Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211676
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: B. Q., V. XX.XX.XXXX, P. J. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matka D. E., I.. Q., V. XX.XX.XXXX, P. T. X., B. Č. J.
XX, a otec neuvedený, o návrhu navrhovateľky: D. Q., I.. Q., V. XX.XX.XXXX, B. P. T. Ľ., B. Č. X.
XX, právne zastúpenej: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, o
zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, o odvolaní starej matky
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 26P/63/2023-112 zo dňa 27.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako „stará matka“ maloletého dieťaťa) sa podaným návrhom domáhala
zverenia maloletého vnuka do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne posúdil podľa čl. 5 § 44, § 45 ods. 1 a 2, § 54 Zákona o rodine, čl. 3
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka totožný návrh podala v roku 2019, kedy súd
jej návrh zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Súd prvej inštancie

posudzoval, či sa v danom prípade nejedná o prekážku rozhodnutej veci , avšak na skutočnosť,
že maloletý bol v čase podania návrhu umiestený v A. považoval za potrebné opätovne vykonať
dokazovanie a o návrhu starej matky rozhodnúť.5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý B. žil od narodenia až do svojich X rokov spoločne
so svojou matkou u navrhovateľky. Matka maloletého mala v čase pôrodu len XX rokov, teda bola
neplnoletá. Následne sa matka maloletého vydala. Z manželstva pochádzajú ďalšie dve maloleté deti a

pred vyše šiestimi rokmi sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti navrhovateľky do J., kde sa starajú o
tri maloleté deti a zabezpečujú im všetky potreby. Súd prvej inštancie mal za to, že nie sú dané dôvody
na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Bolo preukázané, že matka
maloletému poskytuje všetku starostlivosť a je plne schopná zabezpečiť mu vhodné výchovné prostredie
a zázemie pre jeho výchovu a rozvoj. Matka sa zaujíma o vzdelanie a študijné výsledky maloletého,

spolupracuje so školou, maloletého prihlásila na doučovanie z matematiky. Maloletý odoberá obedy v
škole pravidelne, teda nehladuje, ako to uvádza navrhovateľka. Z rozhovoru súdu s maloletým vyplynulo,
že maloletý by chcel ísť bývať k tete T. do Č., no zároveň nechce odísť preč od matky. Súd prvej
inštancie posúdil, že je len v záujme maloletého, aby vyrastal u biologickej matky, ktorá je schopná sa o
neho riadne postarať a zabezpečiť mu všetky jeho potreby. Rovnako ani kolízny opatrovník maloletého
v ani jednej zo svojich správ nesúhlasil s návrhom starej matky. V konaní neboli potvrdené tvrdenia

starej matky o týraní maloletého matkou a jej manželom. Trestné oznámenia starej matky z roku 2019
bolo odmietnuté, novšie trestné oznámenia podané neboli. Rovnako podľa správ ošetrujúceho lekára
na dieťati neboli zistené známky neprimeraného zaobchádzania. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmena prostredia bez prítomnosti matky, jej manžela a súrodencov by bola pre maloletého
neprimeraným zásahom do jeho psychiky a proti jeho záujmu. Súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu

zamietol zohľadňujúc aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 136/08-15, podľa ktorého akákoľvek
forma náhradnej osobnej starostlivosti je za predpokladu riadnej starostlivosti zabezpečenej rodičom
neakceptovateľná.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie stará matka
maloletého. Namietala nesprávne zistenie skutočného stavu. Uviedla, že o maloletého B. sa od jeho

narodenia až do jeho X rokov starala ona. Keď obdobný návrh podala už v roku 2019, odvtedy nastali
nové skutočnosti, ktoré ju podnietili k tomu, aby tento návrh podala. Pri návštevách spozorovala na
maloletom B.N. modriny na nohách s tým, že samotný maloletý jej uviedol, že ho doma bijú. Počas
návštev zistila, že maloletý B. je hladný, špinavý a nie je o neho riadne postarané. Samotný maloletý
sa mal pred starou matkou vyjadriť tak, že nechce bývať s matkou a jej manželom a chce ísť bývať

k starej matke. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že matka maloletému poskytuje riadnu
starostlivosť, ani so záverom súdu, že maloletý nechce bývať so starou matkou. Vyjadrenia maloletého
boli ovplyvnené jeho matkou, ktorá maloletému povedala, ako má na tieto otázky odpovedať. Je toho
názoru, že bez ohľadu na jej vek je schopná maloletému poskytnúť lepšiu starostlivosť aj podmienky pre
jeho zdravý telesný a duševný vývoj, než jeho matka. Zverenie maloletého B. do jej náhradnej osobnej

starostlivosti považuje za súlad s najlepším záujmom pre maloletého. Navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť a rozhodnúť v súlade s jej odvolacím návrhom.

