Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/124/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212637
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124212637.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: MET Slovakia, a.s., so sídlom Rajská 7, 811 08
Bratislava, IČO: 45 860 637, zastúpený: Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 52 125 131, proti odporcovi: BYP, s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 36 437 263, o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.11.2024 zamieta.

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.11.2024, sa navrhovateľ domáha voči odporcovi
nariadenia neodkladného opatrenia, a to zdržať sa scudzenia sústavy tepelných zariadení tvoriacich

tepelné hospodárstvo v meste A. B., prevodu práva k nej na tretie osoby, alebo zaťaženia právom
tretích osôb, uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva alebo zriadenia záložné práva, práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného obchodného vecného alebo záväzkové práva, tiež
uzavretia zmluvy o nájme, zmluvy o výpožičke, alebo vloženia ako nepeňažného vkladu do iného
právneho subjektu prevodom alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu
trov konania.

2. Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ je dodávateľom plynu v zmysle § 3
písm. c) bod 6 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o energetike“), a teda spoločnosťou obchodujúcou so
zemným plynom v súlade s udelenými povolením na podnikanie v energetike v rozsahu podnikania:
dodávka plynu č. XXXXX XXXX od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO“) a

zároveň dodávateľom elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 6 Zákona o energetike, a teda spoločnosťou
obchodujúcou s elektrinou v súlade s udelenými povolením na podnikanie v energetike v rozsahu
podnikania: dodávka elektriny č. XXXXX XXXX od ÚRSO. Odporca je koncovým odberateľom
plynu v zmysle § 3 písm. c) bod 11 Zákona o energetike a zároveň spoločnosťou zabezpečujúcou
výrobu a rozvod tepla (vrátane dodávky) v súlade s udeleným povolením na podnikanie v tepelnej
energetike v rozsahu podnikania: výroba tepla, rozvod tepla č. XXXXX XXXX od ÚRSO. Žalovaný

je prevádzkovateľom tepelného hospodárstva v meste A. B.. Dňa 31.12.2021 uzatvoril navrhovateľ
ako dodávateľ plynu s odporcom ako odberateľom plynu Zmluvu o združených dodávkach zemného
plynu č. C. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2022 a dodatku č. 2 zo dňa 15.02.2023 (ďalej len
„Zmluva“), a to na dobu určitú – s obdobím dodávok od 01.01.2022 do 31.12.2026. Teda navrhovateľ
dodáva zemný plyn odporcovi, pričom ten ho využíva na následnú výrobu. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy boli v zmysle bodu 1.1 v spojení s prílohou č. 2 Zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky s

názvom „Obchodné podmienky združenej dodávky zemného plynu pre koncových odberateľov plynu
okrem zraniteľných odberateľov – účinné od 01.10.2022“ (ďalej len „VOP“). V zmysle bodu: 2.1 VOP„obdobie dodávok je vo vzťahu k príslušnému OM obdobie, počas ktorého trvá záväzok dodávateľa
dodávať plyn odberateľovi a záväzok odberateľa odoberať plyn od dodávateľa, v oboch prípadoch
v súlade s prílohu č. 1 zmluvy“; 4.1 VOP „Predmetom zmluvy je predaj a dodávka dohodnutých

množstiev zemného plynu dodávateľom vrátane ostatných súvisiacich služieb súvisiacich s dodávkou
plynu počas dohodnutého obdobia dodávok a ich následný nákup a odber odberateľom (...)“; 5.1 VOP
„Odberateľ sa zaväzuje počas obdobia dodávok v (každom) OM odoberať ZM v množstvách a v štruktúre
dohodnutých v prílohe č. 1 zmluvy (...)“; 16.1 VOP „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, do skončenia
obdobia dodávok v prílohe č. 1 zmluvy (...)“. Odporca dňa 18.08.2022 vykonal fixáciu množstva a ceny

zemného plynu na roky 2023, 2024 a 2025, pričom výsledkom je podpísaná konfirmácia nákupu plynu
k zmluve o združených dodávkach zemného plynu. Navrhovateľ predmetné množstvá plynu nakúpil
za vtedy platné ceny (rok 2023 vo výške 294,60 EUR/MWh, rok 2024 vo výške 197,97 EUR/MWh a
rok 2025 vo výške 94,84 EUR/MWh), pričom bolo dohodnuté, že cena zemného plynu bude určená
ako priemer týchto cien, a teda výsledná cena zemného plynu bola stanovená vo výške 195,80 EUR/
MWh. V Zmluve teda bolo dohodnuté množstvo plynu, ktoré má byť dodané a odobraté, pričom tieto

