Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 3T/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011020
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123011020.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. A., E. XXXX/XX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
dňa 29.10.2022 v čase o 00.20 hodine na ceste III/1614 v smere na obec Topoľčianky viedol osobné
motorové vozidlo značky Audi A3 s evidenčným číslom D., pričom v rozpore s ustanovením § 16 odsek
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov neprispôsobil rýchlosť
vozidla svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou
brzdil pri súčasnej zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostal do smerovej nestability
a vyšiel mimo vozovku najprv vľavo, potom vpravo, kde narazil do stromu, následkom čoho došlo

k zraneniu spolujazdca vo vozidle F. G., ktorý následkom nárazu utrpel zlomeninu v oblasti hrboľov
ľavej stehennej kosti a v hornej časti diafýzy, ktorá si vyžiadala operačné riešenie, zlomeninu veľkého
hrboľu pravej ramennej kosti, ktorá si takisto vyžiadala operačné riešenie, zlomeninu ľavej lakťovej kosti,
ktorá si vyžiadala operačné riešenie v treťom časovom slede, zlomeninu 2. a 3. rebra vľavo, stratu
ľavého horného rezáka stáleho chrupu a poškodenie pravého podpazuchového nervu s dobou liečenia
a práceneschopnosti najmenej 5 mesiacov a so závažným ovplyvnením na obvyklom spôsobe života
najmenej 10 týždňov,

t e d a :
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona

ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému, aby nahradil poškodenému F. G., nar.
XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., prechodne bytom C. XXX spôsobenú škodu vo výške 11.020,10 eur,
poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO:
35942436 spôsobenú škodu vo výške 2688,95 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale
bytom H., prechodne bytom C. XXX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 588/22/4403, prejednal Okresný súd Nitra
(ďalej len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

osobným výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca a oboznámením listinných
dôkazov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku výpoveď
obžalovaného A. B. z prípravného konania zo dňa 17.02.2023, kde obžalovaný uviedol, že dňa
29.10.2022 išiel na motorovom vozidle zn. Audi A3 červenej farby s EČ: D., ktorého majiteľom bol v tom
čase jeho otec I. B.. Auto bolo v dobrom technickom stave. Okolo polnoci z 28.10.2022 na 29.10.2022

išiel on a ako spolujazdec jeho kamarát F. G. zo Žikavy smerom na Topoľčianky cez úsek ,,Hore hájom“,
keď im do cesty vletela lesná zver, možno líška ale presne nevie, následkom čoho dostal šmyk a vletel
do jarku. Presne si ten manéver nepamätá, ale najprv ho vyhodilo na ľavú stranu mimo cesty a následne
na pravú stranu a tam narazili čelne do stromu. Na to zavolal záchrannú službu. Z celého toho úseku
má výpadok pamäte na základe šoku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to čo sa uvádza v obžalobe je pravda, avšak chce
tam uviesť viac detailov. Začalo to asi o 23.00 hod. v Zlatých Moravciach. S F. G. boli v klube v Zlatých
Moravciach a išiel ho aj s frajerkou zaniesť domov na Žikavu. Asi pol hodinu ho čakal pred domom,
nakoniec išli naspäť do Zlatých Moraviec a medzi Žikavou a Topoľčiankami v úseku, ktorý sa volá Háj,

mu vbehla do cesty lesná zver, na ktorú zareagoval tak, že sa jej snažil vyhnúť, ale začala padať hmla,
cesta bola klzká a dostal šmyk. Prvý šmyk vytočil, vrátil sa na vozovku, kde dostal ďalší šmyk, ktorý
skončil čelným nárazom do stromu. Rýchlosť jazdy bola primeraná max. 60 až 70 km/h. chce uviesť, že
to čo uviedol poškodený o intenzívnom brzdení, tak to nie je pravda, pretože určite v tom priebehu pustil
brzdu viackrát a teda zabránil tak pri tom prvom šmyku, aby sa aj ten vyhol kontrole. Druhý šmyk sa stal

