Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203344
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624203344.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., narodená, 18.06.2017, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. D. E.
XX a otec F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom mesto H., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I.Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16P/49/2022-40 zo dňa 09.11.2022 čo do výroku
o výživnom tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca F. G., narodeného XX.XX.XXXX na maloletú
A. B., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.12.2024.

II. Takto určené výživné je otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 15.
dňa toho ktorého mesiaca.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z dôvodu, že
s otcom maloletej ukončili vzťah pred siedmimi rokmi a odvtedy sa o maloletú stará sama s podporou
svojichrodičov.Kvôlimaloletejmáskrátenýúväzok,pretožesajejmusíviacejvenovať,nakoľkonastúpila
do 1. ročníka základnej školy. Jej plat je 775 eur v hrubom, z toho dôvodu nemá dostatok finančných

prostriedkov na výdavky. Otec maloletej je bezdomovec, nevie, na akej adrese sa zdržiava. Na výživu
maloletej ničím neprispieva.

2. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že dcéra má zdravotné problémy
s očami, musí navštevovať zdravotné zariadenia. Naposledy boli v Bratislave, kde museli bývať v hoteli,
čo ich veľa vyšlo. Taktiež sa zmenili pomery od posledného zvýšenia výživného. Dcéra nastúpila do
školy, je už druháčka, s čím má zvýšené výdavky. Výživné požaduje zvýšiť na sumu 200 eur mesačne.

O otcovi maloletej nemá žiadne informácie, nevie to zistiť ani polícia. Podľa jej vedomostí má ešte jedno
dieťa, ale ani na toto výživné neplatí. Ona má požiadané o náhradné výživné.

3. Súd pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý doručenie mal vykázané fikciou
doručenia.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, výšku výživného

ponechávajú na úvahu súdu vzhľadom na príjem otca, potreby a zdravotný stav maloletého dieťaťa.5. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16P/49/2022-40 zo dňa 09.11.2022 bolo zistené, že
maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume
100 eur mesačne od 11.07.2022.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.09.2024 vyplýva, že vykonali sociálne zisťovanie v
domácnosti matky a maloletého dieťaťa. Maloletá počas sociálneho zisťovania bola oblečená vo
vhodnom a čistom ošatení. Nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. Pôsobila, že sa hanbí, no
napriek tomu komunikovala a uviedla, že je žiačkou druhého ročníka. Do školy chodí celkom rada,

teraz sa učia písať a čítať. Po škole rada trávi voľný čas bicyklovaním, pozeraním rozprávok v TV a
prechádzkami po dedine s kamarátkami. Po ukončení rozhovoru ukázala pracovníčkam svoju izbu. S
otcom maloletá nie je v kontakte vzhľadom na to, že sa momentálne nachádza na neznámom mieste
a o maloletú nejaví záujem. Matka s maloletou obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z kuchyne, spálne,
kúpeľne a samostatnej izby, ktorú obýva matka s maloletou. Dom je v osobnom vlastníctve brata
navrhovateľky. Maloletá má v domácnosti matky zabezpečený dostatok priestoru na pokojný spánok,

prípravu na školské vyučovanie a trávenie voľného času. Hygiena bola počas sociálneho zisťovania na
veľmi dobrej úrovni. Náklady na domácnosť hradí matka spoločne so svojou matkou. Je zamestnaná v
spoločnosti I. C. C. s mesačným príjmom 500 eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur
mesačne. Je vlastníčkou motorového vozidla, za ktoré hradí leasing. Uviedla, že na návrhu trvá v celom
rozsahu.Zvýšenienákladovvnímanajmäpreto,žemaloletásasotcomnestretáva,pretovšetkyvýdavky

znáša ona. Maloletá nastúpila v septembri 2024 do druhého ročníka J. K. A. L. a výdavky v mesiaci
september na školské potreby a oblečenie presiahli sumu 200 eur. Je zamestnaná na skrátený úväzok,
aby v dostatočnej miere zabezpečovala starostlivosť maloletej. Rovnako má maloletá voľnočasové
aktivity, ktoré sú spojené s ďalšími výdavkami. Úradu nie je známa adresa, kde by sa otec maloletej
mohol zdržiavať, a preto nebolo možné vykonať zisťovanie u otca maloletej. Konštatujú, že maloletá má

v domácnosti matky zabezpečené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť. Matka zabezpečuje
komplexnú starostlivosť na požadovanej úrovni s prihliadnutím na jej zdravý, fyzický a psychický vývin.
Konštatujú, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej.

7. Z čestných vyhlásení M. B. a C. B. vyplýva, že na domácnosť prispieva sumou 200 eur mesačne.

8. Z dokladov o príjme vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky predstavuje 886,78 eura.

9. Zo stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že F. G. bol naposledy v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 12.09.2016 do 13.11.2016. Bol vyradený na základe nespolupráce

s úradom. Tiež nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a iných štátnych sociálnych dávok.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovodu o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.

5 Zákona o rodine).

21. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate
výnimkouzozásadynezmeniteľnostiprávoplatnýchsúdnychrozhodnutíapretozmenapomerovbymala

byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu pomerov
je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd preto pri posudzovaní
návrhu v prvom rade skúmal, či nastala zásadná zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

22. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním

a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré

dovoľujú možnosti rodičov.

23. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi

vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami,
primeranými vlastnosťami rodičov.

24. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, pretože
bola preukázaná zmena pomerov, ktorá odôvodnila zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynuli dva roky. U maloletej v dôsledku jej prirodzeného
rastu a vývinu došlo k nárastu nákladov. Maloletá bola predškoláčka, v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka
základnej školy.

25. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov

je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy maloletej dcéry, ktorá je v plnej miere
odkázaná na výživu svojich rodičov, keďže nie je schopná sama sa živiť. Každý z rodičov je povinný
vyživovať svoje dieťa, pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a podobne) a osobnoustarostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným
predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. Primárnou povinnosťou otca je jeho
vyživovacia povinnosť k maloletej. Otec je povinný riadne sa zamestnať a zabezpečiť si tak príjem,

z ktorého bude vedieť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Súd pri výške príjmu otca použil princíp
proporcionality v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine.

26. Pri uplatnení princípu proporcionality pri ňom neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,

tzn. príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliadne len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 20.02.2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp proporcionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie
všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa

povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného
na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. 5Cdo/14/2021).

27. Podľa oznámenia MPSVaR č. 372/2023 Z. z. je minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou suma 750 eur od 01.01.2024.

28. Z údajov Štatistického úradu SR bolo zistené, že priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca
v SR v roku 2023 bola suma 1 430 eur (1 143,09 eura čistá mzda).

29. Počas konania sú nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu

bránili (napr. zhoršený zdravotný stav a pod.). Súd preto vychádzal z toho, že otec je zdravý, muž vo
vysoko produktívnom veku a ustálil, že je v možnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo
1 100 eur mesačne v čistom. Pri takomto stanovenom príjme otca považoval súd za primerané výživné
na maloletú sumu 200 eur mesačne. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré
na maloletú matka poberá, zabezpečia, aby základné potreby maloletej boli primerane uspokojované.

Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť takto zvýšené výživné
a preto mu zvýšil výživné o sumu 100 eur mesačne tak, ako požadovala matka.

30. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť

aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.