skutočnosti sú pre dodávateľa plynu aj pre odberateľa plynu záväznými, a to podľa § 47 ods. 8 Zákona o
energetike („Zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému
odberateľovi plynu v dohodnutom množstve (...) a koncový odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.)“. Navrhovateľ preto samotnou Zmluvou (v
znenídodatkuč.1ač.2)akonfirmáciounákupuplynukzmluveozdruženýchdodávkachzemnéhoplynu

preukazuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. nároku na nevykonanie
zmeny vlastníka/oprávneného užívateľa vo vzťahu k sústave tepelných zariadení tvoriacich tepelné
hospodárstva (vrátane odberných miest), ktorá by následne umožňovalo uzatvorenie novej zmluvy o
dodávke zemného plynu na rok 2025 s iným dodávateľom plynu ako navrhovateľom, a to všetko práve
preobdobiekedymáŽalobcanakúpený/zabezpečenýzemnýplynprenavrhovateľa,atonazákladejeho

pokynu – konfirmácia nákupu plynu k zmluve o združených dodávkach zemného plynu. To, že odporca
mal (pôvodne) záujem plniť svoje povinnosti ohľadom dodávky zemného plynu podľa Zmluvy, potvrdzuje
aj jeho faktické správanie, najmä skutočnosť, že odporca v tomto ohľade dňa 05.10.2022 podal cenový
návrh za výrobu a dodávku tepla (vrátane samotnej Zmluvy ako prílohy k tomuto návrhu), ktorý ÚRSO
schválil rozhodnutím pod č. XXXX/XXXX/X zo dňa 05.12.2022. Z tohto konanie je zrejmé, že odporca

mal spočiatku v úmysle plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a zabezpečovať odber dodaného
zemného plynu od navrhovateľa od 01.01.2023 do 31.12.2025 (minimálne v rozsahu skôr nakúpeného
zemného plynu podľa konfirmácie nákupu plynu k zmluve o združených dodávkach zemného plynu), na
čo sa navrhovateľ samozrejme aj legitímne spoliehal. Odporca však postupom času začal meniť svoje
správanie, s vysokou pravdepodobnosťou v reakcii na postupné, ale kontinuálne znižovanie cenovej

hladiny energetických komodít (vrátane zemného plynu) na európskych burzách od druhého kvartálu
roku 2023. To potvrdzujú aj listy odporcu v tomto ohľade. Odporca sa celkom očividne nevie „zmieriť“
so svojím skorším obchodným rozhodnutím zo dňa 18.08.2022, ktorým nakúpil/zafixoval množstvo
zemného plynu vo výške 17 000 MWh ročne (pre roky 2023, 2024 a 2025) za cenu 195,80 EUR/
MWh, a vo svetle postupného znižovania cenovej hladiny zemného plynu na európskych burzách za

„každú cenu“ chce buď znížiť cenu zemného plynu v Zmluve, alebo ak dané nie je možné, tak ukončiť
Zmluvu s navrhovateľom. Ohľadom zníženia ceny zemného plynu v Zmluve navrhovateľ opakovane
uviedol odporcovi, že zohľadnenie súčasných (znížených) cien zemného plynu na európskych trhoch
nie je možné, a to práve vzhľadom na (skôr) nakúpený za vtedy platné ceny. Momentálne zníženie
trhovej/cenovej úrovne nemá vplyv na raz nakúpené objemy plynu za vtedy platné ceny, a to nielen na

navrhovateľa, ale ani na odporcu (vzhľadom na zvolený obchodný produkt). Rovnako rokovania medzi
stranami ohľadom predĺženia spolupráce/zmluvného vzťahu, ktoré by vedelo daný cenový dopad v roku
2025 zmierniť (teda, že cena zemného plynu pre rok 2025 by sa „zriedila“ so súčasne nižšou cenovou
hladinou zemného plynu pre nadväzujúce roky), sa nestretlo s nereálnymi cenovými predstavami
odporcu. Celý tento proces vyústil do „druhej fázy“, a to do doručenia listu navrhovateľovi od odporcu dňa