asi o 5 metrov na to a ten skončil čelným nárazom.
Obžalovaný na otázky uviedol, že daný úsek pozná relatívne dobre, išiel tade viackrát a zver tam
vyskakuje pomerne často. Tá zver tam mohla sedieť už dlhšie a bolo to za pravotočivou zákrutou, je
tam stúpanie, bola tma a zver splývala s prostredím. Zver tiež spanikárila a ušla buď doprava alebo
doľava, on ju nezrazil, ale sa jej vyhýbal a vtedy išiel maximálne 60 km/h. Brzdenie prebiehalo pedálom,

ale nie tak intenzívne ako to popísal poškodený, ale brzdil tak na 50%. Príčinou kolíznej situácie bolo
vybehnutie zvery a šmyk. Tý zver bola najskôr na okraji vozovky, kde mohla aj sedieť a až neskôr vybehla
na vozovku, keď zbadala svetlá.

Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa to stalo na Dušičky v roku 2022, išiel s A. B. do

Topoľčianok na jeho aute a ako šli tak v strede cesty sedela mačka a obžalovaný sa jej zľakol, skočil nabrzdu a šmyklo ich najskôr doľava, on mu celý čas vravel nech pustí brzdu, nepustil ju a potom jedným
kolesom vošli do jarku, to ich vyhodilo na cestu a priamo do stromu. On bol počas jazdy pripútaný. Potom
si pamätá už len cestu do nemocnice.

Na otázky svedok uviedol, že Mačka sedela od auta asi 30 metrov v čase, keď ju spozoroval a stačilo len
pohnúť volantom a obišiel by ju, ale on sa zľakol a brzdil. Intenzita brzdenia bola taká, že skočil na brzdu
a zároveň točil volantom doľava, pričom išiel rýchlosťou asi 70 km/h, rýchlosť určite neprekročil. Jedná
sa o úsek cesty, kde sa ide dole kopcom a potom nasleduje pravotočivá zákruta. Klimatické podmienky
vety boli také, že asi bolo mokro a jednalo sa o jazdu v nočnej hodine.

Svedok ďalej ešte uviedol, že mal šťastie, že priateľku má zdravotnú sestru, lebo on sám nevedel ísť
ani na toaletu, ani sa pohybovať do sprchy, ležal na posteli, ona ho polohovala a potom to postupne
rozchádzal a to tak, že najprv mal vozíček, potom sa postavil a skúšal postupne chodiť. Asi 2,5 mesiaca
potreboval asistenciu pri vykonávaní hygieny. Má trvalé následky s pravým ramenom, kde mal dotrhané
nervy, zošíval mu to neurochirurg a nejako sa to nepodarilo, nezdvihne úplne hore pravú ruku, nedá ju
za chrbát a ľavá noha ho pri dlhej chôdzi bolí a obmedzuje, čiže futbal si už nezahrá.

Svedok I. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on pri nehode nebol, dozvedel sa to ráno, keď mu volali
z polície, že sa to stalo. Uviedol, že jeho syn je zodpovedný, za volantom nemal žiadne problémy, aj keď
vodičák mal len krátko. Auto bolo jeho a mal ho požičané s jeho plným vedomím. Podľa jeho názoru by
sa neboli spolujazdcovi stali také zranenia, ak by bol pripútaný.

Znalec A. J. A., z odvetia zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v znaleckom posudku č. 96/2022 chce opraviť jednu technickú chybu, kde v prvom bode
miesto pravej ramennej kosti napísal pravú stehennú kosť a táto istá chyba sa zopakovala aj v závere,
v ostatnom sa posudku pridržiava. Ďalej uviedol, že zlomenina stehennej kosti, ktorá bola operačne

riešená, tak tá sa hojí 4 až 6 mesiacov. V tomto prípade to bolo predpokladá 6 mesiacov vzhľadom
na postavenie úlomkov kostí. S tým, že mal poranené obidve končatiny, bol obmedzený na obvyklom
živote s tým, že jeho pohyb bol limitovaný, nakoľko nemohol zaťažiť tú tretiu zlomeninu ľavej stehennej
kosti, takže bol odkázaný závažným spôsobom minimálne 6 týždňov v pohybe na vozíku a po následnej
rehabilitácii zlomeniny lakťovej kosti a hrboľa ramennej kosti, čo trvá tak zhruba 8 až 10 týždňov, mohol

poškodený používať v chôdzi nemecké barle.

