateľky. Na základe tejto skutočnosti, bol navrhovateľke
rozhodnutím odporkyne zo dňa 21. marca 2007 v spojení s následným rozhodnutím zo dňa 18. apríla
2007, podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
priznaný starobný dôchodok počnúc od 01. januára 1997.

28. Z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že navrhovateľka v identický deň, t.j. dňa 21. marca 2007
osobnepodalalistnaadreseústrediaSociálnejpoisťovnespredmetom„vyjasneniezáležitosti“,vktorom
vyjadrila svoju nespokojnosť s konaním odporkyne vo veci vybavovania dôchodkového poistenia. Z
ďalšieho listu navrhovateľky osobne ňou podaného na adrese ústredia Sociálnej poisťovne dňa 10.

apríla 2007 s predmetom „urobenie nápravy“ je zrejmé, že navrhovateľka osobne navštívila Sociálnu
poisťovňu, ústredie aj dňa 29. marca 2007, kedy ako sama uvádza, osobne nahliadla do výpočtov
výšky jej priznaného starobného dôchodku a tieto zároveň namietala. Z ďalšej písomnej komunikácie
právnej zástupkyne navrhovateľky je evidentné, že navrhovateľka navštívila osobne Sociálnu poisťovňu,
ústredie aj dňa 14. marca 2007. Z osobných návštev navrhovateľky na adrese ústredia Sociálnej

poisťovne a jej početných osobných podaní v tomto období (z ktorých tu zmienené predstavujú iba
zlomok), je evidentné, že navrhovateľka v čase vydania ňou napadnutých rozhodnutí odporkyne,
vstupovala do konania o priznaní starobného dôchodku osobne a veľmi aktívne a vzhľadom na dohodu
s odporkyňou o osobnom preberaní zásielok u odporkyne, nemala objektívne dôvod uvedené zásielky
s rozhodnutiami odporkyne o priznaní starobného dôchodku nepreberať.

29. Dňa 25. apríla 2007 doručila navrhovateľka odporkyni list, v ktorom žiadala rozhodnutia odporkyne o
priznaní jej starobného dôchodku z marca 2007 zrušiť a skartovať. Namietala nesprávnosť vypočítanej
výšky. V odpovedi odporkyne zo dňa 23. mája 2005 na uvedený list navrhovateľky, bola navrhovateľka
okrem iného poučená, že ak nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej poisťovne o dôchodkovej dávke, má

možnosť v súlade s § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podať proti takémuto rozhodnutiu
opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje krajský súd. Následným listom odporkyne zo dňa 15. júna 2007
bola navrhovateľka informovaná o vrátení zásielok s rozhodnutiami odporkyne o priznaní starobného
dôchodku zo dňa 21. marca 2007 a zo dňa 18. apríla 2007, ako nedoručiteľných a zároveň upozornenána plynutie lehôt na podanie opravného prostriedku v tejto veci, vrátane zákonnej fikcie podľa §
212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa jej opätovne ponúkla možnosť prebrať uvedené
rozhodnutiaosobnevústredíSociálnejpoisťovne.Zuvedenéhojeevidentné,ženavrhovateľkaoobsahu

ňou napadnutých rozhodnutí odporkyne mala vedomosť. Následne je z obsahu spisu zrejmá početná
písomná komunikácia medzi právnou zástupkyňou navrhovateľky a odporkyne prebiehajúca v roku
2007, ako aj v roku 2008, kedy bol v tu prejednávanej veci (6. mája 2008) podaný návrh na krajský
súd na zrušenie rozhodnutí odporkyne č. XXXXXXXXX zo dňa 21. marca 2007 o priznaní starobného
dôchodku od 01. januára 1997 a na to nadväzujúceho zmenového rozhodnutia zo dňa 18. apríla 2007.

Právna zástupkyňa navrhovateľky opakovane namietala, že odporkyňa vo veci priznania starobného
dôchodku prijala rozhodnutia zo dňa 21. marca 2007 a následne 18. apríla 2007 predčasne, skôr ako
bolo rozhodnuté o predbežnej otázke v konaní sp. zn. 8C/21/2002 na Okresnom súde Bratislava III.

30. K predchádzajúcemu bodu rozhodnutia a vzhľadom na námietky navrhovateľky ohľadom porušenia
dobrých mravov, základných práv podľa Ústavy SR či Listiny základných práv a slobôd, najvyšší správny

súd súhlasne s názorom krajského súdu uvádza, že rozhodnutie o prerušení konania v zmysle § 29 ods.
1 Správneho poriadku, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne
prekážka, v dôsledku ktorej určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Ide o rozhodnutie procesnej
povahy, a preto je plne v kompetencii správneho orgánu posúdiť okolnosti existencie prekážky v konaní
a dôvod jej odpadnutia pre pokračovanie v konaní v súlade so zákonom. V zmysle Správneho poriadku

sa konanie prerušuje začatím konania o predbežnej otázke (začiatok prerušenia je zrejmý), Správny
poriadok však neustanovuje lehotu, dokedy sa konanie z tohto dôvodu prerušuje. Z obsahu súdneho a
administratívneho spisu je evidentné, že Sociálna poisťovňa vzhľadom na početnú a naliehavú písomnú
komunikáciu navrhovateľky postupovala v jej najlepšom záujme, v snahe vyhovieť jej opakovaným
sťažnostiamaurgenciámapriznaťjejtakstarobnýdôchodokakojedinýjejzdrojpríjmu.Najvyššísprávny

súd iba dodáva, že súhlasí s názorom krajského súdu, že správny orgán mohol v konaní pokračovať
aj skôr, keďže predmetom konania o predbežnej otázke nebol napokon osobný stav navrhovateľky, ale
iba zmena priezviska.

31. Najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie

je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako
nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka
konania. V administratívnom spise sú založené dve vrátené poštové obálky s doručenkou do vlastných
rúk na meno a adresu navrhovateľky. Jedna obálka s vyznačeným dátumom podania na poštovú
prepravudňa2.apríla2007,saodporkynivrátilaspäťdňa24.apríla2007adruhá,sdátumompodaniana

poštovú prepravu dňa 30. apríla 2007, sa odporkyni vrátila späť dňa 23. mája 2007. Obe s poznámkou,
ako je uvedené v bode 24 vyššie: „zásielka je nedoručiteľná, adresátka nemá občiansky preukaz ani iný
doklad totožnosti, zásielku vraciame späť.“

32. Z korešpondencie medzi odporkyňou a právnou zástupkyňou navrhovateľky vyplýva, že

navrhovateľka bola informovaná o tom, že citované rozhodnutia sa v súlade s § 212 ods. 7 zákona o
sociálnom poistení považujú za doručené a sú teda právoplatné a vykonateľné. Odporkyňa v liste zo
dňa 24. apríla 2009 poukázala na to, že navrhovateľke bolo v čase, kedy nemala preukaz totožnosti,
umožnené osobné prevzatie rozhodnutí priamo v ústredí Sociálnej poisťovne a medzi navrhovateľkou
a odporkyňou existovala dohoda o osobnom preberaní písomností, čo napokon nie je medzi účastníkmi

sporné. Naviac, v čase vydania predmetných rozhodnutí a ich doručovaní odporkyni (obdobie od
21. marca 2007 až 30. apríla 2007) navrhovateľka opakovane osobne navštívila Sociálnu poisťovňu,
ústredie, osobne u odporkyne podala niekoľko podaní, a ako aj z jej listu zo dňa 10. apríla 2007 vyplýva,
navrhovateľka osobne navštívila Sociálnu poisťovňu, ústredie aj dňa 29. marca 2007, kedy nahliadla do
výpočtov výšky jej priznaného starobného dôchodku. Najvyšší správny súd tak na dôvažok uvádza, že

bez ohľadu na zákonnú a vyššie citovanú fikciu doručenia rozhodnutí, má za to, že navrhovateľka mala
vedomosť o obsahu predmetných rozhodnutí a ňou uskutočnené podanie opravného prostriedku voči
týmto rozhodnutiam zo dňa 06. mája 2008 bolo podané zjavne oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty od doručenia, ktorá uplynula podľa § 212 ods. 7 zákona o sociálnom poistení dňa 24.
mája 2007. Zároveň jej podanie zo dňa 06. mája 2008 smerovalo už voči právoplatným rozhodnutiam

v dôchodkovej veci, čo Občiansky súdny poriadok nepripúšťa.

33. Záverom najvyšší správny súd iba dodáva, že podľa zákona č. 162/1993 Z.z. o občianskych
preukazoch v znení platnom v období rozhodnom v tu prejednávanej veci, citovaný zákon v § 1 ods.2 ukladal povinnosť mať občiansky preukaz každému občanovi, ktorý dosiahol 15 rokov veku a mal
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Predmetný zákon zároveň ukladal každému občanovi do 15
dní od neplatnosti občianskeho preukazu podľa § 10 písm. a) až e) požiadať obvodný úrad o vydanie

nového občianskeho preukazu. Obdobne situáciu rieši aj v súčasnosti platný zákon č. 395/2019 Z.z. o
občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej
poznamenáva, že podľa § 119 zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom v rozhodnom období,
sa konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia (o priznaní starobného dôchodku v tomto prípade)
začína na základe písomnej žiadosti, pričom správny orgán konajúci o podanej žiadosti je povinný

preveriť totožnosť osoby žiadateľa ako účastníka konania v súlade so Správnym poriadkom, ktorého
ustanovenia sa subsidiárne použijú podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného je zrejmé, že
pokiaľ navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku a svoju totožnosť nevedela preukázať
inak ako predložením občianskeho preukazu, bolo nielen v záujme kladného posúdenia jej žiadosti,
ale vo všeobecnosti jej základnou povinnosťou požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu. V?
právnom poriadku Slovenskej republiky platí fikcia, že o?všetkom, čo bolo vyhlásené v?zbierke zákonov

platí, že je to známe každému, koho sa to týka (§ 2 pôvodného zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov platného v období rozhodnom v tu prejednávanej veci, ako aj podľa § 15 v súčasnosti platného
zákona č. 400/2015 Z.z. o?tvorbe právnych predpisov a?o?Zbierke zákonov Slovenskej republiky a?
o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov). Na túto fikciu nadväzuje
princíp, podľa ktorého neznalosť zákona/práva neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat). Je pritom

zodpovednosťou každého, aby sa aktívne zaujímal o?ochranu a?výkon svojich práv, uplatňoval svoje
procesné oprávnenia včas, s?dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (vigilantibus iura scripta
sunt). Z uvedeného má najvyšší správny súd za to, že navrhovateľka si mala a mohla byť vedomá
zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku. Podanie navrhovateľky podané až dňa
06. mája 2008 (viac ako o rok neskôr) vníma najvyšší správny súd ako účelové s cieľom zvrátiť následky

vydaných rozhodnutí odporkyne z dôvodu nespokojnosti navrhovateľky s výškou priznaného starobného
dôchodku.

34. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“.
Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou
skutočnosťou,žesavšeobecnésúdynestotožniavosvojichzáverochspožiadavkamiúčastníkakonania
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8.marca?2017). Vzhľadom

na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu krajského
súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250l ods.
2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP, § 223 OSP a § 492 ods. 1

a ods. 2 SSP ako vecne správne potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s §
250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1,2 SSP tak, že neúspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.