25.11.2024, kde uvádza, že má záujem ukončiť Zmluvu k 31.12.2024, keďže Zmluva je údajne nulitná
(opakovaná teória/argumentácia ako v liste odporcu zo dňa 07.09.2023 a odpoveď navrhovateľa zo dňa
12.09.2024)vzhľadomnaúdajnéporušeniezákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciám
aozmeneadoplneníniektorýchzákonov(zákonoslobodeinformácií)zostranysamotnéhoodporcuako
povinnejosobypodľapredmetnéhozákonaazároveňdochádzakukončeniuregulovanejčinnostivýroby

arozvoduteplazdôvodu„plneniapovinnostivydaťmajetokslúžiacinatietoúčelyjehovlastníkovi,ktorým
jemestoLiptovskýHrádok.“ Napriekexistujúcemuzmluvnémuvzťahumedzistranamisporuzaloženého
Zmluvou, ktorá je uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2026, resp. do 31.12.2025 v rozsahu nakúpeného
zemnéhoplynunazákladekonfirmácienákupuplynukzmluveozdruženýchdodávkachzemnéhoplynu,odporcadanénerešpektujeamácelkomzjavnezáujemoprevod/prechodvlastníckehoprávatvoriaceho
tepelné hospodárstvo na svojho jediného spoločníka – mesto A. B., aj napriek faktu, že na tento majetok
je zriadené záložné právo na „technológia tepelného hospodárstva podľa prílohy č. 1 Zmluvy o zriadení

záložného práva na hnuteľný majetok D. XX/XXX/XX uzavretej dňa 02.12.2022“ v prospech záložného
veriteľa spoločnosti E. F. C., G., kde je deklarované, že odporca je „jeho výlučným vlastníkom a má
k nemu dispozičné právo”. Odporca sa celkom očividne snaží tendenčne a špekulatívne „vyvliecť“
zo Zmluvy a zneužiť navrhovateľa a to všetko za účelom vyhnutia sa platenia ceny za zemný plyn v
zmysle Zmluvy, pričom nový subjekt (zjavne mesto A. B.) ako nový vlastník sústavy tepelných zariadení

tvoriacich tepelného hospodárstva vrátane odberných miest, do ktorých sa realizuje združená dodávka
plynu a regulovaný subjekt s vydaným povolením zo strany ÚRSO na výrobu a rozvod tepla, uzatvorí
novú zmluvu o združenej dodávke zemného plynu s iným dodávateľom plynu (nie s navrhovateľom)
za cenu zemného plynu nižšiu ako v Zmluve. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike v znení neskorších predpisov, sa za dodávateľa tepla považuje fyzická osobu alebo právnická
osoba, ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla. Za

dodávateľa tepla sa teda považuje osoba, ktorá disponuje povolením ÚRSO na výrobu tepla, výrobu
a rozvod tepla alebo rozvod tepla, ak táto osoba dodáva tepla odberateľovi. Teda na to, aby sa osoba
stala dodávateľom tepla, je potrebné získať povolenie zo strany ÚRSO, pričom v rámci tohto procesu
o.i. musí predložiť podľa § 5 ods. 7 písm. a) daného zákona „u existujúcich tepelných zariadení doklad
o vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, na ktorých

chce podnikať“. Podľa § 2 písm. l) predmetného zákona je sústavou tepelných zariadení „zariadenia na
výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla.“, pričom odporca vlastní tak zariadenia na výrobu, ako aj rozvod
tepla. Z toho dôvodu navrhovateľ sa dôvodne obáva, že odporca má záujem previesť sústavu tepelných
zariadení/aktíva tepelného hospodárstva na nový subjekt, ktorý získa povolenie od ÚRSO, a preto týmto
návrhom zamedzuje takémuto špekulatívnemu kroku, teda, aby takýto nový subjekt nemal objektívne