Znalec K. G. L., z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave
a odhad hodnoty cestných vozidiel, na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá v plnom rozsahu na
svojom znaleckom posudku a ďalej uviedol, že predmetné vozidlo jazdilo rýchlosťou 85 km/h +- 5%,

predpokladá, že vodič spomaľoval iba brzdnou silou motora v čase 7,8 sekundy pred nárazom do
stromu, vozidlo prechádzalo ľavotočivou zákrutou. V čase 4,4 sekundy pred nárazom do stromu vozidlo
spomalilo na rýchlosť jazdy 71,5 km/h +- 5%, nachádzalo sa v úrovni stredu vozovky vo vzdialenosti
70,9 metra +- 5% pred miestom nárazu. V tomto okamihu vodič pri stálom spomaľovaní vozidla začal
natáčať riadenie vozidla vľavo. Nakoľko sa vozidlo nachádzalo pred koncom ľavotočivej zákruty, jeho

konanie technicky nie je vysvetliteľné. Ak by vodič reagoval na popísané nebezpečenstvo, t.j. uvedenú
líšku alebo mačku, ktoré sa mali nachádzať na vozovke, vodič nereagoval brzdením, na mieste neboli
zadokumentované žiadne brzdné stopy. V čase 1,8 sekundy +- 5% po začiatku natáčania riadenia,
resp. 2,6 sekundy +- 5% pred nárazom do stromu sa vozidlo nachádzalo na ľavom okraji vozovky v
úrovni zameraného začiatku jazdnej stopy, vychádzalo vľavo mimo vozovku. Vodič na toto reagoval

natočením riadenia doprava, kedy vozidlo po dráhe zameranej jazdnej stopy vyšlo späť na vozovke z
ľavej krajnice a ďalej sa pohybovalo krížom cez vozovku v smere zľava doprava. Vozidlo spomaľovalo
brzdnou silou motora, prešlo krížom cez vozovku, kde pri rýchlosti jazdy 32 km/h +- 5% čelne narazilo
do stromu. Nárazom bolo vozidlo odhodené pri súčasnej rotácii jeho zadnej časti smerom doprava a
zastavilo v konečnej zameranej polohe. Čo sa týka možnosti zabránenia vzniku nehodového deja, vodič

pri správnej technike jazdy, t.j ak by súčasne nebrzdil a nemenil smer jazdy, vozidlo by sa nedostalo
do šmyku a bolo by smerovo ovládateľné. Treba uviesť, že do šmyku sa vozidlo dostane i v prípade,
ak vodič súčasne brzdí a mení smer jazdy, i v prípade, ak je toto vozidlo vybavené systémom ABS a
vodič brzdí iba s obmedzeným spomalením. Čo sa týka technickej príčiny vzniku dopravnej nehody,
technickou príčinou je technika jazdy vodiča, pričom počas jeho jazdy mu nebola vytvorená prekážka

z technického hľadiska náhla. Vodič do zákruty spomaľoval minimálnym brzdným spomalením, príp.
prechádzal iba zotrvačnosťou, ale určite sa nejednalo o náhle brzdenie v dôsledku reakcie vodiča na
nebezpečenstvo. Predpokladá, že keď vozidlo prechádzalo zákrutou, tak spomaľovalo, čo je bežná
technika jazdy. Vodič prestal brzdiť, keď sa vozidlo dostalo mimo vozovku vľavo. Vodič začal spomaľovaťminimálne 7,8 sekundy pred nárazom, kde bola rýchlosť 85 km/h, ale predtým mohol ísť rýchlejšie a kedy
začal spomaľovať, to uviesť nevie. Vodič spomaľoval 7,8 sekundy pred nárazom, avšak kedy začal brzdiť
a akou rýchlosťou predtým išiel, uviesť nevie. Na mieste neboli nájdené žiadne brzdné stopy a preto