8. K odvolaniu starej matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach. Zdôraznil, že opakovanými vyšetreniami neboli zistené žiadne nedostatky, pre ktoré by

mal byť mal. B. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala repliku stará matka maloletého, ktorá zotrvala na svojich
doterajších vyjadreniach. Má za to, že pracovníčky ÚPSVaR Q. pri šetrení pomerov a situácie, v ktorých
maloleté dieťa vyrastá a žije, pochybili a nesprávne zhodnotili celú situáciu. V ostatnom zotrvala na

svojich tvrdeniach a na odvolacích návrhoch.

10. K odvolaniu starej matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka maloletého sa vyjadrila matka
maloletého. Nesúhlasí s tvrdením starej matky, že pracovníčky ÚPSVaR Q. pri šetrení pomerov a
situácie, v ktorých maloleté dieťa vyrastá a žije, pochybili a nesprávne zhodnotili situáciu. Súhlasí so

závermi kolízneho opatrovníka maloletého, že v jej starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne
nedostatky,prektorébymaloletýmalbyťzverenýdonáhradnejosobnejstarostlivosti.Návrhstarejmatky
považuje za bezdôvodný. Uviedla, že stará matka ju pred vedením školy a jej pracovníkmi neustále
očierňuje, keď tvrdí, že sa o maloletého B. nestará. Naposledy na nich zavolala políciu, ktorá prišla zavčas rána s majákmi a sirénou, keď stará matka tvrdila, že údajne maloletému B. siahli na život, čo
maloletý B., ako aj jeho súrodenci majú z toho doteraz traumu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné

posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

17. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky starej matky maloletého je

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh
starej matky na zverenie mal. B. do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamietol a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam starej matky maloletého, odvolací súd poukazuje na čl. 41 ods.

4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom
rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo
môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

19. Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého,

že zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti je možné len za výnimočných, zákonom
stanovených okolností, ktoré však v tomto prípade splnené neboli. Z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že matka maloletého je schopná sa o mal. B. riadne starať, v starostlivosti
o mal. B. jej nebráni žiadna preukážka (zdravotná, či iná). Pokiaľ stará matka maloletého poukazuje
na skutočnosť, že starostlivosť matky o mal. B. je nedostatočná, prípadne, že matka starostlivosť o

maloletého zanedbáva, maloletého bije, necháva ho hladného, nedohliada na to, aby si maloletý riadne
plnil povinnú školskú dochádzku, dokonca matka by mala mal. B. týrať, tieto skutočnosti v konaní neboli
preukázané, práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynula nepravdivosť týchto tvrdení. Z obsahu
preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka mal. B. riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť, maloletýnemá v škole neospravedlnené absencie, jeho prospech je dobrý, matka maloletému zabezpečila aj
doučovanie, maloletý chodí v škole na obedy, matka sa o prospech maloletého zaujíma, so školou
spolupracuje. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka maloletého, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov

nebolo preukázané, že by matka mal. B. bila, či týrala. Žiadne z tvrdení starej matky maloletého neboli
v konaní preukázané.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že starostlivosť o mal. dieťa je nielen právom jeho rodičov, ale
predovšetkým ich povinnosťou. Je v záujme každého mal. dieťaťa, aby mu osobnú starostlivosť poskytol

práve jeho rodič, v ideálnom prípade obaja rodičia, pričom participácia starých rodičov a širšej rodiny
na výchove mal dieťaťa je viac ako vítaná, no nesmie podporovať rodičov v tom, aby sa zbavovali
zodpovednosti za svoje mal. deti.

21. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že kolízny opatrovník prešetroval pomery v rodine maloletého
a posúdil postoj matky k mal. B., pričom v jej starostlivosti o mal. B.D. nenašiel žiadne nedostatky. Z

vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka je schopná sa o svojho mal. syna riadne
postarať.

22. Odvolací súd má za to, že už len vyššie uvedené skutočnosti sú dostatočným dôvodom na to, aby
mal. B. nebol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, nakoľko primárnym záujmom

maloletého dieťaťa je vyrastať a byť v opatere svojho biologického rodiča, čo v prípade mal. B. je možné.
Matka mal. B. vytrvalo prejavuje záujem starať sa o svojho mal. syna, má na to vytvorené aj vhodné
podmienky.

23. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a

v najlepšom záujme mal. B., keď návrh starej matky na zverenie mal. B. do jej náhradnej osobnej
starostlivosti zamietol. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka je schopná sa o svojho mal.
syna riadne postarať a zabezpečiť mu všestrannú starostlivosť, čo je aj v najlepšom záujme mal. B., aby
mohol vyrastať a byť v opatere svojho biologického rodiča - matky.

24. Vedený týmito úvahami, odvolací súd sledujúc najlepší záujem mal. B. napadnutý rozsudok
postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).