možnosť získať povolenie od ÚRSO a uzatvoriť novú zmluvu o dodávke plynu s iným dodávateľom
plynu.KonanieodporcuokremporušeniaZmluvyjeajkonanímvrozporespoctivýmobchodnýmstykom,
pričom takéto konanie odporcu pretrváva doposiaľ. Navrhovateľ má za to, že nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu v tejto právnej veci prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
je daná z dôvodov, že zo skutkového a právneho stavu opísaného vyššie je zrejmé, že účel sledovaný

navrhovaným neodkladným opatrením v tomto prípade nie je v zmysle § 324 CSP možné dosiahnuť
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, pretože zabezpečovacie opatrenie slúži výlučne na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Navrhovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľ
domáha plnenia podľa Zmluvy, t.j. nevykonanie zmeny vo vlastníctve/držbe vo vzťahu k sústave
tepelných zariadení tvoriacich tepelné hospodárstvo, ktoré zabezpečí kontinuálny odber zemného plynu

zo strany odporcu počas časti trvania Zmluvy, resp. na základe skôr nakúpeného zemného plynu v
období do 31.12.2025 v rozsahu konfirmácie nákupu plynu k zmluve o združených dodávkach zemného
plynu. Navrhovateľ ako dodávateľ plynu na základe zvoleného obchodného produktu nakúpil na základe
požiadavky odporcu dňa 18.08.2022 množstvo zemného plynu na roky 2023, 2024 a 2025, a to za
cenu 195,80 EUR/MWh, čo deklaruje o.i. konfirmácia nákupu plynu k zmluve o združených dodávkach

zemného plynu z daného dňa. V prípade nepokračovania Zmluvy, resp. výpadok dodávok plynu v
dôsledku ukončenia Zmluvy z dôvodu prevodu/prechodu/držby sústavy tepelných zariadení tvoriacich
tepelné hospodárstvo (vrátane odberných miest) na iný (nový) subjekt a následné uzatvorenia zmluvy
o dodávke zemného plynu medzi novým vlastníkom sústavy tepelných zariadení (odberných miest)
s iným dodávateľom plynu, bude mať značný negatívny dopad na podnikanie navrhovateľa. Škoda

navrhovateľa za nedodržané obdobie dodávok v roku 2025 je odhadovaná vo výške presahujúcej
2.500.000 EUR. Škoda je vypočítaná ako rozdiel burzovej ceny zemného plynu na nemeckej burze EEX
(European Energy Exchange) k 27.11.2024 a ceny zemného plynu podľa Zmluvy.

3. Navrhovateľ zdôraznil, že vzhľadom na parametre zemného plynu dohodnuté v Zmluve si navrhovateľ

nemôže zabezpečiť jej dodávku iným spôsobom ako jeho odberom zo strany odporcu, a preto
týmto škodám nie je možné náležite predchádzať a ani ich zmierniť v prípade, ak nebude nariadené
neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanej podobe je v súlade so zásadou primeranosti, pretože navrhovateľ navrhuje odporcu
zaviazať na nescudzenie sústavy tepelných zariadení tvoriacich tepelné hospodárstvo v meste A. B., a

tým pádom dodávky zemného plynu do odberných miest odporcu iba počas časti trvania Zmluvy, a to
len v období do 31.12.2025 (v rozsahu nakúpeného zemného plynu podľa konfirmácie k nákupu plynu
k zmluve o združených dodávkach zemného plynu), čo odporcu neprimerane neobmedzí.4. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil a v prílohe
súdu predložil: povolenia ÚRSO, Zmluvu o združených dodávkach zemného plynu s Dodatkom č.1
a 2, konfirmácia nákupu plynu, cenové rozhodnutie ÚRSO, podania odporcu a navrhovateľa, výpis

z Centrálneho registra záložných práv. odhad výšky škody.

5. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd
oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12.Podľa§329ods.1a2CSP:(1)Súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho
obligatórne náležitosti, pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

16. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 326 ods. 1 CSP súd uvádza,
že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti,

ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená
a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúcesubjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k
osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je
prostredníctvomposkytnutiapredovšetkýmdočasnejaprovizórnejúpravyprávnychpomerovúčastníkov

zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom
konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné
zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude
vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude
prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo

veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

17. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil

so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých
kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené
navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných
prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné
dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej

potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom a súčasne vecnú
legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež
splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný
stav a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery
ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov

strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, to
znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu neodkladného opatrenia
vyhovieť.

18. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho vyplývajúcej
chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej
miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy
pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou

potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní,
prípadnevytvoríúčinnýaefektívnyprostriedoknariešenieakútnejsituáciemedzistranamisporu,pričom
obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia
alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným
spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy

z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.

19. Podľa názoru súdu navrhovateľ vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil reálnosť obavy z ohrozenia
svojich práv, keď dostatočne nepreukázal, že subjekt, ktorému navrhuje uložiť povinnosť neodkladným
opatrením, koná tak, že môže skutočne dôjsť k znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo

veci samej, prípadne k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.

20. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia
navrhovateľa, že navrhovateľ mal záujem plniť svoje povinnosti ohľadom dodávky zemného plynu
podľa Zmluvy, čo potvrdzuje aj jeho faktické správanie, najmä skutočnosť, že Žalovaný v tomto

ohľade dňa 05.10.2022 podal cenový návrh za výrobu a dodávku tepla (vrátane samotnej Zmluvy ako
prílohy k tomuto návrhu), ktorý ÚRSO schválil rozhodnutím pod č. XXXX/XXXX/X zo dňa 05.12.2022.
Z tohto je zrejmé, že odporca mal spočiatku v úmysle plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy
a zabezpečovať odber dodaného zemného plynu od navrhovateľa od 01.01.2023 do 31.12.2025
(minimálne v rozsahu skôr nakúpeného zemného plynu podľa konfirmácie nákupu plynu k zmluve o

združených dodávkach zemného plynu. Odporca však vraj postupom času začal meniť svoje správanie,
s vysokou pravdepodobnosťou v reakcii na postupné, ale kontinuálne znižovanie cenovej hladiny
energetických komodít (vrátane zemného plynu) na európskych burzách od druhého kvartálu roku 2023.Navrhovateľsaobáva,žeodporcachcepreviesťsústavutepelnýchzariadenínainýsubjektatenuzavrie
zmluvu s iným dodávateľom plynu než s navrhovateľom.

21. Vo vzťahu k uvedenému súd má však za to, že:
- Navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil, že odporca sa snaží previesť sústavu tepelných
zariadení na iný subjekt.
- Zároveň ničím relevantným navrhovateľ neosvedčil, že predmetné tepelné zariadenie je skutočne vo
vlastníctve odporcu. Pokiaľ predložil výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, z neho

vyplýva predmet záložného práva – technológia tepelného hospodárstva podľa prílohy č.1 Zmluvy
o zriadení záložného práva. Z uvedeného však nie je zrejmé, či sa jedná o totožnú technológiu, ku ktorej
navrhovateľ viaže návrh na neodkladné opatrenie. Odkaz je na prílohu k zmluve, ktorá nie je obsahom
spisu, ako ani Príloha a nie je možné špecifikovať toto zariadenie.
- Je zrejmé, že odporca je držiteľom povolenia ÚRSO, čo však neznamená, že automaticky je vlastníkom
tepelného zariadenia. Nie je vylúčené iné jeho právo na disponovanie s daným zariadením a to

s poukazom na § 5 ods.7 písm.a) zák.č. 657/2004 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba podnikateľ a
právnická osoba doloží k žiadosti podľa odseku 2 okrem dokladov uvedených v odsekoch 4 a 6 aj u
existujúcich tepelných zariadení doklad o vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu k
sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať.
- Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že k žiadosti sa vyžaduje preukázanie

vlastníctva alebo iného obdobného vzťahu, teda daný subjekt nemusí byť vlastníkom.

22. Z predložených listín je zrejmé, že odporca uvádzal v písomnom podaní adresovanom
navrhovateľovi, že tepelné zariadenie musí vrátiť, z čoho možno konštatovať, že nie je vlastníkom
daného zariadenia. Z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zas vyplýva, že odporca

je záložca a zároveň aj záložný dlžník na súbor veci – technológia tepelného hospodárstva podľa prílohy
č.1 Zmluvy o zriadení záložného práva a je výlučným vlastníkom a má k danému súboru vecí dispozičné
právo.
- Teda na jednej strane z písomnosti odporcu vyplýva, že nie je vlastníkom daného zariadenia a zároveň
z predloženého výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva vlastníctvo odporcu,

avšak nie je z toho zrejmé, čoho konkrétneho, nakoľko je odkaz na Prílohu č.1 k Zmluve, ktorá však nie
je obsahom spisu a teda nie je zrejmé, či sa jedná o totožné tepelné zariadenie.