nevie uviesť, kedy začal brzdiť, avšak v čase vjazdu do zákruty mohol jazdiť výrazne vyššou rýchlosťou,
mohol brzdiť už vtedy, ale či tak konal, on nevie povedať. Vie vyhodnotiť priebeh nehody od okamihu
7,8 sekundy pred nárazom a to, že nebrzdil v dôsledku nebezpečenstva, vyplýva z toho, že na mieste
neboli nájdené brzdné stopy, ktoré by nasvedčovali pre brzdenie vozidla v dôsledku reakcie vodiča
na nebezpečenstvo, pričom si je treba uvedomiť, že i vozidlo, ktoré je vybavené systémom ABS, pri

kritickom brzdení zanecháva brzdné stopy, ale tieto stopy neboli na mieste zadokumentovateľné. Vodič
brzdil pri prejazde zákrutou, avšak nešlo o kritické brzdenie. Spomaľovanie je i uvoľnenie plynového
pedálu, kedy vozidlo spomaľuje brzdnou silou motora.
Znalec na otázky ešte uviedol, že pri rýchlosti 60 km/h ako to udáva obžalovaný, ak by sa vozidlo
pohybovalo po zameranej jazdnej stope, vodič by mal možnosť korigovať smer a rýchlosť jazdy, t.z.
pri jeho reakcii na vyjdenie vozidla vľavo mimo vozovku by mal možnosť zabrániť nárazu do stromu a

vozidlo na začiatku vybočovania vľavo, t.j. 2,6 sekundy pred nárazom do stromu, jazdilo rýchlosťou 64
km/h, napriek tomu vodič stretu nezabránil. Vozidlo po dráhe zameranej jazdnej stopy vyšlo vľavo mimo
vozovku, čo je nesprávna technika jazdy. Ďalším prvkom nesprávnej techniky jazdy vodiča bolo jeho
konanie po vyjdení vozidla vľavo mimo vozovku, kedy nevyrovnal smer jazdy do smeru súbežného s
vozovkou, čo pri rýchlosti jazdy 64km/h mal možnosť, ale prešiel krížom cez vozovku, kde vyšiel vpravo

mimo vozovku, kde narazil do stromu, t.j. v technike jazdy vodiča boli dva nesprávne prvky.

Zo záznamu dopravnej nehody súd zistil, že k dopravnej nehode došlo na ceste III/1614, v km 10,7
v smere od obce Žikava na obec Topoľčianky a to tak, že vodič B. jazdiaci na vozidle Audi, ev. č.:
D., pri prejazde ľavotočivou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, v dôsledku

čoho sa s vozidlom dostal do jazdnej nestability a bol s vozidlom vysmerovaný vľavo mimo vozovku
a následne bol vysmerovaný späť na vozovku a mimo vozovky vpravo, kde prednou časťou vozidla
narazil do stromu. Vo vozidle bol na prednom sedadle spolujazdca jeho kamarát F. G., prevezený RZP
do FN Nitra pre bolesť nohy, vodič Brieška prevezený RZP do FN Levice pre odreniny v tvárovej časti.
DN bez svedkov, odťah vozidla zabezpečený prostredníctvom odťahovky MVSR. Dychová skúška bola

vykonaná prístrojom AlcoQuant 6020 plus s výsledkom 0,00 mg/l.

Zo zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody súd zistil, že obhliadka bola vykonaná dňa 29.10.2022
o 02:05 hod. Dopravná situácia bola taká, že sa jednalo o priamy úsek s dobrou kvalitou povrchu,
ktorý bol suchý, neznečistený s rýchlostným limitom 90 km/h. Boli nesťažené poveternostné podmienky

s nezníženou viditeľnosťou vplyvom poveternostných podmienok a rozhľadové podmienky boli dobré.

S náčrtu dopravnej nehody súd zistil, akým spôsobom k dopravnej nehody došlo.

Z výsledku dychovej skúšky vyplýva, že obžalovaný A. B. mal dňa 29.10.2022 o 00:30 hod. namernú

hodnotu alkoholu 0,00 mg/l.

Z fotodokumentácie súd zistil, že červené vozidlo zn. Audi A3 ev.č. D. je nabúrané prednou časťou
vozidla do stromu.

Z evidenčnej karty vozidla súd zistil, že majiteľom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. Audi
A3, ev č. D., červenej farby, je svedok I. B.. Z evidenčnej karty obžalovaného A. B. vyplýva, že tento má
udelené vodičské oprávnenie od 13.10.2021, pričom za rok 2022 má evidované tri priestupky.