23. Navrhovateľ teda neosvedčil vlastnícke právo odporcu k sústave zariadení tvoriacich tepelné
hospodárstvo. Pokiaľ navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje uložiť

povinnosť odporcovi zdržať sa určitých konaní, také konanie je možné v prípade, že by bol odporca
vlastníkom toho. Avšak navrhovateľ túto skutočnosť neosvedčil dostatočným spôsobom.

24. Navrhovateľ nekonkretizoval a ničím riadne nešpecifikoval sústavu tepelných zariadení tvoriacich
tepelné hospodárstvo odporcu. Hoci navrhovateľ je povinný riadne opísať rozhodujúce skutočnosti,

nekonkretizoval tieto zariadenia. Uvádza to len všeobecným označením bez akejkoľvek špecifikácie, na
základe ktorej by bola možná identifikácia.

25. Zároveň z predložených listín nie je možné konštatovať tvrdené konanie odporcu, či zámer odporcu,
že odporca sa snaží „vyvliecť“ /ako tvrdí navrhovateľ vo svojom návrhu/ a chce previesť právo

k zariadeniu na iný subjekt. Uvedený zámer prevodu je iba domnienka navrhovateľa, ako aj to, že nový
subjekt uzavrie zmluvu nie s navrhovateľom, ale s iným dodávateľom. Uvedené je nutné považovať len
za neosvedčenú domnienku navrhovateľa.

26. Súd má za to, že

- navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil, že odporca má záujem, resp. že prevádza svoj
majetok na tretie osoby.
- navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil svoju tvrdenú obavu možného prevodu majetku
odporcu na tretie osoby.
Navrhovateľ dostatočným spôsobom súdu neozrejmil a nepreukázal, na základe akých skutočností

dospel k záverom, že existuje táto obava. Na uvedené je nepostačujúce tvrdenie o tom, že odporca sa
vraj snaží zo zmluvy „vyvliecť“.
- Z ničoho nie je zrejmé, že odporca má záujem previesť sústavu na nový subjekt, ktorý získa povolenie
URSO. Uvedené je len domnienkou navrhovateľa.- Z predloženej písomnej korešpondencie medzi stranami je zrejmé, že odporca chce ukončiť zmluvu
po viacerých pokusoch o zmenu podmienok, avšak to neznamená, že sa snaží o konanie tvrdené
navrhovateľom.

- Pokiaľ z predloženej komunikácie vyplýva, že odporca to zariadenie musí vrátiť, čo by znamenalo,
že nie je jeho vlastníkom, v takom prípade nie je možné konštatovať pokus odporcu o prevod a pod.
Pokiaľ by súd vyhovel návrhu a zabránil tak odporcovi vrátenie zariadenia, pokiaľ nie je jeho, došlo
by k obmedzeniu skutočného vlastníka, keďže v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa by odporca
nemohol vrátiť zariadenie, pokiaľ je pravdivé tvrdenie odporcu o jeho povinnosti vrátiť zariadenie a tak

by nemohol plniť svoje povinnosti voči vlastníkovi.
- Zároveň je nutné zdôrazniť, že ukončenie zmluvy odstúpením, výpoveďou,... je právo zmluvných strán .
Vyhovením návrhu navrhovateľa by bol daný zákaz výkonu práva. Nemožno zakázať ukončenie zmluvy.
- Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že následkom ukončenia zmluvy je bude vznik škody, je to jeho domnienka
a predložená tzv. Výška škody (l.č. 57 obsahu spisu) je len predpokladanou stratou na základe
subjektívneho posúdenia a uvedenia zo strany navrhovateľa bez relevantného základu a bez riadneho

vysvetlenia.

27. Súd skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je osvedčenie splnenia zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia
hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych

predpokladov, ktorý musí mať naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže odporcovi uložiť povinnosť niečo vykonať,
zdržať sa a podobne, pokiaľ navrhovateľ svoje tvrdenia a svoju tvrdenú obavu dostatočne hodnoverne
nepreukázal, neosvedčil.
- V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva

dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez
reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať,
prípadne domýšľať skutkové tvrdenie strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len
v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je povinný svoje tvrdenia hodnoverne
osvedčiť.

- Súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepripojoval relevantné listiny, z ktorých by
bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku voči odporcovi.
-Navrhovateľdostatočneneosvedčilskutočnosť,žeodporcaprevádza,resp.mienipreviesťsvojmajetok
na tretie osoby. Dokonca ani z ničoho nevyplýva, že odporca je vlastníkom predmetného zariadenia,
keďže z jeho podaní vyplýva, že ho musí vrátiť /čo znamená, že nie je vlastníkom /takže nie je možný

prevod vlastníckeho práva,.../ a z výpisu z NCRzp vyplýva síce vlastníctvo odporcu k technológii
tepelného zariadenia, ale nie je zrejmé, akého konkrétneho, keďže je daný odkaz na prílohu č.1 Zmluvy
a teda nie je zrejmé, či ide o totožné zariadenie, ku ktorému navrhovateľ navrhuje uložiť povinnosť
odporcovi neodkladným opatrením. Navrhovateľ riadne nešpecifikoval dané zariadenie a preto jeho
označenie v návrhu je neurčité. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z ničoho nevyplýva, že jeden

subjekt nemôže mať k dispozícii viac tepelných zariadení, technológie.
- Čo sa týka tvrdeného zriadenie záložného práva, ktorý vyplýva z výpisu z Notárskeho centrálneho
registra záložných práv, toto bolo jednak zriadené dňa 09.12.2022, teda pred cca 2 rokmi, teda nejde
o aktuálne konanie odporcu a jednak nie je z neho zrejmé, či sa jedná o predmetné zariadenie, ku
ktorémusadomáhanavrhovateľ,pričomniejevylúčenévlastníctvo,čiinývzťahkviacerýmzariadeniam.

- Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje svoju obavu tým, že odporca chce ukončiť zmluvu s navrhovateľom
s tým, že chce previesť zariadenie na iný subjekt, tak prevod z ničoho riadne nevyplýva, ide o domnienky
navrhovateľa. Pokiaľ odporca uviedol, že má záujem ukončiť zmluvu, nie je možné mu to zakázať
nariadením neodkladného opatrenia. Ukončenie zmluvy je právom zmluvnej strany a ide o výkon práva,
ktorému nie je možné brániť spôsobom navrhovaným navrhovateľom na predídenie škody.

28. Navrhovateľ vychádza iba zo svojich domnienok, ktoré z ničoho relevantného nevyplývajú. Z ničoho
nevyplýva jeho obava. Zriadenie záložného práva na zariadení z 09.12.2022 v prospech banky uvedenú
obavu nevyvoláva a dokonca zriadeným záložným právom je odporca ten, kto je obmedzovaný
v nakladaní s daným zariadením.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia
právneho postavenia navrhovateľa. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil ním tvrdené skutočnosti,
z ktorých by mala vyplývať ním tvrdená obava.30. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Preto je povinnosťou navrhovateľa, aby do vydania uznesenia súdu prvej inštancie

osvedčilnímtvrdenéskutočnosti.Neodkladnýmopatrenímjemožnéposkytnúťochranulennároku,ktorý
je dôvodný, a ktorý trvá. Navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť
svojho nároku. Uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd je povinný poskytnúť

ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel
tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené skutočnosti vyplývajúce z ustanovení §
324 a § 325 CSP tvrdené navrhovateľom z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov
zo strany odporcu, prípadne tretej osoby smerujúce k obmedzeniu práva navrhovateľa. Nestačí
iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka bez ďalšieho odvolávajúca sa

na zastavenie exekúcie voči odporcovi, resp. zriadením záložného práva na nehnuteľnosti odporcu
a podobne. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Splnenie uvedeného predpokladu žalobca ako
navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom nepreukázal ani neosvedčil. Z dôvodu absencie
osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd

o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu tak, ako to vyplýva z výroku
tohto uznesenia.
- Oznámenie odporcu o záujme ukončiť zmluvu s navrhovateľom nepreukazuje tvrdenú obavu
navrhovateľa, a to ani ohľadom možného prevodu vlastníckeho práva k zariadeniu.

32. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné
okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným
zásahom súdnej moci v podobe neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.Vychádzajúcztohtokonštatovanianevzhliadolsúdpriestorzaoberaťsaskúmanímosvedčenia

ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

33. Navrhovateľ sa daným návrhom domáha nevykonanie zmeny vo vlastníctve/držbe vo vzťahu k
sústave tepelných zariadení, aby zabezpečil kontinuálny odber zemného plynu zo strany odporcu.

- Súd v tejto súvislosti uvádza, že odporca v liste adresovanom navrhovateľovi oznámil, že chce ukončiť
zmluvu, pričom súd zdôrazňuje, že odstúpenie/vypovedanie...zmluvy je právom zmluvnej strany a pokiaľ
vznikne napríklad škoda, právna úprava poskytuje právne prostriedky na ochranu práv. Avšak účelom
inštitútu neodkladného opatrenia nie je bránenie výkonu takého práva.

34. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že
okrem obavy výkonu súdneho rozhodnutia alebo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne
spôsobilá ohroziť subjektívne právo navrhovateľa, musí navrhovateľ súčasne tvrdiť a osvedčiť, že
účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právna
úprava, ktorá je obsahom CSP je založená na prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred

neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo

uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. (LÖWY, Alexandra. § 343 [Podstata a charakter
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1299, marg. č. 1.)

35. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením. Vdanomprípadenavrhovateľodôvodniluvedenétým,
že nie je peňažná pohľadávka, preto nie je možné účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

36. Zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia,

resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely a rozhodovanie o navrhovanom neodkladnom
opatrení. Navrhovateľ neosvedčil ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy, pričom ukončenie zmluvy je
právom zmluvných strán a nie je možné zasahovať neodkladným opatrením do takého výkonu práv.
Navrhovateľ predložil predpokladanú výšku škody bez relevantného vysvetlenia a osvedčenia, pričom
súdmázato,žeexistujúviaceréprávneinštitútynaochranupráv,ktorémôžeajnavrhovateľuplatniť,ato
bez nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň z návrhu sú zrejmé viaceré domnienky navrhovateľa,

a to ohľadom prevodu na iného, či uzavretie zmluvy s iným subjektom, pričom z ničoho to nevyplýva.
Taktiež je nutné uviesť, že odporca už je obmedzený zriadeným záložným právom na súbor vecí
špecifikovaných v prílohe č.1 Zmluvy, ktorej obsah súdu však nie je známy, a preto nie je možné
ani skonštatovať totožnosť súboru vecí so zariadením, ku ktorému navrhovateľ navrhoval nariadenie
neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol z dôvodu neosvedčenia zo

strany navrhovateľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa čl. 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

40. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

41. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie o neodkladnom
opatrení končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov tohto konania, a to podľa ust. § 255 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a čl. 4 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej
strane sporu svedčí nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. V prejednávanej veci však
nebolo preukázané, že odporcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy
konania. Zároveň súd poukazuje, že vzhľadom k tomu, že súd návrh zamietol, tak v zmysle § 331 CSP
sa uznesenie o jeho zamietnutí nedoručuje odporcovi. Na základe toho, keďže návrh bol zamietnutý,

nebol preukázaný vznik trov odporcovi a uznesenie o zamietnutí sa nedoručuje odporcovi, súd v zmysle
čl. 4 CSP vyslovil, že navrhovateľovi náhrada trov konania sa nepriznáva, nakoľko v prípade rozhodnutia
o nároku na náhradu trov odporcu by bolo rozhodnutie nutné doručiť aj jemu, čo by bolo v rozpore s
§ 331 ods. 1 CSP.

42. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým odporcovi nárok na náhradu
trov konania súd nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude
rozhodovať.43. Z dôvodu naplnenia predpokladov podľa ustanovenia § 51 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /dočasná práceneschopnosť

zákonnej sudkyne JUDr. Lenky Müllerovej, PhD. kratšia ako šesť týždňov/, vec bola pridelená na
rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia JUDr. Gabriele Panákovej, určenej
Rozvrhom práce Okresného súdu Žilina na rok 2024 na zastupovanie zákonnej sudkyne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§
357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).