Z lekárskej správy obžalovaného A. B. zo dňa 29.10.2022 vyplýva, že obžalovaný A. B. pri autonehode

utrpel otras mozgu s dobou liečenia (dobou PN) od 29.10.2022 do 7 dní, pričom sa jednalo o ľahký
úraz. Z lekárskej správy poškodeného F. G. zo dňa 29.10.2022 vyplýva, že poškodený pri autonehode
utrpel zlomeninu stehennej kosti vľavo, zlomeninu lakťovej kosti vľavo, zlomeninu ramennej kosti vpravo
a zlomeninu rebier. Predpokladaná doba liečenia (doba PN) bola od 29.10.2022 nad 6 týždňov, pričom
u poškodeného sa jednalo o ťažký úraz.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované 4 priestupky a z odpisu
z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný v tomto registri žiadny záznam.Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založenom na zvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či tieto obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania, bez dôvodných

pochybností preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tiež
bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a takýmto protiprávnym konaním obžalovaný naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona tak po stránke
subjektívnej ako i objektívnej.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené
Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu.

Ustanovenie § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona chráni ľudské zdravie, ktoré patrí
medzi najvýznamnejšie zákonom chránené záujmy. Páchateľ sa trestného činu dopustí svojím aktívnym
konaním (napr. vedením motorového vozidla), ako aj opomenutím takého konania, na ktoré je podľa
okolnostíasvojichpomerovpovinný.Hmotnýmpredmetomútokujetedateločlovekaanásledkomťažká

ujma na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 Trestného zákona. Medzi konaním páchateľa a následkom
jeho konania na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť to znamená, že k ťažkej ujme
na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa. Za ublíženie na zdraví možno považovať takú
poruchu zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas, ktorého bol
nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§123 odsek 2 Trestného zákona).

Z hľadiska praxe sa za ublíženie na zdraví pokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje
obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu minimálne sedem dní (R 16/1986). Ak bol
však obvyklý spôsob života poškodeného narušený po dobu najmenej 42 dní (§ 123 odsek 3 písmeno
i) Trestného zákona), ide o ťažkú ujmu na zdraví, obdobne ako v prípade, že v dôsledku protiprávneho
konania dôjde k zmrzačeniu (§ 123 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona). Pri posudzovaní ublíženia

na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená,
akými príznakmi sa prejavovala, ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jeho intenzita,
či a aké lekárske ošetrenie vyžadovalo, a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života
poškodeného. Spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona si vyžaduje nedbanlivostné zavinenie s následkom ťažkej ujmy na zdraví, a to

závažnejším spôsobom konania (§ 138 písmeno h) Trestného zákona), porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak, že
obžalovaného uznal za vinného, nakoľko bolo dostatočným spôsobom bez dôvodných pochybností

preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu a spáchal ho obžalovaný, ktorý
svojou technikou jazdy dňa 29.10.2022 v čase o 00.20 hod. porušil § 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy neprispôsobil rýchlosť vozidla svojím
schopnostiam, stavu a povahe vozovky, kde pri takomto spôsobe jazdy vyšiel dvakrát mimo vozovku –
najprv vľavo, potom vpravo, kde narazil prednou časťou vozidla do stromu, čím spôsobil poškodenému

F. G. vyššie konkretizované zranenia.

Zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov vyplynulo, že doba liečenia poškodeného ku dňu
vyhotovenia znaleckého posudku bola najmenej 5 mesiacov, pričom závažným ovplyvnením na
obvyklom spôsobe života bol minimálne 10 týždňov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že

obžalovaný svojím protiprávnym konaním z nedbanlivosti spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví,
ktoré si vyžiadalo dlhodobé liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný čiastočne svojou výpoveďou, pretože priznal
skutočnosť, že sa vzhľadom na poveternostné podmienky, bola tma, padala hmla, šmýkalo sa a bola

slabá viditeľnosť, dostal do šmyku a vybočeniu vozidla mimo vozovku najprv doľava, potom doprava, kde
došlo k nárazu do stromu. Ďalej obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou poškodeného, ktorý popísal,
že obžalovaný spanikáril a spôsobom jazdy sa dostal dvakrát mimo vozovku až nakoniec narazili do
stromu. Obžalovaného usvedčuje aj výpoveď znalca K. G. L., ktorý jednoznačne uviedol, že vodič síceišiel rýchlosťou 85 km/h, teda ešte menej ako je najvyššie povolená rýchlosť v danom úseku, avšak
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča – obžalovaného A. B., kedy z vozidlom
prešiel dvakrát mimo vozovku a teda boli tam dva nesprávne prvky. Tiež uviedol, že ak by vodič išiel

rýchlosťou 60 km/h ako to uviedol a ak by sa vozidlo pohybovalo po zameranej jazdnej stope, vodič
by mal možnosť korigovať smer a rýchlosť jazdy, t.z. pri jeho reakcii na vyjdenie vozidla vľavo mimo
vozovku by mal možnosť zabrániť nárazu do stromu a vozidlo na začiatku vybočovania vľavo, t.j. 2,6
sekundy pred nárazom do stromu , jazdilo rýchlosťou 64 km/h, napriek tomu vodič stretu nezabránil.

Zvyššieuvedenéhojetedapreukázané,žerýchlosťvozidlanebolaprimeranánaprejazddanýmúsekom
cesty, navyše keď obžalovaný daný úsek cesty pozná a došlo k porušeniu § 16 odsek 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, kedy je vodič povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Týmto konaním

obžalovaného došlo k ťažkej ujmy na zdravý poškodeného v dôsledku nárazu auta do stromu.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a
po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív

( § 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako
nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin, teda prečin menšej spoločenskej nebezpečnosti
vzhľadom na nedbanlivostnú formu konania.

Konanie obžalovaného následne súd vyhodnotil ako prečin spáchaný z nedbanlivosti (§ 16 písmeno

a) Trestného zákona), berúc do úvahy okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil a najmä skutočnosť,
že neboli pochybností o jeho plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.
To znamená, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním, t.j. vedením osobného motorového vozidla,
vedel, že môže spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (zdravie
inej osoby) ale spoliehal sa bez primeraných dôvodov, že jeho konanie nebude v rozpore so zákonom

a nespôsobí následok chránený zákonom.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní
trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

(represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho
úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o
prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, ktorý nebol v minulosti právoplatne odsúdený, avšak vzhľadom na krátkosť času od
kedy mu bolo udelené vodičské oprávnenie, t.j. od 13.10.2021 do spáchania predmetného skutku, t.j.

29.10.2022, sa dopustil až troch priestupkov na úseku cestnej dopravy ako vodič motorového vozidla
a teda vzhľadom na túto skutočnosť mu súd nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
j) Trestného zákona, teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Vzhľadom k postoju
obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti neprichádzalo do úvahy ani priznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento aj

úprimne oľutoval. Súd na druhej strane však nezistil ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37
Trestného zákona.

S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) súd pri ukladaní trestu
aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a teda nijakým spôsobom neupravoval trestné
sadzby ustanovené Trestným zákonom a vychádzal z rozsahu 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody

pre páchateľa tohto trestného činu.
S prihliadnutím na osobné pomery, osobu obžalovaného a najmä s poukazom na charakter
trestného činu, spôsob jeho spáchania, jeho následok súd v rámci ustanovenej trestnej sadzby uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 1 rok.
Osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu,

preto výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil a na jeho prevýchovu a
nápravu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý
a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.

Súd obžalovanému s prihliadnutím na ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona a na jeho osobné

pomery a následok trestného činu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 18 mesiacov.

V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že uložený trest vzhľadom na charakter trestného činu,
ale aj s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného zabezpečí účel trestu spočívajúci

vochranespoločnostijednaktým,žeobžalovanémuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,azároveň
mu vytvorí podmienky na jeho výchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest
obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie
smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje takto uložený trest

za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.

Napokon súd rozhodol aj v zmysle ustanovenia § 287 odsek 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanému
nahradiť spôsobenú škodu poškodenému F. G. a poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s.. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený F. G. zároveň odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra),
a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.